Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/3/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Andreja Radomského v právnej veci žalobkyne: Z. N., Q.. N., H.. XX.X.XXXX, C. Z. XXXX/XX, XXX XX K. Ľ., právnej zastúpenej: JUDr. Marta Šuvadová, advokátka, advokátska kancelária so sídlom v Košiciach, Floriánska ulica 16, IČO: 31299270, proti žalovanému: A. C., H.. XX.X.XXXX, C. Z. XXXX/XX, XXX XX K. Ľ., právne zastúpeného: JUDr. Ľuboš Petrovský, advokát, advokátska kancelária so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, IČO: 42111536, o vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. -332 zo dňa 3.10.2019, takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

Priznáva žalobkyni proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o vyporiadaní BSM sporových strán tak, že:

„I. Z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalobkyne:

A/ Nehnuteľností v hodnote 75 000 eur: 1/ Vedené na liste vlastníctva č. XXXX, Okres Stará Ľubovňa, Obec Stará Ľubovňa, Katastrálne územie Stará Ľubovňa, byt č. XX, na X. p. vo vchode XX, v obytnom dome súpisné číslo XXXX, postavený na parcele registra „C“ číslo XXXX/XX v podiele 1/1 a spoluvlastnícky podiel na priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemkom parcela reg. „C“ číslo XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 645 m2, parcela reg. „C“ číslo XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 153 m2, v podiele 7810/409048 k celku.

B/ Hnuteľností v hodnote 450 eur: Položka 12/ poschodová posteľ v hodnote 20 eur, 13/ váľanda v hodnote 10 eur, 14/ poličky na knihy v hodnote 10 eur, 15/ šijací stroj v hodnote 10 eur, 17/ vešiaková stena v hodnote 30 eur, 27/ dva lustre v hodnote 30 eur, 33/ taniere 10 ks v hodnote 10 eur, 34/ hrncová súprava v hodnote 30 eur,

35/ naparovacia žehlička, žehliaca doska v hodnote 20 eur, 36/ periny, vankúše, deky v hodnote 275 eur, 37/ sud na kapustu v hodnote 5 eur.

C/ Majetkové práva v sume 12 464,91 eur 1/ Zostatok na účte vedenom v K. K., B..K.. na meno žalobkyne, číslo účtu K. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v sume 5 837,80 eur. 2/ Hodnota základného životného poistenia spoločnosti Z. G. M..B..L.. z poistnej zmluve č. XXXXXXX v sume 6 627,11 eur.

II. Z veci patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa do výlučného vlastníctva žalovaného p r i k a z u j e:

A/ Nehnuteľností v hodnote 38 240 eur: 1/ Vedené na liste vlastníctva č. XXXX Okres Stará Ľubovňa, Obec Stará Ľubovňa, Katastrálne územie Stará Ľubovňa ako pozemok parcela reg. „C“ číslo XXXX/XXX o výmere 758 m2 - trvalý trávny porast, parcela reg. „C“ číslo XXXX/XX o výmere 22 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, parcela reg. „C“ číslo XXXX/XXX o výmere 808 m2 - orná pôda, garáž súpisné číslo XXXX, postavený na parcele č. XXXX/ XX v podiele 1/1. 2/ Vedené na liste vlastníctva č. XXXX Okres Stará Ľubovňa, Obec Stará Ľubovňa, Katastrálne územie Stará Ľubovňa, ako pozemky parcela reg. „C“ číslo XXXX/X o výmere 6699 m2 - trvalý trávny porast, parcela reg. „C“ číslo XXXX/XX o výmere 1121 - trvalý trávny porast, parcela reg. „C“ číslo XXXX/XX o výmere 186 m2 - trvalý trávny porast, parcela reg. „C“ číslo XXXX/XXX o výmere 268 m2 - trvalý trávny porast v podiele 1/124 k celku. 3/ Vedené na liste vlastníctva číslo XXXX Okres K. Ľ., Obec K. Ľ., Katastrálne územie K. Ľ. ako pozemky parcela reg. „C“ číslo XXXX/XX o výmere 101 m2 - ostatná plocha, parcela reg. „C“ číslo XXXX/XX o výmere 36 m2 - ostatná plocha, parcela reg. „C“ číslo XXXX/XX o výmere 157 m2 - ostatná plocha, parcela reg. „C“ číslo XXXX/XX o výmere 52 m2 - ostatná plocha v podiele 1/24 k celku.

B/ Hnuteľností v hodnote 2 550 eur: Položka 1/ motorové vozidlo v hodnote 250 eur, 2/ sektorový nábytok v hodnote 150 eur, 3/ kožená sedacia gaučová súprava v hodnote 250 eur, 4/ televízor K. v hodnote 100 eur, 5/ stolík pod televízor v hodnote 15 eur, 6/ konferenčný stolík v hodnote 15 eur, 7/ stacionárny bicykel v hodnote 100 eur, 8/ knihy 150 ks v hodnote 150 eur, 9/ automatická práčka v hodnote 100 eur, 10/ zrkadlo v hodnote 10 eur, 11/ drevený regál v hodnote 35 eur, 16/ vysávač v hodnote 20 eur, 18/ elektrický písací stroj v hodnote 10 eur, 19/ príklepová vŕtačka v hodnote 15 eur, 20/ elektrický hoblík v hodnote je 20 eur, 21/ kosačka krovinorez v hodnote 50 eur, 22/ kultivator v hodnote 100 eur, 23/ elektrocentrála v hodnote 120 eur, 24/ vozík k auto v hodnote 100 eur, 25/ jedálenský rozťahovací stôl - masívny v hodnote 100 eur, 26/ kovové stoličky v hodnote 5 eur, 28/ umývačka riadu v hodnote 100 eur, 29/ spálňová zostava v hodnote 50 eur, 30 drevená polica v hodnote 10 eur, 31/ knihy 150 ks v hodnote 50 eur, 32/ deky z ovčej vlny v hodnote 100 eur 38/ včelárske úle v hodnote 30 eur,

39/ záhradné náradie v hodnote 20 eur, 40/ maliarsky rebrík v hodnote 5 eur, 41/ zváračka v hodnote 40 eur, 42/ plynový gril v hodnote 35 eur, 43/ drevená lavica 2 ks v hodnote 100 eur, 44/ drevený stôl 2 ks v hodnote 5 eur, 45/ terasová dlažba v hodnote 200 eur, 46/ skleník v hodnote 30 eur, 47/ železná skriňa v hodnote 10 eur, 48/ železný prístrešok v hodnote 50 eur.

