Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Co-172-2019.pdf
PDF · 130.09 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/172/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Pogranovej a sudcov JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v právnej veci žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o., so sídlom Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, Česká republika, IČO: 24 785 199, právne zastúpený advokátskou kanceláriou: ŠMÍDA advokátní kancelář s.r.o., so sídlom: Eliščino nábřeží 280/23, Hradec Králové 500 03, Česká republika, IČO: 01 435 400, na území Slovenskej republiky konajúca prostredníctvom: ŠMÍDA advokátní kancelář s.r.o., organizačná zložka, so sídlom Poprad, Námestie sv. Egídia 42/97, IČO: 47 255 773, proti žalovanej: Z. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., X. XXX/X, o zaplatenie 765,85 Eur, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 36Csp/17/2019-88 zo dňa 29. apríla 2019 v napadnutej vyhovujúcej časti, jednohlasne takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej vyhovujúcej časti a s tým súvisiaci výrok o nároku na náhradu trov konania p o t v r d z u j e.
Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorého rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Zhora uvedeným rozsudkom Okresný súd Nitra ako súd prvej inštancie žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 425,54 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 425,54 Eur od 17.12.2016 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (I. výrok). Žalobu v prevyšujúcej časti zamietol (II. výrok) a žalobcovi priznal proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 11,12 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením (III. výrok). Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil s poukazom na § 1 ods. 2, § 2, § 9 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), § 101, § 103, § 565 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“ alebo „OZ“). Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, listinnými dôkazmi, a to hlavne žalobou spolu s prílohami (predžalobná výzva, oznámenie o postúpení pohľadávok, zmluva o úvere a o poskytnutí služby Komfort, výpis splátok a úhrad, potvrdenie o vyplatení pôžičky, vyhlásenie ku karte, výpis z obch. řejstríku), odporom proti platobnému rozkazu, listom zo dňa 26.10.2016, posednou výzvou pôvodného veriteľa, výpisom pôžičky a s prihliadnutím na vyjadrenia strán sporu zistil tento skutkový a právny stav. Právny predchodca žalobcu a žalovaná uzatvorili dňa 01.03.2015 zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru v sume 880 Eur, pričom zmluvné strany dohodli výšku celkových nákladov úrokovou sadzbou 24,50 % ročne zo sumy úveru, t. j. vo výške 137,90 Eur a poplatok za garantovanú službu pevnou sumou 144,10 Eur. Celkové náklady na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy predstavovali ročnú percentuálnu mieru nákladov
(RPMN) vo výške 64,61 %. Zmluvné strany dohodli priemernú hodnotu RPMN vzťahujúcu sa na úver poskytnutý na základe zmluvy vo výške 34,47 %. Zároveň dohodli, že dlžník splatí veriteľovi dlžnú sumu v 60 týždenných splátkach, pričom výška každej splátky dlžnej sumy od prvej po predposlednú je v sume 19,37 eur a výška poslednej splátky dlžnej sumy je v sume 19,17 eur. Úver sa za podmienok podľa zmluvy poskytol na dobu 60 týždňov a termín splatnosti poslednej splátky, teda konečnej splatnosti úveru a dlžnej sumy bol dohodnutý na 7. deň 60. týždňa po dni uzatvorenia zmluvy. Prevzatie peňažných prostriedkov žalovanou preukazuje potvrdenie o vyplatení pôžičky, pričom sa zaviazala splácať dohodnuté týždenné splátky v ktorejkoľvek banke alebo pobočke banky vkladom na účet veriteľa. Splatnosť prvej splátky nastala 20. kalendárny deň po uzatvorení zmluvy (21.03.2015). Splatnosť každej ďalšej splátky nastala 7. kalendárny deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Konečným dňom splatnosti úveru a dlžnej sumy bol deň splatnosti poslednej splátky, ktorý je 7. deň 60. týždňa po dni uzatvorenia zmluvy (14.05.2016). Súčasne so zmluvou o spotrebiteľskom úvere žalovaná uzatvorila dňa 01.03.2015 zmluvu o poskytnutí služby Komfort, v zmysle ktorej sa pôvodný veriteľ zaviazal poskytovať za poplatok klientovi službu, ktorá