Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-33-2016.pdf
PDF · 96.35 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-4C/33/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok sudkyňou JUDr. Erikou Borovskou v právnej veci navrhovateľky: R. C., X.. XX.XX.XXXX, L. R. R. Y., Š. XXX/XXX, zastúpená: JUDr. Pavol Zavacký, Hradné námestie 29, Kežmarok, manžela: H. V. C., X.. XX.XX.XXXX, C. L.: L. XXX, O. X, K. X, X. V. R. V., Z., X. O. K., o rozvod manželstva, takto
rozhodol:
I. Manželstvo účastníkov konania uzavreté dňa 6.8.2015 zapísané v knihe manželstiev uvedené osobitnou matrikou Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vo zväzku S., ročník XXXX, strana XXX, pod por. č. XXX, r o z v á d z a .
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
III. Štátu náhradu trov prekladu n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Návrhom podaným na tunajší súd dňa 09.05.2016 navrhovateľka požiadala o rozvod manželstva s odporcom.
2. V návrhu uviedla, že manželstvo uzavreli dňa 06.08.2015 na úrade APAPA v meste Z. v Nigérijskej federatívnej republike. Manželstvo je zapísané v knihe manželstiev osobitnej matriky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vo zväzku S., ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX. Deti z manželstva nepochádzajú. Odporca je štátnym občanom Nigérijskej federatívnej republiky a u neho ide o manželstvo prvé. Sama je občianskou Slovenskej republiky a je to jej druhé manželstvo. V Slovenskej republike nikdy nemali s odporcom spoločné bydlisko. Odporca Slovenskú republiku nikdy ani nenavštívil.
3. S odporcom sa zoznámili na dovolenke v U., kde pracoval. Po návrate z dovolenky boli v kontakte cez internet. Po ôsmich mesiacoch šla za odporcom do U.. Vtedy ju požiadal o ruku. Dohodli sa, že uzavrú manželstvo. Vybavila si všetky potrebné formality k vycestovaniu do Nigérijskej federatívnej republiky, kde odporca mal trvalé bydlisko. Následne počas dvoch mesiacov strávených v mieste bydliska odporcu sa zoznámila s jeho príbuznými a po vybavení všetkých formalít uzavreli na úrade APAPA v meste Z. manželstvo. V tom čase plánovali žiť v Slovenskej republike. Niekoľko dní po sobáši sa vrátila na Slovensko. Začala si vybavovať doklady na legalizáciu manželstva v Slovenskej republike. Od tejto doby boli s odporcom v kontakte už iba cez internet. Postupne dospeli k názoru, že vzhľadom na odlišné kultúrne, jazykové a spoločenské rozdiely života v oboch štátoch, ktorých sú občanmi a v ktorých žijú, manželstvo je prakticky do budúcnosti nemožné. Nemá záujem žiť v Nigérijskej federatívnej republike. Odporcovi v Slovenskej republike nedovolia žiť rôzne administratívne prekážky. Manželstvo je tak iba formálne, neplní svoj zmysel a spoločenský účel. Je fakticky vážne a trvalo rozvrátené, keďže spolu ako
manželia nežijú a riadne manželské spolužitie nemožno ani v budúcnosti očakávať. Tento stav je pre ňu nepriaznivý a neudržateľný. Chce si usporiadať svoj život a založiť novú fungujúcu rodinu. V prípade rozvodu manželstva by si usporiadať svoj život mohol rovnako aj odporca.
4. K návrhu navrhovateľka pripojila kópiu sobášneho listu vydaného osobitnou matrikou Ministerstva vnútra Slovenskej republiky dňa 12.01.2016.
5. V prejednávanej veci súd osobnými dokladmi navrhovateľky v súlade s výpisom z Registra obyvateľov Slovenskej republiky mal preukázané, že navrhovateľka je štátnou občiankou Slovenskej republiky. Odporca podľa predloženého sobášneho listu je štátnym občanom Nigérijskej federatívnej republiky. Ide teda o konanie v rodinnej veci s cudzím prvkom. Preto sa súd najprv zaoberal otázkami právomoci súdu Slovenskej republiky na konanie a rozhodného hmotného práva vo veci.
