Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/1/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a členiek senátu Mgr. Anny Mihálikovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: E. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov - matka: JUDr. O. N. PhD., rod. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXXX, právne zastúpená: JUDr. Bohuslav MAJCHRÁK, advokát, spol. s r.o., so sídlom Nová Bystrica 850, pracovisko kancelárie Fraňa Kráľa 2080, Čadca, IČO: 36 416 525, a otca: Ing. E. N. nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX/X, F. právne zastúpený: JUDr. Šimon Cibulka, advokát, so sídlom v T., H. XX, o návrhu matky na zvýšenie výživného a vzájomnom návrhu otca na zníženie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č.k. -269 z 27. septembra 2019, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým vzájomný návrh otca na zníženie výživného zamietol p o t v r d z u j e .

Vo zvyšnej časti rozsudok okresného súdu m e n í tak, že otec je p o v i n n ý platiť na výživu mal. E. N. počnúc od 11.10.2018 sumu 550,- eur, z toho čiastku vo výške 350,- eur vždy do každého 25. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletej a čiastku vo výške 200,- eur mesačne na tvorbu úspor maloletej vždy do každého 25. dňa v mesiaci vopred na osobitný účet maloletej, pričom na nakladanie s finančnými prostriedkami na účte maloletej je potrebný súhlas súdu. Výživné na tvorbu úspor vo výške 1.167,74 eur je otec povinný uhradiť v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku na osobitný účet maloletej.

Vo zvyšnej časti návrh matky na zvýšenie výživného z a m i e t a .

Týmto sa mení rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. -646 zo dňa 30.05.2017 v časti o určení výživného.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil otcovi povinnosť platiť na výživu maloletej E. N. (ďalej aj „maloletá“) počnúc od 11.10.2018 sumu 620,- eur, z toho čiastku vo výške 370,- eur ako bežné výživné a čiastku vo výške 250,- eur mesačne na tvorbu úspor (výrok I.). Zameškané výživné za obdobie od 11.10.2018 do vyhlásenia rozsudku vo výške 817,40 eur titulom bežného výživného a vo výške 1.167,70 eur titulom výživného na tvorbu úspor uložil otcovi uhradiť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok II.). Vo zvyšnej časti návrh matky, pokiaľ sa domáhala zvýšenia výživného vo väčšom rozsahu ako bolo určené súdom, zamietol (výrok III.). Okresný súd zamietol aj vzájomný návrh otca na zníženie výživného

