Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

42Pc/7/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Kráľovou, v právnej veci navrhovateľa: B.. Q. L. W., C..XX.XX.XXXX, D. S. S..O.. D. XXX/XX, XXX XX Ž., Š. L. O., zastúpené kolíznym opatrovníkom F. proti odporcom v rade X/: W. W., C..XX.XX.XXXX, D. S. S..O.. D. XXX/XX, XXX XX Ž., štátny občan SR, v rade 2/: Y.. O. W., U.. D., C..XX.XX.XXXX, D. S. S..O.. D. XXX/XX, XXX XX Ž., Š. L. O., obaja právne zastúpení JUDr. Alexander Kasatkin, LL.M., advokát, s.r.o., so sídlom Čajakova 13, 811 05 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 255 021, o návrhu na pripustenie zapretia otcovstva, takto

rozhodol:

Návrh na pripustenie podania návrhu na zapretie otcovstva maloletým dieťaťom zamieta.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľ - maloleté dieťa L. W., C..XX.XX.XXXX, zastúpená opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Ž. dňa 12.03.2019 doručil tunajšiemu súdu návrh na rozhodnutie o prípustnosti zapretia otcovstva.

2. Návrh na začatie konania navrhovateľ skutkovo odôvodnil tým, že uznesením Okresného súdu Ž. sp. zn. XXP/XX/XXXX zo dňa 11.02.2019, právoplatným a vykonateľným dňa 07.03.2019 súd ustanovil Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Ž. za opatrovníka pre maloleté dieťa - L. W., C..XX.XX.XXXX, na podanie návrhu na rozhodnutie o prípustnosti zapretia otcovstva. Odporcovia v rade 1/ a 2/ sú manželia. Počas trvania manželstva sa im narodilo maloleté dieťa L.. Na základe zákonnej domnienky otcovstva k dieťaťu v zmysle § 85 ods. 1 Zákona o rodine svedčí otcovstvo manželovi matky a tento je aj ako otec zapísaný v rodnom liste. Otec maloletého dieťaťa nie je však biologickým otcom maloletej L., čo dokazuje znalecký posudok vyhotovený súdnou H. U.. K. R., M.. zo dňa 18.09.2014. Na základe výsledkov analýzy DNA je jednoznačným spôsobom preukázané, že biologickým otcom maloletého dieťaťa nie je manžel matky, ale M. D., C..XX.XX.XXXX, S. Ž. - D., J. XXXX/XX. Matka maloletého dieťaťa od začiatku vedela, že biologickým otcom maloletej L. je M. D., ktorého o tejto skutočnosti informovala a zároveň biologickému otcovi umožňovala stýkať sa s maloletou. Manžel matky o tejto skutočnosti vedel, napriek uvedenému však otcovstvo k maloletej doteraz nezaprel. K maloletej si do dnešného dňa nevytvoril pravý rodičovský vzťah. Matka maloletej ukončila v auguste 2018 mimomanželský vzťah s M. D. ako biologickým otcom maloletej a v súčasnosti už má iného partnera. Od ukončenia vzťahu s biologickým otcom maloletej matka neustále bráni v styku biologického otca s maloletou, ktorému je znemožnené naďalej si s maloletou budovať vzájomný vzťah. Podľa čl. 7 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa: „Každé dieťa je registrované ihneď po narodení a má od narodenia právo na meno, právo na štátnu príslušnosť, a pokiaľ to je možné, právo poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť“. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam je v záujme navrhovateľa, aby došlo k zapretiu otcovstva odporcu v prvom rade, ktorý nie je zjavne biologickým otcom maloletého navrhovateľa. Keďže zákonná lehota na zapretie otcovstva

k maloletej L. W. už uplynula, navrhol, aby súd po vykonaní dokazovania pripustil zapretie otcovstva, ktoré svedčí W. W., C..XX.XX.XXXX, voči maloletej L. W., C..XX.XX.XXXX a určil, že zapretie otcovstva po uplynutí zákonnej lehoty je v záujme maloletej L. W., C..XX.XX.XXXX.

3. Súd v konaní maloletej L. W., C..XX.XX.XXXX ustanovil kolízneho opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Ž. podľa ust. Zákona o rodine v spojení s ust. , a to uznesením sp. zn. zo dňa 05.04.2019.

4. K návrhu na začatie konania bolo dňa 10.04.2019 doručené súdu vyjadrenie odporkyne v rade 2/, v ktorom uviedla, že návrhu absentuje akýkoľvek právny základ, na základe čoho Ú. Ž. iniciuje podanie a absentuje aký záujem 4 ročného dieťaťa chráni a z akého podnetu. Odporkyňa v rade 2/ popiera skutkové tvrdenia na tému, že „manžel si nevytvoril k maloletej pravý rodičovský vzťah“ ako aj to, že má iného partnera. Úrad práce matku a ani otca dieťaťa nikdy nekontaktoval za účelom preverenia si skutočností a ani nezisťoval žiadne veci týkajúce sa maloletej, nepýtal sa rodičov čo si o takomto návrhu myslia. Je veľmi otázne koho úrad záujmy háji, lebo to určite nie je maloletá L.. Odporkyňa v rade 2/ navrhla návrh v celom rozsahu zamietnuť, nakoľko nie je v záujme maloletej.

5. K návrhu navrhovateľa bolo súdu dňa 16.04.2019 doručené vyjadrenie odporcu v rade 1/, v ktorom vyjadril nesúhlas k podanému návrhu s odôvodnením, ktoré sa zakladá na neobjektívnom posúdení skutkového stavu veci. Odôvodnenie Ú. považoval za účelovo negatívne napísané voči jemu a jeho manželke, s ktorým nesúhlasil. Mal za to, že Ú. nekoná v najlepšom záujme dieťaťa, ale v záujme tretej osoby. Považoval to za necitlivý zásah do pokojného chodu rodiny. Nakoľko Ú. ho do doručenia návrhu nekontaktoval, chcel sa vyjadriť k jeho tvrdeniu, že si do dnešného dňa nevytvoril pravý rodičovský vzťah k L. W.. Je to klamstvo a nespravodlivý útok na jeho osobu . S L. je od jej narodenia, bol v pôrodnici, keď sa narodila. Majú vytvorený medzi sebou pekný vzťah, žijú v harmonickom rodinnom prostredí, sú v denno-dennom kontakte. S manželkou sa spolupodieľa na L. starostlivosti a výchove. Považuje sa za skutočného otca L. X. L. ho považuje za svojho otca. Preto ani v 3-ročnej zapieracej lehote neuplatnil svoje právo na prípustnosť zapretia otcovstva. Tento pravý pevný rodičovský vzťah medzi ním a jeho dcérou L. nemieni nijako zmeniť, čo aj vyplýva z jeho práva a povinnosti ako otca rodiny. Navrhol návrh v celom rozsahu zamietnuť, nakoľko nie je v záujme dieťaťa.

6. Dňa 16.04.2019 bolo súdu doručené vyjadrenie odporkyne v rade 2/ - matky mal. dieťaťa, v ktorom vyjadrila rozhorčenie a výslovný nesúhlas k podanému návrhu s odôvodnením, ktoré sa zakladá na neobjektívnom posúdení skutkového stavu veci. Zároveň uviedla, že ju udivuje, že do doručenia návrhu nebola nikým z Ú. kontaktovaná ohľadom tejto záležitosti z dôvodu, že sa tu jedná o jej maloleté dieťa a mala by mať právo ako jeho matka sa k danej veci vyjadriť skôr ako bol návrh podaný na súd. Odporkyňa v rade 2/ ďalej uviedla, že osobne navštívila Ú. viackrát, kde sa snažila zistiť situáciu a čo sa vlastne deje, lebo doteraz sa o nich Ú. vôbec nezaujímal. Stretla sa tam s neochotou poskytnúť jej akékoľvek informácie a nepovolili jej ani nahliadnuť do spisu, na čo má ako o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pričom prekážkou sprístupnenia informácií nie je v zásade ani skutočnosť, že ide o informácie o prebiehajúcom a neukončenom konaní. Na základe toho s manželom podala písomnú žiadosť na sprístupnenie spisu. Taktiež nedostala vysvetlenie, na základe čoho pracovníčka konkrétne M.. B. a vedúca oddelenia M.. Q. začali konať v danej veci. Považovala to za veľmi čudné a netransparentné jednanie zo strany zástupcov Ú., ktorý má hájiť najlepší záujem dieťaťa. Však dieťa je najzraniteľnejší článok v spoločnosti. Odporkyňa v rade 2/ ďalej uviedla, že odôvodnenie Ú. je založené na nepreverenom posúdení skutkového stavu veci. Vníma to ako úmyselné a účelové zavádzanie. Sú to neprešetrené, nepodložené a nepravdivé tvrdenia, ktoré poškodzujú jej rodinu. Jej manžel W. W., má vytvorený krásny vzťah s dcérkou L.. Od jej narodenia sa s ňou podieľa na jej výchove a starostlivosti. Bol to prvý človek, ktorý držal L. po narodení v náručí a on bol ten, ktorý vybral jej meno. Stará sa o ňu a dáva jej rodičovskú lásku, ktorú dieťa v jej veku tak potrebuje. Manžel považuje L. sa svoju skutočnú dcéru a L.Í. považuje manžela za svojho skutočného otca, a tak ho aj oslovuje (tatinko). L. má aj staršieho brata D., s ktorým má taktiež vytvorený pevný a pekný súrodenecký vzťah. Určite nie je v záujme dieťaťa - dcérky L., tieto vzťahy akýmkoľvek spôsobom narúšať. L. je veselé, usmievavé, šťastné a spokojné dieťa, ktorá žije v harmonickej rodine od narodenia s vytvorenými pevnými rodinnými zväzkami. Z tohto pohľadu nevidí jediný dôvod, prečo bol návrh na prípustnosť zapretia otcovstva zo strany Ú. podaný, bez akéhokoľvek preverenia z ich strany. Z uvedených skutočností, pre odporkyňu ako matku L. vyplýva, že Ú. neháji a nekoná v najlepšom záujme mojej dcéry. Otázka je, koho záujem

v skutočnosti Ú. háji a na koho podnet začal konať. Nakoľko odporkyňa si je istá, že jej dcérka L. W., nepožiadala Ú. aby v tejto veci začal konať a právne ju zastupovať. Celý návrh považovala za účelový a postup Ú. za maximálne neobvyklý. Navrhla návrh v celom rozsahu zamietnuť, nakoľko nie je v záujme dieťaťa.

7. Dňa 23.04.2019 podal proti uzneseniu tunajšieho súdu č.k. -16 zo dňa 05.04.2019 v zákonom stanovenej lehote odporca v rade 1/ sťažnosť, v ktorej uviedol, že nesúhlasí s rozhodnutím okresného súdu, nakoľko v danom prípade sa jedná o stret záujmu. Je neprípustné, aby maloletú L. W., C..XX.XX.XXXX zastupoval ako navrhovateľ Ú. M., O. A. X. U. Ž. a súčasne ten istý úrad jej bol ustanovený za kolízneho opatrovníka. Existuje totiž podozrenie na neobjektívnosť Ú.U. M., O. A. X. U. Ž.. Navyše existuje aj obava, že celé šetrenie prípadu bude účelové, jednostranné a zaujaté voči jeho osobe a rodine, nakoľko Ú. M., O. A. X. U. Ž. doteraz postupuje neštandardným spôsobom, ktorý nasvedčuje, že objektívne neháji záujem maloletej L. W., C..XX.XX.XXXX. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby okresný súd napadnuté uznesenie zrušil a ustanovil nového kolízneho opatrovníka, ktorý bude objektívny a nezaujatý. Vzhľadom na skutočnosť, že okresný súd vyhodnotil námietky odporcu 1/ v podanej sťažnosti zo dňa 23.04.2019 za dôvodné, uznesením č.k. -64 zo dňa 29.04.2019, právoplatným 30.05.2019 zmenil predmetné uznesenie a za kolízneho opatrovníka pre B.. L. W., C..XX.XX.XXXX ustanovil Ú. M., O. A. X. U. Č..

