Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

33T/147/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Šuťaka a prísediacich Heleny Schnirerovej a Anny Papcunovej na hlavnom pojednávaní dňa 25. júna 2020 v Prešove takto

rozhodol:

Obžalovaný:

A. A., nar. XX.X.XXXX C. N., T. D. N., K. Č.. XXXX/XX,

j e v i n n ý, ž e

ako zodpovedný pracovník daňového subjektu - spoločnosti Auto Prešov, s.r.o. so sídlom ul. Levočská č. 112 Prešov, DIČ: 20225595168, IČO: 44 117 311, podal ako štvrťročný platca dane z pridanej hodnoty (ďalej len DPH), na miestne príslušný Daňový úrad Prešov daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie:

- I. štvrťrok 2009, dňa 30.3.2010 (dodatočné daňové priznanie), v ktorom priznal vlastnú daňovú povinnosť vo výške 74,96 Eur,

- II. štvrťrok 2009, dňa 30.3.2010 (dodatočné daňové priznanie), v ktorom priznal vlastnú daňovú povinnosť vo výške 1.181,81 Eur,

- III. štvrťrok 2009, dňa 30.3.2010 (dodatočné daňové priznanie), v ktorom priznal vlastnú daňovú povinnosť vo výške 1.606,84 Eur,

- IV. štvrťrok 2009, dňa 30.3.2010 (dodatočné daňové priznanie), v ktorom priznal vlastnú daňovú povinnosť vo výške 425,18 Eur, aj napriek tomu, že v predmetných zdaňovacích obdobiach nadobudol ojazdené osobné motorové vozidlá (ďalej len OMV) z iných členských štátov EÚ v bežnom režime zdanenia bez DPH, konkrétne od rakúskej spoločnosti BCA Autoauktionen GmbH, Liesenger Flur Gasse 12, A-1239 Wien, Rakúsko, v jednotlivých zdaňovacích obdobiach takto:

- I. štvrťrok 2009, šesť OMV v cene celkom 37.041,65 Eur,

- II. štvrťrok 2009, trinásť OMV v cene celkom 81.199,99 Eur,

- III. štvrťrok 2009, desať OMV v cene celkom 65.336,67 Eur,

- IV. štvrťrok 2009, deväť OMV v cene celkom 69.650,- Eur, ktoré následne v období od 6.3.2009 do 21.7.2009 za účelom skrátenia dane fiktívne bez DPH vyviezol (formálne predal) do Českej republiky na ich údajné opravy, a to konkrétne spoločnosti KP TECHNIK, s.r.o. ul. Lipenská č. 38 (Novohradská 745/21), České Budějovice, ČR, IČ DPH: CZ251193694, v počte 24 OMV, hoci v skutočnosti tieto vyvezené neboli a vzápätí tieto formálne spätne nakúpil a doviezol na územie SR v období od 11.3.2009 do 29.7.2009, avšak už v osobitnom režime zdanenia. Obvinený taktiež v období od 4.8.2009 do 30.12.2009 za účelom skrátenia dane fiktívne doviezol bez DPH z Českej republiky, a to konkrétne od spoločnosti ASG AUTO s.r.o., ul. Libušská 319, 142 00 Praha 4, ČR, IČ DPH: CZ 26804174, 14 OMV, ktoré boli zakúpené od rakúskej spoločnosti BCA Autoauktionen GmbH, Liesenger Flur Gasse 12, A-1239 Wien, Rakúsko bez DPH, kde následne pri predaji spoločnosťou ASG AUTO, s.r.o. bol u predmetných OMV zmenený režim z bežného režimu zdanenia na osobitný režim, pričom obvinený ich v oboch prípadoch v rozpore s , , , , , , o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov odpredal koncovým užívateľom v jednotlivých zdaňovacích obdobiach takto:

- I. štvrťrok 2009, 2 OMV v cene celkom 17.593,- Eur,

- II. štvrťrok 2009, 9 OMV v cene celkom 70.066,- Eur,

- III. štvrťrok 2009, 11 OMV v cene celkom 88.787,70 Eur,

- IV. štvrťrok 2009, 13 OMV v cene celkom 94.715,- Eur, kde predmetné vozidlá boli na území SR zaevidované v období od 25.3.2009 do 2.2.2010, pričom ich pri predaji v tuzemsku nezdanil celé aj napriek tomu, že ich nadobudol z iného členského štátu EU v bežnom režime zdanenia bez DPH, ale odviedol daň len z rozdielu medzi predajnou a kúpnou cenou (na základe fiktívneho dovozu z ČR), čím takýmto konaním skrátil daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia:

- I. štvrťrok 2009, vo výške 1.947,93 Eur,

- II. štvrťrok 2009, vo výške 9.626,28 Eur,

- III. štvrťrok 2009, vo výške 11.855,52 Eur,

- IV. štvrťrok 2009, vo výške 13.531,08 Eur, a spôsobil škodu vo výške 36.960,81 Eur,

t e d a

vo väčšom rozsahu skrátil daň,

č í m s p á c h a l

zločin skrátenia dane a poistného podľa , .