(výrok IV.). Svojim rozhodnutím zmenil rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. -646 z 30.05.2017 v časti o určenie výživného (výrok V.). Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok VI.). V odôvodnení uviedol, že pri rozhodovaní aplikoval ust. až 6, až 3, a a až 3 o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov platnom a účinnom znení (ďalej „“). Výsledkami vykonaného dokazovania mal preukázanú zmenu pomerov na strane oprávnenej maloletej, ako aj na strane otca ako povinného rodiča. Maloletá v školskom roku 2018/2019 nastúpila na gymnázium a je aktuálne v 2. ročníku. Nástupom na strednú školu sa zvýšili jej výdavky spojené so štúdiom. Maloletá naďalej vykonáva mimoškolské aktivity, s ktorými sú spojené ďalšie výdavky. S pribúdajúcim vekom maloletej sa zvýšili aj jej bežné potreby, najmä na oblečenie, obuv, hygienické potreby, drogériu, návštevu kultúrnych podujatí. Otec v čase posledného rozhodovania o výživnom podnikal prostredníctvom spoločnosti EDOTRADE a EDO-TRADING, ktoré boli rodinnými firmami a ktoré po smrti svojho otca W. N. prebral práve otec. Spoločnosť , s.r.o. v čase posledného rozhodovania o vyživovacej povinnosti otca existovala, avšak otec nebol v štruktúre spoločnosti ako jej spoločník, konateľ alebo v inom právnom vzťahu. Otec sa od 18.04.2019 stal v tejto spoločnosti spoločníkom a konateľom, keď na neho svoj obchodný podiel previedla sestra O. N.. Okresný súd konštatoval, že ide o aktívnu spoločnosť, ktorá vykonáva stavebnú činnosť s rozsiahlymi investíciami a perspektívou ich zhodnotenia, keďže ide o výstavbu bytových domov. Otec z podnikania v spoločnosti nevykazoval príjmy, za zaujímavú však považoval okresný súd majetkovú účasť, resp. finančné pohľadávky najbližších rodinných príslušníkov otca (sestry a matky) voči spoločnosti. Po vykonaní dokazovania výsluchom matky otca maloletej C. N. a jeho sestry O. N. a po oboznámení sa s účtovnými dokladmi predmetnej spoločnosti ustálil, že otec v prípade jeho podnikania v spoločnosti koná tak, aby jeho skutočné majetkové pomery ostali nepreskúmateľné a prezentuje sa prostredníctvom tejto spoločnosti v ktorej je 50% spoločníkom a zároveň konateľom, ako nemajetný. Okresný súd však ustálil, že od času posledného rozhodovania o vyživovacej povinnosti otca došlo k rozšíreniu jeho podnikania aj majetkovej účasti na podnikaní. Považoval za primerané zvýšenie výživného, ktoré bol otec povinný platiť podľa posledného rozhodnutia súdu o o sumu 170,- eur, t. j. na sumu 620,- eur mesačne. Pokiaľ matka žiadala zvýšenie výživného vo väčšom rozsahu, súd jej návrh zamietol a rovnako zamietol ako nedôvodný aj vzájomný návrh otca na zníženie výživného. Pri posudzovaní vyživovacej povinnosti k maloletej zohľadnil tiež skutočnosť, že aj u matky došlo k zvýšeniu príjmu od posledného určenia výživného o cca 745,- eur, a preto je aj v jej možnostiach podieľať sa finančne väčšou mierou na zabezpečovaní potrieb maloletej. Sumu 170,- eur, o ktorú výživné zvýšil, rozdelil na čiastku 70,- eur určenú k rukám matky na krytie aktuálnych potrieb maloletej, keď celkovo sumu 370,- eur mesačne považoval za dostatočnú na pokrytie bežných aj ďalších opodstatnených potrieb, ktoré nie sú nevyhnutné, ale sú prospešné pre všestranný vývin dieťaťa. Časť zvýšeného výživného vo výške 100,- eur určil na tvorbu úspor na zabezpečenie potrieb maloletej do budúcna, pretože to celkové pomery otca odôvodňujú. O zvýšení výživného rozhodol v súlade s návrhom matky od podania jej návrhu, t.j. od 11.10.2018, nakoľko už v tom čase pomery u maloletej, ktorá nastúpila do prvého ročníka gymnázia ako aj pomery otca odôvodňovali zvýšenie výživného. Zároveň vyčíslil zameškané výživné, pričom vychádzal z toho, že otec prispieval na maloletú nad rámec posledne určeného výživného len príležitostnými plneniami v čase sviatkov, styku, čo nemohol započítať na úhradu výživného. Vzhľadom na výšku zvýšeného výživného a výšku zameškaného výživného určil otcovi aj dlhšiu lehotu na jeho splatenie. Týmto rozsudkom zmenil rozsudok Krajského súdu v Žiline z 30.05.2017, v ktorom bolo naposledy rozhodované o vyživovacej povinnosti otca. O trovách konania rozhodol podľa (ďalej „“).

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil tak, že návrh matky na zvýšenie výživného zamietne a jeho vzájomnému návrhu na zníženie výživného na sumu 250,- eur mesačne vyhovie. Namietal nesprávne zistenie skutočného stavu veci okresným súdom a následne nesprávne určenie výšky jeho vyživovacej povinnosti. Uviedol, že okresný súd prikladal dokazovaniu o majetkových pomeroch v jeho spoločnosti a spoločnosti jeho sestry neprimeranú a zákonom nepodloženú váhu, pričom vykonával dokazovanie nad rámec odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa. Na základe vykonaného dokazovania neboli preukázané tvrdenia matky, že záväzky tejto spoločnosti voči spoločníkom sú záväzkami, z ktorých má prospech on. Okresný súd túto skutočnosť priamo nekonštatoval ani v napadnutom rozhodnutí. Okresný súd sa rozhodol zvýšiť bežné výživné najmä na základe toho, že mu z dokazovania nepriamo vyplynulo, že rozšíril svoje podnikanie, čím sa mal zväčšiť jeho celkový majetok. Tieto závery okresného súdu označil za nepreskúmateľné, nakoľko sú založené len na domnienkach, pričom súd ani len nezdôvodnil

akú aspoň približnú hodnotu dosahuje jeho majetok, resp. ako sa jeho majetok zväčšil v dôsledku súdom konštatovaného rozšírenia podnikania. Jediné, čo sa podarilo preukázať je, že je konateľom a spoločníkom v spoločnosti , s.r.o., z účtovnej závierky za rok 2018 však vyplynulo, že výsledok hospodárenia tejto spoločnosti je 9,662,- eur, po zdanení mínus 501,- eur.

3. Otec ďalej namietal, že okresný súd sa nezaoberal skúmaním majetkových pomerov a životnej úrovne matky, keďže on sám podal vzájomný návrh na zníženie výživného. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch rodičov, nielen povinného rodiča. Na jeho strane neboli zistené žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali zvýšenie jeho životnej úrovne tak, že vznikla potreba zvýšenia výživného. Okrem toho na jeho strane došlo k zmene pomerov, keď preukázateľne klesol jeho príjem o cca 300,- eur mesačne. Pripustil, že došlo k zmene pomerov na strane maloletej, keďže nastúpila na strednú školu, čím sa zvýšili jej mesačné výdavky. Tieto však boli „vykryté“ doterajším bežným výživným. Poukázal na to, že matke vzrástol čistý mesačný príjem až o 745,- eur, čo tiež malo byť zohľadnené pri rozhodovaní o zvýšení jeho vyživovacej povinnosti. Súd mal tiež prihliadať na to, že si plní vyživovaciu povinnosť aj voči druhej dcére, ktorej platí výživné vo výške 480,- eur mesačne, pričom táto navštevuje vysokú školu. Nepochopiteľne v jeho neprospech vyhodnotil jeho úprimný záujem o maloletú, keď jej nad rámec doterajšej súdnej úpravy poskytuje vecné plnenie v čase styku, sviatkov atď. a súd na tieto plnenia neprihliadal. Nesprávne zvýšil výživné na úspory, ktoré nebude môcť matka použiť na zabezpečenie aktuálnych potrieb maloletej, pretože môže s nimi nakladať iba so súhlasom súdu. Okrem toho, matka v návrhu nežiadala zvýšenie výživného na úspory a súd napriek tomu k takémuto zvýšeniu výživného pristúpil.

4. Matka vo vyjadrení zo dňa 08.11.2019 k odvolaniu otca navrhla rozsudok okresného súdu v otcom napadnutých výrokoch potvrdiť ako vecne správny. Súd sa podľa jej názoru s podstatnými argumentmi otca prehľadným, precíznym a rozumným spôsobom vysporiadal.

5. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.

6. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania ( a ) a bez nariadenia pojednávania ( v spojení s a contrario a s ) napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil podľa vo výroku, ktorým bol zamietnutý vzájomný návrh otca na zníženie výživného a podľa zmenil vo výroku o zvýšení výživného tak ako je to konštatované vo výroku tohto rozhodnutia.

7. Hmotno-právnou podmienkou zmeny súdneho rozhodnutia o výživnom je v zmysle ust. veta prvá zmena pomerov. Musí však ísť o takú zmenu pomerov, ktorá sa zásadnejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodovania o výživnom.

8. Po preskúmaní veci krajský súd dospel k záveru, že okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie o vyživovacej povinnosti otca, ktoré však nekorešpondujú s jeho právnymi závermi týkajúcimi sa výšky jeho vyživovacej povinnosti. Krajský súd na rozdiel od okresného súdu uvedené zistenia týkajúce sa osobných, majetkových pomerov rodičov maloletej ako aj oprávnených potrieb maloletej vyhodnotil ako skutočnosti, ktoré odôvodňujú určenie vyššej výšky vyživovacej povinnosti otca, než ktorú platil doteraz na základe predchádzajúceho rozsudku Krajského súdu v Žiline zo dňa 30.05.2017, avšak nie v takom rozsahu ako bola stanovená napadnutým rozhodnutím.

9. Naposledy bola uložená otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 450,- eur mesačne s tým, že časť vo výške 350,- eur mesačne mal platiť k rukám matky maloletej ako bežné výživné a časť vo výške 100,- eur mesačne mal platiť na tvorbu úspor maloletej. V čase tohto rozhodovania maloletá bola žiačkou 8. ročníka základnej školy, navštevovala Základnú umeleckú školu, odbor výtvarný a hudobný. V období, kedy matka žiadala zvýšiť výživné bola už maloletá študentkou strednej školy. Okresný súd zistil, že stále navštevuje Základnú umeleckú školu avšak okrem nej navštevuje aj krúžok mažoretiek. Vzhľadom na čas, ktorý ubehol od posledného rozhodnutia a vek maloletej, zvýšili sa jej výdavky v súvislosti s uhrádzaním základných životných potrieb ako je strava, oblečenie, hygiena. Odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k záveru, že zistená a ustálená zmena pomerov na strane oprávnenej maloletej neodôvodňuje zvýšenie bežného výživného v rozsahu ako to urobil

okresný súd, t.j. zo sumy 350,- eur na sumu 370,- eur. Vychádzal z toho, že výživné má spotrebný charakter. Zmena pomerov na strane maloletej, ktorú konštatoval okresný súd podľa názoru odvolacieho súdu nespôsobuje zvýšenie potreby výživného nad sumu, ktorá bola doteraz určená otcovi platiť. Od momentu, kedy bolo naposledy určené výživné a od času, kedy podala matka návrh na zvýšenie výživného (15.10.2018) neubehlo také dlhé časové obdobie, za ktoré mohlo dôjsť k podstatnej zmene (zvýšeniu) výdavkov maloletej na úhradu jej základných životných potrieb oproti času, kedy bolo naposledy rozhodnuté o povinnosti otca platiť výživné. . Výdavky na školu a mimoškolské aktivity sú podľa názoru odvolacieho súdu porovnateľné s výdavkami, ktoré existovali na strane maloletej v čase predchádzajúceho rozhodnutia súdu o vyživovacej povinnosti otca. Odvolací súd tak na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k záveru, že na strane maloletej nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala nutnosť zvýšenia doteraz určeného bežného výživného vo výške 350,- eur.

10. Otec v odvolaní kladie dôraz na nesprávne skutkové závery okresného súdu v súvislosti so zmenou jeho osobných a majetkových pomerov. Na jednej strane spochybňuje skutkové závery zistené z vykonaného dokazovania a zároveň namieta aj nepreskúmateľnosť odôvodnenia rozsudku okresného súdu, v ktorom sa zaoberal týmito skutkovými zisteniami. Odvolací súd nepovažoval túto námietku otca za opodstatnenú. Okresný súd jasne a zrozumiteľne uviedol, ktoré dôkazy vykonal, aké skutočnosti z nich zistil a ako ich vo vzájomných súvislostiach vyhodnotil. Jeho postup hodnotenia dôkazov je v súlade s ust. . Odvolací súd nepovažuje za náležité poukazovanie otca na skutočnosť, že okresný súd neuviedol, z akej sumy jeho príjmu, resp. majetku vychádzal pri rozhodnutí o zvýšení jeho vyživovacej povinnosti. Okresný súd sa touto okolnosťou dostatočne dôsledne zaoberal pri zisťovaní majetkovej a finančnej situácie spoločnosti , s.r.o. Otec sa stal konateľom a spoločníkom tejto spoločnosti. Zo zistení okresného súdu uvedená spoločnosť mala mať záväzky voči predchádzajúcim spoločníčkam tejto spoločnosti, a to sestre a matke žalobcu. Na základe výpovede týchto osôb dospel k záveru, že je dôvodná pochybnosť o skutočnej existencii záväzkov tejto spoločnosti voči týmto osobám, na tieto záväzky neprihliadal. Potom hodnota majetku tejto spoločnosti je hodnota, o ktorú sa oproti predchádzajúcemu rozhodovaniu o vyživovacej povinnosti zmenili majetkové pomery otca. Otec podával vlastné vysvetlenie a hodnotenie dôkazov, ktoré boli vykonané súdom prvej inštancie. Pochybnosti vyslovené otcom však neodôvodňovali konštatovanie nesprávnosti skutkových záverov ustálených súdom prvej inštancie. Takto zistená zmena pomerov na strane otca podľa názoru odvolacieho súdu neodôvodňovala zvýšenie bežného výživného, a to práve z dôvodov jeho spotrebného charakteru, nie podstatnej zmeny pomerov na strane maloletej, avšak odôvodňovala zvýšenie sumy na tvorbu úspor maloletej. Na rozdiel od súdu prvej inštancie, odvolací súd dospel k záveru, že je primerané vzhľadom na zistenú zmenu pomerov otca, zvýšiť jeho povinnosť platiť výživné titulom úspor na sumu 200,- eur mesačne.

11. Otec v odvolaní namietal, že okresný súd sa nedostatočne vysporiadal so zmenou pomerov na strane matky maloletej, ako aj tým, že jeho príjem oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu klesol o 300 eur. Tieto námietky otca nie sú opodstatnené, okresný súd sa aj týmito okolnosťami zaoberal. Konštatoval, že oproti predchádzajúcemu rozhodovaniu došlo k zníženiu príjmu otca o 300,- eur, avšak vzhľadom na jeho účasť ako spoločníka v spoločnosti , s.r.o., túto okolnosť nevyhodnotil ako zásadnú zmenu pomerov odôvodňujúcu zníženie jeho vyživovacej povinnosti. Rovnako sa okresný súd zaoberal aj zvýšením príjmu na strane matky. Pri rozhodovaní o zmene vyživovacej povinnosti je potrebné zaoberať sa najmä zmenou pomerov na strane povinného rodiča, pretože zlepšenie pomerov na strane druhého z rodičov nie je dôvodom na zníženie rozsahu vyživovacej povinnosti rodiča, ktorému dieťa nebolo zverené a ktorému sa určuje povinnosť platiť výživné. Zároveň však nemôže táto okolnosť zostať úplne bez povšimnutia. Z hľadiska proporcionality je nutné, aby sa dieťa podieľalo na životnej úrovni oboch rodičov, t.j. ako rodiča, ktorému je zverené do starostlivosti, tak aj rodiča, ktorému do starostlivosti zverené nebolo. Túto okolnosť bolo potrebné brať do úvahy pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti otca a určenia bežného výživného. Odvolací súd preto na túto okolnosť v rámci svojho rozhodovania prihliadal.

12. Vzhľadom k tomu, že boli zistené okolnosti pre zvýšenie výživného otca na maloletú, , je logické, že nemožno považovať za opodstatnený návrh otca na zníženie výživného naviac, keď dôvody zníženia viazal na okolnosti, s ktorými sa v rámci posúdenia jeho situácie a možnosti platiť výživné okresný súd zaoberal. Námietka otca týkajúca sa nepreskúmateľnosti rozsudku okresného súdu v súvislosti s rozhodovaním o jeho vzájomnom návrhu na zníženie výživného tak nie je dôvodná.

13. Tým, že odvolací súd opätovne rozhodoval o zvýšení výživného rozdielne od okresného súdu, rozhodol aj o výške zameškaného výživného, ktoré je otec povinný platiť. Keďže odvolací súd pri rozhodovaní vychádza zo skutkového stavu tak ako ho zistil okresný súd, vyčíslil nedoplatok na výživnom otcovi ku dňu rozhodnutia okresného súdu. Tým, že bežné výživné zostalo nezmenené, otcovi nedoplatok na bežnom výživnom nevznikol. V časti výživného určeného na tvorbu úspor vznikol otcovi nedoplatok vo výške 1.167,74 eur (za 21 dní mesiaca október 2018 vo výške 67,74 eur, za 11 mesiacov od novembra 2018 do septembra 2019 vo výške 1.110,- eur, 11 x 100). Rovnako, ako okresný súd aj odvolací súd povolil otcovi uhradiť sumu zameškaného výživného v dlhšej lehoty splatnosti, a to do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

14. Skutočnosť, že došlo k zmene predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom, odvolací súd vyslovil vo výroku, ktorým konštatoval zmenu predchádzajúceho rozhodnutia Krajského súdu v Žiline č.k. -646 zo dňa 30. mája 2017 v časti o určení výživného.

15. O trovách konania rozhodol podľa tak, že žiadnemu z účastníkov právo na náhradu týchto trov nepriznal.

16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. ( )

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). (, )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania. (§ 76 C. m. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. ( )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( )