Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Pc-21-2019.pdf
PDF · 98.06 KB
Case nature
Area
Subarea
19Pc/21/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta, v konaní pred sudkyňou JUDr. Táňou Šefčíkovou, v právnej veci navrhovateľa ako oprávneného Q. A., narodeného XX.XX.XXXX, bytom Q. XXXX/XX, XXX XX Sereď, zastúpeného advokátkou JUDr. Helenou Brngálovou, so sídlom Úprkova 34, 811 04 Bratislava, proti povinnému Q. A., narodenému XX.XX.XXXX, toho času bytom S. XXXX/XX, XXX XX Aš, H. republika, zastúpeného advokátom JUDr. Vladimírom Haládikom, so sídlom Clementisove Sady 1616, 924 01 Galanta, o určenie výživného pre plnoleté dieťa, takto
rozhodol:
I. Odporca je povinný prispievať na výživu plnoletého Q. A., narodeného dňa XX.XX.XXXX výživným vo výške 150 Eur mesačne, ktoré sa zaväzuje platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám plnoletého dieťaťa, počnúc dňom 24.04.2019.
II. Dlžné výživné za obdobie od 24.04.2019 do 30.06.2020 vo výške 1.429 Eur súd povoľuje odporcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach po 120 Eur až do zaplatenia spolu s bežným výživným po právoplatnosti tohto rozhodnutia k rukám plnoletého dieťaťa.
III. Návrh sa v ostatnej časti zamieta.
IV. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Dňa 24.04.2019 podal navrhovateľ, syn povinného, návrh na určenie výživného, a to na základe nasledovných skutočností (ktoré doplnil, spresnil v priebehu konania). Dňa 27.12.2018 otec pre nezhody s mamou opustil spoločnú domácnosť, v ktorej žije aj navrhovateľ. Do marca 2019 mu platil sumu 120 Eur. Od apríla 2019 prestal platiť výživné, opätovne začal iba čiastočne, a to až neskôr na výzvu súdu. V školskom roku 2018/2019 bol navrhovateľ študentom 2. ročníka Fakulty medzinárodných vzťahov UMB Banská Bystrica, v školskom roku 2019/2020 pokračuje 3. ročníkom. V čase podania návrhu býval v kňazskom seminári s úhradou 44 Eur mesačne. Od septembra 2020 býva na ubytovni, kde je poplatok 85 Eur. Nič nevlastní a nemá žiadne finančné prostriedky na živobytie. Ďalšie mesačné náklady vyčíslil nasledovne: strava 80 Eur, cestovné v rámci Banskej Bystrice 40 Eur, zo Serede do Banskej Bystrice autobusom 70 Eur a autom 50 Eur (náklady na benzín, aby ho matka mohla odviezť na stanicu), učebné pomôcky približne 40 Eur mesačne, hygiena 40 Eur, oblečenie 80 Eur, kultúra, šport 50 Eur, lyžiarsky výcvik (v rámci školy) 230 Eur. Má zvýšené výdavky na starostlivosť o zuby a zrak (20-80 Eur mesačne na vyšetrenia, okuliare 400 Eur). Má hluchotu 89,9%. Má výdavky na mobil do 20 Eur. Pravidelné výdavky vyčíslil na sumu 525 Eur. Počas leta 2019 brigádoval v zábavnom parku v Nemecku, kde zarobil 2.000 Eur. Privyrába si brigádami približne 20 Eur mesačne a podporuje ho mama vreckovým 120 Eur mesačne. V minulom školskom roku neurobil všetky skúšky, preto nemohol tento rok veľmi brigádovať. V návrhu navrhol otcovi určiť výživné na sumu 460 Eur mesačne od podania návrhu, neskôr
v rámci rokovaní o zmieri navrhol čiastku najmenej 180 Eur od podania návrhu so splatnosťou zročného výživného do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Otec sa oňho nijak nezaujíma, nič mu nekúpil na sviatky.