Z a t o m u s ú d u k l a d á:

Podľa , s použitím , pri existencii poľahčujúcej okolnosti podľa a neexistencii priťažujúcej okolnosti, trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov.

Podľa výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa určuje skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 3 (troch) rokov.

odôvodnenie:

Dňa 22.12.2016 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov obžalobu na obv. A. A. pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1 Tr. zákona.

Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného A. A., svedkov X.. Ľ. Š.T., T. J., X.. I. Q., S.. A. I., prečítaním svedeckej výpovede T. V., K. N. O. S. I. a prečítaním listinných a ďalších dôkazov.

Obžalovaný A. A. na hlavnom pojednávaní uviedol, že vo firme začal podnikať v druhej polovici roku 2008 a išlo o prvý nákup od uvedenej rakúskej spoločnosti a riešil to ako ostatné vozidlá, ktoré prešli procesom údržby a servisu. Daňové priznania podávala externá spoločnosť a pani Q. a to v papierovej podobe. Podávanie daňových priznaní riešila účtovná spoločnosť, s ktorou konzultoval iba problémy s bločkami. Pred uvedenou dobou prevádzkoval autoumývarku a dovozom vozidiel začal v roku 2008 a išlo o prvý dovoz. Pri daňovej kontrole mu bolo vyčítané, že neodviedol DPH z celkovej sumy, ale len z rozdielu medzi predajnou a kúpnou cenou. Auta nakupoval z Viedne každý utorok, kde prebiehala aukcia a keď nejaké auto získal uhradil peniaze banke a doklad predložil spoločnosti, kde mu vozidlo vydali ako aj prenosné čísla, auto doniesol na Slovensko a žiadne auto do zahraničia predané nebolo a boli prihlasované na Slovensku. Niektoré autá odišli do Čiech, nakoľko mali množstvo drobnosti a niektoré sa opravovali na Slovensku a niektoré v Českej republike, lebo to robili lacnejšie a vo veľkom. S českou firmou spolupracoval na základe rámcovej zmluvy o spolupráci a za každé auto platil paušál. Ku každému autu má k dispozícii všetky kúpnopredajné zmluvy, kde sa dá zistiť, kde sa predmetné vozidlo nachádza a má vedomosť o DPH a aj ho odvádzal. Nemá vedomosť medzi osobitným režimom a bežným režimom a spolupracoval s účtovnou firmou, ktorej predkladal daňové doklady. Daňová kontrola bola ukončená v roku 2012 až pri týchto zápisniciach začal chápať čo bolo zlé v roku 2008 a 2009. Autá nakupoval z dôvodu možnosti výberu a mal pocit, že pracovníčky daňového úradu mysleli, že tie autá vôbec neboli a neodvolal sa voči rozhodnutiu daňového úradu o vyrubení rozdielu dane. Spolupracoval s účtovníckou firmou Cogres s.r.o., ktorá mala viacero pracovníčok a nevie viesť už mená, lebo stále spolupracoval s inou. Spoliehal sa, že účtovníctvo je vedené správne a nekontroloval ho ani matematicky a taktiež požiadal o splátky, ktoré mu daňovým úradom neboli umožnené. Pracovníčka daňového úradu mu povedala, že podobné problémy mali ďalšie autobazáre, ktoré dovážali autá z vonku a k dnešnému dňu nie je uhradená žiadna časť dlhu. Spolupráca so spoločnosťou KP technik s.r.o. Česká Budejovice spočívala v tom, že keď autá si vyžadovali opravu, spojil sa s pánom, ktorý uviedol v akom čase uvedené vozidlá vyzdvihnú a bol aj dohodnutý súpis prác, ktoré mali byť vykonané a faktúry o predaji a následnej kúpe boli vystavované z dôvodu, že išlo o autá určitej hodnoty aby bol krytý že auto odpredal, a aj za takú istú cenu ho kúpil naspäť a oprava bola fakturovaná samostatne.

