Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/97/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v spore žalobcu: Mgr. O. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/XX, XXX XX F., právne zastúpená: JUDr. Monika Marjanovič, advokátska kancelária, IČO 35 561 734, so sídlom Urbánkova 1562/6, 040 01 Košice, proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a. s., IČO 36 234 176, so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, právne zastúpený: Advokátska kancelária GOLIÁŠOVÁ GABRIELA, s. r. o., IČO: 47 234 679, so sídlom Teplická 7437/147, 921 22 Piešťany, o vydanie bezdôvodného obohatenia - o zaplatenie 1 459,55 eur s prísl. o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č.k. -88 zo dňa 2. apríla 2019, takto jednohlasne

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobkyňa má nárok voči žalovanému na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni istinu vo výške 1 459,55 eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobkyňa m á p r á v o na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom samostatným uznesením.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil okrem iného ustanovením , , , o spotrebiteľskom úvere platnom v čase uzatvorenia zmluvy, , (ďalej len „“).

3. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa svojou žalobou doručenou súdu dňa 10.5.2018 žiadala o vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 1 459,55 eur. Svoju žalobu odôvodnila tým, že v danom konaní sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia, a to vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru, ktorý jej bol zo strany žalovaného poskytnutý na základe úverovej zmluvy zo dňa 31.7.2012. Bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru vyplýva z neurčitého údaja o výške RPMN, ktorý je v zmluve uvedený v rozmedzí 22 - 22,7 %. Jedná sa o neurčitý údaj a zároveň aj nesprávny nakoľko výška RPMN pri údajoch, ktoré sú v zmluve uvedené predstavuje 25,71 %. Žalovaný pri výpočte RPMN nezohľadnil poistné vo výške 4,25 eur mesačne. Predmetné poistné malo byť súčasťou výpočtu RPMN s poukazom na , a to vzhľadom k tomu, že predmetné poistné nespĺňa náležitosti poistnej zmluvy a žalobkyňa nemala možnosť ho odmietnuť, bolo vopred určené a naformulované. V predmetnej zmluve sú nesprávne vyčíslené celkové náklady

spotrebiteľa, ktoré sú vo výške 4 705,68 eur, pričom správnym výpočtom žalobkyňa dospela k sume 5 062,68 eur. Toto sú dôvody, pre ktoré žalobkyňa má za to, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Žalobkyňa na predmetný úver zaplatila sumu 3 959,55 eur, pričom jej bol poskytnutý úver vo výške 2 500 eur. Takže sa domáha vydania rozdielu medzi týmito sumami v celkovej výške 1 459,55 eur. Dňa 22.4.2016 prvýkrát v tejto splátke preplatila istinu poskytnutého úveru, od tejto splátky si uplatňuje až po poslednú uhradenú dňa 13.3.2018 v celkovej výške 1 459,55 eur, čo predstavuje bezdôvodné obohatenie.

4. Okresný súd Poprad vydal dňa 17.9.2018 platobný rozkaz č.k. -30. Proti tomuto platobnému rozkazu bol podaný odpor zo strany žalovaného. Právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že žalobkyni nevznikla žiadna pohľadávka z titulu bezdôvodného obohatenia, nakoľko nedošlo ani k plneniu bez právneho dôvodu - žalovaný plnil na základe úverovej zmluvy, ktorá je riadnym právnym dôvodom; ani plnením z neplatného právneho úkonu - úverová zmluva nebola súdom vyhlásená za neplatnú. Žalovaný je presvedčený, že z jeho strany nedošlo, ani nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu, keďže prijímal platby žalobkyne oprávnene, a to na základe platne uzavretej úverovej zmluvy a v súlade s riadne dohodnutými zmluvnými podmienkami. Zmluvné strany sa na základe úverovej zmluvy dohodli na bežných mesačných splátkach vo výške 79,76 eur. Žalobkyňa teda uhrádzala jednotlivé mesačné splátky na základe platne uzatvorenej úverovej zmluvy. Žalovaný ohľadne plynutia subjektívnej dvojročnej premlčacej doby uvádza, že za jej začiatok možno považovať deň, kedy sa vykonali prvýkrát úhrady bez domnelého právneho dôvodu, keďže skutkové okolnosti boli žalobkyni známe, žalobkyňa vedela, že plní zo zmluvného vzťahu, vedela koľko a komu plní, keďže pri posudzovaní subjektívnej doby sa nevyžaduje mať znalosť právneho posúdenia veci, ale mať znalosť skutkových okolností vzťahu, z ktorého sa žiada bezdôvodné obohatenie vydať (Najvyšší súd SR sp. zn. ). Keďže žalobkyňa uhradila sumu požičanej istiny splatnou splátkou dňa 22.4.2016 s ohľadom na vyššie uvedené nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia je po dátume 22.4.2018 premlčaný. Na základe vyššie uvedených skutočností žiada žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