2. Súd vytýčil pojednávanie na deň 24.10.2019. Povinnému súd doručil návrh, predvolanie na pojednávanie a všetky súdne listiny aj na adresu trvalého pobytu s tým, že z informácie o výsledku doručenia listinného rovnopisu na č.l. 45-46 vyplýva, že povinnému boli tieto listiny dňa 17.09.2019 doručené. V konaní však povinný neskôr tvrdil, že on tieto listiny neprevzal. Súd dňa 24.10.2019 pojednával podľa § 180 CSP v neprítomnosti povinného. Navrhovateľ zotrval na návrhu. Žije v spoločnej domácnosti iba s matkou. Doma býva od štvrtka do nedele a na internáte je zvyšok týždňa. Od podania návrhu otec vôbec neprispieva na jeho výživu. Súd predbežne posúdil vec tak, že keďže je navrhovateľ riadnym študentom vysokej školy, nie je schopný sa sám živiť a obaja rodičia sú povinní prispievať na jeho výživu podľa svojich schopností a možností. Uvedenému pravidlu však nezodpovedá výška navrhovaného výživného, ktoré zjavne nepredpokladá podiel matky na úhrade výdavkov syna. V rámci výsluchu matka navrhovateľa uviedla, že všetky výdavky syna hradí ona. Otec neprispieva nič na jeho výživu od 01.04.2019. Žijú v rodinnom dome v S. H., ktorý ešte nie je skolaudovaný. Výdavky na bývanie sú vo výške približne 150 Eur mesačne. Manžel robil väčšinu života ako hasič. Jeho príjem bol približne 700 Eur mesačne. Navrhovateľ zistil adresu pobytu otca v H. republike, na ktorú súd doručil opätovne všetky listiny, vrátane predvolania na pojednávanie na 27.02.2020.
3. Povinný sa vyjadril k návrhu podaním doručeným súdu dňa 23.01.2020. Potvrdil, že opustil spoločnú domácnosť dňa 27.12.2018. Od 14.03.2019 pracuje v Čechách v spoločnosti Heinz-Glas Decor s.r.o. Jedná sa o pomer na dobu určitú do 30.04.2020. Žije na ubytovni v Aši, kde platí mesačne 135 Eur. Rodičia navrhovateľa sú spoluvlastníkmi pozemku a rozostavaného domu, v ktorom býva matka so synom. Dňa 30.08.2018 uzavrel otec zmluvu o úvere na zabezpečenie financovania osobného vozidla VW Golf pre syna vo výške 2.000 Eur a priložil ďalších 200 Eur. Posledná splátka bola splatná 15.08.2019. Zvyšok si financoval syn sám z príjmu z brigády v Nemecku (1.800 Eur). Od apríla 2019 platí otec úver na zabezpečenie stavebných prác s mesačnou splátkou 205,48 Eur výlučne sám. Povinný má problémy s chrbticou. Brali mu vodu z kolena. Navrhol určiť výživné na sumu 120 Eur mesačne. Výdavky vyčíslil nasledovne: ubytovanie 135 Eur, doprava 100 Eur, oblečenie/obuv 120 Eur, hygiena 70 Eur, lieky a vyšetrenia 25 Eur, rehabilitácia, cvičenie 61 Eur, mobil 17 Eur, strava 155 Eur. Pravidelné výdavky vyčíslil na sumu 683 Eur. Mimoriadne výdavky vyčíslil vo výške 1.096 Eur. Na pojednávaní dňa 01.06.2020 zástupca povinného oznámil, že od 01.05.2020 je povinný evidovaný ako nezamestnaný, z ktorého dôvodu mu klesol príjem. Súhlasil s platením výživného vo výške 120 Eur od podania návrhu so splatnosťou viac ako 12 mesiacov, keďže v čase vyhlásenia rozsudku bol nezamestnaný. Účastníci zhodne uviedli, že otec na syna uhradil od podania návrhu do 30.06.2020 celkovo sumu 706 Eur.
