Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_6P-201-2017.pdf
PDF · 112.19 KB
Case nature
Area
Subarea
6P/201/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Ivetou Mihókovou v právnej veci manželov: S. V., I.. E., V.. XX.XX.XXXX, B. P. X. XXX/XX, T. Y. zastúpená J.. B. J., D., T. T. R.. I.. Š. XXXX/XXX, L. V..B.. D. S.. J. V., V.. XX.XX.XXXX, B. P. X. XXX/XX, T. Y. za účasti maloletého dieťaťa: J. V., V.. XX.XX.XXXX, bytom pri matke, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, Námestie slobody 5, Vranov nad Topľou, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k mal. dieťaťu na čas po rozvode, t a k t o
rozhodol:
Súd manželstvo S. V., I.. E., V.. XX.XX.XXXX D. S.. J. V., V.. XX.XX.XXXX, uzavreté XX.XX.XXXX, ktoré je zapísané v knihe manželstiev Matričného obvodu L. V..B.., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX r o z v á d z a .
Z v e r u j e na čas po rozvode mal. J. V., V.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky.
Právo zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok majú obaja rodičia.
Otec j e o p r á v n e n ý stretávať sa s mal. J. V., V.. XX.XX.XXXX, každý párny týždeň kalendárneho roka v čase od piatku od 18:00 hod. do nedele do 16:00 hod.
Otec j e o p r á v n e n ý stretávať sa s mal. J. počas letných prázdnin, počas prvých 14 dní v mesiaci júl od 01.07. toho ktorého roka od 10:00 hod. do 14.07. toho ktorého roka do 18:00 hod. a od 01.08. toho ktorého roka od 10:00 hod. do 14.08. toho ktorého roka do 18:00 hod.
Otec j e o p r á v n e n ý stretávať sa s mal. J. počas vianočných sviatkov každý nepárny rok od 24.12. od 10:00 hod. do 26.12. do 17:00 hod. a každý párny rok od 31.12. od 10:00 hod. do 01.01. do 17:00 hod.
Matka j e p o v i n n á mal. dieťa na stretnutie s otcom pripraviť a pred domom, kde býva ho odovzdať otcovi a otec j e p o v i n n ý mal. dieťa matke vrátiť na rovnakom mieste v stanovený čas.
Otec j e p o v i n n ý platiť výživné na mal. J. vo výške 200,-- Eur mesačne, vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, začínajúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode.
V prevyšujúcej časti návrh matky z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Manželka sa podaným návrhom domáhala rozhodnutia podľa výroku tohto rozsudku. Uviedla, že k uzavretiu manželstva došlo zo vzájomnej citovej náklonnosti po dlhšej známosti. Postupne sa vzájomné vzťahy narušili do tej miery, že došlo k strate vzájomnej dôvery. Manžel sa voči nej správal majetnícky, obmedzoval ju v bežných oblastiach života, bezdôvodne žiarlil. Starostlivosť o domácnosť prenechal výlučne na ňu. Sám hospodáril so spoločne nadobudnutými finančnými prostriedkami. Rodina fungovala na základe príkazov, zákazov a vydierania. Viackrát sa stalo, že ju zo spoločného domu vysťahoval. Následne ju prosil, aby sa vrátila. Situácia je neúnosná, s mal. synom sa odsťahovala do R.. Manželstvo je trvalo rozvrátené a obnovenie spolužitia neprichádza do úvahy. Na čas po rozvode navrhuje mal. syna zveriť sebe do osobnej starostlivosti, otca zaviazať platením výživného po 400,-- Eur mesačne a zároveň upraviť styk otca s mal. synom. V priebehu konania zmenila požadovanú výšku výživného na mal. syna na sumu 250,-- Eur mesačne.
2. Manžel s návrhom nesúhlasil. Tvrdenia navrhovateľky označil za nepravdivé. Poprel tvrdenia o jeho agresívnej povahe. Rodina bola vždy jeho prioritou a viac ako 21 rokov robil všetko pre zabezpečenie potrieb rodiny. Hlavnú príčinu problémov v manželstve videl vo výbušnej povahe navrhovateľky s tým, že táto trpí psychickými problémami v neliečenej forme. Často vyvolávala hádky, robila prieky. Potvrdil, že opakovane privolala policajnú hliadku, ale na takéto konanie nemala dôvod. V závere uviedol, že aj keď jeho snahou je udržať rodinu, vzhľadom na postoj a snahu navrhovateľky ukončiť manželstvo s rozvodom súhlasí. Žiada mal. J. zveriť do striedavej osobnej starostlivosti rodičov.