Svedkyňa X.. Ľ. Š. uviedla, že bola nariadená kontrola platenia DPH za rok 2009, kde bolo zistené, že predmetná spoločnosť Auto Prešov s.r.o. vykonáva obchodnú činnosť, kde z iného členského štátu konkrétne z Rakúska boli dovezené autá v bežnom režime a následne boli predané do iného členského štátu EU v Českej republike v tej istej sume a následne bol vykonaný spätný nákup v osobitnom režime a vozidlá boli odpredané konečným odberateľom. Spoločnosť účtovala veci v osobitnom režime s rozdielom medzi nákupnou a predajnou cenou, ale daň mala byť odvedené z plnej predajnej ceny a uvedené vozidlá rakúska spoločnosť odpredávala bez dane. Nebola odvedená daň z iného členského štátu a mala byť odvedená daň a daňový subjekt má právo na odpočítanie dane a malo ísť o bežný režim a DPH mala byť vypočítaná z ceny, za ktorú boli autá predávané. Daňová kontrola bola vykonaná v roku 2011, 2012, autá boli predávané v roku 2009 a pri niektorých boli aj výpisy z evidencie a technické preukazy. Nákupy z Rakúska boli preverené a pokiaľ ide o Českú republiku konateľ spoločnosti KP technik uviedol, že nikdy neobchodoval s vozidlami, ani nevykonával ich servis a žiadne vozidlá nedodal a ani podpis na faktúre nie je jeho. Daňovník s daňovým úradom spolupracoval a tejto činnosti sa venoval len za uvedené obdobie a vyšetrovateľovi boli poskytnuté všetky údaje, ktoré mali k dispozícii. Celkovú výšku dlhu nevedela uviesť, lebo spis sa odstupuje oddeleniu správe dani a následne spis ide na daňové exekučné konanie. Dovoz áut nebol žiadnym spôsobom spochybnený a zo strany daňového subjektu bolo predložené kompletné účtovníctvo. Pri kontrole nebol predložený žiadny metodický pokyn a zo zápisnice o podaní vysvetlenia je zistené, aké doklady boli predložené. Nakoľko spoločnosť zmenila sídlo, spis bol delimitovaný a ona osobne obdobný prípad neriešila a kolegyňa riešila obdobný prípad. Pokiaľ ide o bežný režim, auto sa vykúpilo oslobodené od dane pri konečnej cene sa uplatňuje DPH a pri osobitnom režime ide o prípady, keď sa auto odkúpi od občana za nejakú sumu a kupujúcemu sa predá za inú sumu a daň sa odvádza iba z toho rozdielu. Skutočnosť, že autá boli vyvezené do Českej republiky nemá vplyv na záver daňovej kontroly, lebo by nedošlo k zmene daňového režimu.

Svedkyňa T. J. na hlavnom pojednávaní uviedla, že s pani Q. uzavrela pracovný pomer na dobu určitú a daňové veci prevzala od kolegyne, ktorá jej vysvetlila, ako sa to má robiť a sama uzatvárala štvrtý kvartál roku 2009. Podklady nosil obžalovaný, ktoré sa zaúčtovali a radila sa s kolegyňami alebo s pani Q.. Nakoľko išlo o platby v hotovosti doklady nosil pán A. a keď išlo niečo do bánk automaticky to bolo tlačené z programu a každý mesiac boli spracovávané platy a DPH sa spracovávala štvrťročne. Za uvedené obdobie predmetom činnosti bol dovoz áut zo zahraničia. Pri odchode sa dohodla s pánom A., že prestúpi ku nej a bola vykonaná daňová kontrola aj u nej, lebo bola dožiadaná aj firma, lebo účtovné doklady boli archivované tam. Problém vznikol z toho, že v roku 2009 nebolo metodický dané a boli aj dožiadania aj emaily na daňový úrad, kde uviedli, že to zatiaľ nevedia a nastúpilo euro a autá sa dovážali vo veľkom a na začiatku bol chaos. Autá boli dovážané za účelom zisku a daňové priznania za prvý, druhý a tretí štvrťrok robila pracovníčka pani Q. s krstným menom Q.. Radila sa aj s inými účtovníčkami a ani sám daňový úrad nevedel určiť čo je základ dane, či iba rozdiel medzi nákupom a predajom, alebo či sa má predávať celé auto s DPH.

