Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Cpr-11-2017.pdf
PDF · 93.66 KB
Case nature
Area
Subarea
14Cpr/11/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudcom JUDr. Marošom Maškovičom, v právnom spore žalobcu: BILLA s.r.o. so sídlom Bajkalská č. 19/A, Bratislava, IČO: 31 347 037, zastúpeného spoločnosťou: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o. so sídlom Šoltésovej č. 14, Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanej: H. C., W.. XX.XX.XXXX, F. R. Č.. XXXX/X, F., o zaplatenie 649,- € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi istinu v sume 649,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 649,- € od 23.09.2017 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi sa priznáva proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou, postúpenou tunajšiemu súdu dňa 07.11.2017 ako súdu kauzálne príslušnému na prejednanie a rozhodnutie sporu, sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia istiny v sume 649,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 649,- € od 23.09.2017 do zaplatenia titulom peňažnej náhrady z dôvodu nezotrvania žalovanej v pracovnom pomere počas plynutia výpovednej doby. Žalobu odôvodnil vecne tým, že žalobca ako zamestnávateľ dňa 02.11.2016 uzatvoril so žalovanou ako zamestnancom pracovnú zmluvu, na základe ktorej žalovaná vykonávala prácu na pozícii pokladník/ predavač. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú do 30.04.2017 a Dodatkom zo dňa 24.04.2017 bol pracovný pomer predĺžený na dobu určitú do 31.10.2017. Žalobca ukončil so žalovanou pracovný pomer výpoveďou zo dňa 15.05.2017, nakoľko v dňoch 02.05. - 04.05.2017 absentovala v práci a v tejto absencii pokračovala i napriek upozorneniu na možnosť skončenia pracovného pomeru. Vzhľadom k tomu, že poštový podnik nemohol doručiť zásielku s výpoveďou, účinky doručenia nastali dňom vrátenia zásielky žalobcovi, t. j. 19.05.2017. Jednomesačná výpovedná lehota začala plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede, t. j. 01.06.2017 a pracovný pomer skončil dňa 30.06.2017. Poukazujúc na ust. § 62 ods. 8 v spojení s § 134 Zákonníka práce a čl. VI. ods. 3 pracovnej zmluvy žalobca zastával názor, že má právo na peňažnú náhradu v sume 649,- €, o ktorej skutočnosti bola žalovaná listom zo dňa 04.07.2017 informovaná, ale napriek písomnej výzve, ktorú si prevzala dňa 07.09.2017, dlžnú sumu doposiaľ neuhradila. Žalobca svoje skutkové tvrdenia podporil dôkazne pracovnou zmluvou zo dňa 02.11.2016, Dodatkom k pracovnej zmluve zo dňa 02.11.2016, Dohodou o zmene pracovných podmienok zo dňa 24.04.2017, výzvou na nastúpenie do práce zo dňa 04.05.2017, výpoveďou zo dňa 15.05.2017, výzvou na zaplatenie zo dňa 04.07.2017, oznámením o krátení dovolenky zo dňa 30.06.2017 a potvrdením o zamestnaní zo dňa 20.06.2017.
2. Súdu sa nepodarilo doručiť žalobu do vlastných rúk žalovanej, nakoľko na adrese jej trvalého pobytu (R. Č.. X, F.) zásielky nepreberá a neúspešné boli i opakované pokusy o doručenie žaloby prostredníctvom policajného zboru. Na základe oznámenia súčasného zamestnávateľa žalovanej
(spoločnosť H. T., L..C..I.. L. L. Š. Č.. XX, F.), súd nezistil inú adresu bydliska žalovanej, než ktorá je adresou jej trvalého pobytu. Vzhľadom na uvedené súd zverejnil oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli a webovej stránke súdu, a tak žalovaná má vykázané doručenie žaloby zákonnou fikciou doručenia bez ohľadu na to, či sa o žalobe dozvedela.