C/ Majetkové práva v hodnote 14 247,33 eur: 1/ Úspory na vkladnej knižke číslo XXXXXXXXX/XXXX v sume 2 796,97 eur. 2/ Zostatok na účte vednom v K. K., B..K.. na meno žalovaného, číslo účtu K. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v sume 8 159,60 eur. 3/ Hodnota príspevkov žalovaného na doplnkovom dôchodkovom sporení spoločnosti H. R. - K., M..M..K.., B..K.. v sume 1 570,38 eur a 1 720,38 eur.

III. Súd z a v ä z u j e žalobkyňu doplatiť žalovanému na vyrovnanie podielu žalovaného na hodnote majetku tvoriaceho bezpodielové spoluvlastníctvo sumu 16 438,79 eur do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žalovaný je p o v i n n ý do 15 dní od vyplatenia vyrovnávacieho podielu žalobkyňou vypratať a odovzdať žalobkyni nehnuteľností vedené na liste vlastníctva č. XXXX, Okres K.Á. Ľ., Obec K. Ľ., katastrálne územie K. Ľ. ako byt č. XX, na X. p. vo vchode XX v obytnom dome súpisné číslo XXXX postavený na parcele reg. „C“ XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 645 m2, v podiele 1/1 k celku a spoluvlastnícky podiel na priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemkom parcela reg. „C“ číslo XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 645 m2, parcela reg. „C“ číslo XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 153 m2, v podiele 7810/409048 k celku.

IV. Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania p r á v o.“

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov tak, že z vecí ktoré patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len BSM) do výlučného vlastníctva žalovaného aby boli prikázané nehnuteľností špecifikované ako chatka, garáž a stavebný pozemok, hnuteľnosť špecifikovanú ako motorové vozidlo a úspory vo výške 2.796,97 eur, žalobkyni nehnuteľnosť špecifikovanú ako bytová jednotka, súčasne navrhla zaviazať žalovaného nahradiť jej trovy konania. Žalobu odôvodnila tým, že manželstvo strán bolo rozvedené dna 11.9.2014 rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. . V žalobe ďalej špecifikovala jednotlivé nehnuteľné, hnuteľné veci a majetkové práva, ktoré majú byť predmetom vyporiadania. K žalobe pripojila listy vlastníctva k. ú. K. Ľ. č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, fotokópiu vkladnej knižky č. XXXXXXXXX/XXXX.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že až na malé odchýlky možno súhlasiť s masou BSM špecifikovanou v podanej žalobe, avšak s navrhovaným spôsobom vyporiadania majetku nesúhlasil. Nesúhlasil s hodnotou garáže a chatky, ktorá je podľa neho nižšia na druhej strane hodnota stavebného pozemku je podľa neho podhodnotená. Ďalej nesúhlasil s hodnotou motorového vozidla, poukázal na skutočnosť, že predmetom vyporiadania by mali byť aj úspory na účtoch, vklady na životné poistenie navrhovateľky. Navrhol aby do jeho vlastníctva bol prikázaný byt s príslušenstvom, pretože žalobkyňa opustila spoločnú domácnosť v mesiaci august 2013, od tejto doby v predmetnom byte nebývala, neprispievala na jeho údržbu, ani na ďalšie náklady s ním spojené, neuhrádzala daň z nehnuteľností, okrem návrhu na vyporiadanie BSM o byt neprejavila záujem. Podotkol, že by bolo nespravodlivé, aby byt bol prikázaný do vlastníctva žalobkyne. Ďalej uviedol, že ak žalobkyňa nemá záujem o chatku, navrhuje aby bola prikázaná do jeho vlastníctva. Žalobkyni navrhol prikázať do vlastníctva stavebný pozemok, garáž a ostatné pozemky. Taktiež žiadal priznať nárok na náhradu

trov konania. K vyjadreniu doložil listiny na ktoré poukázal vo vyjadrení (ponuky autobazárov, ponuky zverejnené na internete, výpis z účtu, šekovú poukážku).

4. Právna zástupkyňa žalobkyne v záverečnej reči zotrvala na návrhu, aby do výlučného vlastníctva žalobkyne bol prikázaný byt s odôvodnením, že žalobkyňa nemá vyriešenú bytovú otázku, v spoločnej domácnosti s ňou žijú dve dospelé deti a v úzkom kontakte je aj s ďalšími dvoma deťmi, pričom doposiaľ žije iba v provizóriu. Poukázala na skutočnosť, že nehnuteľnosť je zo strany žalovaného devastovaná, a že tento má zabezpečené bývanie v nájomnom byte v obci F.. Žalobkyňa taktiež žiadala, aby do jej výlučného vlastníctva pripadla aj chatka, pretože zo strany žalovaného za 6 rokov došlo vo vzťahu k chate iba k jej devastácii a prikázaním chaty do vlastníctva žalobkyne je predpoklad užívania tejto nehnuteľnosti žalobkyňou a jej deťmi, teda účelnejšiemu využitiu. Stavebný pozemok počas manželstva zakúpil žalovaný s tým, že bude splnený jeho sen postaviť si na pozemku nehnuteľnosť, za cenu 30,- eur za m2 navrhla ho prikázať do vlastníctva žalovaného, rovnako aj garáž. Hnuteľné veci navrhla prikázať do výlučného vlastníctva podľa dohody strán. Do vlastníctva žalobkyne navrhla, aby pripadlo životné poistenie Z. v sume 6.627 eur, a účet v K. K. v sume 5.837,80 eur, do výlučného vlastníctva žalovaného, aby pripadlo doplnenie dôchodkové poistenie v časti príspevkov žalovaného, a to v sume 1.570,- eur a 1.720,- eur, účet v K. K. v sume 8.159,60 eur a vkladná knižka v sume 2.796,97 eur.

