Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_8CoP-36-2020.pdf
PDF · 85.22 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/36/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek senátu JUDr. Agnesy Hricovej JUDr. Moniky Géciovej, PhD. vo veci starostlivosti súdu o maloletú U. U.Ú. nar. X.XX.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Michalovciach dieťaťa rodičov U. U. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v P. O. G. č. XX a L. U. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v U. na H. ul. č. XX zastúpeného JUDr. Miroslavom Mydlom so sídlom Advokátskej kancelárie v Michalovciach na ul. Sama Chalupku č. 2 v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k. 15P/78/2019, z 25.10.2019 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Michalovce z 25.5.2016 č.k. 18P/15/2016-19 tak, že zvýšil výživné na maloletú U. U. nar. X.XX.XXXX z 100,- € mesačne na 225,- € mesačne, ktoré otec je povinný prispievať k rukám matky, vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca vopred, počnúc dňom 16.4.2019. Dlžné výživné 687,40 € za obdobie od 16.4.2019 do 25.10.2019 povolil otcovi splácať v 68,74 eurových mesačných splátkach splatných spolu s bežným výživným pod následkami straty výhody splátok s tým, že prvá splátka je splatná 20-tym dňom nasledujúceho mesiaca od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletej. Vyslovil presvedčenie, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Uviedol, že v predmetnom konaní súhlasil so zvýšením výživného zo 100,- € mesačne na 130,- € mesačne, ktoré je primerané tak veku mal. dieťaťa, jeho odôvodneným potrebám, ako aj finančným a majetkovým pomerom otca. Konajúci súd zvýšil výživné na 225,- € mesačne napriek tomu, že otec dôsledne vyčíslil svoje konkrétne príjmy aj výdavky. Konajúci súd podľa názoru otca však do jeho príjmu započítal aj jeho terajší príspevok na teplé hlavné jedlo. Tento príspevok v čase poslednej úpravy nepoberal a súd v roku 2016 vychádzal z priemerného čistého zárobku 546,69 €, jeho terajší príjem je 625,72 €. Rozdiel vo výške je 79,03, čo predstavuje príspevok na teplú stravu, ktorý sa podobne ako diéty nepočíta do čistého príjmu. Vytkol konajúcemu súdu, že nesprávne vyhodnotil spoluvlastníctvo k rodinnému domu v kat. území P. O. G. s tým, že vlastníkmi týchto domov je matka a jej brat, ktorí sú nielen spoluvlastníkmi rodinného domu a nehnuteľnosti v podieloch 1/2, ale sú dlžníkmi obaja a musia teda obaja spolusplácať hypotéku po 300,- € mesačne. Nie je teda pravdou, že ju spláca výhradne matka so synom napoly. Musí ju uhrádzať s bratom napoly, možno svoju polovičku spláca napoly so synom, teda 150,- € a nie 300,- € mesačne. Uviedol, že syn nie je nezamestnaný, ale pracuje v spoločnosti U. U.. Vytkol konajúcemu súdu, že pri rozhodnutí o zvýšení výživného posúdil jeho príjem tak, že je vyšší o 125,- € mesačne, pretože už nemá vyživovaciu povinnosť k plnoletému synovi G. U. a môže o toto zrušené výživné platiť
vo vyššej miere na maloletú. V tejto súvislosti zdôraznil, že aj matke sa takto zvýšil príjem, lebo ani ona už nie je povinná vyživovať plnoletého syna. Navrhol preto, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že zvýši výživné na maloletú U. U. zo sumy 100,- € na 130,- € mesačne. Takto určené výživné má za primerané a dostatočné tak z hľadiska potrieb mal. dieťaťa, ako aj z hľadiska jeho majetkových a finančných pomerov.
3. K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka maloletej. Uviedla, že rozhodnutie o zvýšení výživného súdom prvej inštancie má za správne a predovšetkým v prospech mal. dieťaťa. Nesúhlasila s odvolacou námietkou otca, že súd nevykonal dostatočne dokazovanie a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Uviedla, že práve na základe preukázaných dôkazov rozhodol súd prvej inštancie, ktoré výstižne, stručne a jasne odôvodnil. Vyslovila tiež názor, že v prípade, ak otec mal k dispozícii iné dôkazy, mal možnosť v priebehu konania tieto dôkazy súdu predložiť, pretože mu poskytol na to dostatočný časový priestor. Otec však ďalšie dôkazy nepredložil, preto súd rozhodol na základe vykonaného dokazovania a predovšetkým mal za dostatočné preukázanie príjmov otca. K vlastníctvu nehnuteľnosti, t.j. rodinného domu na liste vlastníctva č. XXXX kat. úz. P. O. G. matka uviedla, že zavádza súd, keď uviedol, že na liste vlastníctva sú ako spoluvlastníci matka a jej brat U. Y. a preto sú aj dlžníkmi. Zavádzanie súdu vidí predovšetkým v tom, že otec uvádza matka a jej brat, pričom jej matka na liste vlastníctva uvedená nie je, pretože XX.X.XXXX zomrela. Tvrdenie otca, že na splátke úveru sa podieľa aj brat je opäť zavádzajúce a žiadnym spôsobom hodnoverne nepreukázané. K návrhu otca o vykonanie ďalšieho dôkazy, a to príjmu syna, ktorý je plnoletý uviedla, že toto jeho tvrdenie opätovne svedčí o jeho vzťahu k deťom, pričom neuviedol, na ktorého syna myslel, keďže má 2 plnoletých synov a žiadneho z nich nemenoval. Navyše v prípade konania o určenie výživného príjmy ostatných detí podľa jej presvedčenia sú irelevantné. Takisto návrh otca o vykonanie dôkazov vyžiadaním príjmov brata matka U. Y.R. považuje v tomto konaní za bezpredmetné. Pre úplnosť v závere svojho vyjadrenia poukázala na správanie sa otca, ktoré považuje až za amorálne, keďže poukazuje predovšetkým na svoju teplú stravu a na náklady spojené so stravovaním, pričom neprihliada na skutočnosť, že jeho dcéra trpí závažným ochorením (celiakiou) a práve ona je tá, ktorej zabezpečenie stravy je finančne náročné. Na túto skutočnosť otec žiadnym spôsobom neprihliadol.
