Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_8Csp-93-2020.pdf
PDF · 102.85 KB
Case nature
Area
Subarea
8Csp/93/2020
Uznesenie
Okresný súd Prešov v právnej veci navrhovateľky: A. D., R.. XX.XX.XXXX, D. S. XXX/X, XXX XX I., právne zastúpená: OZ Právna pomoc poškodeným, so sídlom Janka Kráľa č. 200/12, 082 71 Lipany, proti odporcovi: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Odporca je p o v i n n ý zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy navrhovateľky vyplývajúceho z Dohody o zrážkach zo mzdy k Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. uzatvorenej medzi navrhovateľkou a odporcom dňa 27.6.2017.
II. U k l a d á navrhovateľke podať v lehote do 30 dní žalobu voči odporcovi o zdržanie sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy žalobcu ako dlžníka uzatvorenej stranami k Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 809900123 zo dňa 27.6.2017.
III. Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľke trovy konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa svojim návrhom doručeným súdu dňa 26.05.2020 domáha voči odporcovi uloženia povinnosti zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy navrhovateľky vyplývajúceho z Dohody o zrážkach zo mzdy k Zmluve o Spotrebiteľskom úvere č. 809900123 a z Dohody zrážkach zo mzdy k Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 809900123, uzavretými medzi navrhovateľom a odporcom dňa 27.06.2017.
2. Svoj návrh odôvodnila tým, že odporca, ktorého jedným z predmetov činnosti je poskytovanie úverov a pôžičiek nebankovým spôsobom, uzavrel s navrhovateľkou ako spotrebiteľkou dňa 27.06.2017 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 809900123, na základe ktorej mal byť zo strany odporcu navrhovateľke poskytnutý úver vo výške 4.464,- € (ďalej len „úver alebo istina“). Navrhovateľka sa na základe predmetnej úverovej zmluvy zaviazala v 36- tich mesačných splátkach po 124,- € vrátiť odporcovi istinu úveru spolu s odplatou za poskytnutý úver. Súčasne s uzavretím predmetnej zmluvy o úvere došlo medzi zmluvnými stranami aj k uzavretiu dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka, na základe ktorých momentálne dochádza k výkonu zrážok zo mzdy navrhovateľky v prospech odporcu, čím neustále každým mesiacom dochádza k zjavne nezákonným a neprimeraným zásahom do majetku navrhovateľky. Odporca sa domáha u zamestnávateľa navrhovateľky výkonu zrážok z jej mzdy, na základe žiadostí o zrážky zo mzdy zo dňa 15.4.2020, ktoré doručil na mzdové oddelenie zamestnávateľa navrhovateľky. Odporca odôvodnil svoje žiadosti existenciou údajných dlhov navrhovateľky voči odporcovi z predmetnej zmluvy o úvere, pričom zamestnávateľovi navrhovateľky zároveň predložil dohodu o zrážkach zo mzdy k tejto zmluve.
3. Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy spôsobuje značný nepomer v právach medzi spotrebiteľom a dodávateľom, v čoho dôsledku sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami obsiahnutými v predmetných spotrebiteľských vzťahoch. Takéto zmluvné podmienky sú platné jedine v tom prípade, ak boli
medzi zmluvnými stranami individuálne dojednané. Individuálnosť dojednania neprijateľnej zmluvnej podmienky je daná v zmysle ustanovení zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) len vtedy, ak mal spotrebiteľ reálnu možnosť upraviť obsah takejto zmluvnej podmienky. Navrhovateľka svoje tvrdenia o tom, že v prejednávanom prípade nedošlo k individuálnemu dojednaniu zmluvných podmienok opiera najmä o to, že predmetné dohody o zrážkach zo mzdy boli vopred predformulované a predložené navrhovateľovi bez možnosti zmeny ich obsahu, resp. možnosti akýchkoľvek úprav zo strany navrhovateľky. Individuálnosť dojednania akejkoľvek neprijateľnej zmluvnej podmienky pritom predpokladá jednak jej uzavretie na osobitnej listine podpísanej oboma zmluvnými stranami, a zároveň poučenie o obsahu takejto zmluvnej podmienky a jej dôsledkoch pre spotrebiteľa za súčasnej reálnej možnosti spotrebiteľa ovplyvniť znenie samotnej dohody o zrážkach zo mzdy, resp. vymôcť si prípadnú zmenu jej znenia. V uvedených prípadoch pritom nemala navrhovateľka reálnu možnosť akokoľvek disponovať s obsahom predmetných dohôd, resp. nemala možnosť zmeniť ich obsah ani ich odmietnuť. Takéto konanie je v priamom rozpore so zmyslom a účelom prijatej právnej úpravy na ochranu práv spotrebiteľov, ku ktorej došlo v súvislosti s existenciou Smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Spotrebiteľ si takýmto spôsobom neprimerane zhoršil svoje postavenie voči dodávateľovi, a to bez toho, aby mal možnosť uzatvorenie takýchto dohôd odmietnuť. Týmto, na základe svojej neobmedzenej vôle, môže veriteľ vymáhať od dlžníka kedykoľvek v budúcnosti dlhy, ktoré reálne neexistujú, resp. aj plnenie, na ktoré nemá veriteľ žiaden nárok. Bez akéhokoľvek obmedzenia tak stavia navrhovateľa do pozície, kedy tento stráca právo disponovať s jeho príjmom ako s vlastným majetkom, a to bez platného právneho základu.
4. Zároveň navrhovateľka poukázala na to, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy je neurčitým právnym úkonom v zmysle ustanovenia § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko tato neuvádza výšku pohľadávky, ktorú dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečuje, čím nie je naplnená požiadavka určitosti právneho úkonu. Na základe uvedeného tak má za to, že samotné zabezpečenie záväzkov navrhovateľa ako dlžníka vopred podpísanými dohodami zrážkach zo mzdy bez vyplnenia dlžných súm a určenia presných pravidiel pre ich určenie predstavuje neprimerané a neprijateľné požiadavky poskytovateľa úveru. Zároveň poukázala na to, že ak sa vykonávajú zrážky vyššie než pri výkone rozhodnutia, ide o neplatný právny úkon, čím nie sú splnené atribúty určitosti právneho úkonu a podľa ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka takýto právny úkon ktorý nie je určitý, je neplatný.
5. V uvedenej súvislosti tiež poukázala na to, že navrhovateľka v čase uzatvorenia predmetných zmlúv o úvere a predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy ako neinformovaný spotrebiteľ bez právnického vzdelania nedokázala vyhodnotiť tieto zmluvné podmienky a poukázať na to, že sú neprijateľné, ani nedokázala rozoznať nesúlad inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy so zákonom. Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy tak umožňuje postihnúť majetok spotrebiteľa v podobe jeho mzdy aj z nekalých zmluvných podmienok alebo v rozpore s kogentnými predpismi bez predchádzajúceho posúdenia nezávislým súdom. V zmysle predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy, poskytovateľ úverov alebo veriteľ sám určuje výšku dlžných súm, tieto predkladá platiteľovi mzdy za účelom vykonávania zrážok, a to aj v prípade plnení z neprijateľných zmluvných podmienok. Dlžník tieto zrážky nemôže priamo voči svojmu zamestnávateľovi zastaviť, a to kvôli neexistencii súdneho rozhodnutia, ktoré by judikovalo sporný právny vzťah.
