Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_58Cb-81-2020.pdf
PDF · 97.73 KB
No categories available
58Cb/81/2020
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v spore žalobcu: STAV - Point s.r.o., IČO: 50 741 063, so sídlom Hrubý Šúr 477, právne zastúpený JELENČÍK A PARTNERI advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 46 969 063, so sídlom Doležalova 7, Bratislava, proti žalovaným: 1) LKAS s.r.o., IČO: 46 969 063, so sídlom Galvaniho 7/D, Bratislava, 2) W. Y., T.. XX.XX.XXXX, Š. XXX/XXE, G., Š. B. G., o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
II. Žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade súd nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca doručil súdu dňa 18.06.2020 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by bola žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade uložená povinnosť zdržať sa nakladania, disponovania, vykonávania výberov, prevodov, bankových operácií, či ďalších dispozícii s finančnými prostriedkami na svojich bankových účtoch a zabezpečiť, aby sumárny stav na týchto účtoch neklesol pod 150.000,- Eur. Eventuálne sa domáha, aby bola táto povinnosť uložená len žalovanému v 1.rade.
2. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca ako zhotoviteľ na základe zmluvy o dielo zo dňa 01.08.2019 a zmluvy o dielo zo dňa 02.09.2019 v znení dodatku č. 1 uzavretých so žalovaným v 1.rade ako objednávateľom vykonal stavebné práce a dodal z nich plynúce diela v značnom rozsahu. Žalovaný v 1.rade pôsobil ako generálny dodávateľ na stavbách bytových domov v Kostolišti pre investora spoločnosť ATOPS s.r.o., Lombardiniho 17, Bratislava, IČO: 46 429 701. Žalovaný v 1.rade na zrealizovanie stavebných projektov zazmluvnil viacerých subdodávateľov. Spočiatku spolupráca medzi žalovaným v 1.rade a žalobcom a ostatnými subdodávateľmi bola bez problémov. Žalovaný si plnil svoje záväzky. Žalovaný prestal vyplácať svoje záväzky s výhovorkami na spoločnosť ATOPS s.r.o. a jej omeškané platby. Žalobca žalovanému v 1.rade vystavil 64 faktúr, z ktorých je 17 neuhradených, a to vo výške 76.042,37 eur. Žalovaný v 1.rade sa odmieta zúčastňovať na preberaní vykonaných stavebných prác, a to z rôznych presonálno-logistických výhovoriek. Žalobca nemohol žalovanému v 1.rade odovzdať práce v celkovej hodnote 61.509,28 Eur a to napriek tomu, že predmetné byty už riadne užívajú ich noví vlastníci. Komunikácia so žalovaným v 1.rade bola bez výsledkov. Žalobca skúšal žalovaného v 1.rade vyzvať aj formou predžalobnej výzvy podanej právnym zástupcom žalobcu. Žalobca podal návrh na vydanie platobného rozkazu na Okresnom súde Banská Bystrica, konanie vedené pod sp. zn. 5Up/1101/2020. Návrh bol podaný zatiaľ len na čiastku 23.259,24 Eur. Obava žalobcu spočíva v tom, že žalovaný v 1.rade nemá dosť finančných prostriedkov, ktorými by zabezpečil v prípade úspechu v spore pohľadávku žalobcu. Žalobca má informácie, že spoločnosť ATOPS s.r.o. pripravuje žalobu na žalovaného v 1.rade. Žalovaný v 1.rade nevypláca mzdy niektorým svojím bývalým zamestnancom ako aj iným subdodávateľom. Žalovaný v 1.rade od štvrtého kvartálu roku 2019 už nevypláca a neposkytuje ani žiadnu inú súčinnosť svojim zmluvným partnerom. Žalovaný v 1.rade je jednoosobovou spoločnosťou, kde po celý čas jej jediným spoločníkom je žalovaný v 2.rade. Žalovaný
