Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

29C/69/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II sudcom Mgr. Petrom Králikom v právnej veci žalobcov: 1.) F.. I.V. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XX, G., 2.) H. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XX, G., obaja zast.: JUDr. Radovan Hrabovecký - advocati s. r. o., Panenská 24, Bratislava, proti žalovanému: Bezručová Invest, s. r. o., so sídlom Bezručova 5, Bratislava, IČO: 43 870 295, zast.: LEGAL GROUP, s.r.o., Trnavská cesta 27/B, Bratislava, o zaplatenie 6.000 Eur, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Ž a l o v a n ý má voči žalobcom v 1 a 2 rade spoločne a nerozdielne právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 16.10.2019 domáhali od žalovaných zaplatenia 6.000 Eur titulom bezdôvodného obohatenia. Žalobu odôvodnili tým, že dňa 11.11.2016 uzatvorili so žalovaným ako budúcim predávajúcim zmluvu o uzavretí budúcej zmluvy o prevode vlastníctva bytu č. G., predmetom ktorej bol záväzok zmluvných strán uzavrieť budúcu zmluvu o prevode vlastníctva bytu, parkovacieho státia, podielu na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu a na zastavanom priľahlom pozemku. V bode 7.4 zmluvy o budúcej zmluve sa zmluvné strany dohodli, že kupujúci je do termínu podania návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia predávajúcim oprávnený previesť všetky práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o budúcej zmluve na tretiu osobu. Žalobcovi a mali záujem previesť práva a povinnosti zo na tretiu osobu, o čom upovedomili žalovaného osobne a e-mailom zo dňa 23.05.2018. Žalovaný im e-mailom zo dňa 28.05.2018 oznámil, že s postúpením práv a povinností súhlasí, pričom za uvedený súhlas je potrebné zaplatiť poplatok vo výške 12.000 Eur, ktorý je podmienkou uzavretia dohody o postúpení práv a povinností a výšku poplatku žalovaný považuje za primeranú. Právny zástupca žalobcov žalovaného upovedomil, že nárok na poplatok v akejkoľvek výške neuznáva, nakoľko nevyplýva z obsahu zmluvy o budúcej zmluve a výšku poplatku považuje za neprimeranú. Z dôvodu, že v okamihu uzavretia zmluvy o budúcej zmluve neboli žiadnym spôsobom upovedomení o akomkoľvek poplatku za poskytnutie súhlasu s prevodom práv sa povinností na tretiu osobu, a ani o výške poplatku, pričom zo vzájomnej e-mailovej komunikácie malo vyplynúť, že určenie výšky poplatku závisí výlučne od rozhodnutia žalovaného, čo spôsobuje arbitrárnosť poplatku, označili žalobcovia podmienku zaplatenia poplatku za neprijateľnú podmienku spôsobujúcu jej neplatnosť. V záujme dosiahnutia súhlasu žalovaného prejavili žalobcovia ochotu zaplatiť sumu 2.000 Eur, čo z ich pohľadu nie je možné vnímať ani posúdiť ako súhlasný prejav vôle žalobcov s dôvodnosťou zaplatenia poplatku v akejkoľvek výške. Žalobcovia akceptovali sumu 6.000 Eur ako posledný návrh žalovaného z dôvodu obavy, že tretia osoba, záujemca o postúpenie práva a povinností, stratí záujem, na základe čoho dôjde k jej zmareniu. Z týchto dôvodov žalobcovia, žalovaný a právni nástupcovia kupujúcich uzavreli dňa 16.07.2018 dohodu o postúpení práv a povinností zo zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy. V bode 3.3

Dohody o postúpení si žalovaný vymienil poplatok vo výške 6.000 Eur vrátane DPH. Právo žalovaného na poplatok nie je ustanovené v zmluve o budúcej zmluve ani v inom právne relevantnom dokumente upravujúcom obsah zmluvného vzťahu medzi žalovaným a žalobcami. Podľa žalobcov, skutočný dôvod uplatnenia poplatku žalovaným je zrejmý z e-mailu žalovaného zo dňa 08.06.2018, z ktorého je zrejmé, že sa jedná o poplatok za vyhotovenie zmien v byte, ktorý je predmetom prevodu. Žalovaný však nebol oprávnený účtovať tento poplatok za vyhotovenie zmien v byte žalobcov, a to ani prostredníctvom poplatku za poskytnutie súhlasu s prevodom práv a povinností zo zmluvy o budúcej zmluve. Poplatok za poskytnutie súhlasu má tak povahu simulovaného právneho úkonu, nahrádzajúceho nedôvodný poplatok za zmeny v byte. Žalobcovia podali dňa 14.08.2018 sťažnosť a podnet na Inšpektorát SOI pre Bratislavský kraj, ako príslušný orgán štátnej kontroly vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa. V Oznámení k podaniu SOI okrem iného konštatovala, že došlo k porušeniu zákazu nekalých obchodných praktík formou klamlivého opomenutia, čím došlo k porušeniu ustanovenia o ochrane spotrebiteľa. Dňa 27.05.2019 žalobcovi a podali na SOI návrh na začatie alternatívneho riešenia sporu, ktorým sa usilovali o urovnanie sporu so žalovaným, k uzavretiu dohody však nedošlo. V predmetnom konaní SOI vydala Odôvodnené stanovisko, v ktorom konštatovala jednoznačné porušenie zákona o ochrane spotrebiteľa. Žalobcovia majú za to, že poplatok vynútený žalovaným vo výške 6.000 Eur od žalobcov za udelenie súhlasu s postúpením práv a povinností zo zmluvy o budúcej zmluve na tretiu osobu je v rozpore s ustanovením a , zákona o ochrane spotrebiteľa, . Podľa ustanovení , neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Zaplatením poplatku vo výške 6.000 Eur žalobcami v prospech žalovaného na základe neprijateľnej, a teda neplatnej, zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve došlo k bezdôvodnému obohateniu žalovaného na úkor žalobcov, ktoré je žalovaný povinný žalobcom vydať.