6. Zároveň má za to, že takéto zmluvné podmienky v predformulovanej forme s vopred určenými zmluvnými podmienkami sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a poškodzujú ho. S týmito zmluvnými podmienkami navrhovateľka pri uzatváraní predmetných zmlúv o úvere nebola oboznámená veriteľom, nebol jej objasnený inštitút dohody o zrážkach zo mzdy a nebola ani vôbec upozornená na to, že súčasťou zmlúv o úvere sú aj dohody o zrážkach zo mzdy. Spotrebiteľ je v slabšej pozícii z hľadiska informovanosti, či vyjednávacej pozície v rámci kontraktácie a Súdny dvor Európskej únie vo viacerých rozhodnutiach zdôraznil nerovnováhu na úkor spotrebiteľa a dôvodnosť jeho zvýšenej ochrany ex offo. V súvislosti s uvedeným navrhovateľka poukazuje na čl. 6 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorého účelom je bránenie uplatňovaniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere zabezpečovanej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo neumožnenie vnútroštátnemu súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy. Navrhovateľka taktiež poukázala
na článok 4 a 14 smernice Rady 87/102/EHS z 22.12.1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú efektivity v tom zmysle, že bránia uplatneniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu súlad zmluvy o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy s ustanoveniami preberajúcimi do vnútroštátneho právneho poriadku článok 4 uvedenej smernice alebo neumožňuje v tejto súvislosti súd vydať predbežné (neodkladné) opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy. Navrhovateľka poukázala na tú skutočnosť, že obdobná dohoda o zrážkach zo mzdy o akú ide aj v prejednávanom prípade bola posúdená ako neprijateľná zmluvná podmienka aj Komisiou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich. O neplatnosti dohody o zrážkach z mzdy bolo rozhodnuté slovenskými súdmi v mnohých obdobných prípadoch. Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje neprijateľné zmluvné podmienky obsiahnuté v spotrebiteľských právnych vzťahoch, ktorých obsah spotrebiteľ nemohol reálne ovplyvniť, a preto je nutné považovať ich ex lege za neplatné. Má za to, že na základe takýchto neplatných zmluvných podmienok nemôže dochádzať k realizácii zrážok zo mzdy navrhovateľky v prospech odporcu.
7. Navrhovateľka zároveň na podporu svojich tvrdení poukázala na tú skutočnosť, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy a zabezpečenie predmetného úveru prostredníctvom takejto dohody považuje za neplatnú taktiež s odkazom na ustanovenie zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej ako „zákon o ochrane spotrebiteľa“). Aj napriek tomu, že k uzatvoreniu predmetných zmlúv o úvere došlo v čase, keď ešte nebolo platné a účinné ustanovenie § 5a ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, kt. znie: “Neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť,” neskoršie zakotvenie tohto ustanovenia potvrdzuje dovtedy zaužívanú súdnu prax, ktorá v mnohých prípadoch obdobnú dohodu o zrážkach zo mzdy vyhlásila za neprijateľnú zmluvnú podmienku, a teda za neplatnú. Z procesu uzavretia samotných zmlúv o úvere a dohôd o zrážkach zo mzdy vyplýva nemožnosť spotrebiteľa odmietnuť podpísanie Dohôd o zrážkach zo mzdy bez toho, aby došlo k reálnemu uzatvoreniu zmlúv o úvere. Z uvedeného dôvodu teda nemožno považovať dojednanie dohôd o zrážkach zo mzdy za individuálne v zmysle citovaného znenia zákona o ochrane spotrebiteľa. Vzhľadom na uvedené skutočnosti nie je prípustné zabezpečiť uspokojenie pohľadávky odporcu plynúce z predmetných zmlúv o úvere prostredníctvom takto uzatvorených dohôd o zrážkach zo mzdy. Poukázala na tú skutočnosť, že aj keď došlo k uzavretiu samotnej dohody o zrážkach zo mzdy ešte pred účinnosťou citovaného ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa, v prípade ak by tieto dohody o zrážkach zo mzdy mali platne zabezpečovať zmluvy o úvere podpísané za účinnosti predmetného ustanovenia zákona, muselo by dôjsť k ich uzavretiu tak, ako to predpokladá uvedené ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa a súdna prax.
