Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/111/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a členiek senátu Mgr. Stanislavy Kollárovej a JUDr. Ivety Sopkovej v právnej veci žalobcu: Y. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. F., T. T. XXX, právne zastúpeného: JUDr. Róbert Fatura, advokát, s.r.o., so sídlom Považská Bystrica, Centrum 18/23, IČO: 46 528 644, proti žalovanému: inSPORTline s.r.o., so sídlom Trenčín, Električná 6471, IČO: 36 31 723, právne zastúpeného: Advokátska kancelária Mikita s.r.o., so sídlom Trenčín, 1. mája 11, IČO: 36 861 901, o zaplatenie 780,70 eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica, sp. zn. -76 zo dňa 15. júla 2019, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. V záhlaví identifikovaným rozsudkom súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 780,70 eur oproti vydaniu posilňovacej veže inSPORTline C90 a záťažovej podložky inSPORTline Rubber 0,6cm v mieste bydliska žalobcu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň rozhodol, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi, do troch dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 780,70 eur oproti vydaniu posilňovacej veže inSPORTline C90 a záťažovej podložky inSPORTline Rubber 0,6 cm v mieste bydliska žalobcu, a zároveň žiadal priznať voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Svoj nárok uplatňoval na základe kúpnej zmluvy zo dňa 22.06.2016, ktorú uzavrel so žalovaným. Predmetom tejto kúpnej zmluvy bol prevod vlastníckeho práva k objednanému tovaru, ktorým bola posilňovacia veža inSPORTline ProfGym C90, záťažová podložka inSPORTline Rubber 0,6 cm, univerzálna lavica inSPORTline proti sit up bench a Twister stepper inSPORTline Roto. Dodal, že žalobca ako spotrebiteľ, dňa 31.01.2018, reklamoval časť zakúpeného tovaru, a to posilňovaciu vežu a záťažovú podložku, pričom dňa 01.02.2018 žalovaný mailom upovedomil žalobcu o tom, že reklamáciu vybaví približne do 10 pracovných dní. Avšak do dňa podania žaloby (04.12.2018), reklamácia nebola žiadnym spôsobom zo strany žalovaného vybavená, a preto, žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu (dňa 25.05.2018) odstúpil od časti predmetnej kúpnej zmluvy, a to v rozsahu posilňovacej veže inSPORTline C90 a záťažovej podložky inSPORTline Rubber 0,6 cm. Žalobca zároveň vyzval žalovaného aj na zaplatenie sumy vo výške 780,70 eur, ktorá predstavuje kúpnu cenu uhradenú za reklamované časti kúpnej zmluvy. Predmetnú sumu žalovaný neuhradil, a to ani napriek tomu, že žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy opakovane dňa 11.10.2018. Následne žalobca podal podnet na prešetrenie celej záležitosti Inšpektorátu SOI pre Trenčiansky kraj, pričom so záverom Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie, uvedenom v Odpovedi na podanie zo dňa 21.09.2018, je zrejmé, že žalobca si uplatnil reklamáciu podaním zo