Svedkyňa X.. I. Q. uviedla, že obžalovaného pozná cez bývalého manžela a viedla účtovníctvo pre jeho firmu asi 10 rokov dozadu a išlo o firmu Auto Prešov a prichádzala s ním do kontaktu ako s konateľom spoločnosti, ktorý nosieval aj doklady podľa potreby asi raz mesačne. Išlo o použité autá, ktoré fyzicky nevidela iba papierovo a išlo o dovoz áut z Rakúska a predávali sa na Slovensku. Obžalovaný mal záujem na tom, aby bolo všetko v poriadku a nakoľko išlo o špecifický obchod boli spolu s jednou kolegyňou na daňovom riaditeľstve, aby nedochádzalo k porušovaniu zákona. O špecifický obchod išlo z dôvodu, že tam bola osobitná sadzba dane, kde sa zdaňuje podľa osobitného predpisu a DPH sa určuje nie z predajnej ceny, ale z obchodnej marže. Účtovníctvo zo začiatku viedla osobne, potom Q. K., a tak T. J.. Obžalovaný mal záujem podnikať bez toho, aby porušoval zákon. Na daňovom úrade bola predtým ako obžalovaný začal obchodovať s motorovými vozidlami a išlo o vedúcu odboru DPH a nebola si istá, či náhodou nejde o pani I., lebo aj táto viedla školenia ohľadne DPH a žiaden písomný záznam nebol, nakoľko išlo iba o konzultácie. K dodatočným daňovým priznaniam sa už nevedela vyjadriť, ale možno sa bavili s obžalovaným, že keď faktúry z Rakúska nebudú v poriadku bude podané dodatočné daňové priznanie a nevedela sa vyjadriť, či bol vydaný nejaký metodický pokyn ohľadne zdaňovania ojazdených aut.

Svedkyňa S.. A. I. uviedla, že bola pribratá ako odborný konzultant a má vedomosť, že išlo o krátenie dane, nakoľko dotyčný odvádzal daň z nesprávne určeného základu dane, kde uplatňoval osobitnú úpravu podľa § 66 Zákona o DPH, ktorý upravuje osobitné pravidlá a princípy tejto osobitnej úpravy neboli zachované. Ide o osobitný spôsob, kde použitý tovar sa nachádza v osobitnom režime a musí byť zachovaná kontinuita počas celého konania a v konkrétnom prípade išlo o dovoz osobných motorových vozidiel z iného členského štátu EU a v tomto prípade sa daň odvádza iba z kladného rozdielu medzi nákupom a predajom a pokiaľ nespĺňa podmienky osobitného spôsobu daň sa odvádza v plnej výške z predajnej ceny a pokiaľ osoba chce dovážať motorové vozidla v rámci osobitného spôsobu zdanenia táto skutočnosť musí byť zrejmá a uvedená na doklade a vtedy sa použije osobitný spôsob zdanenia a daň sa uvádza z rozdielu a pokiaľ nie je možné použiť tento osobitý spôsob, daňová povinnosť sa uhrádza v celej výške. Podmienkou zdanenia v osobitnom režime je, že musí isť o platiteľa dane a použitý tovar samozrejme musí byť nadobudnutý od dodávateľa v osobitnom režime a túto skutočnosť nestačí uviesť na doklade, ale daňový úrad si to v rámci kontroly musí preveriť, či sú splnené podmienky osobitného režimu aj v štáte dodávateľa a pokiaľ pôvodný tovar bol dodaný v bežnom režime, už to nebolo možné zmeniť na osobitný režim a je potrebné skúmať, či to bolo nakúpené v rámci intrakomunitárnych dodávok, ktorá sa vzťahuje na motorové vozidlá, ktoré sú používané a má vedieť, že boli nakúpené v autobazáre a nevzťahuje sa to na aukčné domy, ktoré iba sprostredkúvajú uvedenú činnosť a je potrebné zisťovať či ide o obchodníka s použitým tovarom pokiaľ ide o aukčný dom je potrebné skúmať, či išlo o obchodníka s použitým tovarom. Nie každý členský štát má rovnako upravený osobitný režim zdaňovania, ale musí byť v súlade so smernicou EU o DPH. V súčasnosti je pracovné zaradená na oddelení daňových špecialistov a stále vykonáva to isté a predtým to bolo označené ako oddelenie metodiky dane a poskytujú poradenstvo pre daňovú úrady a nie pre daňové subjekty. Obdobné problémy sú určite v rámci celého Slovenska a osobne sa stretla s asi 10 obdobnými prípadmi a v roku 2009 určite existoval metodický pokyn ohľadne zdaňovania motorových vozidiel, ale nevedela sa vyjadriť, či bol určený iba pre daňové úrady alebo bol voľne prístupný aj pre daňové subjekty. Pokiaľ ide o použitý tovar v 99 % prípadoch sa používa medzinárodný informačný systém.

