Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_12Csp-111-2019.pdf
PDF · 111.72 KB
Case nature
Area
Subarea
12Csp/111/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava, sudkyňou JUDr. Natáliou Slivenskou, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený: JUDr. Katarína Hegedüšová, advokátka, Majerníkova 3479/3A, Bratislava, proti žalovanej: Y. W., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom W. XXX, o zaplatenie 333 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 6 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne:
- zo sumy 250 Eur od 16. 12. 2016 do 25. 01. 2017,
- zo sumy 220 Eur od 26. 01. 2017 do 27. 02. 2017,
- zo sumy 210 Eur od 01. 03. 2017 do 19. 04. 2017,
- zo sumy 180 Eur od 20. 04. 2017 do 24. 05. 2017,
- zo sumy 150 Eur od 25. 05. 2017 do 05. 06. 2017,
- zo sumy 130 Eur od 06. 06. 2017 do 27. 06. 2017,
- zo sumy 110 Eur od 28. 06. 2017 do 25. 07. 2017,
- zo sumy 90 Eur od 26. 07. 2017 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .
III. Žalovanej sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 12. 12. 2019, doručenou súdu dňa 12. 12. 2019, sa žalobca domáhal zaplatenia sumy vo výške 333 Eur (pozostávajúcej z istiny 6 Eur, odplaty 84 Eur, zmluvnej pokuty 33 Eur a poplatkov za upomienky 210 Eur) spolu so zmluvným úrokom vo výške 60 % ročne:
- zo sumy 300 Eur od 15. 12. 2015 do 29. 01. 2016,
- zo sumy 253 Eur od 30. 01. 2016 do 11. 03. 2016,
- zo sumy 206 Eur od 12. 03. 2016 do 13. 07. 2016,
- zo sumy 186 Eur od 14. 07. 2016 do 03. 08. 2016,
- zo sumy 166 Eur od 04. 08. 2016 do 25. 01. 2017,
- zo sumy 136 Eur od 26. 01. 2017 do 27. 02. 2017,
- zo sumy 126 Eur od 01. 03. 2017 do 19. 04. 2017,
- zo sumy 96 Eur od 20. 04. 2017 do 24. 05. 2017,
- zo sumy 66 Eur od 25. 05. 2017 do 05. 06. 2017,
- zo sumy 46 Eur od 06. 06. 2017 do 27. 06. 2017,
- zo sumy 26 Eur od 28. 06. 2017 do 25. 07. 2017,
- zo sumy 6 Eur od 26. 07. 2017 do zaplatenia,
a zákonný úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne:
- zo sumy 250 Eur od 16. 12. 2016 do 25. 01. 2017,
- zo sumy 220 Eur od 26. 01. 2017 do 27. 02. 2017,
- zo sumy 210 Eur od 01. 03. 2017 do 19. 04. 2017,
- zo sumy 180 Eur od 20. 04. 2017 do 24. 05. 2017,
- zo sumy 150 Eur od 25. 05. 2017 do 05. 06. 2017,
- zo sumy 130 Eur od 06. 06. 2017 do 27. 06. 2017,
- zo sumy 110 Eur od 28. 06. 2017 do 25. 07. 2017,
- zo sumy 90 Eur od 26. 07. 2017 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Žalobca žalobu zdôvodnil tým, že na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX. XX. XXXX žalobca ako veriteľ poskytol žalovanej ako dlžníkovi úver vo výške 300 Eur, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť a zaplatiť odplatu pri poskytnutí finančných prostriedkov a úrok spojený so spotrebiteľským úverom, čo v prípade riadneho splatenia úveru v dohodnutom termíne predstavuje sumu 264 Eur, t. j. zaplatiť celkovú čiastku vo výške 564 Eur do 15. 12. 2016. V zmysle všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa žalobca a žalovaná dohodli, že ak spotrebiteľ neuhradí celkovú čiastku úveru v lehote dohodnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere, žalovaná sa zaväzuje žalobcovi zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 33 Eur. Vzhľadom na to, že žalovaná neplnila riadne a včas svoj záväzok v zmysle dohodnutých podmienok, čím porušila dojednania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a stratila výhodu splátok, žalobca vyzval žalovanú na úhradu jej záväzku. V zmysle všeobecných obchodných podmienok sa žalovaná zaviazala uhradiť žalobcovi za každú zaslanú upomienku čiastku 30 Eur. Žalovanej bolo zaslaných spolu 7 upomienok. Žalovaná je povinná zaplatiť 210 Eur za zaslané upomienky. Žalovaná doposiaľ uhradila žalobcovi sumu vo výške 294 Eur.
