Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_15Co-68-2020.pdf
PDF · 106.48 KB
Case nature
Subarea
15Co/68/2020
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Evy Mészárosovej a JUDr. Silvie Walterovej v právnej veci žalobcu: J.. V. X. , narodený dňa XX.X.XXXX, trvale bytom M., M. č. XXX/X, zastúpený BAJO LEGAL, s. r. o., Bratislava, Landererova č. 8, IČO: 36 860 581, za ktorú koná JUDr. Branislav Jablonka, PhD., proti žalovanému: AGRORACIO, a.s., Senica, Športová č. 5276/39, IČO: 31 442 048, zastúpený Zvara advokáti s. r. o., Bratislava, Námestie SNP č. 1, IČO: 46 547 878, za ktorú koná Mgr. Peter Zvara, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 2. apríla 2020, č.k. 29 C 20/2020-51, takto
rozhodol:
I. Uznesenie Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 2. apríla 2020, č.k. 29 C 20/2020-51, m e n í tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 % a odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením vyhovel návrhu žalobcu a nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému zákaz užívať, predať, darovať, prenajať, vypožičať, iným spôsobom scudziť, zaťažiť a vykonávať akékoľvek právne úkony s hnuteľnými vecami tvoriacimi predmet zálohu podľa čl. III ods. 1 zmluvy o zriadení záložného práva uzatvorenej medzi žalobcom ako jedným zo záložných veriteľov a žalovaným ako záložcom dňa 23.5.2018, a to s vecami: dve kompletné linky na výrobu kompaktovaných hnojív (v účtovníctve spoločnosti žalovaného vedené ako Linka kompaktovaných hnojív 1 a 2) vrátane ich súčastí a príslušenstva, a to najmä navažovací systém, miešačka surovín, dva kompaktory, dva granulátory, dva vibračné triediče, ako aj obslužné dopravné trasy z pásových dopravníkov, trubkových šnekov a korčekových elevátorov, ako aj komplet 4 náhradných valcov pre kompaktor, ako aj súčastí, dva nakladače UN 053 Hon, dva nakladače L 34, jeden nakladač Manitou MLT 735, dva transformátory, tenzometrická váha k baličke, môstková váha do 1,3 tony, paletová balička, vertikálny šrotovník VM 11-Taurus, dva vibračné triediče EL, automatická závora, kamerový systém, vysokozdvižný vozík VD 18, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej o vydanie týchto vecí. Zároveň žalobcovi uložil povinnosť podať proti žalovanému žalobu o vydanie vecí v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ustanoveniami § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2, § 326 ods. 1, 2, § 329 ods. 2, § 336 ods. 1, 2 C.s.p. a vecne tým, že po oboznámení sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia ako aj jeho prílohami dospel k záveru, že návrhu je potrebné vyhovieť. Z predložených listinných dôkazov je, podľa súdu prvej inštancie, zrejmé, že na základe kúpnych zmlúv zo dňa 7.9.2018 a 30.9.2019 bolo vlastníctvo špecifikovaných hnuteľných vecí, ktoré sú aj predmetom tohto konania, postupne prevedené na žalobcu. Žalobca listom zo dňa 7.2.2020 oznámil žalovanému, že je vlastníkom predmetného hnuteľného majetku a zároveň ho vyzval na odovzdanie tohto majetku a tiež, aby ho prestal používať. Z e-mailovej komunikácie medzi sporovými stranami zo dňa 25.2.2020 je zrejmé, že žalovaný prevod vlastníckeho
práva k špecifikovanému hnuteľnému majetku na žalobcu neakceptuje, spochybňuje uzavretie kúpnej zmluvy medzi žalovaným a spoločnosťou BENOX, s.r.o., a má za to, že hnuteľné veci aj naďalej patria spoločnosti žalovaného. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca osvedčil potrebu dočasnej úpravy pomerov v miere potrebnej a dostačujúcej pre nariadenie neodkladného opatrenia. Osvedčil nadobudnutie vlastníckeho práva k špecifikovaným hnuteľným veciam, ktoré však nemôže užívať, nemá k nim prístup, keďže sa nachádzajú v priestoroch žalovaného. Žalovaný neakceptuje prevod vlastníckeho práva k špecifikovaným hnuteľným veciam a nerešpektuje vlastnícke právo žalobcu, preto je dôvodná obava žalobcu, že žalovaný hnuteľné veci scudzí tretej osobe alebo ich zaťaží. Súd prvej inštancie v súlade s § 336 ods. 1 C.s.p. uložil žalobcovi povinnosť podať v určenej lehote žalobu vo veci samej. Pokiaľ ide o trovy konania, súd prvej inštancie dôvodil, že o nároku na náhradu trov konania bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí a to v súlade s § 262 C.s.p.