3. Kolízny opatrovník ponechal otázku rozvodu na rozhodnutie súdu. V prípade rozvodu navrhol mal. dieťa zveriť do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazať platením výživného podľa jeho schopností, možností a majetkových pomerov s prihliadnutím na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa a upraviť styk otca s mal. dieťaťom v zmysle záverov znaleckého posudku.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sobášneho listu účastníkov konania, rodného listu mal. dieťaťa, potvrdenia o poslednom spoločnom bydlisku, správ o povesti, príjme a majetkových pomerov účastníkov, správy kolízneho opatrovníka, oboznámením spisu tunajšieho súdu sp. zn.: 5Pc/12/2017 a rozsudku Okresného súdu v R. sp. zn.: 23P/81/2018, z uvedeného spisu oboznámením znaleckého posudku znalkyne R.. F. Q. a na základe takto vykonaného dokazovania zistil tento skutočný stav veci:
5. Podľa sobášneho listu manželia uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX, obaja ako slobodní. Z manželstva sa narodili dve deti a to toho času plnoletý R. V. a mal. J., V.. XX.XX.XXXX. Posledné spoločné bydlisko manželov bolo v obci T. Y..
6. Podľa výpovede navrhovateľky, manželstvo partneri uzavreli aj z dôvodu jej tehotenstva. Pokiaľ by v čase uzavretia manželstva nebola tehotná o sobáši v takom mladom veku by neuvažovala. Po roku od narodenia prvého syna si všimla podstatné zmeny v správaní manžela. Začal žiarliť. Obmedzoval ju v stretávaní s príbuznými, s kamarátkami. Keď mal prvý syn rok a pol, fyzicky ju napadol, udieral jej hlavou o stenu, jeho agresivita sa stupňovala, všetko jej zakazoval. Uhrádzal výdavky spojené s vedeným domácnosti. Ak žiadala finančné prostriedky pre deti, tvrdil, že nič nepotrebujú. Opakovane, počas spolužitia jej dal facku, stalo sa, že ju v spánku škrtil. Tieto konflikty na polícii neohlásila. Situáciu považuje za neúnosnú, odkedy sa odohral posledný konflikt, v auguste 2017. Manžel sa ju pokúsil znásilniť a bola nútená privolať policajnú hliadku. Po tomto sa odsťahovala s mladším synom do R.. V čase začatia konania bol mal. J. žiakom tretieho ročníka. Toho času ukončil Y. ročník základnej školy. K manželovi cíti nenávisť, nekomunikujú, s mladším synom sa stretáva. Má pocit, že synovia sa otca boja. V priebehu konania navrhovateľka externe študovala na strednej škole. Spočiatku jej príjem činil 276,70 Eur, počas konania sa zamestnala a jej príjem sa zvýšil. Uzavrela dohodu o pracovnej činnosti. V žiadnom prípade nesúhlasí so striedavou starostlivosťou. Manžel sa o syna nestaral. Vozil ho do školy, pretože pracoval v Q., kde pôvodne syn navštevoval základnú školu. Následne, po odsťahovaní sa, navštevuje O. Š. L. R.. Manželstvo považuje za trvalo rozvrátené a jednoznačne trvá na rozvode manželstva.
7. Podľa názoru manžela, žiadne manželstvo nie je ideálne a problémy sa majú riešiť. V stresových situáciách u manželky prevládali emócie, dostávala sa do amoku, nevedela sa ovládať. Incidenty, o ktorých manželka hovorí sa stali inak. Pripustil, že dvakrát ju počas spolužitia udrel. Prvýkrát, keď si
brat navrhovateľa chcel zobrať z domu nábytok, ktorý bol jeho vlastníctvom, manželka sa neovládala a nadávala mu. V druhom prípade, keď mal. J. spal, opäť sa neovládala a kričala, nevedel si s ňou dať rady, preto jej dal facku. Nechápe prečo manželka privolala policajnú hliadku. Chcel sa s ňou milovať ako s manželkou, bol triezvy. Nikdy nebol na polícii kvôli domácemu násiliu. Kvôli správaniu manželky sa cítil frustrovaný, odvrhnutý. Dvadsať rokov budoval domov, snažil sa, aby domácnosť fungovala, pracoval aby si mohli dovoliť aj dovolenku a výsledkom bolo, že človek, ktorého miloval na neho zavolal políciu, čím ho manželka ponížila. Stále mu nadávala. Situáciu konzultoval aj so starším synom. Z hľadiska zachovania rodiny, by nikdy nesúhlasil s rozvodom, ale za týchto okolností s rozvodom manželstva súhlasí. Deti má rád, synovia sa ho neboja. Manželka nie je ochotná pristúpiť na žiadnu dohodu. Rozhodla sa bývať sama, on to akceptuje. So synom sa stretáva. Mal. J. k nemu chodieva rád. Má tu kamarátov a známych. Je zvyknutý na prostredie, v ktorom vyrástol. Chcel by syna do striedavej starostlivosti s tým, že by bol ochotný ho voziť zo T. Y. do R.. Ak by získal syna do striedavej starostlivosti, zmenil by zamestnanie a našiel by si prácu v R.. Toho času je konateľom spoločnosti. Žije zo sumy 303,-- Eur mesačne. Nemá zníženú pracovnú schopnosť, aby žiadne pracovné obmedzenie. Uhrádza inkaso za dom a interne 12,-- Eur. Výživné na základe rozsudku N. T. R. 180,-- Eur a výživné pre manželku vo výške 100,-- Eur mesačne. Úver nemá. Vlastní dve tretiny rodinného domu, podiel v spoločnosti vo výške 23%. Užíva osobné motorové vozidlo Peugeot 307, nemá úspory. Nad rámec výživného synovi neprispieva, občas mu kúpi hračku.
8. Na Okresnom súde v R. sa uskutočnilo konanie vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k mal. J.. V konaní bolo vykonané znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychológie, odvetvie klinická psychológia deti a dospelých. Znalecký posudok č. 13/2019 R.. F. Q., použil súd v tomto konaní ako listinný dôkaz a s jeho závermi sa stotožnil. Zo znaleckého posudku je zrejmé, že psychický stav mal. J. je uspokojivý, bez závažnejšieho narušenia. Maloletý má k obom rodičom vyvinutý silný emocionálny vzťah. Vzhľadom k jeho veku, intenzívnejší smerom k matke. Otca obdivuje a rešpektuje. Pokiaľ sa týka osobnosti otca, neboli u neho zistené žiadne závažné osobnostné vlastnosti, ktoré by mohli nepriaznivo pôsobiť na vývin a výchovu maloletého, alebo ho iným spôsobom ohroziť. Pokiaľ sa týka matky je emočne zrelá na výchovu mal. dieťaťa. Ani u nej neboli zistené také vlastnosti, ktoré by mohli nepriaznivo pôsobiť na vývin a výchovu dieťaťa alebo ho iným spôsobom ohroziť. Znalkyňa zistila, že otec sa snaží dať dieťaťu pevný systém vo výchove, vedie ho k zodpovednosti, stanovuje hranice. Matka ho svojim výchovným prístupom vedie k samostatnosti. Podľa záverov znaleckého posudku otcove výchovné intervencie môžu nepriamo spôsobovať pocity napätia u maloletého, kladú na neho väčšie nároky, výchovné intervencie matky sú voľnejšie, dieťa nie je tak vystavované tlaku. Otec tým, že neustále kritizuje výchovu matky, nepriamo ovplyvňuje maloletého negatívne voči nej a vystavuje tak dieťa konfliktu lojality. Matka vytvára pre mal. bezpečné prostredie, ale tým, že prejavuje obavy z výchovného prístupu otca, nepriamo dieťa negatívne ovplyvňuje voči otcovi. Rodičia spolu nekomunikujú, nie sú schopní sa dohodnúť. Dieťa je na matku emocionálne viac naviazané. Vzhľadom k týmto zisteniam znalkyňa uviedla, že toho času nie je striedavá osobná starostlivosť vhodná z dôvodu neochoty rodičov ku vzájomnej komunikácii a tiež kvôli odlišným predstavám o výchove. Prekážkou sú rozpory v názoroch oboch rodičov. V prípade, ak súd zverí mal. na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, doporučila upraviť styk otca s mal. počas každého druhého víkendu v mesiaci a tiež polovicu prázdnin či sviatkov.
9. Rozsudkom tunajšieho súdu č.k.: 5Pc/12/2017-231 zo dňa 26.02.2018 bol manžel zaviazaný prispievať na výživu manželky sumou 100,-- Eur mesačne. Z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, že súd vychádzal pri úprave výšky výživného zo schopností a možností manžela, ktoré sú vyššie ako deklaroval pred súdom. Manžel uviedol, že pri svojom podnikaní dosahuje príjem cca 300,-- Eur a to z toho dôvodu, aby znížil daňové zaťaženie spoločnosti, v ktorej je konateľom a v ktorej má podiel 23%. Súd toto považoval za účelové konanie, na základe ktorého sa manžel dobrovoľne vzdal časti príjmu. Vzhľadom k dosiahnutému vzdelaniu elektrotechnického inžiniera ako aj na predchádzajúcu prosperujúcu podnikateľskú činnosť a vychádzajúc tiež so situácie na trhu práce súd zistil, že hrubý príjem elektrotechnického inžiniera v SR sa pohybuje od 700,-- do 1.500,-- Eur. Pri priemernej sume 1.100,-- Eur by čistý mesačný príjem otca činil min. 800,-- Eur. Pri určení výšky výživného vychádzal z ustálenej súdnej praxe, v zmysle ktorej by povinná osoba mohla platiť výživné vo vzťahu 20 - 30% čistého priemerného mesačného príjmu. Pri určení výživného sa súd pohyboval uprostred uvedeného rozsahu a v danom prípade tak 25% z príjmu povinného predstavuje sumu 200,-- Eur. 100,-- Eur v čase rozhodnutia súdu uhrádza otec na základe neodkladného opatrenia pre mal. syna a preto ho súd zaviazal úhradou výživného pre manželku vo výške 100,-- Eur. S uvedeným odôvodnením sa stotožnil aj súd pri výpočte výživného na mal. J..
10. Rozsudkom Okresného súdu v R. č.k.: 23P/81/2018-463 zo dňa 09.01.2020 súd upravil práva a povinností rodičov k mal. J. tak, že zveril mal. do osobnej starostlivosti matky. Upravil styk otca s mal. dieťaťom a zaviazal otca úhradou výživného na mal. vo výške 180,-- Eur mesačne. Pokiaľ sa týka osobnej starostlivosti vychádzal súd zo záverov znaleckého posudku R.. F. Q. č. 13/2019. Vo veci výživného vychádzal súd z toho, že mal. J. je žiakom X. ročníka základnej školy. Na stravu doma matka mesačne vynaloží 100,-- Eur, oblečenie 50,-- Eur, hygiena 20,-- Eur, školský klub 10,-- Eur, poplatok ZRPŠ 20,-- na polrok, maliarsky krúžok 25,-- Eur a Základná umelecká škola 18,-- Eur ročne. Školské pomôcky 30,-- Eur mesačne, mobil 7,-- Eur, hračky 50,-- Eur mesačne, lieky 10,-- Eur mesačne. Mesačné výdavky na mal. tak činia 270,-- Eur + podiel na výdavkoch spojených s vedením domácnosti, kde dieťa žije s tým, že časť výživného si matka plní vo forme osobnej starostlivosti. Rozsudok doposiaľ nenadobudol právoplatnosť v dôsledku odvolania otca.
11. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v R. súd zistil, že matka býva s dieťaťom v trojizbovom byte, ktorý je primerane zariadený. Mal. J. má v byte dostatok miesta na prípravu do školy a rozvoj svojich záujmov. Matka pracuje ako zdravotná sestra s čistým príjmom cca 520,-- Eur mesačne. Obnovenie spolužitia s manželom odmieta. Mal. J. je žiakom X. ročníka základnej školy. Navštevuje aj výtvarný odbor základnej umeleckej školy. Je zdravý a má rovnaké potreby ako ostatné deti v jeho veku. Za podnájom matka mesačne uhrádza 320,-- Eur, internet a TV 20,-- Eur. Maloletý vyjadril svoj názor. Nie je šťastný, že sa rodičia rozvádzajú. Je mu dobre v R., ale viac je doma v T. Y..
XX. Podľa správy Katastrálneho odboru Okresného úradu L. V..B.. je manžel vedený ako vlastník nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, k.ú. T. D. na LV č. XXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXX, XXXX D. XXXX, k.ú. T. Y..
13. Zo správy kolízneho opatrovníka je zrejmé, že mal. J. otca pravidelne navštevuje. Rodičia stále žijú oddelene a obnovenie spolužitia nie je možné. Mal. J. potvrdil, že k otcovi chodí rád. Otec sa mu venuje. Spoločný čas trávia rôznymi akciami a výletmi. Otec naďalej žije sám v rodinnom dome, ktorý je priestranný a primerane zariadený. Súčasťou domu je zimná záhrada a drevený domček pre mal. Otec stále uvádza mesačný príjem vo výške 303,-- Eur. Otec zastáva názor, že narušený manželský vzťah by bolo možné obnoviť, ale pre postoj manželky, je to málo pravdepodobné. Medzi ním a J. je silný citový vzťah. S dieťaťom je v pravidelnom kontakte, trávi s ním voľný čas, zaujíma sa o jeho prospech a školské aktivity. Vyživovaciu povinnosť si pravidelne plní. Čas strávený s J. sa snaží prispôsobovať potrebám J.. Aj v domácnosti otca má mal. dieťa vhodné podmienky na učenie aj oddych.
14. Matka mal. dieťaťa je od 01.07.2019 zamestnaná s priemerným čistým mesačným príjmom 560,-- Eur. Poberá manželské výživné vo výške 100,-- Eur. Brigádnicky si privyrába ako predavačka v bufete, dvakrát v mesiaci, s príjmom 40,-- Eur mesačne.
15. Otec v roku 2017 pracoval ako živnostník s príjmom 626,-- Eur mesačne. Následne vzhľadom na vysoké odvodové zaťaženie sa rozhodol uzavrieť konateľskú zmluvu a jeho aktuálny príjem ako konateľa je 303,-- Eur. Žije sám v rodinnom dome, ktorého je vlastníkom v pomere 2/3. Uhrádza inkaso 80,-- Eur, internet 11,-- Eur, drevo na celú sezónu 92,-- Eur, hygiena 5,-- Eur.
16. Právnu vec súd takto právne posúdil.
17. Podľa ust. § 191 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. S poukazom na ust. § 217 CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
18. Podľa § 2, ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia CSP, ak tento zákon neustanovuje inak.
19. Podľa čl. 10, ods. 1 CMP dôkazy a tvrdenia účastníkov konania hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi na ktorých spočíva tento zákon.
20. Podľa čl. 4 CMP, ak je účastníkom konania mal. dieťa, koná súd v jeho
najlepšom záujme.
21. Podľa ustanovenia § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
22. Podľa ustanovenia § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
23. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a § 19. Súd teda musí zistiť, či ďalšia existencia manželstva má význam pre spoločnosť ako celok, ako aj pre účastníkov. Spoločenský účel manželstva spočíva tak vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu maloletého dieťaťa, ako aj v prostredí, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovo zblížení, poskytujúc si pomoc a vzájomnú podporu.
24. V zmysle čl. 5 Zákona o rodine, záujem mal. dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu mal. dieťa sa zohľadňuje najmä: a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, c) ako aj bezpečie a stabilita prostredia v ktorom sa dieťa zdržiava, d) ochrana dôstojnosti, e) ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa.
25. V danom prípade súd zistil, že vzťahy medzi partnermi sú vážne rozvrátené z dôležitých dôvodov. Manželstvo neplní svoje funkcie a navrhovateľka prejavila úmysel ukončiť manželstvo rozvodom. Manžel, ktorý návrh nepodal s rozvodom manželstva pôvodne nesúhlasil, chcel zachovať úplnú rodinu. Berúc však do úvahy mieru rozvratu v manželstve a zásadný postoj navrhovateľky, rozvod manželstva akceptoval. Zásadným dôvodom rozvratu manželstva sú rozdielne povahové vlastnosti a rozdielna štruktúra osobnosti u oboch partnerov. Odlišné postoje a očakávania vo vzťahu k životu a k manželstvu. Manželka sa cíti byť pod tlakom a negatívne skúsenosti z manželstva sa prejavili aj v jej prežívaní a aktuálnych postojoch.
26. V zmysle ustanovenia § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do starostlivosti, prispievať na jeho výživu alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
27. Podľa ustanovenia § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa ods. 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode, to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
28. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
29. S poukazom na ustanovenie § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
30. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
31. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
32. V zmysle ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
33. Berúc do úvahy výsledky vykonaného dokazovania a to výpovede účastníkov, správy kolízneho opatrovníka ako aj záverov znaleckého posudku R.. F. Q., na ktoré súd v celom rozsahu odkazuje, zveril mal. J. do osobnej starostlivosti matky. Súd zohľadnil vek, citové potreby, blízky citový vzťah ako aj doterajšiu starostlivosť matky, vo vzťahu ktorej neboli zistené žiadne zásadné nedostatky. U mal. J. striedavá starostlivosť toho času nie je vhodná, kvôli problémom rodičov vo vzájomnej komunikácii, dvojakému výchovnému prostrediu a rozdielnemu výchovnému režimu, keďže rodičia majú odlišné predstavy o výchove a otec spochybňuje výchovu matky. Teda mal. by bol každý týždeň v inom režime výchovy. Podľa názoru znalkyne je tu vysoko pravdepodobné riziko, že by to malo negatívny dopad na psychiku mal. dieťaťa. Pokiaľ ide o názor mal. na otázku striedavej starostlivosti dieťa zrejme po dohode s otcom je ochotné podstúpiť striedavú starostlivosť, nemá však predstavu o tom, čo je s tým spojené a aké by to mohlo mať pre neho následky. Vzhľadom na kladný citový vzťah mal. k obom rodičom a potrebu naďalej rozvíjať vzťahy s rodičom, ktorému dieťa nebolo zverené do starostlivosti je potrebné dbať na ich pravidelný kontakt a prehlbovanie prirodzeného puta. Vzhľadom na uvedené ako aj súhlasné stanovisko rodičov, súd upravil styk otca s mal. počas každého párneho týždňa v roku od piatku od 18:00 hod. do nedele do 16:00 hod. ako aj polovicu letných prázdnin a tiež súd upravil stretávanie sa mal. s otcom počas vianočných sviatkov.
34. Pokiaľ sa týka výšky výživného vychádzal súd z princípu potencionality, t.j. aký príjem je reálne možný, aby otec z pracovného procesu získal. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi na strane oprávneného aj povinného. Oprávnené potreby nezahŕňajú len stravovanie, ale sú dané širšie, potrebami bytovými, odevnými, kultúrnymi a závisia od veku, zdravotného stavu dieťaťa, schopnosti starať sa o seba a podobne. Zároveň súd prihliada aj na okruh osôb, voči ktorým má povinný vyživovaciu povinnosť. Súd berie do úvahy nielen faktické príjmy, ale aj možností povinného, teda to čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na vek, kvalifikáciu, odbornosť, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Súd zohľadňuje aj majetkové pomery rodičov, teda nielen príjem ale aj majetok rodičov a ich životný štandard. Podľa ustálenej súdnej praxe by výživné na deti malo byť určené vo výške 20 - 30% z čistého príjmu povinného rodiča. V danom prípade má súd za to, že otec mal. ako elektrotechnický inžinier s vysokoškolským vzdelaním je schopný uhradiť pre mal. výživné vo výške 200,-- Eur mesačne bez toho, aby tým ohrozil uspokojovanie svojich základných životných potrieb. Na internetovej stránke www.profesia.sk <http://www.profesia.sk> a www.platy.sk <http://www.platy.sk> súd zistil, že hrubý príjem elektrotechnického inžiniera na Slovensku sa pohybuje od 700,-- do 1.500,-- Eur. Ak vychádzame z priemernej sumy 1.100,-- Eur príjem činí 800,-- Eur mesačne. V danom prípade 25% z tejto sumy činí 200,-- Eur mesačne. Súd bral pritom do úvahy tú skutočnosť, že právoplatnosťou rozsudku o rozvode zanikne vyživovacia povinnosť otca voči manželke a zostane mu vyživovacia povinnosť len voči mal. J., ktorý je žiakom druhého stupňa základnej školy. Súd považoval za odôvodnené mesačné výdavky na mal. vo výške nad cca 270,-- Eur mesačne s tým, že matka si časť vyživovacej povinnosti plní voči dieťaťu osobnou starostlivosťou.
35. Takto určené výživné súd považuje toho času za primerané a preto návrh matky v prevyšujúcej časti zamietol.
36. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku v platnom znení, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 CSP) len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v určenej lehote, možno sa je splnenia domáhať návrhom na výkon rozhodnutia, prípadne návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
U p o z o r n e n i e : Podľa § 27 ods. 1 Zákona o rodine, zákon č. 36/2005 Z. z., manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Podľa § 27 ods. 2 Zákona o rodine, zákon č. 36/2005 Z. z., manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.