dňa 31.01.2018, ktorú doplnil dňa 28.02.2018 o pokladničný doklad, no napriek uvedenému reklamácia žalobcu nebola vybavená, ba ani dokonca evidovaná. Na základe uvedeného bol žalovanému okrem iného uložený záväzný pokyn - vybaviť reklamácie spotrebiteľov najneskôr v lehote 30 dní odo dňa jej uplatnenia, inak po uplynutí lehoty na vybavenie reklamácie má spotrebiteľ právo odstúpiť od zmluvy. Z daného vyplýva jednoznačný záver o tom, že odstúpenie žalobcu ako spotrebiteľa od časti kúpnej zmluvy zo dňa 22.02.2016 bolo dôvodné a z tohto dôvodu vzniklo právo ako i povinnosť na vzájomné vrátenie si plnení poskytnutých v časti kúpnej zmluvy, od ktorej bolo odstúpené. Keďže žalovaný si napriek riadnemu odstúpeniu od kúpnej zmluvy žalobcom a napriek viacerým žalobcovým výzvam svoju povinnosť nesplnil a žalobcovi ním žiadanú sumu týkajúcu sa časti kúpnej zmluvy, od ktorej odstúpil neuhradil, a to napriek tomu, že žalobca bol riadne pripravený plniť svoju povinnosť po odstúpení od kúpnej zmluvy, žiadal súd prvej inštancie, aby žalovaného k tejto povinnosti zaviazal. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol platobným rozkazom č.k. -28 zo dňa 09.01.2019, ktorým žalobe žalobcu vyhovel v plnom rozsahu. Avšak po podaní včasného odporu s vecným odôvodnením žalovaným, predmetný platobný rozkaz zrušil (uznesenie č.k. -44 zo dňa 05.02.2019). Následne súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie a vec právne posúdil v zmysle , , , ; , ; ; ; ; ; ; ; ; , ; ; ; ; , ; , , , ; ; , , ; . Z vykonaného dokazovania (pokladničného bločku), mal súd prvej inštancie za preukázané, že v predmetnej veci dňa 19.02.2016 uzavrel žalobca ako kupujúci a žalovaný ako predávajúci Kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bolo dodanie posilňovacej veže inSPORTline C90 v sume 692 eur, záťažovej podložky inSPORTline Rubber 0,6 cm v sume 88,70 eur, univerzálnej lavice inSPORTline profi sit up bench v sume 166,90 eur a Twister stepper inSPORTline Roto v sume 90,50 eur, ktoré boli žalobcovi dodané dňa 22.02.2016. Ďalej mal za preukázané, že žalobca si elektronickým podaním (mailom) dňa 31.01.2018 uplatnil u žalovaného reklamáciu posilňovacej veže a záťažovej podložky, v celkovej cene zariadenia 780,70 eur, z dôvodu ich vád, súčasťou ktorého mailu boli i fotografie v počte 4-och kusov, zobrazujúce poškodenia zariadenia. Vzhľadom na uvedené konštatoval, že neobstojí tvrdenie žalovaného, že podania žalobcu zo dňa 28.02.2018 a zo dňa 25.05.2018 sú bezpredmetné, nakoľko dňa 22.02.2018 uplynula lehota na akúkoľvek reklamáciu, keďže žalobca si reklamáciu uplatnil v lehote, t.j. v 24-och mesiacov od prevzatia tovaru, dňa 31.01.2018. Spresnil, že hoci je pravda, že reklamácia uplatnená dňa 31.01.2018 neobsahovala doklad preukazujúci nákup reklamovaného tovaru, tento nedostatok žalobca odstránil mailom zo dňa 28.02.2018, pričom tento deň sa nemôže považovať za deň uplatnenia reklamácie, nakoľko sám žalovaný mailom zo dňa 01.02.2018 informoval žalobcu, že jeho reklamáciu zo dňa 31.01.2018 eviduje a závadu príde odstrániť. Rovnako súd prvej inštancie skonštatoval, že neobstojí ani tvrdenie žalovaného, že zo strany žalobcu mu nebol, i napriek mailovému podaniu zo dňa 01.02.2018, predložený doklad o nadobudnutí reklamovaného tovaru. V spore bolo preukázané, že žalobca mailovým podaním zo dňa 28.02.2018 doklad o nadobudnutí reklamovaného tovaru (pokladničný bloček) žalovanému doručil na jeho mailovú adresu. Skutočnosť o doručení pokladničného bločku vyplýva aj z prešetrenia Inšpektorátu Slovenskej obchodnej spoločnosti, pričom inšpektorát u žalovaného zistil, že žalovaný neevidoval prijatie tejto správu (žalovaný správu nevedel inšpektorátu predložiť), čím boli u žalovaného zistené nedostatky v konaní o reklamácii žalobcu a žalovanému boli v zmysle ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa uložené záväzné pokyny (okrem iného, vybaviť reklamácie spotrebiteľov v súlade so zákonom o ochrane spotrebiteľa, najneskôr do 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie) ako vyplýva z Odpovede SOI zo dňa 21.09.2018, ktorý obsah žalovaný žiadnym spôsobom nerozporoval ani nepoprel. Hoci žalovaný predložil súdu Inšpekčný záznam zo dňa 20.07.2018, z ktorého podľa jeho názoru nevyplýva žiadne porušenie zákona alebo obchodných podmienok žalovaného, súd prvej inštancie uviedol, že takéto tvrdenie žalovaného nie je relevantné. Samotný Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie uviedol, že kontrola u žalovaného bola vykonaná nielen dňa 20.07.2018 ale aj dňa 28.08.2018, pričom v závere tohto inšpekčného záznamu sa uvádza, že žalobca dňa 28.02.2018 doručil žalovanému na jeho mailovú adresu doklad o kúpe, ktorý však žalovaný neevidoval. Vzhľadom k tomu, že žalovaný si nesplnil svoju zákonom stanovenú povinnosť vybaviť reklamáciu v lehote 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie, t.j. do 02.03.2018 (reklamáciu žalovaný prijal dňa 31.01.2018), súd prvej inštancie konštatoval, že žalobcovi vzniklo právo od zmluvy odstúpiť. Toto právo si uplatnil u žalovaného viackrát, či už písomným podaním zo dňa 25.05.2018, ktoré bolo žalovanému doručené dňa 29.05.2018, alebo mailovým podaním zo dňa 11.10.2018. Uzavrel, že v danej veci bolo preukázané, že odstúpenie od zmluvy zo strany žalobcu bolo plne v súlade so zákonom ( o ochrane spotrebiteľa), kúpna zmluva uzatvorená dňa 19.02.2016 v časti reklamovaného tovaru - posilňovacej veže inSPORTline

C90 v sume 692 eur a záťažovej podložky inSPORTline Rubber 0,6 cm v sume 88,70 eur, zanikla, t.j. bola zrušená ex tunc, čím vznikla povinnosť strán sporu si vrátiť vzájomné plnenia (žalobca reklamované zariadenie a žalovaný kúpnu cenu tovaru vo výške 870,70 eur). Keďže žalovaný žiadnym spôsobom nerozporoval, resp. nepoprel žalobcom uplatnenú výšku reklamovaného zariadenia, súd prvej inštancie žalovaného zaviazal, aby žalobcovi sumu 870,70 eur titulom kúpnej ceny za posilňovaciu vežu a za záťažovú podložku zaplatil, pričom žalobca je povinný vydať žalovanému posilňovaciu vežu a záťažovú podložku. O trovách konania rozhodol v zmysle v spojení s .

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, s poukazom na , , , a . K podaniu žalobcu zo dňa 31.01.2018 uviedol, že bolo preukázané, že prílohami tohto podania boli štyri fotografie zachytávajúce vady tovaru a nie doklad o nákupe reklamovaného tovaru. Ďalej dal do pozornosti čl. 9 veta siedma obchodných podmienok, v zmysle ktorých je základnou podmienkou pre prijatie a vybavenie reklamácie predloženie dokladu o nadobudnutí reklamovaného tovaru. Trval na tom, že žalobca žalovanému nikdy nepreložil doklad o nákupe, a to ani dňa 28.02.2018 (odstúpenie od zmluvy), a preto k reklamácii predpísaným spôsobom nikdy nedošlo. Naďalej zotrval na názore, že lehota na uplatnenie práv zo zodpovednosti za vady tovaru v danom prípade uplynula dňa 22.02.2018, a preto akékoľvek reklamácie po tomto dátume, t.j. vrátane tej z dňa 28.02.2018, resp. dňa 25.05.2018 je potrebné považovať za oneskorené. Ďalej poukázal aj na skutočnosť, že reklamácia v tomto prípade, s prihliadnutím na obsah e-mailovej správy zo dňa 31.01.2018, resp. zo dňa 28.02.2018, bola vykonaná obchodnou spoločnosťou K.M.O Slovakia, s.r.o., ktorá nie je spotrebiteľom a s ktorou žalovaný nemá žiaden právny vzťah. Rovnako sa nestotožnil ani s postupom súdu prvej inštancie, keď tento do svojho rozhodnutia preberá a opiera sa o šetrenie Slovenskej obchodnej inšpekcie. Mal za to, že súd má byť pri svojom rozhodovaní nestranný a nezávislý, pričom preberanie a osvojovanie si záverov a tvrdení Slovenskej obchodnej inšpekcie považuje za porušenie týchto zásad. Uzavrel, že doklad o nákupe bol žalovanému doručený po uplynutí dvojročnej lehoty na uplatnenie práv zodpovednosti za vady tovaru, resp. toto bolo urobené subjektom od žalobcu - spotrebiteľa. Vzhľadom k uvedenému žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne a žalobcovi uloží povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania, resp. tak, že rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie.

3. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca. Mal za to, že žalovaný v rámci odvolania opätovne uvádza skutočnosti, ktoré uvádzal už v prvostupňovom konaní. Dal do pozornosti, že v konaní bolo nielenže preukázané, že žalobca doručil žalovanému pokladničný doklad o kúpe reklamovaného tovaru, a to na základe mailu podpísaného žalobcom, ale túto skutočnosť potvrdil pri šetrení vzniknutej situácie aj Inšpektorát SOI. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že pre samotné zaevidovanie reklamácie bolo potrebné zo strany žalobcu zaslať pokladničný doklad, nie je zrejmé, z akého dôvodu mohol teda zamestnanec žalovaného v e-maile zo dňa 01.02.2018 zaslaného žalobcovi uviesť, že predmetnú reklamáciu žalobcu zaevidoval. Časť, v ktorej žalovaný namieta, že žalobca si uplatnil reklamáciu ako spoločnosť K.M.O. Slovakia, s.r.o., považoval žalobca za účelovú a zavádzajúcu. Podľa neho, žalovaný od začiatku právneho vzťahu so žalobcom vedel, že tejto je v postavení spotrebiteľa, viackrát so žalobcom telefonoval a komunikoval prostredníctvom elektronickej pošty, pričom vždy s ním konal ako s fyzickou osobou nie ako s právnickou osobou. K námietke žalovaného týkajúcej sa prevzatia záverov Inšpektorátu SOI uviedol, že nie je nič neobvyklé, že akékoľvek listiny, ktoré predloží jedna zo strán v rámci konania predstavujú listinné dôkazy, z ktorých súd vychádza v rámci hodnotenia skutkového stavu. Vzhľadom na uvedené navrhoval, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil a zároveň si uplatnil aj trovy odvolacieho konania.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec v intenciách ustanovení a (ďalej len „“), t. j. v medziach podaného odvolania a jeho dôvodov.

5. Podľa , nebolo potrebné na prejednanie odvolania žalobcu nariaďovať pojednávanie.

6. Žalovaný deklaroval vo svojom odvolaní odvolacie dôvody spočívajúce v inej vade, ktorá mohla mať za následok neprávne rozhodnutie vo veci, v nevykonaní navrhnutých dôkazov, potrebných za zistenie rozhodujúcich skutočností, v nesprávnych skutkových zisteniach, v námietke zisteného skutkového stavu, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného

útoku, ktoré neboli uplatnené a v nesprávnom právnom posúdení veci (, , , a ).

7. Na základe preskúmania správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na správne zistenie skutkového stavu veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a vec správne právne posúdil. Súd prvej inštancie sa riadne vysporiadal so všetkými podstatnými skutkovými tvrdeniami a argumentmi účastníkov, v odôvodnení rozsudku uviedol, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých vychádzal a ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil. Prijaté právne závery náležite vysvetlil spôsobom, z ktorého je zrejmé, akými úvahami sa riadil. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie zrozumiteľne a podrobne objasňujúce (- 4 ) skutkový a právny základ rozhodnutia, nie je nepreskúmateľné a plne rešpektuje základné právo účastníkov na spravodlivý súdny proces (viď napr. ). Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými závermi, ako aj s právnym posúdením veci súdom prvej inštancie tak, ako sú uvedené v napadnutom rozsudku a podľa 387 ods. 2 na ne v plnom rozsahu poukazuje.