2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný dôvodiac, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukazujúc na to, že napriek tomu, že zákon otázku miestnej príslušnosti pre neodkladné opatrenie osobitne nerieši, namietal miestnu nepríslušnosť okresného súdu, na ktorý bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podaný. Podanie návrhu na Okresný súd Bratislava II. považoval za účelové, v snahe vyhnúť sa príslušnosti Okresného súdu Senica, na ktorom už prebieha niekoľko súdnych sporov medzi žalobcom a žalovaným a ktorý už dvakrát vydal neodkladné opatrenie, ktorým žalobcovi zakázal nakladať s dotknutými hnuteľnými vecami (uznesenie sp.zn. 3 Cb 16/2018 zo dňa 22.8.2018, uznesenie č.k. 6 Cb 3/2020-18 zo dňa 16.3.2020). V odvolaní ďalej uviedol, že žalobca J.. V. X. vykonával do 26.7.2018 funkciu člena predstavenstva AGRORACIO, a.s. Z tejto funkcie bol valným zhromaždením odvolaný po tom, ako bez vedomia ostatných členov predstavenstva uzatvoril v mene AGRORACIO, a.s., ako dlžníka záložné zmluvy, ktorými zaťažil celý nehnuteľný aj hnuteľný majetok AGRORACIO, a.s. Žalovaný napadol žalobou nielen uzatvorenie záložných zmlúv k svojmu hnuteľnému aj nehnuteľnému majetku, ale aj samotné vlastníctvo zabezpečených pohľadávok záložnými veriteľmi, ktorými sú bývalí členovia predstavenstva a dozornej rady AGRORACIO, a.s. Žaloby sú vedené na Okresnom súde Senica pod sp.zn. 3 Cb 16/2018, sp.zn. 11 Cb 45/2018, sp.zn. 7 C 38/2018 a na Okresnom súde Pezinok pod sp.zn. 4 C 39/2018. Okresný súd Senica v konaní sp.zn. 3 Cb 16/2018 uznesením zo dňa 22.8.2018 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zakázal záložným veriteľom, vrátane záložného veriteľa J.. V. X., realizovať akékoľvek právne úkony, súvisiace s výkonom záložného práva k založeným hnuteľným veciam. Žalovaný sa s odstupom jedného roka dozvedel, že J.. V. X. krátko pred doručením uznesenia o neodkladnom opatrení uzatvoril kúpnu zmluvu, ktorou mal previesť dotknuté hnuteľné veci na spoločnosť BENOX s.r.o. Uvedená spoločnosť následne predala dotknuté hnuteľné veci žalobcovi, o čom sa žalovaný dozvedel až v rámci šetrenia orgánov činných v trestnom konaní vedenom pod ČVS: ORP- XXX/X-VYS-BB-XXXX, na ktoré sa žalovaný v súvislosti so zjavne pochybným predajom svojho majetku obrátil. Aktuálne je konanie žalobcu a spoločnosti BENOX s.r.o. predmetom vyšetrovania orgánmi činnými v trestnom konaní na ORPZ Senica, ČVS: ORP-XXX/SE-XXXX, ktorému bola vec postúpená z ORPZ Banská Bystrica. Žalovaný ďalej uviedol, že na Okresnom súde Senica sa v konaní sp.zn. 9 Cb 2/2020 domáha určenia vlastníckeho práva k dotknutým hnuteľným veciam. Žalovaný namietal, že tvrdenie žalobcu, že existuje dôvodná obava, že žalovaný hnuteľné veci scudzí tretej osobe alebo ich zaťaží, neobstojí, keď žalobca ničím nepreukázal zámer žalovaného predať, zaťažiť alebo iným spôsobom scudziť dotknuté hnuteľné veci. Podľa žalovaného neboli na nariadenie neodkladného opatrenia splnené zákonné predpoklady. Dôvodil, že právne pomery medzi žalobcom a žalovaným boli upravené už skôr vydaným neodkladným opatrením, keď Okresný súd Senica uznesením č.k. 6 Cb 3/2020-18 zo dňa 16.3.2020 zakázal žalobcovi nakladať s dotknutými hnuteľnými vecami, takže otázka potreby bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu je irelevantná. Obava ohrozenia budúcej exekúcie taktiež nie je podložená, súd nemal ničím preukázané tvrdenie žalobcu, že by žalovaný mal záujem dotknuté hnuteľné veci scudziť alebo zaťažiť. Žalovaný namietal aj skutočnosť, že súd nariadeným neodkladným opatrením mu zakázal užívať dotknuté hnuteľné veci, ktoré obmedzenie by viedlo k úplnému zastaveniu výroby s následkom straty odberateľov, k zastaveniu finančných tokov, k neplateniu záväzkov voči dodávateľom a financujúcej banke a v konečnom dôsledku k hrozbe konkurzu. Navrhol odvolaciemu súdu uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť.
3. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Namietal, že nariadenie neodkladného opatrenia Okresným súdom Senica v konaní sp.zn. 3 Cb 16/2018 nemá žiadny vplyv na potrebu nariadenia
neodkladného opatrenia v tomto konaní. Žalobca neodkladné opatrenie uzatvorením zmluvy so spoločnosťou BENOX s.r.o. neporušil. Uviedol, že vyšetrovanie konania žalobcu a spoločnosti BENOX s.r.o. orgánmi činnými v trestnom konaní nemá vplyv na potrebu nariadenia neodkladného opatrenia v tejto veci, aký vplyv má mať vyšetrovanie na správnosť a zákonnosť napadnutého uznesenia neuviedol ani žalovaný. Nariadenie neodkladného opatrenia Okresným súdom Senica v konaní sp.zn. 6 Cb 3/2020 nevylučuje možnosť ani potrebu nariadenia neodkladného opatrenia voči žalobcovi. Podľa žalobcu, pokiaľ je vlastníctvo dotknutých hnuteľných vecí sporné, neexistuje dôvod, prečo by pomery medzi stranami nemohli byť upravené aj vo vzťahu k žalovanému, takýto spôsob úpravy pomerov právna úprava nevylučuje. Podľa žalobcu nariadenie neodkladného opatrenia v prejednávanom prípade nastolí spravodlivé usporiadanie vzťahov medzi stranami, keď žiadna zo strán nebude môcť hnuteľné veci užívať ani s nimi nakladať. Žalobca dôvodil, že podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 1 C.s.p. v prejednávanom prípade je iba potreba úpravy pomerov medzi stranami. Žalobca v tejto súvislosti iba poukázal na možnosť žalovaného hnuteľné veci scudziť alebo zaťažiť, ktorá možnosť je v prípade nenariadenia neodkladného opatrenia reálna. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia preto žalobca nemusel preukazovať žiadny zámer žalovaného scudziť alebo veci zaťažiť, ako mylne uvádza žalovaný. Námietka žalovaného, že obava z ohrozenia možnosti exekúcie nie je ničím podložená, je bezpredmetná, keďže žalobca sa nedomáha nariadenia neodkladného opatrenia z dôvodu obavy z ohrozenia exekúcie. Poukázal na to, že tvrdenia žalovaného o dôsledkoch zákazu užívať hnuteľné veci sú nepodložené a preto bezpredmetné. Neexistuje žiaden rozumný dôvod, prečo by mal žalovaný užívať hnuteľné veci, ku ktorým je vlastnícke právo sporné a tým znižovať ich hodnotu. Pokiaľ ide o námietku miestnej nepríslušnosti poukázal na to, že miestnu príslušnosť pre neodkladné opatrenie zákon osobitne neupravuje. Žalovaný neuviedol, k akým nesprávnym skutkovým zisteniam dospel súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov a v čom má spočívať nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. Odvolaciemu súdu navrhol uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť.
4. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok, účinný od 1.7.2016) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného je potrebné priznať úspech, napadnuté uznesenie zmeniť (§ 388 C.s.p.) a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť.
5. Odvolací súd sa predovšetkým zaoberal námietkou miestnej príslušnosti Okresného súdu Bratislava II. vznesenou odvolateľom v odvolaní.
6. Podľa § 13 C.s.p. na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie je ustanovené inak.
7. Podľa § 15 ods. 1 C.s.p. všeobecným súdom právnickej osoby je súd, v ktorého obvode má právnická osoba adresu sídla.
8. Podľa § 41 C.s.p. súd skúma miestnu príslušnosť iba na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí; výlučnú miestnu príslušnosť skúma aj bez námietky na začiatku konania.