spočívala najmä vo výbere splátok priamo v mieste bydliska klienta, alebo v inom mieste podľa určenia klienta a to prostredníctvom obchodného zástupcu veriteľa (viď článok 1.1 zmluvy o zabezpečení splátok úveru). Za túto službu sa klient zaviazal uhradiť sumu, ktorá bola priamo úmerná počtu splátok tak, aby pokryla náklady pohonných hmôt a čas obchodného zástupcu. V danom prípade bola táto odmena zjednaná na sumu vo výške 453,20 Eur. Žalobca sa rozhodol ku prospechu žalovanej tuto čiastku neuplatňovať. Žalobca všetky úhrady žalovanej, ktoré boli na úver zaplatené, započítal v súlade so zákonom na celú istinu poskytnutého úveru, vyplývajúceho zo zmluvy (teda na 880 Eur). Žalovaná pôvodnému veriteľovi celkovo uhradila 114,15 Eur. Táto čiastka bola v súlade so zákonom a v prospech spotrebiteľa započítaná na istinu úveru. Presné dátumy a výšky splátok vyplývajú z priloženej platobnej histórie. Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 16.12.2016 súd prvej inštancie zistil, že právny predchodca žalobcu písomne oznámil žalovanému, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016 sa spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o., so sídlom Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, IČO: 247 85 199 stala veriteľom pohľadávky, ktorá vznikla voči žalovanému spoločnosti Provident Financial, s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava 2, IČO: 35 805 731. Pohľadávku postúpila spoločnosť Provident Financial, s.r.o. vrátane príslušenstva, ktoré nie je zohľadnené v sumách uvedených v oznámení o postúpení pohľadávky. Z predžalobnej výzvy zo dňa 17.09.2018 zistil, že žalobca písomne vyzval žalovanú na uhradenie dlhu vyplývajúceho zo zmluvy č. 611267674 uzatvorenej medzi žalovanou a spoločnosťou Provident Financial, s.r.o. vo výške 1 478,43 €, v ktorej je zahrnutý zákonný úrok z omeškania. Žalobca vyzval žalovanú platbu vykonať najneskôr do 27.09.2018. Žalovaná sa v priebehu konania vyjadrila k žalobe a uviedla na svoju obranu, že s pôvodným veriteľom mala uzatvorenú zmluvu aj na sumu 880 Eur, a pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 24.05.2015 a ďalších splátok bol úver vyhlásený za splatný v celej výške, o čom predložila kartu splátok, výzvu pôvodného veriteľa a výzvu od spoločnosti Logicall, ktorá dlh vymáhala a kde je podľa nej jasne uvedené, že úver bol splatný do 12.09.2015. Opätovne vzniesla námietku premlčania a žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Na pojednávaní potvrdila, že zo zmluvy uhradila len sumu 114,15 Eur a zvyšok považuje za premlčaný; myslí si, že bol zosplatnený celý úver. Zároveň uviedla, že s pôvodným veriteľom mala uzatvorené 3 zmluvy o úvere. Právny zástupca žalobcu svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil a súhlasil s prejednaním v jeho neprítomnosti. Vo vyjadrení poukázal na to, že vznesená námietka premlčania je opodstatnená len čiastočne. Predložil prehľad splátok, podľa ktorého splátky s poradovým číslom 31. až 60. (počet 30 splátok) nie sú premlčané, pričom v prepočte ide o sumu 580,90 eur (29 splátok x 19,37 eur + 19,17 eur ako posledná splátka). Žaloba bola podaná dňa 15.10.2018 a preskúmaním podkladov zistil, že námietku premlčania možno čiastočne rešpektovať, a to v rozsahu splátok do 15.10.2015. Čo sa týka zosplatnenia záväzku voči žalovanej uviedol, že z podkladov nevyplýva, že by pôvodný veriteľ predčasne zosplatnil predmetný záväzok, nakoľko to vyjadruje nielen možnosť ale aj konkrétny úkon oprávneného veriteľa. List od spoločnosti Logicall nie je dôkazom o tom, že mal byť úver splatný do 12.09.2015. Ide v ňom o č. 1607603954 a ani z textu samotného nie je možné verifikovať skutočnosť, že by sa malo jednať konkrétne o záväzok č. 611267674 voči Provident Financial s.r.o. Po zhodnotení vykonaného dokazovania v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami dospel súd prvej inštancie k záveru, že žaloba je dôvodná len čiastočne. Po zohľadnení obsahu uzatvorených zmlúv, povahy účastníkov, výšky úveru, práv a povinností jednotlivých strán mal za to, že zmluvy spĺňajú podmienky spotrebiteľského úveru. V konaní mal tiež preukázané, že žalovaná konala v rozpore so zmluvnými dojednaniami a neuhrádzala pravidelné týždenné splátky úveru riadne a včas. Samotný žalobca uplatnil voči žalovanej pôvodne sumu 765,85 Eur ako rozdiel medzi poskytnutou istinou samotného úveru vo výške 880 Eur a uhradenou sumou zo strany žalovanej vo výške 114,15 Eur. Žalobca si od žalovanej uplatnil iba istinu
