Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Er-441-2016.pdf
PDF · 81.77 KB
Case nature
Area
Subarea
8Er/441/2016
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: Mesto Banská Bystrica, so sídlom ČSA 26, Banská Bystrica, IČO: 00 313 271, proti povinnému: W. D., L. XX.XX. XXXX, P. G. C. J. J., na vymoženie pohľadávky vo výške 58,40 eura s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Mário Mičák, Exekútorský úrad Banská Bystrica, so sídlom Kollárova 39, 974 01 Banská Bystrica, pod sp. zn. EX 152/16, takto
rozhodol:
Súd exekúciu zastavuje.
Oprávnený je povinný uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 131,94 eura v lehote 3 dní od doručenia tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Exekučné konanie začalo dňa 01. 07. 2016, kedy oprávnený doručil súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 58,40 eura s príslušenstvom, a to na základe právoplatného a vykonateľného výkazu daňových nedoplatkov Mesta Banská Bystrica číslo konania OEM DP 120976/18365/2016/Br zo dňa 28.06. 2016 zo dňa 07.07. 2016. Poverením č. 5601 141716 * zo dňa 07. 07. 2016 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Mária Mičáka.
Súdny exekútor doručil súdu podnet na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 03. 2017) z dôvodu, že povinný je nemajetný a jeho majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Zároveň žiadal, aby súd zaviazal oprávneného na trovy exekúcie v celkovej výške 148,10 eura a spolu s podaním predložil súdu exekučný spis EX 152/16 a správu o stave exekúcie.
Podľa § 243h ods. 1 vety prvej zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 03. 2017) exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 03. 2017) exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Súd mal z obsahu súdneho spisu ako aj z predloženého exekučného spisu sp. zn. EX 152/16 preukázané, že u povinného bola vykonaná lustrácia majetku za spolupráce a pomoci osôb povinných súčinnosťou podľa § 34 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 03. 2017), z ktorej vyplynula neexistencia majetku, ktorý by podliehal exekúcii. Súdny exekútor lustráciou v evidencii motorových
vozidiel zistil, že povinný nie je vlastníkom motorových vozidiel. Súdny exekútor vykonal tiež elektronickú lustráciu bánk a zistil, že povinný nemá vedené účty v peňažných ústavoch. Lustráciou majetku prostredníctvom katastrálneho portálu Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky súdny exekútor zistil, že povinný nie je vlastníkom nehnuteľností na území SR. Súčinnosťou Sociálnej poisťovne súdny exekútor zistil, že povinný nie je v evidencii ako zamestnanec ani ako SZČO. Nie je poberateľom dávok ani dôchodku. Súdny exekútor ďalej poukázal na skutočnosť, že voči povinnému je vedených 7 ďalších exekúcií, že povinný nemá podiely v obchodnej spoločnosti, že nemá iné majetkové práva a nemá pohľadávky voči tretím osobám. Z vyššie uvedeného vyplýva, že povinný nedisponuje žiadnym reálne exekvovateľným majetkom, z ktorého by bolo možné uspokojiť vymáhaný nárok a pokračovaním exekúcie by došlo len k zbytočnému a neúčelnému rastu trov exekúcie. Exekúcia prebieha už viac ako 4 roky, pričom dosiaľ sa nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy povinného, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekúcie, a teda nie je reálny predpoklad, že vymáhaná pohľadávka oprávneného by mohla byť uspokojená. Súd toto časové obdobie považoval za dostatočne dlhé na dôkladné preverenie majetnosti povinného. Ak sa v tomto období nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy povinného, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora, ide o dôvod na zastavenie exekúcie. Súd vzhľadom na vyššie uvedené v zmysle § 58 ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 03. 2017) exekúciu zastavil ex offo podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 03. 2017).
Keďže súd exekúciu zastavil, rozhodoval v zmysle § 200 ods. 5 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 03. 2017) aj o trovách exekúcie (§ 200 ods. 1, § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017). Exekúcia bola zastavená z dôvodu nemajetnosti povinného, preto súd v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 03. 2017) uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy exekúcie.
Podľa § 196 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 03. 2017) za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 03. 2017) trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196).
Podľa § 14 ods. 1, 2 vyhlášky MSSR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa § 25 vyhlášky v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie vo výške 148,10 eura, pozostávajúce z paušálnej odmeny za úkony exekučnej činnosti vo výške 99,60 eura, odmeny za vypracovanie správy o stave exekúcie vo výške 1,32 eura, náhrady hotových výdavkov vo výške 22,50 eura a 20% DPH vo výške 24,68 eura.
Po preskúmaní uplatnených trov exekúcie a pripojených dôkazov preukazujúcich ich vynaloženie súd priznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu vo výške 99,60 eura za preukázané vykonanie 30 úkonov exekučnej činnosti, a to v zmysle § 14 ods. 1 a ods. 2, § 15 ods. 1 vyhlášky.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu vo výške 1,32 eura podľa § 21 písm. a) vyhlášky za správy o stave exekúcie zo dňa 21. 01. 2020, pretože správa o stave exekúcie nie je potvrdením zo spisu ani vydaním odpisu listiny zo spisu. Ide o oznámenie o stave exekúcie adresované účastníkom konania z vlastnej iniciatívy súdneho exekútora, ktoré súdny exekútor nie je povinný vykonať. Ak totiž zistí, že je daný dôvod na zastavenie exekúcie, je povinný postupovať v zmysle § 57 ods. 4 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 03. 2017).