2. Žalovaný uplatnený nárok neuznal v celom rozsahu, považoval ho za nedôvodný. Potvrdil, že dňa 11.11.2016 bola medzi žalovaným ako budúcim predávajúcim a žalobcami ako budúcimi kupujúcimi uzatvorená Zmluva o uzavretí budúcej zmluvy o prevode vlastníctva bytu č. G.. Jej predmetom zmysle bodu 2.1 bol okrem iného záväzok žalobcov, uzavrieť budúcu zmluvu o prevode vlastníctva predmetného bytu. Platná zmluva je rovnako a bezpodmienečne záväzná pre obe strany a túto záväznosť stratí len spôsobom vyplývajúcim zo zmluvy alebo zo zákona. Žalovaný zdôraznil, že nemal žiadnu povinnosť umožniť žalobcom ich záväzok nesplniť, resp. umožniť postúpenie ich povinností na tretiu osobu. Žalovaný nesúhlasí s tvrdením žalobcov, že v bode 7.4 zmluvy o budúcej zmluve sa zmluvné strany dohodli, že kupujúci (ktorým boli žalobcovia) je do termínu podania návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia predávajúcim oprávnený previesť všetky práva a povinnosti na tretiu osobu a predmetné tvrdenie popiera, nakoľko ho považuje za neúplné a tým aj zavádzajúce. Hoci bod 7.4 umožňoval žalobcom ako budúcim kupujúcim previesť práva a povinnosti vyplývajúce im zo zmluvy o budúcej zmluve na tretiu osobu, umožňoval to iba na základe osobitnej písomnej dohody medzi žalovaným a žalobcami do času podania návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia. Prevod práv a povinností bol teda podmienený uzatvorením osobitnej písomnej dohody. Žalovaný ako budúci predávajúci však nemal povinnosť takúto osobitnú písomnú dohodu so žalobcami ako budúcimi kupujúcimi uzatvoriť (ani zmluvnú ani zákonnú). Pokiaľ však aj bol ochotný túto osobitnú dohodu so žalobcami uzatvoriť, na proces uzatvárania a obsah takejto zmluvy sa vzťahuje zásada zmluvnej slobody v súkromnoprávnych vzťahoch. Obe strany mali teda právo pri rokovaniach týkajúcich sa tejto osobitnej dohody požadovať svoje podmienky, pričom ani jedna zo strán nebola nútená túto osobitnú dohodu uzavrieť. Po podpise zmluvy o budúcej zmluve žalobcovia prejavili záujem o prevod svojich práv a povinností na tretiu osobu (e- mail zo dňa 23.05.2018). Medzi stranami sa začali rokovania o dohode o postúpení práv a povinností, pričom žalovaný korektne vyhovel požiadavkám žalobcov a pristúpil na rokovania, ktoré vyústili do uzatvorenia dohody o postúpení práv a povinností zo zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy o prevode vlastníctva bytu. Jednou z požiadaviek Žalovaného bolo aj uhradenie poplatku za odsúhlasenie zmeny v osobe budúceho kupujúceho vo výške 6.000,- EUR vrátane DPH. Žalovaný však v celom rozsahu poprel tvrdenie žalobcov, že skutočný dôvod uplatnenia poplatku je vyhotovenie zmien v byte, ktorý bol predmetom prevodu. Poplatok v sebe zahŕňa všetky administratívne a právne náklady žalovaného v súvislosti s postupovaním práv a povinností z už uzatvorenej zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy a zabezpečovaním s tým súvisiacich zmien. Uvádza tiež, že v obchodnej praxi pri zmluvách o budúcich zmluvách o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti sú takéto poplatky bežným javom, nakoľko pokiaľ budúci kupujúci stratia záujem o nehnuteľnosť potom, čo sa ku kúpe predmetnej nehnuteľnosti zaviazali a požadujú postúpenie svojich práv a povinností zo zmluvy na tretiu osobu, vznikajú tým budúcemu