6. Podľa § 2 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o medzinárodnom práve“) ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokiaľ neustanovuje niečo iné medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo zákon vydaný na vykonanie medzinárodnej zmluvy.
7. Podľa § 38 Zákona o medzinárodnom práve v manželských veciach (konanie o zrušenie manželstva rozvodom, o neplatnosť manželstva a o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je) je právomoc slovenských súdov daná, ak aspoň jeden z manželov je slovenským občanom.
8. Podľa § 22 Zákona o medzinárodnom práve zrušenie manželstva rozvodom sa spravuje právnym poriadkom štátu, občanmi ktorého sú manželia v čase začatia konania. Ak sú manželia príslušníkmi rôznych štátov, spravuje sa zrušenie manželstva rozvodom právnym poriadkom slovenským.
9. Medzi Slovenskou republikou a Nigérijskou federatívnou republikou nie je uzavretá dvojstranná zmluva o právnej pomoci upravujúca rozhodný právny poriadok alebo postup justičných orgánov pri rozhodovaní vo veciach rodinných s cudzím prvkom. Nigérijská federatívna republika nie je ani zmluvnou stranou žiadnej mnohostrannej zmluvy upravujúcej tieto otázky. Preto súd v danej veci vychádzajúc z právnej úpravy Zákona o medzinárodnom práve prijal záver, že vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľka je štátnou občiankou Slovenskej republiky, podľa cit. § 38 tohto zákona je daná právomoc slovenských súdov na konanie. Podľa cit. § 22 Zákona o medzinárodnom práve rozhodným právom vo veci je slovenský právny poriadok.
10. V rámci prípravy pojednávania súd v súlade s ust. § 167 ods. 2 Civilného sporového poriadku v spojení s § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku uznesením zo dňa 30.01.2017 vyzval odporcu na vyjadrenie k návrhu v lehote 15 dní od doručenia uznesenia, a to žiadosťou o výkon dôkazu diplomatickou cestou podľa Viedenského dohovoru o konzulárnych stykoch zo dňa 22.04.1963 (Vyhláška MZV SR č. 32/1969 Zb.) Podľa webovej stránky Ministerstva spravodlivosti SR obsahujúcej informácie o vykonávaní dôkazov v jednotlivých štátoch orgánmi diplomatického styku pre účely vykonania dôkazov podľa čl. 5 písm. j) Viedenského dohovoru o konzulárnych stykoch (o.i. aj pre doručovanie súdnych dokumentov) orgánom styku s Nigérijskou federatívnou republikou je Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Abuji (ďalej len „veľvyslanectvo“). Podľa oznámenia veľvyslanectva súdne dokumenty preložené do jazyka anglického doručované odporcovi na adresu v Nigérijskej federatívnej republike uvedenú v návrhu boli veľvyslanectvom dňa 10.05.2018 nótou ZÚ Abuja No. VN.015.039/2018 postúpené Ministerstvu zahraničných vecí Nigérijskej federatívnej republiky pre príslušné miestne orgány. Ministerstvo zahraničných vecí Nigérijskej federatívnej republiky na nótu veľvyslanectva odpovedalo verbálnou nótou dňa 07.06.2018, v ktorej potvrdilo, že dokumenty boli odstúpené príslušnému nigérijskému miestnemu orgánu (authority) na doručenie na adresu uvedenú v dokumentoch. Po opakovaných urgenciách súdu veľvyslanectvo dňa 02.12.2019 oznámilo, že Ministerstvo zahraničných vecí Nigérijskej federatívnej republiky mu potvrdenie o doručení dokumentov nijako neoznámilo. Uviedlo, že v doterajšej praxi nie sú mu ani známe prípady z Nigérie, kedy by bolo informované o doručení právnych dokumentov.