a zákonný úrok z omeškania, toto tvrdenie je nesporné, preto súd prvej inštancie z neho vychádzal. Plnenie dlhu v splátkach je formou plnenia v čiastkach s tým rozdielom, že výška i čas plnenia (splatnosť) jednotlivých splátok sú vopred dohodnuté a jednotlivé splátky dospievajú dodatočne podľa zvoleného splátkového kalendára. Zaplatením jednotlivej splátky zaniká konkrétna povinnosť dlžníka, ale dlh a právny pomer, ktorý ho zakladá, trvá dovtedy, kým nebude zaplatená posledná dohodnutá splátka. Pri plnení v splátkach ide vlastne o dvojakú dobu splatnosti. Jednak je stanovená doba plnenia jednotlivých splátok a zároveň doba splatnosti celej pohľadávky je určená poslednou splátkou. Záväzok potom zaniká postupne, tak ako sú splátky plnené, a omeškanie dlžníka sa posudzuje pri každej splátke zvlášť. Záväzok (pohľadávka) sa odpisuje postupne, ako sú plnené jednotlivé splátky. Omeškanie dlžníka s plnením dlhu sa posudzuje samostatne u každej splátky. Uplatnenie práva na zaplatenie celej pohľadávky je v právomoci veriteľa, ktorý toto právo môže, ale nemusí uplatniť. Stratu výhody splátok musí veriteľ dlžníkovi oznámiť, príp. i uplatniť na súde podaním žaloby. Právo veriteľa požadovať zaplatenie celej pohľadávky z dôvodu straty výhody splátok je časovo obmedzené tak, že veriteľ ho môže použiť najneskôr do splatnosti najbližšej ďalšej splátky. Splatnosť celej pohľadávky (tzv. strata lehôt alebo strata výhody splátok) nenastáva priamo zo zákona, ale záleží na veriteľovi, či toto právo uplatní, teda či vyzve dlžníka na zaplatenie celého zvyšku, príp. či podá na súde žalobu na plnenie. V každom prípade môže svoje právo uplatniť len do splatnosti najbližšej ďalšej splátky. V prípade, že splnenie dlhu bolo medzi veriteľom a dlžníkom dojednané v splátkach, môže veriteľ od dlžníka požadovať vždy iba splnenie príslušnej splátky, ako náhle sa táto splátka stane zročnou (splatnou). Pre každú splátku plynie samostatná 3-ročná premlčacia doba (§ 101 Občianskeho zákonníka). Ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka však pripúšťa, aby medzi veriteľom a dlžníkom bolo dohodnuté, že nesplnením jednej zo splátok sa stane splatným celý dlh. V prípade, že dlžník pri takto dohodnutých splátkach nesplní niektorú z nich, takže sa stane splatným celý zostávajúci dlh, premlčacia 3-ročná doba pre právo na zaplatenie celého zostávajúceho dlhu začína plynúť odo dňa, keď sa stala splatnou celá nesplnená splátka. Podľa tohto ustanovenia však veriteľ môže svoje právo na zaplatenie zostávajúceho dlhu ako celku uplatniť iba do splatnosti najbližšej splátky. Ak toto právo nevyužije, prestane dňom splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky plynúť všeobecná 3-ročná premlčacia doba pre celý zostávajúci dlh. Z toho dôvodu sa jednotlivé splátky budú nabudúce opäť premlčiavať samostatne v 3-ročnej premlčacej dobe. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že v tomto prípade bolo dohodnuté plnenie v splátkach a veriteľ nepristúpil k uplatneniu práva na zaplatenie celej pohľadávky z dôvodu neuhradenia splátky splatnej dňa 24.05.2015, teda tak, ako to tvrdí žalovaná. Žalovaná mala uzatvorené s pôvodným veriteľom 3 zmluvy, a to č. 609762112, 610168130 a 1607603954. Pohľadávky z týchto zmlúv boli postúpené na súčasného žalobcu a predžalobná výzva žalobcu zo dňa 17.09.2018 sa týka výlučne zmluvy, ktorá je predmetom tohto sporu. Listy, na ktoré poukazuje žalovaná, nepreukazujú, že by žalobca zosplatnil celý úver. List zo dňa 26.10.2016 od spoločnosti Logicall sa týka č. 1607603954 a je v ňom uvedená suma 1852,54 Eur, pričom táto istá suma je uvedená i vo výzve na zaplatenie zo dňa 04.02.2016, ktorá uvádza všetky zmluvné záväzky žalovanej (3 čísla zmlúv o spotrebiteľskom úvere) a nielen ten, ktorý je predmetom tohto sporu. Žalovaná nepreukázala okamžité zosplatnenie úveru ku dňu 12.09.2015, resp. k 14.05.2015 a táto skutočnosť súdu nevyplynula ani z predložených dôkazov zo strany žalovanej. Okrem toho je tu rozpor v tom, že suma 1852,54 Eur nekorešponduje so sumou, ktorú požadoval žalobca od žalovanej v zmysle jeho výzvy zo dňa 17.09.2018 (tu je suma 1 478,43 Eur). Aj z toho je zrejmé, že listy, na ktoré odkazuje žalovaná, sa netýkajú výlučne tohto zmluvného vzťahu. Na základe vyššie uvedeného vyhodnotil, že splácanie úveru bolo dohodnuté v splátkach a vzhľadom na to, že nenastala splatnosť celého dlhu nesplnením jednej zo splátok, platí, že pre každú splátku plynie samostatná 3-ročná premlčacia doba. Tým pádom bola dôvodná námietka premlčania žalovanej len za obdobie od 09.05.2015 do 15.10.2015. Splátky od 16.10.2015 do 14.05.2016 premlčané nie sú, žaloba bola v tejto časti podaná včas (dňa 15.10.2018), preto na námietku premlčania za toto obdobie neprihliadol. K výške dlžnej sumy, uviedol, že žalovanej bol poskytnutý úver v sume 880 Eur, pričom výška jednej týždennej splátky predstavuje v prepočte sumu 14,66 Eur (880 : 60 splátok). Žalovaná uhradila pôvodnému veriteľovi sumu 114,15 Eur, čo v prepočte predstavuje 7 týždenných splátok po 14,66 Eur (od 21.03.2015 do 08.05.2015) a z 8. splátky zaplatila sumu 11,53 Eur (od 09.05.2015 do 16.05.2015). Súd prvej inštancie prihliadol na námietku premlčania, ktorú vzniesla žalovaná, považoval ju za dôvodnú, a to v rozsahu sumy 340,31 Eur za obdobie 23 týždňov. Z toho je premlčaná suma za 23 týždňov vo výške 337,18 Eur (23 x 14,66 Eur) a vo výške 3,13 Eur (14,66 Eur - 11,53 Eur ako časť uhradenej 8. splátky). Súd prvej inštancie neprihliadol na výpočet žalobcu, v ktorom počítal s výškou splátky 19,37 Eur, pretože táto suma v sebe zahrňovala aj príslušné úroky úveru ako aj poplatky, na ktorých inak žalobca v žalobe netrval a neuplatňoval ich. Zároveň poukázal na to, že napriek tomu, že žalobca žiadal zaplatenie len dlžnej istiny (čo nebolo v konaní sporné), považuje úver za bezúročný a
bez poplatkov, čoho dôkazom je aj tá skutočnosť, že v zmluve absentuje minimálne náležitosť ohľadne výšky, počtu a poradia splátok (§ 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z. ). Preto pri výpočte dlžných splátok vychádzal len z istiny úveru a výšku týždennej splátky určil sumou 14,66 Eur. Na základe toho, že žalobca mal nárok na zaplatenie splátok za obdobie od 16.10.2015 do 14.05.2016, t. j. za 29 týždňov, vypočítal dlžnú sumu vo výške 425,54 Eur (rozdiel medzi uplatnenou sumou 765,85 Eur a 340,31 Eur ako premlčaným nárokom). Z uvedeného dôvodu dospel k záveru, že nárok žalobcu na vrátenie nesplatenej istiny poskytnutého úveru je dôvodný len v rozsahu 425,54 Eur. Vzhľadom na to, že žalobca napriek tomu, že rešpektoval námietku premlčania, ale v tejto časti nevzal žalobu späť, súd žalobu v prevyšujúcej sumy zamietol ako nedôvodnú. Keďže v konaní bolo preukázané, že žalovaná sa dostala so sumou 425,54 Eur do omeškania, priznal žalobcovi spolu s istinou aj zákonný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 17.12.2016 do zaplatenia, teda odo dňa nasledujúceho po dni postúpenia pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu na žalobcu v zmysle podaného žalobného návrhu. Úrok z omeškania má povahu sankcie za omeškanie dlžníka so splnením záväzku a platí sa popri samotnom dlžnom plnení stanoveným percentom z tej časti dlhu, z ktorej je dlžník v omeškaní, teda ktorú ešte nezaplatil. Súd o výške úrokov z omeškania rozhodol podľa ustanovenia § 3 nariadenia vlády číslo 87/1995 Z. z. v platnom znení, podľa ktorého výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania splnením peňažného dlhu, pričom základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky ku dňu 16.12.2016 bola 0,00 %. Tieto je žalovaná povinná spolu s istinou zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle vyššie citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku tak, že v konaní úspešnejšiemu žalobcovi priznal proti neúspešnejšej žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 11,12 %. Žalobca bol úspešný v rozsahu 55,56 % (425,54 Eur z 765,85 Eur) a žalovaná bola úspešná v rozsahu 44,44 % (340,31 Eur z 765,85 Eur), čo v konečnom dôsledku predstavuje úspech žalobcu 11,12 % (55,56 % - 44,44 %). O výške trov rozhodne vyšší súdny úradník podľa § 266 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