predávajúcemu komplikácie a ďalšie právne a administratívne náklady. Poprel tiež tvrdenie žalobcov, že poplatok za poskytnutie súhlasu s prevodom práv a povinností má povahu simulovaného právneho úkonu a že je z tohto dôvodu neplatný. Z bodu 3.3. dohody je zrejmé, že poplatok si žalovaný účtuje za odsúhlasenie zmeny v osobe budúceho kupujúceho v zmluve o budúcej zmluve a vstupu do práv a povinností žalobcov. K úhrade poplatku sa žalobcovia zaviazali dohodou, ktorú strany uzatvorili slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Je teda zrejmé, že žiadne zmluvné ustanovenie v dohode nebolo simulovaným právnym úkonom a žalovaný mal tak právo na zaplatenie poplatku zo strany žalobcov. Žalovaný považuje konanie žalobcov za účelové a tendenčné. Žalovaný teda od žalobcov požadoval uhradenie poplatku oprávnene, a to na základe právneho titulu, ktorým je dohoda, konkrétne jej bodu 3.3, v ktorom sa žalobcovia slobodne a vážne zaviazali uhradiť poplatok do 3 dní od jej podpísania. Žalovaný nesúhlasí ani s tvrdením žalobcov, že podmienka zaplatenia poplatku, resp. určenia jeho výšky závisela výlučne od rozhodnutia žalovaného, čo spôsobuje jeho arbitrárnosť, ani že podmienka zaplatenia poplatku je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a preto je neplatná. Podmienka zaplatenia poplatku ako aj určenie jeho výšky bolo predmetom vzájomných rokovaní strán a dohody medzi stranami. Argument žalobcov, že neboli do okamihu uzavretia zmluvy o budúcej zmluve žiadnym spôsobom upovedomení o akomkoľvek poplatku za poskytnutie súhlasu s prevodom práv a povinností ani o jeho výške poplatku podľa žalovaného neobstojí a považuje ho za nelogický a bezpredmetný. Žalobcovia sa k jeho úhrade zaviazali až uzatvorením dohody, je preto logické, že nemohli byť o ňom upovedomení v momente uzatvorenia zmluvy o budúcej zmluve. Právo žalovaného na poplatok je ustanovené v bode 3.3. dohody. Nesúhlasil ani s tvrdením žalobcov, že si žalovaný "vymienil" poplatok vo výške 6000,- €, strany sa na výške poplatku vzájomne dohodli v bode 3.3. dohody. K stanovisku Slovenskej Obchodnej inšpekcie uviedol, rovnako ako samotná Slovenská Obchodná inšpekcia v Oznámení k podaniu zo dňa 18.02.2019, že SOI nie je oprávnená vstupovať do uvedených právnych vzťahov a posudzovať oprávnenosť nárokov spotrebiteľa. Poukázal aj na skutočnosť, že odôvodnené stanovisko SOI zo dňa 05.09.2019 je nezáväzné. K samotnému bezdôvodnému obohateniu žalovaný uviedol, že predmetný poplatok si žalovaný nijakým spôsobom nevynútil, žalobcovia sa k nemu dobrovoľne zaviazali v dohode. Poprel tvrdenie žalobcov o rozpore poplatku s ustanoveniami zákona o ochrane spotrebiteľa, jeho konanie nebolo v rozpore s ustanovením §4 ods. 2 písm. a) Zákona o ochrane spotrebiteľa, nakoľko žalovaný žalobcom neuložiť žiadnu povinnosť bez právneho dôvodu. Nebolo v rozpore ani s § 4 ods. 2 písm. c), žalobcovia nijakým spôsobom neodôvodnili prečo považujú konanie žalovaného za porušenie zákazu používať nekalé obchodné praktiky a neprijateľné zmluvné podmienky. Žalovaný svojím konaním vyššie uvedené ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa žiadnym spôsobom neporušil, jeho konanie nenapĺňa znaky klamlivého konania, klamlivého opomenutia konania ani agresívnej obchodnej praktiky. Rovnako poprel tvrdenia žalobcov, že poplatok je v rozpore s , nakoľko žalobcovia uhradili poplatok na základe dohody, v ktorej bola povinnosť uhradiť tento poplatok upravená, poskytnutým protiplnením za poplatok bolo odsúhlasenie zmeny v osobe budúceho kupujúceho a vstupu do práv a povinností budúceho kupujúceho zo zmluvy o budúcej zmluve. Je nepochybné, že žalobcovia mali možnosť sa pred uzatvorením dohody oboznámiť s poplatkom. Mal za to, že požiadavka žalovaného na úhradu poplatku nie je neprijateľnou ani neštandardnou, nakoľko zo zmluvy ani zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva povinnosť počas plnenia zmluvného vzťahu súhlasiť so zmenou svojho zmluvného partnera. Poskytnutie súhlasu s prevodom práv a povinností malo v danom prípade charakter odplatnej služby, pričom žalobcovia mali možnosť rozhodnúť sa po oboznámení sa s výškou poplatku, či ju využijú alebo nevyužijú, uzavretie písomnej dohody bolo už len nevyhnutným následkom toho, že žalobcovia prijali podmienku úhrady poplatku. Žalovaný trval na tom, že žiadnym spôsobom neporušil práva žalobcov a že z jeho strany nedošlo k použitiu nekalých ani neštandardných obchodným praktík. Úhrada poplatku zo strany žalobcov bola teda v súlade s dohodou aj s právnym poriadkom Slovenskej republiky a k bezdôvodnému obohateniu žalovaného nedošlo.