3. K žalobe pripojil žalobca zmluvu o spotrebiteľskom úvere, všeobecné podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru a výpis z obchodného registra.
4. Podaním doručeným súdu dňa 11. 02. 2020 žalobca uviedol, že od žalovanej eviduje úhrady vo výške 294 Eur, a to dňa 29. 01. 2016 vo výške 47 Eur, dňa 11. 03. 2016 vo výške 47 Eur, dňa 13. 07. 2016 vo výške 20 Eur, dňa 03. 08. 2016 vo výške 20 Eur, dňa 25. 01. 2017 vo výške 30 Eur, dňa 27. 02. 2017 vo výške 10 Eur, dňa 19. 04. 2017 vo výške 30 Eur, dňa 24. 05. 2017 vo výške 30 Eur, dňa 05. 06. 2017 vo výške 20 Eur, dňa 27. 06. 2017 vo výške 20 Eur a dňa 25. 07. 2017 vo výške 20 Eur. Jednotlivé platby boli žalobcom zapísané na istinu. Žalobca súdu oznámil, že žalovanou podpísané potvrdenie o prevzatí peňažnej hotovosti sa nachádza na konci zmluvy o úvere. Na základe svojho vlastnoručného podpisu žalovaná svojím slobodným, vážnym a zrozumiteľným prejavom vôle potvrdila prevzatie finančných prostriedkov formou zmenky. Žalobca pritom poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica, sp. zn. 43CoZm/1/2015 zo dňa 23. 04. 2015. K podaniu žalobca pripojil upozornenie na neuhradenú splátku a výzvu k úhrade omeškanej splátky zo dňa 07. 03. 2016, zo dňa 04. 04. 2016 a zo dňa 05. 05. 2016, výpisy o úhradách úveru, varovanie zo dňa 08. 06. 2016, výzvu na úhradu zo dňa 27. 06. 2016, poslednú výzvu na úhradu zo dňa 15. 07. 2016, výzvu na úhradu - varovanie zo dňa 14. 11. 2016 a pokus o zmier zo dňa 16. 12. 2016.
5. Žalovanej bola žaloba a následné podanie žalobcu spolu s prílohami riadne doručená, k týmto sa nevyjadrila.
6. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 písm. b) CSP. Rozsudok bol verejne vyhlásený v zmysle § 219 ods. 3 CSP. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu v zákonnej lehote, strany sporu na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomné.
7. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a listinnými dôkazmi k nej pripojenými, ako i oboznámením sa s obsahom celého spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
8. Žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzavreli dňa XX. XX. XXXX zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanej úver vo výške 300 Eur. V zmluve bolo dojednané, že veriteľ sa zaväzuje poskytnúť dlžníkovi úver v sume 300 Eur a žalovaná sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť odplatu pri poskytnutí finančných prostriedkov a úrok spojený so
spotrebiteľským úverom, čo v prípade riadneho splatenia úveru v dohodnutom termíne predstavuje sumu 264 Eur, t. j. zaplatiť celkovú čiastku 564 Eur. Odplata bola vo výške 84 Eur, čo malo predstavovať ročnú percentuálnu mieru nákladov (ďalej len „RPMN“) vo výške 28 %. Priemerná RPMN bola 23,66 %. Úrok bol vo výške 60 % ročne, čo predstavovalo 180 Eur. Žalovaná sa zaviazala zaplatiť celkovú čiastku vo výške 564 Eur, ak nie je dohodnuté inak do 15. 12. 2016 na účet veriteľa špecifikovaný vo všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo v hotovosti mandatárovi. Doba trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru nastane dňa 15. 12. 2016. Zmluva obsahuje aj dohodu, že ak spotrebiteľ neuhradí celkovú čiastku úveru v lehote dohodnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere, žalovaná sa zaväzuje žalobcovi zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 33 Eur.