v 2.rade je taktiež jediným spoločníkom spoločnosti simcaffe, s.r.o., Štúrova 820/44E, Senec, IČO: 50 857 240, pričom ako vyplýva z Obchodného registra, tak 15.apríla 2020 sa jedinou spoločníčkou stala manželka žalovaného v 2.rade. Žalovaný v 2.rade je spoločníkom a konateľom spoločnosti TIMBERMAN s.r.o., Galvaniho 7/D, Bratislava - Ružinov, IČO: 51 914 301 a má identický predmet podnikania ako žalovaný v 1.rade. Uvedená spoločnosť bola založená len 28.8.2018. Obraty v roku 2019 boli len vo výške 37.717 Eur, čo je spôsobené utlmením činnosti žalovaného v 1.rade koncom roka 2019. Žalobcova obava z toho, že všetky aktíva žalovaného v 1.rade boli prevedené na iné osoby sa prehlbuje tým, že z jedného z firemného účtu (IBAN: G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX) boli v priebehu roku 2019 postupne vyberané z bankomatov hotovostné sumy cez 200.000,- Eur a zároveň uhradené údajné pôžičiek žalovaného v 1.rade až vo výške 116.000,- Eur (úhrada 103.000,- Eur z 6. júna 2019 a úhrada 13.000,- Eur z 2. decembra 2019), pričom pri úhrade z 6. júna 2019 je výslovne uvedené, že sa jedná o platbu vrátenia pôžičky pre žalovaného v 2.rade. Žalobca nevie, akými bankovými účtami žalovaný 1.rade v čase podania tohto návrhu vôbec disponuje a ani aké sú na nich stavy, preto je žalobca nútený formulovať petit generálne. Konanie žalovaného v 1.rade, vrátane konania jej jediného spoločníka a konateľa žalovaného v 2.rade popísané vyššie sa dôvodne javí, že nebolo v najlepšom záujem žalovaného v 1.rade. Toto konanie, ktorým preukázateľne došlo k odlivu množstva finančných prostriedkov v hodnote cez 350.000,- Eur z bankového účtu žalovaného v 1.rade a to či už priamo v prospech žalovaného v 2.rade alebo na neznámy účel, z dôvodov veľkého množstva hotovostných výberov, ktoré pri zákaze hotovostných súhrnných transakcií nad 5.000,- Eur a štandardne bezhotovostných platbách nedávajú žiadny ekonomický a ani zákonný zmysel. Zbavovanie sa majetku, ukončenie spolupráce so zamestnancami, spory s obchodnými partnermi, opakované neplatenie faktúr svojich dodávateľom a to všetko vo veľmi krátkom čase pri rovnakom spôsobe konania nie len voči žalobcovi, ale aj ostatným osobám s ktorými žalovaný spolupracoval a sú ukážkovým prípadom toho, ako zanechať „prázdnu“ obchodnú spoločnosť, kedy aktíva sú prevádzané na iné spriaznené osoby a to konkrétne priamo na žalovaného v 2.rade či iné jeho spriaznené osoby a v žalovanom v 1.rade sa zanechajú len dlhy. Takéto konanie pritom nie je nič nové a vyskytovalo sa u nás pomerne bežne najmä v deväťdesiatich rokoch, no vzhľadom na sprísňujúcu sa legislatívu potierajúcu takéto konanie sa zdalo, že sa vytratilo, no na tomto prípade je zrejmé, že bohužiaľ nie úplne. Rovnako tak, len nedávno (február a máj 2020) zaťažil žalovaný v 1.rade záložnými právami svoj nehnuteľný majetok Všetky tieto kroky vzbudzujú u žalobcu dôvodnú obavu z toho, že keď sa po mesiacoch až rokoch dopracuje súdnymi konaniami k exekučnému titulu, tak ten už nebude z čoho uspokojiť a to nie len zo strany žalovaného v 1.rade alebo aj zo strany žalovaného v 2.rade, ktorý sa tiež neštíti zbavovať svojho majetku, viď napr. prevod celého obchodného podielu na manželku. Primárnym dlžníkom žalobcu je žalovaný v 1.rade, ale konaním jej jediného konateľa a súčasne aj jediného spoločníka žalovaného v 2.rade, kedy úžitky so spoločnosti žalovaného v 1.rade užíval a tiež zabezpečoval aj jej celkové vedenie výlučne žalovaný v 2.rade, tak je nesporné, že ekonomické záujmy týchto dvoch osôb sú vzájomne prepojené a smerujú výlučne k osobným ekonomickým záujmom žalovaného v 2.rade, preto neexistuje dôvod, aby neboli zaviazaní spoločne a nerozdielne dočasne upraviť pomery voči žalobcovi. V prípade, ak by sa neodkladné opatrenie obmedzilo len na žalovaného v 1.rade, tak by sa mohlo minúť princípu efektívnosti, pretože z vyššie uvedených dôvodov tu existuje vážna obava, že aktíva žalovaného v 1.rade sú nedostatočné a to tým, že ich žalovaného v 2.rade odčerpal vo svoj prospech. Práve z tohto dôvodu je dôležitá aj osobná participácia žalovaného v 2.rade na navrhovanom neodkladnom opatrení. Žalobca by sa nebránil na zmiernenie svojej obavy