4. Navrhovateľ v konaní namietal, že adresa na pracovnej zmluve povinného je bydliskom jeho priateľky, nie adresou ubytovne, v ktorej má byť ubytovaný. Na osobné vozidlo poskytol navrhovateľ sumu 2.300 Eur, nie ako tvrdí povinný. Vozidlo bolo zapísané na povinného. Spoločný úver splácala matka navrhovateľa sama do času, kedy otec prestal platiť výživné na syna podľa dohody. Povinný si vyčíslil náklady vo vyššej sume ako navrhovateľ, preto nie je dôvod, aby sa nepodieľal na ich úhrade. O syna neprejavuje žiadny záujem. Platí len minimálne čiastky, aj to začal až po upozornení súdom. Povinný namietal výdavky navrhovateľa na cestovné a školské potreby. Navrhovateľ však namieta, že počas koronakrízy bolo študentom zrušené cestovanie zdarma. Namieta výdavky otca na ubytovanie v SR, lieky a ošetrenia.
5. Z dokazovania vyplynulo, že navrhovateľ bol v čase podania návrhu študentom 2. ročníka Fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. V čase rozhodovania o výške výživného je študentom 3. ročníka. Pravidelné mesačné výdavky sú vo výške 525 Eur. Má zvýšené výdavky na cestovanie, keďže študuje v Banskej Bystrici, na ubytovňu, ošetrenie zubov a okuliare. V lete 2019 si privyrobil brigádou v Nemecku 2.000 Eur. Peniaze investoval do osobného motorového vozidla VW Golf, ktoré bolo zapísané najskôr na otca, v súčasnosti je na matku navrhovateľa, ale vozidlo užíva navrhovateľ, resp. jeho matka. Inak si brigádami privyrobí približne 20 Eur mesačne.
6. Povinný na vlastnú žiadosť ukončil pracovný pomer v spoločnosti Falck Fire Services a.s. ku dňu 28.02.2019. Z potvrdení o príjme vyplýva, že v uvedenej spoločnosti dosahoval od 1/2018 do 2/2019 príjem v priemere 123,94 Eur. Od 3/2014 do 3/2019 bol otec tiež zamestnancom spoločnosti Seneca
Pharmaceuticals a.s. s priemerným príjmom v roku 2019 540,21 Eur mesačne. Bol to pomer dohodnutý na dobu neurčitú, ktorý bol ukončený dohodou. Od 2010 je evidovaný ako vlastník osobného motorového vozidla zn. KIA CEED a od 2014 aj nákladného prívesu. Predmetné vozidlo je spoluvlastníctvom rodičov. Vozidlo užíva navrhovateľ, resp. matka. Od 14.03.2019 do 30.04.2020 (pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú) bol povinný zamestnaný v Českej republike v Heinz-Glas Decor s.r.o. s priemerným mesačným príjmom za obdobie roka 2019 vo výške 27.689 CZK / približne 1.100 Eur. Od 11.02.2019 bol práceneschopný s priznaným nemocenským vo výške 23,91 Eur na deň. V období do 14.03.2019 do 30.04.2020 bol priemerný príjem otca vo výške 1.023 Eur (kurz k 25.06.2020). Od 01.05.2020 je evidovaný ako nezamestnaný s podporou od mája do júna 2020 vo výške 17.783 CZK, od júla do augusta 2020 vo výške 13.679 CZK, od septembra 2020 vo výške 12.312 CZK. Teda v čase rozhodovania bol príjem povinného vo výške 663,64 Eur (kurz k 25.06.2020). Pravidelné výdavky vyčíslil na sumu 683 Eur. Povinný predložil emailovú komunikáciu s potenc. zamestnávateľom, ktorým bol odmietnutý. Povinný má problémy s chrbticou, brali mu vodu z kolena.