Z prečítanej výpovede svedka S.. T. V. je zrejmé, že je zamestnancom Daňového úradu Prešov a u daňového subjektu Auto Prešov s.r.o. bola vykonaná daňová kontrola za zdaňovacie obdobie roku 2009 na DPH ktorou bolo zistené, že daňový subjekt nesprávne určil svoju daňovú povinnosť a bola mu dovyrubená DPH vo výške 36.960,81 Eur. Daňový subjekt so správcom dane spolupracoval, odvolanie nepodal a rozhodnutie je právoplatné a taktiež Daňovému úradu Prešov nebola doposiaľ doručená žaloba. Počas daňovej kontroly daňový subjekt nepredložil žiaden doklad o nejakých konzultáciách s daňovým úradom a vzhľadom na odstup času uviedol, že predpokladá, že je to vymáhané prostredníctvom daňovej exekúcie.

Z prečítanej výpovede svedka K. N. je zrejmé, že tento je konateľom spoločnosti KP technik s.r.o. Česká Budějovice od mája 1999 a spoločnosť sa zaoberá kúpou a predajom tovaru, sprostredkovateľkou činnosťou a inžinierskou činnosťou v stavebníctve. Má živnostenské oprávnenie k výrobe, inštalácii elektrických strojov a prístrojov a výrobe a oprave elektronických zariadení. Spoločnosť od roku 2009 fakticky nevyvíjala takmer žiadnu činnosť a obrat spoločnosti v roku 2009 predstavoval cca 48.000,- Kč. O spoločnosti Auto Prešov sa dozvedel až pri výsluchu na finančnom úrade v Českých Budějoviciach, ktorá mala predávať jeho spoločnosti motorové vozidla a následne odkupovať a nepochopil ani dôvod prečo by to spoločnosť Auto Prešov robila a s uvedenou spoločnosťou žiadne finančné transakcie nerobili a pravdepodobne ide o podvod z ich strany. Spoločnosť KP Technik v roku 2009 ani inokedy nekúpila žiadne motorové vozidlá od spoločnosti Auto Prešov spol. s r.o. ani s nimi nebola v obchodnom kontakte. A jeho spoločnosť nemá žiadnych zamestnancov a sídlo má iba v mieste jeho trvalého bydliska a žiadnu prevádzku nemá. Osoby A. A. O. N. Q. nepozná. Predložené faktúry nepozná, nemá s nimi nič spoločné a všetky doklady videl prvýkrát na finančnom úrade a jeho spoločnosť takéto pečiatky nepoužívala a jeho spoločnosť určite neopravuje vozidlá, nakoľko to nie je predmetom ich živnosti ani nemá na to vytvorené priestory. Pokiaľ ide o pečiatku uviedol, že spoločnosť nikdy nepoužívala pečiatku so sídlom na Novohradskej ulici a taktiež na faktúrach mal slabý nápis dôverné cez celý formát listiny.

Z ďalšej prečítanej výpovedi S. I. je zrejmé, že spoločnosť Auto Prešov s.r.o. pozná a v roku 2009 s touto spoločnosťou obchodovala spoločnosť ASG Auto, kde bol zamestnaný. Bol konateľom predmetnej spoločnosti do júna 2009, kde spoločnosť následne bola predaná a konateľkou sa stala pani Ha a on bol naďalej radovým zamestnancom. Obžalovaného A. A. pozná podľa mena, kde s ním rokoval na Slovensku, Česku, vo Viedni, lebo mu predával papierové úkony pri predaji áut, ktoré si on kupoval od spoločnosti ASG auto s.r.o. Ako konateľ spoločnosti ASG auto v prvej polovici roku 2009 so spoločnosťou Auto Prešov s.r.o. nevykonal žiaden obchod, ale všetky obchody sa uskutočnili až po 30.6.2009. Spomínaná spoločnosť nakupovala vo Viedni ojazdené vozidlá, ktoré boli predávané na Slovensko a myslí si, že vozidlá v rámci obchodu EU boli nakúpené bez DPH a fakturáciu robilo vedenie spoločnosti a vo Viedni podpisoval faktúru v zastúpení a pokiaľ sa vozidlá ďalej predávali spoločnosti Auto Prešov s.r.o. to už riešilo nové vedenie spoločnosti ASG auto s.r.o. Niektoré vozidlá išli na slovenských odťahovkách a prepravu niektorých vozidiel zabezpečovala spoločnosti ASG auto s.r.o. a niektoré autá išli po vlastnej osi. K spôsobu fakturácie sa nevedel vyjadriť, nakoľko to zabezpečovalo vedenie spoločnosti ASG auto s.r.o. On po predaji spoločnosti bol radovým zamestnancom a všetky ďalšie záležitosti riešilo vedenie tejto spoločnosti a nemá k dispozícii razítko, ani žiadne doklady.

Z oboznámených listinných dôkazov je zrejmé, že Daňový úrad Prešov podal oznámenie o podozrení na spáchanie trestného činu, ktorého súčasťou je aj výpis z obchodného registra danej spoločnosti, kde jediným konateľom ako aj spoločníkom je obžalovaný A. A.. Bola oboznámená aj právna pomoc Českej republike, z ktorej okrem výpovedi vyššie spomínaných svedkov K.W. N. O. S. I. boli zaslané kópie pečiatok, kópie daňových priznaní, výpisy z obchodného registra a taktiež správy z finančného úradu České Budějovice a taktiež boli oboznámené doklady zaistené od spoločnosti ASG auto prostredníctvom finančného úradu, výpisy z obchodného registra, daňové priznania a ďalšie doklady zaistené finančnou správou ČR.

Z oboznámených listinných dôkazov je zrejmé, že spoločnosť Auto Prešov s.r.o. sa prihlásila ako daňový subjekt k dani z DPH 5.5.2008 a následne boli v roku 2011 zmenené korešpondenčné údaje a taktiež všetky potrebné doklady k tejto registrácii, ako aj daňové priznania DPH za rok 2009 a následne riaditeľ Daňového úradu Prešov poveril Ing. Ľ. Š. O. K.. K.W. T. vykonaním daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie prvý až štvrtý štvrťrok 2009. V konaní pred súdom boli oboznámené aj podklady o vykonaní daňovej kontroly spoločnosti Auto Prešov s.r.o., kde súčasťou sú aj zápisnice o ústnom prejednaní, zápisnice o ústnom prejednaní a dodatočné daňové výmery dovyrubenia DPH za uvedené obdobie, ktoré nadobudli právoplatnosť v roku 2012.

Boli oboznámené aj závery a výsledky právnej pomoci v Rakúsku z ktorého je zrejmé, že spoločnosť BCA Auto auktionem GmbH sa zaoberala predajom motorových vozidiel a to v počte 10.000 ročne a na uvedenej akcii sa mohol zúčastniť iba podnikateľský subjekt a názov spoločnosti Auto Prešov s.r.o. ani osoba A. A. im nie je známa. Možnosti a podmienky DPH boli každému účastníkovi zrejmé z podmienok uvedených na internete a zároveň boli predložené kópie daňových dokladov zabezpečených z týchto predajov. Boli oboznámené aj ďalšie podklady a to žiadosť obvineného o možnosti zaplatenia daňového nedoplatku v splátkach. Bolo oboznámené taktiež opatrenie o pribratí odborného konzultanta S.. A. I.. Na základe dožiadania Okresného súdu Prešov bol finančným riaditeľstvom SR predložený . Je zrejmé, že bol vydaný metodický pokyn č. 49/02/2008 zo dňa 10.11.2008, ktorý sa zaoberá všeobecnými pravidlami upravujúcimi uplatňovanie DPH v tejto oblasti a následne bolo vydané metodické usmernenie č. I/242/15346-86847/2008 zo dňa 2.12.2008 s cieľom zabezpečiť jednotný postup pri uplatňovaní osobitnej úpravy uvedenej v § 66 Zákona o DPH v rámci obchodovania s ojazdenými motorovými vozidlami. K uplatňovaniu zákona o DPH pri dodaní a nadobudnutí nových dopravných prostriedkov v rámci európskych spoločenstiev finančné riaditeľstvo SR vydalo metodický pokyn č. zo dňa 31.8.2004, ktorý bol nahradený metodickým pokynom č. 13/2013/MP zo dňa 31.10.2013 a taktiež dostupných evidenciách sa nenachádza vydané stanovisko resp. usmernenie pre spoločnosť Auto Prešov s.r.o. resp. Cogers s.r.o. vo veci dovozu ojazdených vozidiel zo zahraničia. Mailové a telefonické odpovede sa nearchivujú a k uvedenej problematike Finančné riaditeľstvo SR vydalo informačný materiál Uplatňovanie zákona o DPH pri ojazdenom motorovom vozidle, ktorý bol zverejnený na portáli finančnej správy. Bol taktiež oboznámený kompletný spisový materiál o daňovej kontrole spoločnosti Auto Prešov s.r.o. predložený DÚ Zlaté Moravce, ktoré sa už nachádzalo v pôvodnom spisovom materiály. Boli oboznámené taktiež lustrácie motorových vozidiel s označením predmetných vozidiel, ktoré boli dovezené a následne predané kupujúcim prostredníctvom obžalovaného.

