Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_6Co-203-2019.pdf
PDF · 82.92 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/203/2019
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr. Dagmar Podhorcovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Bratislava, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, právne zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Bratislava, Mýtna 48, IČO: 379 277 95, proti žalovanej: K. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom N., H. XX, zastúpená Mgr. Elenou Szabóovou, advokátkou so sídlom Nové Zámky, Hlavné námestie 7, IČO: 44 285 884, o zaplatenie 5397,05 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 5. marca 2019, č. k. 18Csp/24/2018-166, takto
rozhodol:
Odvolací súd odvolanie žalovanej o d m i e t a .
Žalobcovi priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti zaplatenia sumy 150 eur s prislúchajúcim úrokom z omeškania zastavil. Druhou výrokovou vetou žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1450 eur a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1450 eur od 21. 01. 2018 do zaplatenia v mesačných splátkach po 50 eur až do vyrovnania, pod hrozbou strany výhody splátok, s tým, že prvú splátku zaplatí žalovaná žalobcovi do 15-teho dňa v mesiaci, nasledujúcom po mesiaci, v ktorom rozsudok nadobudne právoplatnosť. Treťou výrokovou vetou žalobu vo zvyšnej časti zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 46,28 % s tým, že o výške trov konania rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
2. Rozhodnutie v zastavujúcej časti právne oprel o ust. § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), rozhodnutie vo veci samej právne oprel o ust. § 52 ods. 1, § 53 ods. 1 - 3, 5, § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 1 ods. 2 prvá veta, § 1 ods. 3 písm. f), § 9 ods. 1 písm. l), § 11 ods. 1 písm. b), § 24 ods. 1, § 25f ods. 6 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 290 CSP, § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. účinného v čase uzavretia zmluvy. Právny vzťah medzi stranami sporu označil ako spotrebiteľský. Úvodom odôvodnenia uviedol, že právny predchodca žalobcu sa domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 5397,05 eura s príslušenstvom a trovy konania na tom skutkovom základe, že so žalovanou uzavreli dňa 18. 11. 2013 zmluvu o vydaní a používaní kreditnej karty VÚB, a.s. na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť žalovanej kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet číslo XXXXXXXXXX. Žalovanej bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 22,80 % a bola povinná žalobcovi platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 80 eur. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mala žalovaná schválený úverový rámec vo výške 2400 eur. Žalovaná si neplnila svoje povinnosti vyplývajúce jej zo zmluvy a jej platobnú disciplínu sa nepodarilo obnoviť ani po viacerých pokusoch, pred odstúpením na vymáhanie žalobca vystavil ku dňu 10. 01. 2018 nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 31. 12. 2017 obsahujúci súhrn debetných položiek a to istiny, poplatkov, sankčného úroku, a štandardného úroku
s prihliadnutím na vykonané úhrady žalovanej s konečným zostatkom na úhradu vo výške 5397,05 eura. Z predžalobnej upomienky zo dňa 05. 02. 2015 mal preukázané, že právny predchodca žalobcu vyzval žalovanú na úhradu nedoplatku na splátkach v sume 240 eur a upozornil ju na možnosť zosplatnenia úveru. Z oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 07. 03. 2015 mal preukázané, že právny predchodca žalobcu úver ku dňu 07. 03. 2015 zosplatnil. Dôvodil, že zmluva o úvere neobsahuje ročnú priemernú mieru nákladov tak, ako to predpokladá zákon č. 129/2010 Z. z. v platnom znení. Dodal, že vzhľadom na revolvingový charakter úveru je zrejmé, že údaj o celkovom počte splátok nie je dobre možné uviesť, avšak aj dlžník zo zmluvy o revolvingovom úvere by mal mať prehľad o tom, aká časť jeho splátky je určená na splátku istiny, aká časť na splátku úroku, prípadne aká časť pripadá na splátku poplatkov. Prezentoval názor, že nestačí uvedenie indikatívneho výpočtu RPMN v zmluve pre jej určitosť a zrozumiteľnosť tak, ako to predpokladá zákon o spotrebiteľských úveroch. Uviedol tiež, že zmluva navyše neobsahuje žiadne údaje o sankčných úrokoch ani o nákladoch na vymáhanie pohľadávky. Zvýraznil, že všeobecné zmluvné podmienky žalobcu a časti zmluvy sú písané drobným, takmer nečitateľným písmom, z čoho usúdil, že nebolo úmyslom žalobcu uzavrieť so žalovanou férový zmluvný vzťah, ale nejasnými formuláciami zmluvy s použitím drobného písma dostať žalovanú do nevýhodnej situácie. Takýto postup právneho predchodcu žalobcu označil za postup v príkrom rozpore s dobrými mravmi. Námietku premlčania vznesenú žalovanou neakceptoval, pretože mal preukázané, že právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 07. 