8. Dňa 21.06.2019 bolo súdu doručené vyjadrenie odporkyne v rade 2/ k vyjadreniu odporcu v rade 1/, v ktorom uviedla, že v plnom rozsahu súhlasí s návrhom manžela a stotožňuje sa s jeho návrhom, aby súd v plnom rozsahu zamietol návrh navrhovateľa ako nedôvodný a to z dôvodu, že konanie nie je v najlepšom záujme mal. dieťaťa a ani neprispeje k jeho blahu. Mala za to, že nie je preukázaný žiadny záujem na tom, aby došlo k prípustnosti zapretia otcovstva. Poukázala na to, že okolie jej rodiny môže bez akýchkoľvek pochybností potvrdiť vyjadrenie odporcu v rade 1/ o tom, že sa o L. svedomito stará od jej narodenia, dáva jej otcovskú lásku a podieľa sa každodenne na jej výchove. L. ho považuje sa svojho skutočného otca. V súčasnosti L. vyrastá v kompletnej harmonickej rodine so svojím starším bratom D.. Odporkyňa v rade 2/ je presvedčená, že určite nie je v najlepšom záujme mal. dieťaťa narušiť akékoľvek vzťahy v rámci rodiny a jej detského sveta. Pán D., ktorý požiadal Ú. Ž., aby podal podnet na celé toto konanie a domáha sa svojich záujmov prostredníctvom Ú. Ž., sa o L. doteraz nestaral, nepodieľal sa na jej výchove a neplatil výživné, aj keď vedel a to preukázateľne ešte pred jej narodením, že je jej biologický otec. Celú zodpovednosť ohľadom starostlivosti o L. nechal na matku - odporkyňu v rade 2/, jej rodinu a príbuzných. Taktiež ani rodina pána D. neprejavovala akýkoľvek záujem o L.. Odporkyňa v rade 2/ ďalej uviedla, že L. má stabilný a pokojný domov, v ktorom vyrastá a má okolo seba ľudí, ktorí ju ľúbia a sú jej oporou. Akékoľvek narušenie tohto sveta by mohlo negatívne ovplyvniť jej ďalší vývoj, nakoľko sa jedná o veľmi citlivé dieťa. Odporkyňa ďalej vyjadrila presvedčenie, že v tomto prípade záujem dieťaťa na poznaný biologického otca nie je daný, pretože dieťa žije a to od svojho narodenia v harmonickom rodinnom prostredí so „zapísaným“ otcom, s ktorým je v každodennom styku. Je nepochybné, že celé konanie by objektívne mohlo pretrhnúť/narušiť stabilné citové puto, ktoré má L. vytvorené so „zapísaným“ otcom - odporcom v rade 1/. Takéto následky určite nie je možné vyhodnotiť ako najlepší záujem dieťaťa. Záverom uviedla, že s návrhom odporcu v rade 1/, aby súd predmetný návrh zamietol súhlasí v plnom rozsahu, pretože návrh o prípustnosti zapretia otcovstva nie je v záujme mal. dieťaťa.

9. Dňa 09.07.2019 bolo súdu doručené vyjadrenie odporcu v rade 1/ k vyjadreniu odporkyne v rade 2/ zo dňa 15.04.2019, v ktorom uviedol, že s návrhom svojej manželky, aby súd návrh navrhovateľa ako neopodstatnený z dôvodu, že takéto konanie nie je v najlepšom záujme B.. L. a ani neprispeje k jej blahu zamietol, súhlasí v plnom rozsahu. Mal za to, že Ú. od samotného začiatku nekonal a ani nekoná v najlepšom záujme jeho dcérky L.A.. Úradníčka pred podaním samotného návrhu na prípustnosť zapretia otcovstva na súd, neurobila žiadne úkony (šetrenia) za účelom úplného a presného zistenia skutočného stavu veci. Okrem toho ich do súčasnosti nikto z Ú. Ž. nekontaktoval a ani nič nešetril. Podľa jeho názoru konajúca úradníčka postupovala vo veci bez náležitého posúdenia skutočného stavu a bez zváženia všetkých možných dopadov na jeho dcérku L. a jeho rodinu ako takú. Ú. Ž. žiadnym spôsobom nepreukázal, že jedná v najlepšom záujme jeho dcérky. Nekriticky sa stotožnil s nepravdivými tvrdeniami M.. D., ich pravdivosť si neoveril a prezentuje ich v návrhu doručenom súdu za svoje vlastné závery a tým sa snaží navodiť súdu dojem, akoby vykonal nejaké šetrenie skutočného stavu. Odporca v rade 1/ ďalej uviedol, že L. pokladá za svoju skutočnú dcéru od jej narodenia. Miluje ju od prvej chvíle, ako ju v

pôrodnici uvidel. Má so svojou dcérkou L. vytvorený krásny, vrúcny a pevný rodičovský vzťah. Opätovne poprel vyjadrenia Ú. Ž., že si s dcérkou L. nevytvoril pravý rodičovský vzťah. Odporca v rade 1/ uviedol, že vychováva a stará sa o ňu a jej brata D. spoločne s manželkou. Sú kompletná, harmonická a fungujúca rodina, ktorej záleží na šťastnom detstve ich detí. Je presvedčený, že nie je v záujme jeho dcérky L. a v neposlednom rade aj jeho syna D., aby sa narušili akékoľvek vzťahy v rámci rodiny. Ich narušenie by mohlo negatívne ovplyvniť ďalší vývoj ich detí. Je presvedčený, že Ú. Ž. nekoná v najlepšom záujme jeho dcérky L., ale v záujme tretej osoby. Záverom uviedol, že s návrhom svojej manželky, aby súd predmetný návrh zamietol súhlasí v plnom rozsahu, pretože návrh o prípustnosti zapretia otcovstva nie je v záujme mal. dieťaťa a nie je podložený pravdivými tvrdeniami Ú. Ž..

10. Dňa 14.08.2019 bolo súdu doručené vyjadrenie odporcu v rade 1/ k vyjadreniu odporkyne v rade 2/ zo dňa 21.06.2019, v ktorom uviedol, že sa stotožňuje s návrhom svojej manželky, aby súd v plnom rozsahu zamietol návrh navrhovateľa ako neopodstatnený a to z dôvodu, že takéto konanie nie je v najlepšom záujme dieťaťa - jeho dcérky L.A. a ani neprispeje k jej blahu. Súhlasil s celým obsahom vyjadrenia svojej manželky k danej veci. Ďalej potvrdil, že žije s manželkou a svojimi deťmi v harmonickej, fungujúcej rodine. Svoje deti ľúbia, spoločne ich vychovávajú a vytvárajú im pokojné a šťastné detstvo. L. pokladá za svoju skutočnú dcérku, o ktorú sa stará od jej narodenia a ona ho považuje za svojho skutočného otca. Určite nie je v najlepšom záujme jeho dcérky akýmkoľvek spôsobom narušiť daný vzťah. Konanie Ú. Ž. považuje od úplného začiatku za účelové a neobjektívne. Ú. Ž. nepredložil žiadne rozhodujúce skutočnosti, ktoré by mali odôvodňovať opodstatnenosť tohto konania. Mal za to, že Ú. Ž. v ich konkrétnom prípade nepostupoval v najlepšom záujme jeho dcérky L., ale v záujme tretej strany. Vzhľadom k tomu ako rodičia L. W. dali prešetriť postup Ú. Ž. im nadriadenému orgánu Ú. M., O. A. X. U. S., L. O. L. Q. X. O.T. I.. Z ich šetrenia a písomného vyjadrenia , ktoré im zaslali vyplýva, že Ú. Ž. v tomto konkrétnom prípade od začiatku konal chybne, postupoval nesprávne, neobjektívne, nevykonal potrebné a rozhodujúce zistenia a nekoná v najlepšom záujme dieťaťa - jeho 4-ročnej dcérky L.. Tým mal za to, že doterajší postup a prístup Ú. Ž. nie je možné hodnotiť ako postup v najlepšom záujme dieťaťa, na ktorý sa odvolávajú vo svojom návrhu. Na základe týchto závažných skutočností, kde je jasne preukázané, že Ú. Ž. ako navrhovateľ nekoná v najlepšom záujme dieťaťa, žiadal súd o zamietnutie predmetného návrhu v plnom rozsahu.

11. Dňa 14.11.2019 bolo súdu doručené vyjadrenie Ú. Č., L. O. L. Q. X. O.T. I., v ktorom uviedol, že dňa 12.07.2019 a 06.11.2019 vykonal šetrenia v domácnosti maloletej. Šetrením zistili, že matka spolu s manželom p. W. W., B.. L. W. a ďalším dieťaťom D. W., C..XX.XX.XXXX obýva dvojizbový, zariadený byt v osobnom vlastníctve matky. V byte je zariadená kuchyňa, obývačka a spálňa, ktorá je predelená na dve časti, jedna časť je využívaná ako spálňa a druhú časť obývajú mal. deti, kde majú k dispozícii poschodovú posteľ, stolík a skrinky s hračkami. V byte bolo v čase šetrenia čisto a poriadok. Matka uviedla, že pracuje ako O. v oblasti predaja áut a jej manžel vo firme Y. Ž. ako autoklampiar. Jeho príjem je približne 1.200,- EUR. Manželia majú spoločný účet, z ktorého uhrádzajú všetky výdavky domácnosti. Pán W. sa dokázal preniesť cez skutočnosť, že nie je biologickým otcom B.. L., ale považuje sa za jej otca a má s ňou vytvorené puto. Pani W.Č. sa vyjadrila, že vzťah s M. D. udržiavala od roku 2013. Z tohto vzťahu sa narodila mal. L. W.. Po narodení dieťaťa, kontakt matky O. W. a M. D. aj naďalej pokračoval. Pán D. navštívil matku aj v pôrodnici. Tento vzťah trval až do augusta 2018. Po narodení dieťaťa matka túto skutočnosť oznámila aj svojmu manželovi. Matka s B.. L.Í. chodievala do bytu, ktorého prenájom zabezpečil M. D. a tu sa stretávali asi jedenkrát do mesiaca. Naposledy B.. L. videl p. D. v mesiaci august 2018. S pánom D. nie je matka v súčasnej dobe v kontakte. Maloletý D. sa v čase návštevy nachádzal v dennom tábore a maloletá L. v súkromnej škôlke. Dňa 17.07.2019 navštívil Ú. Č. pán M. D.. Pri pohovore uviedol, že si je vedomý tej skutočnosti, že B.. L.Í. je jeho dcéra. S dcérou bol v kontakte minimálne dva až trikrát v týždni. Navštívil matku aj v pôrodnici. Matka sama vodila B.. L. do bytu, ktorý prenajal, aby sa stretával s dcérou. Má svoju dcéru veľmi rád a chce sa s ňou stretávať. Ako uviedol, vzťah medzi ním a pani W. skončil, nakoľko si naša nového priateľa a stretávanie s dcérou mu prestala umožňovať. Má záujem na tom, aby sa pripustilo zapretie otcovstva. Ako uvádzal, snažil sa s matkou maloletej o tejto veci dohodnúť, ale ona nebola prístupná žiadnej dohode. Zároveň uviedol, že veľa známych a pracovníkov vo firme vedelo o tomto vzťahu a aj o tom, že je otcom B.. L.. K otázke týkajúcej sa posúdenia stability manželského spolužitia manželov W., vzťahu medzi dieťaťom a jeho rodičmi a osobitne vzťahu medzi dieťaťom a otcom dieťaťa W. W. Ú. Č. požiadal referát poradensko-psychologických služieb o podanie správy, v zmysle ktorej psychologička referátu uviedla, že psychológ nemôže poradensko-psychologickými prostriedkami a metódami zasahovať do identity a rodinno-právnych vzťahov dieťaťa, najmä keď rodina vykazuje známky súdržnej rodiny. V tejto

veci rozhodne súd na základe súdnoznaleckého dokazovania. Ú. Č. navrhol k uvedeným skutočnostiam v konaní vypočuť ako svedka p. M. D., C..XX.XX.XXXX, S. Ž. - D., J. XXXX/XX a zároveň uviedol, že v právnej veci o prípustnosti zapretia otcovstva sa vyjadria na pojednávaní po vykonaní dokazovania.