5. Súd I. inštancie po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav, podľa ktorého žalobkyňa so žalovaným uzatvorili zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX dňa 23.7.2012 a na predmetnú zmluvu treba pozerať ako na zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Podľa ustanovenia o spotrebiteľských úveroch musí takáto zmluva obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov, ak nie je uvedená, tak spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a podľa písm. i) - výpočet nákladov uvedených v ak neboli zahrnuté do výpočtu RPMN ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Súd mal z úverovej zmluvy preukázané, že žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 2 500 eur, mesačná splátka bola určená vo výške 60,27 eur, počet splátok 84, RPMN od 22 % do 22,7 %, priemerná RPMN 19,59 %, celková čiastka splatná spotrebiteľom je uvedená na sumu 4 705,68 eur. Súd mal preukázané z dokladov, a to poštových poukážok zo strany žalobkyne, že žalobkyňa uhradila žalovanému celkovú sumu a to vo výške 3 959,55 eur a úver jej bol poskytnutý vo výške 2 500 eur. V úverovej zmluve je uvedená výška RPMN v rozmedzí 22 - 22,7 % jedná sa o neurčitý údaj a zároveň aj nesprávny nakoľko správne mala byť výška RPMN uvedená vo výške 25,71 %. Žalovaný zároveň pri výpočte RPMN nezohľadnil poistné vo výške 4,25 eur mesačne. Žalobkyňa požaduje uhradiť od žalovaného bezdôvodné obohatenie, a to rozdiel medzi poskytnutým úverom a sumou, ktorú uhradila žalovanému, t. j. 1 459,55 eur.

6. Súd mal zo strany žalobkyne preukázané listinou adresovanou žalobkyni z Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 26.2.2018, v ktorej MS SR uviedlo, že „úverová zmluva č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.7.2012 neobsahuje povinné náležitosti, ktoré podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov platnom a účinnom v čase podpísania zmluvy musela obsahovať vzhľadom k čomu sa Váš úver považuje v zmysle ustanovenia tohto zákona za bezúročný a bez poplatkov.“

7. Súd mal za to, že pri výške poskytnutého úveru 2 500 eur a pri výške splátky 60,27 eur v počte splátok 84 je výška RPMN 25,71 % a nie ako je uvedené v úverovej zmluve, a to od 22 % do 22,7 %, RPMN bola dohodnutá nie v prospech spotrebiteľa. Zákon jednoznačne hovorí o tom, že RPMN má byť vypočítaná na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zmluva teda neobsahuje náležitosť v zmysle o spotrebiteľských úveroch v znení platnom k 31.7.2012.