9. Nebolo sporné, že žalovaná na zmluvu plnila celkom sumu 294 Eur.
10. Podľa § 52 ods. 1 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
11. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
12. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
13. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôže odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
14. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
15. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
16. Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
17. Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
18. Podľa § 2 písm. d) Zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
19. Podľa § 9 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
20. Podľa § 9 ods. 2 písm. c), písm. d), písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: c) adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálne miery nákladov.
21. Podľa § 11 ods. 1 písm. b), písm. d) a písm. e) Zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa), d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.
22. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.
23. Podľa § 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z.) odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve.
24. Podľa § 1a ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.
25. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
26. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
27. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (hlavné refinančné operácie) bola odo dňa 16. 12. 2016 vo výške 0,00 %.
28. Najskôr je potrebné uviesť, že zmluvný vzťah účastníkov založený na základe predmetnej zmluvy o úvere spadá pod úpravu Zákona o spotrebiteľských úveroch a Občianskeho zákonníka, pričom súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by aplikáciu Zákona o spotrebiteľských úveroch vylučovali.
29. Žalobca a žalovaná uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere tak, ako to vyplýva zo všeobecných obchodných podmienok žalobcu, v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka a Zákona o spotrebiteľských úveroch. V danom prípade sa jedná o právny vzťah účastníkov na základe spotrebiteľskej zmluvy, pri uzatváraní ktorej bola žalovaná v postavení spotrebiteľa. Z obsahu zmluvy je zrejmé, že sa jedná o formulárovú (typovú) zmluvu pripravenú vopred veriteľom, ktorej obsah nemal spotrebiteľ možnosť reálne ovplyvniť. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s
osobitnou právnou úpravou v Zákone o spotrebiteľských úveroch, ktorý je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv od 01. 04. 2004 predpisom lex specialis a i v prípade spotrebiteľského úveru ide o spotrebiteľskú zmluvu. To znamená, že pokiaľ určité otázky nie sú vyslovene upravené Zákonom o spotrebiteľských úveroch, použijú sa na ich riešenie príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, vrátane všeobecných ustanovení o záväzkoch. Napokon aj podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka veta prvá, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskom zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona (Občianskeho zákonníka) v neprospech spotrebiteľa.
30. Súd pristúpil k skúmaniu jednotlivých obsahových náležitostí zmluvy a zistil, že zmluva neobsahuje podstatnú náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch, a to správny údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov. Zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje RPMN v nesprávnej výške 28 %, teda nižšej než je úrok 60 %. Nakoľko úrok je jedným z činiteľov výpočtu RPMN, výška RPMN musí byť nevyhnutne taká istá alebo vyššia ako je dohodnutá úroková sadzba úveru. Takto je zrejmé, že žalobca uviedol RPMN v nesprávnej výške, a to v neprospech spotrebiteľa. Ak by žalobca seriózne pristupoval k údaju o RPMN, nemohol uviesť hodnotu RPMN nižšiu ako je úroková sadzba, keďže RPMN zohľadňuje všetky náklady na úver.