12. Dňa 27.11.2019 bolo súdu doručené vyjadrenie odporcov v rade 1/ a 2/ - rodičov mal. dieťaťa, v ktorom v prvom rade poukázali na nedostatky návrhu na rozhodnutie o prípustnosti zapretia otcovstva, a to z dôvodu, Ú. Ž., ktorý pôvodne zastupoval maloletú L. podal na súd návrh na rozhodnutie o prípustnosti na zapretie otcovstva k maloletej L. len na základe informácií, ktoré mu boli poskytnuté zo strany domnelého biologického otca M. D., S. J. XXXX/XX, Ž. - D.. Rodičia maloletej L. neboli pred podaním návrhu Ú.-P. Ž. vypočutí, nikto z pracovníkov sa nezaujímal o ich názor na prejednávanú vec, neboli k veci predvolaní na výsluch a teda nemali možnosť byť vypočutí a zaujať k veci stanovisko. Ú. Ž. nepreveril dostatočne tvrdenia pána M. D., nezistil dostatočne všetky relevantné skutočnosti pre podanie návrhu na rozhodnutie o prípustnosti zapretia otcovstva a bez ohľadu na najlepší záujem maloletej L. a bez dostatočného zistenia najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa si osvojil výlučne argumenty pána M. D. a výlučne na tomto podklade podal návrh na súd. Rodičia maloletej L. podali Ú. M., O. A. X. U., O. O.Q. Š. Č.. X, XXX XX S. (Ď. T. „.Ú. M.“) dňa 21.05.2019 podnet na prešetrenie správnosti postupu Ú. Ž. (vec vedená pod číslom XXXX/XXXXX/SPODaSK XXXX/XXXX). V tomto smere poukázali na odpoveď Ú.O. M. zo dňa 16.07.2019, v ktorej uviedlo, že na základe podania rodičov prešetrilo postup Ú. Ž., ako orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a má za to, že iniciatíva zo strany Ú. Ž. smerujúca k podaniu návrhu na ustanovenie opatrovníka maloletej L. a samotné podanie návrhu vo veci prípustnosti zapretia otcovstva na návrh dieťaťa, bola bez náležitého a objektívneho zhodnotenia situácie dieťaťa a zistenia rozhodujúcich skutočností, ktoré by odôvodňovali opodstatnenosť iniciovania konania vo veci zapretia otcovstva. Ú. M. v odpovedi rodičom uviedlo, že Ú. Ž.Y. nezohľadnil najlepší záujem dieťaťa, na určovanie ktorého sa uplatňujú prvky záujmu dieťaťa v zmysle zákona o rodine. Ú. M. ďalej v odpovedi uviedlo, že s poukazom na zistené pochybenia v postupe Ú. Ž., bol tento úrad listom zo dňa 03.07.2019 upozornený na pochybenia a ďalej usmernený v súvislosti s iniciovaním konania vo veci zapretia otcovstva na návrh dieťaťa. Podaním zo dňa 21.10.2019 odporcovia požiadali Ú. M. o sprístupnenie listu zo dňa 03.07.2019, ktorý Ú. M. adresovalo Ú. Ž.. Ú. M. im podaním zo dňa 07.11.2019 oznámilo, že nakoľko obsah listu má výlučne interný charakter, ktorý sa týka postupu Ú. Ž., nie je dôvodné nám tento list sprístupniť. Zároveň boli poučení, že odporcovia ako účastníci konania majú možnosť v konaní navrhnúť súdu uvedený list ako dôkaz. Odporcovia preto požiadali súd o vykonanie dôkazu, a to vyžiadanie listu z Ú. M. zo dňa 03.07.2019, ktorý bol adresovaný Ú. Ž. a týka sa pochybení vo veci prípustnosti zapretia otcovstva voči maloletej L.. Zároveň navrhli predvolať na výsluch M.. H. B., zamestnankyňu Ú. Ž., ktorá poskytla odborné poradenstvo pánovi M. D. a ktorá viedla spisovú dokumentáciu k maloletej L.. Účelom výsluchu malo byť oboznámenie sa s dôvodmi podania tohto návrhu a so spôsobom vyhodnotenia ústneho návrhu pána M. D.. Zároveň uviedli, že je potrebné zistiť, ako úrad postupoval po prijatí návrhu na ustanovenie opatrovníka maloletému dieťaťu na podanie návrhu na rozhodnutie o prípustnosti zapretia otcovstva a akým spôsobom posudzoval a vyhodnotil, čo je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa v tomto prípade. Z doposiaľ zistených skutočností majú pochybnosti v otázke posudzovania najlepšieho záujmu dieťaťa zo strany navrhovateľa, resp. zástupcu maloletého dieťaťa, ktorý má konať v najlepšom záujme maloletého dieťaťa a prihliadnuť na jeho potreby a nerušený psychický a fyzický vývin a prostredie, ktorému je a môže byť vystavené. Základným nedostatkom návrhu na rozhodnutie o prípustnosti zapretia otcovstva podľa vyjadrenia odporcov je absencia opísania, v čom Ú. Ž. (ako navrhovateľ v tejto veci) vidí najlepší záujem maloletého dieťaťa, keďže inicioval tohto konania. Tieto rozhodujúce skutočnosti nie sú žiadnym spôsobom v návrhu opísané ani vyhodnotené. Z návrhu nie je zrejmé, aké skutočnosti boli pred podaním návrhu posudzované, a preto z uvedeného dôvodu považovali tento návrh za podaný predčasne a nekvalifikovane. V prípade, ak by bol najlepší záujem dieťaťa riadne posudzovaný, a to aj za súčinnosti rodičov maloletej L., Ú. Ž. by s prihliadnutím na všetky okolnosti tohto prípadu tento návrh nemal podávať a táto vec a nikdy pred súd nemala dostať. Odporcovia k posudzovaniu najlepšieho záujmu mal. dieťaťa uviedli, že ako rodičia mal. dieťaťa absolútne nesúhlasia s podaným návrhom, nakoľko iniciovanie a vedenie tohto konania nie je v najlepšom záujme B. L.. Jedná sa o necitlivý zásah do pokojného chodu rodiny, v ktorej maloletá vyrastá od svojho narodenia. Napriek skutočnosti, že manžel matky maloletej L. nie je jej biologickým otcom, od jej narodenia sa o ňu príkladne stará a spolu s manželkou ju vychovávajú v spoločnej domácnosti. Maloletá L. považuje za svojho biologického otca odporcu v 1. rade, ktorý s ňou žije v jednej domácnosti od jej narodenia a spolu s matkou maloletej jej vytvárajú riadne rodinné zázemie. Maloletá L. má v súčasnosti 4 roky a 11 mesiacov (takmer už 5 rokov), od svojho narodenia žije v usporiadanej rodine, má svojho staršieho súrodenca (brata vo veku 9 rokov) a má vytvorené najlepšie

podmienky pre svoj rozvoj v tejto rodine. Nemôže byť preto v záujme (a už vôbec nie v najlepšom záujme) maloletej L., aby bola jej rodina rozbitá len preto, aby sa spochybňovalo otcovstvo manžela matky k maloletej L.. Odporcovia sú presvedčení, že záujem pána M. D. nemôže prevyšovať záujem na zachovaní rodiny, ktorá je plne funkčná a je v nej vytvorené ideálne a vhodné prostredie pre zdravý a nerušený vývin maloletej L.. Odporca v 1. rade vychováva maloletú L. od jej narodenia, má s ňou vytvorené pevné rodičovské puto, spolu s odporkyňou v 2. rade maloletú L. vychovávajú, starajú sa o ňu, zabezpečujú všetky jej potreby. Maloletá L. považuje odporcu v 1. rade za svojho otca, ten sa o ňu svedomito stará a považuje ju za svoju vlastnú dcéru. Rodina žije v harmonickom rodinnom prostredí a zásah do tohto vybudovaného vzťahu a vstup nového „biologického“ otca do tohto vzťahu by značne narušil fyzický a duševný rozvoj maloletej L. a akýkoľvek nevhodný zásah (vrátane prípadné zapretie otcovstva odporcu v 1. rade) by sa mohol do značnej miery podpísať pod vznik rôznych psychických a iných vývinových negatív na strane maloletej L., ale aj ostatných príslušníkom rodiny, vrátane ďalšieho maloletého dieťaťa v rodine (9-ročného brata). Rodičia maloletej L. sa absolútne stotožňujú s názorom Ú. M. v tom, že záujem maloletého dieťaťa je potrebné vnímať v širšom kontexte, a to nielen s ohľadom na právo dieťaťa poznať svoju identitu, ale tiež právo vyrastať v prirodzenom rodinnom prostredí, právo na starostlivosť obidvoma rodičmi, ktorými sú odporcovia ako manželia. V rámci trojročnej zákonnej lehoty od narodenia maloletej L. ani jeden z odporcov nepodal na súd návrh na zapretie otcovstva odporcu v 1. rade, nakoľko ani jeden z rodičov maloletej L. na tom záujem nemal a ani v súčasnosti rodičia maloletej L. nemajú záujem na tom, aby bolo otcovstvo odporcu v 1. rade zapreté. Maloletá L. je súčasťou fungujúcej štvorčlennej rodiny, v ktorej vyrastá spolu so svojím deväťročným bratom (spoločné dieťa odporcov). Chlapec vníma vzťahy v rodine ako dobre fungujúce a rodinu ako jeden celok. Odporcovia nesúhlasia s tým, aby bola maloletá L. načas vytrhnutá z tohto prostredia (kedy by bola so svojim biologickým otcom), nakoľko by to narušilo integritu a celistvosť tejto dobre fungujúcej rodiny ako celok. Vytrhnutie maloletej L. z fungujúcej rodiny a jej rodinného zázemia, s ktorým je vžitá, spôsobí narušenie pohľadu oboch maloletých detí na rodinu, rodinné vzťahy a zväzky, čo sa môže zásadne podpísať na ich ďalší vývoj a vnímanie rodiny ako zásadnej hodnoty v živote človeka. Návrh v konaní o prípustnosti zapretia otcovstva je predčasný, ničím nepodložený a zdôvodnený, nemajúci oporu v zistenom skutkovom stave (nakoľko ten nebol zistený vôbec) a podaný v záujme tretej strany, nie v najlepšom záujme maloletej L.. Keďže záujem maloletého dieťaťa musí byť prvoradou esenciou v tomto konaní, je otázka najlepšieho záujmu kľúčovou pri riešení kolízie konkurujúcich si práv a záujmov, ktoré je nutné spravodlivo vyvažovať a dôkladne sa zaoberať individuálnymi okolnosťami prípadu. Napriek skutočnosti, že navrhovateľom je maloleté dieťa, za ktoré podal návrh Ú. Ž., skutočným iniciátorom tohto konania je domnelý biologický otec (vzhľadom na vek maloletého dieťaťa mali za to, že maloleté dieťa ešte nedokáže pochopiť, čo je predmetom tohto konania a teda nemôže byť ani iniciátorom tohto konania a tobôž toto konanie nemôže byť v jeho najlepšom záujme). V tomto smere poukázali na uznesenie C. O. z 22.06.2016, sp. zn. X J., ktorý uvádza, že tento konflikt je riešený priamo v právnej úprave, nakoľko ak by zákon priznával domnelému otcovi (bez ďalšieho) právo zaprieť otcovstvo právneho otca, išlo by nepochybne o popretie ochrany najlepšieho záujmu dieťaťa, keďže zahájenie takéhoto konania by bolo len na uvážení navrhovateľa a tak by mohlo narušiť pokojný a zabezpečený doterajší sociálny status dieťaťa a samotné výsledky konania, ktoré by mohli zmeniť právny status, by nemuseli byť vždy v najlepšom záujme dieťaťa. Najlepší záujem dieťaťa reflektuje aj ust. § 96 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré samotnému dieťaťu umožňuje iniciovať konanie o zapretie otcovstva, pričom nie je časovo obmedzené (bez ustanovenia prekluzívnej lehoty na podanie návrhu tak, ako pri matke a otcovi dieťaťa). Dôvodom pre zachovanie absencie zapieracieho práva putatívneho otca je pretrvávajúci názor, že statusové pomery medzi rodičmi a deťmi majú významný osobný prvok, ktorý nedovoľuje zásah iným subjektom než tým, ktoré na týchto vzťahoch priamo participujú. Odporcovia nepopierajú, že určenie otcovstva stavia do kolízie biologickú realitu s právnou domnienkou. V prípade maloletej L. ale nastala situácia, že aj v dôsledku plynutia času došlo zo strany maloletého dieťaťa k nadviazaniu sociálneho puta s odporcom v 1. rade. ESĽP vo veci X. M. C. (Rozsudok ESĽP zo dňa 22.03.2012 vo veci sťažnosti č. XXXXX/XX) konštatoval, že v okolnostiach daného prípadu môže mať právne (sociálne) otcovstvo prednosť pred biologickým, pričom rozhodnutie dať prednosť už existujúcemu vzťahu medzi právnym otcom a dieťaťom sledovalo legitímny cieľ (zabezpečenie najlepších záujmov dieťaťa) a neporušilo článok 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. ESĽP kladie prvoradý dôraz na „najlepší záujem dieťaťa“, a to aj pred právom otca na určenie jeho biologického rodičovstva (rozhodnutia ESĽP vo veci I. M. C. sťažnosť č. XXXXX/XX, C. M. R. sťažnosť č. XXXXX/XX, I. S. D. M. B. sťažnosť č.XXXXX/XX). ESĽP v zásade uznáva, že právna istota a záujem dieťaťa je legitímny dôvod obmedzenia možnosti poprieť alebo určiť otcovstvo (rozsudok ESĽP zo dňa 28.11.1984 vo veci U.-O. M. Q., sťažnosť č. XXXX /., § 41). V kontexte judikatúry ESĽP je preto potrebné každý prípad skúmať vzhľadom na jeho špecifiká, pričom