8. Pokiaľ sa jedná o plynutie subjektívnej premlčacej lehoty na vydanie bezdôvodného obohatenia súd poukazuje, že rozhodujúci je subjektívny moment, kedy sa oprávnený dozvie o okolnostiach, ktoré sú rozhodujúce pre uplatnenie jeho práva. Vedomosť oprávneného o tom, že na jeho úkor bolo získané bezdôvodné obohatenie a o tom, kto ho získal, musí byť skutočná a nie iba predpokladaná. Nie je rozhodujúce ani to, či sa oprávnený o svojom práve dozvedel vlastným zavinením, teda či sa mohol o svojom práve dozvedieť alebo mal dozvedieť pri vynaložení potrebnej starostlivosti. Súd neakceptuje námietku žalovaného vo vzťahu premlčacej námietky, žeby bol nárok na vrátenie bezdôvodného obohatenia premlčaný. Žalobkyni bola poskytnutá pôžička dňa 31.7.2012 a žaloba bola podaná dňa 10.5.2018. Je nepochybné, že ide o bezdôvodné obohatenie získané úmyselne, nakoľko je žalovaný nebankovým subjektom pôsobiacim na finančnom trhu v Slovenskej republike, a ako taký je si plne vedomý toho aké právne predpisy regulujú jeho činnosť. To znamená, že v predmetnom právnom vzťahu účastníkov tohto konania je potrebné aplikovať desaťročnú objektívnu premlčaciu lehotu v zmysle ustanovenia , . Pri subjektívnej premlčacej lehote je potrebné konštatovať, že žalobkyňa sa dozvedela okolnosti, že vlastne došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného až na základe listu adresovaného Ministerstvom spravodlivosti SR, odbor ochrany spotrebiteľa zo dňa 26.2.2018. Nároky uplatňované žalobkyňou v tomto konaní teda nemôžu byť premlčané. Z tohto dôvodu súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni rozdiel zaplatených úhrad titulom bezdôvodného obohatenia vo výške 1 459,55 eur.

9. Súd ustálil pri svojom rozhodovaní tú skutočnosť, že zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov z dôvodu absencie podstatných náležitostí uvedených v písm. a)

10. Pri premlčaní práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna podľa § 107 ods. 1 Obč. zákonníka a objektívna podľa § 107 ods. 2 Obč. zákonníka. Začiatok subjektívnej i objektívnej premlčacej doby je stanovený odlišne na sebe nezávisle a ich plynutie a skončenie je tiež vzájomne nezávislé. Subjektívna premlčacia doba môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby. Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a na začatie jej plynutia vždy treba rešpektovať subjektívnu stránku oprávneného týkajúcu sa jeho vedomostí o bezdôvodnom obohatení a vedomostí o tom, kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil.

11. Žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia žalobkyňa podala na súd dňa 10.5.2018 t. j. aj v rámci dvojročnej subjektívnej premlčacej doby, pretože o bezdôvodnom obohatení sa dozvedela vo februári 2018, a to od Ministerstva spravodlivosti SR. Tieto listiny predložila žalobkyňa súdu.

12. Súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že konanie žalovaného pri uzatváraní zmluvy nebolo v súlade s dobrými mravmi. Žalovaný má v predmete činnosti ako nebankový subjekt dlhodobo poskytovanie úverov a jeho povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. Preto, ak žalovaný obchádzal zákon o spotrebiteľských úveroch tým, že požadoval od spotrebiteľov aj zaplatenie úrokov a poplatkov, ktoré neboli medzi zmluvnými stranami dojednané v úverovej zmluve, pričom nerešpektoval povinnosti stanovené zákonom o spotrebiteľských úveroch a ustanoveniami Obč. zákonníka zameranými na ochranu spotrebiteľa toto jeho konanie nemožno hodnotiť inak, ako konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu, minimálne s nepriamym úmyslom získať majetkový prospech. S ohľadom na okolnosti prípadu možno uzavrieť, že úmysel žalovaného bezdôvodne sa obohatiť na úkor žalobkyne bol daný už od uzatvorenia zmluvy , t. j. dňa 31.7.2012, ktorej návrh koncipoval žalovaný a predložil ho na podpis žalobkyni, a teda bol daný aj v čase, kedy došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného.

13. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa (ďalej len „“), a podľa , tak, že žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu, pretože bola plne úspešná.

14. Proti rozsudku podal žalovaný odvolanie včas. Právne odôvodnil ust. a Navrhol, aby odvolací súd prihliadol na žalovaným vznesenú námietku premlčania a rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu I. inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prípadne, aby zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a prizná žalovanému nárok na náhradu trov konania. V prvom rade namietal a spochybňoval znenie zákona, ktoré na žalovanú úverovú zmluvu aplikoval prvoinštančný súd. V konaní je nepochybne preukázané, že úverová zmluva bola uzatvorená dňa 31.07.2012, t.j. za platnosti a účinnosti , ktorý mal byť v konaní aplikovaný. Podľa názoru žalovaného je

