Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5To-90-2023.pdf
PDF · 157.28 KB
Case nature
Area
Subarea
5To/90/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Ferencziovej a sudcov JUDr. Martina Žovinca a Mgr. Michala Polláka, v trestnej veci obžalovaného A. B. a spol., pre prečin krádeže podľa § 247 ods. 2 písm. c) Trestného zákona a iné, o odvolaniach obžalovaných A. B. a C. D. a prokurátora Okresnej prokuratúry Dunajská Streda proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 24.8.2022, č.k. 1T/14/2006 - 1361, na verejnom zasadnutí konanom dňa 7.3.2024 takto
rozhodol:
I. Podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm. e), ods. 2 Trestného poriadku zrušuje sa napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu vo vzťahu k obžalovaným A. B. a C. D..
II. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku a podľa § 166 Trestného poriadku s prihliadnutím na právoplatný rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 1T/14/2006 zo dňa 14.10.2015 vo výroku o vine, v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 5To/46/2016 zo dňa 6.10.2016, ktorým boli obžalovaní A. B., nar. X.X.XXXX v E. B., a C. D., narodený XX.XX.XXXX v E. B., uznaní za vinných spolupáchateľstvom z pokusu trestného činu krádeže podľa § 9 ods. 2, § 8 ods. 1, § 247 ods. 2 písm. a) Trestného zákona účinného do 31.12.2005 a iné, sa
o d s u d z u j ú :
obžalovaný A. B.
v pôvodnej veci 1T/14/2006 (Pv 167/04) za skutky uvedené v bodoch 3), 10) a v pôvodnej veci 1T/132/2008 (2Pv 122/06) za skutky uvedené v bodoch III.), IV.), V.), VI.), VIII.) Podľa § 194 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. h), písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona, § 42 ods. 1 Trestného zákona a § 39 ods. 1 Trestného zákona k súhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 10 (desať) mesiacov. Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd ruší výrok o treste uloženom obžalovanému
- rozsudkom Okresného súdu Bratislava 3 sp. zn. 3T/176/2007 zo dňa 19.2.2008, právoplatný 9.9.2008 a
- rozsudkom Okresného súdu Bratislava 5 sp. zn. 6T/129/2012 zo dňa 18.4.2016, právoplatný 19.4.2016 ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
v pôvodnej veci 1T/132/2008 (2Pv 122/06) za skutok uvedený v bode I.) Podľa § 40 ods. 1 písm. a) Trestného zákona per analogiam súd upúšťa od potrestania.
v pôvodnej veci 3T/114/2009 (1Pv 201/09)
Podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona pri použití § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona a § 38 ods. 2 Trestného zákona k trestu odňatia slobody vo výmere 3 (tri) mesiace. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá. Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona mu určuje skúšobnú dobu v trvaní 1 (jeden) rok.
obžalovaný C. D.
v pôvodnej veci 1T/14/2006 (Pv 167/04) za skutky uvedené v bodoch 9), 10) a v pôvodnej veci 1T/132/2008 (2Pv 122/06) za skutky uvedené v bodoch IV.), VII.), VIII.), a za dva skutky v bode IX.) (1./ zo dňa 6.8.2007 a 2./ zo dňa 25.9.2007)
Podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 41 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona a § 39 ods. 1 Trestného zákona k úhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá. Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona mu určuje skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky.
v pôvodnej veci 1T/132/2008 (2Pv 122/06) za skutok uvedený v bode IX.) (3./ zo dňa 22.11.2007) a X.), v pôvodnej veci 2T/165/2009 (2Pv 625/08) za skutky uvedené v bodoch I.), II.), III.) a v pôvodnej veci 1T/165/2010 (1Pv 988/09)
Podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona účinného do 30.11.2009 pri použití § 36 písm. l), § 37 písm. h), § 38 ods. 2, § 41 ods. 1 Trestného zákona účinného do 30.11.2009, k úhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá. Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona mu určuje skúšobnú dobu v trvaní 1 (jeden) rok.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Dunajská Streda (ďalej aj len ako „okresný súd“ alebo „prvostupňový súd“) napadnutým rozsudkom zo dňa 24.08.2022, č. k. 1T/14/2006 - 1361 rozhodol nasledovne: Obžalovaní 1) obž. A. B. nar. X.X.XXXX v E. B., trvale bytom E. B., bez prihlásenia E. B., F. G. H. XX/X, okres Dunajská Streda 2) obž. C. D. nar. XX.X.XXXX v E. B., trvale bytom E. B., I. J. K. XXXX/X, okres Dunajská Streda, t. č. v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou sa odsudzujú obžalovaný A. B. v pôvodnej veci 1T/14/2006 (Pv 167/04) za skutky uvedené v bodoch 3), 10) a v pôvodnej veci 1T/132/2008 (2Pv 122/06) za skutky uvedené v bodoch III.), IV.), V.), VI.), VIII.) Podľa § 194 ods. 2 Trestného zákona pri použití § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. h), písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona a § 42 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona k súhrnnému nepodmienečnému trestu odňatia slobody vo výmere 28 (dvadsaťosem) mesiacov pri súčasnom zrušení
- Rozsudku Okresného súdu Bratislava 3 sp. zn. 3T/176/2007 zo dňa 11.9.2007 a
- Rozsudku Okresného súdu Bratislava 5 sp. zn. 6T/129/2012 zo dňa 18.4.2016 vo výrokoch o trestoch, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona obžalovaný sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. v pôvodnej veci 1T/132/2008 (2Pv 122/06) za skutok uvedený v bode I.) Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona pri použití § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona § 38 ods. 2 Trestného zákona a § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona k nepodmienečnému trestu odňatia slobody vo výmere 3 (tri) mesiace.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona obžalovaný sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. v pôvodnej veci 3T/114/2009 (1Pv 201/09) Podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona pri použití § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona a § 38 ods. 2 Trestného zákona k nepodmienečnému trestu odňatia slobody vo výmere 3 (tri) mesiace. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona obžalovaný sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
obžalovaný C. D.
