Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Co/185/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a sudcov Mgr. Janky Benkovičovej a Mgr. Martina Štubniaka, v spore žalobcu D. E., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom W. D. XXX, J., právne zastúpeného JUDr. Ivom Osvaldom, advokátom so sídlom Trhová 1, Zvolen, proti žalovanej I. T., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom P. Z. XXX/XX, W., o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalobcu a žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. -634 z 13. februára 2018, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í takto : Súd vyporiadava bezpodielové spoluvlastníctvo manželov tak, že Do výlučného vlastníctva žalobcu prikazuje:

- nábytok v obývacej izbe celodrevený v zostatkovej hodnote 85,- Eur

- jedálenský stôl sklenený obdĺžnikový, chrómové nohy v zostatkovej hodnote 75,-Eur

- sporák zn. Gorenje kombinovaný v zostatkovej hodnote 50,- Eur hnuteľné veci spolu v hodnote 210,- Eur.

II. Do výlučného vlastníctva žalovanej prikazuje:

- sporák zn. Gorenje sklokeramický v zostatkovej hodnote 300,- Eur

- kuchynský stôl, 2 kusy skladacie stoličky v zostatkovej hodnote 25,- Eur

- vysávač zn. Zelmer v zostatkovej hodnote 30,- Eur hnuteľné veci spolu v hodnote 355,- Eur.

III. Do výlučného vlastníctva žalobcu prikazuje pohľadávku voči I. T., nar. XX. XX. XXXX vo výške 2.032,- Eur poskytnutú na opravu strechy v rodinnom dome v P. č. XX.

IV. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie podielov sumu 5.045,90 Eur do 120 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

V. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Zvolen, ako súd prvej inštancie (ďalej aj „prvoinštančný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, event. „okresný súd“), rozsudkom zo dňa 13. 02. 2018 vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo (ďalej aj „BSM“) strán sporu tak, že do výlučného vlastníctva žalobcu prikázal nábytok obývacej izby celodrevený v hodnote 85,- Eur, jedálenský stôl obdĺžnikový sklenený, chrómové nohy v hodnote 75,- Eur, sporák kombinovaný, elektrická rúra, plynové horáky zn. GORENJE v hodnote 50,- Eur, spolu v hodnote 210,- Eur. Do výlučného vlastníctva žalovanej prikázal sklokeramický sporák zn. GORENJE v hodnote 300,- Eur, kuchynský stôl, 2 ks stoličky skladacie v hodnote 25,- Eur, vysávač zn. Zelmer v hodnote 30,-

Eur, spolu v hodnote 355,- Eur (I. výrok). Žalovanej uložil povinnosť vyplatiť žalobcu na vyrovnanie podielu na hnuteľných veciach sumou 72,50 Eur, do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia (II. výrok). Pohľadávku z titulu opravy strechy na dome v P. č. XX vo výške 1.582,- Eur voči I. T., nar. XX. XX. XXXX prikázal žalobcovi (III. výrok). Žalovanej uložil povinnosť na vyrovnanie podielu z pohľadávky vzniknutej titulom opravy strechy na dome v P. č. XX vyplatiť žalobcovi sumu 791,- Eur, do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia (IV. výrok). Na vyrovnanie podielu zo splateného úveru Slovenskej sporiteľni, a. s. (č. 0404137636) uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.798,30 Eur, do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia (V. výrok). O trovách prvoinštančného konania rozhodol tak, žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo (VI. výrok).

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal vyporiadania BSM po rozvode manželstva tak, že v žalobe vymedzil masu tvoriacu BSM s tým, že okrem hnuteľných vecí patriacich do spoločného majetku, žiadal zaradiť úver poskytnutý Slovenskou sporiteľňou dňa 26. 08. 2010, investície stavebného charakteru vynaložené na nehnuteľnosť patriacu do výlučného vlastníctva žalovanej v celkovej výške 1.620,29 Eur, ďalej investície vynaložené na opravu strechy rodinného domu v P. matky žalovanej, zabudované plastové okná na dome vo W. v rokoch 2006, 2009, 2010, plávajúcu podlahu na dome vo W., plynovú pec zakúpenú na ústredné kúrenie v roku 2008. Z hnuteľných vecí žiadal do výlučného vlastníctva prikázať kombinovaný sporák plyn - elektrika značky Gorenje a chladničku s mrazničkou. Ostatné hnuteľné veci ako aj zostatok úveru navrhol prikázať žalovanej. Titulom vzájomného vyporiadania žiadal uložiť žalovanej povinnosť vyplatiť ho sumou 9.144,28 Eur v lehote 15 dní.