03. 2015, žaloba bola podaná na súd dňa 24. 02. 2018. Neakceptoval ani námietku premlčania nároku žalobcu v dvojročnej premlčacej dobe vznesenú žalovanou, pretože zmluvu považoval za platnú a žalobcovi teda nemohol vzniknúť voči žalovanej nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Z vyššie uvedených dôvodov považoval zmluvu o vydaní a používaní kreditnej karty uzavretú medzi žalobcom a žalovanou za bezúročnú a bez poplatkov. Dodal, že žalobca nepreukázal náklady spojené s vedením účtu, náklady na vymáhanie pohľadávky ani náklady na vymáhanie pohľadávky, preto vyhovel žalobe len čiastočne a zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi rozdiel medzi sumou, ktorú žalovaná reálne z účtu vyčerpala (2510 eur) a sumou, ktorú žalovaná žalobcovi zaplatila (1060 eur) a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Keďže nemal preukázané, kedy sa žalovaná do omeškania dostala, žalobcovi priznal úrok z omeškania zo sumy, ktorú žalovaná žalobcovi nezaplatila odo dňa podania žaloby, s tým, že výška úroku z omeškania korešponduje s nariadením vlády SR číslo 87/1995 Z. z. Z konania mal preukázané, že žalovaná poberá starobný dôchodok vo výške 408,10 eura a vdovský dôchodok vo výške 151,70 eura, preto jej dlžnú sumu povolil splácať v splátkach.
3. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil s poukazom na ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. l Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Uviedol, že istý úspech žalovanej v konaní v konaní bol 46,28 %, v ktorej výške priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania.
4. Žalovaná podala odvolanie proti výroku, ktorým jej bola uložená povinnosť uhradiť žalobcovi sumu 1450 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1450 eur od 21. 01. 2018 do zaplatenia v mesačných splátkach po 50 eur až do vyrovnania (výrok II. rozsudku) a proti výroku týkajúceho sa nároku na náhradu trov konania (výrok IV. rozsudku), domáhajúc sa ich zrušenia. V odvolaní namietala, že preukázala zaplatenie sumy 1210 eur žalobcovi, no napriek tomu súd prvej inštancie zohľadnil výhradne úhrady vo výške 1060 eur bez toho, aby sa vysporiadal s rozdielom úhrad, ktoré boli žalobcom tvrdené a tými, ktorých zaplatenie preukázala. Tvrdila, že zdôvodnila svoje tvrdenia o neplatnosti zmluvy vo svojom podaní z 22. 02. 2019 tým, že zmluva nenapĺňa podmienku písomnej formy pre jej nečitateľnosť, pričom nedodržanie písomnej formy je zákonným dôvodom neplatnosti zmluvy, aj podľa § 40 ods. 1 OZ. Na absolútnu neplatnosť právneho úkonu mal súd prvej inštancie prihliadať ex offo. Zotrvala tiež na svojom vyjadrení, že žalobca k žalobe nepriložil zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ale len žiadosť o aktiváciu Bankomatky Quatro, v ktorej je veriteľ označený v úvode zmluvy tak malým typom písma, že táto časť je bez použitia optických pomôcok nečitateľná. Rovnako je takým istým typom písma spísaná strana 2 tejto zmluvy, ktorá má obsahovať podmienky, ktoré spotrebiteľa zaväzujú, resp. mu ukladajú povinnosti, ale aj časť V, ktorá obsahuje uvedenie úroku a RPNM a celkových nákladov spotrebiteľa. Mala za to, že v zmysle rozhodovacej praxe súdov nemôže byť takýto právny úkon vyhodnotený ako platná zmluva, a to aj pre nedostatok písomnej formy. Svoje tvrdenia oprela o ust. § 53c ods. 8 OZ. Trvala na tom, že žalobca nepreukázal, že by vo vzťahu k nej konal v súlade so zákonom, že by ju bol pred podaním žiadosti o poskytnutie úveru zákonným spôsobom poučil, resp. poskytol jej všetky informácie potrebné pre jej rozhodnutie. Dodala, že od posúdenia platnosti zmluvy je potom závislé aj posúdenie premlčania, vzhľadom na trvanie premlčacej doby.