8. Navrhovateľka sa podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha jeho nariadenia z dôvodu, že žiadny iný inštitút ako inštitút neodkladného opatrenia navrhovateľovi v danom prípade nepomôže a nezabráni vykonávaniu zrážok z jeho mzdy (na základe neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy). Zároveň poukázala na fakt, že slovenská právna úprava neumožňuje spotrebiteľovi ani jeho zamestnávateľovi namietať povahu a výšku dlhu a zastaviť mimosúdne zásah do majetku spotrebiteľa spôsobený zrážkami zo mzdy aj keď veriteľ je súkromnou osobou. Má tak za to, že ide preto o neprijateľnú a neprimeranú zmluvnú podmienku, ktorá v zmysle ustanovenia § 53 ods. 1) a 5) Občianskeho zákonníka je neplatnou. Na základe zrážok zo mzdy vykonávaných na základe takejto dohody o zrážkach zo mzdy ako neprijateľných zmluvných podmienok by tak dochádzalo pravidelne každý mesiac k neoprávneným zásahom do majetku dlžníka, kým odporca sa nerozhodne výkon takýchto zrážok sám ukončiť. Prostredníctvom takto vykonávaných zrážok zo mzdy by tak mohlo dochádzať k tak závažným zásahom do práv navrhovateľa, že výrazným spôsobom tak môže dôjsť k sťažovaniu, ba až znemožňovaniu zabezpečovania základných potrieb navrhovateľky, ako aj jej rodiny. Navrhovateľka navyše poukázala na to, že účelom neodkladného opatrenia je úprava pomerov medzi stranami konania. Navrhovateľka zároveň má za to, že nariadením neodkladného opatrenia, ktorým by vo veci konajúci súd uložil odporcovi povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy by mohlo dôjsť dokonca k trvalej úprave pomerov medzi stranami, nakoľko na základe predmetných dohôd o zrážkach zo mzdy by odporca ďalej nemohol vykonávať zrážky zo mzdy navrhovateľa a na základe toho by nebolo možné, aby na strane odporcu dochádzalo k bezdôvodnému obohacovaniu sa
na úkor navrhovateľa, k neoprávneným zásahom do majetku navrhovateľky a teda k porušeniu jeho Ústavou Slovenskej republiky garantovaného práva na majetok ani k znemožňovaniu zabezpečovania základných potrieb navrhovateľa i jeho rodiny. Navrhovateľka navyše poukázala na tú skutočnosť, že na základe takto predložených dohôd o zrážkach zo mzdy môže veriteľ vymáhať od dlžníka aj značne premrštené sumy, na ktoré navyše absolútne nemá žiadny právny nárok, pričom zamestnávateľ dlžníka je povinný vykonávať zrážky zo mzdy v prospech veriteľa až do sumy, ktorú si veriteľ sám dobrovoľne určí. K uvedenému by došlo aj v prejednávanom prípade. Navyše sa domnievala, že odporca inštitút dohôd o zrážkach zo mzdy využíva najmä z toho dôvodu, že zamestnávateľ navrhovateľa (dlžníka) nie je oprávnený skúmať výšku a zákonnosť vymáhaných pohľadávok. Ak sú mu zo strany veriteľa predložené dohody o zrážkach zo mzdy a žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy, je povinný zrážať zo mzdy dlžníka v prospech veriteľa, až kým sa takýto výkon zrážok sám veriteľ nerozhodne ukončiť. Naopak ak by sa v prejednávanom prípade odporca domáhal uspokojenia pohľadávky súdnou cestou, jeho nároky by boli podrobované súdnej kontrole, a je dosť pravdepodobné, že tieto nároky by sa ukázali ako neopodstatnené tak, ako tomu bolo v mnohých prípadoch, v ktorých súdy Slovenskej republiky rozhodli v sporoch, v ktorých sa konalo o nárokoch z obdobných zmlúv odporcu. Okrem toho nariadením neodkladného opatrenia žiadnej zo strán nevznikne škoda, ba práve naopak, ak by vo veci konajúci súd toto neodkladné opatrenie nenariadil, škoda by mohla vzniknúť minimálne na strane navrhovateľky, nakoľko odporca zjavne nezákonným výkonom zrážok zo mzdy navrhovateľa bude zasahovať do jeho majetku, bezdôvodne sa na jeho úkor obohacovať a spôsobovať mu tak značné finančné ťažkosti. Nariadenie neodkladného opatrenia v prejednávanom prípade je nevyhnutné, nakoľko len nariadením