4. K odvolaniu otca sa písomne vyjadril kolízny opatrovník. Navrhol rozsudok Okresného súdu Michalovce v celom rozsahu potvrdiť ako rozhodnutie, ktoré vychádza z dôsledne vykonaného dokazovania a predovšetkým ktoré je v záujme mal. dieťaťa.
5. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).
6. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
7. Podľa § 387 ods. 1, 2 a 3 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.
8. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu danom § 66 CMP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutočný stav, ktorý posúdil podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a v súlade s § 191 CSP vyhodnotil dôkazy, každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vyporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní a otec ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie vo veci. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dodáva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je ich zákonnou povinnosťou. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti
súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča neberie súd do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Taktiež prihliada na odôvodnené potreby mal. dieťaťa. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určí súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi tieto základné patrí bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť a školské potreby a náklady súvisiace s plnením školských povinností, preprava, poplatky, príp. primerané náklady za mobilný telefón, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvoj jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú má výživné zabezpečiť primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.
9. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie dôsledne posúdil pomery účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania a dospel k totožnému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, že v tejto právnej veci bola preukázaná kvalifikovaná zmena pomerov odôvodňujúca zvýšenie výživného. Dodáva, že súd prvej inštancie správne v odôvodnení konštatoval, keď uviedol, že mal. U. je od posledného určenia výživného staršia, navštevuje 6. ročník základnej školy a už len v dôsledku tejto skutočnosti je zrejmé, že výdavky na jej výživu ošatenie a kultúrne vyžitie sú podstatne vyššie ako v čase predchádzajúcej úpravy výživného. Súd zdôraznil, že od predchádzajúcej úpravy došlo k zvýšeniu jeho priemerného mesačného zárobku o 79,03 € a u matky došlo medzičasom k nepatrnému zníženiu o 14,- €, keďže v čase predchádzajúcej úpravy výživného pracovala ako terénna opatrovateľka s príjmom 240,- € a toho času jej príjem činí 225,72 €. Konajúci súd správne uviedol, že obidvom rodičom ubudla vyživovacia povinnosť k synovi G., ktorý je už zárobkovo činný. Konajúci súd prihliadol nielen na uvedené zmeny a na majetkové pomery rodičov, ale predovšetkým na odôvodnené potreby mal. dieťaťa, pričom výdavky, ktoré uviedla matka považuje za nevyhnutné a primerané. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie pri zvýšení výživného správne zohľadnil aj skutočnosť, že maloletá U. trpí diagnózou celiakia a matka má zvýšené výdavky v spojení so stravovaním maloletej. Na základe uvedeného aj odvolací súd dospel k záveru, že zvýšenie výživného na uvedenú sumu je primerané, dostatočné a zohľadňuje všetky zákonné ustanovenia v súvislosti s určením, resp. zvýšením výživného.
10. Odvolací súd poznamenáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, a teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Úvahy súdu prvej inštancie vychádzajú zo správnych skutkových zistení a na nich nadväzujúce právne závery zjavne nie sú svojvoľné, neudržateľné a neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Odvolací súd poznamenáva, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.
11. Odvolací súd tiež dodáva, že argumentácia otca rozsahom vlastných nevyhnutných výdavkov pôsobí vo faktickej a právnej rovine smerom k vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu nevyvážene a dovoľuje skôr záver, že subjektívne vnímanie vlastnej životnej situácie otcovi brániť objektívne posúdiť rozsah odôvodnených potrieb maloletého preukázaných v priebehu konania na súde prvej inštancie. Rozhodnúť v súlade s návrhom otca by v danom prípade znamenalo posunúť podiel zodpovednosti otca za duševný a fyzický vývoj maloletej len na jeho matku, ktorá sa o maloletú osobne stará a dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť, čo by bolo nepochybne v rozpore s relevantnými ustanoveniami Zákona o rodine, morálkou a spravodlivosťou.
12. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie a v odôvodnení sa obmedzil už len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti doplnil ďalšie dôvody. Odvolací súd potvrdil výrok o výživnom a s tým súvisiaci výrok o dlžnom výživnom a spôsob zaplatenia dlžného výživného.
13. Toto rozhodnutie prijal senát v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).