5. Právny zástupca žalovaného v záverečnom návrhu uviedol, že žalobkyňa má zabezpečené bývanie rovnako ako žalovaný, obaja majú nájomnú zmluvu a obaja sú vlastníkom spoločnej nehnuteľnosti. Zdôraznil, že vo vzťahu k rozhodovaniu súdu o tom komu má byť byt prikázaný do výlučného vlastníctva nemá vplyv s kým žalobkyňa žije v spoločnosti, pretože nejde o deti maloleté, ale o deti plnoleté, ktoré majú ukončené štúdium a sú schopné samy sa živiť. Žalovaný navrhuje, aby do jeho výlučného vlastníctva z nehnuteľností patriacich do masy BSM bol prikázaný byt, nakoľko v tomto byte dlhodobo býva, žalobkyňa v ňom nebýva viac ako 5 rokov, žalobkyňa tvrdí, že má peniaze na výplatu, za ktoré si teda vie obstarať inú nehnuteľnosť, zároveň tvrdí, že byt je v zdevastovanom stave, a v tomto byte ju údajne žalovaný týral, preto je zákonné a spravodlivé, aby bol byt prikázaný do výlučného vlastníctva žalovanému, ktorý sa od jej odchodu o byt stará, určitým spôsobom ho aj zhodnotil, keď po jej odchode realizoval výmenu vykurovania bytu. Taktiež je vhodné a spravodlivé prikázať byt do výlučného vlastníctva žalovaného s ohľadom na jeho vek a zdravotný stav, pretože by nebolo vhodné, aby sa vzhľadom na to sťahoval. K hnuteľným veciam, keďže je zhoda aj na cene, ako aj na spôsobe prikázania, sa nevyjadroval. Do výlučného vlastníctva žalovaného navrhol prikázať chatu, žalobkyňa túto chatu nechcela stavať, bol to nápad žalovaného a on stavbu aj realizoval. Garáž a stavebný pozemok navrhol prikázať do výlučného vlastníctva žalobkyne, vzhľadom na vek a zdravotný stav, už tento stavebný pozemok žalovaný nemôže využiť na stavbu rodinného domu.

6. Žalobkyňa v priebehu konania najprv navrhla, aby do jej vlastníctva bol prikázaný byt a ostatné nehnuteľnosti do vlastníctva žalovaného, na poslednom pojednávaní dňa 3.9.2019 trvala na prikázaní do jej vlastníctva okrem bytu aj chatku, s tým, že disponuje dostatkom finančných prostriedkov na vyplatenie žalovaného. Ďalej potvrdila, že pri odchode zo spoločnej domácnosti vzala sumu 3.600,- eur, ale túto sumu nepoužila pre svoju potrebu, ale na starostlivosť o synov, pričom zdôraznila že po tom čo opustila spoločnú domácnosť prišla na účet žalovaného suma 7.900 eur, ako rodinné prídavky z Q..

7. Žalovaný na pojednávaniach trval na prikázaní bytu a chatky do jeho vlastníctva, taktiež disponuje finančnými prostriedkami na vyplatenie žalobkyne. Potvrdil, že má uzavretú nájomnú zmluvu na byt v obci F., kde sa narodil a vyrastal, no v K. Ľ. už žije 40 rokov, zvykol si.

8. Vec právne súd prvej inštancie posúdil podľa , , a a . Pri rozdelení majetku patriaceho do BSM súd vychádzal z princípu parity. Konštatoval, že kardiálnym problémom a dôvodom, pre ktorý sa strany sporu nevedeli dohodnúť na mimosúdnom vyporiadaní BSM je nehnuteľnosť špecifikovaná ako bytová jednotka (byt s príslušenstvom). Obe strany konania trvali na tom, aby im byt bol prikázaný do vlastníctva, obe strany za tým účelom predložili svoje skutkové tvrdenia a produkovali dôkazy.

9. Žalobkyňa tvrdila, že byt v roku 2013 neopustila dobrovoľne, že to bolo pod následkom psychického týrania zo strany žalovaného, čo podložila výpoveďami svedkov - detí strán Z. C. a Z. C. a listinnými dôkazmi - potvrdeniami občianskeho združenia, psychológa a psychiatra. Ďalej tvrdila, že žalovaný sa o byt nestará, že byt je zdevastovaný, čo preukazovala fotografiami, ako aj skutočnosťou, že žalovaný

v prípade prikázania bytu do jej vlastníctva má kde bývať, keďže má uzatvorenú nájomnú zmluvu na byt v obci F. a tvrdila, že disponuje finančnými prostriedkami na vyplatenie žalovaného. Zdôraznila, že ona nemá zabezpečené stále bývanie, býva v podnájmoch, že od opustenia žalovaného sa už 5 krát sťahovala spolu so synmi, ktorí s ňou bývajú. Do budúcna deti, aj keď plnoleté, chcú ostať bývať s ňou. Deti k bytu majú citový vzťah keďže tam vyrastali, majú tam priateľov a kamarátov a chceli by ostať bývať v tomto byte.

10. Žalovaný tvrdil, že byt od roku 2013 užíva sám, žalovaná (správne žalobkyňa?) sa od tohto obdobia o byt nezaujímala, neprispievala na jeho chod a údržbu, neplatila daň z nehnuteľnosti. V predmetnom byte a K. Ľ. si zvykol, poukázal na svoj vek a zdravotný stav. Podotkol, že nájomný byt v obci F. sa nachádza blízko rómskej osady a podľa jeho tvrdenia je na bývanie nevyhovujúci.

11. Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že dôvodom odchodu žalobkyne zo spoločnej domácnosti boli nezhody so žalovaným, jeho správanie, v dôsledku ktorého tak žalobkyňa, ako aj deti strán sporu boli nútené vyhľadať odbornú pomoc, či už pomoc neziskovej organizácie zaoberajúcej sa domácim násilím (žalobkyňa), alebo pomoc psychológa, či psychiatra (detí strán). Ďalej mal súd prvej inštancie za preukázané, že starostlivosť žalovaného o nehnuteľnosť nie je na takej úrovni, aby nedochádzalo k jej znehodnocovaniu (vyplýva to z výpovede vypočutých svedkov a z predložených fotografií). Aj keď deti strán sporu sú už plnoleté, a na ich záujmy súd nemá prihliadať, súd zohľadnil aj skutočnosť, že dve z detí strán sporu bývajú pri matke. V neposlednom rade súd prihliadol aj na skutočnosť, že žalovaný má zabezpečené bývanie (nájomný byt v obci F., v ktorej sa narodil a vyrastal) a žalobkyňa má finančné prostriedky na vyplatenie žalovaného.

12. Na druhej strane žalovaný nepreukázal svoje tvrdenia o zlom zdravotnom stave o nevyhovujúcom bývaní v byte v obci F..

13. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že od roku 2013, kedy ho žalobkyňa opustila, výlučne sám uhrádzal náklady súvisiace s užívaním bytu a náklady, ktoré sú späté s vlastníctvom bytu, súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaný jednak nešpecifikoval ich výšku a jednak nekonkretizoval akú výšku uhrádzal za obdobie trvania manželstva a akú výšku uhradil za obdobie po zániku manželstva. Vychádzajúc z ustanovenia § 143 Obč. zák. predmetom vyporiadania BSM je spoločný majetok manželov a majetkové vzťahy, ktoré vznikli behom manželstva medzi spoločným majetkom manželov a výlučným majetkom každého z manželov. Už zo samotného pojmu vyporiadanie BSM vyplýva, že sa netýka vzájomných majetkových vzťahov ako výlučných vlastníkov (napr. podielové spoluvlastníctvo) a ani ich vzájomných záväzkových vzťahov. Ak sa niektorý z manželov na úkor druhého bezdôvodne obohatí potom jeho nároky nemôžu byť vyporiadané v rámci BSM. Preto súd tieto nároky nezohľadnil. Keďže žalovaný tieto náklady (súvisiace s vlastníctvom bytu) neoznačil za predmetom konania súd na túto námietku neprihliadol.

14. Ostatné nehnuteľnosti súd prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného. Pokiaľ ide o chatku, žalobkyňa do posledného pojednávania o túto nehnuteľnosť neprejavila záujem. Súd má za to, že aj keď podľa jej tvrdenia chatku žalovaný neudržiava, vzhľadom na skutočnosť, že jej bol prikázaný do vlastníctva byt s príslušenstvom, ak by jej súd prikázal aj chatku odporovalo by to zásade rovnosti podielov a podľa názoru súdu je spravodlivé, aby ostatné nehnuteľnosti (vrátane chatky) boli prikázané do vlastníctva žalovaného.

15. Pri rozdelení hnuteľné veci súd vychádzal z návrhov strán, niektoré veci, na ktorých sa nevedeli dohodnúť rozdelil podľa vlastnej úvahy, pričom zohľadnil ich účelné využitie v domácnosti, spätosť s vlastníctvom bytu, garáže, alebo chatky tak, že žalobkyni prikázal hnuteľné veci v celkovej hodnote 450,- eur a žalovanému v hodnote 2.550,- eur.

16. Majetkové práva, t.j. zostatky na účtoch, odkupná hodnota poistky, či príspevky na dobrovoľnom doplnkovom dôchodkovom sporení súd prikázal do vlastníctva toho z bývalých manželov, na meno ktorého boli vedené, žalobkyni v hodnote 12.464,91 eur, žalovanému v hodnote 14.247,33 eur.

17. Žalovaný žiadal vyporiadať aj finančné prostriedky - sumu 3.600,- eur, ktorú žalobkyňa vybrala z účtu pri odchode z domácností. Žalobkyňa v konaní tvrdila, že uvedenú sumu použila na starostlivosť o synov, ktorí v tom čase boli študentmi vysokých škôl.

18. V zmysle ustálenej judikatúry v prípade výberu vkladov dôkazné bremeno je na tom kto sumy vybral. Súd má za to, že žalobkyňa dostatočne preukázala, že sumu 3.600,- eur nepoužila pre vlastnú potrebu, ale na starostlivosť o deti strán sporu. Z výpovedí svedkov - detí strán sporu vyplynulo, že po odchode žalobkyne zo spoločnej domácnosti sa táto prevažnou mierou podieľala na starostlivosti o výchovu synov, ktorí v tom čase študovali na vysokých školách. Svedkovia pred súdom uviedli, že otec síce spočiatku na výživu synov prispieval, ale len v minimálnej výške, pričom celá starostlivosť bola na pleciach žalobkyne, ktorá doposiaľ deťom pomáha, na rozdiel od žalovaného. Z uvedeného dôvodu súd ustálil, že sumu 3.600,- eur žalobkyňa nepoužila výlučne na svoju potrebu, ale na starostlivosť o synov, a preto túto sumu pri vyporiadaní podľa návrhu žalovaného nezohľadnil. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutia v obdobných veciach, a to rozhodnutie Najvyššieho súdu ČSR, sp. zn. ): „Pri vyporiadaní v zmysle ustanovenia § 150 Obč. zák. nemožno prihliadať na čiastky, ktoré boli vybrané z vkladných knižiek, na ktorých boli uložené úspory manželov, a spotrebované za trvania manželstva, pokiaľ ale nešlo o prostriedky vynaložená na osobný majetok jedného z manželov alebo o prostriedky, s ktorými bolo nakladané v rozpore s ustanovení § 145 ods. 1 Obč. zák..

19. Vychádzajúc zo zásad pre výpočet vyrovnávacie podielu (rozhodnutie NS ČR sp. zn. ) súd určil sumu na vyrovnanie podielov nasledovne:

20. Do vlastníctva žalovaného bol prikázaný majetok v sume 55.037,33 eur (nehnuteľnosti 38.240,- eur, hnuteľností 2.550,- eur, majetkové práva 14.247,33 eur). Jeho podiel činí 71.476,12 eur, do tohto podielu mu chýba suma 16.438,79 eur.

21. Rozdiel medzi hodnotou majetku, ktorý bol prikázaný do vlastníctva žalobkyne 87.914,91 eur a hodnotu podielu, na ktorý má nárok 71.476,12 eur, činí sumu 16.438,79 eur, túto sumu, je potom žalobkyňa povinná vyplatiť žalovanému, keďže nadobudla majetok vyššej hodnoty o túto sumu.

22. Zrátaním hodnoty majetku, ktorý nadobudol žalovaný, t.j. sumy 55.037,33 eur a sumy, ktorú mu má žalobkyňa na vyrovnanie podielov vyplatiť 16.438,79 eur, dostaneme hodnotu podielu na ktorý má žalovaný nárok, t.j. sumu 71.476,12 eur.

23. V zmysle súd umožnil žalobkyni vyplatiť žalovanému sumu na vyrovnanie jej podielu na majetku patriacom do BSM do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. Toto obdobie súd považuje za primeranú dobu na splatenie uvedeného záväzku vzhľadom na jeho výšku a tvrdenie žalobkyne, že disponuje finančnými prostriedkami na vyplatenie žalovaného. Podľa názoru súdu ide o lehotu primeranú lehotu a akceptovateľnú pre obe strany sporu. Treba uviesť, že pri zániku BSM, každá zo strán si musela byť vedomá, že dôjde k vyporiadaniu, obe strany vedeli, čo tvorí predmet BSM, a teda že pôjde aj o vyporiadanie vyššej hodnoty.