7. Matka žije s navrhovateľom sama v rodinnom rozostavanom dome v S. H., ktorý je spolu s pozemkom v spoluvlastníctve rodičov navrhovateľa. Matka je poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 189,40 Eur mesačne (10/2019). Pracuje ako zdravotná sestra od 09.02.2003 s príjmom v roku 2019 v priemere 1.027 Eur. V 1-5/2020 bol jej čistým príjem 1.098,90 Eur. Celkové náklady na bývanie sú približne 150 Eur mesačne. Pravidelné výdavky predstavujú výdavky na mobil je vo výške približne 35 Eur, doprava do roboty 50 Eur, kaderník, kozmetika 30 Eur. Ďalej vynakladá výdavky na opravy a poistenie auta, údržbu domu a zdravotnú starostlivosť, vrátane na syna na zubné vyšetrenia. Synovi dáva vreckové 30 Eur týždenne. Celkové mesačné náklady, vrátane nákladov na bývanie matka vyčíslila na sumu 424,72 Eur.
8. Súd na danú vec aplikoval nasledovné právne normy:
Podľa § 154 zákona č. 160/2015 Z.z., civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), na konanie vo veciach výživného plnoletých osôb a iných obdobných nárokov je miestne príslušný všeobecný súd navrhovateľa.
Podľa § 155 CMP, konanie sa začína len na návrh.
Podľa § 156 CMP, účastníkmi konania vo veciach výživného plnoletých osôb sú navrhovateľ a osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné.
Podľa § 62 ods. 1 až 5 ZoR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich možností, schopností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, pri skúmaní schopností, možností, majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 3 ZoR, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa § 75 ods. 1 ZoR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 76 ods.1 ZoR výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
9. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh je čiastočne dôvodný, keďže navrhovateľ je riadnym študentom vysokej školy a z uvedeného dôvodu nie je schopný sa sám živiť.
Preto sú obaja rodičia povinní prispievať na jeho výživu podľa svojich možností a schopností. Súd určuje výživné aj s ohľadom na životnú úroveň rodičov. Rodičia sú manželmi, ale otec opustil spoločnú domácnosť dňa 27.12.2018. Do marca 2019 uhrádzal navrhovateľovi výživné 120 Eur mesačne. Od apríla 2020 vôbec neuhrádzal výživné. Výživné začal uhrádzať až v priebehu konania, a to v rôznych sumách a nepravidelne. Rodičia sú spoluvlastníkmi rozostavaného rodinného domu, v ktorom býva matka s navrhovateľom. Rodičia vlastnia osobné motorové vozidlo KIA CEED, ktoré užíva matka navrhovateľa, resp. navrhovateľ. Rodičia preukázali súdu, že sú schopní dosahovať príjem v obdobnej výške približne 1.000 Eur mesačne. Otec je od 01.05.2020 evidovaný ako nezamestnaný. Hľadá si prácu. V danom prípade sa však jedná o krátke a prechodné obdobie a súd nevidí dôvod, pre ktorý by sa otec čoskoro nemohol opäť zamestnať a dosahovať príjem vo výške najmenej 700 Eur, tak ako to bolo v minulosti, aj podľa tvrdenia matky navrhovateľa. Matka je poberateľkou čiastočného invalidného dôchodku, z ktorého dôvodu je jej príjem vyšší o túto čiastku cca 190 Eur mesačne. Poberá prídavky na jedno dieťa. Otec má problémy s chrbticou, čo preukázal lekárskym potvrdením, ale nepreukázal súdu, že z uvedeného dôvodu má pokles zárobkovej schopnosti. Navrhovateľ je schopný si privyrobiť brigádami počas leta v sume 2.000 Eur. Tieto peniaze a celkovo 2.300 Eur investoval do osobného motorového vozidla. Celkové výdavky vyčíslil na sumu 525 Eur. Súd je toho názoru, že pokiaľ obaja rodičia prispejú synovi sumou 150 Eur mesačne, zvyšnú