Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Csp-6-2020.pdf
PDF · 127.41 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BN-2Csp/6/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bánovce nad Bebravou sudcom JUDr. Tomášom Brinčíkom v spore žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzska republika, zapísaný v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 902, konajúci na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, 811 09 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 47 258 713, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s. r. o., so sídlom Ventúrska 16, 811 01 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 47 234 547, proti žalovanému: 1/ M. V., nar. XX.XX.XXXX, 2/ Q. V., nar. XX.XX.XXXX, obaja trvale bytom M. K. G. K., o zaplatenie 877,81 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaní 1/ a 2/ s ú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 251,79 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 251,79 eur od 16.07.2017 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.
III. Žalovaným 1/ a 2/ voči žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 04.02.2020 domáhal, aby súd zaviazal žalovaných 1/ a 2/ zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi sumu 877,81 eur, úroky vo výške 16,90 % ročne zo sumy 780,67 eur od 03.08.2017 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 857,81 eur od 03.08.2017 do zaplatenia a náhradu trov konania. Podanú žalobu žalobca odôvodnil tým, že s účinnosťou ku dňu 30.06.2016 došlo k cezhraničnému zlúčeniu spoločnosti CETELEM SLOVENSKO a.s., so sídlom Panenská 7, 812 36 Bratislava, IČO: 35 787 783 (ďalej aj len "Cetelem") so spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzska republika, zapísanou v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 902, čím spoločnosť Cetelem zanikla a žalobca sa stal jej univerzálnym právnym nástupcom. Dňa 21.10.2014 uzavrela spoločnosť Cetelem ako veriteľ so žalovanými 1/ a 2/ ako spoludlžníkmi Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, obsahom ktorej bol záväzok spoločnosti Cetelem poskytnúť žalovaným klasický spotrebiteľský úver vo výške 1.500,00 eur a súčasne záväzok žalovaných vrátiť poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami, a to formou 48-ich mesačných splátok vo výške 46,23 eur, so splatnosťou prvej splátky dňa 15.11.2014. Na jej základe spoločnosť Cetelem poskytla žalovaným úver tak, že dňa 27.10.2017 previedla požadované peňažné prostriedky na účet žalovaných, čo potvrdzuje Výpis z úverového účtu žalovaných. Žalovaní svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnili a do dňa spísania žaloby uhradili len časť dlžnej sumy, a to sumu vo výške 1.247,94 eur, čo preukazuje Výpis z úverového účtu žalovaných. Žalovaní na predžalobné výzvy nereagovali. Žalobca taktiež poukázal na bod 2.1, bod 3.1, bod 3.2, bod 3.4, bod 6 Časti 3 predmetnej zmluvy, § 502 ods. 1 a
§ 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovaných, žalobca vyhlásil dňa 02.08.2017 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovaných splatný v celom rozsahu. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam majú žalovaní voči žalobcovi k dátumu spísania žaloby neuhradené záväzky po lehote splatnosti v celkovej výške 877,81 eur (suma 780,67 eur z titulu zvyšku dlžnej úverovej istiny, suma 59,02 eur z titulu dlžných úrokov z úveru, suma 18,12 eur z titulu dlžného poistného, suma 20,00 eur z titulu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky). Okrem toho sú žalovaní povinní zaplatiť žalobcovi úroky z dlžnej úverovej istiny vo výške 16,90 % ročne zo sumy 780,67 eur od 03.08.2017 do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 857,81 eur od 03.08.2017 do zaplatenia.
2. Súd žalobu spolu s prílohami doručil žalovaným 1/ a 2/ s tým, že im umožnil vyjadriť sa k nej, označiť dôkazy, zároveň ich poučil o ich procesných právach a povinnostiach. Žalovaní sa k žalobe písomne nevyjadrili.
3. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle podľa § 297 písm. b/ zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej len "C.s.p."), keď v posudzovanom prípade ide o spotrebiteľský spor, hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,00 eur, pričom ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci a skutkové tvrdenia strán nie sú sporné. Rozsudok bol verejne vyhlásený v zmysle § 219 ods. 3 C.s.p. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu v zákonnej lehote, strany sporu na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomné.