2. Vyššie citovaný rozsudok včas podaným odvolaním napadla žalovaná, ktorá namietala, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP), domáhajúc sa, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil a určil, že úver je premlčaný v celom rozsahu a zároveň určil, že žalobca nemá nárok na náhradu trov konania. Žalovaná v odvolaní uviedla, že podľa zmluvy prvá splátka mala byť splatná 20 kal. dní po uzatvorení zmluvy, čo pripadalo na 21.03.2015 a posledná splátka bola splatná dňa 14.05.2016, pričom ňou posledná uhradená splátka bola 24.05.2015. Žalovaná má za to, že spoločnosť Provident Financial s.r.o. dlh zosplatnila po neuhradení ďalších splátok splatných po 24.05.2015, a preto je premlčaný celý dlh, a nie len jednotlivé splátky. Ako dôkaz predložila poslednú výzvu k úhrade dlhu od spoločnosti Provident Financial s.r.o. a výzvu na uhradenie od spoločnosti Logicall. Uviedla, že z výpisov z kariet všetkých troch úverov je zrejmé, že:
- úver č. 609762112 zo dňa 06.07.2014 vo výške 290 Eur, celková splatná suma 475,98 Eur, zostatok dlhu je vo výške 152,98 Eur
- úver č. 610168130 zo dňa 01.09.2014 vo výške 240 Eur, celková splatná suma 439,36 Eur, zostatok dlhu je vo výške 190,36 Eur
- úver č. 611267674 zo dňa 01.03.2015 vo výške 880 Eur, celková splatná suma 1 615,20 Eur, zostatok dlhu je vo výške 1509,20 Eur.
Mala za to, že z uvedených skutočností vyplýva, že súčet všetkých dlžných zostatkov je vymáhaná suma vo výške 1 852,54 Eur, ktorá je uvedená v priložených výzvach. Namietala, že na základe výzvy k úhrade celého dlhu stratila možnosť splácať úver v splátkach, hoci vo výzve chýba slovo zosplatnenie, nič to nemení na skutočnosti, že spoločnosť Provident Financial požadovala úhradu celého dlhu naraz, bez možnosti pokračovať v splátkach, to znamená, že ho zosplatnila. V tejto súvislosti mala za to, že by sa v danej veci mala aplikovať druhá veta § 103 OZ, ak sa pre nesplnenie niektorých splátok stane zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje s rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 36Csp/17/2019 - 88 a k vznesenej námietke premlčania uviedol, že túto považuje za
nedôvodnú v celom rozsahu. Pôvodný veriteľ, spoločnosť Provident, poskytla žalovanej bezúčelový úver na obdobie 60 týždňov, pričom prvá splátka bola splatná 7. kalendárny deň po poskytnutí peňažných prostriedkov, čiže 20. kalendárny deň po podpísaní Zmluvy a posledná splátka bola splatná dňa 14.05.2016. Konečná splatnosť úveru tak nastala dňa 14.05.2016. Žalobca si nárok vyplývajúci zo zmluvy uplatnil na súde dňa 15.10.2018, t. j. pred uplynutím všeobecnej premlčacej doby. V danom prípade išlo o plnenie v splátkach, pričom v konaní nebolo preukázané, že pôvodný veriteľ vyhlásil predčasnú splatnosť poskytnutého úveru v súlade s § 565 OZ v spojení s § 53 ods. 9 OZ, preto plynula všeobecná trojročná premlčacia lehota pre každú splátku zvlášť odo dňa ich zročnosti v súlade s § 103 prvá veta OZ. Žalobca má za to že námietky vyjadrené v odvolaní žalovanej sú bez právneho významu. K samotnej výzve na zaplatenie uviedol, že žalovaná tvrdenia týkajúce sa mimoriadnej splatnosti opiera o Výzvu na zaplatenie od pôvodného veriteľa zo dňa 04.02.2016. Táto výzva však žiadnym spôsobom nepreukazuje, aby sa jednalo o vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru. Pôvodný veriteľ vo výzve zo dňa 04.02.2016 vyzýval žalovaného k úhrade k aktuálnej dlžnej sumy dokonca v troch záväzkoch. V žiadnom prípade sa nejedná o vyhlásenie mimoriadnej splatnosti. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol odvolaciemu súdu aby rozhodol tak, že napadnutý rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn. 36Csp/17/2019 - 88 potvrdí a žalovanú zaviaže nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej aj ako „CSP“) po zistení, že odvolanie (žalovanej) bolo podané oprávnenou stranou v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) za splnenia povinnosti ustanovenej v ustanovení § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej (v napadnutej vyhovujúcej časti týkajúcej sa povinnosti žalovanej) nebolo dôvodne podané, preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti týkajúcej sa povinnosti žalovanej, ako aj v napadnutej časti týkajúcej sa výroku o priznaní nároku na náhradu trov konania žalobcu proti žalovanej ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP. Rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti nebol napadnutý odvolaním, preto v tejto časti nadobudol právoplatnosť.
5. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
6. Podľa § 387 ods. 1 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
7. Z obsahu spisu v danej právnej veci vyplýva, že žalobca sa v upomínacom konaní podľa zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy 765,85 Eur s príslušenstvom, na tom skutkovom základe, že právny predchodca žalobcu - spoločnosť Provident Financial, s.r.o. (ďalej aj ako „veriteľ“) uzatvorila dňa 01.03.2015 so žalovanou zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 611 267 674 a na základe tejto zmluvy, poskytol žalovanej bezúčelový úver vo výške 880 Eur. Celková čiastka, ktorú sa žalovaná zaviazala vrátiť bola vo výške 1 615,20 Eur a pozostávala z istiny úveru 880 Eur, poplatok za garantovanú službu 282 Eur a čiastka za službu Komfort 453,20 Eur v 60 týždenných splátkach vo výške 26,92 Eur, so splatnosťou prvej splátky v 20. kalendárny deň po podpísaní zmluvy, t. j. 21.03.2015 a posledná splátka bola splatná dňa 14.05.2016. Žalobca uviedol, že žalovaná uhradila len sumu 114,15 Eur, teda uhradila len 4 splátky a na 5. splátku uhradila len 6,47 Eur. Dňa 16.12.2016 došlo k postúpeniu pohľadávky pôvodného veriteľa na súčasného žalobcu, pričom hodnota postúpenej pohľadávky činila ku dňu postúpenia pohľadávky sumu 1 501,05 Eur (celková čiastka, ktorú sa žalovaná zaviazala vrátiť ponížená o úhrady žalovanej). Žalobca poslednýkrát pred podaním žaloby žalovanú vyzval, aby záväzok uhradila výzvou zo dňa 17.09.2018. Žalobca si žalobou uplatnil iba nárok na zaplatenie nesplatenej istiny úveru vo výške 765,85 Eur a úrok z omeškania zo sumy 765,85 Eur od 17.12.2016 do zaplatenia. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal platobný rozkaz (č. l. 29), avšak žalobca po podaní odporu žalovanou podal návrh na pokračovanie v konaní podľa § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z., a preto Okresný súd Banská Bystrica postúpil vec miestne príslušnému súdu podľa § 13 v spojení s § 14 a 15 CSP - Okresnému súdu Nitra.
8. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom.
9. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaná dňa 01.03.2015 uzatvorila so spoločnosťou Provident Financial, s.r.o. zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 611 267 674 na základe, ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 880 Eur a nebolo sporné ani to, že žalovaná uhradila splátky vo výške 114,15 Eur, pričom poslednú úhradu vykonala 24.05.2015. 10. Medzi stranami bolo sporné, či dlh žalovanej, ktorého zaplatenia sa žalobca v tomto konaní domáha je premlčaný (a nie len jednotlivé splátky, ako v napadnutom rozhodnutí uviedol súd prvej inštancie), pretože žalovaná má za to, že z ňou predložených dôkazov, ktoré tvoria prílohu odvolania vyplýva, že spoločnosť Provident Financial, s.r.o. úver predčasne zosplatnila po neuhradení splátok splatných po 24.05.2015. 11. Žalovaná namietala, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h ) CSP) v otázke premlčania žalobcovho nároku. 12. Nesprávnym právnym posúdením veci podľa § 356 ods. 1 písm. h) CSP je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 13. Vzhľadom na rozsah a dôvody podaného odvolania žalovanej je úlohou odvolacieho súdu preskúmať, v akom rozsahu je premlčaná žalobcom vymáhaná pohľadávka. 14. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie (v napadnutej vyhovujúcej časti týkajúcej sa povinnosti žalovanej), ako aj obsahu spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku, odvolací súd sa zároveň v celom rozsahu stotožňuje aj s právnymi názormi súdu prvej inštancie vo veci a s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odkazuje na správne odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nevidel dôvody, pre ktoré by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť. 15. Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. 16. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. 17. Podľa § 103 OZ, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. 18. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. 19. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. 