3. Prvoinštančný súd vec právne posúdil podľa ust. , , , , , (ďalej len „“) a vyporiadal BSM strán sporu. Z pôvodne uvedených hnuteľných vecí mal preukázateľný iba sporák Gorenie sklokeramika, sporák Gorenje kombinovaný plyn

- elektrika, nábytok v obývacej izbe, jedálenský stôl, 2 stoličky a vysávať zn. Zelmer. Zostatkovú hodnotu hnuteľných vecí, ktoré sa nachádzajú v dome žalovanej, určil pomerom zostatkovej hodnoty uvádzanej žalobcom a žalovanou, pretože žiadne návrhy na dokazovanie strany sporu nenavrhli. Preto sporák zn. Gorenje - sklokeramika ustálil v zostatkovej hodnote 300,- Eur (žalobca uvádzal 400,- Eur, žalovaná 200,- Eur), u sporáku Gorenje kombinovaný plyn - elektrika ustálil hodnotu 50,- Eur (žalobca uvádzal hodnotu 100,- a žalovaná 0,- Eur), nábytok v obývacej izbe ustálil v hodnote 85,- Eur (žalobca uvádzal 150,- Eur, žalovaná 20,- Eur), zostatkovú hodnotu jedálenského stola so 4 stoličkami určil vo výške 75,- Eur (žalobca uvádzal 150,- Eur, žalovaná 0,- Eur), kuchynský stôl a 2 stoličky ohodnotil sumou 25,- Eur (žalobca uvádzal 50,- Eur a žalovaná žiadnu hodnotu), u vysávača zn. Zelmer určil zostatkovú hodnotu 30,- Eur (žalobca uvádzal 60,- Eur a žalovaná žiadnu hodnotu). Hnuteľné veci rozdelil podľa vyjadrení strán sporu, pričom žalobca žiadal prikázať do výlučného vlastníctva kombinovaný sporák zn. Gorenje. Do jeho výlučného vlastníctva prikázal aj nábytok z obývacej izby, jedálenský stôl a 4 stoličky, ktoré veci žalovaná neužíva. Ostatné hnuteľné veci prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej, ktorá ich užíva, a to napriek jej vyjadreniu, aby si ich vzal žalobca. Pretože žalovanej boli prikázané hnuteľné veci v celkovej hodnote 355,- Eur a žalobcovi v hodnote 210,- Eur , na vyrovnanie podielu na hnuteľných veciach uložil žalovanej povinnosť vyplatiť žalobcovi sumu 72,50 Eur (565,- Eur : 2 = 282,50 Eur, 355,- Eur - 282,50 Eur = 72,50 Eur). Ďalšie hnuteľné veci pôvodne uvádzané žalobcom v žalobe ako mrazničku zn. Eurotech, sedaciu látkovú súpravu, niektoré elektrospotrebiče nevyporiadal, nakoľko žalobca netrval na ich zaradení do BSM. Ostatné hnuteľné veci uvádzané žalobcom nezaradil do masy tvoriacej BSM, pretože žalobca nepreukázal, že tvorili BSM. Žalovaná uvádzala nadobudnutie hnuteľných vecí z finančných prostriedkov darovaných od jej sestry I. Z., resp. ako veci sestrou darované, čo bolo preukázané svedeckými výpoveďami a čestnými prehláseniami (č. l. 426, 493, 496, 526 spisu). Preto žalovaná preukázala, že ich nadobudla z finančných prostriedkov nepatriacich do BSM. Ďalšou položkou, ktorú žalobca žiadal vyporiadať, bolo pohľadávka vzniknutá pri financovaní opravy strechy rodinného domu v P. č. XX patriaceho matke žalovanej, pričom sporná bola výška použitých finančných prostriedkov na opravu strechy. Žalobca predložil iné doklady ako žalovaná preukazujúce vyplatenie predmetnej opravy strechy od spoločnosti Radoslav Káčer R + R a to faktúru č. 20110 preukazujúcu doplatok sumy 2.434,- Eur (č. l. 187, 188 spisu). Žalovaná uvádzala opravu strechy vo výške 4.148,60 Eur podľa faktúry č. 097/2010 (č. l. 74, 75 spisu), ktorá bola predložená aj poisťovni Allianz na vyplatenie poistnej udalosti, a tiež doklad preukazujúci prevzatie zálohy vystavený na matku žalovanej na sumu 4.600,- Eur zo dňa 02. 09. 2010. Pri rovnakom doklade predloženom žalobcom od spoločnosti vykonávajúcej opravu strechy bol dátum prevzatia zálohy vo výške 4.600,- Eur zo dňa 02. 08. 2010. V čase, keď došlo k poškodeniu strechy na rodinnom dome v P., čerpali strany sporu

