Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_pre_uznanie_7Csp-41-2020.pdf
PDF · 73.56 KB
Case nature
Area
Subarea
7Csp/41/2020
Rozsudok pre uznanie
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňa JUDr. Darina Puklušová, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 3821/5, 851 02 Bratislava-Petržalka, právne zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843, Pajštúnska 3821/5, 851 02 Bratislava-Petržalka proti žalovanému: T. Z., J.. L., Z.. XX.X.XXXX, B. M.. F. XXX/X, XXX XX O., o zaplatenie 3 000,00 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi istinu 3 000,00 Eur s 5,00 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 3 000,00 Eur od 18.12.2018 do zaplatenia.
II. Súd povoľuje žalovanej platiť dlžnú istinu s prísl. v mesačných splátkach po 200,- eur, ktoré bude platiť vždy do 20. dňa v mesiaci žalobcovi vopred, pričom omeškaním s plnením čo i len jednej splátky nastáva zročnosť celého plnenia.
III. Súd trovy konania žalobcovi nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 30. 3. 2020 domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 3.000,- eur s prísl. a náhrady trov konania titulom nesplateného úveru, ktorý bol žalovanej poskytnutý na základe úverovej zmluvy uzavretej s právnym predchodcom žalobcu Slovenskou sporiteľňou, a. s. dňa 29. 9. 2014. Aktívna legitimácia žalobcu bola preukázaná Zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou dňa 17. 12. 2018 medzi Slovenskou sporiteľňou, a. s. so sídlom v Bratislave, ako postupcom, a žalobcom, ktorý pohľadávku voči žalovanej prevzal.
2. Súd vo veci vydal dňa 18. 2. 2020 platobný rozkaz, proti ktorému žalovaná podala odôvodnený odpor, v ktorom okrem iného uviedla, že podľa jej úsudku predmetnú úverovú zmluvu podľa § 39 Občianskeho zákonníka treba považovať v rozpore s dobrými mravmi, žalobu považovala za zmätočnú a nezrozumiteľnú vzhľadom na to, že právnemu predchodcovi žalobcu z poskytnutého úveru 15.000,- eur dlhuje podstatne vyššiu sumu, akej sa žalobca v tomto konaní domáha. Zároveň vzniesla námietku premlčania voči uplatnenému nároku.
3. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 29. 6. 2020, na ktorom právna zástupkyňa žalobcu navrhla vo veci rozhodnúť rozsudkom pre uznanie s poukazom na dôkazné listiny predložené k žalobe, ktorými preukazuje dôvodnosť. Žalovaná po vysvetlení zo strany právnej zástupkyne žalobcu súhlasila, aby súd rozhodol rozsudkom pre uznanie, uznala nárok v celom rozsahu. Ohľadom trov konania žiadala, aby ju súd k ich náhrade voči žalobcovi nezaviazal s poukazom na jej nepriaznivé majetkové a finančné pomery. Zároveň žiadala, aby dlžnú sumu s príslušenstvom mohla splácať v mesačných splátkach najviac po 200,- eur.
4. Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
5. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
6. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
7. Podľa § 282 C.s.p. ak žalovaný uzná nárok uplatnený žalobcom alebo jeho časť, rozhodne súd na návrh žalobcu rozsudkom pre uznanie nároku.
8. Podľa § 285 C.s.p. odôvodnenie rozsudku pre uznanie nároku obsahuje len stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre uznanie nároku.
9. Dokazovaním súd vzal za preukázané, že predmetná úverová zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou je zmluvou spotrebiteľskou, na ktorú treba aplikovať Zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení platnom v čase jej uzatvorenia v spojení s § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka a neobsahuje také neprijateľné podmienky, ktoré by mali mať za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru. Súd z dokazovania vzal za preukázané, že žalovaná, ako dlžníčka, bola s obsahom zmluvy riadne oboznámená. Táto je jasne a čitateľne formulovaná, súd má teda zato, že so zmluvou a zmluvnými podmienkami žalovaná súhlasila, čo potvrdila vlastnoručným podpisom. Žalovaná neplnila v stanovených termínoch splátky, čím porušila svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy, preto postupca dňa 23. 11. 2017 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 22. 11. 2017, pričom vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy najneskôr do 15 dní, ktorú výzvu žalovaná podľa žalobcom predloženého písomného dôkazu prevzala dňa 4. 12. 2017. Z uvedeného je zrejmé, že nebola zákonná ani žalobkyňou vznesená námietka premlčania (žaloba bola podaná v 3-ročnej premlčacej lehote v zmysle ustanovení § 101 Občianskeho zákonníka).
10. Ako už bolo vyššie uvedené, žalovaná pred súdom nárok žalobcu uznala čo do základu aj čo do výšky, preto súd vo veci mohol rozhodnúť na návrh žalobcu rozsudkom pre uznanie v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení.
11. Podľa § 232 ods. 4 C.s.p. ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
12. Súd povolil žalovanej platiť dlžnú sumu s príslušenstvom v mesačných splátkach po 200,- eur potom, čo vzal za preukázané, že majetkové a finančné pomery žalovanej nedovoľujú jej zaplatiť dlh jednorazovo. Žalovaná je toho času na materskej dovolenke s 5-mesačným dieťaťom. Manžel žalovanej poberá minimálnu mzdu a v súvislosti s opatreniami spojenými so šíriacim sa ochorením koronavírusu COVID - 19 mu bol mesačný príjem znížený na sumu 250,- eur. Manželia žijú v spoločnej domácnosti u matky žalovanej, pričom pravidelne mesačne prispievajú na nájomné a ostatné výdaje spojené s bývaním v dome. Žalovaná zdôvodnila aj tú skutočnosť, prečo bola nútená si vziať úver vo výške 15.000,- eur, nakoľko po rozvode jej matky táto bola v ťažkom zdravotnom stave a nepracovala, teda nemala žiaden príjem, takže domácnosť finančne zabezpečovala ona a jej brat. Pre zlú finančnú situáciu sa dostala aj do omeškania s platením úveru. S poukazom na vyššie uvedené majetkové a finančné pomery žalovanej súd o možnosti platiť dlh v mesačných splátkach rozhodol v zmysle ustanovení § 232 ods. 4 C.s.p.
13. Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
14. Žalobca bol v konaní úspešný, má teda nárok na plnú náhradu trov konania, ktoré v tomto konaní požadoval. Súd s poukazom na majetkové, sociálne, osobné a finančné pomery žalovanej vzal za preukázané, že u žalovanej sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd nepriznal žalobcovi náhradu trov konania od žalovanej. Prihliadal pritom tiež na okolnosti, ktoré viedli žalobcu k uplatneniu nároku voči žalovanej na súde a jej postoj v priebehu konania, ktorá uznala nárok žalobcu v celom rozsahu. Súd má tiež zato, že nepriznanie trov konania žalobcovi neohrozí jeho finančné, ani iné postavenie na trhu.
15. Podľa § 356 písm. a/ C.s.p. odvolanie nie je prípustné proti rozsudku vydanému na základe uznania nároku alebo vzdania sa nároku okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia.
Poučenie:
I. Proti I. a II. výroku tohto rozsudku pre uznanie odvolanie nie je prípustné.
II. Odvolanie je prípustné proti III. výroku rozsudku o trovách konania, to všetko do 15 dní od doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, v 2 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Zb., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.