24. Súd prvej inštancie súčasne uložil žalovanému podľa návrhu žalobkyne povinnosť vypratať byt s príslušenstvom v lehote 15 dní od vyplatenia vyrovnávacieho podielu, súd má za to, že lehota 15 dní od vyplatenia vyrovnávacieho podielu je dostačujúca, vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný má zabezpečené bývanie.

25. O trovách konania rozhodol podľa v spojení s , . Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu, ktorú dopĺňa zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie, kde náhradu v prípade zavinených trov konania sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok sporu. V konaniach zahájiteľných oboma stranami, v ktorých vykázanie do procesnej pozície žalovaného závisí od faktoru predstihnutia jednej zo sporiacich sa strán tou druhou, majú status žalobcu i jeho úspech s návrhom len obmedzený význam. V súdenom spore mali strany úspech len čiastočný, žalobkyňa bola neúspešná pokiaľ žiadala prikázať do svojho vlastníctva chatku, a žalovaný pokiaľ žiadal prikázať do svojho vlastníctva byt, teda úspech žiadnej zo strán nebol úplný a pomer úspechu a neúspechu by nebolo možné vymedziť. Navyše súd prihliadol aj na skutočnosť, že každý z manželov zo spoločného majetku má nárok na 1.

26. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, a to proti výroku I. v časti A/, proti výroku II. v časti B/ a proti výroku II. v časti C/, ako aj proti výroku III. a IV., a to z dôvodu podľa ustanovenia a , pretože súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, lebo vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesprávnosť výroku

II. v časti B/ spočíva v tom, že súd do jeho výlučného vlastníctva prikázal hnuteľné veci - položky 2/ až 7/, 9/ až 16/, 25/ až 30/, aj keď byt prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne, považuje za nelogické a nezmyselné, aby vybavenie bytu, určené na to, aby sa s ním spoločne užívalo, pripadlo jemu, a teda malo byť prikázané žalobkyni. Hnuteľné veci žiadal prikázať do jeho výlučného vlastníctva, ale len za predpokladu, že bude do jeho výlučného vlastníctva prikázaný aj byt, na čom trvá. V prípade, ak bude byt prikázaný do jeho výlučného vlastníctva, považuje výrok II. v časti B/ za správny. Nesprávnosť výroku II. v časti C/, ktorým súd do jeho výlučného vlastníctva prikázal hodnotu príspevkov žalovaného na doplnkovom dôchodkovom sporení spoločnosti H. R. - K. M..M..K.., B..K.. v sume 1.570,38 eur a 1.720,38 eur spočíva v nesprávnych skutkových zisteniach a nesprávnom právnom posúdení. Jeho príspevky neboli vo výške 1.570,38 eur a 1.720,38 eur, ako to uvádza súd, ale len vo výške 1.720,38 eur. Poukázal na ustanovenie , podľa ktorého bezpodielové spoluvlastníctvo netvoria majetkové práva, ktoré za trvania manželstva vznikli jednému z manželov. Za takéto právo je potrebné považovať napríklad mzdu jedného z manželov, tá sa stáva bezpodielovým spoluvlastníctvom až okamihom, keď boli takéto finančné prostriedky jednému z manželov za trvania manželstva fyzicky vyplatené. Rovnako odbytné doplnkové dôchodkové poistenie, ktoré nebolo reálne vyplatené, predstavuje majetkové právo, a to nemožno zahrnúť do BSM, a to bez ohľadu na to, že jeho hodnota bola vyčíslená aj k dátumu zániku BSM. Manžel, ktorý si platil tento III. pilier z majetku patriaceho do BSM, musí vrátiť túto sumu späť do BSM (v zmysle ) a táto suma sa bude vyporiadavať, avšak len ním uhradená suma, nie suma uhradená zamestnávateľom. Preto mal súd zohľadniť, že zo spoločného majetku sa na jeho vynaložila suma 1.720,38 eur. Vo vzťahu k výroku č. IV. namietal, že súd nie je oprávnený riešiť otázku vypratania nehnuteľnosti, ktorá je predmetom vyporiadania. Prejudiciálnou otázkou konania o vypratanie je otázka vlastníctva nehnuteľností. Vypratania nehnuteľností sa nemôže úspešne domáhať bezpodielový spoluvlastník voči druhému bezpodielovému spoluvlastníkovi, vypratania sa môže domáhať len výlučne vlastník, resp. väčšinový spoluvlastník. Vypratania sa môže domáhať len ten, kto je vlastníkom, a nie ten, ktorý sa ním stane v budúcnosti. Strana konania sa vypratania nehnuteľnosti môže domáhať až po právoplatnom rozsudku o vyporiadaní BSM, na základe ktorého nadobudne vlastnícke právo. K výroku č. I. v časti A/ namietal zvláštny dvojaký nezákonný prístup k stranám konania a k ich skutkovým tvrdeniam. Súd prikázal byt žalobkyni, pričom v odôvodnení uviedol, že žalovaný nepreukázal svoje tvrdenia o zlom zdravotnom stave a o nevyhovujúcom bývaní v byte v obci F.. Aj keď tieto skutkové tvrdenia žalobkyňa nepoprela a neboli medzi stranami sporné. Na druhej strane vychádzal z ničím nepreukázaného tvrdenia žalobkyne, že má finančné prostriedky na jeho vyplatenie a dokonca pri rozhodovaní zobral do úvahy ním opreté a nepreukázané skutkové tvrdenie žalobkyne o tom, že jeho starostlivosť o nehnuteľnosť nie je na takej úrovni, aby nedochádzalo k znehodnoteniu. Pracovný neporiadok nemá súvis so starostlivosťou o nehnuteľnosť a nehnuteľnosť neznehodnocuje. Skutočnosť, že má zabezpečené bývanie (nájomný byt) nemôže odôvodňovať prikázanie bytu do výlučného vlastníctva žalobkyne z dôvodu, že byt nevlastní a nájomná zmluva je na dobu určitú, predovšetkým však z dôvodu, že žalobkyňa uviedla, že má rovnako ako on uzatvorenú nájomnú zmluvu, a teda zabezpečené bývanie. Tak ako žalobkyňa, aj on má finančné prostriedky na jej vyplatenie. Ani skutočnosť, že žalobkyňa žije v spoločnej domácnosti s dvoma deťmi, nemá význam pre prikázanie bytu do jej výlučného vlastníctva, pretože nejedná sa o maloleté deti, ale deti plnoleté, ktoré majú ukončené štúdium a sú schopné samy sa živiť. Dôvody, pre ktoré žalobkyňa opustila spoločnú domácnosť a z ktorých vychádzal súd, sú účelové, čo preukazuje aj tá skutočnosť, že v konaní o rozvod manželstva na žiadne takéto skutočnosti žalobkyňa nepoukazovala a nikdy naňho nepodala trestné oznámenie. Žalobkyňa z bytu odišla dobrovoľne, bez nátlaku, k odchodu ju nijak nenútil a ani len nepresviedčal. Neexistuje žiaden dôvod na to, aby bol byt prikázaný do vlastníctva žalobkyne, naopak existuje celý rad dôvodov, pre ktorý by mal byť prikázaný do jeho výlučného vlastníctva. Prikázanie bytu do jeho výlučného vlastníctva odôvodňuje skutočnosť, že v byte dlhodobo, nepretržite už 31 rokov býva a žalobkyňa v ňom nebýva už viac ako 6 rokov. Od jej odchodu sa o byt stará, sám uhrádza náklady na jeho údržbu. Byt zhodnotil, keď po jej odchode realizoval výmenu ohrevu teplej vody. Prikázanie bytu do jeho výlučného vlastníctva odôvodňuje aj jeho vek a zdravotný stav. Má 66 rokov a žiadnu silu niekam sa sťahovať. Žalobkyňa je o 8 rokov mladšia, dlhodobo pracovala, de facto žila v Q.. Vie sa teda skôr adaptovať na iné prostredie ako on. Keď má žalobkyňa peniaze na výplatu, po tom, čo ju vyplatí, je schopná si obstarať inú nehnuteľnosť. Trpí viacerými chorobami, má artériosklerózu srdca, cukrovku, vysoký krvný tlak, depresie, tremor, problémy s prostatou, preto potrebuje kľud a nechce sa sťahovať z bytu, v ktorom žije 31 rokov, čo by s istotou viedlo k zhoršeniu jeho zdravotného stavu, pretože už samotné konanie o vyporiadanie BSM je pre neho v jeho veku záťažou. K odvolaniu pripojil lekárske správy o svojom zdravotnom stave. Zároveň namietal výrok I. v časti A/, výrok II. v časti C/, ako aj bezprostredne súvisiaci výrok III., ktorým súd zaviazal žalobkyňu doplatiť mu na vyrovnanie podielu