úver zo Slovenskej sporiteľne, ktorý napriek pôvodnému účelu, na ktorý mal byť použitý, bol čiastočne použitý na opravu strechy, čerpaný však bol až 26. 08. 2010, teda 24 dní po vyplatení zálohy v sume 4.600,- Eur podľa dokladu predloženého žalobcom. Obe strany potvrdili, že matka žalovanej I. T. im v zimných mesiacoch v roku 2010 vrátila sumu 5.000,- Eur poskytnutú na opravu strechy jej domu. Poistná udalosť bola likvidovaná poisťovňou Allianz, ktorej bola predložená faktúra za opravu strechy na sumu 4.148,60 Eur. Faktúra predložená žalobcom č. 20110 bola vystavená na meno žalobcu, hoci išlo o doklad preukazujúci opravu strechy rodinného domu I. T.. Vzhľadom na vyjadrenia majiteľov spoločnosti Radoslav Káčer R+R a ekonómky okresný súd ustálil, že oprava strechy stála 6.582,- Eur a považoval ju za investíciu vynaloženú stranami sporu zo spoločných prostriedkov na cudzí majetok. Odrátal uvedenú sumu 5.000,- Eur vrátenú matkou žalovanej podľa tvrdení oboch strán sporu ešte počas trvania manželstva, preto ustálil zostatok pohľadávky voči I. T. st. vo výške 1.582 Eur a žalobcu určil ako preberateľa predmetnej pohľadávky. Žalovanej uložil povinnosť z titulu opravy strechy vyplatiť žalobcovi polovicu sumy 1. 582,- Eur, ktorá nebola vrátená I. T., t. j. sumu 791,- Eur. Žalobca žiadal vyporiadať úver poskytnutý Slovenskou sporiteľňou vo výške 10.000,- Eur, čerpaný dňa 26. 08. 2010, so splatnosťou dňa 25. 08. 2017, ktorý počas sporu splatil. Celková suma, ktorú mali strany sporu veriteľovi vrátiť bola vo výške 14.755,18 Eur. Do právoplatnosti rozvodu žalobca zaplatil časť úveru vo výške 2.576,39 Eur, ktorú sumu okresný súd nevyporiadal, pretože bola spotrebovaná počas trvania manželstva, odrátal ju však z celkovej sumy, ktorú mali zaplatiť veriteľovi a teda k uhradeniu zostávala suma 12.178,59 Eur a z nej odpočítal sumu použitú na financovanie opravy strechy rodinného domu v P. vo výške 6.582,- Eur, ktorú vyporiadal samostatne ako protipohľadávku voči F. T.. Nevyporiadaná suma z úveru bola vo výške 5.596,59 Eur. Nakoľko žalobca celý úver splatil, uložil žalovanej povinnosť vyplatiť mu na vyrovnanie podielu z úveru sumu 2.798,30 Eur v lehote 30 dní, s prihliadnutím na osobné, majetkové pomery a zdravotný stav žalovanej. Tvrdenia žalovanej o použití úveru na financovanie domácnosti partnerky žalobcu neboli preukázané. Žalobcom tvrdené investície do domu žalovanej, ktoré preukazoval množstvom pokladničných dokladov o zakúpení stavebného materiálu, niektoré pochádzajúce z obdobia pred uzavretím manželstva so žalovanou, vzhľadom na ich nečitateľnosť a nepreukazujúc skutočnosť, že boli použité žalobcom z vlastných prostriedkov, resp. že išlo o nákup stavebného materiálu, zveľadenie alebo rekonštrukciu domu žalovanej, nemal za preukázané, pričom časť prác na dome žalovanej bola vykonaná ešte pred uzavretím manželstva so žalobcom, niektoré práce boli realizované v čase, keď strany sporu uzatvárali manželstvo, pričom išlo o výmenu plastových okien a dverí, ktoré financovala žalovaná z úspor získaných prácou v Nemecku, čo potvrdila aj jej sestra I. Z.. Výmenu plynovej pece považoval za bežnú údržbu, na ktorej bolo povinnosťou žalobcu sa podieľať počas manželstva, pričom časť prostriedkov použitých na jej kúpu, si žalovaná požičala a časť mala z úspor. Výmena plávajúcej podlahy na dome žalovanej bola vykonaná svojpomocne žalobcom ako aj známym žalovanej, pričom bola financovaná matkou žalovanej, čo preukazovalo aj čestné prehlásenie, či fotodokumentácia stavebných úprav. Ani jednu z položiek týkajúcich sa investícii do domu žalovanej nezohľadnil pri vyporiadaní BSM, pretože časť prác bola realizovaná pred uzavretím manželstva a mnohé práce sa týkali bežnej údržby rodinného domu, v ktorom strany sporu žili počas manželstva, spoločne hospodárili, preto bolo ich povinnosťou sa spoločne podieľať na výdavkoch súvisiacich s bežnou údržbou domu. Ohľadne výmeny podlahy, poukázal na čestné prehlásenie matky žalovanej, ktoré preukázalo, že bola ňou financovaná. Výmena plynovej pece bola nevyhnutnou opravou počas trvania manželstva, pričom žalovaný nepreukázal, že sa podieľal na jej zakúpení. Žalovaná preukázala na nevyhnutnosť zakúpenia pece, ako aj finančnú výpomoc na jej zakúpenie od E. Q., či existenciu vlastných úspor získaných počas prác v Nemecku. Matka žalovanej potvrdila financovanie chodu domácnosti žalovanej z prostriedkov od jej sestry I. Z. z dôvodu starostlivosti o jej dcéru, preto žalobcom uvádzané položky titulom investícii nevyporiadal.