Pokiaľ ide charakteristiky je zrejmé, že z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov MV je zrejmé, že obžalovaný má evidované priestupky na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a v odpise z RT je zrejmé, že obžalovaný bol raz súdne trestaný a to Okresným súdom prešov pod sp. zn. pre trestný čin podvodu, kde sa naňho hľadí ako by nebol odsúdený.

Súd zhodnotiac všetky dôkazy jednotlivo ako aj v ich súhrnne zistil nasledovné:

Obžalovaný ako jediný konateľ a spoločník spoločnosti Auto Prešov s.r.o., čo je zrejmé z výpisu z Obchodného registra SR, v predmete činnosti mal aj kúpu a predaj tovaru a je zrejmé, že v priebehu roku 2009 nakúpil od rakúskej spoločnosti BCA Auto auktionen GmbH motorové vozidlá a to v bežnom režime, tieto vozidlá predal spoločnosti KP technik s.r.o. a následne boli odkúpené v osobitnom režime zdanenia a taktiež motorové vozidlá nakupoval od spoločnosti ASG auto s.r.o. Praha a tieto odpredával koncovým užívateľom v jednotlivých zdaňovacích obdobiach. Pri predajú vozidlá zabezpečil a vyúčtoval DPH iba z rozdielu medzi nákupnou a predajnou cenou a túto DPH riadne odviedol. Následne pri daňovej kontrole bolo zistené, že uvedené vozidlá boli nakúpené v bežnom režime a preto mal DPH uplatňovať z celej predajnej ceny a preto na základe výsledkov daňovej kontroly mu bola dovyrubená DPH v celkovej výške 36.960,81 Eur.

Obžalovaný spáchanie skutku v celom rozsahu poprel a uviedol, že je pravda, že podnikal pri predaji ojazdených vozidiel, ale účtovníctvo mu zabezpečovala externá spoločnosť Cogres a taktiež uviedol, že niektoré autá odišli do ČR na opravu a servis.

Zo skutku ho usvedčujú jednotlivé svedecké výpovede, ako aj zabezpečené listinné dôkazy, lebo je nepochybné, že všetky autá reálne existovali, tieto obžalovaný nadobudol buď v Rakúsku od spoločnosti BCA auto auktionenm GmbH alebo od Českej spoločnosti ASG auto s.r.o. a tieto následne boli odpredané fyzickým osobám na území SR, kde súčasťou spisu sú aj faktúry a kúpne zmluvy k uvedeným vozidlám a boli oboznámené aj výpisy z evidencie vozidiel predmetných vozidiel. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že ako to považuje zákona o DPH v jeho § 66, že pokiaľ auto má byť v osobitnom režime tento osobitný režim sa musí na uvedené vozidlo vzťahovať počas celého predaja a nakladania s týmto vozidlom aj pokiaľ vozidlo nadobudol v Rakúsku v bežnom režime a následne bolo vyvezené údajne do ČR a následne už bolo poukázané ako vozidlo v osobitnom režime nepostačuje táto skutočnosť na zmenu režimu predmetného vozidla a v tejto súvislosti súd poukazuje, že pokiaľ ide o spoločnosť KP technik s.r.o. konateľ tejto spoločnosti K. N. poprel, aby jeho firma obchodovala s akýmikoľvek motorovými vozidlami. Spoločnosť existovala iba formálne, venovala sa inžinierskej činnosti a v roku 2009 mala minimálne tržby a nemala žiadnych zamestnancov ani priestory, aby zabezpečovala servis a opravu vozidiel a podľa názoru súdu tieto faktúry boli predložené iba fiktívne za účelom zmeny režimu na osobitný režim a tým možnosti uplatňovať, resp. platiť DPH iba z obchodnej marže a nie z celej predajnej ceny keď navyše konateľ predmetnej spoločnosti K. N. uviedol, že uvedené faktúry jeho spoločnosť nemá v účtovníctve, ani otlačky pečiatok na predmetných faktúrach sa nestotožňujú s pečiatkami, ktoré používala jeho firma.

