Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_6C-1191-2015.pdf
PDF · 77 KB
No categories available
6C/1191/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
U. súd Malacky samosudkyňou JUDr. Katarínou Ondrejákovou v právnej veci žalobca: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, zastúpený advokátskou spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanému: O., o zaplatenie 61,78 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu žalobcu zamieta.
Žalovanému súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Dňa 30.07.2015 doručil žalobca tunajšiemu súdu žalobu, ktorou sa proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 61,78 € spolu s úrokom z omeškania 9% ročne zo sumy 7,08 Eur od 07.06.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 9% ročne zo sumy 27,35 Eur od 07.07.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 8,75% ročne zo sumy 27,35 Eur od 07.08.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.05.2014 postúpil postupca ZSE Energia, a. s. pohľadávku proti žalovanému na žalobcu. Postupca poskytol žalovanému dodávky elektriny zmysle zák. č. 656/2004 Z.z. o energetike a podľa nar. vl. SR č. 317/2007 Z. z., ktorým sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie trhu s elektrinou. Postupca vyúčtoval žalovanému cenu za poskytnuté dodávky elektriny v súlade s platným cenníkom a to faktúrami sumu 7,08 Eur, sumu 27,35 Eur a sumu 27,35 Eur.
3. Žalovanému bola žaloba s výzvou na vyjadrenie k žalobe a poučením o procesných právach s poukazom na citované ustanovenie § 116 ods. 2 CSP doručené zverejnením oznámenia o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu dňa 30.10.2019. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, skutkové tvrdenia žalobcu žalovaný nijako nerozporoval.
4. Podľa § 297 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
5. V prejednávanej veci súd podľa § 297 CSP vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania. Podľa § 219 CSP miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil súd na svojej úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 03.06.2020.
6. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, oboznámil sa s faktúrou, všeobecnými obchodnými podmienkami, cenníkom, zmluvou o postúpení pohľadávok ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil nasledovný a skutkový stav.
7. Z faktúry č. 6300856427 zo dňa 14.06.2012 súd zistil, že ňou postupca fakturoval žalovanému cenu za služby v celkovej sume 136,75 za obdobie mesiacov marec, apríl, máj, jún, júl 2012 ako neuhradené poreddavky za služby mesačne po 27,35 Eur.
8. Súd vyzval žalobcu aby doložil súdu zmluvu o dodávke elektriny uzavretú so žalovaným. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 07.03.2018 uviedol, že nedisponuje zmluvou o dodávke elektriny a poukázal na § 151 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela sa považujú za nesporné.
9. Základným predpokladom pre vyhovenie nároku žalobcu v akomkoľvek konaní je preukázanie tzv. vecnej legitimácie. Vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci výlučne z hmotného práva, svedčiaci o tom, kto je nositeľom uplatneného práva alebo povinnosti, ktorá je predmetom konania. Podľa toho sa rozlišuje vecná legitimácia aktívna - na strane žalobcu a pasívna - na strane žalovaného. Nedostatok vecnej legitimácie aktívnej znamená, že niekto nie je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia resp. práva, na základe ktorého môže žiadať od povinného určité nepeňažné či peňažné plnenie alebo iný nárok. Nedostatok vecnej legitimácie pasívnej znamená, že niekto, o kom sa tvrdí, že je nositeľom hmotnej povinnosti jej nositeľom nie je, resp. žalobca nepreukáže súdu v konaní, že nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, ktorá je predmetom súdneho sporu, je označený žalovaný.
10. Po oboznámení sa so žalobou a doloženou faktúrou dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. Žalobca v žalobe uviedol, že právny predchodca žalobcu dodával žalovanému elektrinu podľa zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike a doložil faktúru na sumu 136,75 € s uvedením odberného miesta U.. Súd poukazuje na skutočnosť, že v roku 2012 vstúpil do platnosti nový zákon o energetike č. 251/2012 Z. z., ktorý jasne stanovuje podmienky uzatvárania zmlúv s odberateľom elektriky pre vlastnú spotrebu v domácnosti a povinnosti dodávateľa elektriny vo vzťahu k takýmto odberateľom odberateľov (§ 3 b) bod 9 uvedeného zákona, § 17 , § 34 bod 7, § 36 a pod. ). Súd vyzval žalobcu na preukázanie, na základe čoho dodával právny predchodca žalobcu žalovanému elektrinu. Žalobca žiadnym dôkazom súdu nepreukázal, že žalovaný je odberateľom elektriny v domácnosti, resp. v konaní si neuplatnil náhradu pri neoprávnenom odbere elektriny. Žalobca teda nepreukázal, na základe čoho bola žalovanému vystavená faktúra, a teda na základe akého právneho titulu je žalovaný povinný platiť cenu za dodanú elektrinu. Žalobca ako právny nástupca na uplatnenie pohľadávky zo zmluvy o postúpení nepreukázal skutočnosť, či jeho právny predchodca bol v právnom vzťahu so žalovaným, resp. či žalovanému vôbec bola elektrina reálne dodaná. Občianske súdne konanie je ovládané zásadou, v dôsledku ktorej povinnosť tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy, je vecou účastníkov, každý z nich preukazuje tie skutočnosti, z ktorých vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky. Neunesenie dôkazného bremena postihuje účastníka nepriaznivým následkom v podobe neúspechu v konaní. Žalobca neuniesol svoje bremeno tvrdenia, že medzi jeho právnym predchodcom a žalovaným bola uzatvorená zmluva, na základe ktorej by žalovanému vznikla povinnosť platiť za služby. Žalobca takúto zmluvu nepredložil a ani neuviedol dátum, kedy mala byť uzavretá. Nepredložil ju ani napriek výzve súdu a neurobil tak ani do vyhlásenia rozsudku v tejto veci. Jednostranne vystavenú faktúru bez opory o vzniku záväzku, nemohol súd uznať ako dôkaz nasvedčujúci tomu, že medzi žalobcom, prípadne jeho právnym predchodcom a žalovaným vznikol dvojstranný záväzkový vzťah, z ktorého by bolo možné vyvodiť povinnosť žalovaného platiť za dodávku elektriny. Okrem toho žalobca ani nepreukázal skutočnosť, že by pohľadávka proti žalovanému bola riadne postúpená právnym predchodcom žalobcu na žalobcu. Preto súd žalobu zamietol pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného a neunesenie dôkazného bremena žalobcom, spočívajúceho v preukázaní právneho vzťahu so žalovaným.
11. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
12. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP. V prejednávanej veci bol plne úspešný žalovaný a vzniklo mu tak právo na náhradu trov konania. Keďže žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil a iné trovy mu zo spisu nevyplývajú, preto súd (viď. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. októbra 2016, sp. zn. 6 Cdo 544/2015) žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Malacky, písomne, dvojmo.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).