11. Dňa 02.05.2018 navrhovateľka súdu oznámila, že má informácie, že odporca sa už na ňou v návrhu označenej adrese nezdržiava a adresa jeho súčasného pobytu jej nie je známa. Podľa oznámenia Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky otázky možnosti zisťovania pobytu osôb nie
sú medzi Slovenskou republikou a Nigérijskou federatívnou republikou upravené v žiadnej dvojstrannej zmluve a Nigérijska federatívna republika nie je ani zmluvnou stranou žiadnej mnohostrannej zmluvy špecifikujúcej tieto otázky. Jedinou možnosťou je postup diplomatickou cestou. Nigerijské orgány však z dôvodu absencie zmluvného záväzku nie sú povinné takúto žiadosť vybaviť a praktické skúsenosti s vybavovaním žiadosti o zistenie pobytu osôb zo strany nigérijských orgánov sú minimálne, aj to aj pri doložke vzájomnosti.
12. Za danej situácie súd aplikoval ust. § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku v spojení s § 2 Civilného mimosporového poriadku a oznámenie o podaní návrhu navrhovateľkou zverejnil na úradnej tabuli a webovej stránke súdu, a to v dobe od 24.01.2020 do 11.02.2020. Následne uznesením zo dňa 20.02.2020 podľa § 106 ods. 3 Civilného sporového poriadku v spojení s § 2 Civilného mimosporového poriadku vyzval odporcu na vyjadrenie k návrhu v lehote 15 dní od doručenia uznesenia. Odporca sa k návrhu nevyjadril.
13. Súd vec prejednal a rozhodol na pojednávaní konanom dňa 26.06.2020 iba za prítomnosti navrhovateľky. Odporca bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný postupom podľa § 106 ods. 3 Civilného sporového poriadku v spojení s § 2 Civilného mimosporového poriadku. Súd na pojednávaní vyhlásil rozsudok, ktorým návrhu navrhovateľka vyhovel a manželstvo účastníkov rozviedol. K dôvodom rozhodnutia súd nižšie udáva:
14. Podľa § 20a Zákona o medzinárodnom práve manželstvo, ktoré v cudzine uzavrel slovenský občan pred iným orgánom ako pred orgánom Slovenskej republiky na to splnomocneným, je platné v Slovenskej republike, ak je platné v štáte, pred orgánom ktorého sa uzavrelo, a ak neexistovala žiadna okolnosť vylučujúca uzavretie manželstva podľa slovenského hmotného práva.
15. Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
16. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
17. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
18. Podľa 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
19. Podľa 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
20. Zo sobášneho listu predloženého navrhovateľkou a výpisu z knihy manželstiev osobitnej matriky Ministerstva vnútra SR zo dňa 31.01.2020 vyplýva, že navrhovateľka a odporca uzavreli manželstvo dňa 06.08.2015 v meste Z. v Nigérijskej federatívnej republike. Navrhovateľka je štátnou občiankou Slovenskej republiky a podľa sobášneho listu odporca štátnym občanom Nigérijskej federatívnej republiky. Manželstvo je zapísané v osobitnej matrike Ministerstva vnútra SR vo zväzku S., ročník XXXX, strana XXX, pod por. č. XXX. Z výpovede navrhovateľky vyplýva, že z manželstva deti nepochádzajú. U navrhovateľky ide o manželstvo druhé. Z prvého manželstva navrhovateľky pochádza jedno dieťa, R. Y., X.. XX.XX.XXXX. V konaní neboli zistené žiadne okolnosti, ktoré by vylučovali uzavretie tohto manželstva podľa slovenského hmotného práva (§ 20a Zákona o medzinárodnom práve).