5. K odvolaniu žalovanej sa písomným podaním vyjadril žalobca, v ktorom uviedol, že svoj nárok považuje za dôvodný a preukázaný a navrhol rozsudok v napadnutých častiach ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov konania.
6. Žalovaná v replike k vyjadreniu žalobcu uviedla, že vyjadrenie žalobcu k jej odvolaniu je stručné, netýka sa merita odvolania, ani jednotlivých odvolacích námietok, na ktorých je odvolanie založené, vo vyjadrení žalobcu absentujú argumenty, na ktoré by mala odpovedať. Zvýraznila, že tento úkon nenapĺňa podmienku účelne vynaložených nákladov konania, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov právneho zastúpenia za tento úkon žalobcovi.
7. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej len CSP) po preskúmaní obsahu spisu dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je potrebné v zmysle ust. § 386 písm. a) CSP odmietnuť ako oneskorene podané.
8. Podľa § 362 ods. 1 CSP odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
9. Podľa § 386 písm. a/ CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene.
10. Podľa § 121 ods. 1 až 5 CSP lehota podľa tohto zákona môže byť určená podľa hodín, dní, týždňov, mesiacov a rokov. Do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty. Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty; ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času.
11. Odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene. Odvolanie je podané oneskorene, ak márne uplynula lehota na jeho podanie. Zákonná lehota na podanie odvolania je 15 dní a počíta sa od doručenia rozhodnutia, pričom deň doručenia sa do tejto lehoty nezapočítava. Lehota na podanie odvolanie je lehotou procesnou, preto na jej zachovanie stačí, aby sa v posledný deň lehoty urobil úkon na súde, alebo aby sa odvolanie odovzdalo orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.
12. Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že rozsudok bol doručený žalovanej dňa 23. 04. 2019, tak ako svedčí doručenka na č. l. 177 spisu a nasledujúcim dňom začala žalovanej plynúť odvolacia lehota. Koniec lehoty na podanie odvolania padol na deň 08. 05. 2019 (streda - štátny sviatok), keďže tento deň bol dňom pracovného pokoja, najbližší pracovný deň bol 09. 05. 2019 (štvrtok) a teda lehota uplynula týmto dňom. Ak však žalovaná doručila odvolanie v predmetnej veci na súd elektronicky dňa 13. 05. 2019, tak ako je zrejmé z č. l. 186-189, urobila tak po márnom uplynutí 15-dňovej zákonnej lehoty na podanie odvolania. Z dôvodu, že žalovaná podala odvolanie po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty, odvolací súd odmietol jej odvolanie bez toho, aby skúmal vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.
13. Odmietnutie odvolania sa svojimi účinkami rovná zastaveniu odvolacieho konania. Civilný sporový poriadok osobitné ustanovenie o nároku na náhradu trov konania v prípade odmietnutia odvolania neobsahuje. Obsahom a účelom najbližšie ustanovenie v zmysle článku 4 ods. 1 Civilného sporového poriadku pre rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania v prípade odmietnutia odvolania je ustanovenie § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Odmietnutie odvolania žalovanej je dôsledkom oneskorene podaného odvolania žalovanou. V zmysle § 256 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP teda vznikla žalovanej povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania žalobcovi. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).