4. O trovách prvoinštančného konania rozhodol podľa ust. , , (ďalej len „“), pričom dospel k záveru, že ani jedna zo strán sporu nebola v konaní úspešnejšia a preto vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala žalovaná v zákonnej lehote odvolanie a žiadala, aby jej boli povolené splátky vo výške 20 Eur mesačne, vzhľadom na povinnosť vyplatiť žalobcu v II., III. a IV. výroku. Poukázala na svoj zdravotný stav a finančnú situáciu.

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Namietal, že konanie má inú vadu majúcu za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nesprávne právne posúdenie veci a nesprávne skutkové zistenia na základe vykonaných dôkazov. Po úprave spoločných hnuteľných vecí a investícii v jeho výlučnom vlastníctve zostali veci v hodnote 100,- Eur a vo výlučnom vlastníctve žalovanej vo výške 10.976,30 Eur, teda spolu v hodnote 11.076 Eur. Poukázal na uhradenie časti spoločného úveru počas manželstva vo výške 2.576,59 Eur a zvyšok po rozvode manželstva vo výške 12.178,41 Eur. Požadoval polovicu z hodnoty spoločných vecí, investícií ako aj zo spoločného úveru, a to polovicu zo sumy 2.576,59 Eur, tiež zo sumy uhradeného úveru po rozvode (14.755,18 Eur - 2.576,59 Eur = 12.178,41 Eur, 11.076,-Eur ako hodnota hnuteľných vecí a investícií + 2.576,59 Eur = 13.652,59 Eur : 2 = 6.826,29 Eur - 100,- Eur uhradených žalovanou = 6.726,29 Eur + 12.178,41 Eur = 18.907,40 Eur). Nesúhlasil s tým, že svedkyňa I. Z. dávala finančné prostriedky na zakúpenie hnuteľných vecí, ktoré žiadal zaradiť do masy BSM, pričom uvedená svedkyňa sa vyjadrovala o poskytnutí finančných prostriedkov žalovanej asi 2x v priebehu roka, pričom podľa neho im peniaze poskytla z dôvodu ich starostlivosti o jej dcéru, teda za účelom krytia nákladov dcéry. Trval na tom, že finančné prostriedky použité na opravu strechy domu v P. č. XX boli uhradené z úveru poskytnutého počas trvania manželstva, pričom investície boli vo výške 7.032,- Eur, ktoré preukázal originálnymi listinnými dôkazmi. Popieral vrátenie sumy 5.000,- Eur matkou žalovanej, pretože o uvedenej skutočnosti nemal vedomosť a na pojednávaní len pripustil, že matka žalovanej mohla dať sumu 5.000,- Eur, nedala im ju spoločne a ani do domácnosti. Tvrdenia o vrátení predmetnej sumy uvádzala žalovaná až s odstupom času, ako aj tvrdenia o zakúpení hnuteľných vecí tvoriacich BSM jej sestrou. Preto nesprávne okresný súd započítal v rámci vyporiadania sumu 5.000,- Eur, a ak ju chcel zohľadniť, mal to započítať v prospech žalovanej a zaviazať ju na vyplatenie polovice z uvedenej sumy, pretože prostriedky boli