8. Vzhľadom na odvolacie dôvody žalovaného a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd udáva nasledovné:

9. V prejednávanej veci právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným vznikol na základe kúpnej zmluvy, keď si žalobca v zmysle predloženého pokladničného dokladu, dňa 19.02.2016, od žalovaného kúpil posilňovaciu vežu v sume 692 eur, záťažovú podložku v sume 88,70 eur, univerzálnu lavicu v sume 166,90 eur a stepper v sume 90,50 eur. Uvedené zariadenia boli podľa preberacieho/ odovzdávajúceho protokolu dovezené žalovaným žalobcovi, dňa 22.02.2016, pričom žalobca za ne uhradil spolu sumu 1.038,10 eur (pri prevzatí zariadení). Následne si žalobca uplatnil u žalovaného reklamáciu posilňovacej veže ako aj záťažovej podložky, a to dňa 31.01.2018 a v elektronickej forme. Žalovaný, dňa 01.02.2018 elektronickou formou, oznámil žalobcovi evidenciu reklamácie a žiadal o zaslanie dokladu o kúpe (faktúry alebo pokladničného bloku). Žalobca žalovanému zaslal doklad o kúpe dňa 28.02.2018, opäť prostredníctvom e-mailu. Ďalšou e-mailovou správou, zo dňa 11.05.2018, žalobca urgoval u žalovaného vybavenie reklamácie, resp. žiadal o vrátenie finančnej sumy a demontovanie a odvezenie reklamovaného zariadenia. Dňa 25.05.2018, prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobca odstúpil od uzavretej kúpnej zmluvy a uplatnil si právo z reklamácie tovaru. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol odvolaním napadnutým rozsudkom tak, že žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovel. Žalovaný podal proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie odvolanie, pričom namietal, že súd prvej inštancie nesprávne považoval žalobcu za spotrebiteľa, čím mu priznal práva vyplývajúce spotrebiteľovi z uzavretej spotrebiteľskej zmluvy. Zároveň namietal oneskorené uplatnenie reklamácie žalobcom a nestrannosť a nezávislosť rozhodnutia súdu prvej inštancie.

10. Podľa , , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

11. Podľa , kto prenechá inému vec za odplatu, zodpovedá za to, že vec v čase plnenia má vlastnosti výslovne vymienené alebo obvyklé, že ju možno použiť podľa povahy a účelu zmluvy alebo podľa toho, čo účastníci dojednali, a že vec nemá právne vady.

12. Podľa , ak dodatočne vyjde najavo vada, na ktorú predávajúci kupujúceho neupozornil, má kupujúci právo na primeranú zľavu z dojednanej ceny zodpovedajúcu povahe a rozsahu vady; ak ide o vadu, ktorá robí vec neupotrebiteľnou, má tiež právo od zmluvy odstúpiť.

13. Podľa , vady musí kupujúci uplatniť u predávajúceho bez zbytočného odkladu. Práva zo zodpovednosti za vady sa môže kupujúci domáhať na súde, len ak vady vytkol najneskôr do 24 mesiacov od prevzatia veci.

14. Podľa o ochrane spotrebiteľa, ak spotrebiteľ uplatní reklamáciu, predávajúci alebo ním poverený zamestnanec alebo určená osoba je povinný poučiť spotrebiteľa o jeho právach podľa všeobecného predpisu; na základe rozhodnutia spotrebiteľa, ktoré z týchto práv spotrebiteľ uplatňuje, je povinný určiť spôsob vybavenia reklamácie podľa ihneď, v zložitých prípadoch najneskôr do 3 pracovných dní odo dňa uplatnenia reklamácie, v odôvodnených prípadoch, najmä ak sa vyžaduje zložité technické zhodnotenie stavu výrobku alebo služby, najneskôr do 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie. Po určení spôsobu vybavenia reklamácie sa reklamácia vybaví ihneď, v odôvodnených prípadoch možno reklamáciu vybaviť aj neskôr; vybavenie reklamácie však nesmie trvať dlhšie ako 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie. Po uplynutí lehoty na vybavenie reklamácie má spotrebiteľ právo od zmluvy odstúpiť alebo má právo na výmenu výrobku za nový výrobok.

15. Vzhľadom na platnú právnu úpravu práva spotrebiteľov v súkromnom práve a najmä v , treba pojem spotrebiteľská zmluva vnímať v užšom a širšom zmysle, a to najmä pokiaľ ide o uplatňovanie právnej úpravy neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Napokon to má význam aj z hľadiska práv právnických osôb ako spotrebiteľov, okrem práva na ochranu pred neprijateľnými podmienkami. Právnické osoby nemožno totiž vo všeobecnosti vylúčiť z ochrany spotrebiteľa. Aj právnická osoba môže uzavierať zmluvy podľa a napríklad uplatňovať zodpovednosť za vady podľa občianskoprávnej úpravy.

16. V súvislosti s problematikou ochrany spotrebiteľa a spotrebiteľských zmlúv treba teda rozlišovať: a) spotrebiteľské zmluvy v užšom zmysle ako osobitný druh zmlúv, pri ktorých spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvňovať ich obsah, bez ohľadu na to, podľa akého právneho predpisu sa zmluva uzavrela, a na ktoré treba aplikovať predovšetkým úpravu o neprijateľných podmienkach, ako aj príslušnú osobitnú úpravu podľa toho, o aký typ zmluvy ide; b) spotrebiteľské zmluvy v širšom zmysle, za ktoré možno považovať akékoľvek zmluvy uzavierané medzi dodávateľom a spotrebiteľom, pri ktorých spotrebiteľ má možnosť ovplyvniť obsah zmlúv, na ktoré treba aplikovať príslušnú osobitnú úpravu podľa toho, o aký typ zmluvy ide; c) ochranu spotrebiteľa, ktorá je zakotvená pre jednotlivé konkrétne typy zmlúv, a to nielen v , ale aj v iných zákonoch vrátane . Ochrana spotrebiteľa sa vzťahuje na všetkých spotrebiteľov, bez ohľadu na to, či uzavreli spotrebiteľskú zmluvu uvedenú v písm. a) alebo b), ktorá je zabezpečovaná nielen prostriedkami súkromnoprávnej povahy, ale aj verejnoprávnymi prostriedkami.

17. Definícia spotrebiteľa sa v vyvíjala pod vplyvom jednotlivých novelizácií , pričom prvotná definícia spotrebiteľa bola zavedená , ktorý spotrebiteľa zadefinoval ako osobu, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. V súvislosti s vývojom definície spotrebiteľa v slovenskom právnom poriadku možno zaznamenať jednak tendenciu nemennosti definície spotrebiteľa v , a to až do prijatia neskoršieho a naproti tomu viaceré zmeny definície spotrebiteľa obsiahnuté v , ktoré sa v rovine osobného rozsahu približovali práve definícii obsiahnutej v normách . , ktorým sa mení a dopĺňa v znení neskorších predpisov, zákonodarca v zúžil osobný rozsah štatútu spotrebiteľa len na fyzickú osobu, a to s účinnosťou 1. novembra 2008. Zákonodarca uvedenú zmenu odôvodnil s konštatovaním: ,,Aby nevznikali v praxi problémy, navrhuje sa označenie osoby spotrebiteľa ako fyzickej osoby. Za fyzickú osobu sa považuje aj podnikateľ ? fyzická osoba, pokiaľ má vzťah s dodávateľom zo spotrebiteľskej zmluvy a predmet plnenia neslúži na podnikanie.“ Vývoj definície ochrany spotrebiteľa nadobudol po prijatí už spomenutej novelizácie zaujímavý rozmer, keďže zákonodarca v rozpore s tendenciou obsiahnutou v , v s účinnosťou od 1. júla 2007 vymedzil spotrebiteľa ako fyzickú osobu alebo právnickú osobu, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti. 18. S poukazom na uvedené skutočnosti sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, ktorý považoval žalobcu za spotrebiteľa, v dôsledku čoho pri posúdení reklamácie žalobcu postupoval v zmysle . V danom prípade, okrem skutočnosti, že žalobca pri kúpe predmetných športových zariadení ako aj pri ich reklamácii vystupoval vždy ako fyzická osoba a nie ako právnická osoba (spoločnosť K.M.O. Slovakia s.r.o.), nebolo nijako preukázané, že by predmet plnenia (športové zariadenia) využíval žalobca na podnikanie, resp. že by ich využíval v súvislosti so získaním majetkového prospechu obchodnej spoločnosti K.M.O. Slovakia, s.r.o.. Samotná skutočnosť,