na hodnote majetku tvoriaceho bezpodielové spoluvlastníctvo sumu 16.438,79 eur do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, pretože pri prikázaní bytu do jeho výlučného vlastníctva, zohľadnení sumy 1.570,38 eur, ktorá zo spoločného majetku vynaložila na jeho majetok, má byť zaviazaný na výplatu vyrovnacieho podielu on. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a do jeho výlučného vlastníctva prikázal nehnuteľnosť v hodnote 75.000,- eur, vedené na LV č. XXXX, okres K. Ľ., obec K. Ľ., k.ú. K. Ľ., byt č. XX na X poschodí, vo vchode XX, v obytnom dome súpisné číslo XXXX, postavený na parcele registra „C“ číslo XXXX/XX v podiele 1/1 a spoluvlastnícky podiel na priestore a spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastníckych podieloch k pozemkom, parcela registra „C“ číslo XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 645 m2, parcela registra „C“ číslo XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 153 m2 v podiele 7810/409048 k celku a podľa zohľadnil, že zo spoločného majetku na jeho majetok sa vynaložila suma 1.720,38 eur a zaviazal ho vyplatiť žalobkyni vyrovnací podiel vyčíslený s ohľadom na vyššie uvedené a zamietol žalobu v časti o vypratanie nehnuteľností.

27. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Uviedla, že súd prvej inštancie sa v dostatočnej miere zaoberal a správne sa vysporiadal s otázkou posúdenia oprávnenosti nárokov, ktoré si žalobca v konaní uplatňoval, a to po všetkých stránkach. Žalovaný v odvolaní zotrváva a opakuje argumenty, ktoré už predniesol pred súdom prvej inštancie v rámci konania. Odvolanie neobsahuje žiadne také skutočnosti, ku ktorým by strana konania nebola vyjadrila už počas konania na prvom stupni, a tiež s ktorými by sa vo veci konajúci vo svojom rozsudku v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia nebol riadne a precízne vysporiadal. Odvolanie žalovaného zodpovedá jeho správaniu sa počas celého konania na súde prvej inštancie, kedy tento robil všetko pre to, aby konečné rozhodnutie súdu prvej inštancie oddialil čo najviac, aj keď už toto predsa len bolo po troch rokoch súdom prvej inštancie vydané, robí všetko pre to, aby oddialil jeho správoplatnenie a jeho vykonateľnosť. Odvolanie podal za situácie, keď žalobkyňa v snahe ukončiť súdne konanie súhlasila úplne so všetkým tak, ako si to predstavoval, ako to navrhoval žalovaný, a to pri ustálení masy BSM a pri ustálení hodnoty vecí patriacich do masy BSM. Dve z ich detí v konaní vypovedali ako svedkovia a potvrdili tvrdenia žalobkyne o psychickej tyranii žalovaného počas manželstva a vyvrátili tvrdenia žalovaného o „láskavom a starostlivom otcovi rodiny“. Poukázala na to, že spravodlivé vysporiadanie BSM zohľadnilo pomerné rozdelenie masy BSM medzi žalobkyňu a žalovaného. Žalovaný aj vo svojom odvolaní napáda iba výrok, ktorým nebolo výlučné vlastníctvo bytu prikázané jemu, ale s výrokmi súdu, ktorými do jeho vlastníctva bola prikázaná garáž, chata a pozemky sa žalovaný zjavne plne stotožnil. Žalobkyňa od prvopočiatku súdneho konania požadovala, aby z majetku účastníkov konania patriaceho do masy BSM jej do výlučného vlastníctva pripadol hlavne byt, keďže s deťmi pochádzajúcimi z manželstva účastníkov konania inú možnosť bývať nemá. Akceptovala cenu nehnuteľnosti požadovanú žalovaným vo výške 65.000,- eur. Následne žalovaný navýšil sumu o 10.000,- eur. Žalobkyňa súhlasila s cenou bytu 75.000,- eur. Všetko podriadila ukončeniu konania. Chcela právnu istotu pre seba a pre deti. Ku dňu spísania tohto podania bola žalobkyňa s deťmi nútená sa viackrát sťahovať do rôznych podnájmov. Naposledy došlo k presťahovaniu sa žalobkyne a detí do ďalšieho podnájmu v septembri 2017 (jednalo sa už o piate sťahovanie), pričom jej bytová otázka stále nie je vyriešená. Dôvody, pre ktoré opustila spoločnú domácnosť sú doložené mnohými listinnými dôkazmi, ktoré sa nachádzajú v spise, ale aj výpoveďami svedkov vypočutými v konaní. Zotrváva na všetkých svojich doterajších prednesoch a vyjadreniach. Ich plnoleté deti žijú v spoločnej domácnosti s matkou, otec svoje deti žiadnym spôsobom nepodporuje, výživného sa museli domáhať voči otcovi súdnou cestou a prístup do bytu, ktorý užíva iba on sám svojím deťom aj žalobkyni úplne zamedzil. K námietke žalovaného, že nemá vyriešenú bytovú otázku a že byt v obci Lenártov je v prostredí, s ktorým nie je stotožnený, že má zlý zdravotný stav, ktorý osvedčuje lekárskymi správami, ktorý nový dôkaz predložil v odvolacom konaní, uviedla, že predovšetkým nájom obecného bytu v obci Lenártov žalovaný súdu zatajil. Takéto správanie žalovaného voči súdu by ako celok samo o sebe nemalo požívať súdnu ochranu a malo by sa na neho vždy prihliadať. Na rozdiel od žalovaného žalobkyňa nemá prednostné právo na predĺženie nájomnej zmluvy a už vôbec nemá prednostné právo na odkúpenie prenajatého bytu do svojho osobného vlastníctva, čo žalovaný tieto výsady bez akýchkoľvek pochýb má a je len na jeho vôli, či ich využije a požiada o ne Obec F.. Nájomný byt v obci F., kde sa žalovaný narodil a prežil celú svoju mladosť až do svojej dospelosti je v novom obytnom dome - obytný dom s 12 bytmi bol daný do užívania v roku 2018. Bol to žalovaný, kto o pridelenie bytu v obci F. požiadal. Bol si vedomý, kde sa byt nachádza a skladba obyvateľstva v obci F. mu nie je neznáma. Navyše tam stále žije jeho matka a jeho najbližšia rodina. Ak by žalovanému nevyhovovalo bývanie v úplne novom nájomnom byte, vždy má právo ako spoluvlastník legitímne užívať rodičovský trojposchodový

rodinný dom v obci F.. Úplne až smiešne vyznievajú tvrdenia žalovaného o jeho zlom zdravotnom stave, ktorý je tak katastrofický, že mu nedovoľuje presťahovať sa, za situácie, že tento zlý zdravotný stav nebráni žalovanému popri dôchodku už 5 rokov byť neustále v pracovnom pomere a pracovať v akciovej spoločnosti H., B..K.., R. XX, XXX XX K. Ľ.. Z lekárskych správ, ktoré predložil vyplýva, že sa jedná o 3 starú lekársku správu Univerzitnej nemocnice F.. S. E., neurologická ambulancia, kde je uvedené, že od poslednej kontroly dlhšiu dobu lieky nebral, teda ak by jeho zdravotný stav bol tak vážny, ako tvrdí, predpokladala by sa pravidelnosť v užívaní liekov a zjavne aj častejšie kontroly a ošetrenia. Aj správa z oddelenia urológia je z apríla 2019 s tým, že ďalšia kontrola bola nariadená o tri mesiace. Túto kontrolu žalovaný zjavne neabsolvoval, inak by predložil čerstvejšiu správu ošetrujúceho lekára. Zo záznamu chorého na cukrovku vyplýva, že záznamník neobsahuje pravidelné meranie glykémie a nameraná hodnota 7,5 nasvedčuje tomu, že hodnota je mierne zvýšená a nie je život ohrozujúca. Z lekárskej správy z hospitalizácie od 17.3. do 19.3.2019 v E. S. vyplýva, že pacient má pri váhe 105 kg a obezite BMI 33, tlak v norme 140/80, liečbou je odporúčanie odborného lekára, a to diéta bez tukov a soli. Ak by aj bolo možné prihliadať na listinné dôkazy predložené k odvolaniu, z týchto listinných dôkazov je zrejmé, že za väčšinu svojich problémov si môže žalovaný sám, keďže neberie lieky, neabsolvuje nariadené ošetrenia, kontroly, nedodržiava doporučený režim. Tiež z týchto lekárskych správ vyplýva, že zdravotné problémy žalovaného nie sú závažné a on sám im prakticky pozornosť nevenuje. K namietanému vyprataniu bytu uviedla, že je bežnou vecou, že pri vyporiadaní BSM, ak k nemu dochádza autoritatívnym rozhodnutím súdu, sa pre prípad, že vec má pripadnúť účastníkovi, ktorý ju nemá vo svojej moci, nariaďuje jej vydanie (jednoduchšie povedané, ak jeden z manželov opustil spoločnú domácnosť a veci patriace do BSM ostali v moci druhého, nariadi sa pri vyporiadaní dotknuté veci vydať tomu, komu pripadli do jeho výlučného vlastníctva - u nehnuteľností sa pod vydaním rozumie vypratanie). Byt bol v bezpodielovom spoluvlastníctve účastníkov konania, kedy každý z účastníkov konania je vlastníkom bytu v rovnakom rozsahu a vypratanie bytu bolo nariadené až po právoplatnosti rozsudku, kedy je bez akýchkoľvek pochýb, že bude realizované v prospech výlučného vlastníka. Čo sa týka výroku II. časti B/ rozsudku, ktorý žalovaný namieta, uviedla, že žalovaný žiadal prikázať hnuteľné veci do jeho vlastníctva, čo žalobkyňa nenamietala a súhlasila úplne so všetkým, čo žalovaný v konaní k hnuteľným veciam (vrátane ich ocenenia), preto niet dôvodu akýmkoľvek spôsobom toto rozhodnutie súdu prvej inštancie meniť. Z dostupnej fotodokumentácie je zrejmé, čo znamená „pracovný neporiadok“ v byte v ponímaní žalovaného, ktorý „pracovný neporiadok“ značne zdevastoval od rozvodu aj hnuteľné veci. K doplnkovému dôchodkovému sporeniu uviedla, že žalovaný počas konania pred súdom prvej inštancie žiadnym spôsobom zistenia súdu v tomto smere nespochybnil. Nepoprel a v konaní nepredložil žiadne dôkazy o tvrdení iného (a to ani k odvolaniu - pričom čo sa týka zdravotného stavu, tam žalovaný listinné dôkazy bez zábran predkladal). V konaní pred súdom prvej inštancie bola aktívam účastníkov konania venovaná (hlavne z podnetu žalovaného) naozaj veľká pozornosť. Niet preto dôvodu akceptovať ničím neosvedčené tvrdenia žalovaného v rámci odvolania, nehovoriac o tom, že pred súdom prvej inštancie žiadne návrhy na dokazovanie v tomto smere žalovaný nemal, ani nenavrhoval. K účelovému a úplne právne scestnému výkladu „momentu napadnutia majetkových práv do BSM“ sa žalobkyňa nevyjadrila. Zdôraznila, že pri vyporiadaní BSM sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Prihliadne sa predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba brať zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti. Uvedený stav v zásade akceptuje aj ustálená súdna prax s odkazom na vyporiadanie v tom najširšom zmysle, v rámci ktorého sa prihliada okrem iného aj na to, že dôvodom rozvodu manželstva účastníkov konania (a odsťahovania sa žalobkyne zo spoločnej domácnosti a z dotknutého bytu spolu s deťmi) bolo niekoľkoročné manipulatívne a psychicky nátlakové násilné chovanie žalovaného voči žalobkyni. Stresujúce pomery v manželstve sa podpísali na psychike všetkých členov rodiny. Matka a i deti účastníkov konania boli nútené podrobiť sa odbornej terapii, ktorú pomoc využívajú doposiaľ. Žalobkyňa bytovú otázku vyriešenú nemá a jediné o čo má pri vyporiadaní BSM záujem bol a naďalej aj ostáva byt na Z. V. v K. Ľ., ktorý byt vzhľadom na všetky okolnosti a dôkazy, ktoré vyšli počas konania na súde prvej inštancie najavo, správne prikázal do vlastníctva žalobkyne. Všetky uvedené skutočnosti konajúci súd náležite zistil, a tieto tiež správne vyhodnotil. Nie je teda žiaden dôvod ani pre zmenu ani pre zrušenie jeho vecne správneho rozhodnutia v tejto časti.

