Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/59/2020

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň JUDr. Marty Polyákovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., so sídlom Hradec Králové, Československé armády 954/7, Česká republika, IČO: 24 785 199, zast. ŠMÍDA, advokátní kancelář, s.r.o., so sídlom Hradec Králové, Eliščino nábřeží 280/23, Česká republika, IČO: 01 435 400, proti žalovanému: K. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, o zaplatenie 289,37 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 26. septembra 2019, č. k. -70, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 289,37 eura s 5% ročným úrokom z omeškania od 17.12.2016 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Právne vec odôvodnil s poukazom na ust. , - 4, , (ďalej aj ), , o spotrebiteľských úveroch. Ďalej v odôvodnení uviedol, že právny predchodca žalobcu Spoločnosť Provident Financial s.r.o., ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 10.01.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, v ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanému úver 1.000 eur, ktorý sa mu žalovaný zaviazal vrátiť a zaplatiť z neho úroky vo výške 15,87 % ročne a administratívny poplatok vo výške 140,68 eura, a to v 60-tich týždenných splátkach, a to vo výške prvej až predposlednej po 20,67 eura a poslednej po 20,64 eura, s tým, že prvá je splatná 7. kalendárny deň po uzavretí zmluvy, každá ďalšia 7. kalendárny deň po splatnosti predchádzajúcej splátky a konečným dňom splatnosti úveru je deň splatnosti poslednej splátky, ktorým je 7. deň 60.-teho týždňa po dni uzavretia zmluvy. Žalovaný podľa žalobcu vrátil včas iba splátky v celkovej výške 710,63 eura. Veriteľ oznámil žalovanému dňa 16.12.2016, že pohľadávku z predmetnej zmluvy o úvere vo výške 910 eur postúpil na základe zmluvy o postúpení pohľadávky z 16.12.2016 na žalobcu, ktorý odovzdal na poštovú prepravu dňa 30.12.2016 a adresoval žalovanému na jeho adresu. Žalobca vyzval žalovaného výzvou z 10.10.2018 na zaplatenie dlhu vo výše 636,49 eura do 22.10.2018. V konaní nebolo sporu o tom, že medzi veriteľom a žalovaným existoval záväzkový vzťah, titulom zmluvy o úvere, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou, pretože pri jej uzatváraní veriteľ konal ako právnická osoba v rámci svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný, ktorý je fyzickou osobou nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, čím sa pri rozhodovaní o žalobe otvoril priestor pre aplikáciu a nasledujúce , ktoré predstavujú základný právny rámec ochrany spotrebiteľa, popri ostatných právnych predpisoch o ochrane spotrebiteľa a o spotrebiteľských úveroch. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že uzavretá zmluva o úvere neobsahovala správne uvedenú ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí žalovaný zaplatiť veriteľovi, ktoré sú obligatórnymi zákonnými náležitosťami a údaj podľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. V predloženej zmluve

o úvere chýbal údaj podľa , keď v nej nebol uvedený termín konečnej splatnosti. Konečná splatnosť v zmluve bola zadefinovaná len ako siedmy deň 60. týždňa po uzavretí zmluvy, čo však nie je možné považovať za konkrétny termín. Zákon v čase uzavretia zmluvy výslovne vyžadoval uvedenie termínu konečnej splatnosti, nepostačuje len uvedenie výpočtu, ako je možné tento termín zistiť. Následkom neuvedenia termínu konečnej splatnosti je vznik nevyvrátiteľnej domnienky, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Právny predchodca žalobcu definoval termín konečnej splatnosti úveru ako siedmy deň 60.-teho týždňa po uzavretí zmluvy. Takáto definícia termínu konečnej splatnosti nedávala spotrebiteľovi možnosť okamžite posúdiť rozsah svojho záväzku. Súd v prvom rade vychádzal z toho, že v čase uzavretia zmluvy nič nebránilo veriteľovi zmluvný formulár pripraviť tak, aby v ňom bol určitým, celkom jednoznačným a zrozumiteľným spôsobom uvedený termín konečnej splatnosti úveru uvedením jednoznačného dátumu. Ďalej súd vychádzal z toho, že priemerný spotrebiteľ pri podpise zmluvy obsahujúcej veľké množstvo údajov nemusí byť schopný okamžite zistiť dátum, kedy je posledná splátka úveru splatná. Tým viac, ak nejde o jednoduchý výpočet (napr. rok po uzavretí zmluvy, dva roky a podobne), ale ak výpočet vyžaduje od spotrebiteľa prepočítať týždne, v tomto prípade 60. týždeň. Ustanovenie platné a účinné v čase uzavretia zmluvy úplne jednoznačne vyžadovalo uviesť v zmluve nielen dobu trvania zmluvy, ale aj termín (teda dátum) konečnej splatnosti úveru, čo v posudzovanej zmluve jednoznačne absentuje.