vyplatené z úveru. Nesprávne prvoinštančný súd považoval za spotrebovanú časť úveru splateného ním počas manželstva vo výške 2.576,59 Eur, pretože celá suma úveru bola použitá na opravu strechy domu matky žalovanej, ako aj investície do domu žalovanej vo W., preto všetky prostriedky z úveru zostali v majetku žalovanej. Žiadal, aby zo spoločne zaplatených prostriedkov úveru za trvania manželstva ho žalovaná vyplatila. Nakoľko mu nebol prikázaný žiadny majetok, na ktorý bol úver použitý, považoval výpočet prvoinštančného súdu v bode 24. rozsudku za nesprávny, keď od výšky úveru 14.755,18 Eur odrátal sumu 2.576,39 Eur, ktorú nevyporiadal z dôvodu spotrebovania a vychádzal zo sumy úveru splateného ním po rozvode vo výške 12.178,59 Eur, od ktorej sumy odrátal sumu opravy strachy na dome matky žalovanej vo výške 6.582,- Eur s tým, že zvyšnú sumu vo výške 5.596,50 Eur vydelil dvomi, čím dospel k výslednej sume 2.798,30 Eur, ku ktorej zaviazal žalovanú vyplatiť mu z titulu spoločného úveru.

8. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu súhlasila so záverom prvoinštančného súdu o vrátení sumy 5.000,- Eur jej matkou za opravu strechy, ako aj s vyrovnaním pohľadávky.

9. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej poukázal na nepochopenie rozhodnutia žalovanou a ním uvádzané skutočnosti v odvolaní. Trval na nevyplatení sumy 5.000,- Eur za opravu strechy matkou žalovanej im obom, pričom na pojednávaní potvrdil, že nemal vedomosť o vyplatení sumy a ak žalovaná tvrdila vrátenie sumy 5.000,- Eur, tak ich matka dala len jej, pretože on nemal o tom vedomosť. Trval na použití prostriedkov z úveru na financovanie majetku žalovanej s tým, že investície zostali v jej majetku a bolo nespravodlivé ich nezohľadnenie, keďže väčšinu úveru splatil po rozvode manželstva. Ďalej sa pridržiaval podaného odvolania.

10. Krajský súd, ako súd odvolací ( ), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami , a , bez nariadenia pojednávania podľa a contrario a odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. zmenil, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ( ), ani na jeho zrušenie ( ).

11. Súd prvej inštancie vo veci síce riadne zistil skutkový stav, avšak nesprávne ustálil výšku pohľadávky strán sporu vzniknutú titulom poskytnutia na opravu strechy matky žalovanej. Zostatok predmetnej pohľadávky prikázal okresný súd žalobcovi, ale nesprávne rozhodol o uložení povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie podielu z pohľadávky sumu 791,- Eur. Následne bol nesprávny aj výpočet podielu, ktorý každému z manželov titulom BSM patrí.

