Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

79Ek/724/2020

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: BPT LEASING, a.s., Drieňová 34, 821 02 Bratislava-Ružinov, IČO: 31 357 814, zastúpeného: Vladimír Šárnik, Rožňavská 2, 821 01 Bratislava-Ružinov, IČO: 30 865 077, proti povinnému: O. D., nar: XX.XX.XXXX, K. XXX/XX, XXX XX K. o vymoženie 980,15 eura s príslušenstvom, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 18. 05. 2020, takto

rozhodol:

I. Sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 18. 05. 2020 z a m i e t a .

II. Oprávnený n e m á nárok na náhradu trov konania o zamietnutí sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 18. 05. 2020.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie podaným prostredníctvom právneho zástupcu domáhal od povinného vymoženia 980,15 eura s príslušenstvom na základe exekučného titulu - Platobný rozkaz Okresného súdu Pezinok č.k. -28 zo dňa 04.11.2009. 2. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica, vydaným vyšším súdnym úradníkom, sp. zn. zo dňa 18. 05. 2020 súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku zamietol v časti vymoženia výšky iných trov 42, eur. 3. Proti uzneseniu podal oprávnený včas sťažnosť, ktorú odôvodnil predovšetkým tým, cit.: „Ust. sa týka výlučne trov spojených s opätovným podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Náhrada tzv. iných trov titulom paušálnych trov pri zastavení starej exekúcie však nepredstavuje trovy spojené s podaním návrhu, ale príslušenstvo exekučné vymáhanej pohľadávky, tzv. náklady spojené s jej uplatnením ( ). Výklad ust. prezentovaný súdom odporuje a SR, keďže oprávneného zbavuje možnosti uplatniť si proti povinnému náklady vynaložené na vymáhanie pohľadávky a to dokonca v dôsledku svojvoľného populistického zastavenia exekúcie a teda bez legitímneho vecného dôvodu, ,čo nemôže obstať v ústavnom teste proporcionality. Čl. 152 ods. 4 SR pritom ukladá súdu povinnosť ústavne konformného výkladu.“ Navrhol preto sťažnosťou napadnuté uznesenie zrušiť. 4. Podľa druhá veta o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. 5. Podľa v znení (ďalej len „“), ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. 6. Podľa o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), okrem náhrady súdneho poplatku za návrh podľa odseku 1 oprávnený nemá nárok na náhradu trov spojených s jeho podaním.