žalovaná suma premlčaná v celom rozsahu a zmluva obsahuje všetky náležitosti v zmysle ust. o spotrebiteľských úveroch. Úverová zmluva je klientom ako žalobkyňou riadne podpísaná, žalobkyňa mala presnú vedomosť o výške poskytnutého úveru, o úrokovej sadzbe, o nákladoch a aj o celkovej čiastke splatnej spotrebiteľom. Žalobkyňa preto už v čase uzatvárania úverovej zmluvy vedela, koľko ma na danej zmluve za poskytnutý úver uhradiť. Z uvedeného dôvodu je akékoľvek úmyselné konanie zamerané konanie na získanie bezdôvodného obohatenia vylúčené, keďže žalovaný za poskytnutie úveru v čase uzatvorenia úverovej zmluvy žalobkyni prezentoval výšku celkovej čiastky a žalobkyňa s ňou na základe podpisu zmluvy súhlasila. Uviedol, že na preukázanie úmyslu konajúcej osoby získať bezdôvodné obohatenie nestačia všeobecné tvrdenia o zaužívanej praxi odporcu pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv, ale aby bolo nutné v každom jednotlivom prípade s poukazom na okolnosti uzavretia úverovej zmluvy preukázať, že odporca v čase uzavretia zmluvy a prijatia plnenia na základe tejto zmluvy skutočne vedel alebo aspoň bol uzrozumený s tým, že sa bezdôvodne obohacuje. Navrhovateľ žiadne dôkazy preukazujúce úmyselné konanie odporcu za účelom získania bezdôvodného obohatenia neoznačil. Nie je možné domáhať sa svojho nároku po márnom uplynutí objektívnej doby a odvolávať sa na neuplynúcu dvojročnú subjektívnu dobu.

15. Žalobkyňa uhradila sumu požičanej istiny vo výške 2.500,- eur splátkou dňa 26.04.2016. S ohľadom na vyššie uvedené nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia je po dátume 26.04.2018 premlčaný. Žaloba bola podaná dňa 10.05.2018. Žalovaný považuje nárok žalobkyne za premlčaný v subjektívnej dobe.

16. Výška RPMN je v úverovej zmluve uvedená korektne spolu s predpokladmi pre jej výpočet priamo uvedenými v úverovej zmluve. Podľa ust. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

17. Pri výpočte RPMN zohráva dôležitú úlohu aj presný dátum, kedy došlo k prvému čerpaniu finančných prostriedkov. Na základe žalovanej úverovej zmluvy bol klientovi poskytnutý bezúčelový úver prevodom na bankový účet. Súd I. inštnacie len deklaratórne konštatoval, že hodnota RPMN je v úverovej zmluve uvedená nesprávne, absolútne však neuviedol výpočet ani odôvodnenie, na základe ktorého k danému záveru dospel. Podľa názoru žalovaného internetové kalkulačky majú len informatívny charakter (uvedené aj priamo na internetovej stránke), ktorý nie je možné považovať za hodnoverný dôkaz preukazujúci nesprávnu hodnotu RPMN, nakoľko tieto portály nie sú kompetentné a smerodajné na vyhodnocovanie správnosti výpočtu RPMN. Jediným oprávneným orgánom, ktorý vzhľadom na zložitosť samotného výpočtu RPMN môže uskutočňovať kontrolu RPMN je Národná banka Slovenska ako kontrolný orgán nebankových subjektov. Pokiaľ ide o jednotlivé predpoklady pre výpočet RPMN sú uvedené priamo v texte úverovej zmluvy.

18. Smernica vo svojom ustanovení požaduje uviesť RPMN zrozumiteľne a stručne, čo by malo byť rozhodujúcim kritériom pre eurokonformný výklad predmetného ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch. Keďže pravidlá pre výpočet RPMN ustanovené zákonom o spotrebiteľských úveroch aj smernicou nedávajú iné kritérium, má žalovaný za to, že postupoval v súlade so zákonom aj smernicou a ich cieľom a poskytol žalobkyni úplné a najpresnejšie informácie v požadovanej zrozumiteľnej a stručnej podobe. Tá žalobkyni umožnila porovnanie úveru ponúkaného žalovaným s akoukoľvek ďalšou ponukou na trhu. Uvedenie hodnoty RPMN v rozmedzí od - do predstavuje korektný a najtransparentnejší prístup ku klientovi a jeho informovanosti.