neodkladného opatrenia ktorým súd zakáže odporcovi vykonávať zrážky zo mzdy navrhovateľa sa zabezpečí „hladký“ priebeh konania, v ktorom sa rozhodne o skutočných nárokov strán. V súlade s uvedeným preto v zmysle ustanovenia § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d) a na základe ustanovenia § 336 ods. 1 poslednej vety žiadala súd, aby nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by uložil odporcovi povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy navrhovateľky vyplývajúceho z predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy k predmetnej úverovej zmluve, a to bez uloženia povinnosti navrhovateľovi podať žalobu vo veci samej. Uvedené odôvodnila tým, že týmto neodkladným opatrením môže dôjsť k trvalej úprave pomerov medzi stranami, nakoľko už v tomto konaní je potrebné preskúmať všetky nároky strán, ne/platnosť samotnej zmluvy o úvere a jej zmluvných podmienok, ne/platnosť a ne/prijateľnosť predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy a všetko ostatné, čo by inak bolo preskúmavané opätovne aj v konaní vo veci samej. Ďalšie konanie po nariadení neodkladného opatrenie tak podľa názoru navrhovateľky nie je potrebné, ba dokonca by bolo až neúčelné a v rozpore so zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania, nakoľko po nariadení neodkladného opatrenia by sa o tých istých nárokoch rozhodovalo aj v konaní vo veci samej, a tým by sa vynakladali finančné prostriedky na konanie o „niečom, o čom už by bolo rozhodnuté.“ Na základe uvedeného preto má za to, že nariadeným neodkladným opatrením môže dôjsť k takej trvalej úpravy pomerov medzi stranami, že ďalšie konanie po nariadení neodkladného opatrenia nie je potrebné.
9. Navrhovateľka tiež poukázala, že na základe predmetnej úverovej zmluvy odporca nemá nárok na žiadne plnenie nad rámec istiny poskytnutého úveru, nakoľko: a) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje údaje o podmienkach upravujúcich čerpanie úveru tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 9 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch, teda uvedenie či ide o hotovostné, alebo bezhotovostné čerpanie, jednorazové prípadne uskutočnené vo viacerých platbách a pod.; b) predmetná zmluva neobsahujú údaj o termíne konečnej splatnosti tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý má byť podľa dostupnej judikatúry určený konkrétnym dňom splatnosti poslednej splátky; c) predmetná zmluva úvere absolútne neobsahujú údaje o výške úrokov, RPMN a iných poplatkov tak, ako to vyžaduje ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch. V zmysle ustanovenia § 4 ods. 1) zákona o spotrebiteľských úveroch platného a účinného v čase uzavretia predmetných úverových zmlúv je však základnou povinnosťou veriteľa informovať spotrebiteľa o zmluvných podmienkach pred uzavretím zmluvy o úvere. Vzhľadom na to je zrejmé pochybenie veriteľa, ktorý nedodržal jeho základnú povinnosť umožniť spotrebiteľovi byť informovaný o podmienkach právneho vzťahu, ktorý má vzniknúť, a teda veriteľ porušil najzákladnejšie právo spotrebiteľa, a to právo spotrebiteľa na informácie, čo je v jednoznačnom rozpore so zákonom a v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka nevyhnutné vyvodiť záver o absolútnej neplatnosti zmluvy o úvere.
Okrem toho sa v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere sa uvádza, že hodnota úrokov je vo výške 0,00% a RPMN dosahuje úroveň 0,00 %, čo znamená, že údaj o úroku a RPMN v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedený nesprávne a v neprospech spotrebiteľa, čo ustanovenie § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou poskytnutého úveru. Na základe uvedeného tak odporca má nárok len na vrátenie ním poskytnutej istiny úveru, a to bez akýchkoľvek úrokov alebo poplatkov.