7. Po preskúmaní sťažnosti oprávneného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka dospel súd k záveru, že bola podaná včas, ale je v celom rozsahu nedôvodná. Sudca po preskúmaní napadnutého uznesenia vyššieho súdneho úradníka dospel k záveru, že skutkový stav veci bol zistený správne, z takto zisteného skutkového stavu bol vyvodený správny právny záver, ktorý bol náležitým spôsobom odôvodnený. Aj keď sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení a podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku nemusí rozhodnutie obsahovať odôvodnenie, na zdôraznenie správnosti uvádza dôvody, ktoré viedli k zamietnutiu sťažnosti oprávneného. 8. Podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku súd zamietol uplatnený nárok oprávneného na vymoženie iných trov vo výške 42, eur. Oprávnený sa s uvedeným záverom nestotožnil, argumentujúc že nejde o trovy spojené s návrhom ale o náklady spojené s jej uplatnením ( ). K uvedenému súd uvádza, že pokiaľ ide o sumu 42,00 eur, ktorá predstavuje oprávneným uhradené trovy starej exekúcie ukončenej ex-lege za splnenia podmienok uvedených v , na túto nedisponuje oprávnený spôsobilým exekučným titulom proti povinnému. Ako vyplýva z , upovedomenie o zastavení starej exekúcie s výzvou na úhradu paušálnych trov je exekučným titulom. No uvedený exekučný titul predstavuje oprávnenie súdneho exekútora vymáhať paušálne trovy od oprávneného. Uvedený exekučný titul nezaväzuje k plneniu povinného (ktorému sa ani nedoručuje) a ani nie je vydaný v prospech oprávneného. Oprávnený tak nedisponuje exekučným titulom na vymáhanie paušálnych trov od povinného. Úhradou paušálnych trov oprávneným súdnemu exekútorovi totiž podľa názoru súdu nedochádza k prechodu práva z exekučného titulu (zo súdneho exekútora na oprávneného) a ani nedochádza k prechodu uloženej povinnosti z exekučného titulu (z oprávneného na povinného). Taktiež, ako vyplýva bez akýchkoľvek pochybností z ustanovenia , okrem náhrady súdneho poplatku za návrh, oprávnený nemá nárok na náhradu trov spojených s jeho podaním. Oprávnený tak nedisponuje exekučným titulom na vymáhanie sumy 42,00 eur od povinného a uvedené náklady oprávneného nie je možné podľa uplatňovať ani ako náhradu trov spojených s podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Z uvedených dôvodov, pokiaľ mieni oprávnený uvedený nárok uplatniť v exekúcii ako príslušenstvo podľa , potom absentuje spôsobilý exekučný titul na jeho uplatnenie. 9. K námietke oprávneného, že išlo populistické svojvoľné zastavenie exekúcie súd uvádza, že zákonom došlo ,abstrahujúc od iných dôvodov zastavenia exekúcie, vo svojej podstate k legálnej definícii pojmu „nemajetnosť“, a teda k legálnej definícii skutkového stavu, pri ktorom dochádza k zastaveniu exekúcie podľa Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017 (exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie). Z ustanovenia bez akýchkoľvek pochybností vyplýva zákonná prezumcia, že ak v rozhodnej dobe nedošlo k vymoženiu celého vymáhaného nároku, platí, že sa nezistil majetok, ktorý by stačil aspoň na úhradu trov starej exekúcie. Uvedené zistenie je aj dôvodom na zastavenie exekúcie podľa Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31. 03. 2017. Ako vyplýva z Upovedomenia o zastavení starej exekúcie, exekúcia proti povinnému trvala od 17.06.2010 (doručenie poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi) do jej zastavenia dňa 12. 03. 2020, teda takmer 10 rokov s výsledkom vymáhania: 0,00 eur. Pokiaľ sa za takmer desať rokov nepodarilo vymôcť nárok oprávneného, je to bez pochybností dôvodom na zastavenie exekúcie pre tzv. nemajetnosť povinného, zvlášť ak súdy majú rozhodovať podľa skutkového stavu, ktorý tu je v čase vydania rozhodnutia. Rešpektujúc očakávania oprávneného o vymožení pohľadávky však súd pripomína, že tieto očakávania nie je možné považovať za „večné“ a teda trvajúce až do straty právnej subjektivity povinných osôb, a teda že je legitímna požiadavka zákonodarcu na časovom ohraničení trvania exekúcie (porovnaj právne poriadky iných štátov kontinentálneho systému práva, z ktorého vyplýva, že systém časovo neobmedzeného výkonu rozhodnutia je výnimočným). Zákonodarca pristúpil k regulácii uvedeného stavu zavedením časového obmedzenia trvania exekúcie (porovnaj a Exekučného poriadku upravujúce zastavenie exekúcie po uplynutí času na zistenie exekvovateľného majetku povinného) s tým, že oprávnený má možnosť podať návrh na vykonanie exekúcie opätovne. Náklady, ktoré s tým oprávnenému vznikajú, však znáša sám, nakoľko vo výsledku bol s podaním predchádzajúceho návrhu na vykonanie exekúcie neúspešný. Súd pri rešpektovaní ústavných pravidiel právneho štátu, nepovažuje za legitímne prenášanie nákladov spojených s (opakovaným) vedením exekúcie z oprávneného na povinného (či súdneho exekútora), pokiaľ oprávnený nie je s vedením exekúcie úspešný. 10. Vo všeobecnosti súd uvádza, že zákonom došlo, abstrahujúc od iných dôvodov zastavenia exekúcie, vo svojej podstate k legálnej definícii pojmu „nemajetnosť“, a teda k legálnej definícii skutkového stavu, pri ktorom dochádza k zastaveniu exekúcie podľa

Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017 (exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie). Z ustanovenia bez akýchkoľvek pochybností vyplýva zákonná prezumcia, že ak v rozhodnej dobe nedošlo k vymoženiu celého vymáhaného nároku, platí, že sa nezistil majetok, ktorý by stačil aspoň na úhradu trov starej exekúcie. Uvedené zistenie je aj dôvodom na zastavenie exekúcie podľa Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31. 03. 2017. Ako vyplýva z Upovedomenia o zastavení starej exekúcie, exekučné konanie proti povinnému trvalo od 17.06.2010 do jeho zastavenia dňa 12. 03. 2020, teda takmer 10 rokov s výsledkom vymáhania: 0,00 eur. Pokiaľ sa za desať rokov nepodarilo vymôcť nárok oprávneného, je to bez pochybností dôvodom na zastavenie exekúcie pre tzv. nemajetnosť povinného, zvlášť ak súdy majú rozhodovať podľa skutkového stavu, ktorý tu je v čase vydania rozhodnutia. Rešpektujúc očakávania oprávneného o vymožení pohľadávky však súd pripomína, že tieto očakávania nie je možné považovať za „večné“ a teda trvajúce až do straty právnej subjektivity povinných osôb, a teda že je legitímna požiadavka zákonodarcu na časovom ohraničení trvania exekúcie (porovnaj právne poriadky iných štátov kontinentálneho systému práva, z ktorého vyplýva, že systém časovo neobmedzeného výkonu rozhodnutia je výnimočným). Zákonodarca pristúpil k regulácii uvedeného stavu zavedením časového obmedzenia trvania exekúcie (porovnaj a Exekučného poriadku upravujúce zastavenie exekúcie po uplynutí času na zistenie exekvovateľného majetku povinného) s tým, že oprávnený má možnosť podať návrh na vykonanie exekúcie opätovne. Náklady, ktoré s tým oprávnenému vznikajú, však znáša sám, nakoľko vo výsledku bol s podaním predchádzajúceho návrhu na vykonanie exekúcie neúspešný. Súd pri rešpektovaní ústavných pravidiel právneho štátu, nepovažuje za legitímne prenášanie nákladov spojených s (opakovaným) vedením exekúcie z oprávneného na povinného (či súdneho exekútora), pokiaľ oprávnený nie je s vedením exekúcie úspešný. 11. K uvedeným záverom súd, na zdôraznenie správnosti uvádza, že Ústavný súd Slovenskej republiky v odôvodnení uznesenia č.k. -20 zo dňa 12. 05. 2020, ktorým odmietal ústavnú sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú, o.i. uviedol, cit.: „Zmyslom a účelom prijatia bolo riešiť neúnosnú situáciu na exekučných súdoch, kde sa v státisícoch exekučných konaní viedla exekúcia proti povinným dlhodobo neúspešne a v konečnom dôsledku tento stav vyúsťoval až do kolízie s princípom právnej istoty subjektov exekučného konania. Zákonodarca túto situáciu neriešil novelou exekučného poriadku, ale samostatným zákonom, ktorým, ako už bolo uvedené, zaviedol okrem iného aj pojem stará exekúcia. zároveň upravuje, čo treba v tomto prípade a pre účel zastavenia starej exekúcie považovať za nemajetnosť povinného. Pre úplnosť je potrebné dodať, že povinnosť oprávneného znášať trovy exekúcie pri zastavení konania pre nemajetnosť povinného alebo v iných predpokladaných prípadoch obsahuje aj „generálna“ právna úprava ( Exekučného poriadku v znení od 1. februára 2002 do 31. marca 2017; v znení Exekučného poriadku od 1. apríla 2017 je to , pozn.). Aj z uvedeného je zrejmé, že názor oprávneného, podľa ktorého ide o populistické zastavenie exekúcie, bez legitímneho vecného dôvodu, nie je správny, keď aj podľa ústavného súdu, vecným dôvodom bolo riešenie neúnosnej situácie na exekučných súdoch, legitímnym dôvodom bola z toho dôvodu kolízia s princípom právnej istoty subjektov exekučného konania, a to aj zadefinovaním nemajetnosti povinného, ako už uviedol súd vo svojich úvahách v odseku 9. odôvodnenia. 12. Z vyššie uvedených dôvodov sudca podľa v spojení s Exekučného poriadku sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 18. 05. 2020 vydanému vyšším súdnym úradníkom zamietol, keď sa stotožnil so záverom, že návrh na vykonanie exekúcie je v časti vymoženia výšky iných trov 42,00 eur od povinného nedôvodný, keď oprávnený nedisponuje exekučným titulom na ich vymáhanie a iné trovy ako zaplatený súdny poplatok nie je možné podľa od povinného vymáhať, nejde teda ani o trovy exekúcie oprávneného, a preto podľa Exekučného poriadku je daný dôvod na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie v časti 42, eur. 13. O trovách konania v časti rozhodovania o podanej sťažnosti oprávneného rozhodol súd podľa v spojení s za použitia tak, že v konaní o oprávneným podanej sťažnosti neúspešný oprávnený nemá nárok na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné ( ). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné ( Exekučného poriadku).