4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením žaloby a listín predložených so žalobou, a to: žaloba podaná na tunajšom súde dňa 04.02.2020 č.l. 1-3, Zmluva o spotrebiteľskom úvere a Zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a Rámcová zmluva o poskytovaní platobných služieb zo dňa 24.10.2014 č.l. 18-19, osobný dotazník s kópiu OP č. l. 20-21, prehľad splátok a výpis z úverového účtu žalovaných č.l. 21-22, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 17.08.2017 s doručenkou č.l. 23, výpis z Obchodného registra žalobcu č.l. 4-10, výpis z Obchodného registra SR právneho predchodcu žalobcu č.l. 13, výsledok lustrácie žalovaných v Registri obyvateľov a v Obchodnom vestníku SR, ďalšieho obsahu spisu a zistil nasledovný skutkový stav.
5. Dňa 24.10.2014 právny predchodca žalobcu (spoločnosť CETELEM SLOVENSKO a.s.) uzavrel so žalovanými zmluvu označenú ako "Zmluva o spotrebiteľskom úvere a Zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a Rámcová zmluva o poskytovaní platobných služieb", na základe ktorej sa žalobca v časti 1 zaviazal poskytnúť žalovaným bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 1.500,00 eur, ktorý sa žalovaní zaviazali splácať v 48-ich mesačných splátkach vo výške 46,23 eur pri fixnej úrokovej sadzbe vo výške 16,90 % ročne, RPMN 18,26 %, priemernej RPMN 44,06 %, poplatku za poistenie 6,99 % - Rozšírený súbor poistenia, so splatnosťou mesačných splátok 15. deň v mesiaci a so splatnosťou prvej mesačnej splátky 15. deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bol úver poskytnutý v dohodnutej výške a konečnou splatnosťou úveru dňa 15.11.2018 (v texte aj len "predmetná úverová zmluva") Ako celková čiastka k zaplateniu bola v predmetnej úverovej zmluve uvedená suma 2.073,60 eur.
6. Spoločnosť CETELEM Slovensko a.s. ku dňu 01.07.2016 zanikla v dôsledku cezhraničného zlúčenia so žalobcom, ktorý sa stal jej právnym nástupcom, čo vyplýva z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sa vložky 2435/B.
7. Z výpisu z úverového účtu žalovaných (úverový prípad č. 42679820259011) vyplýva, že žalovaní uhradili veriteľovi na základe predmetnej úverovej zmluvy celkovo sumu 1.247,94 eur.
8. V bode 3.1 písm. a) Spoločných ustanovení k úverovej zmluve ako následok toho, že klient nespláca poskytnutý úver riadne a včas, bola upravená možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru v lehote a s účinnosťou, ktorú veriteľ určí v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti.
9. V listine označenej ako "Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru č. XXXXXXXXXXXXXX" zo dňa 17.08.2017, adresovanej žalovanému 1/, žalobca uviedol, že nakoľko žalovaní úver nesplácali riadne a včas, a to ani po opakovaných výzvach na úhradu, vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru v zmysle uzatvorenej úverovej zmluvy a ku dňu 02.08.2017 sa záväzok žalovaného stal splatným v celom rozsahu.
Zároveň vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy vo výške 877,81 eur zloženej z úverovej istiny vo výške 780,67 eur, dlžných úrokov, poplatkov a poistného vo výške 77,14 eur a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 20,00 eur. Zásielka sa vrátila žalobcovi dňa 22.08.2017 s označením adresát je neznámy.
10. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy (ďalej len "Obchodný zákonník") zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
11. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy (ďalej len "Občiansky zákonník") spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 12. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 a 5 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 13. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. 14. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. 15. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. 16. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. 17. Podľa § 2 písm. a/ a b/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy (ďalej "zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch") na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
18. Podľa § 2 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
19. Podľa § 2 písm. g/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so
zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.
20. Podľa § 2 písm. h/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.
21. Podľa § 2 písm. i/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19.
22. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
23. Podľa § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
24. Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).
25. Podľa § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
26. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
27. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
28. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
29. Podľa § 54a Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 05.12.2018 premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.