v pôvodnej veci 1T/14/2006 (Pv 167/04) za skutky uvedené v bodoch 9), 10) a v pôvodnej veci 1T/132/2008 (2Pv 122/06) za skutky uvedené v bodoch IV.), VII.), VIII.), a za dva skutky v bode IX.) (1./ zo dňa 6.8.2007 a 2./ zo dňa 25.9.2007) Podľa § 234 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 pri použití § 36 písm. l) Trestného zákona, § 38 ods. 3 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona a § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona k úhrnnému nepodmienečnému trestu odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona obžalovaný sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. v pôvodnej veci 1T/132/2008 (2Pv 122/06) za skutok uvedený v bode IX.) (3./ zo dňa 22.11.2007) a v pôvodnej veci 2T/165/2009 (2Pv 625/08) za skutky uvedené v bodoch I.), II.), III.) a v pôvodnej veci 1T/165/2010 (1Pv 988/09) Podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona pri použití § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. h) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona a § 41 ods. 1 Trestného zákona k úhrnnému nepodmienečnému trestu odňatia slobody vo výmere 36 (tridsaťšesť) mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona obžalovaný sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodených v jednotlivých bodoch so svojimi nárokmi na náhradu škody odkazuje na civilný proces. 2. Proti tomuto rozsudku ihneď po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní zahlásili odvolanie obžalovaný A. B. (ďalej len „obžalovaný B.“) a obžalovaný C. D. (ďalej len „obžalovaný D.“) a to čo do výroku o treste a spôsobe jeho výkonu. V zákonom stanovenej lehote podal voči napadnutému rozsudku odvolanie i prokurátor okresnej prokuratúry, a to čo do výroku o treste v neprospech oboch obžalovaných. 3. Obžalovaný D. odôvodnil svoje odvolanie sám osobitným písomným podaním, v ktorom argumentoval nasledovne (skrátene): 1) Je toho názoru, že napadnutý rozsudok vykazuje závažné skutkové i právne vady, v čom vidí porušenie zákona, a to zásadným spôsobom. 2) Poukazuje na porušenie ustanovenia § 163 ods. 1 písm. c), ods. 3 Trestného poriadku a na nezohľadnenie určitých aspektov ako je dĺžka konania v zmysle judikatúry Najvyššieho súdu SR č. R 10/2011 alebo zbierky stanovísk Najvyššieho súdu SR a súdov SR 1/2011 rozhodnutie č. 10. 3) Výrok o treste napadnutého rozsudku podľa jeho názoru nespĺňa zákonné kritéria v zmysle § 163 ods. 1 písm. c), ods. 3 Trestného poriadku, pretože nie je ani vymedzené v zmysle akého zákona bol výrok formulovaný. Zmienené ustanovenie pritom jasne vymedzuje všetky zákonné náležitosti výroku rozsudku. Pokiaľ rozsudok tieto náležitosti neobsahuje, stáva sa neprehľadným, nepreskúmateľným, a okrem iného nezákonným. 4) Dáva do pozornosti ustanovenie čl. 50 ods. 6 Ústavy, ktoré sa týka tak vzťahov, kedy pri rozhodovaní možno uplatniť dva pramene práva – zákon účinný v čase spáchania skutku a zákon účinný v čase rozhodovania. Upriamil pozornosť na rozhodnutie Ústavného súdu sp. zn. Pl. ÚS 9/2013 zo dňa 10.09.2014, ako aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Tdo/33/2013 zo dňa 11.12.2014. 5) Namieta aj porušenie zásady nullum crimen sine lege, nulla poena sine lege, čoho dôkazom je samotný napadnutý rozsudok, ale i zápisnica z hlavného pojednávania zo dňa 24.08.2022. Výrok o treste je nekompatibilný, nezákonný, neprehľadný i neobjektívny. 6) Pokiaľ ide o dĺžku konania, poukazuje na to, že ide o trestnú vec, ktorá trvá 17 rokov. Tieto trestné veci z hľadiska závažnosti činu po zohľadnení dĺžky konania môžu skončiť buď zastavením trestného stíhania alebo súdy majú povinnosť prihliadnuť na dĺžku konania a tento fakt vykladať v prospech obžalovaného
- takýto postup je uvedený aj v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR č. R 10/2011 (zverejneného v Zbierke stanovísk č. 1/2011), kedy pri ukladaní trestu vzniká potreba aplikácie mimoriadne zmierňujúceho ustanovenia § 40 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 (teraz § 39 ods. 1 Trestného zákona).
7) Okresný súd sumarizoval dôkazy v zmysle § 2 ods. 10 Trestného poriadku a § 12 Trestného poriadku zásadne iba v jeho neprospech (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3To/4/2019 zo dňa 22.01.2020, analogicky rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1T/17/2002 zo dňa 31.01.2012, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sž/23/2012 zo dňa 20.08.2014, rozhodnutia Generálnej prokuratúry č. R IV/3 Pz 22/21/1000 a IV/3 Pz 49/21/1000 zo dňa 31.08.2021). 8) Zvýrazňuje aj právnu prax, v zmysle ktorej je všetky ustanovenia zákona potrebné interpretovať ústavne konformným spôsobom a tiež spôsobom, ktorý je súladný s interpretáciou Európskeho dohovoru o ľudských právach súdom pre ľudské práva v Štrasburgu. Z Ústavy SR ako aj z Dohovoru vyplýva, že nárok na spravodlivý proces má byť garantovaný nielen procesom v zmysle zákona, procesom verejným vykonaným nestranným a nezávislým súdom alebo procesom, ktorý prebehne v primeranej lehote. Je nepochybné, že s predlžujúcou sa dĺžkou trestného konania sa vytráca základný vzťah medzi trestným činom a ukladaním trestu. Doba medzi trestným činom a vynesením konečného rozhodnutia má bezprostredný vplyv na účel trestu, ktorý má byť uložením konkrétneho trestu dosiahnutý. So zväčšujúcim sa časovaným odstupom od spáchania trestných činov sa oslabuje tak prvok individuálnej ako i generálnej prevencie. Rovnako spôsobilosť trestu výchovne pôsobiť na spoločnosť je po tak dlhej dobe výrazne znížená. 9) Poukazuje na právny názor slovenských súdnych autorít, v zmysle ktorého je neúmerne dlhé konanie podľa ESĽP už konanie presahujúce dobu 6 rokov. 10) Záverom s využitím zásady beneficium cohaesionis žiada o zrušenie napadnutého rozsudku a vrátenie veci okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie o treste. 