časť nákladov si je schopný pokryť navrhovateľ sám prostredníctvom brigád. Získané peniaze môže investovať do nevyhnutných výdavkov a nie do motorového vozidla, ktoré za takýto výdavok považovať nemožno. Príjem 20 Eur mesačne z brigád v prípade 22 ročného študenta je nízky. Navrhovateľ môže znížiť svoje výdavky tým, že bude používať vlakové spojenie. Cestovné bolo síce v čase núdzového stavu potrebné vynaložiť aj na vlakovú prepravu, ale išlo o prechodné opatrenie, ktoré už v čase vyhlásenia rozsudku nie je v platnosti. Matka sa podieľa na úhrade výdavkov syna tým, že uhrádza 1 nákladov syna na bývanie v spoločnej domácnosti (150 Eur:2, vrátane nákladov na údržbu domu, smeti, daň z nehnuteľnosti). Otec sa zase podieľa na úhrade spoločného dlhu rodičov, ktorý súvisí s výstavbou domu v sume 205,48 Eur, v ktorom naďalej býva navrhovateľka so synom. Na základe uvedeného súd zaviazal otca prispievať na výživu syna výživným vo výške 150 Eur mesačne, čo bude otec schopný platiť aj z podpory v nezamestnanosti, keďže táto suma nepresahuje 30% z jeho čistého príjmu (podpory), čo v zmysle ustálenej súdnej praxe predstavuje časť príjmu, ktorú je možné určiť na vyživovaciu povinnosť. Súd určil vyživovaciu povinnosť v zmysle návrhu počnúc dňom 24.04.2019, t.j. odo dňa podania návrhu. Účastníci zhodne uviedli, že otec od podania návrhu do vyhlásenia rozsudku (30.06.2020) uhradil sumu 706 Eur. V takom prípade mu vznikol na výživnom dlh vo výške 1.429 Eur (4/2019= 35; 5/2019-6/2020=2.100; spolu 2.135-706). Vzhľadom k tomu, že je povinný v čase vyhlásenia rozsudku nezamestnaný, súd mu povolil splácať dlh v súlade s jeho návrhom v pravidelných mesačných splátkach po 120 Eur až do zaplatenia, spolu s bežným výživným po právoplatnosti rozhodnutia. Súd prihliadol aj na to, že do augusta 2019 otec splácal dlh mesačne v sume približne 166 Eur v súvislosti so zabezpečením kúpy motorového vozidla pre syna, čím prispel na syna aj týmto mimoriadnym výdavkom. Súd nepovolil dlhšiu dobu splácania, pretože povinný sám navrhol sumu výživného 120 Eur od podania návrhu, preto mal dobrovoľne uhrádzať vyššiu čiastku skôr ako došlo k autoritatívnemu rozhodnutiu. Súd návrh v ostatnej časti zamietol.
10. O trovách súd rozhodol podľa § 52 CMP, a teda, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave, písomne v 4 vyhotoveniach (§ 362 CSP). Za každé spracovanie podania a jeho príloh v listinnej podobe a za spracovanie podania a jeho príloh v elektronickej podobe doručeného inak ako do elektronickej schránky súdu, ak zákon ustanovuje povinnosť doručovať podanie do elektronickej schránky súdu, bude uvedená osoba povinná zaplatiť súdny poplatok vo výške 20 eur. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Proti rozsudku nemôže účinne podať odvolanie ten, kto sa vzdal tohto práva po vyhlásení rozsudku.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 1, 2 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov (§ 62 ods. 1, 2, 3 CMP).
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 CMP). Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná (§ 64 CMP).
Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu (§ 65 CMP). Ak vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozsudkom schválil dohodu rodičov, nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie (§ 122 CMP).
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom mu bola uložená peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších predpisov).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia ( § 376 CMP).