rozhodnutie súdu nemusí bezvýnimočne deklarovať súlad medzi biologickým a právnym otcovstvom, ale jeho cieľom je, za aplikácie najlepšieho záujmu dieťaťa, dosiahnuť spravodlivú rovnováhu medzi konkurujúcimi si záujmami. ESĽP pripúšťa, aby sa zásada preferencie biologickej reality pred právnou domnienkou neuplatňovala úplne a nemenne (s poukazom na rozhodnutie ESĽP zo dňa 18.08.2006 vo veci U. M. M., sťažnosť č. XXXXX/XX). Tak, ako článok 7 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa priznáva dieťaťu právo poznať svojich (biologických) rodičov, výkladom možno dôjsť k záveru, že mu taktiež priznáva právo svojich rodičov nepoznať, keďže ide o právo, a nie o povinnosť poznať svojich rodičov. Zároveň však tento článok zakotvuje právo poznať svojich rodičov iba podľa možností, teda samotné právo je obmedzené, a to v kontexte najlepšieho záujmu dieťaťa. Zhrnúc vyššie uvedené, z čl. 7 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa priamo nevyplýva, že dieťa má za každých okolností povinnosť poznať svojich biologických rodičov. Tým, že dohovor jednoznačne hovorí o právach dieťaťa, a nie o jeho povinnostiach, je ponechané na dieťati, či toto právo využije. Odporcovia ďalej uviedli, že považujú za nevyhnutné spomenúť Uznesenie Ústavného súdu SR II. ÚS XXX/XX, v ktorom je konštatované, že využitie práva dieťaťa poznať svojich rodičov z zmysle čl. 7 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa predpokladá individuálne rozhodnutie dotknutého dieťaťa domáhať sa svojho práva. Ústavný súd v tomto konkrétnom prejednávanom prípade konštatoval, že krajský súd v tejto súvislosti správne vychádzal z toho, že v prípade maloletého dieťaťa vo veku asi desať a pol roka nie je pravdepodobné, aby sa takouto otázkou zaoberal. Vzhľadom na to, že ide o výnimočnú prípustnosť zapretia otcovstva na návrh dieťaťa, ktoré je výlučne aktívne legitimované na podanie takéhoto návrhu, je potrebné zároveň skúmať, či v prípade maloletého navrhovateľa ide o jeho skutočnú vôľu otcovstvo zaprieť, čo nemožno zamieňať so záujmami a vôľou niektorého z rodičov, prípadne biologického otca. S prihliadnutím na vek maloletej L. je nepochybné, že táto sa otázkou otcovstva nezaoberala. Odporcovia ďalej poukázali na Nález Ústavného súdu Č. sp. zn. Pl. Ú. XX/XX zo dňa 08. júla 2010, v ktorom Ú. Č. konštatuje, že nie je možné požiadavku zhody biologického a právneho otcovstva považovať za absolútnu. Právny vzťah otca a dieťaťa totiž nie je len mechanickou reflexiou existencie biologického vzťahu, ale postupom času sa môže aj pri absencii tohto vzťahu vyvinúť medzi právnym otcom a dieťaťom taká sociálna a citová väzba, ktorá z hľadiska práva na ochranu súkromného a rodinného života bude tiež požívať právnu ochranu. Odporcovia ku skutočnostiam uvedeným v podaní Ú. Č. zo dňa 14.11.2019 uviedli nasledovné: Odporkyňa v 2. rade sa začala stretávať s pánom M. D. od novembra 2013. Odporkyňa v 2. rade bola zo strany pána M. D. uvedená do omylu čo sa týka jeho zdravotného stavu, konkrétne ohľadom jeho plodnosti. Tvrdil, že nemôže splodiť dieťa, čo odporkyňa v 2. rade zobrala na vedomie, nakoľko nikdy neplánovala a ani nemala v úmysle mať s pánom M. D. dieťa. Po zistení, že čaká dieťa, sa odporkyňa v 2. rade rozhodla dieťa si ponechať s tým, že si dá vypracovať testy otcovstva. Práve pán M. D. na odporkyňu v 2. rade celý čas naliehal, bez ohľadu na budúce výsledky testu, aby svojmu manželovi tvrdila, že dieťa je jeho (manželove). Po narodení maloletej L. chcela odporkyňa v 2. rade vzťah s pánom M. D. ukončiť, čo sa jej vzhľadom na manipuláciu zo strany pána D. a nátlak, ktorý na ňu vyvíjal, nepodarilo. Odporkyni v 2. rade sa nakoniec podarilo ukončiť stretávanie s pánom M. D. až dňa 27.07.2018, avšak ten ju následne začal prenasledovať, chodiť pred materskú školu, kde svojim správaním privádzal maloletú L. do psychického stresu a veľkého plaču. Vyjadrenie pána M. D., že prenajal byt, aby sa stretával s maloletou L. nie je pravdivé, nakoľko tento byt užíval/mal v nájme už v čase, keď odporkyňa v 2. rade nebola tehotná s maloletou L.. Odporkyňa v 2. rade sa však nevie vyjadriť, kedy začal byt užívať a čo bolo skutočným dôvodom prenajatia si predmetného bytu zo strany pána M. D.. V tomto byte sa odporkyňa v 2. rade stretávala s pánom D. spravidla osamote, vo výnimočných prípadoch zobrala so sebou aj maloletú L., ktorej sa však pán M. D. nevenoval, skôr ho jej prítomnosť otravovala. Maloletá väčšinu tohto času prespala. Pán M. D. uviedol, že bol s maloletou L. v kontakte min. 2 - 3x v týždni. Tento údaj sa však nezakladá na pravde, kontakt medzi nimi bol minimálny, žiadna interakcia medzi nimi neprebehla, maloletá L. ani nevie jeho meno. K tvrdeniu pána M. D. o návšteve v pôrodnici odporcovia uviedli, že v čase pôrodu bol pán M. D. spolu s jeho rodinou na dovolenke v M., a to aj napriek tomu, že mu odporkyňa v 2. rade oznámila termín pôrodu. Po návrate z dovolenky odporkyňu v 2. rade v pôrodnici navštívil, avšak len za tým účelom, aby sa ubezpečil, že do rodného listu bude zapísaný odporca v 1. rade. Pán M. D. nikdy nejavil reálny záujem o maloletú L.. Z jeho strany ide iba o prázdne slová. Odporkyni v 2. rade reálne s ničím, čo sa týka maloletej L.A., nepomohol, nepodieľal sa na jej výchove, nezaujímal a ani sa nestaral o jej potreby, neprispieval na jej výživu ani len dobrovoľne. S maloletou L. nemá vybudovaný žiadny vzťah, L. nevie kto je a nepozná ani jeho meno. Medzi ním a maloletou L. nie sú vybudované žiadne väzby. Pán D. prenechal celú výchovu a zodpovednosť na pleciach odporkyne v 2. rade a jej rodiny, najmä odporcu v 1. rade a ich najbližších príbuzných. V čase, keď bola maloletá L. chorá, sa prevažne nachádzal niekde na dovolenke so svojou rodinou a jeho záujem o maloletú L. bol minimálny, skôr formálny. Maloletú L. používal len ako jeden z nástrojov manipulácie odporkyne v

2. rade, ktorým sa snažil docieliť ďalšie spoločné stretnutia, a to aj napriek tomu, že odporkyňa v 2. rade tieto stretnutia chcela opakovane ukončiť. Pán M. D. však nebol ochotný akceptovať tieto snahy odporkyne v 2. rade o ukončenie stretávania. Nakoľko je však držiteľom viacerých zbraní a vzhľadom na jeho psychickú nevyrovnanosť, ktorú preukazoval najmä požívaním alkoholu a občasnými návštevami psychológa, sa napokon odporkyňa v 2. rade odhodlala ukončiť toto stretávanie za každú cenu a ako dôvod uviedla stretávanie s iným mužom v presvedčení, že jej pán M. D. dá pokoj. Odporkyňa v 2. rade nepovažuje jednostranné návrhy a podmienky pána M. D. ako jeho snahu dohodnúť sa. Konečným cieľom týchto návrhov a podmienok bolo napokon len dosiahnutie ďalšieho stretávania sa s odporkyňou v 2. rade (nie budovanie vzťahu s maloletou L.), a teda išlo o ďalšiu manipuláciu a zavádzanie zo strany pána M. D.. Keď odporkyňa v 2. rade nepristúpila na podmienky pána M. D. a tieto praktiky z jeho strany nemienila ďalej už akceptovať, výsledkom bolo iniciovanie tohto postupu zo strany pána M. D. týkajúce sa maloletého dieťa. Uvedené preto nemožno vnímať ako úprimnú snahu pána M. D. o maloletú L., ale len „pomstu“ voči odporkyni v 2. rade, na čo pán M. D. upozorňoval odporkyňu v 2. rade ešte v čase kým toto konanie neinicioval cez Ú. Ž.. Odporkyňa v 2. rade oznámila odporcovi v 1. rade, že maloletá L. nie je jeho dcérou už počas tehotenstva, nie až po narodení maloletej (na upresnenie vyjadrenia v liste Ú. Č.), skutočnosť, že sa odporkyňa v 2. rade stretávala v pánom M. D. aj po narodení maloletej L. sa odporca v 1. rade dozvedel až v októbri 2018, kedy už správanie pána M. D. voči osobe odporkyne v 2. rade bolo neúnosné. Pracovníčky Ú. Č. sa na osobnom stretnutí s odporcom v 1. rade a odporkyňou v 2. rade dňa 06.11.2019 vyjadrili, že sa o tomto prípade radili aj s Ú. Ž., čo odporcovia považujú za neprijateľný postup, vzhľadom na zachovanie ich nestrannosti a objektivity v tomto prípade. Odporcovia vo svojom vyjadrení ďalej uviedli, že ako rodičia maloletej L. neboli zo strany Ú. P. Ž. kontaktovaní, nebolo im umožnené vyjadriť sa k zamýšľanému návrhu. Konanie Ú.-P. Ž. bolo absolútne netransparentné a unáhlené. Ú.-P. Ž. konal bez bližšieho šetrenia a bez náležitého posúdenia skutočného stavu veci a bez zváženia dopadov tohto návrhu a celého konania na maloletú L., ktorej najlepší záujem má chrániť. Ú.M. Ž. nedodržal postupy rozhodujúce pre podanie tohto návrhu. Ú.-P. Ž. konal jednostranne a unáhlene, len v záujme jednej strany (biologického otca). O ústnej požiadavke pána M. D. neexistuje žiadny úradný záznam na Ú. Ž., odporcovia mali za to, že ide o vysoko neštandardný a neprofesionálny postup. Úlohou Ú. má byť v prvom rade chrániť a hájiť najlepší záujem maloletej L. a nie záujem iných strán, a preto tento postup odporcovia považujú za obrovský zásah do pokojného rodinného spolužitia, priame zasahovanie do súkromia smerujúce k rozbitiu rodiny, čo nemôže byť v žiadnom prípade v najlepšom záujme maloletej L.. Maloletá L. má vytvorené ideálne podmienky pre svoj rast a vývoj, zo strany jej rodičov je jej poskytnutý stabilný a pokojný domov, v ktorom nerušene vyrastá a má okolo seba ľudí, ktorí ju úprimne ľúbia a sú jej piliermi. Odporcovia ako rodičia maloletej L. vytvárajú dieťaťu stabilné, bezpečné a harmonické rodinné zázemie. Konštrukcia určenia otcovstva podľa prvej domnienky, i keď nezodpovedá skutočnému stavu rodičovstva a môže prípadne viesť aj k obmedzeniu práv biologického otca, vychádza z uprednostnenia právnej istoty a záujmov maloletého dieťaťa. Je premietnutím práv dieťaťa a ochrany jeho záujmov v zmysle Dohovoru o právach dieťaťa. Maloletá L. má otca určeného, ten je od jej narodenia nositeľom všetkých rodičovských práv a povinností a z toho vyplývajúcej právnej ochrany. Najdôležitejšou otázkou, ktorú je v tomto konaní potrebné zodpovedať, je najlepší záujem maloletej L.. Odporcovia sú si vedomí toho, že na jednej strane sú práva biologického otca, ale na druhej strane je najlepší záujem maloletej L. ako aj práva všetkých osôb, ktoré vytvárajú jej zázemie a rodinu. V danom prípade je to aj o posúdení rovnováhy v tom, či má byť výsledkom konania stav, keď na úkor štyroch osôb bude jednej osobe vyhovené, čím by došlo k nenapraviteľným stratám na strane štyroch osôb, ktoré v súčasnosti vytvárajú celistvú rodinu. Je najlepším záujmom maloletej L. mať nového otca? Alebo zotrvanie v celistvej a funkčnej rodine? Maloletá L. môže neskôr, keď bude na to osobnostne a psychicky pripravená, nadviazať vzťah s biologickým otcom a v prípade, ak sa sama rozhodne, nič jej nebráni v tomto smere podniknúť aj príslušné právne kroky. V súčasnosti však nie v najlepšom záujme maloletej L., aby sa do súčasného stavu zasahovalo, nakoľko je predčasné a nezodpovedné takto zasahovať do života tak malého dieťaťa, ktoré ešte nie je na takom stupni rozumovej vyspelosti, aby dokázalo pochopiť následky rozhodnutia smerujúceho k prípustnosti zapretia otcovstva. V závere svojho vyjadrenia odporcovia uviedli, že v tomto prípade záujem maloletej L. na poznaní svojho biologického otca nie je daný, a to z dôvodu, že maloletá L. od svojho narodenia žije v harmonickom rodinnom prostredí, odporcu v 1. rade považuje za svojho skutočného otca, sú spolu v každodennom kontakte a je medzi nimi vytvorené silné puto. Mali za to, že je potrebné umožniť maloletej L., aby sa sama rozhodla, keď na to bude mať rozumové schopnosti a vôľové vlastnosti, či je v jej záujme iniciovať toto konanie. S poukazom na všetky vyjadrenia odporcov a všetky skutočnosti, za akých bol predložený tento návrh na súd žiadali, aby súd po vykonanom dokazovaní návrh maloletého dieťaťa zamietol ako nedôvodný.