4. Obžalovaný B. i obžalovaný D. odôvodnili zahlásené odvolanie prostredníctvom obhajcu JUDr. Ladislava Pongrácza (ďalej len „obhajca“) osobitným písomným podaním, v ktorom uviedol nasledovné (skrátene): 1) S napadnutým rozsudkom obžalovaní nesúhlasia z dôvodu, že na hlavnom pojednávaní dňa 14.10.2015 sa obidvaja obžalovaní k spáchaniu za vinu im kladených trestných činov dobrovoľne priznali a po zákonných poučeniach v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku vyhlásili, že sú vinní zo skutkov, ktoré sa im kladú za vinu, a obidvaja kladne odpovedali na položené otázky v zmysle § 333 písm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku, ktoré vyhlásenia prítomný prokurátor a okresný súd prijali. Uložené tresty obhajca považuje za neprimerané prísne, najmä vzhľadom na to, že od spáchania posledného skutku uplynulo 13 rokov, teda uložené nepodmienečné tresty vzhľadom na odstup času sú podľa názoru obhajoby nespravodlivé a nemali by už žiadny prevýchovný účinok na obžalovaných a boli by skôr represiou. 2) Vzhľadom na uvedené obhajca navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu podľa ust. § 322 ods. 1 Trestného poriadku vrátil vec okresnému súdu, aby ju znovu prejednal a rozhodol. 5. Prokurátor podané odvolanie odôvodnil osobitným písomným podaním, v ktorom argumentoval nasledovne (skrátene): 1) S výrokom o treste uloženom obžalovaným sa nestotožňuje. Okresný súd pri ukladaní trestu nesprávne prihliadol na zníženie dolnej hranice trestnej sadzby pri použití § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 39 ods. 4 Trestného zákona, a nevysporiadal sa so skutočnosťou, či na predmetné trestné činy budú použité ustanovenia Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku alebo v čase rozhodovania o treste. 2) Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhuje, aby Krajský súd v Trnave zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste, a aby následne v zmysle § 322 ods. 3 Trestného poriadku rozhodol sám rozsudkom vo veci. 3) Obžalovanému B. navrhuje uložiť pre skutok v bode I. v pôvodnej trestnej veci 1 T/132/2008 (2Pv 122/06) nepodmienečný súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov pri súčasnom zrušení rozsudku Okresného súdu Bratislava 3 sp. zn. 3T/176/2007 zo dňa 11.09.2007 a rozsudku Okresného súdu Bratislava 5 sp. zn. 6T/129/2012 zo dňa 18.04.2016 vo výrokoch o trestoch, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo stratili podklad. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona navrhuje obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradiť do ústavu so stredným stupňom stráženia. 4) Obžalovanému D. navrhuje uložiť v pôvodnej veci 1 T/14/2006 (Pv 167/04) za skutky uvedené v bodoch 9), 10) a v pôvodnej veci 1 T/132/2008 (2Pv 122/06) za skutky uvedené v bodoch IV.), VII.),VIII.), a za dva skutky v bode IX.) (1. zo dňa 06.08.2007 a 2. zo dňa 25.09.2007) a v pôvodnej veci 1 T/132/2008 (2Pv 122/06) za skutok uvedený v bode IX.) (3. zo dňa 22.11.2007) a v pôvodnej veci 2T/165/2009 (2Pv 625/08 za skutky uvedené v bodoch I.), li.), Ill.), a v pôvodnej veci 1 T/165/2010 (1 Pv 988/09)
nepodmienečný trest odňatia slobody v zákonnom stanovenej trestnej sadzbe. Zároveň navrhuje, aby súd rozhodol o zaradení do ústavu na výkon trestu odňatia slobody. 5) Výrok týkajúci sa nároku na náhradu škody poškodených a odkázania na civilný proces navrhuje ponechať nezmenený. 6. K odvolaniu prokurátora sa vyjadrili obžalovaný B. i obžalovaný D. prostredníctvom svojho obhajcu osobitným písomným podaním, v ktorom obhajca uviedol, že odvolanie prokurátora považuje za neopodstatnené, s ktorým nemožno súhlasiť, pretože uložené tresty považuje za prísne a neprimerané, a preto obžalovaní podali odvolanie. V ostatnom poukazuje na obsah písomného odôvodnenia odvolania. Obhajca žiada, aby bolo odvolanie prokurátora zamietnuté ako bezdôvodné. 7. Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“ alebo aj „odvolací súd“) rozhodoval o odvolaniach obžalovaného B., obžalovaného D. a prokurátora na verejnom zasadnutí, ktorého sa zúčastnili prokurátorka krajskej prokuratúry, obhajca JUDr. Ladislav Pongrácz (obhajca oboch obžalovaných) a obhajca JUDr. Zsolt Hodosi (obhajca obžalovaného D.). Verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti oboch obžalovaných, ktorí o takýto postup požiadali. Prokurátorka krajskej prokuratúry zotrvala na podanom odvolaní, ktorému navrhla vyhovieť. Obhajca JUDr. Ladislav Pongrácz rovnako zotrval na podanom odvolaní, navrhol, aby bol obom obžalovaným uložený podmienečný trest, ktorý postačí na ich prevýchovu, pretože sa jedná o skutky z rokov 2003-2007. Obhajca JUDr. Zsolt Hodosi uviedol, že vo vzťahu k obžalovanému D. považuje oba výroky o treste za nezákonné. Okresný súd aplikoval starý Trestný zákon a súčasne aj súčasný Trestný zákon pri aplikácii poľahčujúcich okolností. Išlo by aj o nesprávne zaradenie obžalovaného D. do ústavu na výkon trestu odňatia slobody, keďže v posledných 10-tich rokoch nebol vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin so sadzbou 3 – 10 rokov. Preto navrhol, aby bol napadnutý rozsudok zrušený a vec vrátená na nové konanie a rozhodnutie, prípadne uložiť obžalovanému D. podmienečný trest zohľadňujúci aktuálny stav konania. 8. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd. Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku: 1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné. 3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení, b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby, b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy, d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona, e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom. Podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku ak po zrušení napadnutého rozsudku alebo niektorej jeho časti treba urobiť vo veci nové rozhodnutie, vráti odvolací súd vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, len vtedy, ak by doplnenie konania odvolacím súdom bolo spojené s neprimeranými ťažkosťami alebo by mohlo viesť k iným skutkovým záverom. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. 9. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolaní v zmysle § 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku. Odvolanie podali obžalovaný B., obžalovaný D. a prokurátor ako oprávnené osoby, v zákonnej lehote a proti výroku o treste, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k týmto zisteniam a záverom. 