3. Súd prejednal pracovnoprávny spor na pojednávaní dňa 29.06.2020 v neprítomnosti žalovanej podľa ust. § 180 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), nakoľko žalovaná mala doručenie predvolania na pojednávanie vykázané fikciou doručenia podľa § 111 ods. 3 CSP. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, prednesom právneho zástupcu žalobcu a zistil nasledovný skutkový stav:
4. Žalobca ako zamestnávateľ dňa 02.11.2016 uzatvoril so žalovanou ako zamestnancom pracovnú zmluvu v znení Dodatku zo dňa 02.11.2016, na základe ktorej prijal žalovanú do pracovného pomeru na pracovnú pozíciu pokladník/predavač. Pracovný pomer si strany dohodli na dobu určitú do 30.04.2017. Dohodou o zmene pracovných podmienok zo dňa 24.04.2017 sa strany dohodli na predĺžení pracovného pomeru do 31.10.2017.
5. Listom zo dňa 04.05.2017 žalobca vyzval žalovanú, aby sa bezodkladne dostavila na svoje pracovisko, nastúpila do zamestnania a ospravedlnila svoju neprítomnosť v zamestnaní v dňoch 02.05.2017 - 04.05.2017, alebo aby bez zbytočného odkladu upovedomila žalobcu o prekážke v práci a o jej predpokladanom trvaní, a to pod hrozbou závažného porušenia pracovnej disciplíny a možnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru alebo výpovede zo strany zamestnávateľa. Žalobca súčasne upozornil žalovanú, že ak nenastúpi do práce a nezotrvá u zamestnávateľa počas plynutia výpovednej doby, má voči nej právo na peňažnú náhradu v sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku zamestnanca a dĺžky výpovednej doby. Predmetnú výzvu žalobca podal na poštovú prepravu dňa 04.05.2017 a zásielka sa mu vrátila späť dňa 09.05.2017 s tým, že adresát je neznámy.
6. Dňa 15.05.2017 žalobca dal žalovanej výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce v znení neskorších predpisov a opätovne zdôraznil svoje právo na peňažnú náhradu v prípade, ak žalovaná nenastúpi do zamestnania a nezotrvá u zamestnávateľa počas plynutia výpovednej lehoty. Žalobca podal zásielku (výpoveď) na poštovú prepravu dňa 18.05.2017 a zásielka sa mu vrátila späť dňa 19.05.2019 s tým, že adresát je neznámy.
7. Listom zo dňa 04.07.2017 žalobca vyzval žalovanú, aby v lehote 15 dní zaplatila dlžnú sumu 649,- €, nakoľko počas plynutia výpovednej lehoty nezotrvala u žalobcu ako jej zamestnávateľa, preto mu vzniklo právo na peňažnú náhradu. Žalovaná po viacerých pokusoch o doručenie prevzala výzvu dňa 07.09.2017.
8. Zo žalobcom predloženého Vyčíslenia priemerného mesačného zárobku žalovanej ku dňu skončenia jej pracovného pomeru (k 30.06.2017) vyplýva, že priemerný mesačný zárobok žalovanej je počítaný z 1. kvartálu 2017 a podľa priemerného počtu hodín v kalendárnom mesiaci predstavuje sumu 649,211111 € a podľa priemerného počtu dní v mesiaci činí sumu 649,1738 €.
Zistený skutkový stav sporu súd podriadil nasledovnému právnemu stavu:
9. Podľa § 38 ods. 4 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení účinnom v čase vzniku pracovnoprávneho vzťahu strán i v čase doručenia výpovede žalovanej (ďalej len „Zákonník práce“), povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť písomnosť sa splní, len čo zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju poštový podnik vrátil zamestnávateľovi alebo zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti bolo zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne.
10. Podľa čl. I bod 9. pracovnej zmluvy, dĺžka výpovednej doby zamestnanca v prípade skončenia pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa je určená v ust. § 62 Zákonníka práce, ak platná kolektívna zmluva neustanovuje inak.
