Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9P-125-2019.pdf
PDF · 104.39 KB
Case nature
Area
Subarea
9P/125/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky, sudkyňou JUDr. Janou Kurnotovou, v konaní vo veci starostlivosti súdu o maloletú W. J., nar. XX.XX.XXXX, zast. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky, so sídlom Záhorácka 2942/60A, Malacky, bytom ako navrhovatelia, dieťa rodičov: matky R. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. T. Y. a otca A. F., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, o návrhu starých rodičov K. J., nar. XX.XX.XXXX a U. J., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom W. E. V. XXX/X, U. T. Y., na zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti, takto
rozhodol:
Maloletá W. J., nar. XX.XX.XXXX, sa zveruje do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov U. J., nar. XX.XX.XXXX a K. J., nar. XX.XX.XXXX, ktorí sú oprávnení a povinní vykonávať osobnú starostlivosť o maloletú, pričom sú oprávnení zastupovať ju a spravovať jej majetok iba v bežných veciach.
Matka R. R., nar. XX.XX.XXXX, je povinná prispievať na výživu maloletej W. J., nar. XX.XX.XXXX, výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona mesačne, ktoré výživné je povinná poukazovať Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky, so sídlom Záhorácka 2942/60A Malacky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku.
Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Malacky č. k. 8P/542/2009- 30 zo dňa 25.01.2011 v časti osobnej starostlivosti o maloletú.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 30.07.2019 sa navrhovatelia - starí rodičia maloletej domáhali zverenia maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti s tým, že matka bude povinná prispievať na výživu maloletej sumou 100 EUR mesačne. Návrh odôvodnili tým, že sú starými rodičmi maloletej, matka maloletej je ich dcéra. Od narodenia maloletej žila matka s maloletou a s navrhovateľmi v spoločnej domácnosti. Maloletá už raz bola zverená do starostlivosti navrhovateľov, náhradná osobná starostlivosť však bola zrušená a nad výchovou maloletej bol nariadený dohľad. Matka maloletej uzavrela manželstvo a narodili sa jej dve dcéry. Situácia v rodine matky maloletej je v súčasnosti opakovane neistá, rodina má dlhy, matka rieši osobný bankrot. Začiatkom júla 2019 sa matka s deťmi odsťahovala do podnájmu, ale maloletá s nimi nechcela ísť a zostala u navrhovateľov. Navrhovatelia bývajú v rodinnom dome, ktorý je v ich osobnom vlastníctve. Maloletá bude žiačkou 5. ročníka ZŠ. Navrhovateľka aj navrhovateľ sú na invalidnom dôchodku a navrhovateľ si brigádne privyrába. Spoločne zabezpečujú starostlivosť o maloletú, čo matka akceptuje. Vzťahy navrhovateľov s matkou sú komplikované, matka nikdy nezabezpečovala riadnu starostlivosť o maloletú, v minulosti opakovane odchádzala z domu a
maloletú nechávala u navrhovateľov. Vzťah manžela matky k maloletej je negatívny, dáva jej najavo, že nie je jeho dcéra. Maloletá potrebuje stabilné domáce prostredie, matka nie je schopná sa o maloletú starať a so zverením do ich starostlivosti súhlasí. K návrhu priložili navrhovatelia rodný list maloletej.
2. Matka maloletej sa k návrhu písomne vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 19.06.2020, v ktorom uviedla, že so zverením maloletej do starostlivosti navrhovateľov súhlasí. Maloletá býva trvale u starých rodičov, starajú sa o ňu, komunikujú so školou. V minulosti už bola zverená do ich starostlivosti, čo bolo zrušené z dôvodu, že matka žila s manželom a myslela si, že sa dokáže o maloletú postarať. Manžel však zle vychádzal s maloletou a situácia je taká, že sa s manželom rozvádza. Aktuálne žije v prístavbe rodinného domu navrhovateľov, stará sa o dve mladšie deti a je tehotná. Jej príjem je rodičovský príspevok a prídavky na deti. O deti sa stará sama a bude sa musieť zrejme opäť presťahovať do azylového domu. Nedokáže zabezpečiť riadnu starostlivosť o maloletú ani si finančne privyrobiť, keďže je na rodičovskej dovolenke.