10. V prvom rade treba uviesť, že v prejednávanej veci bolo už viackrát rozhodované o vine a treste pre obžalovaného B. a pre obžalovaného D.. 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. 9. 10. 11. 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. 9. 10. 11. O vine obžalovaných zo stíhanej trestnej činnosti bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 14.10.2015, č. k. 1T/14/2006 – 1060, obžalovaní boli uznaní vinnými na skutkovom a právnom základe v zmysle podanej obžaloby, a uvedenom následne aj v predmetnom rozsudku. Obaja obžalovaní po zákonných poučeniach v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku realizovali vyhlásenie, že sú vinní zo spáchania skutkov kladených im za vinu a obaja kladne odpovedali na položené otázky v zmysle § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku, pričom toto vyhlásenie bolo prijaté okresným súdom. Týmto rozsudkom bolo rozhodnuté aj o treste pre oboch obžalovaných. Na poklade odvolania prokurátora Krajský súd v Trnave uznesením zo dňa 06.10.2016, č. k. 5To/46/2016 – 1112 predmetný rozsudok zrušil, čo do výroku o treste pre oboch obžalovaných a vec bola vrátená okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie. 12. Vo veci bolo následne rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 22.05.2017, č. k. 1T/14/2006 – 1172, voči ktorému podal odvolanie prokurátor, ako i obaja obžalovaní. Krajský súd v Trnave rozhodol o podaných odvolaniach uznesením zo dňa 28.06.2018, č. k. 5To/115/2017 – 1202 tak, že napadnutý rozsudok čo do výroku o treste a spôsobe jeho výkonu zrušil a vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Krajský súd okresnému súdu vytkol viaceré pochybenia. Konkrétne, že u obžalovaného B. správne ukladal za skutok pôvodne vedený pod sp. zn. 1T/132/2008 samostatný trest, avšak nesprávne aplikoval poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Trestného zákona. U obžalovaného B. nepristúpil k mimoriadnemu zníženiu trestu (v dôsledku prijatia vyhlásenia o vine), ale priznal (nesprávne) obžalovanému poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona. Ďalším pochybením bol výrok v časti ukladania súhrnného trestu, a to tak u obžalovaného B. výrok o uložení súhrnného trestu ako aj výrok u upustení od jeho uloženia. Bolo skonštatované aj vyhlásenie výroku o uložení súhrnného trestu u obžalovaného B. v neúplnej podobe. Najpodstatnejšou vadou v postupe okresného súdu, ktorá mala zároveň za následok nezákonné rozhodnutie o uložených trestoch, bola skutočnosť, že okresný súd nepripojil ako súčasť spisu, neoboznámil, prípadne nepredložil odvolaciemu súdu spisový materiál týkajúci sa
zbiehajúcej sa trestnej činnosti u oboch obžalovaných. Nevysporiadal sa adekvátnym spôsobom so všetkými skutočnosťami podstatnými pre zákonné rozhodnutie o ukladaní súhrnného trestu (vrátane prípadného upustenia od jeho uloženia). Obdobné to platilo aj ohľadom obžalovaného D.. Zároveň uviedol, že okresný súd nesprávne aplikoval pri ukladaní súhrnného trestu ustanovenie § 42 Trestného zákona, do výroku o ukladaní súhrnného trestu opomenul uviesť aj § 41 ods. 1 Trestného zákona (súhrnný trest sa ukladá podľa zásad na uloženie úhrnného trestu) a takisto opomenul v zmysle § 42 ods. 2 Trestného zákona uviesť, že spolu s uložením súhrnného trestu súd ruší výrok o treste uloženom páchateľovi skorším rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. 13. Po tomto zrušení rozsudku okresného súdu, rozhodol okresný súd rozsudkom zo dňa 24.08.2022, č. k. 1T/14/2006 -1361 tak, ako je uvedené v bode 1 odôvodnenia tohto rozhodnutia. 14. Krajský súd vzhľadom na dôvody odvolania smerujúce len čo do výroku o treste a spôsobe jeho výkonu u oboch obžalovaných obmedzil svoju prieskumnú povinnosť len na tieto výroky. 15. Okresný súd uloženie trestov u obžalovaného B. odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania mal za to, že trestné činnosti v pôvodnej veci 1T/14/2006 (Pv 167/04), skutky uvedené v bodoch 3) (zo dňa 31.01.2004), 10) (zo dňa 28.08.2005) a v pôvodnej veci 1T/132/2008 (2Pv 122/06), skutky uvedené v bodoch III.) (zo dňa 16.01.2006), IV.) (zo dňa 26.05.2006), V.) (zo dňa 04.09.2006), VI.) (zo dňa 06.09.2006), VIII.) (zo dňa 02.03.2007) sú vo viacčinnom súbehu. Z odpisu z registra trestov a oboznámenia so spismi vyplýva, že obžalovaný bol dňa 18.04.2016 rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 6T/129/12 odsúdený, kde mu bolo upustené od uloženia súhrnného trestu vzhľadom na odsúdenie Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 3T/176/2007 zo dňa 19.02.2008. Rozsudok Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 3T/176/2007 bol obžalovanému doručený dňa 20.04.2008. Vo viacčinnom súbehu sú aj s trestnými činmi, za ktoré bol obžalovaný odsúdený rozhodnutím Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 3T/176/2007 a rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 6T/129/2012. Okresný súd Dunajská Streda teda rozhodol o treste pre celú zbiehajúcu sa trestnú činnosť. Obžalovanému uložil trest v súlade s § 41 ods. 1 Trestného zákona a § 42 ods. 1, 2 Trestného zákona, podľa ustanovenia § 194 ods. 2 Trestného zákona , teda za trestný čin z nich najprísnejšie trestný. U obžalovaného zistil jednu poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona a dve priťažujúce okolnosti podľa § 37 písm. h), písm. m) Trestného zákona. V danom prípade je trestná sadzba trestu odňatia slobody vo výmere, po zvýšení dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu od 28 mesiacov po 60 mesiacov. S prihliadnutím na všetky okolnosti, na ktoré je súd povinný pri určení druhu trestu a jeho výmery prihliadať, uložil obžalovanému súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 28 mesiacov, na dolnej hranici trestnej sadzby. Zároveň v zmysle § 42 ods. 2 Trestného zákona zrušil rozsudok Okresného súdu Bratislava 3 sp. zn. 3T/176/2007 zo dňa 11.9.2007 a rozsudok Okresného súdu Bratislava 5 sp. zn. 6T/129/2012 zo dňa 18.4.2016 vo výrokoch o