31. V zmluve nie sú uvedené ani všetky predpoklady použité pre výpočet RPMN v zmysle citovaného ustanovenia a je nepochybné, že do kategórie týchto predpokladov je potrebné zaradiť i matematický výpočet s vysvetlivkami pre spotrebiteľa tak, aby bolo možné do matematického vzorca doplniť všetky údaje uvedené v zmluve, potrebné na jeho výpočet, a aby bolo možné overiť správnosť jeho výpočtu. Vzorec na výpočet RPMN je uvedený len vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru, avšak úplne absentujú akékoľvek vysvetlivky k uvedenému matematickému vzorcu, takže nie je zrejmé, čo jednotlivé údaje vo vzorci znamenajú. Spotrebiteľ teda nemá možnosť preveriť správnosť výpočtu RPMN ako jednej z podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, umožňujúcej posúdiť výhodnosť úveru, čo nepochybne má zásadný vplyv na jeho rozhodnutie vstúpiť do úverového vzťahu s veriteľom.
32. V zmluve chýba tiež údaj o dátume narodenia spotrebiteľa v zmysle § 9 ods. 2 písm. d) Zákona o spotrebiteľských úveroch.
33. Rovnako chýba v zmluve aj obsahová náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. c) Zákona o spotrebiteľských úveroch, a síce adresa predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Ak by sa i požadovaný údaj uvádzal v obchodných podmienkach, uvedené by nepostačovalo, pretože z dôvodu, že ide o náležitosť zmluvy vyžadovanú zákonom, uvedený údaj musí byť uvedený zreteľne a výslovne v rámci ustanovení zmluvy, kde uvedený nie je.
34. Okrem vyššie uvedeného súd poukazuje na skutočnosť, že úver bol poskytnutý zmenkou. Podľa § 1 ods. 2 veta posledná Zákona o spotrebiteľských úveroch však spotrebiteľský úver nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti, pričom poskytnutie úveru zmenkou je podľa názoru súdu obchádzaním tohto ustanovenia. Spotrebiteľ si berie úver z dôvodu, že potrebuje finančné prostriedky v danom čase, takže je možné sa dôvodne domnievať, že po uzavretí zmluvy bola na základe zmenky suma 300 Eur vyplatená žalovanej v hotovosti (keďže na zmluve nebol ako spôsob poskytnutia úveru vyznačený vklad na účet, bankový prevod na účet ani poštová poukážka), čo spôsobuje následok podľa § 11 ods. 1 písm. e) Zákona o spotrebiteľských úveroch.
35. Súd dodáva, že okrem vyššie uvedeného bolo potrebné vyhodnotiť výšku úroku a výšku odplaty za neprimerane vysoké a prekračujúce najvyššiu prípustnú výšku odplaty (§ 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka). Súd pritom poukazuje na ustanovenie § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., podľa ktorého odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iná náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. S poukazom na citované ustanovenie, v prípade prejednávanej zmluvy bola odplatou pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi jednak odplata v sume 84 Eur, ako aj úrok v sume 180 Eur. S poukazom na ustanovenie § 1a ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. tak potom bola prekročená najvyššia prípustná výška odplaty (k § 53 ods. 6), ktorá nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov (23,66 %), ktorá bola prekročená, a to už samotným
úrokom z úveru (60,00 % ročne). Z tohto dôvodu je dojednanie o úroku a odplate neplatné pre rozpor so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka).
36. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov sa spotrebiteľský úver považuje v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b), písm. d), písm. e) a § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nemá nárok na zaplatenie odplaty za poskytnutie úveru, úroku z úveru ani žiadnych iných poplatkov, ani na zaplatenie zmluvnej pokuty, ale len na vrátenie poskytnutej sumy úveru po odrátaní plnenia zo strany žalovanej.