vydaniu zabezpečovacieho opatrenia, avšak v danom prípade ho nemožno zriadiť tak, aby bol naplnený jeho faktický zmysel. Jediný určiteľný majetok na jeho zriadenie sú totiž nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného v 1.rade nachádzajúce sa v katastrálnom území G., zapísané na LV č. XXXXX vedenom Okresným Ú. G., katastrálny odbor. Tieto nehnuteľnosti však už sú zaťažené záložnými právami dvoch prednostných záložných veriteľov, ktorých hodnoty pohľadávok prevyšujú hodnotu predmetného zálohu, čoho si je aj žalovaný v 1.rade dobre vedomí a preto pri mimosúdnych komunikáciách so svojimi veriteľmi ohľadne snáh o predlžovanie splatnosti svojich pohľadávok, opakovane navrhuje tento záloh ako prostriedok pre zabezpečenie pohľadávok aj ostatným veriteľom. Žalobca je nespochybniteľný, keďže pozostáva z reálne vykonaných prác, ktoré za prítomnosti množstva svedkov a za dlhšie časové obdobie vykonal žalobca na stavbách investora spoločnosti ATOPS na základe Zmlúv o diela, ktoré mal uzavreté so žalovaným v 1.rade ako generálnym dodávateľom. Paradoxom celej tejto situácie je, že byty na stavbe ktorých sa navrhovateľ podieľal sú už dávno predané a v užívaní ich nových vlastníkov. Žalovaný, tak ako spoločnosť ATOPS za ne dostali zaplatené, no žalobca ako aj ostatní subdodávatelia, ktorý ich fakticky postavili tým, že boli až na konci tohto reťazca zostali z veľkej časti neupokojení.
3. Podľa ustanovenia § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
4. Podľa ustanovenia § 324 ods. 2 CSP, na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.
5. Podľa ustanovenia § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
6. Podľa ustanovenia § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
7. Podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
8. Podľa ustanovenia § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP, uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého zabezpečovacieho opatrenia sa navrhovateľ domáha.
9. Podľa ustanovenia § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
10. Podľa ustanovenia § 327 CSP, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
11. Podľa ustanovenia § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
12. Podľa ustanovenia § 329 ods. 1 CSP, prvá veta, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
13. Podľa ustanovenia § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
14. Podľa ustanovenia § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
15. Po preskúmaní návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia a predložených listinných dôkazov, dospel súd k záveru, že návrh nie je dôvodný.
16. Neodkladné opatrenie má byť výnimočným opatrením, ktoré možno nariadiť, ak je neodkladne potrebné upraviť pomery medzi stranami sporu alebo zaručiť úspešnosť budúcej exekúcie vykonateľného súdneho rozhodnutia, teda taký stav právnych a faktických vzťahov medzi stranami sporu, ktorý bezpodmienečne vyžaduje rýchlu súdnu ochranu. Pri obidvoch uvedených skupinách neodkladných opatrení je potrebné skúmať, či je nárok navrhovateľa (žalobcu) osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné.
17. Navrhovateľ (žalobca) musí osvedčiť, že obava z ohrozenia je reálna, teda, že osoba ktorej navrhuje uložiť nejakú povinnosť (alebo zákaz) neodkladným opatrením, koná tak (robí faktické a právne úkony), že v konečnom dôsledku môže dôjsť k sťaženiu alebo znemožneniu ďalšieho konania a rozhodovania vo veci samej, resp. k zmareniu prípadného núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Ohrozenie nároku navrhovateľa (žalobcu), či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a strana sporu ho musí vždy osvedčiť, nestačí iba abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia práv strany sporu.
Chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva strany sporu nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia.
18. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí však byť aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti), pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenej strane sporu dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné.
19. Súd neodkladným opatrením upravuje pomery strán sporu konania, pričom je dôležité že je povinný poskytnúť ochranu tomu, kto sa vydania neodkladného opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh smeruje. Neodkladné opatrenia s ohľadom na ich charakter nemôžu spravidla zasiahnuť do základných práv alebo slobôd strán sporu, lebo rozhodnutia o nich nemusia zodpovedať konečnému meritórnemu rozhodnutiu.
20. Súd je toho názoru, že žalobca neosvedčil dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia. Žalobca nepreukázal potrebu nevyhnutnej bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami a ani hrozbu bezprostrednej ujmy na strane žalobcu a ani to, že prípadná exekúcia bude ohrozená. Zo súdneho spisu vyplýva, že medzi sporovými stranami bol uzavretý zmluvný vzťah založený na základe zmlúv o dielo zo dňa 01.08.2019 a 02.09.2019 a dodatku č. 1, na základe ktorého žalobca ako zhotoviteľ pre žalovaného v 1.rade vykonával stavebné práce, ktoré žalovanému v 1.rade dodal. Žalovaný v 2.rade v spore vystupuje ako spoločník žalovaného v 1.rade. Žalobca pre žalovaného v 1.rade vykonal dohodnuté dielo, za čo vystavil žalovanému v 1.rade faktúry. Žalovaný v 1.rade spočiatku svoje zmluvné záväzky plnil. Od štvrtého kvartálu roku 2019 si žalovaný v 1.rade prestal plniť svoje zmluvné povinnosti, a to nie len voči žalobcovi ale aj ostatným subdodávateľom. Žalovaný v 1.rade neuhradil všetky žalobcom vystavené faktúry, a to vo výške 76.042,37 eur. Žalovaný v 1.rade odmietal aj prevziať práce vykonané žalobcom v celkovej výške 61.509,28 eur. Celkový dlh žalovaného v 1.rade voči žalobcovi predstavuje sumu 137.551,65 eur. Žalobca neosvedčil skutočnosti na nariadenie neodkladného opatrenia, neuviedol žiaden dôvod na bezodkladné upravenie pomerov medzi stranami ani neuviedol skutočnosti, ktoré by osvedčovali, že exekúcia bude zmarená. Samotná existencia dlhu voči žalovanému a iným subjektom neznamená, že exekúcia je ohrozená. Aby bola súdu osvedčená skutočnosť o tom, že exekúcia bude ohrozená, musel by žalobca osvedčiť, že žalovaný sa zbavuje svojho majetku, t. j. predáva nehnuteľnosti pod cenu, daruje ich, zbavuje sa finančných prostriedkov, vykonáva kroky k zániku spoločnosti. Žalobca síce poukazuje, že dochádzalo z jedného účtu žalovaného v 1.rade k výberu finančných prostriedkov, avšak svoje tvrdenia založil na domnienkach, že ide o údajné pôžičky. Uvedené tvrdenie ničím nepodložil. Žalobca síce doložil výpis z účtu žalovaného v 1.rade, z ktorého je zrejmé, že z účtu žalovaného v 1.rade odišli finančné prostriedky, ktoré mali v popise transakcie „splátka pôžičky“. Je taktiež pravda, že jedna splátka pôžičky smerovala na účet žalovaného v 2.rade. Ani to však neznamená, že išlo o domnelú pôžičku. Na strane žalovaných vystupujú dva rozdielne subjekty, a to aj právnická osoba a fyzická osoba. Aj keď fyzická osoba je spoločníkom, konateľom právnickej osoby, ide o dva rozdielne subjekty práva. Nie je vylúčené, aby došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke medzi spoločníkom a spoločnosťou, ktorej je spoločníkom. Žalobca teda ak má podozrenie, že ide o fingované pôžičky, musí svoje tvrdenie dostatočne odôvodniť. Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že žalovaný v 1.rade previedol finančné prostriedky na iný účet, ale za účelom splatenia pôžičky žalovanému v 2.rade. Nejde teda o bezdôvodné prevody, ktorými by sa snažil zbavovať majetku. Z predloženého výpisu je zrejmé, že uvádzané transakcie obsahovali informáciu pre príjemcu, čiže je možné preskúmať či išlo o dôvodné alebo bezdôvodné prevody. Ani výbery z bankomatov samo o sebe dostatočne neosvedčuje skutočnosť, že ide o zbavovanie sa majetku. Nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného v 1.rade sú síce zaťažené záložným právom, to však neznamená, že sa zbavuje majetku, práve naopak záložné právo posilňuje postavenie veriteľa. Veritelia majú istotu uspokojenia svojich záväzkov. Ak by malo viesť konanie žalovaného v 1.rade k zmareniu prípadnej exekúcie, musel by sa nehnuteľností vo svojom vlastníctve zbavovať a to buď darovaním alebo predávaním pod cenu. Takúto skutočnosť žalobca neosvedčil. Súd taktiež bral do úvahy primeranosť zásahu, ktorá by nastala nariadením neodkladného opatrenia a súd konštatuje, že uvedené neodkladné opatrenie je neprimerané. Ak by došlo k nariadeniu neodkladného opatrenia a bolo žalovanému v 1.rade zakázané nakladať, disponovať, vykonávať výbery, prevody,
bankové operácie, či ďalšie dispozície s finančnými prostriedkami vedenými na účte žalovaného v 1.rade, a to tak aby stav finančných prostriedkov neklesol pod 150.000 eur, mohlo by prísť k ohrozeniu činnosti žalovaného v 1.rade, nebolo by možné hradiť náklady spojené s prevádzkou žalovaného v 1.rade, bolo by ohrozené vyplácanie miezd zamestnancov, hradenie pohľadávok veriteľom, atď. Práve uvedené obmedzenie by mu sťažilo podnikateľskú činnosť a tým aj možnosť uhradiť svoj dlh a to aj voči žalobcovi.
21. Pokiaľ ide o žalovaného v 2.rade, tak tu je súd názoru, že voči nemu nie je možné nariadiť neodkladné opatrenie v uvedenom znení, nakoľko by išlo o neprimeraný zásah do jeho vlastníckych práv. Žalobca neosvedčil, že žalovaný v 1.rade sa zbavuje majetku prevodmi na žalovaného v 2.rade. Osvedčil len jednu skutočnosť a to vrátenie pôžičky (resp. splátky) žalovaného v 1.rade žalovanému v 2.rade. Ak by prichádzalo aj k takýmto prevodom, tak žalobca má možnosť domáhať sa odporovateľnosti právnych úkonov. Ostatné dispozície s majetkom žalovaného v 2.rade, napr. prevod obchodného podielu na manželku nemá súvis so vzťahom medzi žalobcom a žalovaným v 1.rade. Voči žalovanému v 2.rade nie je potrebná úprava pomerov medzi žalovaným v 2.rade a žalobcom. Žalobca neosvedčil ani zmarenie exekúcie žalovaným v 2.rade.
22. Žalobca neosvedčil predpoklady na nariadenie ním navrhovaného neodkladného opatrenia, keď nepreukázal existenciu žiadnych skutočností, ktoré by odôvodňovali potrebu bezodkladne upraviť pomery strán sporu. Pre zdôraznenie súd uviedol, že podstatnou skutočnosťou, aby súd mohol rozhodnúť v prospech žalobcu, a teda nariadiť neodkladné opatrenie je, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako i osvedčenie o existencii bezprostredne hroziacej ujmy, čo však v danom prípade súd za preukázané nemal. Súd zastáva názor, že potreba bezodkladne upraviť pomery strán, tak ako ju uviedol žalobca nie je daná a rovnako z obsahu spisu nie je možné považovať za osvedčené základné podmienky pre záver, že tu existuje nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy pre zásah súdu do práva žalovaných.
23. Súd je preto názoru, že žalobca nesplnil podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, a preto súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
24. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
25. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
26. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovaným náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žalovanému žiadne trovy konania nevznikli a v danom štádiu konania ani vzniknúť nemohli.
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje, vo dvoch vyhotoveniach, prípadne elektronicky do elektronickej schránky súdu.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.