3. Dňa 26.11.2019 bolo tunajšiemu súdu doručené vyjadrenie žalobcov k vyjadreniu žalovaného, v ktorom uviedol, že právny vzťah vzniknutý medzi stranami sporu bol založený a vznikol na základe zmluvy o budúcej zmluve a tento bol zmenený dohodou o postúpení. Jedná sa o jeden a ten istý právny vzťah medzi stranami sporu. Existencia dohody o postúpení je závislá a podmienená existenciou zmluvy o budúcej zmluve, bez ktorej nemôže platne vzniknúť, ani existovať. Účelom dohody o postúpení je výlučne zmena obsahu zmluvného vzťahu v časti zmluvnej strany budúceho kupujúceho. Je logické a dôvodné, že k postúpeniu práv a povinností je potrebné uzavrieť písomnú dohodu, nakoľko verbálne uplatnenie práva žalobcov smerujúceho k postúpeniu práv a povinností vrátane verbálnej akceptácie tejto skutočnosti žalovaným k samotnému postúpeniu práv a povinností nie sú postačujúce. Uvedené

však nemá za následok vznik samostatného, odlišného zmluvného vzťahu medzi stranami sporu uzavretím dohody o postúpení. Žalobcovia si uplatnili právo smerujúce k postúpeniu práv a povinností podľa bodu 7.4 zmluvy o budúcej zmluve. Podmienkou postúpenia práv a povinností zo zmluvy o budúcej zmluve zo žalobcov na ich právneho nástupcu však bolo, na základe rozhodnutia žalovaného, zaplatenie poplatku. Nárok žalovaného na poplatok, existencia poplatku, ani spôsob určenia výšky poplatku nevyplývajú zo znenia zmluvy o budúcej zmluve, ani z inej právnej skutočnosti, ktorá tvorila obsah zmluvného vzťahu medzi stranami sporu. O poplatku sa žalobcovia dozvedeli prvýkrát až po uplatnení práva smerujúceho k postúpeniu práva a povinností. Výšku poplatku určil výlučne žalovaný na základe vlastného uváženia a rozhodnutia, na základe čoho má výlučne subjektívnu povahu a to v časti jeho existencie, ako aj jeho výšky. Výška poplatku bola pôvodne určená v sume 12.000 Eur, neskôr znížená žalovaným bez akéhokoľvek odôvodenia, na sumu 6.000,- Eur. Mailom zo dňa 28.05.2018 žalovaný súhlasil s postúpením práv a povinností na tretiu osobu a súčasne určil poplatok vo výške 12.000 Eur vrátane DPH bez akéhokoľvek odôvodnenia. Mailom zo dňa 31.05.2018 žalovaný uviedol, že žalovaný je oprávnený rozhodnúť o výške poplatku, pričom v prípade ďalších požiadaviek žalobcov sa výška poplatku bude zvyšovať. Skutočným dôvodom uplatnenie poplatku žalovaným je komunikácia strán sporu vo veci dispozičných úprav v byte, prevod vlastníckeho práva ktorého je predmetom budúcej zmluvy o prevode vlastníctva bytu. S týmito úkonmi žalovaného však nie je spojený vznik práva žalovaného na odplatu. Z uvedeného dôvodu si tak žalovaný odplatu za úkony uskutočnené v prospech žalobcov vo veci dispozičných úprav bytu, ktoré žalovaný nebol oprávnený účtovať, uplatnil z titulu poskytnutia súhlasu s postúpením práv a povinností. Je možné sa domnievať, že žalovaný určil výšku poplatku s ohľadom na rozsah dispozičných úprav v byte uskutočnených v prospech žalobcov v projektovej dokumentácii a s ohľadom na záujem žalovaného uspokojiť náklady s tým spojené. Uvedený postup žalovaného však nemá oporu v obsahu právneho vzťahu strán sporu daného zmluvou o budúcej zmluve, ani v právnych predpisoch vzťahujúcich sa na daný právny vzťah. Podľa konštantného právneho posúdenie veci žalobcami, nárok žalovaného na poplatok v akejkoľvek výške neprijateľnou podmienkou, majúcou za následok jej neplatnosť podľa ust. . Tento právny názor bol uvedený vo vzťahu ku každému poplatku uplatneného žalovaným v akejkoľvek výške. Na tento svoj konštantný právny názor poukázali žalobcovia ako na správny a korektný aj v ich ostatnej mailovej komunikácii predchádzajúcej uzavretie dohody o postúpení. Uzavretie dohody o postúpení nemá za následok konvalidáciu, ani ratihabíciu jej ustanovenia upravujúceho nárok žalovaného na poplatok. Uzavretím dohody o postúpení nedošlo k akceptácii oprávnenosti a dôvodnosti nároku žalovaného na poplatok žalobcami. Vo vzťahu ku právnej argumentácii žalovaného, podľa ktorej ustanovenie dohody o postúpení nemôže byť neprijateľnou podmienkou podľa ust. druhá veta žalobcovia uviedli, že ustanovenie dohody o postúpení upravujúce poplatok sa netýka hlavného predmetu zmluvy o budúcej zmluve, ktorým je uzavretie budúcej zmluvy o prevode vlastníctva bytu, ale administratívnych a právnych nákladov spojených s postúpením práv a povinností zo zmluvy o budúcej zmluve, ani primeranosti jeho výšky. Ustanovenie dohody o postúpení upravujúce poplatok je výsledkom evidentnej a značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach strán sporu vyplývajúcich zo zmluvy o budúcej zmluve a to v neprospech žalobcov. Tvrdenie žalovaného, podľa ktorého účel poplatku je náhrada administratívnych a právnych nákladov spojených s postúpením práv a povinností nevyplýva z predložených listinných dôkazoch a toto skutkové zistenie žalovaného žalobcovia popierajú. Zo žiadneho ustanovenia zmluvy o budúcej zmluve nevyplýva nárok žalovaného na akýkoľvek poplatok predstavujúci odplatu za poskytnutie súhlasu žalovaného s postúpením práv a povinností, na základe čoho žalobcovia nemohli mať a nemali o poplatku vedomosť až do okamihu kým jeho zaplatením žalovaný podmienil, vynútil poskytnutie súhlasu s postúpením práv a povinností. Žalobcovia si pritom nemohli byť vedomí ani spôsobu určenia výšky poplatku, ktorý závisel výlučne od vôle žalovaného, pričom dôvodnosť a správnosť určenia jeho výšky záviseli výlučne od subjektívnej vôle a záujmu žalovaného, bez akejkoľvek možnosti žalobcov poznať výšku poplatku, verifikovať správnosť jeho výšky alebo jeho výšku ovplyvniť. Túto arbitrárnosť určenia nároku žalovaného a jeho výšky žalobcovia považujú za nepochybný dôkaz o naplnení skutkovej podstaty neprijateľnej podmienky ustanovením dohody o postúpení upravujúcim nárok žalovaného na poplatok a jeho výšku. Postavenie žalovaného je tak v porovnaní s postavením žalobcov nielen silnejšie, ale dokonca dominantné a rozhodujúce, pričom v celom rozsahu je závislé len na svojvôli žalovaného.