trestoch, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Obžalovaného na výkon takto uloženého trestu podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, keďže obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestných činov bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin. Za trestný čin v pôvodnej veci 1T/132/2008 (2Pv 122/06) za skutok uvedený v bode I.) uložil obžalovanému samostatný nepodmienečný trest podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona vzhľadom na čas spáchania skutku a skutočnosť, že predmetný skutok nie je v súbehu s inými trestnými činmi obžalovaného. U obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona a jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona. V danom prípade je trestná sadzba trestu odňatia slobody vo výmere od 12 mesiacov po 60 mesiacov. Okresný súd v danom prípade videl zákonné podmienky na mimoriadne zníženie trestu v zmysle § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona vzhľadom na časový odstup od spáchania predmetného skutku (začiatok páchania skutku je 14.01.2003) a skutočnosť, že v danom prípade došlo zo strany obžalovaného k úhrade výživného. S prihliadnutím na všetky okolnosti mu uložil nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiacov. Na výkon takto uloženého trestu rovnako obžalovaného zaradil v zmysle § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Za trestný čin v pôvodnej veci 3T/114/2009 (1Pv 201/09) uložil obžalovanému samostatný nepodmienečný trest podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona vzhľadom na čas spáchania skutku - 04.11.2008 a skutočnosť, že predmetný trestný čin nie je v súbehu s iným trestným činom obžalovaného. U obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona a jednu priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona. V danom prípade je trestná sadzba trestu
odňatia slobody vo výmere až do 24 mesiacov. S prihliadnutím na všetky okolnosti, na ktoré je súd povinný pri určení druhu trestu a jeho výmery prihliadať, uložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiacov, na výkon ktorého ho zaradil v zmysle § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. 16. Okresný súd uloženie trestov u obžalovaného D. odôvodil tým, že zohľadnil rozhodnutie Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 3T/176/2007, predmetné rozhodnutie i napriek skutočnosti, že bolo zahladené, pretína súbeh trestnej činnosti obžalovaného. V dôsledku toho uložil obžalovanému dva samostatné úhrnné nepodmienečné tresty odňatia slobody, jeden za skutky spáchané do doručenia trestného rozkazu obžalovanému, do 08.11.2007 a jeden za skutky po doručení predmetného trestného rozkazu. Za trestnú činnosť v pôvodnej veci 1T/14/2006 (Pv 167/04) za skutky uvedené v bodoch 9) (zo dňa 02.12.2004), 10) (zo dňa 28.08.2005) a v pôvodnej veci 1T/132/2008 (2Pv 122/06) za skutky uvedené v bodoch IV.) (zo dňa 26.05.2006), VII.) (zo dňa 06.12.2006 a zo dňa 04.02.2007), VIII.) (zo dňa 02.03.2007), a za dva skutky v bode IX.) (1./ zo dňa 06.08.2007 a 2./ zo dňa 25.09.2007) obžalovanému uložil trest v súlade s § 41 ods. 1 Trestného zákona, podľa ustanovenia § 234 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 - za trestný čin z nich najprísnejšie trestný. U obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona. V danom prípade je trestná sadzba trestu odňatia slobody vo výmere od 24 mesiacov. Okresný súd v danom prípade videl zákonné podmienky na mimoriadne zníženie trestu v zmysle § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona vzhľadom na časový odstup od spáchania predmetných skutkov a odsúdenie obžalovaného za ďalšie skutky spáchané po doručení trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 3T/176/2007. S prihliadnutím na všetky okolnosti, na ktoré je súd povinný pri určení druhu trestu a jeho výmery prihliadať, uložil obžalovanému nepodmienečný úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov. Na výkon takto uloženého trestu obžalovaného podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, keďže obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestných činov bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin. Za trestnú činnosť v pôvodnej veci 1T/132/2008 (2Pv 122/06) za skutok uvedený v bode IX.) (3./ zo dňa 22.11.2007) a v bode X.) (zo dňa 30.11.2007), v pôvodnej veci 2T/165/2009 (2Pv 625/08) za skutky uvedené v bodoch I.) (zo dňa 14.07.2008), II.) (zo dňa 29.09.2008), III.) (zo dňa 06.10.2008) a v pôvodnej veci 1T/165/2010 (1Pv 988/09) (zo dňa 15.09.2009) obžalovanému uložil trest v súlade s § 41 ods. 1 Trestného zákona, podľa ustanovenia § 212 ods. 3 Trestného - za trestný čin z nich najprísnejšie trestný. U obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona a zistil jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Trestného zákona. V danom prípade je trestná sadzba trestu odňatia slobody vo výmere od 3 rokov po 10 rokov. S prihliadnutím na všetky okolnosti, na ktoré je súd povinný pri určení druhu trestu a jeho výmery prihliadať, uložil obžalovanému nepodmienečný úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 36 mesiacov, na výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. 17. Krajský súd konštatuje, že okresný súd sa správne nevysporiadal so všetkými okolnosťami dôležitými pre zákonné rozhodnutie o treste obžalovaných. 