Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24CoP/141/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členiek senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Ingrid Kalinákovej, v právnej veci starostlivosti súdu o mal. E. T., nar. XX.XX.XXXX a mal. A. T., nar. XX.XX.XXXX, obaja trvale bytom u matky, zastúpených v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, deti rodičov O.. Q. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. a D. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXX, právne zastúpeného JUDr. Branislavom Kahancom, advokátom so sídlom v Prešove, Vajanského 33, o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. -255 zo dňa 02.07.2019, takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zvýšení výživného a dlžnom výživnom.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

I. Predmet konania

1. Matka sa podaným návrhom na začatie konania domáhala voči otcovi zvýšenia vyživovacej povinnosti na mal. E. zo sumy 40,- eur na sumu 160,- eur mesačne a na mal. A. z minimálnej výšky výživného na sumu 120,- eur, počnúc dňom pojednávania.

2. Na pojednávaní konanom dňa 15.05.2019 žiadala matka zvýšiť výživné pre maloletého E. na sumu 200,- Eur mesačne a na maloletú A. na sumu 150,- Eur mesačne.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

3. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.:

„m e n í rozsudok Okresného súdu Prešov, č.k. -73 zo dňa 22.11.2013 v spojení s opravným uznesením, č.k. -73 zo dňa 18.12.2013 tak, že:

z v y š u j e výživné zo strany otca pre mal. E. T., nar. X.X.XXXX zo sumy 40 Eur mesačne na sumu 160 Eur mesačne a pre mal. A. T., nar. XX.X.XXXX zo sumy 30% zo sumy životného minima na neplnoleté, nezaopatrené dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona mesačne na sumu 120 Eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám matky, vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 27.12.2018 opakovane do budúcna,

dlžné výživné za obdobie od 27.12.2018 do 30.6.2019 pre mal. E. vo výške 739,35 Eur a mal. A. vo výške 566,85 Eur p o v o ľ u j e súd otcovi splácať v 50 Euro mesačných splátkach na každé dieťa, spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok, až do úplného vyrovnania dlhu,

v prevyšujúcej časti návrh matky z a m i e t a ,

žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.“

4. Rozhodnutie právne zdôvodnil ust. až 4, , , , o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“).

5. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že od poslednej úpravy výživného uplynula doba 6 rokov, čím došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletých detí, ale aj na strane oboch rodičov. Pri poslednej úprave výživného navštevoval maloletý E. druhý stupeň základnej školy, maloletá A. 1. ročník prvého stupňa základnej školy. V súčasnej dobe maloletý E. navštevuje 2. ročník strednej školy a maloletá A. druhý stupeň základnej školy. Je nepochybné, že za túto dobu sa obom podstatným spôsobom navýšili výdavky, spočívajúce v kúpe učebných pomôcok a školských potrieb, ošatenia, obuvi, stravy, cestovného, vreckového a ďalších výdavkov, spojených s mimoškolskými aktivitami a kultúrnym a spoločenským vyžitím, tiež majú výdavky na hygienické potreby, zubné ošetrenia a kúpu okuliarov, ktoré nosí maloletý E.. Matka v priebehu konania podrobným spôsobom vyčíslila a preukázala pravidelné, ako aj nepravidelné výdavky oboch maloletých detí, ktoré v podstatnej miere v súčasnej dobe hradila sama, keďže otec sa doposiaľ na týchto výdavkoch podieľal iba určeným minimálnym výživným stanoveným u maloletej A. a sumou 40,- Eur mesačne u maloletého E..

6. K zmene pomerov došlo aj na strane oboch rodičov. Pri poslednej úprave výživného otec zarábal okolo 200,- Eur mesačne, matka bola práceneschopná. V súčasnej dobe je príjem na strane matky okolo 1.000,- Eur mesačne, na strane otca hrubý príjem predstavuje priemerne za rok 2018 1.750,- Eur a za rok 2019 priemerne vo výške 1.300,- Eur. Z hrubého príjmu si otec paušálne odpočítava daň vo výške 60% a tiež platí povinné odvody do poisťovní v sume okolo 200,- Eur mesačne. Zároveň však poberá invalidný dôchodok v sume 203,- Eur mesačne. U otca došlo jednoznačne k navýšeniu jeho čistého mesačného príjmu. Aj keď otec preukázal potvrdenie, že jeho priemerný čistý mesačný príjem zostáva vo výške okolo 420,43 Eur mesačne, súd poukázal na to, že z dôvodu, že si otec paušálne odpočítava daň, nebolo možné preukázať účelnosť vynaložených výdavkov v rámci jeho podnikateľskej činnosti. Okrem toho súd uveril tvrdeniam matky, že otec je šikovný, zručný a okrem prác pre firmu Promont, s.r.o., ktoré vykonáva a ktoré fakturuje tejto firme, vykonáva aj ďalšie práce ako živnostník v obci svojim príbuzným, susedom a známym, z čoho má ďalší príjem, ktorý súd nemal preukázaný. Otec má v súčasnej dobe minimálne výdavky, spojené s úhradou bývania a stravného, neplatí žiadne pôžičky, úvery ani elektrinu v rodinnom dome, kde býva matka s maloletými deťmi, keďže sa zo spoločnej domácnosti odsťahoval.