4. Dňa 31.12.2019 bolo tunajšiemu súdu doručené vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu žalobcov. Žalovaný sa v celom rozsahu pridržiaval svojich tvrdení a vyjadrení. Dohoda, ktorej predmetom bolo aj postúpenie práv a povinností zo zmluvy o budúcej zmluve je samostatným zmluvným vzťahom nezávislým od zmluvy o budúcej zmluve, ktorého zmluvné strany aj predmet sú odlišné. Dohoda

bola trojstranným právnym úkonom a jej predmetom bolo postúpenia práva povinností zo zmluvy o budúcej zmluve. Žalovaný trval na tom, že nemal žiadnu povinnosť umožniť žalobcom bez ďalšieho ich záväzok zo zmluvy o budúcej zmluve nesplniť, umožniť postúpenie ich povinností na tretiu osobu. Nárok žalovaného, na poplatok za odsúhlasenie zmeny v osobe budúceho kupujúceho a vstupu do práv a povinností budúceho kupujúceho vo výške 6.000 Eur vrátane DPH vyplýva z dohody, ktorá bola uzatvorená až po uzatvorení zmluvy o budúcej zmluve, a preto je logické, že nárok na tento poplatok nemôže vyplývať zo zmluvy o budúcej zmluve, nakoľko v čase jej uzatvorenia ešte neexistoval. Výška poplatku vyplýva z dohody, ktorá je výsledkom dohody žalobcov so žalovaným a dôvod uplatnenia poplatku vyplýva z mailu právneho zástupcu žalovaného zo dňa 30.05.2018, v ktorom právny zástupca žalovaného ozrejmil žalobcom, že požadovaný poplatok v sebe zahŕňa všetky administratívne a právne náklady žalovaného v súvislosti s postupovaním práv a povinností z už uzatvorenej zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy a zabezpečovaním s tým súvisiacich zmien. Povinnosť žalobcov uhradiť poplatok nemohla byť v žiadnom prípade považovaná za neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, nakoľko bola individuálne dojednaná, čo žalobcovia vyhlásili v bode 5.8 dohody. Argument Žalobcov, že zastávali v tejto veci "konštantné právne posúdenie", podľa ktorého je nárok žalovaného na poplatok v akejkoľvek výške neprijateľnou podmienkou považoval za neopodstatnený a zavádzajúci, nakoľko nekorešponduje s ich konaním, ktorým bolo uzatvorenie dohody. Tvrdenie žalobcov, že uzatvorenie dohody nemá za následok konvalidáciu ani ratihabíciu ustanovenia upravujúceho nárok na poplatok považujeme za nezmyselný, nakoľko uzatvorenie dohody malo za následok vznik nároku na poplatok. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcov, že ustanovenie dohody upravujúce poplatok je výsledkom nerovnováhy práv a povinností strán sporu v neprospech Žalobcov, nakoľko ho nepodložili žiadnou relevantnou právnou argumentáciu. Má za to, že zmluvné ustanovenie dohody týkajúce sa poplatku nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a že právnym titulom, z ktorého vyplýval nárok žalovaného na zaplatenie poplatku je dohoda, viacstranný právny úkon, ktorého účastníkom boli aj žalobcovia, a preto mali možnosť v rámci vzájomných rokovaní ovplyvňovať podmienky v nej stanovené, a ak nesúhlasili s výškou poplatku, nemuseli dohodu uzatvárať.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v spise a s prihliadnutím na obsah celého spisu a všetky skutočnosti, ktoré v priebehu konania vyšili najavo, zistil nasledovný skutkový stav:

6. Dňa 11.11.2016 bola medzi žalovaným, ako budúcim predávajúcim a žalobcami, ako budúcimi kupujúcimi, uzavretá Zmluva o uzavretí budúcej zmluvy o prevode vlastníctva bytu č. G.. Podľa bodu 7.4 predmetnej zmluvy, na základe osobitnej písomnej dohody zmluvných strán je Budúci kupujúci oprávnený najneskôr do termínu podania návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia zo strany Budúceho predávajúceho podľa bodu 4.2 Zmluvy previesť všetky práva a povinnosti vyplývajúce mu z tejto Zmluvy na tretiu osobu. Z e-mailovej komunikácie medzi sporovými stranami vyplýva, že žalobca v 1. rade e-mailom dňa 23.05.2018 zaslal žalovanému žiadosť o postúpenie práv a povinností, na ktorý mu odpovedala zamestnankyňa žalovaného e-mailom zo dňa 28.05.2018, v ktorom ho informovala, že žalovaný mu udelil súhlas s predmetným úkonom s tým, že poplatok s tým spojený je vo výške 10.000 Eur bez DPH. Ďalšia e-mailová komunikácia sporových strán a ich právnych zástupcov, z ktorej vyplýva, že súčasne prebiehala aj komunikácia telefonická, sa týkala najmä určenia výšky poplatku, ale tiež spôsobu jeho určenia. Dňa 14.06.2018 právny zástupca žalobcov e-mailom oznámil žalovanému, že v záujme a z dôvodu nezmariť postúpenie práv a povinností bude žalovaným navrhnutý poplatok vo výške 5.000 Eur bez DPH zaplatený. Následne dňa 16.07.2018 bola uzatvorená Zmluva o postúpení práv a povinností zo zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy o prevode vlastníctva bytu č. G., a to medzi žalovaným ako budúcim predávajúcim, žalobcami ako pôvodnými budúcimi kupujúcimi a novými budúcimi kupujúcimi. Podľa bodu 3.3 tejto zmluvy, budúci predávajúci účtuje za odsúhlasenie zmeny v osobe budúceho kupujúceho a vstupu do práv a povinností budúceho kupujúceho podľa Zmluvy poplatok vo výške 5.000 Eur bez DPH, t.j. 6.000 Eur s DPH. Poplatok sa pôvodní budúci kupujúci zaväzujú uhradiť v lehote do 3 dní odo dňa podpísania tejto Zmluvy všetkými zmluvnými stranami na bankový účet budúceho predávajúceho. Úhrada poplatku je podmienkou platnosti a účinnosti tejto Dohody. Slovenská obchodná inšpekcia v liste zo dňa 18.02.2019 - Oznámenie k podaniu č. XXX/XXXX, adresovanom právnemu zástupcovi žalobcov, že na základe jeho podania bola vykonaná kontrola u žalovaného. Konštatovala, že zo strany žalovaného došlo k porušeniu zákazu nekalých obchodných praktík formou klamlivého opomenutia, keď predmetná spoločnosť v súvislosti s informáciou o prevode práva a povinnosti vyplývajúcich zo zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy na tretiu osobu neinformovala pred

uzatvorením tejto zmluvy ani v rámci jej ustanovení spotrebiteľov o poplatku za prevod práv a povinností budúcich kupujúcich, čím došlo k porušeniu zákona. Na základe návrhu na začatie alternatívneho riešenia sporov Slovenská obchodná inšpekcia dňa 05.09.2019 vydala Odôvodnené stanovisko č. M.- X, v ktorom konštatovala porušenie zákazu vyplývajúceho z ustanovenia Na faktúre č. XXXXXXXXX zo dňa 17.07.2018, ktorú vystavil žalovaný ako dodávateľ, a na ktorej je žalobca v 1. rade uvedený ako odberateľ, je ako "Popis dodávky" uvedené "DD klientske zmeny ".

7. Podľa (ďalej len ""), bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

8. Podľa , predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

9. Podľa o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len ""), predávajúci nesmie a) ukladať spotrebiteľovi povinnosti bez právneho dôvodu, b) upierať spotrebiteľovi práva podľa , c) používať nekalé obchodné praktiky a neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách.

10. Podľa , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

11. Podľa , dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

12. Podľa , spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

13. Podľa , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

14. Podľa , za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

15. Podľa a , za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, v) požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie.

16. Podľa , neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

17. Po vyhodnotení vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju zamietol v celom rozsahu.

18. Súd konštatuje, že medzi stranami nebolo sporným, že žiadosť o postúpenie práv a povinností zo zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy bola podaná včas, v súlade s bodom 7.4 tejto zmluvy, teda pred podaním návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia, ani to, že žalobcovia žalovanému uhradili poplatok vo výške 6.000 Eur.

19. Zo zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy a konania sporových strán vyplýva, že je potrebné pri posudzovaní predmetného právneho vzťahu medzi žalovaným a žalobcami brať na zreteľ všeobecnú úpravu spotrebiteľských zmlúv obsiahnutú v , ako aj ustanovenia . Žalovaného je bezpochyby možné označiť ako dodávateľa a žalobcov za spotrebiteľov. Žalobcovia svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenie od žalovaného odvodzujú od skutočnosti, že poplatok vo výške 6.000 Eur uhradil žalovanému na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá je podľa ustanovenia neplatná. Bolo teda potrebné posúdiť bod 7.4 zmluvy o budúcej zmluve v spojení s bodom 3.3 dohody o postúpení práv a povinností zo zmluvy o budúcej zmluve s ohľadom na listinné dôkazy a relevantné ustanovenia a .