18. Čo sa týka trestu ukladaného A. B.: Prvý ukladaný trest, a to za skutky uvedené v bodoch 3), 10) v pôvodnej veci 1T/14/2006 (Pv 167/04) a za skutky uvedené v bodoch III.), IV.), V.), VI.), VIII.) v pôvodnej veci 1T/132/2008 (2Pv 122/06), bol okresným súdom správne ukladaný ako trest súhrnný a to vo vzťahu k skutkom, resp. trestom, uloženým obžalovanému rozsudkom Okresného súdu Bratislava 3 sp. zn. 3T/176/2007 zo dňa 19.2.2008, právoplatným 9.9.2008 a rozsudkom Okresného súdu Bratislava 5 sp. zn. 6T/129/2012 zo dňa 18.4.2016, právoplatným 19.4.2016. Správne boli zohľadnené aj poľahčujúce a priťažujúce okolnosti. Krajský súd však vyhodnotil ako dôvodnú odvolaciu námietku obžalovaného a pri zohľadnení priznania obžalovaného (a urobeného vyhlásenia o vine), oľutovania trestnej činnosti, dospel k záveru, že pri ukladaní trestu je potrebné použiť aj ustanovenie § 39 ods. 1 Trestného zákona, nakoľko obžalovaný tieto trestné činy spáchal v dňoch 31.1.2004 až 2.2.2004, potom 28.8.2005, 16.1.2006, 26.5.2006, 4.9.2006, 6.9.2006 a 2.3.2007, teda pred viac ako 15 rokmi a ukladanie trestu po tak dlhej dobe (bez toho, aby na tom obžalovaný mal vinu) už nenapĺňa všetky funkcie trestu v zmysle Trestného zákona. Druhý trest bol obžalovanému A. B. okresným súdom uložený za trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona páchaný v období od 14.1.2003 do 14.10.2015 (za skutok uvedený v bode I. v pôvodnej veci 1T/132/2008 (2Pv 122/06). Zo spisového materiálu ale aj z odôvodnenia rozsudku okresného súdu vyplýva, že obžalovaný, napriek urobenému vyhláseniu o vine aj vo vzťahu k tomuto skutku, uhradil dlžné výživné, ktoré na základe skutkovej vety napadnutého rozsudku predstavovalo celé zameškané výživné za stíhané obdobie. Zároveň mal odvolací súd za
preukázané, že neplnenie vyživovacej povinnosti obžalovaným v tomto období nemalo trvalo nepriaznivé následky na život jeho maloletého dieťaťa. Zásadnou právnou skutočnosťou, pre posúdenie možnosti aplikovať na prípad obžalovaného inštitút účinnej ľútosti (hmotnoprávny inštitút) v tomto trestnom konaní je, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní dal vyhlásenie o vine, ktoré prvostupňový súd prijal. V dôsledku tohto vyhlásenia obžalovaného, následného procesného postupu prijatím tohto vyhlásenia súdom a vyhlásenia rozsudku prvostupňovým súdom, obžalovaný nebol v zmysle ustanovenia § 257 ods. 5 Trestného poriadku a ustanovenia § 307 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku oprávnený podať voči výroku o vine odvolanie. Odvolanie voči výroku o vine, ktoré by umožnilo odvolaciemu súdu realizovať prieskum výroku o vine, prokurátor nepodal. V ustanovení § 317 ods. 1 Trestného poriadku je upravený tzv. obmedzený revízny princíp odvolacieho konania, ktorý sa týka jednotlivých výrokov napadnutého rozhodnutia ako aj chýb, na ktoré je odvolací súd oprávnený v odvolacom konaní prihliadnuť. Z predmetného zákonného ustanovenia vo všeobecnosti vyplýva, že odvolací súd meritórne preskúmava len odvolaním napadnuté výroky rozsudku a prihliada len na chyby vytýkané v odvolaní. Plný revízny princíp sa dotýka len tých chýb (nie výrokov), ktoré by mohli byť dôvodom na podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku. Vzhľadom na obmedzený revízny princíp odvolacieho konania a nepodania odvolania voči výroku o vine napadnutého rozsudku oprávneným subjektom, dospel odvolací súd k záveru, že výrok o vine napadnutého rozsudku nepodlieha v zmysle § 317 ods. 1 Trestného poriadku prieskumu odvolacieho súdu. Odvolací súd sa ďalej zaoberal posúdením, či konaním obžalovaného prišlo k naplneniu dikcie ustanovenia § 86 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, a či jeho naplnenie v tomto prípade môže mať relevanciu pre výrok o treste, ktorý podlieha prieskumnej právomoci odvolacieho súdu na podklade odvolania obžalovaného. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že účelom inštitútu účinnej ľútosti je ochrana určitých, zákonodarcom stanovených, okruhov záujmov spoločnosti, ktorú zabezpečuje tým, že páchateľovi, ktorý tieto záujmy poškodzuje, príp. smeruje k ich poškodeniu, poskytne sľub beztrestnosti, ak za stanovených podmienok škodlivému následku zabráni, a to buď sám alebo o ňom urobí oznámenie príslušnému subjektu (spravidla orgánu činnému v trestnom konaní) alebo ho napraví, príp. sa o napravenie škodlivého následku pričiní. Podľa § 86 ods. 1 písm. a) Trestného zákona trestnosť trestného činu zaniká aj vtedy, ak ide o trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207, ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ svoju povinnosť dodatočne splnil skôr, než sa súd odobral na záverečnú poradu. V ustanovení § 86 ods. 1 písm. a) Trestného zákona zákonodarca stanovil, že trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Trestného zákona (základné skutkové podstaty v ods. 1, ods. 2 a kvalifikovaná skutková podstata v ods. 3) zaniká, ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a zároveň páchateľ svoju povinnosť dodatočne splnil skôr, než sa súd odobral na záverečnú poradu. Záujem spoločnosti sledovaný týmto ustanovením je daný tým, aby bolo oprávneným osobám dlžné výživné uhradené v čase, kedy ešte jej neplnením nenastali trvalo nepriaznivé následky, t. j. dosiahnutie splnenia vyživovacej povinnosti páchateľa. Inštitút účinnej ľútosti pri trestnom čine zanedbania povinnej výživy je však možné aplikovať len v prípade páchateľov tých trestných činov, pri ktorých neplnenie vyživovacej povinnosti nemalo trvalo nepriaznivé následky, čo je skutková okolnosť, na ktorej preukázanie je potrebné vykonať dokazovanie. Dodatočné splnenie vyživovacej povinnosti predstavuje existenciu omeškania páchateľa s jej plnením, ktorá zakladá jeho trestnoprávnu zodpovednosť a zároveň následné splnenie tejto povinnosti páchateľom dovtedy, kým sa súd odobral na záverečnú poradu. Keďže zákonodarca nešpecifikoval, či sa jedná o záverečnú poradu prvostupňového alebo druhostupňového súdu, je potrebné, z hľadiska časového intervalu možnosti dodatočného splnenia vyživovacej povinnosti páchateľom, zvoliť výklad, ktorý je pre neho priaznivejší, teda možnosť, aby svoju vyživovaciu povinnosť splnil skôr ako sa odoberie na záverečnú poradu druhostupňový súd, avšak výlučne za podmienky, že oprávnený subjekt v zákonnom stanovenej lehote napadol rozhodnutie prvostupňového súdu opravným prostriedkom. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel odvolací súd k záveru, že dikcia ustanovenia § 86 ods. 1 písm. a) Trestného zákona bola v prejednávanom prípade naplnená. Pojem trestnosť činu sa primárne vyťahuje k výroku o vine, ktorého predmetom je posúdenie, či skutok uvedený v skutkovej vete rozsudku, je trestný čin. Trest je až následkom spáchania trestného činu a predstavuje reálnu ujmu na právach osoby, ktorá spáchala trestný čin. Ak by bol odvolaním napadnutý aj výrok o vine, bolo by následkom aplikácie inštitútu účinnej ľútosti oslobodenie páchateľa spod podanej obžaloby. U takejto osoby by absentovala samotná skutočnosť, že prišlo k spáchaniu trestného činu a následne aj uloženie trestu za jeho spáchanie. V prípade podania odvolania len do výroku o treste nemožno ani využitím inštitútu účinnej ľútosti dosiahnuť, aby prišlo k zániku tej skutočnosti, že páchateľ spáchal trestný čin. Je tomu tak z dôvodu procesnej aktivity, príp. pasivity páchateľa, ktorý buď nemá právo podať odvolanie voči výroku o vine (ak urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b), písm. c) Trestného poriadku) alebo právo podať odvolanie voči výroku o vine nevyužije. Je tu teda zásadný rozdiel medzi predchádzajúcimi situáciami týkajúcimi sa výroku