Súdny exekútor si ďalej uplatnil náhradu hotových výdavkov v celkovej výške 22,50 eura z toho za tlač a kopírovanie sumu 10,20 eura, za poštovné sumu 10,10 eura a poplatky za elektronické lustrácie spolu vo výške 02,20 eura. Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za poštovné spolu vo výške 08,15 eura, nakoľko mal súd vynaloženie týchto hotových výdavkov zo spisu spisová značka EX 152/2016, preukázané. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi vyúčtované poštovné vo výške 1,95 eura za doručovanie konečného vyúčtovania povinnému, pretože vynaloženie takýchto hotových výdavkov nebolo z exekučného spisu preukázané zároveň sa jedná o vyčíslené budúce náklady. Tieto trovy sú zahrnuté v odmene súdneho exekútora. Súdnemu exekútorovi možno nahradiť len tie hotové výdavky, ktoré mu už do času rozhodovania súdu o trovách exekúcie vznikli, čo vyplýva aj z gramatického výkladu pojmu „náhrada“.
Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za elektronické lustrácie v celkovej výške 02,20 eura, pretože mál vynaloženie týchto hotových výdavkov preukázané z exekučného spisu EX 152/2016.
Náhradu výdavkov za tlač a kopírovanie vo výške 10,20 eura (102 strán x 0,10 eura) súd súdnemu exekútorovi nepriznal, nakoľko sú v zmysle § 25 vyhlášky zahrnuté v odmene súdneho exekútora ako náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou. Ak vyhláška v § 22 osobitne náklady na kancelársky papier, tlač a kopírovanie neuvádza, tak z toho jasne vyplýva, že úmyslom zákonodarcu bolo upraviť vyhláškou výšku odmeny za výkon exekučnej činnosti, v ktorej je zahrnutá aj náhrada za vykonané administratívne práce a náklady vzniknuté pri výkone administratívnych prác (§ 25 vyhlášky) a náhradu výdavkov v preukázateľnej výške; žiadne ďalšie výdavky osobitne nad rámec uvedeného (z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 13CoE/7/2013-21 zo dňa 12. 02. 2013). V tomto smere súd poukazuje na právny názor vyslovený v rozhodnutiach Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 17CoE/77/2010-44 zo dňa 26. 05. 2010, č. k. 17CoE/400/2011-49 zo dňa 21. 12. 2011, č. k. 13CoE/7/2013-21 zo dňa 12. 02. 2013, č. k. 15CoE/232/2011-40 zo dňa 13. 07. 2011, č. k. 17CoE/45/2012-74 zo dňa 30. 03. 2012. Bežný kancelársky materiál (vrátane nákladov na tlač a kopírovanie) nie je výdavok hodný samostatného zreteľa, medzi ktoré zákon demonštratívne zaraďuje cestovné, poštovné a telekomunikačné výdavky, či znalecké náhrady a poplatky. Z uvedeného pohľadu bežný kancelársky materiál, akými by mohli byť aj iné veci prirodzene potrebné pri vedení exekučnej administratívy, napr. perá, ceruzky, sponky, obalové prostriedky atď., sú síce výdavkami, avšak sa predpokladá, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti najmä v paušálnej sume náhrad pri výkone jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Bežné náklady kancelárskych vecí preto ani zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov. Takými by sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň práve nie bežných a pritom nie nezanedbateľných, jasne identifikovateľných výdavkov nevyhnutných, a teda aj účelových pri výkone konkrétnej exekučnej činnosti alebo jej úkonov. Takýto výklad ustanovení vyhlášky Ústavný súd Slovenskej republiky (uznesenie sp. zn. I. ÚS 157/08-16 zo dňa 29. 04. 2008) považoval za súladný s Ústavou Slovenskej republiky. Súd sa z vyššie uvedených dôvodov nestotožňuje s názormi iných súdov (resp. senátov tunajšieho súdu), podľa ktorých výdavky na tlač a kopírovanie nie sú súčasťou odmeny súdneho exekútora. Súdny exekútor nepochybne disponuje aj rozhodnutiami, ktoré potvrdzujú záver prijatý v tomto rozhodnutí. Keďže ohľadne tejto otázky nie je medzi exekučnými súdmi názorová zhoda, súd nepovažoval svoj názor vyššie uvedený za exces, ktorý by nerešpektoval princíp právnej istoty.
Súd v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami Exekučného poriadku a vyhlášky priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 131,94 eura, z toho odmenu vo výške 99,60 eura, náhradu
preukázaných účelne vynaložených hotových výdavkov súvisiacich s vykonávaním exekúcie vo výške 10,35 eura. Z internetovej stránky Finančnej správy Slovenskej republiky vyplýva, že súdny exekútor je platiteľom DPH, preto mu súd priznal 20% DPH z odmeny aj z náhrady hotových výdavkov vo výške 21,99 eura.
Poučenie:
Proti I. výroku tohto uznesenia je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Banská Bystrica. V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka (spisová značka), čo sa ním sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť podpísané. Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto ho urobil.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu a) - h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Proti II. výroku tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie.
Banská Bystrica, dňa 29.06. 2020