7. Preto podľa názoru súdu je v jeho možnostiach a schopnostiach prispievať na výživu svojich maloletých detí aj vyšším výživným ako to bolo doposiaľ, pričom výživné pre maloletého E. vo výške 160 Eur mesačne a pre maloletú A. vo výške 120 Eur mesačne považoval za primerané a také, ktoré je otec schopný platiť. Súd zohľadnil ďalšie 2 vyživovacie povinnosti otca k plnoletým deťom, ktoré študujú a ktorých výdavky sú vyššie ako sú výdavky maloletých detí.

8. Otcovi vznikol dlh na výživnom za obdobie od 27.12.2018 do 30.06.2019 pre maloletého E. vo výške 739,35 Eur, pre maloletú A. vo výške 566,85 Eur, ktoré súd povolil otcovi splácať v 50,- eurových mesačných splátkach na každé dieťa spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok, až do úplného vyrovnania dlhu.

9. V prevyšujúcej časti súd návrh matky zamietol.

10. O trovách konania rozhodol podľa , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

III. Obsah odvolania otca

11. Proti rozsudku v jeho opravenom znení, s výnimkou výroku o zamietnutí návrhu matky v prevyšujúcej časti a výroku o trovách konania, podal odvolanie otec. Namieta, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, resp. nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci. Spochybňovanie paušálnych výdavkov je samo osebe, bez pristúpenia ďalších okolností, neodôvodnené. Skúmať opodstatnenosť výdavkov/nákladov SZČO prichádza do úvahy iba vtedy, ak tieto sú celkom zjavne nereálne s prihliadnutím na konkrétne okolnosti. Z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva, z akej sumy, a to konkrétne čistého mesačného príjmu súd pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti vychádzal. Aj keď otcom predložené faktúry znejú mesačne približne na sumu 1.750,- Eur (rok 2018), resp. 1.300,- Eur (rok 2019), tak súd sa náležite nezaoberal tým, aký čistý príjem ostane otcovi po splnení si jeho daňových a odvodových povinností, resp. po uhradení jeho mesačných osobných nákladov, ako aj nevyhnutných výdavkov súvisiacich s jeho podnikateľskou činnosťou. Rovnako tak neskúmal životnú úroveň a sociálne pomery otca, v dôsledku čoho nebol zistený stav veci do tej miery, aby ho bolo možné subsumovať pod pojem „skutočný stav veci“. Navrhol rozsudok v napadnutom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

12. Matka spochybňuje tvrdenia otca o jeho čistom príjme vo výške 420,- eur. otec zároveň mení výpovede, keď v konaní vedenom na pod sp. zn. na otázku súdu uviedol sumu 1.500,- eur, potvrdil aj tzv. „fušky“. Neskolaudovaný rodinný dom zanechal otec vo veľmi zlom stave, matka naň vynakladá nemalé finančné čiastky. Zdravý a dôstojný život rodiny matky, ktorú tvorí s mal. deťmi, má prednosť pred výdavkami otca.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

13. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „odvolací súd“) v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. (ďalej len „“), v spojení s ust. (ďalej len „“) preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa zásad uvedených v a nasl. , bez nariadenia pojednávania podľa a contrario a zistil, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné.

14. Z obsahu napadnutého rozhodnutia možno vyčítať existujúcu zmenu pomerov, a to ako na strane mal. detí, tak aj povinného rodiča - otca. Mal. deti postupujú stupňami školskej dochádzky, nepochybne sa im podstatným spôsobom navýšili výdavky, spočívajúce v kúpe učebných pomôcok a školských potrieb, ošatenia, obuvi, stravy, cestovného, vreckového a ďalších výdavkov, spojených s mimoškolskými aktivitami a kultúrnym a spoločenským vyžitím, tiež majú výdavky na hygienické potreby, zubné ošetrenia a kúpu okuliarov, ktoré nosí maloletý E.. Otec je živnostníkom, s dosahovaným hrubým príjmom, zistenom za rok 2018 priemerne vo výške 1.750,- Eur a za rok 2019 priemerne vo výške 1.300,- Eur. Keďže si otec paušálne uplatňuje výdavky vo výške 60%, nebolo možné zo strany súdu preukázať účelnosť vynaložených výdavkov na výkon podnikateľskej činnosti. Súd však uveril tvrdeniam matky, že otec je šikovný, zručný, okrem fakturovaných prác vykonáva aj ďalšie práce príbuzným, susedom a známym. Okrem príjmu z podnikateľskej činnosti je otec poberateľom invalidného dôchodku vo výške 203,- eur. V súčasnej dobe má minimálne výdavky, spojené s úhradou bývania a stravného, neplatí žiadne pôžičky, úvery ani elektrinu v rodinnom dome, kde býva matka s maloletými deťmi, keďže sa zo spoločnej domácnosti odsťahoval.