9. Podľa § 42 C.s.p. ak je námietka miestnej nepríslušnosti nedôvodná alebo ak nie je uplatnená včas, súd na ňu neprihliadne a spor prejedná a rozhodne. Neprihliadnutie na námietku súd odôvodní v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
10. Podľa § 324 ods. 2 C.s.p. na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.
11. Z vyššie uvedených ustanovení vyplýva, že súd miestnu príslušnosť - okrem výlučnej miestnej príslušnosti - neskúma sám z úradnej povinnosti. Inak povedané, ak žalobca podá žalobu resp. návrh na nariadenie neodkladného opatrenia na súde, ktorý nie je miestne príslušný, súd nemá možnosť postúpiť spor príslušnému súdu. Miestnu príslušnosť môže skúmať až po tom, keď žalovaný vznesie pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí, námietku miestnej nepríslušnosti. Podľa názoru odvolacieho súdu, v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia námietka nedostatku miestnej príslušnosti uplatnená žalovaným v odvolaní nemá právnu relevanciu. Vyžaduje to zachovanie účelu a zmyslu inštitútu
neodkladného opatrenia, ktorým sa sleduje, aby prípadné meritórne rozhodnutie vo veci malo vôbec reálny význam. Záujem na účinnej a rýchlej dočasnej ochrane práv musí mať prednosť pred právom žalovaného prípadne namietať v odvolaní miestnu nepríslušnosť. V prejednávanom prípade nejde o prípad výlučnej miestnej príslušnosti, správne preto postupoval súd prvej inštancie, keď, konštatujúc splnenie zákonných podmienok, rozhodol o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, neskúmajúc miestnu príslušnosť z úradnej moci.
12. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
13. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
14. Podľa § 325 ods. 2 C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby podľa písm. c) nenakladala s určitými vecami alebo právami,
15. Podľa § 325 ods. 2 C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby podľa písm. d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
16. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
17. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
18. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha (princíp efektívnosti), či navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 C.s.p.).
19. Nariadenie neodkladného opatrenia má charakter provizórneho riešenia vzťahov medzi stranami a preto vyžaduje preukázanie a osvedčenie existencie hmotnoprávneho nároku (pomeru, vzťahu) medzi nimi, v súvislosti s ktorým majú byť dočasne upravené ich pomery, ako aj preukázanie naliehavej potreby úpravy právnych pomerov do rozhodnutia vo veci samej, keďže dočasná úprava je odôvodnená iba vtedy, ak existuje dôvodná obava, že jeho nenariadením sa podstatne zhorší právne postavenie žalobcu v spore. Základným predpokladom prípustnosti a dôvodnosti neodkladného opatrenia je tvrdenie a osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi stranami a nevyhnutnosť dočasnej úpravy právnych vzťahov medzi nimi, keď neodkladné opatrenie plní funkciu prostriedku regulujúceho právne vzťahy na obdobie po jeho vydaní a má preto výrazný preventívny zmysel i účinok, ktorý v naliehavých prípadoch môže zamedziť aj vzniku škody alebo inej ujmy a ak k nej došlo, je možné ním zabrániť jej rozširovaniu. Nariadenie neodkladného opatrenia vo všeobecnosti teda predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku), a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy a podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej, úpravy pomerov, by bolo právo niektorej strany sporu ohrozené. V každom prípade je však potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana ako aj osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.
20. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu
jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť, nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti strán ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak.
21. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia spočíva povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno v činnosti súdu pred začatím konania, a pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia výlučne na tom, kto ho navrhuje s tým, že smeruje k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe, naliehavosti, primeranosti) nariadenia neodkladného opatrenia. Unesenie dôkazného bremena v tomto konaní teda predpokladá len to, aby žalobca súdu aspoň navrhol dôkazy základného významu pre osvedčenie nároku, ktorý má byť dočasne chránený neodkladným opatrením, ako i dôkazy na osvedčenie naliehavosti, primeranosti a nevyhnutnosti dočasného opatrenia. To však neznamená, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie len na základe tvrdení toho, kto jeho nariadenie navrhuje, bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.