20. V prejednávanej veci je potrebné prihliadnuť na právnu úpravu premlčania obsiahnutú v § 103 Občianskeho zákonníka a náležite sa s ňou vysporiadať, pretože sa zmluvné strany dohodli na plnení v splátkach. Pri splnení v splátkach ide vlastne o dvojakú dobu splatnosti, keďže jednak je stanovená doba plnenia (splatnosti) jednotlivých splátok a súčasne je určená i splatnosť celej pohľadávky. Ak dlžník plnil v splátkach, nezaplatenie jednej alebo viacerých splátok v čase ich splatnosti nespôsobuje bez ďalšieho splatnosť celého dlhu. Každá zo splátok totiž predstavuje samostatný dlh, ktorý veriteľ môže samostatne uplatňovať na súde. Súčasťou podmienok splatnosti jednotlivých splátok môže byť i určenie, že pre nesplnenie niektorej splátky je veriteľ oprávnený žiadať celý zvyšok pohľadávky naraz (§ 565 OZ). Ide tu tak o podmienenú výhodu splácať dlh v splátkach, ktorá spočíva v tom, že dlžník dodrží splátky. Ak dlžník nedodrží dohodu o včasnom splnení dohodnutých splátok alebo súdne rozhodnutie o povolení splátok, stráca výhodu splátok za predpokladu, že veriteľ požiada o zaplatenie celej pohľadávky, resp. nezaplateného zvyšku pohľadávky naraz. Uplatnenie práva na zaplatenie celej pohľadávky je v právomoci veriteľa, ktorý toto právo môže, ale nemusí uplatniť. Stratu výhody splátok
musí veriteľ dlžníkovi oznámiť, prípadne i uplatniť na súde podaním žaloby. Splatnosť celej pohľadávky tak nenastala priamo zo zákona, ale záleží na veriteľovi, či toto právo uplatní, teda či vyzve dlžníka na zaplatenie celého zvyšku dlhu. Toto svoje právo požadovať zaplatenie celej pohľadávky z dôvodu straty výhody splátok je časovo obmedzené tak, že veriteľ ho môže použiť najneskôr do splatnosti najbližšej ďalšej splátky. Ust. § 565 OZ o strate výhody splátok je modifikované vo vzťahu k plneniu zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach od 01. 11. 2008, kedy nadobudol účinnosť zák. č. 379/2008 Z. z. tak, že veriteľ je v prípade nesplnenia niektorej splátky oprávnený požadovať od dlžníka zaplatenie celého zvyšku pohľadávky najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Pokiaľ ide o premlčanie splátok platí, že premlčacia doba tu začína plynúť osobitne vo vzťahu ku každej splátke odo dňa jej splatnosti a premlčacia doba ohľadne celej pohľadávky v prípade straty výhody splátok začína plynúť odo dňa splatnosti nezaplatenej splátky. 21. V tomto smere odvolací súd dáva do pozornosti, že premlčacia doba pre všetky splátky splatné po tom, čo sa pre nezaplatenie niektorej zo splátok stal zročným celý dlh, začína plynúť odo dňa zročnosti nesplnenej splátky, pre nesplnenie ktorej došlo k zročnosti celého dlhu a pre splátky splatné pred zročnosťou celého dlhu plynie samostatná premlčacia doba odo dňa ich splatnosti. 22. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že uplatnenie práva na splatenie celej pohľadávky je viazané na splnenie nasledujúcich podmienok: a) možnosť straty výhody splátok bola výslovne určená v dohode medzi veriteľom a dlžníkom alebo v súdnom rozhodnutí, b) dlžník nesplní niektorú zo splátok v deň jej splatnosti, c) veriteľ požiada dlžníka o zaplatenie celej pohľadávky do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky, resp. v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. 23. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v danej veci bolo plnenie dohodnuté v splátkach a veriteľ nepristúpil k uplatneniu práva na zaplatenie celej pohľadávky z dôvodu neuhradenia splátky splatnej dňa 24.05.2015 a vzhľadom na to, že nenastala splatnosť celého dlhu nesplnením jednej zo splátok, platí, že pre každú splátku plynie samostatná 3-ročná premlčacia doba. Preto uznal za dôvodnú námietku premlčania žalovanej len za obdobie od 09.05.2015 do 15.10.2015. Splátky od 16.10.2015 do 14.05.2016 za premlčané neuznal, a v tejto časti považoval žalobu za dôvodnú. 24. Keďže žalobca sa podanou žalobou domáhal, iba zaplatenia časti neuhradenej istiny, súd prvej inštancie pri výpočte dlžných splátok vychádzal len z istiny úveru a výšku týždennej splátky určil sumou 14,66 Eur. Nakoľko mal žalobca nárok na zaplatenie splátok za obdobie od 16.10.2015 do 14.05.2016, t. j. za 29 týždňov, súd prvej inštancie vypočítal dlžnú sumu vo výške 425,54 Eur (rozdiel medzi uplatnenou sumou 765,85 Eur a 340,31 Eur ako premlčaným nárokom). Vzhľadom na to, že v konaní bolo preukázané, že žalovaná sa so žalovanou sumou 425,54 Eur dostala do omeškania, priznal žalobcovi spolu s istinou aj zákonný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 17.12.2016 do zaplatenia, teda odo dňa nasledujúceho po dni postúpenia pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu na žalobcu v zmysle podaného žalobného návrhu. 