13. Súd vo veci nariadil a dňa 03.12.2019, 06.03.2020, 22.05.2020 a dňa 26.06.2020 vykonal pojednávania v prítomnosti účastníkov a právneho zástupcu odporcov v rade 1/ a 2/. Účastníci konania zotrvali na svojej skutkovej a právnej argumentácii obsiahnutej v ich vyjadreniach ako aj pri uskutočnených výsluchoch v konaní pred súdom.

14. Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu, a to najmä návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.03.2019, uznesením OS Žilina, č.k. XXP/XX/XXXX-XX zo dňa 11.02.2019, znaleckým posudkom z odboru genetiky (analýza DNA) č. 28/2014 zo dňa 18.09.2014, vypracovaným U.. K. R., M.., znalkyňou z odboru Genetika, Analýza DNA, rodným listom mal. L. W., C..XX.XX.XXXX, uznesením OS Žilina, sp. zn. zo dňa 05.04.2019, uznesením OS Žilina, č. k. -64 zo dňa 29.04.2019, písomnými vyjadreniami odporcu v rade 1/ zo dňa 15.04.2019, 08.07.2019 a 12.08.2019, sťažnosťou odporcu v rade 1/ zo dňa 23.04.2019, písomnými vyjadreniami odporkyne v rade 2/ zo dňa 09.04.2019, 15.04.2019, 21.06.2019, vyjadrením kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa - Ú. Č. zo dňa 14.11.2019, vyjadrením referátu poradensko-psychologických služieb Ú. X. U. Č., vyjadrením odporcov v rade 1/ a 2/ k prípustnosti návrhu na zapretie otcovstva k mal. dieťaťu zo dňa 27.11.2019, odpoveďou Ú.O. M., O. A. X. U., L. O. L. Q. X. O. I. S. zo dňa 16.07.2019, odpoveďou Ú. M., O. A. X. U., L. O. L. Q. X. O. I. S. zo dňa 07.11.2019, rodinnými fotografiami predloženými odporkyňou v rade 2/ a svedkom M. D., ako aj výsluchom odporcov v rade 1/ a 2/, výsluchov svedkov, a to M. D., biologického otca maloletej, Y.. A. A. a W. A., krstných rodičov mal. dieťaťa, Y. D., kolegyne odporkyne v rade 2/, Y.. X. V., rodinnej známej a M.. H. B., zamestnankyne Ú. Ž., ako aj celým spisovým materiálom.

15. Podaním, doručeným súdu dňa 01.06.2020 bolo súdu doručené vyjadrenie odporcov v rade 1/ a 2/ k výpovediam svedkov na pojednávaniach konaných dňa 06.03.2020 a 22.05.2020 a k doterajšiemu priebehu konania. Odporcovia vo svojom vyjadrení uviedli, že aj po výsluchu pani B. ostáva nezodpovedaná otázka, akú úlohu má v tomto prípade plniť Ú. M., O. A. X. U. (Ď. T. „.Ú.“.), ktorý zastupuje v tomto konaní maloleté dieťa a má hájiť jeho záujmy. Samotný Ú. by podľa ich názoru mal byť kvalifikovanou inštitúciou, ktorá by mala byť sama schopná zabezpečiť úkony (šetrenie v rodinách), ktorých výsledkom bude predbežné posúdenie, aké sú okolnosti na strane biologického otca, na strane muža zapísaného v rodnom liste dieťaťa ako otec, matky a samotného dieťaťa a predbežný názor na to, čo je v príslušnom individuálnom prípade v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. Nakoľko sa jedná o výnimočný zásah do životov všetkých zainteresovaných, okolnosti na podanie návrhu na pripustenie zapretia otcovstva v mene maloletého dieťaťa musia byť dostatočne prešetrené a odôvodnené, čo sa však v tomto prípade nestalo. Ú. má hájiť najlepšie záujmy dieťaťa, s týmito by sa však mal pred podaním formálneho návrhu aj vopred oboznámiť. Z výsluchu pani M.. H. B., M. Ú. sa nedozvedeli, ako orgán, ktorý má hájiť najlepší záujem dieťaťa pred podaním tohto návrhu postupoval a ako vyhodnotil vyššie uvedené atribúty, ktoré sa majú zohľadniť pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa. Tieto otázky pracovníčka zodpovedať nevedela alebo nechcela. Tieto otázky by podľa ich názoru mal Ú. vyhodnotiť a zdôvodniť nielen mechanicky a formálne, ale aj s ohľadom na konkrétne okolnosti spočívajúce v danosti prípadne nielen „technické“ podmienky na výchovu, starostlivosť a všestranný vývoj maloletého dieťaťa (bytové predpoklady, dochádzka do materskej školy alebo na voľnočasové aktivity, lekárska starostlivosť a pod.), ale aj vzhľadom na emocionálne (či už pozitívne alebo negatívne) väzby maloletého dieťaťa ku každému z matrikových rodičov ako aj k biologickému otcovi a súrodencom. Postup Ú.M. bol striktne formalistický, bez zohľadnenia skutočnosti, že rozhodujú o ďalšom živote maloletého dieťaťa. Opätovne odporcovia poukázali na odpoveď Ú. M. zo dňa 16.07.2019, v ktorej uviedlo, že na základe podania rodičov prešetrilo postup Ú. Ž., ako orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a má za to, že iniciatíva zo strany Ú. Ž. smerujúca k podaniu návrhu na ustanovenie opatrovníka maloletej L. a samotné podanie návrhu vo veci prípustnosti zapretia otcovstva na návrh dieťaťa, bola bez náležitého a objektívneho zhodnotenia situácie dieťaťa a zistenia rozhodujúcich skutočností, ktoré by odôvodňovali opodstatnenosť iniciovania konania vo veci zapretia otcovstva. Ú. M. v odpovedi rodičom uviedlo, že Ú.M. Ž. nezohľadnil najlepší záujem dieťaťa, na určovanie ktorého sa uplatňujú prvky záujmu dieťaťa v zmysle zákona o rodine. Ú. M. ďalej v odpovedi uviedlo, že s poukazom na zistené pochybenia v postupe Ú. Ž., bol tento úrad listom zo dňa 03.07.2019 upozornený na pochybenia a ďalej usmernený v súvislosti s iniciovaním konania vo veci zapretia otcovstva na návrh dieťaťa. Z činnosti Ú. v tomto konaní, ako aj z výsluchu pracovníčky, pani B. vyplynulo, že kolízny opatrovník postupuje veľmi neobjektívne, má síce hájiť záujmy dieťaťa, zatiaľ však zo všetkých otázok a opatrení vyplýva, že háji len záujmy biologického otca. Jeho snahou nie je zistiť ako sa veci

naozaj majú. Otázky, ktoré navrhovateľ kládol svedkom boli neobjektívne, nevhodne formulované a aj z tohto procesného správania sa navrhovateľa možno vyvodiť len to, že Ú. od začiatku nepostupoval s dostatočnou odbornou starostlivosťou a nesnažil sa zistiť a zabezpečiť najlepší záujem maloletého dieťaťa a ten patrične v konaní hájiť. Fotodokumentácia, ktorú mal Ú. na pojednávaní 22.05.2020 nachystanú, taktiež svedčí o ich absolútnej neobjektívnosti, kedy Ú. ako kolízny opatrovník sa evidentne prikláňa na stranu biologického otca (od odporcov si žiadne podklady nepýtal) a nie je jeho snahou zohľadňovať záujem maloletého dieťaťa. Tieto fotky sú statické, nedokazujú, že medzi maloletým dieťaťom a biologickým otcom bolo/je vytvorené puto. Je to len ďalší z prejavov manipulácie zo strany pána D., kedy zneužil jednotlivé situácie vo svoj prospech. Napr. spôsobom, že vylákal odporkyňu v 2. rade za úplne iným účelom na stretnutie, tá nemala kam dať dieťa, tak prišla na stretnutie aj s dieťaťom a vo vhodnej chvíli spravil pán D. fotku vytrhnutú z kontextu. Dôležité je však uviesť, že medzi maloletým dieťaťom a pánom D. neprebehla žiadna bližšia interakcia, nejavili o seba záujem. Maloleté dieťa si nevytvorilo k pánovi D. žiadny vzťah, ani len nejaký povrchný, ktorý by prekračoval mieru akéhokoľvek kontaktu maloletého dieťaťa s akýmkoľvek iným mužom či osobou. Pritom pán D. sa na nedostatok možností sťažovať určite nemôže. Tieto svoje možnosti však nevyužil, nakoľko jeho záujmom bola len odporkyňa v 2. rade, ktorú od začiatku manipuloval a využíval jej prítomnosť na svoje vlastné sebecké potreby. Nikdy pánovi D. nešlo o úprimný a skutočný vzťah medzi otcom a dcérou. Zároveň poukázali na vyjadrenie súdom určeného kolízneho opatrovníka Ú. na prvom pojednávaní dňa 03.12.2019, kde sa Ú. Č., ktorý zastupuje maloleté dieťa a má hájiť najlepší záujem maloletého dieťaťa vyjadril, že jemu najlepší záujem dieťaťa v tomto prípade nie je daný - nepozná ho. A pritom súhlasil s podaným žalobným návrhom a svojím viacnásobným vyjadrením, že sa jedná „len o prípustnosť zapretia otcovstva“ sa snaží účelovo zľahčovať závažnosť podaného návrhu. Samotný Ú. Č. na osobnom stretnutí s oboma odporcami - rodičmi maloletého dieťaťa dňa 06.11.2019, navrhoval rodičom, aby súhlasili s návrhom prípustnosti zapretia otcovstva s následným zapretím otcovstva a zároveň navrhovali rodičom, aby sa dohodli s pánom D.. Celý tento prístup kolízneho opatrovníka svedčí o tom, že preferuje záujem tretej strany bez ohľadu na najlepší záujem maloletého dieťaťa, ktorého zastupujú a bez ohľadu všetky dopady na rodinu, v ktorej maloleté dieťa vyrastá. K výsluchu pani Y.. A. A., pána W. A., pani Y. D. a pani X. V. odporcovia uviedli, že z výsluchu svedkov jasne vyplynulo, že odporcovia sú spolu s oboma maloletými deťmi plne hodnotná rodina, ktorá plní všetky potrebné funkcie (psychohygienickú a emocionálnu, ekonomickú, výchovnú, ochrannú, socializačnú, odpočinkovo - regeneračnú,...). Maloleté dieťa má v rodine priestor na vytváranie si vlastnej identity, je milované, odporcovia sú pre maloletú L. zárukou bezpečia a istoty. Zásah do tohto vybudovaného vzťahu a vstup nového „biologického“ otca do tohto vzťahu by značne narušil fyzický a duševný rozvoj maloletej L. a akýkoľvek nevhodný zásah (vrátane prípadného zapretia otcovstva odporcu v 1. rade) by sa mohol do značnej miery podpísať pod vznik rôznych psychických a iných vývinových negatív na strane maloletej Olívie, ale aj ostatných príslušníkov rodiny, vrátane ďalšieho maloletého dieťaťa v rodine (9-ročného brata). Argumentácia Ú., že maloleté dieťa má právo poznať svojho biologického otca v kontexte všetkých skutočností vyznieva veľmi prvoplánovo až neodborne. Nie je možné za každých okolností pripustiť, že toto právo dieťaťa je potrebné nadradiť na iné jeho práva. Dieťa má právo aj na zdravý a nerušený vývoj v pokojnej a riadnej rodine. Toto právo dieťaťa je zo strany Ú. akoby v celom konaní prehliadané. Ú. pritom poukazuje na neurčitý prípad z minulosti, kde starší chlapec túto situáciu neuniesol a skončilo to tragicky keď sa v neskoršom veku dozvedel, že jeho biologickým otcom je iný muž. Nie je možné však jeden prípad vzťahovať na všetky situácie, kde v rodnom liste je ako otec zapísaný iný muž ako je biologický otec. Každá situácia je špecifická a jedinečná a závisí od okolností daného prípadu. V danom prípade je to v rukách rodičov maloletého dieťaťa, kedy uvážia, že je v záujme maloletého dieťaťa mu túto informáciu poskytnúť, keď bude dieťa na to pripravené a všetko postupným a šetrným spôsobom. Nie je akceptovateľné, aby 5-ročnému dieťaťu bola táto informácia poskytnutá tak, že pán D. sa jedného dňa prihlási o svoje práva k dieťaťu nútenou formou. Práve toto je základná obava, že sa pán D. nebude strániť takýchto foriem nátlaku, keďže jeho povahové rysy ho predurčujú veci riešiť z pohľadu uspokojovania vlastných egoistických potrieb a nehľadieť pritom na záujmy iných ľudí. Nakoniec aj tieto skutočnosti vyplynuli z výsluchu svedkov, ktorí poukazovali na jeho pomstychtivé správanie a prenasledovanie odporkyne v 2. rade i napriek jej želaniu, aby ju nekontaktoval. K výsluchu pána M. D. odporcovia uviedli, že jeho výpoveď bola rozporná a nedôveryhodná a nemožno z nej nadobudnúť presvedčenie, že jeho jediným úmyslom je dosiahnuť najlepší záujem maloletého dieťaťa. Jeho výpoveď skôr vzbudzuje dojem, že jeho motivácia je hnaná pocitom ohrdnutého muža, ktorý nezniesol skutočnosť, že odporkyňa v 2. rade s ním ukončila vzťah, keďže nebol schopný urobiť rázne rozhodnutie. Počas celého vzťahu odporkyňu v 2. rade manipuloval, zavádzal a zneužil jej vieru v jeho prázdne sľuby. Odporkyňa považovala za potrebné uviesť vyjadrenia pána D. na pravú mieru: a) pán D. uviedol odporkyňu v 2. rade do omylu