o vine. Ak sa zameriame na výrok o treste, sú obe situácie uvedené v dvoch predchádzajúcich odsekoch totožné. Kým v jednom prípade sa neuloženie trestu páchateľovi odvíja od oslobodzujúceho výroku v rozsudku, v druhom prípade tohto uznesenia takýto postup neprichádza do úvahy. Uloženie trestu takémuto páchateľovi by však bolo neprimerane prísne a mohlo by mať za následok výraznú disproporciu medzi postavením dvoch páchateľov totožného trestného činu a porušenie princípu rovnosti pred zákonom. V tomto kontexte je nevyhnutné opakovane zdôrazniť, že zákonodarca v prípade trestného činu zanedbania povinnej výživy pre zánik trestnosti a teda aj neuloženie trestu, nevyžaduje nič iné, ako len zaplatenie dlžného výživného do odobratia sa súdu na záverečnú poradu bez existencie trvalo nepriaznivých následkov spôsobených neplnením vyživovacej povinnosti povinným subjektom riadne a včas. Odvolací súd tak dospel k záveru, že v prípade ak príde k naplneniu inštitútu účinnej ľútosti a odvolanie smeruje len proti výroku o treste (resp. odvolací súd je oprávnený preskúmať len výrok o treste), je potrebné na tento prípad analogicky aplikovať ustanovenie § 40 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, ktoré upravuje inštitút upustenia od potrestania. V prípade trestného činu zanedbania povinnej výživy ide o prečin, obžalovaný vyhlásením podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku priznal spáchanie trestného činu, následne svoje konanie oľutoval a zaplatením dlžného výživného obžalovaný prejavil účinnú snahu po náprave. Ak zákonodarca pre zánik trestnosti stanovil len podmienky vyššie uvedené, je trestná minulosť obžalovaného v tomto prípade bez právneho významu. Je predsa neúčelné trestať osobu, ktorá svoju vyživovaciu povinnosť splnila ešte predtým, než jej bol trest za neplnenie vyživovacej povinnosti právoplatne uložený. Tretí ukladaný trest, a to za skutok v pôvodnej veci 3T/114/2009 (1Pv 201/09), bol okresným súdom správne ukladaný ako trest samostatný, nakoľko súbeh so skutkami, za ktoré bol obžalovanému v tomto konaní uložený v poradí prvý trest, bol prerušený vyhlásením odsudzujúceho rozsudku Okresným súdom Bratislava 3, sp.zn. 3T/176/2007, konkrétne dňa 17.10.2007 doručením trestného rozkazu vydaného v uvedenej trestnej veci, obžalovanému. Správne boli zohľadnené aj poľahčujúce a priťažujúce okolnosti. Krajský súd však rovnako aj pri tomto treste zohľadnil odvolaciu námietku obžalovaného a pri zohľadnení priznania obžalovaného (a urobeného vyhlásenia o vine), oľutovania trestnej činnosti, dospel k záveru, že pri ukladaní trestu je potrebné použiť aj ustanovenie § 39 ods. 1 Trestného zákona (aj keď nie je potrebné ho premietať do výroku o treste, s ohľadom na trestnú sadzbu zákonom určenú pre tento trestný čin v zmysle § 348 ods. 1 Trestného zákona vo výmere 0-2 roky), nakoľko obžalovaný tento trestný čin spáchal dňa 22.10.2008, teda pred viac ako 15 rokmi a ukladanie trestu po tak dlhej dobe (bez toho, aby na tom obžalovaný mal vinu) už nenapĺňa všetky funkcie trestu v zmysle Trestného zákona. Z tohto dôvodu má za to, že je zákonné a spravodlivé ukladať obžalovanému síce trest odňatia slobody, ale jeho výkon podmienečne odložiť a určiť obžalovanému primeranú skúšobnú dobu. Pre úplnosť krajský súd uvádza, že súbeh tohto spáchaného trestného činu a trestného činu zanedbania povinnej výživy bol prerušený práve vyhlásením prvého odsudzujúceho rozhodnutia za tento trestný čin, a to trestného rozkazu v pôvodnej veci 3T/114/2009 (1Pv 201/09) jeho doručením obžalovanému dňa 16.9.2009. 19. Čo sa týka trestu ukladaného C. D.: Prvý ukladaný trest, a to za skutky uvedené v bodoch 9), 10) v pôvodnej veci 1T/14/2006 (Pv 167/04) a za skutky uvedené v bodoch IV.), VII.), VIII.), a za dva skutky v bode IX.) (1./ zo dňa 6.8.2007 a 2./ zo dňa 25.9.2007) v pôvodnej veci 1T/132/2008 (2Pv 122/06) bol okresným súdom správne ukladaný ako trest úhrnný. Správne boli zohľadnené aj poľahčujúce a priťažujúce okolnosti. Okresný súd však pochybil (tak ako na to správne poukázal v podanom odvolaní prokurátor aj obhajca obžalovaného), keď sa na jednej strane riadil pri ukladaní trestu činom najprísnejšie trestným podľa zákona účinného v čase spáchania trestného činu a na druhej strane pokračoval pri ukladaní trestu podľa v súčasnosti účinného Trestného zákona a to pri zohľadnení priťažujúcich a poľahčujúcich okolností. Krajský súd vyhodnotil tieto odvolacie námietky ako dôvodné a pri zohľadnení priznania obžalovaného (a urobeného vyhlásenia o vine), oľutovania trestnej činnosti, dospel k záveru, že pri ukladaní trestu je potrebné použiť aj ustanovenie § 39 ods. 1 Trestného zákona, nakoľko obžalovaný tieto trestné činy spáchal v dňoch 2.12.2006, 28.8.2005, 26.5.2006, 6.12.2006, 4.2.2007, 2.3.2007, 6.8.2007 a 25.9.2007, teda pred viac ako 15 rokmi a ukladanie trestu po tak dlhej dobe (bez toho, aby na tom obžalovaný mal vinu) už nenapĺňa všetky funkcie trestu v zmysle Trestného zákona. Druhý ukladaný trest, a to za skutky uvedené v bode IX.) (3./ zo dňa 22.11.2007) a X.) v pôvodnej veci 1T/132/2008 (2Pv 122/06), za skutky uvedené v bodoch I.), II.), III.) v pôvodnej veci 2T/165/2009 (2Pv 625/08) a za skutok v pôvodnej veci 1T/165/2010 (1Pv 988/09) bol okresným súdom správne ukladaný ako trest samostatný, nakoľko súbeh so skutkami, za ktoré bol obžalovanému v tomto konaní uložený v poradí prvý trest, bol prerušený vyhlásením odsudzujúceho rozsudku Okresným súdom Bratislava 2, sp.zn. 3T/176/2007, konkrétne dňa 8.11.2007 doručením trestného rozkazu vydaného