28. Žalovaný k písomnému vyjadreniu žalobkyne sa vyjadril v tom zmysle, že sa jedná len o osočovanie jeho osoby a zotrváva na svojom odvolaní.

29. Žalobkyňa vo svojom stanovisku k vyjadreniu žalovaného zotrvala na svojich doterajších prednesoch.

30. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa ustanovenia (ďalej len „“) vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce a podľa zásad vyplývajúcich z ustanovenia a nasledujúcich bez nariadenia pojednávania ( a contrario - nie ) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

31. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a vo vzťahu k odvolacím námietkam poukazuje na .

32. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia a k odvolacím námietkam žalovaného, odvolací súd uvádza nasledovné:

33. K namietanej nesprávnosti výroku II. v časti B/ uvádza, že súd pri rozdelení hnuteľných vecí vychádzal z návrhov strán a na niektoré veci, na ktorých sa nevedeli dohodnúť, rozhodol podľa vlastnej úvahy, pričom zohľadnil ich účelné využitie v domácnosti, spätosť s vlastníctvom bytu, garáže alebo chatky tak, že žalobkyni prikázal hnuteľné veci v celkovej sume 450,- eur a žalovanému v hodnote 2.550,- eur. Čo sa týka výroku II. v časti C/, vychádzal zo zisteného stavu, keď žalovaný v konaní ani nenamietal, že by do masy BSM nepatrila aj suma 1.570,38 eur na doplnkovom dôchodkovom sporení. K prikázaniu bytu do výlučného vlastníctva žalobkyne, správne postupoval súd prvej inštancie, ak prihliadol na dôvod, pre ktorý žalobkyňa opustila spoločnú domácnosť a že ho opustila následkom psychického týrania zo strany žalovaného, čo bolo podložené aj výpoveďami detí strán Z. C. a Z. C., listinnými dôkazmi - potvrdenia občianskeho združenia, psychológia a psychiatra. Ďalej, správne postupoval súd prvej inštancie, ak zohľadnil, že žalovaný v prípade prikázania bytu do vlastníctva žalobkyne má kde bývať, keďže má uzatvorenú nájomnú zmluvu na byt v obci F. a žalobkyňa nemá zabezpečené stále bývanie, býva v podnájmoch a od opustenia žalovaného sa už päťkrát sťahovala spolu so synmi, ktorí s ňou bývajú. Súd prvej inštancie mal dostatočne preukázané, že starostlivosť žalovaného o nehnuteľnosť nie je na takej úrovni, aby nedochádzalo k jej znehodnocovaniu. Prihliadol na tú skutočnosť, že žalobkyňa má finančné prostriedky na vyplatenie žalovaného. Žalovaný v konaní nepreukázal svoje tvrdenia o zlom zdravotnom stave a nevyhovujúcom bývaní v byte v obci F.. K namietanému uloženiu povinnosti vypratať byt, odvolací súd uvádza, že z výroku IV. napadnutého rozsudku vyplýva, že žalovaný je povinný vypratať a odovzdať byt žalobkyni do 15 dní od vyplatenia vyrovnávacieho podielu žalobkyňou a žalobkyni bola vo výroku III. uložená povinnosť doplatiť žalovanému na vyrovnanie podielu sumu 16.438,79 eur do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Z toho vyplýva, že k vyprataniu nehnuteľnosti žalovaným dôjde až po právoplatnosti rozsudku a po vyplatení vyrovnávacieho podielu žalobkyňou žalovanému, teda v čase, keď bude výlučnou vlastníčkou bytu. Odvolací súd považuje odvolacie námietky žalovaného za nedôvodné. Jedná sa o námietky, s ktorými sa súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí riadne vyporiadal.

34. Z uvedených dôvodov, keďže súd prvej inštancie dospel k vyššie uvedeným záverom správne, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny podľa ustanovenia potvrdil.

35. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s ustanovením , pričom odvolanie žalovaného bolo vyhodnotené ako nedôvodné, a preto bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania žalobkyni proti neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu.

36. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - ).