Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6CoE-48-2020.pdf
PDF · 77.65 KB
Case nature
Subarea
6CoE/48/2020
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudkýň JUDr. Andrey Galdunovej a JUDr. Zuzany Stolárovej v exekučnej veci oprávneného: Kolektor, s.r.o., so sídlom Šalviova 42, Bratislava, IČO: 47 979 658, proti povinnému: Q. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š.Í. XXX, W., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Hugom Hýbalom, Exekútorský úrad so sídlom v Bratislave, Jakabova 30, pod sp. zn. EX 226/2011, o vymoženie 2.802,72 EUR s prísl., o odvolaní pôvodného súdneho exekútora doc. JUDr. Petra Molnára, PhD., proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo dňa 08.09.2017, č.k. 10Er/439/2011-84
rozhodol:
Odmieta odvolanie.
Účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Rožňava ako súd prvej inštancie uznesením označeným v záhlaví vyhovel návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora (I. výrok), vykonaním exekúcie pôvodne vedenej u súdneho exekútora JUDr. Petra Molnára, PhD. poveril súdneho exekútora JUDr. Huga Hýbala (II. výrok) a súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi Molnárovi, PhD. nepriznal nárok na náhradu trov exekúcie (III. výrok).
2. V odôvodnení uznesenia uviedol, že súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi Molnárovi, PhD. nepriznal nárok na náhradu exekúcie s poukazom na ust. § 243k Exekučného poriadku, keďže exekútor v konaní nič nevymohol. V prípade čiastočného vymoženia pohľadávky si mal súdny exekútor ponechať na trovy exekúcie čiastku z vymoženej sumy podľa pravidiel v § 60 Exekučného poriadku.
3. Proti tomuto uzneseniu a to voči III. výroku o náhrade trov exekúcie podal v zákonnej lehote odvolanie pôvodný súdny exekútor doc. JUDr. Peter Molnár, PhD. a navrhol, aby odvolací súd zmenil výrok III. napadnutého uznesenia tak, že prizná súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie.
4. Súdny exekútor v odvolaní uviedol, že zo strany súdu prvej inštancie došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, keď ust. § 243k Exekučného poriadku aplikoval na exekučné konanie, v ktorom nebola pohľadávka oprávneného uspokojená ani čiastočne, a teda nebola vymožená žiadna suma. Súdny exekútor mal za to, že cit. ustanovenie upravuje situácie, kedy v exekučnom konaní bola pohľadávka oprávneného aspoň čiastočne uspokojená, pričom v danom prípade sa pohľadávku oprávneného nepodarilo vymôcť ani čiastočne. Rozhodnutie o tom, že súdny exekútor nemá nárok na náhradu ani len účelne vynaložených hotových výdavkov, neprimerane zvýhodňuje povinného, ktorý u novopovereného súdneho exekútora bude znášať už len trovy exekúcie vzniknuté v tejto časti konania. Aplikáciou § 243k Exekučného poriadku je teda nastolená tendencia neprimeraného zvýhodňovania účastníkov exekučného konania oproti súdnemu exekútorovi. Súdnemu exekútorovi zákon ukladá povinnosť postarať sa o vykonanie exekúcie, a teda vynakladať za tým účelom hotové výdavky, pričom mu zákon
hrozí postihom v prípade, že si túto svoju povinnosť nesplní. Nastolením trendu nepriznávať súdnemu exekútorovi náhradu vynaložených trov exekúcie v situácii, kedy sa v konaní nepodarilo nič vymôcť, môže dôjsť do budúcnosti k vytvoreniu akéhosi návodu pre oprávneného, ako sa zbaviť eventuálneho rizika znášania už vynaložených trov exekúcie. Uvedený postup súdu je v rozpore s § 196 Exekučného poriadku, podľa ktorého patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Nie je teda otázkou posúdenia, či exekútorovi náhrada trov exekúcie patrí, nakoľko ide o priamy zákonný nárok exekútora.
5. Oprávnený ani povinný sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.
6. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, účinný od 01.07.2016 (ďalej len „CSP“) skôr, ako pristúpil k vecnému prejednaniu odvolania, zaoberal sa otázkou, či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote subjektom, ktorý je na podanie odvolania oprávnený (oprávnenou osobou), ako aj tým, či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon takýto opravný prostriedok pripúšťa a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je potrebné odmietnuť podľa ust. § 386 písm. c) CSP.
7. Výroky I. a II. napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie o vyhovení návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora a poverení nového súdneho exekútora vykonaním exekúcie neboli odvolaním napadnuté, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom odvolacieho konania (§ 367 ods. 3 CSP).
8. Podľa § 470 ods. 1 a 2 veta prvá CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
9. Podľa § 243h zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
10. Trovy exekúcie sú osobitným inštitútom upraveným v zákone č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok). S účinnosťou od 1. novembra 2013 pristúpil zákonodarca k radikálnej zmene úpravy prípustnosti opravných prostriedkov proti rozhodnutiu o trovách exekúcie, v zmysle ktorej Exekučný poriadok v znení, ktoré je potrebné na posudzovanú veci použiť (v znení účinnom do 31.03.2017), vylučuje prípustnosť akéhokoľvek opravného prostriedku proti tomuto druhu rozhodnutí exekučného súdu. Exekučný poriadok výslovne neupravuje možnosť podať odvolanie proti rozhodnutiu o náhrade trov exekúcie. 11. Podľa § 9a zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len Exekučný poriadok), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
12. Podľa § 355 ods. 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
13. Zároveň odvolací súd pre úplnosť uvádza, že Civilný sporový poriadok, ustanovenia ktorého je potrebné primerane použiť v konaní podľa Exekučného poriadku, v citovanom ust. § 355 upravuje, že odvolanie je prípustné len proti tým uzneseniam, voči ktorým to zákon výslovne pripúšťa. Ide o zmenu oproti právnej úprave Občianskeho súdneho poriadku účinnej do 30. júna 2016, ktorá naopak taxatívne vypočítavala uznesenia, voči ktorým odvolanie prípustné nebolo. Ustanovenie § 357 CSP, taxatívne vymedzuje, voči ktorým uzneseniam je odvolanie prípustné, pritom nestanovuje, že takým uznesením je aj uznesenie súdu o náhrade trov exekúcie.
14. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
15. Vzhľadom na to, že odvolanie súdneho exekútora bolo podané proti výroku uznesenia súdu prvej inštancie, proti ktorému odvolanie nie je prípustné, odvolací súd podľa ust. § 386 písm. c) CSP odvolanie oprávneného odmietol.
16. Na uvedenom závere odvolacieho súdu nič nemení ani nesprávne poučenie súdu prvej inštancie o možnosti podať proti výroku o trovách exekúcie napadnutého uznesenia odvolanie, keďže prípustnosť odvolania je určená výlučne zákonom.
17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože odvolateľ nemal v tomto konaní úspech a oprávnenému a povinnému preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.
18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).