3. Súd sa oboznámil s návrhom, s obsahom celého poručenského spisu maloletej vedeného tunajším súdom a vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a listinnými dôkazmi založenými v spise, a to: rodným listom maloletej, odpoveďou na lustráciu v registri priestupkov na matku a navrhovateľov, odpoveďou na lustráciu v Sociálnej poisťovni na navrhovateľov a matku, odpisom z registra trestov na navrhovateľov a matku, správou obce o povesti na navrhovateľov a matku, potvrdením o výške invalidného dôchodku navrhovateľa a navrhovateľky, dokladmi o výške nákladov navrhovateľov na domácnosť, správou ÚPSVaR zo dňa 10.05.2020, správou o spolupráci so zdužením Návrat, odporúčaním na vykonávanie opatrení SPODaSK, správou ÚPSVaR o poberaní štátnych sociálnych dávok matkou maloletej, potvrdením o vedení matky v evidencii uchádzačov o zamestnanie, potvrdením o poberaní rodičovského príspevku a prídavku na dieťa za rok 2019 a 2020, potvrdením Sociálnej poisťovne o poberaní dávok.
4. Rozsudkom Okresného súdu Malacky sp.zn 8P/542/2009 zo dňa 25.01.2011 bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej. Rozsudkom Okresného súdu Malacky č.k. 9P/118/2014-90 zo dňa 25.02.2015 bola maloletá zverená do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov (navrhovateľov) a matka bola zaviazaná prispievať na výživu maloletej. Rozsudkom Okresného súdu Malacky č.k. 8P/306/2015-20 zo dňa 11.08.2016 súd zrušil náhradnú osobnú starostlivosť starých rodičov a vyživovaciu povinnosť matky určenú rozsudkom OS Malacky č.k. 9P/118/2014-90 zo dňa 25.02.2015 a určil nad výchovou maloletej dohľad.
5. Navrhovateľka pri výsluchu uviedla, že zabezpečuje starostlivosť o maloletú, maloletá býva s nimi v spoločnej domácnosti. Matka maloletej býva v spoločnom dvore s navrhovateľmi. Maloletá k matke nechce ísť. Matka finančne navrhovateľom neprispieva, niekedy zakúpi maloletej maličkosť. Matka je na materskej dovolenke a je tehotná. Príjem navrhovateľky je invalidný dôchodok vo výške 250 EUR. Navrhovateľ pri výsluchu uviedol, že maloletá je radšej u nich ako u matky, pretože matkin manžel s ňou zle zaobchádzal. Príjem navrhovateľa je 500 EUR invalidný dôchodok a brigádne si privyrobí sumou okolo 300 až 400 EUR mesačne. Obaja súhlasili, aby bola matke určená minimálna vyživovacia povinnosť.
6. Matka maloletej pri výsluchu uviedla, že s návrhom súhlasí, keďže maloletá je na starostlivosť starých rodičov dlhodobo zvyknutá. Má zatiaľ tri vyživovacie povinnosti a aktuálne býva v prístavbe rodinného domu v spoločnom dvore s navrhovateľmi ale bude musieť zrejme opäť odísť do azylového domu. Okrem rodičovského príspevku a rodinných prídavkov by mala poberať aj náhradné výživné.
7. Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že s rodinou maloletej pracujú dlhodobo, situácia v rodine matky nie je stabilizovaná, matka zabezpečuje starostlivosť o svoje ďalšie dve deti a je tehotná. Matku jej partner opustil, bývala v krízovom centre. Rodina spolupracuje so združením Návrat. Kolízny opatrovník vykonal pohovor s maloletou, pri ktorom sa maloletá vyjadrila, že si želá byť v starostlivosti starých rodičov. Zverenie maloletej do starostlivosti starých rodičov je v záujme maloletej, pričom vzhľadom na zlú finančnú situáciu matky súhlasil, aby jej bola uložená minimálna vyživovacia povinnosť. Nad starostlivosťou o maloletú bude naďalej vykonávaný dohľad.
8. Podľa správy kolízneho opatrovníka zo dňa 10.05.2020 v rodine maloletej sú vykonávané opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. V júli 2019 v dôsledku pretrvávajúcich rodinných
konfliktov matka so svojimi dvomi mladšími deťmi a ich otcom opustili prístavku k rodinnému domu, ktorú obývali v spoločnom dvore s navrhovateľmi. Vzťah maloletej a manžela matky bol negatívny. Matka s partnerom a ich deťmi vystriedali množstvo prenájmov. Matka sa so svojím partnerom v marci 2020 rozišla, nemá vyriešenú svoju bytovú otázku, krátkodobo bývala s deťmi v krízovom centre. Matka je v druhom stave a spolupracuje so združením Návrat. So zverením maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov matka súhlasila. Spolupráca navrhovateľov so školou je dobrá. Kolízny opatrovník vykonal dňa 03.07.2019 a opakovane dňa 17.12.2019 pohovor s maloletou, pri ktorom maloletá uviedla, že chce byť u babky, spáva tam už dlho. Starí rodičia jej nezakazujú byť s mamou. S maloletou sa učí dedko, starých rodičov ľúbi. Záverom správy sa konštatuje, že vzhľadom na nestabilnú situáciu matky je zverenie maloletej do starostlivosti navrhovateľov v jej záujme.