15. Pre rozhodnutie o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti určenej predchádzajúcim právoplatným rozhodnutím súdu je potrebné mať na zreteli ust. i ust. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“). v uvedenom ustanovení určuje, že len čo sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednať znova (prekážka res iudicata - veci rozhodnutej).CMP však počíta s prípadmi, keď nie je objektívne možné túto zásadu dodržať, konkrétne ust. , ktoré umožňuje zmenu rozsudku o výživnom, ak sa zmenili pomery. Za zmenu pomerov možno považovať okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie rozsahu vyživovacej povinnosti (zásada „rebus sic stantibus“).

16. Pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zisťovania pomerov je potrebné porovnať okolnosti v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia s okolnosťami v čase nového rozhodnutia, pričom predpokladom takejto zmeny je výrazná a trvalá zmena pomerov, či už na strane maloletého dieťaťa alebo na strane povinného rodiča. Takouto zmenou môže byť podstatne vyšší vek dieťaťa a s tým

spojený nárast nevyhnutných nákladov, trvalá zmena zdravotného stavu, nástup dieťaťa do školy vyššieho stupňa, podstatné zvýšenie či zníženie pravidelného príjmu jedného z rodičov.

17. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Samotná úvaha o tom, že doterajšie výživné je neprimerané. Relevantné pre rozhodnutie o podanom návrhu na zvýšenie výživného je nielen to, či sa výrazne, trvalo, nie krátkodobo alebo nepatrne zmenili okolnosti na strane oprávneného dieťaťa, ale aj na strane povinného rodiča, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom.

18. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti na mal. dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti a schopnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou, pracovnými skúsenosťami, vzdelaním a pod.), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru (existenciou pracovných príležitostí), primeraných daným schopnostiam, resp. vlastnostiam rodičov.

19. Podľa , pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

20. Podľa , rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

21. Podľa , u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

22. Skúmajúc možnosti, schopnosti a majetkové pomery povinného rodiča, otec deklaruje pred súdom príjem z jeho podnikateľskej činnosti za rok 2018 vo výške 17.517,- eur, z ktorých platil odvody do sociálnej a zdravotnej poisťovne v celkovej výške 1.961,68 eur. Daňové predpisy umožňujú otcovi paušálne si uplatňovať výdavky na podnikateľskú činnosť až do výšky 60% jeho dosiahnutých príjmov. Týmto postupom dochádza k razantnému zníženiu formálne prezentovaných príjmov otca, bez povinnosti preukazovať fakticitu vynaloženia výdavkov, vynímajúc tým zároveň možnosť súdu posudzovať ich nevyhnutnosť pre účely konania o určenie vyživovacej povinnosti rodiča.

23. Pri paušálnom uplatnení výdavkov mesačný čistý príjem otca za rok 2018 predstavoval sumu 420,- eur, okrem toho je otec poberateľom invalidného dôchodku vo výške 203,- eur mesačne. Uvedené skutočnosti sú v rozpore s tvrdeniami otca, prezentovanými súdu v priebehu súdneho konania. Odvolací súd odvíja svoje úvahy od obsahu zápisnice z pojednávania zo dňa 15.05.2019, na ktorom otec uviedol, že jeho výdavky na podnikateľskú činnosť v roku 2018 predstavovali celkovo 300,- eur, kúpil nejakú vŕtačku a iné pracovné pomôcky. Otec nemá žiadne úvery ani pôžičky, výdavky na benzín má v sume 50,- eur mesačne, momentálne býva v rodičovskom dome s bratom, sestrou a neterou. Do domácnosti prispieva 20,- eur, stravujú sa spoločne, aktuálne na stravu otec neprispieva. Elektrinu v dome, kde býva matka s deťmi, platí otec v sume 47,50 eur.