19. Z hodnoty RPMN uvedenej v úverovej zmluve od 22,0% do 22,7% je žalobkyni ako spotrebiteľovi jednoznačne jasné a zrejmé, v akej výške sú náklady v zmluve zahrnuté, preto ma žalovaný za to, že uvedená náležitosť úverovej zmluvy je splnená v zmysle pism. j) , preto nie je správne a korektné sankcionovať ju bezúročnosťou a bez poplatkovosťou, nakoľko nejde o taký zásah do informatívnej povinnosti žalobkyne, ktorý by mohol ohroziť schopnosť jeho posúdenia budúceho záväzku. V danom prípade mal spotrebiteľ - žalobkyňa v čase, keď sa rozhodovala, či uzatvorí so žalovaným predmetnú zmluvu o úvere jasnú informáciu, že RPMN spojená s úverom je najmenej vo výške 22,0% a najviac vo výške 22,7,%, t.j. v rozmedzí maximálne 0,7 %. Na základe uvedeného

mal možnosť rozhodnúť sa, či zmluvu o úvere s RPMN vo výške maximálne 22,7% uzatvorí alebo nie. Uvedené rozpätie žiadnym spôsobom žalobkyňu nezavádza, navyše suma, ktorú žalobkyňa celkom zaplatí, bola v zmluve uvedená presnou sumou ako celková čiastka splatná spotrebiteľom, a teda žalobkyňa mala k dispozícii súhrn informácií, na základe ktorých sa mohla kvalifikovane rozhodnúť.

20. K celkovej čiastke splatnej spotrebiteľom žalovaný uviedol, že klient je pri uzatváraní zmluvy dopytovaný okrem požadovanej výšky úveru a výšky splátok aj ohľadne možnosti uzatvorenia poistného, či iných doplnkových služieb a je len na rozhodnutí klienta, či sa pre niektorú rozhodne alebo nie. Dojednané poistné a ani ďalšie alternatívne služby preto podľa nebolo potrebné započítať do celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom. Bližšie informácie o poistení boli žalobkyni poskytnuté v úverových zmluvných podmienkach, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou zmluvy.

21. K podanému odvolaniu sa vyjadrila žalobkyňa. K premlčaniu uviedla, že v prípade bezdôvodného obohatenia je rozhodujúci okamih, kedy k získaniu obohatenia došlo. U žalobkyne sa tak stalo postupne úhradou splátok uhradených od 22.4.2016 (42 splátka úveru), keď žalobkyňa prvýkrát preplatila v zaplatenej splátke výšku poskytnutého úveru a vznikalo až do 13.3.2018, ktorý je dňom poslednej úhrady splátky na úver. Žalobkyňa sa listom zo dňa 29.1.2018 obrátila na MS SR, odbor ochrany spotrebiteľa so žiadosťou o posúdenie Úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 31.7.2012. Listom zo dňa 26.2.2018 s názvom Odpoveď na žiadosť MS SR zaslalo žalobkyni vyjadrenie, v zmysle ktorého bola Úverová zmluva č. XXXXXXXXXX zo dňa 31.7.2012 posúdená ako bezúročná a bez poplatkov. Žalobkyňa sa na základe listu z MS SR dozvedel o možnosti podania žaloby na vydanie bezdôvodného obohatenia (subjektívna doba). Subjektívna 2-ročná doba, ako aj objektívna 3-ročná premlčacia doba boli zachované.