2. Pretože v konaní nebolo sporné, že veriteľ poskytol žalovanému úver 1.000 eur a pretože tento úver je podľa bezúročný a bez poplatkov a pretože žalovaný doposiaľ vrátil veriteľovi iba 710,63 eura, súd rozhodol, že je povinný zaplatiť žalobcovi na ktorého bola pohľadávka postúpená, zostatok nesplatného úveru vo výške 289,37 eura (1.000 eur - 710,63 eura = 289,37 eura) do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Z dôvodu, že žalovaný sa s vrátením peňažného dlhu vo výške 289,37 eura dostal do omeškania, rozhodol o úrokoch z omeškania tak, že je povinný zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania vo výške 5% ročne od 17.12.2016 do zaplatenia v zmysle a nariadenia vlády č.

3. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil v zmysle a žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

4. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalovaný a žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedol, že výšku úveru už splatil v júni 2018 a spoločnosť žalobcu tento úver neukončila a nedala mu na vedomie, že má dlžnú sumu úveru splatenú. Poslednú splátku úveru odoslal dňa 20.09.2019 a pri prepočte zistil, že žalobcovi vznikol preplatok v sume 290,63 eura a nie nedoplatok v sume 289,37 eura. Ani doplatok vo výške 69,37 eura nie je ochotný zaplatiť, vzhľadom na to, že po dátume 29.10.2019 eviduje splátky od novembra 2018 do septembra 2019, čo je 11 mesačných splátok v sume 220 eur. Všetky splátky sú v počte 29 v celkovej výške 580 eur a nie v počte 11. Rozdiel činí za 18 mesačných splátok suma 360 eur. Požaduje vrátenie celkovej sumy od roku 2017 až do októbra 2018. Svoj záväzok voči žalobcovi si splnil a tento mu nepriznal platby, hoci ich platil na ten istý účet ako splátky od novembra 2018 do septembra 2019.

5. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že po podaní žalobného návrhu, t. j. po 29.10.2019 eviduje v prospech predmetného záväzku celkovo 11 mesačných splátok po 20 eur v termínoch: 09.11.2018, 05.12.2018, 09.01.2019, 15.02.2019, 19.03.2019, 15.04.2019, 15.05.2019, 12.06.2019, 19.07.2019, 13.08.2019 a 24.09.2019. Žalovaný ku dňu tohto stanoviska eviduje nezaplatenie sumy žalovaným vo výške 69,37 eura. Vzhľadom na túto skutočnosť navrhuje rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 69,37 eura s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 289,39 eura od 17.12.2016 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania.

6. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou stranou v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania ( , ) a zistení, že spĺňa náležitosti a nasl. , preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že rozsudok je potrebné podľa

ods. 1 písm. c/ zrušiť a podľa vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

8. V preskúmavanej veci si žalobca uplatňoval svoj nárok zo zmluvy, ktorú uzatvorila spoločnosť Provident Financial s.r.o. ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom dňa 10. 01. 2013 ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX. Svoj nárok odôvodňoval na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorá bola uzatvorená dňa 16.12.2014 medzi spoločnosťou Provident Financial s.r.o. ako postupcom a spoločnosťou KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o. Žalovaný vo svojom odvolaní namietal, že žiadna pohľadávka zo strany žalobcu voči nemu neexistuje, ba práve naopak, žalobca je povinný mu zaplatiť preplatok od roku 2017 až do októbra 2018.

9. Na č. l. 9 až 12 spisu sa síce nachádza dokument, avšak z neho ani pri najväčšej snahe odvolací súd nemohol preskúmať jej obsah, pretože bol vyhotovený v tak nečitateľnej fotokópii, že nebol čitateľný.