25. Na zdôraznenie správnosti záverov prijatých súdom prvej inštancie v otázke premlčania žalobcovho nároku, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že zo žalovanou predložených dôkazov (č. l. 100 - 104) vyplýva, že spoločnosť Provident Financial, s.r.o. si poslednou výzvou na zaplatenie dňa 04.02.2016 uplatnila neuhradené zostatky zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere č. 609762112, 610168130, 611267674 spolu vo výške 1 852,54 Eur. V tomto smere je potrebné dať za pravdu žalovanej, že veriteľ sa touto výzvou domáhal aj úhrady splátok, ktoré v tom čase ešte neboli splatné, pretože napr. posledná splátka úveru poskytnutého na základe spotrebiteľskej zmluvy č. 611267674 bola splatná dňa 14.05.2016, t. j. až po datovaní tejto výzvy. Odvolací súd sa však stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaná nepreukázala, že veriteľ predčasne zosplatnil celý úver (keďže nebolo preukázané splnenie podmienok uvedených v bode 22 tohto rozhodnutia), ani tak nevyplýva z obsahu spisu. Odvolací súd je toho názoru, že veriteľ si výzvou zo dňa 04.02.2016 uplatňoval aj nesplatné splátky zo spotrebiteľskej zmluvy č. 611267674, pretože veriteľ zostatok peňažných záväzkov vypočítal odpočítaním súčtu všetkých od žalovanej prevzatých plnení za účelom obstarania úhrady peňažných záväzkov od celkovej sumy peňažných záväzkov, pretože táto skutočnosť vyplýva zo žalovanou predloženého záznamu všetkých platieb (č. l. 104). Veriteľ v danej veci odpočítal z celkovej čiastky, ktorú bola žalovaná povinná zaplatiť, teda zo sumy 1 615,20 Eur úhrady 27 Eur, 50 Eur a 29 Eur (1 615,20 Eur
- 27 Eur - 50 Eur - 29 Eur = 1509,20 Eur). Veriteľ však nemal právo požadovať zaplatenie splátok, ktorých splatnosť nenastala, keďže nebolo preukázané, že by veriteľ využil svoje právo vyplávajúce z § 565 OZ v spojení s § 53 ods. 9 OZ a predčasne nezosplatnil poskytnutý úver. V danej veci, si veriteľ uplatnil iba zostatok nesplatenej istiny poskytnutého úveru, ktorého splatnosť nastala dňa 14.05.2016 a žaloba bola podaná na súde prvej inštancie dňa 15.10.2018, teda v čase, keď boli všetky splátky úveru splatné.
Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky (§ 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník). Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaná z úveru poskytnutého vo výške 880 Eur uhradila iba sumu 114,15 Eur, a teda veriteľ má nárok na vrátenie zvyšku poskytnutých peňažných prostriedkov vo výške 765,85 Eur. Žalovaná však namietala premlčanie veriteľovej pohľadávky, ktorú námietku však odvolací súd vyhodnotil za dôvodnú len čiastočne, pretože nebolo preukázané zosplatnenie celého úveru. 26. Vzhľadom na uvedené skutočnosti potom odvolací súd považuje za správne závery súdu prvej inštancie o premlčaní splátok za obdobie od 09.05.2015 do 15.10.2015 (keďže žaloba bola podaná dňa 15.10.2018) a vyčíslení dlžnej sumy vo výške 425,54 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 17.12.2016 do zaplatenia, pričom v tejto časti žalovaná správnosť výpočtov súdu prvej inštancie nenamietala. 27. Odvolací súd zároveň považuje za správne aj rozhodnutie súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania. 28. Z vyššie uvedených podstatných dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie (v napadnutej vyhovujúcej časti týkajúcej sa povinnosti žalovanej) potvrdil ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP. 29. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 30. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 31. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 32. O trovách odvolacieho konania strán sporu (žalobcu a žalovanej) odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods.1 CSP a § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 33. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).