22. K námietke žalovaného k RPMN žalobkyňa uviedla, že v prejednávanej veci išlo o zmluvu o úvere, ktorá bola uzavretá v konkrétny deň, t.j. dňa 31.7.2012. K označenému dňu žalovaný mal a mohol vedieť určiť presnú výšku RPMN. Z hľadiska ust. nie je právne významné (pre určenie výšky RPMN), kedy bude úver pripísaný na účet dlžníka (spotrebiteľa), nakoľko z vyššie označeného ustanovenia možno bez dôvodných pochybností vyvodiť záver, že RPMN sa vypočítava na základe údajov, ktoré sú platné v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. RPMN od 22 % po 22,7 %“ odkazuje na pár riadkov pod týmto textom, a to text znejúci: „Presná hodnota RPMN závisí na dni poskytnutia úveru. Klient súhlasí s tým, že presnú výšku RPMN mu spoločnosť oznámi po poskytnutí úveru“. RPMN ako obligatórna náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere bola dojednaná neurčito, ako rozmedzie percentuálnych hodnôt, a navyše aj nesprávne, v neprospech spotrebiteľa. Takéto označenie v podobe percentuálneho rozpätia dolnej a hornej hranice nespĺňa požiadavku presnosti a jednoznačnosti údaju vyjadrujúceho RPMN. V predmetnej úverovej zmluve je v časti "Poistenie výdavkov (dobrovoľné)" uvedené: "BALÍČEK PREMIUM: Klient podpisom zmluvy súhlasí s tým, aby bol poistníkom poistený pre prípad dlhodobej pracovnej neschopnosti, straty pravidelného zdroja príjmu a ďalej pre prípad invalidity alebo smrti následkom úrazu. Úhrada za poistenie PREMUIM: 4,25 EUR mesačne (7,58% z pravidelnej mesačnej splátky úveru bez poistenia)." Zmluvné dojednanie poistenia nebolo obsiahnuté v zmluve ani ako alternatíva umožňujúca spotrebiteľovi výber, či chce alebo nechce uzavrieť zmluvu o poistení, preto je takéto zmluvné dojednanie v rozpore s ochranou dobrej viery a rozumného očakávania spotrebiteľa, teda subjektu, ktorému bol právny úkon určený, keďže vnucuje spotrebiteľovi určité správanie, konanie, pričom zvýhodňuje poskytovateľa služby ako príjemcu plnenia, čím je spôsobená nerovnováha zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Nevyvážený záujem v neprospech spotrebiteľa spočíva v tom, že bez samostatného prejavu vôle mohol dodávateľ s úspechom odvodzovať prijatie návrhu na uzavretie ďalšej zmluvy poistnej zmluvy. Vzhľadom na uvedenú neprijateľnú zmluvnú podmienky jej následkom je neplatnosť zmluvného dojednania o uzavretí poistnej zmluvy obsiahnutej v bode 49 Úverovej zmluvy, podľa ktorej klient podpísaním zmluvy súhlasí s tým, aby bol poistníkom poistený pre prípad dlhodobej pracovnej neschopnosti, straty pravidelného zdroja príjmu a ďalej pre prípad invalidity alebo smrti následkom úrazu. Navrhla, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu I. inštancie a priznal žalobkyni trovy konania.

23. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( ), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia a nasl. , bez nariadenia pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

24. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

25. Podľa ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať aj tieto náležitosti: j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

26. Podľa ustanovenia § 11 odsek 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

27. K odvolacej námietke žalovaného, že súd I. inštancie na úverovú zmluvu aplikoval , avšak zmluva bola uzatvorená za účinnosti o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon““) odvolací súd uvádza, že toto aplikácia znenia tohto zákona nemá za následok nesprávne právne posúdenie veci súdom I. inštancie, nakoľko znenie dotknutých ustanovení je totožné s ustanoveniami .

28. Čo sa týka práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, toto podlieha premlčaniu. Pri premlčaní práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna ( ) a objektívna ( ). Začiatok subjektívnej i objektívnej premlčacej doby je stanovený odlišne, na sebe nezávisle a ich plynutie a skončenie je tiež vzájomne nezávislé. Subjektívna premlčacia doba môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú nemôže prekročiť. Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a na začatie jej plynutia vždy treba rešpektovať subjektívnu stránku oprávneného týkajúcu sa jeho vedomosti o bezdôvodnom obohatení a vedomosti o tom, kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil.

29. Začiatok subjektívnej premlčacej doby je viazaný na skutočnú vedomosť oprávneného o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a o osobe, ktorá sa na jeho úkor obohatila.