že žalobca je jediným spoločníkom a zároveň konateľom obchodnej spoločnosti, nemôže zakladať záver o nespotrebiteľskom charaktere uzavretej kúpnej zmluvy.

19. V súvislosti s ďalšou odvolacou námietkou žalovaného, týkajúcou sa oneskoreného uplatnenia reklamácie žalobcom, odvolací súd túto vyhodnotil ako nedôvodnú. Podľa predloženého pokladničného dokladu uzavrel žalobca so žalovaným kúpnu zmluvu, ktorou kúpil reklamované športové zariadenia dňa 19.02.2016 a tieto si prevzal dňa 22.02.2016 (v zmysle preberacieho/odovzdávajúceho protokolu). Žalobcovi od uvedeného dňa začala plynúť záručná doba na vytknutie vád, ktoré sa vyskytnú po prevzatí veci ( ) a uplynula dňom 19.02.2018. Taktiež žalobca dodržal lehotu v zmysle , keď sa mohol domáhať práva zo zodpovednosti za vady, len ak vady vytkol najneskôr do 24 mesiacov od prevzatia veci (t.j. od 22.02.2016 do 22.02.2018). Žalobca uplatnil reklamáciu u žalovaného elektronickým podaním zo dňa 31.01.2018, čo potvrdil aj žalovaný mailom zo dňa 01.02.2018, v ktorom oznámil žalobcovi evidenciu jeho reklamácie a potrebu predloženia ďalších potrebných dokladov (najmä dokladu o kúpe). Z vyššie uvedeného chronologického prehľadu postupu uplatnenia reklamácie žalobcom a reakcie žalovaného na reklamáciu žalobcu je zrejmé, že žalobca uplatnil reklamáciu včas (t.j. najneskôr do 24 mesiacov od prevzatia veci), a teda v súlade s v spojení s .

20. Rovnako aj ďalší postup žalobcu v súvislosti s odstúpením od zmluvy, po neúspešnom vybavení reklamácie žalovaným v lehote 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie, vyhodnotil odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie v súlade s .

21. Napokon sa odvolací súd nestotožnil ani s odvolacou žalovaného, že súd prvej inštancie sa vo svojom rozhodnutí opieral o správu zo šetrenia Inšpektorátu SOI, čo považoval žalovaný za porušenie zásady nestrannosti a nezávislosti rozhodovania. Odvolací súd, s poukazom na , a , dodáva, že súd prvej inštancie vyhodnotil predloženú správu zo šetrenia Inšpektorátu SOI ako každý iný predložený dôkazný prostriedok, pričom nešlo o jediný dôkazný prostriedok, na základe ktorého by vo veci rozhodol. Postup súdu prvej inštancie pri vykonávaní dokazovania odvolací súd považuje preto za plne súladný so zákonnými ustanoveniami týkajúcimi sa vykonávania dokazovania, pričom nie je možné konštatovať vplyv namietaného dôkazného prostriedku na zákonnosť a nestrannosť rozhodnutia súdu prvej inštancie.

22. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, a preto ho podľa , , potvrdil.

23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle v spojení s a . V odvolacom konaní bol plne úspešný žalobca, a preto mu odvolací súd priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania, voči v odvolacom konaní neúspešnému žalovanému.

24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).