37. K poplatkom za upomienky súd dodáva, že žalobca nepreukázal, že by žalovanej boli akékoľvek upomienky vôbec doručené. Hoci žalobca upomienky súdu predložil, súd ich doručenie žalovanej nemal za preukázané. Zároveň žalobca nepreukázal skutočné výdavky za upomienky, na ktoré by mu mohol vzniknúť nárok, keď zároveň upomienku ani nemožno považovať za službu a už vôbec nie za službu, ktorá by poskytovala žalovanej určitý prospech, a za ktorú by bola povinná platiť.
38. Pokiaľ ide o nárok na zaplatenie dohodnutej zmluvnej pokuty, súd dospel k záveru, že žaloba v tejto časti bola podaná nedôvodne, keďže nárok na jej zaplatenie sa viazal na neuhradenie „celkovej čiastky úveru“ v dohodnutej lehote. Ako to vyplýva z odôvodnenia uvedeného vyššie, žalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie úveru aj s príslušenstvom, t. j. v celkovej dohodnutej výške, preto žalovaná túto zmluvnú (právnu) povinnosť ani nemohla porušiť a žalobca potom nemá nárok na zaplatenie dohodnutej zmluvnej pokuty. Súd však poukazuje aj na to, že zmluvu vopred pripravil veriteľ a žalovaná ako spotrebiteľ nemala možnosť ovplyvniť jej obsah, len zmluvu podpísať v takom znení, ako ju veriteľ vopred pripravil. V zmysle ustanovenia § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka, keď žalobca nepreukázal v konaní opak, súd nepovažuje zmluvnú pokutu za individuálne dojednanú. Nakoľko nárok na zmluvnú pokutu patrí iba v prípade, že táto bola individuálne písomne dojednaná, čo žalobca nepreukázal, súd v tejto časti žalobu zamietol.
39. Pokiaľ sa teda úver považuje za bezúročný a bez poplatkov a žalovanej bola poskytnutá žalobcom z titulu úveru suma 300 Eur, pričom žalovaná na zmluvu plnila sumu 294 Eur, súd zaviazal vo výroku I. rozsudku žalovanú zaplatiť žalobcovi rozdiel medzi sumou poskytnutého úveru a úhradami žalovanej vo výške 6 Eur (300 Eur - 294 Eur) spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne z dlžnej sumy od nasledujúceho dňa po splatnosti jednotlivých splátok úveru a vo zvyšku vo výroku II. rozsudku žalobu zamietol z dôvodu, že pokiaľ nie je dané právo na zaplatenie samej istiny, nemožno priznať ani požadované príslušenstvo takej istiny.
40. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
41. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
42. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
43. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
44. Podľa čl. 4 ods. 1 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
45. Podľa čl. 4 ods. 2 CSP, ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.
46. Podľa čl. 17 CSP súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
47. Súd o trovách konania rozhodol v zmysle citovaných ustanovení. Pri rozhodovaní o úspechu v konaní musí súd zohľadniť celý žalobcom uplatnený nárok vyčíslený v žalobnom návrhu pozostávajúci z istiny 6 Eur, odplaty 84 Eur, zmluvnej pokuty 33 Eur a poplatkov za upomienky 210 Eur, t. j. spolu 333 Eur. Ak žalobca okrem istiny žiadal od žalovanej priznať aj vyčíslené príslušenstvo, na ktoré nemá nárok, považuje sa žalobca v časti konania o zaplatenie zamietajúcej časti petitu za neúspešného. Žalobca bol tak v konaní úspešný v 1,80 %, t. j. v časti istiny 6 Eur (z celkovo požadovanej sumy 333 Eur) a žalovaná bola úspešná vo zvyšku, t. j. 98,20 %, a teda konečný čistý úspech žalovanej je 96,40 % (98,20 % - 1,80 %). To v konečnom dôsledku znamená nárok žalovanej voči žalobcovi na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 96,40 % trov konania. Čiastočne úspešnej žalovanej súd však nepriznal náhradu trov konania, nakoľko možnosť priznania náhrady vylučovalo to, že jej v tomto konaní preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. októbra 2016, sp. zn. 6 Cdo 544/2015).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.