12. Podľa , ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v .

13. Podľa , ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.

14. Podľa pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok.

15. Vyporiadanie BSM rozhodnutím súdu sa musí týkať všetkého majetku, ktorý podľa ust. patril do BSM a ako spoločný existoval ku dňu jeho zániku. Ak niektorá zo strán sporu tvrdí, že niektoré zistené veci do vyporiadania nepatria, musí toto svoje tvrdenie preukázať hodnoverne spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti, pričom dôkazné bremeno zaťažuje tú stranu sporu, ktorá tvrdí, že konkrétna vec do vyporiadania nepatrí. Ak svoje tvrdenie nepreukáže a inak je preukázané, že táto vec za trvania manželstva strán sporu existovala, platí zásada, že vec patrí do BSM a treba ju vyporiadať. Rovnako tak dôkazné bremeno zaťažuje tú stranu sporu, ktorá tvrdí, že na spoločný majetok sa vynaložilo niečo z jeho oddeleného majetku. V konaní o vyporiadanie BSM súd nie je viazaný návrhmi strán, a to ani pri určení rozsahu tohto spoluvlastníctva, ani pri určení spôsobu jeho vyporiadania.

16. Základným predpokladom pre vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je jeho zánik. Pod vyporiadaním treba rozumieť nielen to, kto z bývalých spoluvlastníkov zostane vlastníkom, tej ktorej veci a kto z nich vlastníctvo stráca, ale celkové komplexné riešenie majetkových vzťahov medzi bývalými spoluvlastníkmi, vrátane pohľadávok a dlhov, ktoré vznikli za trvania manželstva. Pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa vychádza zo zásady rovnosti ich podielov, pričom platí, že v rovnakom pomere, v akom sa manželia podieľajú na spoločnom majetku, sa podieľajú aj na spoločných dlhoch. V rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov musí súd prihliadnuť na to, čo bolo zo spoločného majetku vynaložené na oddelený majetok niektorého z manželov (patrí do aktív) a tiež na nároky jednotlivých manželov proti mase bezpodielového spoluvlastníctva z dôvodu investícií vynaložených z oddeleného majetku niektorého z manželov na spoločný majetok (patrí do pasív). Ak pri vyporiadaní nastane rozdiel medzi hodnotami, ktoré zostanú jednému z manželov a ktoré zostanú druhému, je potrebné vyrovnanie do výšky podielu vykonať formou zaplatenia príslušnej peňažnej sumy. O vyporiadaní je nutné spraviť vyúčtovanie, ktoré musí nájsť odraz v odôvodnení rozsudku. Do celkovej bilancie musia byť zahrnuté nielen všetky veci (súčet ich hodnôt), ale aj ostatný majetok, vrátane pohľadávok a dlhov. Predpokladom riadneho vyúčtovania je, že súd správne zistí celkovú hodnotu aktív (hodnota vecí, pohľadávok), celkovú hodnotu pasív (dlhov) a správne ustáli celkový majetok bez dlhov ako rozdielu medzi aktívami a pasívami (pasíva odpočítava v ich plnej výške). Z takto zistenej hodnoty majetku každému z manželov patrí rovnaký podiel, ak neboli dôvody k zmene kvantitatívneho podielu. Z podielu, ktorý sa každému manželovi dostáva v podobe aktív, je potrebné zvýšiť tento jeho podiel v rozsahu, v akom má vybrať zostatok dlžnej pohľadávky, v akom nemusí nahradiť do spoločného majetku to, čo sa vynaložilo na jeho ostatný majetok a pod., alebo znížiť jeho podiel rozsahu, v akom sa mu nedostalo to, čo zo svojho majetku vynaložil na spoločný majetok, resp. čo zo svojho zaplatil na spoločný dlh (napr. v podobe zaplatenia zostatku úveru), atď. Rozdiel medzi takto stanovenými podielmi u každého z manželov a podielom, ktorý každému z manželov patrí, musí byť rovnaký a predstavuje sumu na dorovnanie podielov.

17. V prejednávanej veci žalobca podal návrh na vyporiadanie BSM po rozvode manželstva dňa 28. 03. 2012. Manželstvo strán sporu bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Zvolen č. k. - 10 zo dňa 19. 05. 2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16. 06. 2011.