30. Slová „keď sa oprávnený dozvie“, je potrebné vykladať v tom zmysle, že oprávnená osoba musí nadobudnúť vedomosť o skutočnostiach uvedených v ustanovení . Nie je možné len predpokladať, že by oprávnená osoba mohla o tom vedieť alebo že by sa o tom mohla dozvedieť alebo mala dozvedieť, ak by vynaložila potrebnú starostlivosť.

31. V prejednávanej veci je nepochybné, že žalobkyňa v čase úhrady poslednej splátky nemala vedomosť o tom, že žalovanému poskytuje i plnenia, na ktoré tejto strane sporu nárok nevznikol. Na to, aby sa spotrebiteľ skutočne dozvedel o bezdôvodnom obohatení, musel by skutočne vedieť, že v dôsledku nedodržania predpísaných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je úver poskytnutý veriteľom bezúročný a bez poplatkov.

32. V súvislosti s posudzovaním behu dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je potrebné zdôrazniť, že žalobca vstupoval do zmluvného vzťahu so žalovaným ako so subjektom podnikajúcim v oblasti poskytovania spotrebiteľských úverov v dobrej viere, že žalovaným predložená a vopred pripravená zmluva bude obsahovať všetky náležitosti vyžadované v tom čase účinným V čase úhrady poslednej splátky žalobkyňa ako priemerný spotrebiteľ nemohol ani len predpokladať, že žalovanému uhrádza aj peňažné plnenie, na ktoré mu zákonný nárok nevznikol.

33. O vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného sa žalobkyňa sa preukázateľne dozvedela až z listu Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 26.2.2018 s názvom Odpoveď na žiadosť dozvedela

o možnosti podania žaloby na vydanie bezdôvodného obohatenia (č.l.8 súdneho spisu). O pravdivosti tohto tvrdenia nemá žiadne pochybnosti ani odvolací súd.

34. Žalovaný ako nebankový subjekt má dlhodobo v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov a teda jeho povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. V čase uzatvorenia zmluvy platila pri spotrebiteľských úveroch úprava vyžadujúca okrem všeobecných náležitostí podľa uvádzať aj ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom sa museli uviesť všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov ( v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy). Táto zákonom vyžadovaná osobitná náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere dodržaná nebola. Žalovaný sa svojej zodpovednosti za uzatvorenie takejto zmluvy nemôže zbaviť ani poukazom na princíp „ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje) uplatnením jeho následkov v neprospech žalobcu. Rešpektovanie tohto princípu v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej miere. Ak žalovaný ako subjekt dlhodobo pôsobiaci na finančnom trhu, ktorého predmetom činnosti je poskytovanie úverov, v rozpore so zákonom nedodrží predpísané náležitosti zmluvy spôsobujúce, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, jeho konanie nemožno hodnotiť inak ako konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia plnením bez právneho dôvodu, minimálne s nepriamym úmyslom získať majetkový prospech. Je skutočne veľmi ťažké uveriť, aby žalovaný nemal vedomosť o tom, čo môže spôsobiť uzavretím zmluvy bez náležitosti vyžadovanej ust. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy a pre prípad že sa tak stane, že s tým nebol uzrozumený. Záver o potrebe aplikácie desaťročnej objektívnej premlčacej doby upravenej v ust. má teda oporu vo vykonanom dokazovaní.

35. Podľa ust. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

36. Ak zákon vyžaduje v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádzať všetky predpoklady použité na výpočet RPMN, je nepochybné, že do kategórie týchto predpokladov je potrebné zaradiť i matematický výpočet, na základe ktorého veriteľ dospel k určitej výške RPMN. Ako inak by spotrebiteľ mohol preveriť správnosť takéhoto výpočtu RPMN ako jednej z podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere umožňujúcej posúdiť výhodnosť úveru, čo nepochybne má zásadný vplyv na jeho rozhodnutie vstúpiť do úverového vzťahu s veriteľom. Je nemysliteľné od spotrebiteľa očakávať, aby len na základe údaja o ročnej percentuálnej miere nákladov uvedenej v zmluve mohol posúdiť správnosť tejto náležitosti zmluvy.