11. Podľa § 62 ods. 1, 2 Zákonníka práce, ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby. Výpovedná doba je najmenej jeden mesiac, ak tento zákon neustanovuje inak.
12. Podľa § 62 ods. 7 Zákonníka práce, výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca, ak tento zákon neustanovuje inak. 13. Podľa § 62 ods. 8 Zákonníka práce, ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu najviac v sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku tohto zamestnanca a dĺžky výpovednej doby, ak sa na tejto peňažnej náhrade dohodli v pracovnej zmluve; dohoda o peňažnej náhrade musí byť písomná, inak je neplatná.
14. Podľa čl. II bod 1. pracovnej zmluvy, zmluvné strany sa dohodli na mzdových podmienkach tak, že pevná zložka základnej mzdy zamestnanca je stanovená v sume 486,- € mesačne a pohyblivá zložka mzdy zamestnanca tvorí osobné ohodnotenie až do výšky 114,- €. 15. Podľa čl. VI bod 3. veta prvá pracovnej zmluvy, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu v sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku zamestnanca podľa ust. § 134 Zákonníka práce a dĺžky jeho výpovednej doby vyplývajúcej z pracovnej zmluvy, kolektívnej zmluvy zamestnávateľa a zo Zákonníka práce, ak zamestnanec nezotrvá u zamestnávateľa počas plynutia výpovednej doby v zmysle Zákonníka práce.
16. Podľa § 134 ods. 1 Zákonníka práce, priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len „priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Do zúčtovanej mzdy podľa prvej vety sa nezahŕňa mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku (§ 96 ods.3) a do obdobia odpracovaného zamestnancom sa nezahŕňa čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku.
17. Podľa § 134 ods. 2 Zákonníka práce, rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak.
18. Vzhľadom na skutočnosť, že medzi procesnými stranami neboli sporné žiadne skutkové tvrdenia, keďže žalovaná v konaní neuplatnila žiadne prostriedky procesnej obrany, súd nemal dôvod pochybovať o opodstatnenosti skutkových argumentov žalobcu, na ktorých založil svoj právny nárok a podľa § 151 ods. 1 CSP považoval skutkové tvrdenia žalobcu za nesporné.
19. Súd zároveň uvádza, že žalobca svoje skutkové tvrdenia riadne podporil ním predloženými listinnými dôkazmi, z ktorých mal súd preukázané, že žalovaný ako zamestnávateľ uzatvoril so žalovanou ako zamestnancom pracovnú zmluvu v znení jej dodatku zo dňa 02.11.2016 a dohody o zmene pracovných podmienok na dobu neurčitú do 31.10.2017, pričom výpoveďou zo dňa 15.05.2017 žalobca skončil pracovný pomer so žalovanou z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny, ktorého sa mala dopustiť tým, že v období 02.05.2017 - 15.05.2017 bez ospravedlnenia, resp. bez vážneho dôvodu sa nedostavila na pracovisko a nepracovala, preto zamestnávateľ posudzoval jej konanie ako neospravedlnené zameškané pracovné zmeny. Z doručenky na č. l. 14 spisu je zrejmé, že výpoveď sa vrátila žalobcovi ako nedoručiteľná dňa 19.05.2017, preto v uvedený dátum v zmysle § 38 ods. 4 Zákonníka práca si žalobca splnil svoju povinnosť doručiť písomnosť a výpovedná doba začala žalovanej plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede, t. j. od 01.06.2017.
20. Vzhľadom na to, že dôvod výpovede nespočíval v zrušení alebo premiestnení zamestnávateľa ani v nadbytočnosti zamestnanca a pracovný pomer strán ku dňu doručenia výpovede trval menej ako jeden rok, nie sú splnené kumulatívne podmienky pre dvojmesačnú výpovednú dobu podľa § 62 ods. 4 Zákonníka práce, a preto v posudzovanom prípade je daná základná výpovedná doba v trvaní jedného mesiaca, ktorá uplynula 30.06.2017.