9. Podľa správy od obce zo dňa 16.12.2019 sa navrhovatelia správajú slušne, obecný úrad s nimi neriešil žiadny priestupok, podľa ich informácií sa o maloletú riadne a po všetkých stránkach starajú.
10. Podľa § 44 ods. 1 Zákona o rodine, náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť.
11. Podľa § 44 ods. 2 Zákona o rodine, náhradná starostlivosť, na ktorej základe vznikajú vzťahy medzi maloletým dieťaťom a inou osobou, môže vzniknúť len rozhodnutím súdu a jej obsah tvoria práva a povinnosti vymedzené zákonom alebo súdnym rozhodnutím.
12. Podľa § 44 ods. 3 Zákona o rodine, náhradnou starostlivosťou je a) zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča (ďalej len „náhradná osobná starostlivosť“), b) pestúnska starostlivosť a c) ústavná starostlivosť.
13. Podľa § 44 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o tom, ktorý zo spôsobov náhradnej starostlivosti zvolí, vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa.
14. Podľa § 45 ods. 1 Zákona o rodine, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje osobnú starostlivosť o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím súdu, nemožno v čase trvania odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti na čas trvania odňatia dieťaťa.
15. Podľa § 45 ods. 2 Zákona o rodine, pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. Ak sa má maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti prarodiča, súrodenca maloletého dieťaťa alebo súrodenca rodiča maloletého dieťaťa, splnenie podmienky trvalého pobytu na území Slovenskej republiky sa nevyžaduje za predpokladu, že prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec rodiča maloletého dieťaťa má evidovaný trvalý pobyt alebo iný obdobný pobyt na území členského štátu Európskej únie.
16. Podľa § 45 ods. 3 Zákona o rodine, v rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu.
17. Podľa § 45 ods. 4 Zákona o rodine, osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia; osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti vykonávanej na území Slovenskej republiky, je povinná najmenej 30 dní pred dočasným premiestnením maloletého dieťaťa oznámiť súdu dočasné premiestnenie maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu ako tri mesiace spolu s údajom o mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných významných skutočnostiach súvisiacich s dočasným premiestnením. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať
jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.
18. Podľa § 45 ods. 6 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd.
19. Podľa § 45 ods. 7 Zákona o rodine, vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká.
20. Podľa § 45 ods. 8 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, poukazovali výživné úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, má tento úrad právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet tohto maloletého dieťaťa. Ak je maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti podľa odseku 2 druhej vety osobe, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, súd povinnému uloží povinnosť, aby výživné poukazoval tejto osobe; úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nemá v tomto prípade právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa. Po dovŕšení plnoletosti dieťaťa, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu.
21. Podľa § 45 ods. 9 Zákona o rodine, súd najmenej raz za šesť mesiacov zhodnotí v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí alebo v súčinnosti s inými osobami, ktoré sú oboznámené s pomermi maloletého dieťaťa, výkon náhradnej osobnej starostlivosti, a to najmä kvalitu starostlivosti o dieťa v náhradnej osobnej starostlivosti a skutočnosť, či rodičia môžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa.
22. Podľa § 46 ods. 1 Zákona o rodine, maloleté dieťa možno zveriť do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti manželom.
23. Podľa § 47 ods. 1 Zákona o rodine, náhradná osobná starostlivosť zaniká a) dosiahnutím plnoletosti dieťaťa, b) smrťou maloletého dieťaťa, c) smrťou osoby, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, d) právoplatným rozhodnutím súdu o zániku dôvodu, pre ktorý bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, e) právoplatným rozhodnutím súdu o zrušení náhradnej osobnej starostlivosti, f) rozvodom manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti podľa § 46.
24. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
25. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
26. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
27. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
28. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
29. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
30. Podľa § 81ods. 1 Zákona o rodine, ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať maloletému dieťaťu výživné.
31. Zverenie maloletého dieťaťa do výchovy inej osoby než rodiča (§ 45 ods. 1 Zákona o rodine) je výnimkou zo zásady, že výchova maloletého dieťaťa je predovšetkým úlohou rodičov; musí byť vždy opreté o starostlivé a spoľahlivé objasnenie tých okolností, ktoré svedčia pre záver, že žiadny z rodičov nie je schopný náležitým spôsobom zaistiť riadnu výchovu dieťaťa (R 64/1968). Dieťa možno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti len vtedy, ak rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o dieťa. Dôvody na strane rodičov môžu mať subjektívny i objektívny charakter. Môžu byť spôsobené zavineným zanedbávaním starostlivosti alebo aktuálnou nezavinenou neschopnosťou rodičov postarať sa o svoje maloleté dieťa. Zmyslom náhradnej osobnej starostlivosti je zabezpečiť dieťaťu v nepriaznivej životnej situácii, pozbavenému jeho prirodzeného rodinného prostredia, čo možno najbližšie podobné rodinné prostredie.