20. Dohodu o postúpení práv a povinností zo zmluvy o budúcej zmluve, jej bod 3.3, z ktorého vyplývala povinnosť žalobcov zaplatiť žalovanému poplatok vo výške 6.000 Eur, súd považuje za platnú. Zmluvné dojednanie o poplatku a jeho výške teda nepovažuje za neprijateľnú podmienku, ktorá by bola neplatná. Ako bolo vyššie uvedené, medzi stranami nebolo sporným, že žalobcovia požiadali žalovaného o postúpenie práv a povinností zo zmluvy o budúcej zmluve včas, v súlade s ustanovením bodu 7.4. Z e-mailovej komunikácie medzi sporovými stranami vyplýva, že žalovaný s postúpením súhlasil, pričom určil aj poplatok vo výške 10.000 Eur bez DPH. Z bodu 7.4 zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy je zrejmé, že prevod práv a povinností z predmetnej zmluvy je možné uskutočniť len na základe osobitnej písomnej dohody. Nie je podstatným spor strán o samotnej forme dohody, keď z obsahu spisu je zrejmé, že okrem e-mailovej komunikácie medzi stranami prebiehala aj telefonická a celkom isto aj osobná, komunikácia, o ktorej obsahu nemá vedomosť ani súd. Odkaz na písomnú formu je jednoznačný. Súd na tomto mieste konštatuje, že nie je možné sa stotožniť s tvrdením žalobcov o ich konštantnom právnom posúdení veci, ktoré sa malo týkať vôbec opodstatnenosti poplatku bez ohľadu na jeho výšku. Nevyplýva to z predloženej e-mailovej komunikácie. Naopak, z predloženej e-mailovej komunikácie je zrejmé, že dôležitejšou bola zo strany žalobcov výška žalovaným určeného poplatku (napr. e-mail zo dňa 31.05.2018). Žalobcovia, ich právny zástupca, upozorňoval žalovaného na povahu žalobcov (ako spotrebiteľov) a neprijateľnosť a neplatnosť poplatku, avšak vzhľadom na jeho výšku (12.000 Eur) a spôsob jej výpočtu (určenia). ktoré žalobcom neboli vopred oznámené. Nevedomosť žalobcov o existencii poplatku, spôsobe jeho výpočtu a jeho možnej výške potom (zrejme) bola aj podstatou ich podania adresovaného Slovenskej obchodnej inšpekcii.

21. Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že v ďalšom postupe došlo medzi sporovými stranami k dohadovaniu výšky poplatku, až k licitácii o jeho výške. Výsledok tohto procesu možno badať v e-maily právneho zástupcu žalobcov zo dňa 14.06.2018, v ktorom oznámil žalovanému, že poplatok, nakoniec vo výške 6.000 Eur s DPH, žalobcovia uhradia. Následne dňa 16.07.2018 bola uzatvorená zmluva o postúpení práv a povinností zo zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy, v ktorej bode 3.3 je premietnutý výsledok predchádzajúcej dohody sporových strán o výške poplatku. Nie je preto možné konštatovať, že ustanovenie bodu 3.3 zmluvy o postúpení práv a povinností je neprijateľnou podmienkou ( ) z dôvodu, že žalobcovia sa s ňou nemohli oboznámiť pred uzavretím zmluvy (o postúpení práv a povinností), ani že ide o uhradenie plnenia, o ktorom žalobcovia neboli pred uzavretím zmluvy (o postúpení práv a povinností) informovaní, ich úhrada nebola upravená v zmluve (o postúpení práv a povinností), alebo, že zaň žalobcovia nedostali dohodnuté protiplnenie ( a ). Právnym titulom na zaplatenie poplatku vo výške 6.000 Eur je zmluva o postúpení práv a povinností zo zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy, jej bod 3.3, ktorej predchádzalo intenzívne dohodovacie konanie. Právnym titulom na zaplatenie poplatku vo výške 6.000 Eur teda nie je zmluva o uzavretí budúcej zmluvy, dohoda o postúpení práv a povinností je samostatnou zmluvou, ktorej predchádzalo samostatné konanie a jednanie medzi sporovými stranami o ustálení jej obsahu (najmä čo sa týka jej bodu 3.3), a to v súlade s obsahom bodu 7.4 zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy, ktorý na postúpenie práv a povinností požadoval osobitnú dohodu zmluvných strán v písomnej forme.

22. S ohľadom na vyššie uvedené nie je možné aplikovať ustanovenia , , ale najmä c) na bod 7.4 zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy, v ktorom mal žalovaný opomenúť podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to, aby urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii a tým zapríčinil, alebo mohol zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil. Bod 7.4 zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy totiž odkazuje na nutnosť uzatvoriť osobitnú zmluvu o postúpení práv

a povinností, ktorej uzatvoreniu má samozrejme, predchádzať, a v danom prípade aj predchádzalo, konanie v ktorom sa majú ustáliť jej podstatné ustanovenia. Na základe tohto konania sa potom žalobcovia mohli rozhodnúť, či dohodu o postúpení práv a povinností uzavrú a za akých podmienok. Z predložených dôkazov nevyplýva, že žalobcovia nemohli ovplyvniť výšku poplatku, a že tento bol určený jednostranne žalovaným. Nakoniec došlo medzi stranami k dohode o výške poplatku vo výške 6.000 Eur (žalovaný pôvodne navrhoval poplatok vo výške 12.000 Eur). Výška poplatku rozhodne bola dohodnutá individuálne. Nie je namieste ani označenie žalobcov ako priemerných spotrebiteľov, nakoľko títo sú zastúpení advokátom a boli ním zastúpení už pred uzatvorením dohody o postúpení práv a povinností. Navyše, aj z vyjadrení sporových strán na pojednávaní vyplynulo, že žalobcovia so žalovaným uzavreli viacero zmlúv, ktoré sa týkajú dvoch bytov. Podľa názoru súdu ani nie je možné, aby mal žalovaný sadzobník poplatkov, na situácie ktoré by mohli vzniknúť v čase od uzatvorenia zmluvy o budúcej zmluve do odovzdania bytu záujemcom, kupujúcim. Zrejme aj preto zmluva o uzavretí budúcej zmluvy v bode 7.4 odkazuje na uzavretie osobitnej dohody.

23. Čo sa týka predmetu poplatku vo výške 6.000 Eur, zo zmluvy o postúpení práv a povinností je zrejmé, že žalovaný ho účtoval "za odsúhlasenie zmeny v osobe budúceho kupujúceho". Už v e-maily právneho zástupcu žalovaného zo dňa 30.05.2018 adresovanom právnemu zástupcovi žalobcov je uvedené, že "tento poplatok zahŕňa všetky administratívne a právne náklady klienta v súvislosti s postupovaním práv a povinností z už uzatvorenej zmluvy a zabezpečovaním s tým súvisiacich zmien". Z e-mailu p. U., zamestnanca žalovaného, zo dňa 08.06.2018, adresovaného právnemu zástupcovi žalobcov priamo nevyplýva, že sa jedná o poplatok za vyhotovenie zmien v byte, ktorý je predmetom prevodu. Táto skutočnosť vyplýva len z faktúry č. XXXXXXXXX vystavenej žalovaným dňa 17.07.2018, kde je ako popis dodávky uvedené: "DD klientske zmeny G.. Tu je však potrebné uviesť, že predmetný e-mail rovnako ako ani predmetná faktúra, nie je právnym titulom na uhradenie sumy 6.000 Eur. Faktúra je účtovným dokladom vyhotoveným žalovaným po uzatvorení zmluvy o postúpení práv a povinností. V prípade ak žalobcovia nesúhlasili so znením bodu 3.3 zmluvy o postúpení práv a povinností, mohli a mali toto ustanovenie formulovať podľa svojich predstáv. Z predložených listinných dôkazov však nevyplýva námietka žalobcov ohľadom tejto skutočnosti (znenia bodu 3.3) pred uzatvorením dohody o postúpení práv a povinností.

24. Akýkoľvek nesúhlas so znením nielen konkrétnych ustanovení zmluvy o postúpení práv a povinností, ale už aj zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy, žalobcovia, zmluvné strany, mohli a mali namietať pred uzatvorením týchto zmlúv. V prípade zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy žalobcovia navrhovali určité jej zmeny, ako však uviedli, ich návrhy neboli žalovaným akceptované. Je však potrebné uviesť a stotožniť sa s vyjadrením žalovaného, že nie je možné akceptovať všetky námietky a návrhy zmluvných strán. V prípade, ak námietkam žalobcov nebolo vyhovené už pred uzatvorením zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy, a svoje námietky považovali za podstatné, nemuseli v krajnom prípade zmluvu, akúkoľvek, so žalovaným uzatvoriť. V neposlednom rade treba v tejto súvislosti uviesť, že popri tom, ako mali žalobcovia výhrady napríklad hneď k bodu 1.1 zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy (aké iné časti budú tvoriť stavbu/projekt okrem tam vymenovaných), či k bodu 1.8 (že súčasťou spoločných zariadení bytového domu nemusia byť slaboprúdové rozvody, priestor kotolne a trafostanice..., čo pokladali za neurčité, resp. či bude kotol v spoluvlastníctve vlastníkov bytov), pred jej uzavretím nemali výhrady k bodu 7. 4 v časti týkajúcej sa osobitnej dohody a jej podstatných ustanovení. Výhrady k bodu 7.4, jeho neurčitosti, deklarovali až v priebehu konania pred súdom.

25. Na základe uvedených skutočností súd konštatuje, že v danom prípade nedošlo k bezdôvodnému obohateniu žalovaného na úkor žalobcov v rozsahu 6.000 Eur, z dôvodu, že by zo strany žalobcov išlo o plnenie z neplatného právneho úkonu. Žalovaný získal majetkový prospech v rozsahu 6.000 Eur od žalobcov na základe platného právneho úkonu, a to Zmluvy o postúpení práv a povinností zo zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy o prevode vlastníctva bytu č. G. zo dňa 16.07.2018, pričom podľa bodu 3.3 tejto zmluvy žalovaný účtoval za odsúhlasenie zmeny v osobe budúceho kupujúceho a vstupu do práv a povinností budúceho kupujúceho poplatok vo výške 5.000 Eur bez DPH, t.j. 6.000 Eur s DPH, ktorý sa žalobcovia zaviazali uhradiť v lehote do 3 dní odo dňa podpísania zmluvy na bankový účet žalovaného. Súd pri Zmluve o postúpení práv a povinností zo zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy o prevode vlastníctva bytu č. G. zo dňa 16.07.2018, ani žiadnom jej ustanovení, nekonštatoval rozpor s ustanoveniami či a ich následnú neplatnosť.

26. K Oznámeniu Slovenskej obchodnej inšpekcie a jej Odôvodnenému stanovisku súd uvádza, že tieto nie sú pre súd záväzné.

27. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle , keď úspešnému žalovanému priznal voči neúspešným žalobcom nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní, odo dňa jeho doručenia, na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ). Podľa (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).