Pokiaľ ide o nákup vozidiel od spoločnosti ASG auto s.r.o. nákup týchto vozidiel nie je spochybnený, lebo sú súčasťou spisu faktúry a doklady o týchto vozidlách, kde táto spoločnosť vozidlá nakúpila prostredníctvom rakúskej spoločnosti v bežnom režime a až pri predaji vozidla došlo k zmene na osobitný režim zdanenia ako vyplýva zo Zákona o DPH ktorou bolo implementovaná smernica o DPH č. 112 z roku 2006 k zmene bežného režimu na osobitný režim nie je možné a preto obžalovaný úmyselne predmetné vozidlá vykazoval v osobitnom režime zdanenia, aby nemusel platiť DPH z celej predajnej sumy, ale iba z rozdielu medzi nákupnou a predajnou cenou.

Pokiaľ ide o obranu obžalovaného, že osobne alebo prostredníctvom externých účtovníčok sa snažil získať stanoviská a vyjadrenia daňového úradu v zmysle odpovede finančného riaditeľstva SR je zrejmé, že finančná správa neeviduje žiadne vyjadrenie o stanovisko resp. usmernenie a ohľadne osobitného spôsobu zdaňovania boli vydané metodické pokyny a usmernenia vyššie spomínané, ktoré boli platné a účinné v čase podávania daňových priznaní daňovým subjektom Auto Prešov s.r.o. Vierohodnosť obžalovaného, že chcel podnikať v súlade s platnými predpismi a platiť dane ako sa vyjadrila svedkyňa X.. Q. spochybňuje najmä skutočnosť, že predmetné autá boli fiktívne vyvážané zo Slovenská za účelom zmeny daňového režimu, lebo tvrdenia obžalovaného o nejakých rámcových zmluvách boli vyvrátené úkonmi prostredníctvom právnej pomoci vykonanými v Českej republike.

Obžalovaný je plne trestnoprávne zodpovedný subjekt, kde počas konania súd nemal žiadne pochybnosti o jeho spôsobilosti ovládať svoje konanie a rozpoznať jeho protiprávnosť a podľa názoru súdu konal formou priameho úmyslu, lebo chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone skrátiť daň, lebo fiktívne vyviezol vozidlá do zahraničia, aby došlo k zmene režimu zdaňovania a pokiaľ ide o obranu, že robil všetko v súlade so svojím najlepším svedomím a presvedčení a pri účtovníctve sa spoliehal na účtovnú firmu to ho nezbavuje trestnoprávnej zodpovednosti, nakoľko neznalosť zákona neospravedlňuje a v prípade nejasnosti finančnou správou boli vydané metodické usmernenia ako v takom prípade postupovať.

Zároveň súd mal za to, že obžalovaný naplnil všetky znaky skutkovej podstaty zločinu skrátenia dane a poistného, lebo je nepochybné, že obžalovaný skrátil daň, keď namiesto bežného režimu, kde mal zaplatiť daň z celej predajnej ceny DPH, zaplatil iba za vozidlá v osobitnom režime a to z rozdielu medzi kúpnou a predajnou cenou a skutku sa dopustil v značnom rozsahu, lebo vyčíslená škoda vo výške 36.960,81 Eur prevyšuje dolnú hranicu značnej škody v zmysle § 125 ods. 1 Tr. zákona a to výške 26.600,- Eur.

v osobitnej časti za zločin skrátenia dane a poistného v značnom rozsahu umožňuje podľa uložiť trest odňatia slobody vo výmere 4 až 10 rokov a zároveň súd zistil poľahčujúcu okolnosť, že viedol riadny spôsob života a nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť, lebo aj keď bol v minulosti raz súdne trestaný ale bolo to v roku 1997 a hľadí sa naňho ako by nebol súdený a zároveň podľa Tr. zákona súd mal za to, že sú splnené podmienky na mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody vzhľadom na okolnosti prípadu a použitie trestnej sadzby by bolo neprimerane prísne, kde posledné daňové priznanie bolo podané dňa 30.3.2010 a obžaloba bola podaná koncom roku 2016 a vzhľadom na dlhšie časové obdobie od spáchania skutku mal súd za to, že použitie trestnej sadzby uvedenej v osobitnej časti by bolo neprimerane prísne a preto mu uložil trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov. Zároveň súd mal za to, že na dosiahnutie účelu a to tak individuálnej ak aj generálnej prevencie nie je potrebný výkon trestu, ale postačuje aj samotná hrozba trestu, preto výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a stanovil skúšobnú dobu 3 rokov, ktorú považoval vzhľadom na všetky okolností prípadu za primeranú. Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.