30. Podľa § 879v Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov konanie, predmetom ktorého je pohľadávka vzniknutá zo spotrebiteľskej zmluvy, začaté pred účinnosťou tohto zákona, sa dokončí podľa doterajších predpisov.
31. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
32. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
33. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 01.02.2013), výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 34. Podľa článku 8 Základných princípov zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej len "C.s.p.") strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
35. Podľa § 149 C.s.p. prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
36. Podľa 151 ods. 1 C.s.p. skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
37. Podľa § 156 C.s.p. konanie sa začína doručením žaloby alebo doručením návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia súdu.
38. Súd na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že žaloba žalobcu je čiastočne dôvodná.
39. Predmetnú úverovú zmluvu, uzatvorenú medzi žalobcom, resp. jeho právnym predchodcom a žalovanými 1/ a 2/, súd posúdil podľa jej obsahu a dospel k záveru, že ide o zmluvu o úvere podľa § 497 a nasl. ustanovení Obchodného zákonníka. Zároveň však ide aj o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a predmetná zmluva spĺňa tiež definičné znaky zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa vyššie uvedených ustanovení § 2 písm. a/, b/ a d/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Žalovaní vystupovali v zmluvnom vzťahu ako fyzické osoby - nepodnikatelia, pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Veriteľ, teda právny predchodca žalobcu vystupoval nepochybne v zmluvnom vzťahu so žalovanými ako podnikateľ poskytujúci klientom spotrebiteľské úvery v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti - dodávateľ. Spotrebiteľský charakter predmetnej úverovej zmluvy je nepochybný aj tým, že zmluva bola veriteľom pripravená vopred na formulári vrátane znenia zmluvných podmienok bez možnosti zasiahnuť do ich znenia žalovanými ako spotrebiteľmi. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Súd na základe uvedeného na predmetnú úverovú zmluvu aplikoval aj príslušné právne normy chrániace spotrebiteľa, teda najmä príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka a zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Súd tiež zdôrazňuje, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom.
40. Pre spotrebiteľské zmluvy je vo všeobecnosti charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom spravidla z pozície "slabšej" zmluvnej strany, nakoľko práve dodávateľ je tvorcom zmluvných podmienok, ktoré sú vopred určené a ktoré spotrebiteľ spravidla nemá možnosť reálne ovplyvniť. Účelom citovanej právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka je práve vyrovnávať túto nerovnováhu v právnom postavení dodávateľa a spotrebiteľa. Vychádza sa totiž z predpokladu, že predovšetkým spotrebiteľ uzatvára zmluvu s dodávateľom v dobrej viere, že dodávateľ vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar, resp. služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Preto súd v záujme naplnenia ochrany spotrebiteľa preskúmal dôvodnosť žalovaného nároku, najmä v kontexte jeho súladu s príslušnými právnymi normami upravujúcimi ochranu spotrebiteľov.
41. V danom prípade súd zistil, že v predmetnej úverovej zmluve nie je uvedená v súlade so zákonom celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ veriteľovi zaplatiť. Pri počte mesačných splátok 48 a výške splátky 46,23 eur tak, ako to bolo stanovené v predmetnej úverovej zmluve, celková čiastka, ktorú