21. Súd mal preukázané, že žalobca výzvou zo dňa 04.05.2017 i priamo vo výpovedi zo dňa 15.05.2017 upozornil žalovanú na svoje právo na peňažnú náhradu, ak nezotrvá u zamestnávateľa počas plynutia výpovednej doby. Rovnako preukázal, že aj po skončení pracovného pomeru dňa 04.07.2017 písomne
vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy 649,- €, avšak bezúspešne, keďže žalovaná na výzvu doručenú jej dňa 07.09.2017 (č. l. 19 spisu) nereagovala.
22. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že uplatnené právo (nárok) žalobcu je právne opodstatnené, nakoľko skutkovými dôvodmi výpovede (neospravedlnená absencia žalovanej v práci od 02.05.2017 až do skončenia pracovného pomeru) preukázal, že žalovaná nezotrvala u zamestnávateľa počas plynutia výpovednej doby a súčasne preukázal, že strany si v pracovnej zmluve (čl. VI bod 3.) písomne dojednali právo žalobcu na peňažnú náhradu, ak zamestnanec nezotrvá u zamestnávateľa počas plynutia výpovednej doby.
23. Pokiaľ ide o výšku uplatnenej peňažnej náhrady, súd konštatuje, že žalobca si svoju pohľadávku vyčíslil správne v súlade s ust. § 62 ods. 8 v spojení s § 134 Zákonníka práce, keď výšku priemerného mesačného zárobku žalovanej vyčíslil za obdobie 1. kalendárneho štvrťroka 2017, ktoré je rozhodujúcim obdobím pre obdobie (kalendárny štvrťrok), v ktorom sa v posudzovanom prípade zisťuje priemerný zárobok, t. j. 2. kalendárny štvrťrok (01.04.2017 - 30.06.2017), nakoľko v 2. kalendárnom štvrťroku žalobca dal žalovanej výpoveď, plynula počas neho výpovedná doba a dňa 30.06.2017 pracovný pomer strán skončil. Vzhľadom na v danom spore aplikovanú jednomesačnú výpovednú dobu súčin priemerného mesačného zárobku žalovanej a výpovednej doby je totožný s výškou priemerného mesačného zárobku, ktorá činí 649,- €.
24. V súvislosti s príslušenstvom k žalovanej peňažnej pohľadávke, súd má za to, že nárok žalobcu na zákonné úroky z omeškania je právne dôvodný, vyčíslený v správnej výške v súlade s vykonávacím predpisom a uplatnený od správneho dátumu určujúceho omeškanie žalovanej s plnením dlhu.
25. Podľa § 517 ods. 1, veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
26. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
27. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 01.01.2015, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
28. Žalovaná prevzala výzvu na zaplatenie dlžnej sumy 649,- € dňa 07.09.2017 a v poskytnutej 15 dňovej lehote, ktorá uplynula dňa 22.09.2017, peňažnú náhradu žalobcovi až doposiaľ nezaplatila, preto odo dňa 23.09.2017 sa dostala do omeškania s peňažným plnením.
29. Základnou úrokovou sadzbou Európskej centrálnej banky sa podľa § 17 ods. 1 zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov rozumie sadzba stanovená a zverejnená Európskou centrálnou bankou pre hlavné refinančné operácie (obchody). Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania žalovaného (k 23.09.2017) predstavovala 0,00 %, preto súd žalobcovi priznal zákonný úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne.
30. Z vyššie uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že žalobcom uplatnený nárok na peňažnú náhradu je právne dôvodný a vyčíslený v správnej výške, preto žalobe v celom rozsahu vyhovel tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
31. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
32. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
33. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP na základe princípu pomeru úspechu strán v konaní tak, že procesne úspešnému žalobcovi priznal proti neúspešnej žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.