v otázke v jeho schopnosti počať dieťa (tvrdil, že už nemôže mať deti); b) skutočnosť, že odporkyňa v 2. rade otehotnela znášal pán D. ťažko, rozhodnutie, či si dieťa ponechať alebo absolvovať prerušenie tehotenstva ponechal výlučne na odporkyni v 2. rade (keďže má problémy s prijímaním rozhodnutí aj tento krát sa zbavil tejto zodpovednosti); c) ako už bolo spomenuté, v dôsledku neschopnosti pána D. prijať akékoľvek rozhodnutie bol vzťah odporkyne v 2. rade a pána D. neistý, nakoľko na začiatku tehotenstva tvrdil, že sa chce rozviesť (v tomto presvedčení zotrval mesiac), následne tvrdil, že sa rozviesť nechce, tento kolotoč vyjadrení sa neustále opakoval, pričom medzi najčastejšie dôvody, pre ktoré sa nemohol rozviesť uvádzal: má syna, ktorý by sa mohol psychicky zrútiť a znenávidieť pána D., aj on by sa potom psychicky zrútil a na čo by bol odporkyni v 2. rade partner so psychickými problémami, aj tak by to určite nevydržalo, pre krátkosť času čo spolu mali vzťah odporkyňu v 2. rade dostatočne nepozná aby s ňou žil, nechce prísť o časť majetku, ktorý by pripadol jeho manželke po rozvode, nemá záujem sa ťahať po súdoch, nevie, či si dokáže vytvoriť vzťah so synom odporkyne v 2. rade; d) na základe vyššie uvedených vecí chcela odporkyňa v 2. rade s pánom D. ukončiť stretávanie, čo jej však neumožnil a začal sľubovať, že to všetko vyrieši, že nemôže bez nej žiť, že ju miluje - týmto spôsobom odporkyňu v 2. rade neustále manipuloval, zavádzal a vyvolával dojem, že má v pláne byť s odporkyňou v 2. rade a s maloletým dieťaťom. Všetko umocňoval zamilovanými SMS. Takto to celé trvalo do pôrodu; e) pán D. sa pôrodu nezúčastnil, nakoľko aj proti námietkam odporkyne v 2. rade išiel so svojou rodinou a rodinnými známymi na dovolenku do M.. Maloletá L. sa narodila o jeden deň skôr ako bol vypočítaný termín pôrodu, čo skutočne nie je možné považovať za nejaký posun termínu ako sa to snaží navodiť pán D. vo svojej výpovedi. Po telefonickom oznámení neskôr prišiel navštíviť odporkyňu v 2. rade do pôrodnice, kde sa ubezpečoval, že v rodnom liste bude zapísaný odporca v 1. rade a nie on. Tvrdenie pána D. vo výpovedi, že odporkyňa v 2. rade zisťovala, či by mohol byť v rodnom liste, sa nezakladá na pravde. Nikdy nič nezisťovala. Zo strany pána D. bola jasne ozrejmená, že nemá záujem byť v rodnom liste. Preto sa ani celý čas nepokúšal nič zmeniť. Vyhovovalo mu to tak, ako to bolo. Nemal žiadne povinnosti voči dieťaťu. Ani ich nechcel mať, nakoľko by nemal priestor si ich plniť, lebo mal svoju rodinu a synovi všetko dlhodobo tajil. Vôbec nešlo o to, aby neublížil odporkyni v 2. rade, ako tvrdil pán D. vo svojej výpovedi; f) do pôrodnice chodil odporkyňu v 2. rade každý deň navštevovať odporca v 1. rade aj so synom. Nie je pravda, čo tvrdí vo výpovedi pán D.; g) po pôrode pokračoval pôvodný scenár. Zamilované SMS, ale realita úplne iná. Žiadne zmysluplné riešenie od pána D. neprichádzalo. Jediné čo dokázal za celý čas navrhnúť je, aby odporkyňa v 2. rade odišla aj s deťmi, keď to on nedokáže. Sľuboval, že by ich chodil navštevovať a tým by zistil, či by sa mu to páčilo alebo nie. Na tento návrh odporkyňa v 2. rade v žiadnom prípade nemohla pristúpiť. Opäť to bolo jednostranné riešenie a pán D. by nič nemusel zmeniť. Ďalším problémom pre pána D. bol syn odporkyne v 2. rade D., nakoľko podľa jeho vyjadrení nechcel, aby bol celý čas s nimi v prípade, ak budú spolu. Keď odporkyňa v 2. rade pánovi D. navrhovala, aby sa rozišli, nikdy o tom nechcel ani počuť. Stále tvrdil, že situáciu vyrieši, že si s manželkou nevie predstaviť ďalší život a pod. V neposlednom rade hovoril, ak by sa vzťah odporkyne v 2. rade s ním skončil, že manželku bude celý život viniť za to, že neodišla a tým mu nevytvorila priestor na vyriešenie situácie. Vždy tvrdil, že na základe tohto by s ňou nedokázal žiť v prípade, že by sa rozišli. Z uvedeného je zrejmé, že sa jednoducho zbavoval zodpovednosti a so svojej neschopnosti vinil ostatných ľudí; h) odporkyňa v 2. rade zastáva názor, že obaja vedeli, že dlhodobo je táto situácia neudržateľná. SMS sa stali časom úplnou rutinou, vôbec nezohľadňovali skutočnú realitu života. Stali sa len prázdnymi slovami a každodenným stereotypom, na ktorý si obaja zvykli; i) odporkyňa v 2. rade nesúhlasí s tvrdením pána D., že o ich vzťahu vedelo veľa ľudí. Mali veľmi málo spoločných známych a žiadnych spoločných kamarátov. Nikde sa s pánom D. neukazovali. Aj keď niekde išli, vždy pán D. vyhľadával miesta, kde skoro nikto nechodí, aby ich nikto nevidel. A to sa týkalo aj maloletej L.. Pán D. chce úmyselne navodiť pred súdom dojem, že ich vzťah bola vec verejná a tým chce dosiahnuť úspešnosť v prípustnosti zapretia otcovstva. Nemožno zodpovedať za konanie pána D. a jeho manželky, keď danú informáciu rozširovali a rozširujú po svojich známych. Pán D. sám vie, že aj na slávnostnom otvorení novej pobočky v Ž., bolo minimum ľudí, ktorí o nich niečo vedeli. Veľká časť pozvaných hostí žiadne informácie nemala. Na tomto otvorení boli pozvaní viacerí spolupracujúci dealeri, medzi ktorých sa radil aj pán D. za spoločnosť O.; j) odporkyňa v 2. rade nikdy nemala dojem, že pán D. prežíval v manželstve peklo, možno ťažšie chvíle, ale určite nie peklo. S manželkou udržiaval intímny styk naďalej. Manželka pána D. sa s ním neplánovala rozviesť, resp. nikdy by ona iniciatívne nepodala žiadosť o rozvod. Chodili viac krát do roka na rodinné dovolenky a predlžené víkendy. Niekedy sami a niekedy s rodinnými známymi. Pán D. si žil naďalej svoj život obohatený o stretnutia s odporkyňou v 2. rade a niekedy s maloletou L., bez toho, aby zobral čo i len malú zodpovednosť za danú situáciu; k) pán D. navštevoval psychológov v rôznych intervaloch od decembra 2013. Pána V. navštevoval od roku 2014. Pán V. je práve ten psychológ, ktorý pánovi D. povedal, že jeho manželka patrí medzi tých 20 % žien,

ktoré budú tolerovať neveru. A je to ten istý psychológ, ktorý povedal pánovi D., že maloletá L. za 3 minúty pochopí to, že on je jej biologický otec a nevyvolá to v nej žiadnu traumu. Pritom nikdy maloletú L. nevidel; l) pán D. sa nikdy nezaujímal o odporcu v 1. rade. Nezaujímal sa, či vie alebo nie, že sa občas stretával s maloletou L.. Nezaujímal sa o žiadne okolnosti ohľadom odporcu v 1. rade; m) stretnutia pána D. s odporkyňou v 2. rade a s maloletou L. boli krátke. Maloletá L. sa vždy po krátkej dobe pýtala domov. Do bytu sa prestalo chodiť z dôvodu, že maloletá L. tam plakávala, nepáčilo sa jej tam a nechcela tam chodiť. Vôbec nešlo o to, aby sa to nedozvedel odporca v 1. rade. Dieťa je prostoreké, vždy môže niečo povedať a prezradiť. Jednoducho pre maloletú L. tie občasné stretnutia nič neznamenali, nezanechali v nej žiadny zážitok, nie to nejakú citovú emóciu. Bolo to spôsobené tým, že sa pán D. maloletej L. skoro vôbec nevenoval. Jeho záujem bol len do takej miery, aby v odporkyni v 2. rade vyvolal dojem, že sa o maloletú L. zaujíma. Dieťa vycíti, či je chcené a milované. Pán D. sa maloletej L. venoval minimálne. Robil si fotky resp. videá, ktoré potom ukazoval svojím kamarátom. Odporkyňa v 2. rade nesúhlasila s tým, aby takto ukazoval maloletú L. svojím známym, čo aj pánovi D. povedala. Dieťa nie je žiadny výstavný exemplár, ale živá bytosť, o ktorú sa treba starať a vychovávať. A toto pán D. nerobil. Pán D. mal svoj život, svojich kamarátov, rodinu, majetok, pohodlie, svoje záľuby a aktivity, kde odporkyňa v 2. rade a ani maloletá L. nepatrili; n) odporkyňa v 2. rade nesúhlasí s tvrdením pána D., že nespochybňovala jeho otcovstvo. Chcela si urobiť genetické testy, s ktorými nesúhlasil. Povedal, že on vie, že je to jeho dieťa. Na genetické testy pristúpil až na žiadosť manželky, ktorá mala pochybnosti o jeho otcovstve, keď sa dozvedela o tehotenstve odporkyne v 2. rade; o) odporkyňa v 2. rade nikdy k pani D. neprechovávala a ani neprechováva žiadnu nenávisť a ani žiadne negatívne postoje. Nemá na to dôvod. Pár krát ju pred pánom D. aj obhajovala, keď o nej negatívne rozprával. Vnútri duše sa vedela vžiť do jej pocitov, aj preto, lebo si s pánom D. tiež prežila svoje. A naozaj to nebolo ľahké po psychickej stránke. A odporkyňa v 2. rade vedela, že jej ublížila; p) odporkyňa v 2. rade sa s pánom D. rozišla z dôvodu, že za celý čas nebol schopný akýmkoľvek spôsobom situáciu riešiť. Jeho slová boli : „Nechávam to vyhniť“. Na základe tohto skutočne nevieme, ako môže pán D. tvrdiť vo svojej výpovedi, že je zodpovedný. Jediným najzodpovednejším zo všetkých je odporca v 1. rade, ktorý sa zodpovedne postavil k problému. Maloletú L. miluje od narodenia, vychováva ju a stará sa o ňu. Odporcovia spoločne dokázali prekonať krízu a posilniť ich vzťah; q) odporkyňa v 2. rade sa neplánovala rozviesť s odporcom v 1. rade, o čom bol pán D. po ich rozchode upovedomený. Nikdy netvrdila, že keď nebude s pánom D., aj tak nebude s odporcom v 1. rade. Odporkyňa v 2. rade pánovi D. uviedla, že je pripravená na všetky varianty, ktoré by mohli do jej života prísť. Odporcovia majú pekný vzťah, milujú sa a odporca v 1. rade odporkyňu v 2. rade podržal v najťažšej situácii. Majú spoločné plány a tento rok chcú zahájiť stavbu spoločného rodinného domu; r) odporkyňa v 2. rade nemá vedomosť o tom, že by sa pán D. počas ich vzťahu stretával s pánom W. W.. A vôbec nemala vedomosť o tom, že pán W.Š. niečo vie o ich situácii. Odporkyňa v 2. rade má za to, že konanie pána D. bolo účelové na dosiahnutie svojho cieľa a preto začal po ich rozchode vyhľadávať pána W. a cez jeho manželku si zabezpečovať ľahký a vysoko neštandardný priebeh riešenia jeho požiadavky na Ú. Ž.Y.. Svedčí o tom celkové správanie zamestnancov daného úradu voči odporcom tým, že neboli kontaktovaní, nemali záujem zistiť skutočný stav, nespísali žiadne záznamy a po získaní opatrovníctva neuplatnili prvky zákona o rodine, aj keď sa jedná o taký závažný prípad zásahu do súkromia rodiny, narušenia identity dieťaťa a znemožnenie dieťaťu v budúcnosti rozhodnúť sa, či si uplatní alebo neuplatní svoje právo na spoznanie biologického otca; s) odporcovia nemajú záujem sa s pánom D. o niečom dohadovať. Majú za to, že využiť právo poznať biologického otca má byť na slobodnom rozhodnutí maloletej L. a nie na rozhodnutí a želaní pána D.. Nevidia žiadny pádny dôvod na to, prečo Ú. Ž. a Č. sa snaží uložiť dieťaťu povinnosť poznať svojho biologického otca, o to menej, keď jej zákon umožňuje toto právo využiť počas celého jej života. Odporcovia vo svojom podaní zo dňa 01.06.2020 uviedli svoje vyjadrenie k ďalším rozporným vyjadreniam pána D. v jeho výpovedi a to: hračky sa v byte nachádzali len preto, lebo pán D. nemal záujem sa venovať maloletej L. celý čas, chcel aby sa sama prehrala a on sa mohol venovať odporkyni; odporkyňa v 2. rade nežiadala peniaze pre seba, navrhla, že zriadi maloletej L. účet, na ktorý môže pán D. posielať peniaze, ten však nereagoval; podľa informácii od pána D. synovi nepovedal, že bol hlavným dôvodom, pre ktorý nevedel vyriešiť túto situáciu. Bál sa, že mu spôsobí stres, traumu a pocit výčitiek a viny. Povedal mu, že jeho neschopnosť riešiť túto situáciu bola na ňom; maloletej L. doniesol maličkosť len na sviatky. Oblečenie, ktoré mal odfotené bolo kúpené z dôvodu ako ospravedlnenie, že bol na dovolenke s kamarátmi (bez rodiny), nakoľko mu odporkyňa v 2. rade povedala, že o nič iné sa nezaujíma iba o to, čo chce on a že si užíva a druhí sa starajú; po tom ako odporkyňa v 2. rade zistila, že pán D. na jednej strane pár týždňov po ich rozchode opäť začal sľubovať, že s ňou chce žiť len potrebuje čas a na druhej strane, sa v ten istý čas radil s právnikom aké kroky má urobiť, pánovi D. už neverila a nemala záujem s ním ešte niečo riešiť. Navrhované stretnutie so psychológom p. V., bolo neprípustné, nakoľko je to psychológ, ktorý pánovi D. rozprával o maloletej