18. Medzi stranami sporu bol sporný rozsah hnuteľných vecí, pričom odvolací súd z obsahu spisu zistil, že predmetom vyporiadania sú len tie hnuteľné veci, tak ako to ustálil aj okresný súd, ktorý zároveň správne zistil ich zostatkovú hodnotu a prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu a žalovanej presne špecifikované hnuteľné veci vo výrokovej, spolu v hodnote 565,- Eur.

19. Pokiaľ ide o rozsah hnuteľných vecí a ich zostatkovú hodnotu, odvolací súd súhlasí s určením rozsahu hnuteľných vecí tak, ako to učinil súd prvej inštancie, pretože žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno ohľadne preukázanie, že predmetom vyporiadania majú byť aj ním uvádzané ďalšie hnuteľné veci. Počas sporu ani v odvolaní neprodukoval žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, len nesúhlasil so záverom okresného súdu, ktorý nemal preukázané, že do BSM strán sporu patria aj žalobcom uvádzané ďalšie hnuteľné veci. Dôkazné bremeno v tomto smere zaťažovalo obe strany

sporu, pričom práve žalovaná okrem svojich tvrdení, listinnými dôkazmi a svedkami preukázala, že ostatné hnuteľné veci nadobudla finančným alebo ako vecným darom od sestry. Zostatkovú hodnotu hnuteľných vecí prvoinštančný súd správne a spravodlivo ustálil, vzhľadom na stranami sporu rozdielne uvádzané zostatkové hodnoty, pričom dôkazy na preukázanie iných zostatkových hodnôt než ustálil okresný súd ani jedna zo strán sporu nenavrhla (napr. znalecké dokazovanie). Rovnako správne prvoinštančný súd rozdelil ním určené hnuteľné veci patriace do BSM medzi žalobcu a žalovanú.

20. Pri vyporiadaní spoločnej pohľadávky strán sporu, odvolací súd nesúhlasil so záverom prvoinštančného súdu ohľadne výšky predmetnej pohľadávky. Jeho pochybenie zistil aj pri vyporiadaní predmetnej pohľadávky, keď na jednej strane prikázal zostatok pohľadávky voči I. T. žalobcovi (III. výrok) a následne v IV. výroku (zrejme mylne - poznámka odvolacieho súdu) uložil žalovanej povinnosť vyplatiť titulom predmetnej pohľadávky žalobcovi sumu 791,- Eur, čo je v rozpore s celkovým vyporiadaním predmetnej pohľadávky. Pohľadávka voči I. T. st., ktorá predstavovala investície do jej rodinného domu na opravu strechy, nebola prvoinštančným súdom ustálená v správnej výške. Je pravdou, že strany sporu uvádzali rozdielnu výšku investícií na opravu strechy rodinného domu v P., pričom odvolací súd prihliadol na výpoveď svedka S. P. v zápisnici pred OR PZ zo dňa 29. 10. 2013 (č. l. 294 spisu) ohľadne výšky nákladov na opravu strechy, ktorá bola vo vyššej sume, než ju ustálil súd prvej inštancie, pretože S. P. uvádzal sumu 8.748,60 Eur, ktorá pozostávala zo zálohy vo výške 4.600,- Eur vyplatenej dňa 02. 09. 2010 a sumy 4.148,60 Eur vyplatenej dňa 16. 09, pričom zároveň poprel vystavenie faktúry č. 2010010 na sumu 7.033,99 Eur (predloženej žalobcom). Nakoľko odvolací súd je viazaný rozsahom odvolania žalobcu, ktorý uvádzal výšku investícií na opravu strechy v sume 7.032,- Eur, odvolací súd vychádzal z tejto sumy a nie ako konštatoval prvoinštančný súd. Od tejto sumy odpočítal vrátenú sumu 5.000,- Eur matkou žalovanej. Vrátenie časti predmetnej pohľadávky matkou žalovanej I. T. st., mal odvolací súd preukázané jednak výpoveďou žalovanej, ale podporne aj žalobcom, ktorý vrátenie uvedenej sumy potvrdil na pojednávaní dňa 04. 10. 2016 (č. l. 505 spisu). Preto uvedená skutočnosť bola podľa odvolacieho súdu nesporná. Po odpočítaní sumy 5.000,- Eur od sumy 7.032,- Eur bol zistený zostatok pohľadávky vo výške 2.032,- Eur. Z dôvodu prikázania uvedenej pohľadávky žalobcovi, bolo potrebné ju zohľadniť pri celkovom finančnom vyporiadaní a polovicu pohľadávky bolo potrebné zohľadniť v prospech žalovanej.