24. V nadväznosti na vyššie uvedené, čistý príjem otca z jeho podnikateľskej činnosti za rok 2018, po odpočítaní odvodov do sociálnej a zdravotnej poisťovne, ako aj skutočne vynaložených výdavkov, deklarovaných otcom, otec dosahuje príjem 1.271,- eur mesačne. K tejto sume je potrebné pričítať ešte invalidný dôchodok vo výške 203,- eur, čím sa otec dostáva na disponibilnú mesačnú sumu 1.474,- eur, ktorá je zároveň základom pre výpočet výšky jeho vyživovacej povinnosti k mal. deťom. Na strane otca tak možno konštatovať zásadnú zmenu pomerov, keďže v čase poslednej úpravy výživného dosahoval príjem len vo výške 200,- eur mesačne.

25. Vo vzťahu k odvolacím námietkam otca odvolací súd uvádza, že pre rozhodnutie o vyživovacej povinnosti rodiča je potrebné skúmať jeho skutočné príjmové pomery, nemožno bez ďalšieho vychádzať z domnienky paušálne uplatnených výdavkov. Keďže otec v konaní uviedol skutočnú výšku výdavkov, ktorú na výkon podnikateľskej činnosti vynaložil, túto súd zohľadnil spôsobom vyššie uvedeným.

26. V priebehu viac ako šiestich rokov vzrástli aj odôvodnené potreby mal. detí. Prirodzene sa vyvíjajú, fyzicky, duševne, aj spoločensky, v dôsledky čoho kladú zvýšené požiadavky na stravné, ošatenie, obuv, hygienické potreby, ale aj voľno-časové aktivity. Nemožno prehliadať ani prechod mal. detí v rámci stupňov školskej dochádzky, nastáva rozšírenie diapazónu vyučovacích predmetov, ktoré vyžadujú školské potreby a pomôcky. Odvolací súd aj bez skúmania skutočne vynakladaných výdavkov matky, považuje doposiaľ určenú sumu výživného za absolútne nepostačujúcu.

27. Odvolací súd nemieni bazírovať na vyčíslení každého konkrétne vynaloženého výdavku na mal. dieťa, ani v tomto prípade však nemožno ignorovať potrebu určitej kvantifikácie zvýšenia odôvodnených potrieb. Pre zjednodušenie veci poukazuje odvolací súd podporne na rozhodovaciu prax súdov Českej republiky v otázkach určovania výživného, a to vzhľadom na podobnosť právneho prostredia. Pri určovaní výšky výživného je potrebné zobrať do úvahy materiál Ministerstva spravodlivosti ČR z roku 2010 pod názvom „Doporučená výchozí rozmezí pro stanovení výše výživného za účelem sjednocení rozhodovací praxe soudů v otázkách výživného na nezaopatřené děti“ (https://justice.cz/ web/msp?clanek=opatrovnicka-agenda). Sledujúc rozpätie jednotlivých vekových kategórií, je zrejmé, že tieto reflektujú okrem prirodzeného fyzického vývinu aj prechod stupňov školskej dochádzky, čomu zodpovedá percentuálne navýšenie podielu výživného z čistého príjmu povinného rodiča.

28. Ku dňu 27.12.2018, počnúc ktorým súd prvej inštancie zvýšil výživné, bol mal. E. vo veku 16 rokov, v dôsledku čoho spadal do vekového rozpätia 15-17 rokov oprávneného dieťaťa, ktorému prislúcha výživného v rozsahu 16-22% z čistého príjmu povinného rodiča. Odvolací súd zohľadnil tri existujúce vyživovacie povinnosti otca, ktoré aj v zmysle materiálu odôvodňujú aplikovať spodnú hranicu percentuálneho podielu. Keďže otec dosahuje zistený čistý príjem vo výške 1.474,- eur, štatistická výška výživného činí na mal. E. sumu 235,84 eur.

29. Mal. A. bola počnúc rozhodným obdobím vo veku 11 rokov, v dôsledku čoho spadala do vekového rozpätia 15-19% oprávneného dieťaťa, ktorému prislúcha výživného v rozsahu 15- 19% z čistého príjmu povinného rodiča. Z rovnakého dôvodu ako pri mal. E., aj v prípade mal. A., odvolací súd aplikoval spodnú hranicu percentuálneho podielu. Štatistická výška výživného činí sumu 221,10 eur.

30. Z napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že súdom prvej inštancie určené výživné pre mal. E. a mal. A. je značne pod hranicou odporúčaného výživného, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými kritériami určovania výživného. Zvýšené výživné žiadnym spôsobom nepresahuje možnosti, schopnosti a majetkové pomery povinného rodiča, preto odvolací súd nevidí dôvod na jeho zníženie.

31. Za daného stavu odvolací súd potvrdil rozsudok v napadnutom rozsahu ako vecne správny postupom vyplývajúcim z ust. v spojení s ust. .

32. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd zároveň nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov v zmysle ust. .

33. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 ( zákona číslo o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).