L. nezmysly; pán D. poslal odporcovi v 1. rade list dávno po tom ako urobil právne kroky na súde (list bol v októbri a on riešil kroky v septembri - to je to Uznesenie na ktoré sa odvoláva Ú. Ž.). Jeho cieľom bolo dosiahnutie rozbitia rodiny; odporkyňa v 2. rade nahlásila pána D. na polícii z dôvodu, že jeho konanie privádzalo maloletú L. do psychického stresu a nereagoval na žiadosť, aby s tým prestal. Odporkyňa v 2. rade mala obavy o svoju osobu aj o svoju dcéru, nakoľko v tej dobe pán D. navštevoval psychológa a tiež bol a je vlastníkom strelných zbraní; vo svojej výpovedi pán D. tvrdil, že psychológa navštevoval kvôli ich rozchodu a odlúčeniu od maloletej L., ale na polícii tvrdil, že tam chodí do manželskej poradne a kvôli vybudovaniu si vzťahu s maloletou L. (na jednej strane tvrdí, že má vybudovaný vzťah a na druhej sa ide radiť ako si s maloletou L. má vzťah vybudovať). Odporcovia spolu s vyjadrením doložili do súdneho spisu kresbu maloletej L., ktorú nakreslila v materskej škole na tému ako vidí svoju rodinu; čestné prehlásenie pána Y.. M. A., o skutočnostiach, ktorých bol svedkom pri stretnutí s pánom D. a fotky maloletej L., začlenenej do rodiny odporcov.

16. Súd vec právne posúdil na základe nasledovných ustanovení právnych predpisov.

17. Podľa § 85 ods. 1 a 86 ods. 1 Zákona o rodine, ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel matky. Manžel môže do troch rokov odo dňa, keď sa dozvedel o skutočnostiach dôvodne spochybňujúcich, že je otcom dieťaťa, ktoré sa narodilo jeho manželke, zaprieť na súde, že je jeho otcom.

18. Podľa § 88 ods. 2 Zákona o rodine, aj matka môže do troch rokov od narodenia dieťaťa zaprieť, že otcom dieťaťa je jej manžel. Ustanovenia o práve na zapretie otcovstva manželom matky dieťaťa sa použijú primerane.

19. Podľa § 96 ods. 1 a ods. 2 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme dieťaťa a ak uplynula rodičom dieťaťa lehota ustanovená na zapretie otcovstva, môže súd na návrh dieťaťa rozhodnúť o prípustnosti zapretia otcovstva. V tomto konaní musí byť maloleté dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom. Ak súd rozhodne tak, že návrhu podanému podľa odseku 1 vyhovie, a určí, že zapretie otcovstva po uplynutí zákonnej lehoty je v záujme dieťaťa, môže dieťa po právoplatnosti tohto rozhodnutia podať návrh na zapretie otcovstva.

20. V zmysle čl. 7 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa má každé dieťa od narodenia právo na meno, právo na štátnu príslušnosť, a pokiaľ to je možné, právo poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť. Z tohto ustanovenia priamo nevyplýva, že dieťa má za každých okolností povinnosť poznať svojich biologických rodičov. Tým, že dohovor jednoznačne hovorí o právach dieťaťa, a nie o jeho povinnostiach, je ponechané na dieťa, či toto právo využije.

21. V zmysle ust. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov: „Prvoradým hľadiskom pri voľbe a uplatňovaní opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately je najlepší záujem dieťaťa, na určovanie a posudzovanie ktorého sa uplatňuje zásada o záujme dieťaťa podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon o rodine.

22. Záujem maloletého dieťaťa patrí medzi základné zásady rodinného práva, pričom v čl. 5 Zákona o rodine je záujem maloletého dieťaťa prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä: a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

23. Zákonodarca v Slovenskej republike upravil právne určenie otcovstva na základe systému troch zákonných domnienok otcovstva, ktoré sa vzájomne vylučujú. Cieľom tejto úpravy je vytvoriť v čo najkratšom čase právnu istotu dieťaťa tak, aby každé dieťa malo matku a otca ako nositeľov rodičovských práv a povinností, a tým bola zabezpečená jeho ochrana a starostlivosť (viď J. XX/XX) aj v zmysle záväzkov vyplývajúcich Slovenskej republike z medzinárodných zmlúv [najmä Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (1950) - publikovaného pod č. , ďalej len „Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd“, Dohovoru o právach dieťaťa (1989) - publikovaného pod č. , ďalej len „Dohovor o právach dieťaťa“].

24. Právna úprava zákona o rodine v Slovenskej republike reflektuje aj na situácie, kedy právny stav nie je súladný so stavom skutočným, vymedzuje okruh subjektov, ktoré môžu existenciu domnienky otcovstva v zákonnej lehote vyvrátiť a zaprieť otcovstvo dieťaťa (popretie otcovstva). Treba tiež podotknúť, že putatívny otec (potenciálne biologický otec) v súčasnosti nemá priamu možnosť zaprieť otcovstvo právneho otca. Treba ale zdôrazniť, že takúto možnosť putatívny otec v našich právno- historických pomeroch rodičovských vzťahov ani nikdy nemal. Že ju dokonca v určitých situáciách nemala ani matka, ale len dieťa, prezentuje judikát č. 6210. V takto nastavenej konštrukcie právnej regulácie pokračoval aj , ktorý okrem matky a matrikového otca nepripúšťal zapieracie právo iným osobám, výnimkou bol len generálny prokurátor. Dôvodom pre zachovanie absencie zapieracieho práva putatívneho otca je pretrvávajúci názor, že statusové pomery medzi rodičmi a deťmi majú významný osobný prvok, ktorý nedovoľuje zásah iným subjektom než tým, ktoré na týchto vzťahoch priamo participujú. Poskytnutie žalobnej možnosti tretím osobám by narušovalo manželské (pri prvej domnienke otcovstva) alebo rodičovské vzťahy (pri druhej domnienke otcovstva) s nepriaznivým dopadom na doterajší status dieťaťa (najlepší záujem maloletého dieťaťa) a že iba matke, právnemu otcovi a dieťaťu prislúcha, aby zhodnotili, či je pre nich prospešné, aby založené vzťahy menili.

25. K námietke ohľadom práva dieťaťa na poznanie svojich skutočných rodičov v zmysle čl. 7.1 Dohovoru o právach dieťaťa je potrebné uviesť, že ide o právo dieťaťa. Toto právo zaručuje dieťaťu vnútroštátna úprava v Slovenskej republike ustanovením § 96 zákona o rodine, ktoré dieťaťu bez časového obmedzenia umožňuje podať návrh na súd, aby tento (ne)pripustil podanie zapieracej žaloby proti právnemu otcovi. Dôvody, pre ktoré putatívny (potencionálny) otec nemá priamu zákonom priznanú možnosť zaprieť otcovstvo treba hľadať v samotnej hmotnoprávnej úprave rodičovských vzťahov (vzťahov rodičov a detí). Tá vychádza z toho, že tretie osoby spravidla nemajú vecnú legitimáciu spochybňovať vzťahy medzi matkou, dieťaťom a právnym otcom, pokiaľ sa zmeny týchto vzťahov nedovolávajú samotní účastníci týchto vzťahov (matka, dieťa, právny otec). V takom prípade síce nemožno vylúčiť konflikt právnej istoty založený právnou domnienkou a právom na súkromný život, ktorý vzniká medzi právnym a biologickým otcom. Tento je však potrebné vyriešiť spravodlivou rovnováhou, pri ktorej musí byť vzatý zreteľ na záujmy maloletého dieťaťa. Otázka „najlepších záujmov dieťaťa“ je kľúčovou pre vyriešenie v kolízii stojacích práv. Podľa názoru súdu je tento konflikt riešený priamo právnou úpravou, ktorá a/ domnelému otcovi dovoľuje viesť spor o určenie otcovstva (v zmysle tretej domnienky otcovstva) pokiaľ dieťa nemá určeného otca, b/ dieťaťu bez časového obmedzenia umožňuje zahájiť proces o zapretie otcovstva v zmysle § 96 ods.1 zákona o rodine. Ak by zákon priznával domnelému otcovi automaticky (bez ďalšieho) právo zaprieť otcovstvo právneho otca išlo by nepochybne o popretie ochrany najlepšieho záujmu dieťaťa, keďže zahájenie takéhoto konania by bolo len na uvážení navrhovateľa (teda bez zohľadnenia záujmov maloletého dieťaťa) a tak by mohlo narušiť pokojný a zabezpečený doterajší sociálny status dieťaťa, a samotné výsledky konania, ktoré by mohli zmeniť právny status, by nemuseli byť vždy v najlepšom záujme dieťaťa. Preferencia práva na súkromie domnelého otca v možnosti iniciovať spor o popretie otcovstva proti právnemu otcovi by mohla viesť k ujme na právach dieťaťa a jeho záujmov. S cieľom zachovania najlepších záujmov dieťaťa právna úprava dovoľuje dieťaťu bez časového obmedzenia zahájiť proces o zapretie otcovstva (§ 96 ods.1 zákona o rodine). Konanie o prípustnosti zapretia otcovstva začína len na návrh dieťaťa v zmysle § 96 ods. 1 zákona o rodine, je prvým štádiom procesu zapretia otcovstva dieťaťom; posudzuje sa v ňom, či zapretie otcovstva je v záujme dieťaťa. Práve pri vyhodnotení tejto otázky, dochádza k vyvažovaniu všetkých dotknutých práv a záujmov (prípadne aj putatívneho otca ak je známy) s ohľadom na záujmy dieťaťa k opätovnému otvoreniu otázky otcovstva. V druhom štádiu tohto procesu, ktoré nasleduje len ak súd vyhovie návrhu dieťaťa a určí, že zapretie otcovstva po uplynutí zákonnej lehoty je v záujme dieťaťa, súd rozhoduje o návrhu na zapretie otcovstva. V oboch štádiách je aktívne vecne legitimované dieťa, pasívne

vecne legitimovanými sú obaja rodičia. Po úspešnom zapretí otcovstva, kedy padne status doterajšieho (právneho) otca sa otvára cesta k určeniu otcovstva aj putatívnemu otcovi.