32. V konaní vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti je záujem maloletého dieťaťa vždy prvoradý (čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, čl. 5 Zákona o rodine).
33. Súd po vykonanom dokazovaní zhodnotil všetky rozhodujúce skutočnosti a má za to, že zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov je v danom prípade v záujme maloletej. Starí rodičia už dlhodobo zabezpečujú starostlivosť o maloletú a maloletá sama vyjadrila želanie zostať v starostlivosti starých rodičov, na ktorých je zvyknutá a ku ktorým má vytvorené citové väzby. Otec maloletej zomrel. Matka nemá vyriešenú svoju bytovú otázku, jej rodinná situácia nie je stabilizovaná. V súčasnosti matka sama zabezpečuje starostlivosť o svoje ďalšie dve maloleté deti a vyjadrila sa, že vzhľadom sa svoju finančnú situáciu nedokáže maloletej poskytnúť riadnu starostlivosť. Starostlivosť starých rodičov o maloletú matka akceptuje a je si vedomá želania maloletej bývať naďalej so starými rodičmi. Je nepochybne v záujme maloletej, aby bola v čase, keď starostlivosť o ňu nie je spôsobilá zabezpečiť matka, zverená do osobnej starostlivosti práve starým rodičom, ktorí sú pre maloletú blízkymi osobami a maloletá je na starostlivosť z ich strany zvyknutá.
34. Navrhovatelia spĺňajú všetky zákonom ustanovené predpoklady a podmienky k výkonu osobnej starostlivosti o maloletú. O maloletú sa riadne starajú a vytvárajú maloletej zdravé a stabilné rodinné prostredie, ktoré jej matka v súčasnosti nevie poskytnúť. Starí rodičia sú síce na invalidnom dôchodku, avšak ich zdravotný stav im umožňuje zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú, sú spôsobilí na právne úkony, žijú usporiadaným spôsobom života a ich rodinné a sociálne prostredie je vyhovujúce na výchovu maloletého dieťaťa. Náhradná osobná starostlivosť má prednosť pred starostlivosťou ústavnou a keďže v prípade maloletej sú tu jej starí rodičia, ktorí jej chcú poskytovať osobnú starostlivosť a túto podľa všetkého poskytujú riadne, súd vzhliadol ako dôvodné zveriť maloletú do ich spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti. Súd preto po zohľadnení osobných pomerov starých rodičov, ich zdravotného stavu, rodinných väzieb k maloletému dieťaťu a ich komplexného postoja k zabezpečovaniu starostlivosti o maloletú návrhu na zverenie maloletej do ich náhradnej osobnej starostlivosti vyhovel.
35. Keďže zverením maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosť nezaniká vyživovacia povinnosť rodičov k dieťaťu, súd určil matke maloletej povinnosť prispievať na výživu maloletej na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny so sídlom Malacky. Čo sa týka výšky výživného, pri jej ustálení súd vychádzal zo zistených majetkových a príjmových pomerov na strane matky ako aj starých rodičov a odôvodnených potrieb maloletej. Súd prihliadol na schopnosti, možnosti a majetkové pomery matky,
zohľadnil vek maloletej a jej celkový zdravotný stav. Súd vzal do úvahy skutočnosť, že matka má ďalšie 2 vyživovacie povinnosti, o tieto dve deti sa sama osobne stará, matka je v druhom stave, nemá vyriešenú bytovú otázku a jej príjem pozostáva len z rodičovského príspevku a prídavkov na deti. Z uvedených dôvodov ju súd zaviazal výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona mesačne, keďže nie je momentálne v schopnostiach a možnostiach matky plniť si svoju vyživovaciu povinnosť vo väčšej miere. Súd poukazuje na skutočnosť, že ide o zákonom stanovenú minimálnu sumu, ktorou je každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť. Navrhovatelia ako aj kolízny opatrovník s určením minimálnej vyživovacej povinnosti súhlasili.
36. Súd poznamenáva, že suma životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa je stanovená zákonom č. 601/2003 Z.z. o životnom minime. Výška súm životného minima je potom každý rok s účinnosťou od 01.07 stanovená opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Nakoľko sa sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa k 01. júlu každoročne menia, súd do výroku rozhodnutia dal percentuálne určenie. Toho času je suma životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa určená vo výške 98,08 EUR mesačne, z toho 30 % činí sumu 29,42 EUR.
37. O trovách konania rozhodol súd s poukazom na ust. § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Malacky, písomne v 4 vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Podľa § 44 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/95 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení). Ak ide o rozhodnutie vo veciach starostlivosti o maloletého, styku s maloletým alebo inej ako peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 370 a nasl. C.m.p.).