v uvedenej trestnej veci, obžalovanému. Na tomto mieste možno upozorniť, že vo vzťahu k tomuto rozhodnutiu (rozsudok Okresného súdu Bratislava 2, sp.zn. 3T/176/2007) a vo vzťahu k prvému trestu ukladanému obžalovanému C. D. v tejto trestnej veci, teda skutkom viažucim sa na prvý trest, nebolo možné ukladať súhrnný trest, aj keď sú prejednávané skutky (za ktoré bol ukladaný obžalovanému prvý trest) a skutky za ktoré bol ukladaný trest v konaní Okresného súdu Bratislava 2, sp.zn. 3T/176/2007 v súbehu, pretože obžalovaný sa v tomto konaní (Okresného súdu Bratislava 2, sp.zn. 3T/176/2007) osvedčil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, teda hľadí sa na neho akoby nebol odsúdený. Okresný súd však vo výroku aj v odôvodnení rozhodnutia pri ukladaní tohto trestu pochybil, keď tvrdil že vychádzal z trestnej sadzby za trestný čin najprísnejšie trestný podľa §212 ods. 3 Trestného zákona v rozmedzí 3 roky až 10 rokov. Obžalovaný sa však dopustil tohto trestného činu v čase, kedy bol tento menej prísne trestný ako v súčasnosti, a to v sadzbe 6 mesiacov až 3 roky v zmysle ustanovenia §212 ods. Trestného zákona účinného do 30.11.2009. Krajský súd pri zohľadnení priznania obžalovaného (a urobeného vyhlásenia o vine), oľutovania trestnej činnosti, dospel k záveru, že pri ukladaní trestu je potrebné použiť aj ustanovenie § 39 ods. 1 Trestného zákona (aj keď nie je potrebné ho premietať do výroku o treste, s ohľadom na trestnú sadzbu zákonom určenú pre tento trestný čin v zmysle § 212 ods. 3 Trestného zákona činného do 30.11.2009 vo výmere 6 mesiacov až 3 roky), nakoľko obžalovaný tieto trestné činy spáchal v dňoch 22.11.2007, 30.11.2007, 14.7.2008, 29.9.2008, 6.10.2008 a 15.11.2009, teda pred viac ako 13 rokmi a ukladanie trestu po tak dlhej dobe (bez toho, aby na tom obžalovaný mal vinu) už nenapĺňa všetky funkcie trestu v zmysle Trestného zákona. Z tohto dôvodu má za to, že je zákonné a spravodlivé ukladať obžalovanému síce trest odňatia slobody, na dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby, ale jeho výkon podmienečne odložiť a určiť obžalovanému primeranú skúšobnú dobu. 20. Krajský súd vzhľadom na vyššie uvedené napadnutý rozsudok zrušil vo výroku o treste oboch obžalovaných. 21. Keďže boli splnené podmienky uvedené v § 322 ods. 3 Trestného poriadku, rozhodol o výroku o treste a spôsobe jeho výkonu sám. Napravil tiež pochybenie okresného súdu, ktorý opomenul vo výroku svojho rozhodovania, pri rozhodovaní o uložení trestu obžalovaným, odkázať na rozhodnutie, ktorým bolo právoplatne rozhodnuté o ich vine v zmysle ustanovenia §166 Trestného poriadku. 22. Obžalovanému A. B., tak ako už uviedol v odseku 18 tohto rozhodnutia, uložil za skutky uvedené v bodoch 3), 10) v pôvodnej veci 1T/14/2006 (Pv 167/04) a za skutky uvedené v bodoch III.), IV.), V.), VI.), VIII.) v pôvodnej veci 1T/132/2008 (2Pv 122/06) za trestný čin podľa § 194 ods. 2 Trestného zákona, pri prevahe priťažujúcich okolností a za použitia ustanovenia § 39 ods. 1 Trestného zákona súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) mesiacov, teda pod dolnú hranicu zákonnej trestnej sadzby, pri zrušení výrokov o treste uložených obžalovanému rozsudkom Okresného súdu Bratislava 3 sp. zn. 3T/176/2007 zo dňa 19.2.2008, právoplatný 9.9.2008 a rozsudkom Okresného súdu Bratislava 5 sp. zn. 6T/129/2012 zo dňa 18.4.2016, právoplatný 19.4.2016, nakoľko prejednávané skutky a skutky, za ktoré boli uložené tresty, ktoré sa v zmysle § 42 ods. 2 Trestného zákona zrušujú, sú v súbehu. Obžalovaného zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, keďže obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestných činov bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin. 23. Za skutok uvedený v bode I.) v pôvodnej veci 1T/132/2008 (2Pv 122/06) rozhodol krajský súd tak, že podľa § 40 ods. 1 písm. a) Trestného zákona per analogiam súd upustil od potrestania obžalovaného A. B. z dôvodov, ktoré sú uvedené v bode 18 tohto rozhodnutia. 24. Za skutok v pôvodnej veci 3T/114/2009 (1Pv 201/09) tak ako už uviedol v odseku 18 tohto rozhodnutia, uložil obžalovanému A. B. za trestný čin podľa §348 ods. 1 Trestného zákona, pri vyrovnanom pomere poľahčujúcich a priťažujúcich okolností trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) mesiace, ktorého výkon podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 1 (jeden) rok. 25. Obžalovanému C. D., tak ako už uviedol v odseku 19 tohto rozhodnutia, uložil za skutky uvedené v bodoch 9), 10) v pôvodnej veci 1T/14/2006 (Pv 167/04) a za skutky uvedené v bodoch IV.), VII.), VIII.), a za dva skutky v bode IX.) (1./ zo dňa 6.8.2007 a 2./ zo dňa 25.9.2007) v pôvodnej veci 1T/132/2008 (2Pv 122/06) za trestný čin podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona, pri prevahe poľahčujúcich okolností, a použitia tzv. asperačnej zásady podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona (a tým pádom pri nemožnosti zohľadniť priťažujúcu okolnosť, že obžalovaný spáchal viac trestných činov) a za použitia ustanovenia § 39 ods. 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky, teda pod dolnú hranicu zákonnej trestnej sadzby, ktorého výkon podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky. 26. Za skutky uvedené v bode IX.) (3./ zo dňa 22.11.2007) a X.) v pôvodnej veci 1T/132/2008 (2Pv 122/06), za skutky uvedené v bodoch I.), II.), III.) v pôvodnej veci 2T/165/2009 (2Pv 625/08) a za skutky v pôvodnej veci 1T/165/2010 (1Pv 988/09), za trestný čin podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona
účinného do 30.11.2009, pri vyrovnanom pomere poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov, ktorého výkon podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 1 (jeden) rok. 27. Tento rozsudok bol prijatý jednomyseľne (§ 163 ods. 4 Trestného poriadku).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.