10. Z listinných dôkazov predložených spolu so žalobou je zrejmé, že navrhovateľka a odporca uzatvorili dňa 27.6.2017 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol navrhovateľke poskytnutý úver vo výške 4.464,- €. Odporca listom zo dňa 15.4.2020 požiadal zamestnávateľa navrhovateľky, aby začal realizovať mesačné zrážky zo mzdy, nakoľko si navrhovateľka, s ktorou uzavrel Dohodu o zrážkach zo mzdy dňa 27.6.2017, neplnila svoje záväzky zo zmluvy o úvere.
11. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
12. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
13. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
14. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.
15. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2015/160/20160701>, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701>, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
16. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
17. Podľa § 333 CSP, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.
18. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
19. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
20. Podľa § 337 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.
21. Podľa § 337 ods. CSP, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Ustanovenie § 335 platí primerane.
22. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že cieľom neodkladného opatrenia je bezodkladne upraviť pomery účastníkov konania a to v prípadoch, keď účastník podávajúci návrh na takéto rozhodnutie osvedčí naliehavosť potreby takéhoto postupu odrážajúcu nemožnosť vyčkať do konečného rozhodnutia vo veci samej alebo zabezpečovanie výkonu rozhodnutia. Ide teda o rozhodnutie dočasnej povahy predpokladajúce aspoň osvedčenie danosti práva alebo osvedčenie ohrozenia tohto práva, ktoré však neprejudikuje práva a povinnosti účastníkov a teda nemôže ani nahrádzať konečné rozhodnutie vo veci samej a poskytnúť účastníkom definitívnu ochranu.
23. Súd posúdil vzťah medzi navrhovateľkou a odporcom ako spotrebiteľský, keďže odporca poskytol úver v rámci predmetu svojho podnikania a navrhovateľka vystupovala ako spotrebiteľ, čiže mimo výkonu svojho podnikania.
24. Súd vyhodnotil návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia ako dôvodný. Poukazuje pritom na to, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, čo spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, tzv. neprijateľné zmluvné podmienky. Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad. Navrhovateľka v danom prípade spochybnila platnosť dohody o zrážkach zo mzdy a navyše uviedla, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov.
25. Účelom neodkladného opatrenia teda je dosiahnutie predbežných účinkov v prípade, ak nie je zrejmé, kedy bude sporný vzťah strán vyriešený konečným rozhodnutím súdu a vyvstala potreba dočasnej úpravy pomerov strán konania. Súd vychádzal z toho, že bola osvedčená potreba dočasnej úpravy pomerov medzi stranami konania, keďže odporca doručil zamestnávateľovi navrhovateľky žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy navrhovateľky. Existenciu ujmy bezprostredne hroziacej navrhovateľke mal súd osvedčenú tým, že v prípade realizovania zrážok zo mzdy nad rámec skutočného dlhu a ich poukázanie na účet žalobcu zamestnávateľom navrhovateľky by došlo k bezdôvodnému obohateniu, vydaniu ktorého by sa navrhovateľka musela domáhať, pričom existuje opodstatnený predpoklad, že by tak musela urobiť súdnou cestou.
26. Príkazom zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy na základe tohto neodkladného opatrenia sa zároveň nevytvorí žiaden nenávratný alebo v budúcnosti nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán a na strane odporcu ako právnickej osoby nemôže ďalším nevykonávaním týchto zrážok vzniknúť ani neprimeraná ujma. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný a neodkladné opatrenie nariadil.
27. K nariadeniu neodkladného opatrenia došlo v dôsledku možného posúdenia neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy, či buď z dôvodu absolútnej neplatnosti alebo z dôvodu neprijateľnej zmluvnej podmienky. Definitívne posúdenie tohto právneho úkonu však môže byť prijaté len v rozhodnutí vo veci samej, teda v samostatnom konaní, ktoré by malo nasledovať po nariadení neodkladného opatrenia. Preto súd postupoval podľa § 336 ods. 1 CSP a uložil navrhovateľke podať žalobu uvedenú vo výroku rozhodnutia.
28. V danej právnej veci súd návrhu navrhovateľky vyhovel v celom rozsahu, a preto v súlade s § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku jej priznal aj plnú náhradu trov konania s tým, že o výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné jeho doručením (§ 332 ods. 1 CSP).