10. Podľa veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť zmluvou inému.

11. Podľa postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi, alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník svojho záväzku plnením postupcovi.

12. Ak postúpenie pohľadávky oznámi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení ( ).

13. V zmysle ust. obligatórnym obsahovým náležitostiam zmluvy o postúpení pohľadávky vedľa vlastného označenia účastníkov patrí identifikácia postupovanej pohľadávky, ktorá musí zahrňovať riadne označenie postupiteľovho dlžníka a popis pohľadávky, čo do jeho výšky a skutočnosti, na ktorých sa zakladá. Postupovaná pohľadávka musí byť identifikovaná dostatočne, určite tak, aby nebola zameniteľná s inou pohľadávkou postupiteľa s rovnakým dlžníkom, a aby medzi zmluvnými stranami nevznikli pochybnosti o tom, aká pohľadávka, ako a kedy bola postúpená. Za situácie, kedy zákon nevymedzuje, akým spôsobom má byť postupovaná pohľadávka v zmluve o postúpení pohľadávky identifikovaná, túto identifikáciu možno previezť i uvedením právnych skutočností, z ktorých postupovaná pohľadávka vznikla. Ak určia účastníci v zmluve o postúpení pohľadávky pohľadávku s inými údajmi a táto identifikácia je z pohľadu požiadavky určitosti postupovanej pohľadávky dostatočná, nie je potom nutné právny dôvod vzniku postupovanej pohľadávky v predmetnej zmluve uviesť, pretože takáto požiadavka zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva.

14. Z citovaných ustanovení vyplýva, že ak pôvodný veriteľ oznámil svojmu dlžníkovi, že svoju pohľadávku, ktorú voči nemu má, postúpil tretej osobe, právnou skutočnosťou, na základe ktorej má dlžník plniť novému veriteľovi s dôsledkom, že sa zbaví svojho záväzku je oznámenie jeho pôvodného veriteľa, samozrejme za predpokladu, že oznámenie spĺňa náležitosti právneho úkonu, teda je určité a zrozumiteľné a bolo urobené vážne a slobodne. Platí bez ohľadu na to, či zmluva o postúpení pohľadávky je platná, resp. či vôbec vznikla. Dlžník sa v takomto prípade nemôže dovolávať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie. To by mohol vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení postupník.

15. Predovšetkým si súd prvej inštancie zabezpečí čitateľnú verziu Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2014, následne preskúma a podrobí súdnej kontrole uzavretú spotrebiteľskú zmluvu a preverí, vzhľadom na dôvody odvolania žalovaného, jeho obranu, ktorá je prakticky odobrená aj písomným stanoviskom žalobcu na č. l. 84. Zabezpečí si originál poštových poukážok, ktoré sa vo fotokópii nachádzajú v spise a preverí a stotožní platby od žalovaného aj so súpisom splátok a úhrad žalobcu. Následne tieto údaje vyhodnotí, preverí či nedošlo k späťvzatiu žaloby žalobcom ohľadne zaplatených úhrad žalovaným a následne vo veci rozhodne. Ak došlo k zaplateniu dlhu žalovaným žalobcovi už v mesiaci jún 2018 (uvádza to samotný žalovaný vo svojom odvolaní), prečo potom aj naďalej platil????

(č. l. 76 spisu). Následne preverí aj počiatok omeškania žalovaného s plnením a preukázateľne zistí, ku ktorému dňu došlo k omeškaniu s platbami žalovaným.

16. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( ). V ďalšom konaní súd prvej inštancie opätovne vec právne posúdi v nadväznosti na vykonané dokazovanie, teda riadne preskúma Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2014, Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, uzatvorenú medzi stranami a po ich zhodnotení i z hľadiska záverov odvolacieho súdu uvedených v tomto rozhodnutí opätovne posúdi oprávnenosť nároku žalobcu a opätovne rozhodne, pričom svoje rozhodnutie i náležitým spôsobom odôvodní vysporiadajúc sa v ňom so všetkými námietkami žalovaného uplatnenými v jeho odvolaní. Zároveň rozhodne i o náhrade trov konania vrátane trov odvolacieho konania ( ).

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).