37. Vychádzajúc z výšky mesačnej splátky 60,27 eur a počte splátok 84, celková čiastka, ktorú musel žalobca zaplatiť, predstavovala sumu 5062,68 eur, teda sumu o 357 eur vyššiu v porovnaní so sumou 4705,68 eur uvádzanou v zmluve o úvere. Ak žalovaný pri výpočte RPMN vychádzal z nesprávne stanovenej celkovej čiastky, ktorú musel spotrebiteľ zaplatiť, čo má bez akýchkoľvek pochybností vplyv i na správnu výšku nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, bez akýchkoľvek pochybností došlo k podhodnoteniu RPMN, ktorej výpočet je závislý od správne uvedených celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom. Celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy definoval v ustanovení a rozumel sa ňou súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom. S nesprávne uvedenou ročnou percentuálnou mierou nákladov v neprospech spotrebiteľa a s neuvedením správnej celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, je spojená sankcia v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru v súlade s ust. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Do čiastky 4705,68 eur žalovaný bez akýchkoľvek pochybností nezahrnul doplnkové služby, a to poistenie výdavkov vo výške 4,25 eur mesačne. Výška mesačného poplatku za tieto doplnkové služby predstavovala 4,25 eur, čo pri počte 84 mesačných splátok celkovo predstavuje sumu 357 eur.

38. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu I. inštancie v tom smere, že výška RPMN bola vypočítaná nesprávne a rozpätie od 22 % do 22,7 % je údaj neurčitý. Argumentácia žalovaného, že

uvedenie RPMN v rozmedzí od do predstavuje korektný a najtransparentnejší prístup ku klientovi podľa názoru odvolacieho súdu, nespĺňa požiadavku presnosti a jednoznačnosti údaju vyjadrujúceho RPMN.

39. Z uzatvorenej zmluvy o hotovostnom úvere zo dňa 31.07.2012 (č.l. 6 spisu) nevyplýva možnosť spotrebiteľa odmietnuť ponúkané doplnkové služby. Podľa predloženého formuláru zmluvy o úvere, jeho súčasťou boli i doplnkové služby bez akejkoľvek zmienky o možnosti odmietnutia týchto doplnkových služieb zo strany spotrebiteľa. Takto vopred naformulované doplnkové služby nemožno hodnotiť inak ako jednu z podmienok uzatvorenia zmluvy o úvere. Navyše v štandardných európskych informáciách o spotrebiteľskom úvere (č.l. 7 až 10 spisu) odovzdaných žalobkyni v súvislosti s uzatvorenou zmluvou o úvere v bode 3., označenom ako Náklady spojené so spotrebiteľským úverom, je uvedená úhrada za poistenie vo výške 4,25 eur mesačne, poplatok za vedenie účtu vo výške 1,99 eur mesačne, poplatok za možnosť zmeny výšky a počtu splátok vo výške 0,30 eur mesačne.

40. V zmysle ust. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sa rozumeli všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok. Celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť bola definovaná v ust. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy a rozumel sa ňou súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.

41. Ak žalovaný v zmluve do výšky mesačnej splátky 60,27 eur zahrnul i náklady na doplnkové služby, ako sú poplatok za vedenie účtu vo výške 1,99 eur mesačne, poplatok za možnosť zmeny výšky a počtu splátok vo výške 0,30 eur mesačne, je zrejmé, že žalobkyňa musela navyše uzatvoriť i zmluvu o poskytnutí takýchto doplnkových služieb. Žalovanému nič nebránilo uviesť v zmluve o úvere pri údaji o výške mesačnej splátky sumu bez splátok doplnkových služieb, ak tieto doplnkové služby do celkovej čiastky, ktorú musí dlžník zaplatiť v súvislosti s poskytnutým úverom, nemali byť zahrnuté.

42. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zrozumiteľným spôsobom uviedol právne dôvody, pre ktoré žalobe nevyhovel. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces. (Pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 23.11.2010, sp. zn. , uznesenie Ústavného súdu SR z 08.06.2006, )

43. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, správne vyhodnotil jednotlivé dôkazy, ako aj správne právne vec posúdil. Z týchto dôvodov odvolací súd považuje odvolanie za nedôvodné a vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd v zmysle ustanovenia rozsudok v jeho napadnutej časti potvrdil ako vecne správny.

44. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.

45. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).