21. Tvrdenia žalobcu o nesprávnom zohľadnení výšky úveru poskytnutého stranám sporu počas manželstva Slovenskou sporiteľňou, a. s., ktorý úver nepochybne bol splatený žalobcom sčasti počas manželstva vo výške 2.576,39 Eur a po rozvode manželstva vo výške 12.178,79 Eur, nepovažoval odvolací súd za dôvodné, preto nezohľadnil aj sumu splatenú žalobcom počas trvania manželstva. Odvolací súd dodáva, že predmetom vyporiadania sú spoločné záväzky bývalých manželov ku dňu zániku manželstva, v danom prípade vo výške 12.178,79 Eur (nie v sume 12.178,59 Eur ako uvádzal okresný súd - poznámka odvolacieho súdu). Keďže zostatok predmetného úveru vo výške 12.178,79 Eur bol splatený žalobcom po rozvode manželstva, odvolací súd túto skutočnosť zohľadnil v jeho prospech pri celkovom finančnom vyporiadaní.

22. Celkovo potom aktíva predstavujú sumu 2.597,- Eur, ktoré tvoria hnuteľné veci v hodnote 565,- Eur a pohľadávka vo výške 2.032,- Eur. Žalobcovi boli prikázané aktíva v hodnote 2.242,- Eur a žalovanej v hodnote 355,- Eur.

23. Z takto zistenej hodnoty BSM vo výške 2.597,- Eur potom každému manželovi patrí rovnaký podiel, t. j. suma 1.298,50 Eur.

24. V konaní bolo správne zistené jedno pasívum a to zostatok úveru voči Slovenskej sporiteľni, a. s. vo výške 12.178,79 Eur, ktorý žalobca vyplatil po rozvode manželstva, preto túto sumu je potrebné zohľadniť v jeho prospech v rámci celkového vyporiadania. S ohľadom na uvedené sa potom o sumu 6.089,395 Eur po zaokrúhlení na sumu 6.089,40 Eur (polovica zo sumy 12.178,79 Eur) znižuje podiel žalovanej. Podiel žalobcu sa o rovnakú sumu zvyšuje a to na 5.145,90 Eur (6.089,40 - 943,50). Podľa žalobcu mu žalovaná už zaplatila sumu 100,- Eur, ktorú odvolací súd odrátal zo sumy 5.145,90 Eur a tak dospel k výslednej sume, ktorú je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi titulom celkového finančného vyrovnania.

25. Odvolací súd poukazuje na dôkazné bremeno oboch strán sporu, pričom žalovaná nepochybne v dokazovaní uniesla dôkazné bremeno, či už ohľadne investícií do jej rodinného domu titulom pôžičky od Q. alebo poskytnutím finančných prostriedkov od jej sestry. Žalobca okrem svojich tvrdení v tomto

smere neprodukoval žiadne dôkazy na preukázanie opaku, resp. na spochybnenie tvrdení žalovanej, a preto odvolací súd na jeho tvrdenia neprihliadol.

26. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. V zásade došlo predovšetkým k zmene vo výške vyrovnacieho podielu, ktorý je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi v sume 5.045,90 Eur a to do 120 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Uvedenú lehotu odvolací súd považoval za spravodlivú z hľadiska záujmu žalobcu, ale aj s prihliadnutím na majetkové pomery žalovanej, ktorej jediným príjmom je invalidný dôchodok. Povoliť žalovanej splátky sumy na finančné vyrovnanie žalobcu by bolo v jeho neprospech a to aj vzhľadom na dobu zániku BSM a rozhodnutie súdu.

27. O trovách konania odvolací súd rozhodol v zmysle ustanovenia , v spojení s tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania právo. V zásade v uvedenom konaní o vyporiadanie BSM boli obe strany sporu úspešné len čiastočne. Strany sporu sa nezhodli v spôsobe vyporiadania masy BSM, teda ani vo výške vyplatenia vyrovnacieho podielu žalobcu. Odvolací súd preto konštatoval len čiastočný úspech strán sporu a vzhľadom na charakter a predmet sporu - vyporiadanie BSM rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania právo.

28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).