22. V prejednávanej veci sa žalobca návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha uloženia zákazu žalovanému užívať, predať, darovať, prenajať, vypožičať, iným spôsobom scudziť, zaťažiť a vykonávať akékoľvek právne úkony s hnuteľnými vecami tvoriacimi predmet zálohu podľa čl. III ods. 1 zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 23.5.2018 , a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej o vydanie týchto vecí. Návrh odôvodnil potrebou bezodkladne upraviť pomery, keďže je vlastníkom dotknutých hnuteľných vecí, ku ktorým nemá faktický prístup, nemôže ich užívať a ktoré užíva žalovaný, bez dočasnej úpravy pomerov hrozí, že hnuteľné veci budú v dôsledku užívania žalovaným znehodnotené alebo zničené. Žalovaný nerešpektuje vlastnícke právo žalobcu a existuje dôvodná obava, že tieto hnuteľné veci scudzí, prípadne ich zaťaží. K návrhu pripojil zmluvu o záložnom práve k dotknutému hnuteľnému majetku zo dňa 23.5.2018 uzatvorenú medzi žalovaným ako záložcom a štyrmi záložnými veriteľmi, z ktorých jedným zo záložných veriteľov je žalobca, kúpnu zmluvu zo dňa 7.9.2018 medzi predávajúcim - žalovaným zastúpeným žalobcom ako záložným veriteľom a spoločnosťou BENOX, s.r.o., ako kupujúcim, predmetom ktorej je dotknutý hnuteľný majetok, dodatok ku kúpnej zmluve uzatvorený dňa 7.9.2018, kúpnu zmluvu zo dňa 30.9.2019 uzatvorenú medzi BENOX, s.r.o. ako predávajúcim a žalobcom ako kupujúcim, predmetom ktorej je dotknutý hnuteľný majetok, list žalobcu zo dňa 7.2.2020, ktorým vyzval žalovaného na odovzdanie dotknutého hnuteľného majetku, email zo dňa 25.2.2020 - odpoveď žalovaného na výzvu žalobcu zo dňa 7.2.2020.
23. Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, keď žalobca ničím neosvedčil naliehavosť bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu z dôvodu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia súd posudzuje len podľa obsahu návrhu a podľa k nemu pripojených, prípadne dodatočne doložených a predložených, listín a dôkazov. Odvolací súd zastáva názor, že žalobca žiadnym spôsobom a dôkazom nepreukázal, keď len jeho tvrdenia ničím nepodložené takýmto dôkazom nie sú, že zo strany žalovaného existuje reálne nebezpečenstvo akéhokoľvek nakladania s hnuteľnými vecami, ich predaja, prenajatia, darovania, vypožičania, zaťaženia. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobca neosvedčil existenciu bezprostredne hroziacej ujmy, keď nepreukázal, že žalovaný koná kroky, smerujúce k nakladaniu s hnuteľnými vecami, ktorých vlastníctvo je sporné a je predmetom súdneho sporu medzi žalobcom a žalovaným. Dôkazné bremeno, resp. bremeno osvedčenia, pritom spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia a nemožno vychádzať iba z jeho tvrdení, bez existencie relevantných dôkazov, potvrdzujúcich konanie žalovaného, smerujúce k nakladaniu s dotknutými hnuteľnými vecami. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že žalovaný sa v konaní vedenom na Okresnom súde Senica sp.zn. 9 Cb 2/2020 (ako vyplýva aj z listinného dôkazu na č.l. 61 a nasl. spisu, a to uznesenia Okresného súdu Senica zo dňa 16.3.2020, sp.zn. 6 Cb 3/2020, o nariadení neodkladného opatrenia, doloženého do spisu žalovaným spolu s odvolaním) domáha určenia vlastníctva dotknutých hnuteľných vecí. Uvedené konanie žalovaného tak, podľa názoru odvolacieho súdu, nenasvedčuje tomu, že žalovaný koná kroky smerujúce k scudzeniu dotknutých hnuteľných vecí. Žalobca tak neosvedčil potrebu dočasne upraviť
pomery strán sporu a nebola preto splnená zákonná podmienka pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. c/ resp. d/ C.s.p.
24. Odvolací súd sa stotožnil aj s odvolacou námietkou odvolateľa, podľa ktorej rozsah, v akom súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie (zákaz užívať dotknuté hnuteľné veci) znamená v prejednávanom prípade porušenie princípu proporcionality. Podľa § 324 ods. 3 C.s.p. súd pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah. Zákaz užívať dotknuté hnuteľné veci by, podľa žalovaného, viedol k zastaveniu výroby, čo by v konečnom dôsledku malo nepriaznivé dôsledky vo vzťahu k žalovanému ako podnikateľskému subjektu, s ktorou námietkou sa stotožnil aj odvolací súd.
25. Vzhľadom na uvedené podľa názoru odvolacieho súdu v prejednávanom prípade neboli splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, preto bolo potrebné vyhovieť odvolaniu odvolateľa a rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 388 C.s.p zmeniť a návrh zamietnuť.
26. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. l v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
27. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).
(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).