26. Súd musí zohľadniť záujmy všetkých dotknutých účastníkov konania s osobitným dôrazom na záujem dieťaťa a stabilitu ustálených rodinných vzťahov a potrebu rodinného zázemia pre výchovu dieťaťa. Možnosť štátu obmedziť zapieracie právo matrikového otca v záujme dieťaťa na stabilite rodinných vzťahov, rovnako ako nutnosť porovnávať záujmy všetkých zúčastnených a posudzovať význam biologického a sociálneho rodičovstva možno vyvodiť aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ESĽP). Vo veci N. proti Fínsku (sťažnosť č. XXXXX/XX) ESĽP odmietol ako zjavne neprijateľnú sťažnosť tvrdeného biologického otca, ktorý sa domáhal určenia biologického otcovstva k dieťaťu (počatému pred uzavretím manželstva a narodenému za trvania manželstva), lebo nezistil nič svojvoľného na postupe štátu, ktorý v záujme právnej istoty v rodinných vzťahoch ustanovuje všeobecný predpoklad, že za otca dieťaťa narodeného za trvania manželstva sa považuje manžel matky dieťaťa. Vo veci Vec S. proti Š. (Sťažnosť č. XXXXX/XX) alebo vo veci E. proti R. (sťažnosť č. XXXXX/XX) biologický otec neúspešne bránil osvojenie dieťaťa. ESĽP nezistil zásah do práva na rodinný život chránený čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základné slobody s odôvodnením, že za daných okolností a vzhľadom na spôsob, akým vnútroštátne súdy posúdili nadradený záujem dieťaťa, ako aj na obmedzené vzťahy medzi sťažovateľom a dieťaťom, bol ESĽP presvedčený, že vnútroštátne rozhodnutie neprekročilo priestor, aký vnútroštátne súdy na posúdenie majú. V rozhodnutí R. proti P. (sťažnosť č. XXXXX/XX) ESĽP pripustil, že v určitých situáciách nemusia mať ani biologická realita prednosť pred právnou domnienkou (ktorá zodpovedá realite sociálnej). Vo veci K. proti N. (sťažnosť č. XXXXX/XX) nezistil ESĽP porušenie článku 8 Dohovoru v prípade, keď národné súdy neumožnili biologickému otcovi poprieť otcovstvo otca právneho, pretože medzi matrikovým otcom a dieťaťom existovali blízke rodinné vzťahy a zapretie otcovstva by preto nebolo v záujme dieťaťa.

27. Zákonodarca aj súdy musia pri svojej činnosti priznávať prednostne význam zistenému záujmu dieťaťa. Jeho záujem nemôže byť obmedzovaný na jednoduchú požiadavku súladu biologického a právneho rodičovstva, ale je potrebné ho hodnotiť v širších súvislostiach. Takýto výklad zodpovedá nielen judikatúre Najvyššieho súdu, Ústavného súdu aj Európskeho súdu pre ľudské práva, ale plynie aj zo samotného ustanovenia článku 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa; porov. General comment No. 14 (2013) on the right of the child to have his or her best interests taken as a primary consideration (art. 3, para. 1).

28. Podľa (ďalej len ), podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.

29. Podľa a sa na konania podľa tohto zákona použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

30. Podľa je účastníkom ten, koho tento zákon za účastníka označuje.

31. Podľa , konaním vo veci určenia rodičovstva je konanie o prípustnosti podania návrhu na zapretie otcovstva dieťaťom.

32. Podľa , konanie sa začína len na návrh.

33. Podľa , účastníkom konania o prípustnosti podania návrhu na zapretie otcovstva dieťaťom je len dieťa.

34. Podľa ust. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

35. Podľa rodného listu vydaného dňa 07.01.2015 Matričným úradom B. sú ako rodičia maloletej L. W., C..XX.XX.XXXX zapísaní odporca v rade 1/ - W. W., U.. W., C..XX.XX.XXXX (ako otec) a Y.. O. W., U.. D., C..XX.XX.XXXX (ako matka).

36. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa 18.09.2014, vypracovaného U.. K. R., M.., znalkyňou z odboru Genetika, Analýza DNA, mal súd preukázané, že na základe vykonaného dokazovania metódou analýzy DNA zúčastnených osôb a buniek plodovej vody vychádzajúc zo súčasného stavu poznatkov v odbore genetika, treba pokladať otcovstvo pána M. D., C..XX.XX.XXXX voči zatiaľ nenarodenému dieťaťu pani O. W., C..XX.XX.XXXX, za prakticky dokázané s mimoriadne vysokou pravdepodobnosťou, ktorú možno pre praktické účely stotožniť s istotou.

37. Z písomných vyjadrení účastníkov konania ako aj vykonaných výsluchov odporcov v rade 1/ a 2/ a svedka M. D. mal súd za nesporné, že biologickým otcom mal. L. W., C..XX.XX.XXXX nie je manžel matky, t.j. odporca v rade 1/, ale M. D., C..XX.XX.XXXX, S. Ž. - D., J. XXXX/XX.

38. Konanie o zapretí otcovstva na návrh dieťaťa pozostáva z dvoch štádií. Prvým je rozhodnutie o prípustnosti zapretia otcovstva a druhým samotné konanie o zapretí otcovstva. Aktívne legitimovaným na podanie oboch návrhov je iba dieťa, pričom zákon nerozlišuje medzi maloletým a plnoletým dieťaťom. Pokiaľ je však dieťa maloleté, musí byť podľa § 96 ods. 1 druhej vety zákona o rodine zastúpené kolíznym opatrovníkom. V konaní o prípustnosti zapretia otcovstva je potrebné skúmať, či rodičom dieťaťa uplynula lehota ustanovená na zapretie otcovstva a či je to potrebné v záujme dieťaťa. Otcovstvo k mal. L. v danom prípade bolo určené na základe prvej domnienky určenia otcovstva a svedčí manželovi matky. V danom prípade obidvom rodičom už uplynula lehota na zapretie otcovstva. Záujem dieťaťa na zapretí otcovstva je potrebné skúmať najmä z hľadiska jeho osobného stavu, teda či existujú skutočnosti vylučujúce otcovstvo zapísaného otca (napr. jeho neplodnosť či existencia iného muža, ktorý bezpečne preukázal, že je otcom dieťaťa on) a či z tohto hľadiska má dieťa záujem zosúladiť faktický stav so stavom právnym. Vzhľadom na to, že ide o výnimočnú prípustnosť zapretia otcovstva na návrh dieťaťa, ktoré je výlučne aktívne legitimované na podanie takéhoto návrhu, je potrebné zároveň skúmať, či v prípade maloletého navrhovateľa ide o jeho skutočnú vôľu otcovstvo zaprieť, čo nemožno zamieňať so záujmami a vôľou niektorého z rodičov. S prihliadnutím na vek dieťaťa - maloletej L. je nepochybné, že táto sa otázkou otcovstva nezaoberala.

39. Hmotnoprávnou podmienkou na rozhodnutie o prípustnosti zapretia otcovstva je preukázanie potreby záujmu dieťaťa na zapretie otcovstva. Z prejednania veci je nepochybné, že otcovi zapísanému v rodnom liste dieťaťa ako aj matke mal. dieťaťa uplynula lehota na zapretie otcovstva. Súd preskúmal, či vyslovenie zapretia otcovstva bude v záujme maloletého dieťaťa i po uplynutí zákonom stanovenej lehoty. Súd dospel k názoru, že zapretie otcovstva v tomto konaní nie je v záujme maloletej L. a že ide skôr o záujem zo strany biologického otca M. D., ktorý podnikol právne kroky na vyriešenie danej situácie až po márnom uplynutí zapieracích lehôt u oboch rodičov z dôvodu, ako uviedol vo svojej svedeckej výpovedi, že mu status quo, t.j. stav aký bol v tom čase (otcovstvo svedčilo v prospech matrikového otca) úplne vyhovoval.

40. Rodičia maloletej L. neboli zo strany Ú. M., O. A. X. U. Ž. kontaktovaní, nebolo im umožnené vyjadriť sa k zamýšľanému návrhu. Konanie Ú. M., O. A. X. U. Ž. bolo absolútne netransparentné a unáhlené. Ú. M., O. A. X. U. Ž. konal bez bližšieho šetrenia a bez náležitého posúdenia skutočného stavu veci a bez zváženia dopadov tohto návrhu a celého konania na maloletú L., ktorej najlepší záujem má chrániť. Ú.M. Ž. nedodržal postupy rozhodujúce pre podanie tohto návrhu. Ú. M., O. A.Í. X. U. Ž. konal jednostranne a unáhlene, len v záujme jednej strany (biologického otca). Uvedené nevyvrátil ani výsluch pracovníčky Ú. Ž. - M.. H. B., resp. tento názor ešte viac umocnil. Úlohou úradu práce, sociálnych vecí a rodiny má byť v prvom rade chrániť a hájiť najlepší záujem maloletej L. a nie záujem iných strán, a preto tento postup považuje súd za výnimočný zásah do pokojného rodinného spolužitia, priame zasahovanie do súkromia smerujúce k rozbitiu rodiny, čo nemôže byť v žiadnom prípade v najlepšom záujme maloletej L..

41. Maloletá L. má vytvorené ideálne podmienky pre svoj rast a vývoj, zo strany jej rodičov je jej poskytnutý stabilný a pokojný domov, v ktorom nerušene vyrastá a má okolo seba ľudí, ktorí ju úprimne ľúbia a sú jej piliermi. Odporcovia ako rodičia maloletej L. vytvárajú dieťaťu stabilné, bezpečné a harmonické rodinné zázemie. Konštrukcia určenia otcovstva podľa prvej domnienky, i keď nezodpovedá skutočnému stavu rodičovstva a môže prípadne viesť aj k obmedzeniu práv biologického otca, vychádza z uprednostnenia právnej istoty a záujmov maloletého dieťaťa. Je premietnutím práv dieťaťa a ochrany jeho záujmov v zmysle Dohovoru o právach dieťaťa. Maloletá L. má otca určeného, ten je od jej narodenia nositeľom všetkých rodičovských práv a povinností a z toho vyplývajúcej právnej ochrany.

42. Maloletá L. môže neskôr, keď bude na to osobnostne a psychicky pripravená, nadviazať vzťah s biologickým otcom a v prípade, ak sa sama rozhodne, nič jej nebráni v tomto smere podniknúť aj príslušné právne kroky. V súčasnosti však nie v najlepšom záujme maloletej L., aby sa do súčasného stavu zasahovalo, nakoľko je predčasné a nezodpovedné takto zasahovať do života tak malého dieťaťa, ktoré ešte nie je na takom stupni rozumovej vyspelosti, aby dokázalo pochopiť následky rozhodnutia smerujúceho k prípustnosti zapretia otcovstva.

43. Súd na základe rozsiahleho vykonaného dokazovania, či už vyjadrenia odporcov, vypočutých svedkov ako aj s poukazom na všetky skutočnosti, za akých bol predložený návrh na súd dospel k záveru, že v danom prípade záujem maloletej L. na poznaní svojho biologického otca nie je daný, a to z dôvodu, že maloletá L. od svojho narodenia žije v harmonickom rodinnom prostredí, odporcu v rade 1/ považuje za svojho skutočného otca, sú spolu v každodennom kontakte a je medzi nimi vytvorené silné puto. Súd dospel k názoru, že pripustenie podania návrhu na zapretie otcovstva v tomto konaní nie je v záujme maloletej L. a že ide skôr o záujem zo strany biologického otca M. D., pričom vyhovenie takémuto návrhu by rozvrátilo bezporuchové a harmonické vzťahy dieťaťa so zapísaným otcom, s ktorým je v denno-dennom styku, s ktorým si od svojho narodenia až po súčasnosť vytvorilo citové puto, ktorého pretrhnutie by nebolo v záujme dieťaťa. Súd mal za to, že je potrebné umožniť maloletej L., aby sa sama rozhodla, keď na to bude mať rozumové schopnosti a vôľové vlastnosti, či je v jej záujme v budúcnosti iniciovať takéto konanie, a preto návrh na pripustenie podania návrhu na zapretie otcovstva maloletým dieťaťom ako nedôvodný zamietol.

44. Podľa žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

45. Podľa o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

46. Podľa o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

47. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko si náhradu trov konania účastníci neuplatnili.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.

Podľa ustanovenia odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa ustanovenia odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa ustanovenia odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.