21. Z výpovede navrhovateľky vyplýva, že v čase, keď sa na dovolenke v Egypte v roku 2014 spoznala s odporcom, pracovala v Rakúsku tak, že 3 mesiace bola v práci a 2 mesiace doma. Niekoľko partnerských vzťahov jej v tom období skrachovalo. Nemala čas sa s nikým stretávať. Mala maloletú dcéru R.. Nevie,
ako sa to stalo, ale na dovolenke sa zamilovala do odporcu. Do Nigérie odišla koncom júla 2015 a bola tam dva mesiace. Zosobášili sa začiatkom augusta 2015 a v Nigérii bola do konca septembra 2015. Počas tejto doby žili s odporcom v podnájme u jeho priateľa, pretože odporca tam nemal žiadne zázemie. Nikde nemohla chodiť sama. Odporca sa bál, že by sa jej niečo stane. Počas tejto doby žili aj intímne. Už v čase randenia odporcovi prízvukovala, že má dospelú dcéru a ďalšie deti už mať nechce. Odporca vtedy síce hovoril, že s tým ráta, avšak v skutočnosti to neakceptoval. Intímne veci sa diali tak, že sa snažil mať s ňou dieťa, aby si ju zaviazal, čo sa našťastie nestalo. Začala mať zdravotné problémy. V prostredí odporcu sa zakladá na tom, aby bolo veľa detí. Život je tam bez stresu, na tamojšie pomery pekný. Po svadbe prišla na Slovensko a niekoľko mesiacov si vybavovala doklady. Pri komunikácii s odporcom v tom čase trvala na tom, že chce nový rodinný život s niekým, že už nechce chodiť do Rakúska, pretože je to náročne. Odporca reagoval tak, že budú žiť spolu a že sa o ňu postará. Spočiatku nedokázal tolerovať, že sa snažila byť sebestačná, dokázala si všetko zabezpečiť. Na tom boli nezhody. V zime, keď opäť začala pracovať v Rakúsku v inom hoteli, odporca už začal rozprávať inak, že môže robiť v Rakúsku a že on bude robiť biznis. Odporca stále rozprával o nejakom biznise, ale o ňu by sa nepostaral. Začali sa jej pomaly otvárať oči. Čím ďalej tým viac sa presviedčala o tom, že nebude mať riadny rodinný život, že odporca chce len peniaze, a že bola naivná. Postupne zistila, že s odporcom sú úplne odlišní a nebude to fungovať. Odporca je hlboko veriacim kresťanom. Bolo pre neho vecou pýchy, že mohol mať bielu ženu, ktorá mu dá život v Európe. Postupne sa jej tie veci vyskladali. Manžel nikdy na Slovensku nebol. Od svojho návratu z Nigérie v roku 2015 neboli v osobnom kontakte. Manželstvo tak dlhodobo neplní svoju funkciu. Dcéra z prvého manželstva sa ide vydávať. Rada by si aj ona dala do poriadku veci. Odporcovi podanie návrhu na rozvod oznámila. Reagoval odmietavo s tým, že všetko bude v poriadku. Snažil sa dostať na Slovensko. Proces vybavovania je však zdĺhavý. Všetko predtým vybavovala sama. Keďže sa rozhodla rozviesť, už to nevybavovala, a odporca si to zrejme sám nevybavil. Nevie, kde sa v súčasnosti odporca nachádza. Zrejme jeho pýcha neuniesla, že mu povedala, že sa chce rozviesť, aby si založil svoj život, svoju rodinu, v ktorej bude mať veľa detí, pretože ona mu deti nedá. 22. Manželstvo plní svoj účel, pokiaľ spočíva na pevných citových vzťahoch manželov a tvorí harmonické spoločenstvo, v ktorom manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode a citovom zblížení, poskytujú si vzájomne podporu a pomoc. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že manželia počas cca 5 rokov trvania manželstva žili spolu aj fyzicky a intímne cca iba 2 mesiace. Nikdy nemali spoločnú domácnosť a nikdy spolu nehospodárili. To bolo nepochybne spôsobené o.i. aj rozdielnym právnym, kultúrnym a spoločenským prostredím, z ktorého obaja manželia pochádzajú, ako aj administratívnou a geografickou náročnosťou vzájomného fyzického kontaktu. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplýva, že manželia manželstvo uzavreli cca po 10 mesiacoch známosti, počas ktorej ich osobný kontakt trval iba cca 2 mesiace. To vzhľadom na rozdielnosť spoločenského, jazykového a kultúrneho prostredia, z ktorého pochádzajú, sa javí ako nedostatočné pre vytvorenie pevnejších citových základov a uvážené rozhodnutie vstúpiť do manželstva. Obaja manželia už od začiatku vzťahu mali rozdielne očakávania od manželstva. Navrhovateľka nemala záujem mať ďalšie deti a vytvoriť tak s odporcom širšiu rodinu. Odporca chcel mať veľkú rodinu. Obaja za dobu 5 rokov nedokázali vytvoriť spoločný domov, v ktorom by spolu žili. Navrhovateľka v súčasnosti už nemá ani záujem ho vytvoriť. K odporcovi stratila dôveru, cíti sa ním byť podvedená. Uvedomuje si rozdielnosť jazykového, spoločenského a kultúrneho prostredia, z ktorého odporca pochádza. Nemá záujem na ďalšom budovaní vzťahu.
23. Za tejto situácie súdu neostáva nič iné, iba konštatovať, že manželstvo účastníkov je vážne rozvrátené. Manželia dlhodobo nežijú spolu, vzájomne si nepomáhajú, nemajú spoločné deti. Manželstvo neplní svoj účel. Vychádzajúc z okolnosti uzavretia manželstva, rozdielneho právneho, jazykového, spoločenského a kultúrneho prostredia oboch manželov, dĺžky nefunkčnosti manželstva a nezáujmu navrhovateľky o jeho ďalšie trvanie možno konštatovať, že v súčasnosti sa nejaví ako reálny predpoklad, aby toto manželstvo svoj účel plnilo čo i v budúcnosti. Preto súd s prihliadnutím najmä na skutočnosť, že z manželstva žiadne deti nepochádzajú, manželstvo rozviedol.
24. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
25. Podľa § 58 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
26. Podľa § 155 ods. 1 Civilného sporového poriadku každý má právo konať pred súdom v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie. Súd je povinný stranám zabezpečiť rovnaké možnosti uplatnenia ich práv. S prihliadnutím na povahu a okolnosti veci priberie súd tlmočníka.
27. Podľa § 155 ods. 2 Civilného sporového poriadku trovy spojené s tým, že strana koná v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie, znáša štát.
28. O náhrade trov účastníkov tohto konania súd rozhodol podľa cit. § 52 Civilného sporového poriadku tak, že nárok na náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov nepriznal.
29. Uznesením zo dňa 19.06.2017 č.k. 4C 33/2016-29 súd ustanovil pre toto konanie v rodinnej veci s cudzím prvkom prekladateľku zo slovenského jazyka do jazyka anglického ako materinského jazyka odporcu, a to Mgr. Ľudmilu Soskovú, Kuzmányho 31, Kežmarok, a uložil jej povinnosť preložiť dokumenty špecifikované v uznesení do anglického jazyka. Uznesením zo dňa 01.12.2017 č.k. 4C 33/2016-55 súd prekladateľke priznal za preklad vedený v denníku prekladateľky po č. 21/2017 odmenu vo výške 221,78 eur. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.12.2017. Odmena bola predkladateľke vyplatená dňa 19.02.2018 z rozpočtových prostriedkov tunajšieho súdu. Vzhľadom na ustanovenie § 155 ods. 2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého trovy spojené s konaním strany v materinskom jazyku znáša štát, súd náhradu týchto trov štátu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa § 63 Civilného mimosporového poriadku v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko ( § 27 ods. 1 Zákona o rodine).