musí spotrebiteľ veriteľovi zaplatiť, predstavuje sumu 2.219,04 eur, a teda nie sumu 2.073,60 eur, ako to uviedol veriteľ v predmetnej úverovej zmluve. Súd zastáva v tejto súvislosti názor, že celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, musí byť v každej zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená výslovne a jednoznačne, keď účelom uvedenia tejto náležitosti v zmluve o spotrebiteľskom úvere je nepochybne to, aby bol spotrebiteľ už na začiatku úverového vzťahu informovaný a mal prehľad o tom, koľko finančných prostriedkov bude povinný ako dlžník pri splácaní úveru celkovo vynaložiť. V tejto súvislosti súd uvádza, že zo znenia predmetnej úverovej zmluvy je zrejmé, že v tejto zmluve sa nachádza predformulovaný text o zvolenom súbore poistenia ako "Rozšírený súbor poistenia ", avšak predmetná úverová zmluva vôbec nepredpokladá odmietnutie poistenia ako takého, resp. uzatvorenie úverovej zmluvy bez poistenia. Podľa názoru súdu sú v predmetnej úverovej zmluve na základe vyššie uvedeného nesprávne stanovené celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom a tým aj nesprávne určená celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ veriteľovi zaplatiť tak, ako to definuje § 2 písm. g/, h/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, čím je priemernému spotrebiteľovi poskytnutý klamlivý údaj o celkovej sume "preplatenia" úveru. Na základe uvedeného súd konštatuje, že v predmetnej úverovej zmluve nebola správne uvedená zákonná náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Uvedené je významné podľa názoru súdu i pre správne stanovenie RPMN. Je nepochybné, že ak sú celkové náklady na úver stanovené v predmetnej spotrebiteľskej zmluve v nižšej sume, ako sú v skutočnosti, je následne aj RPMN stanovená v nižšej percentuálnej výške, a teda nesprávne a pre spotrebiteľa zavádzajúco. Veriteľ zároveň v predmetnej úverovej zmluve neuviedol všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. 42. Vzhľadom na absenciu vyššie uvedených náležitostí, resp. ich nesprávne určenie v predmetnej úverovej zmluve, súd považoval úver poskytnutý veriteľom žalovanému na jej základe za poskytnutý bez úroku a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. b/, písm. d/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v príslušnom znení). 43. Súd ďalej uvádza, že poistenie tak, ako bolo v predmetnej úverovej zmluve dojednané, nezodpovedá zákonným ustanoveniam § 788 a nasl. Občianskeho zákonníka o poistných zmluvách. Žalovaní ako klienti mali v zmluve súhlasiť so zvoleným Rozšíreným súborom poistenia. V tejto súvislosti má súd odôvodnené pochybnosti o skutočnom oboznámení sa žalovaných s dokumentmi uvádzanými v Časti 3 článok 1 Poistenie bod 1.1 predmetnej úverovej zmluvy, kde žalovaní vyhlásili, že sa oboznámili s rámcovými zmluvami o poistení uzatvorenými medzi Cetelemom a Poisťovňou Cardif Slovakia, a.s. a s aktuálnymi Všeobecnými poistnými podmienkami poisťovne Cardif Slovakia, a.s. Súd poukazuje na to, že pokiaľ išlo o uvedené rámcové zmluvy, ako aj všeobecné podmienky poisťovne, s ktorými sa mali žalovaní pri podpise predmetnej úverovej zmluvy oboznámiť, tieto nie sú pripojené k tejto úverovej zmluve. Je pritom možné predpokladať, že išlo o pomerne obsahovo rozsiahle dokumenty upravujúce vzťah medzi dvoma podnikateľskými subjektmi, poisťovňou a právnym predchodcom žalobcu a vzhľadom na sféru primárneho záujmu žalovaných, títo len výnimočne by mali časový priestor na dôsledné preskúmanie predmetných poistných zmlúv a podmienok. Žalovaným ako priemerným spotrebiteľom v časovej tiesni nemusel byť zrejmý ani význam uvedeného vyhlásenia, keďže ich primárnym záujmom v danom prípade bolo získanie spotrebiteľského úveru. Uvedenie údajov o prijatí rozšíreného súboru poistenia tak, ako bolo uvedené v predmetnej úverovej zmluve, bolo už súčasťou vopred pripravenej spotrebiteľskej zmluvy, a teda nemožno hovoriť o individuálne dojednaných zmluvných ustanoveniach. Z formulácie textu nevyplýva, že by žalovaní mohli poistenie odmietnuť, prípadne uzavrieť zmluvu aj bez poistenia. Je pritom zrejmé, že ide o formulárový text zmluvy, ktorý pripravil veriteľ pre neurčitý počet spotrebiteľov a žalovaní nemali možnosť do tohto textu zasiahnuť. Absentuje tak slobodná vôľa žalovaných pri dojednaní poistenia úveru a týmto spôsobom tiež dochádza k neodôvodnenému navyšovaniu nákladov na spotrebiteľský úver. Takáto podmienka zmluvy je preto neplatnou podmienkou (§ 37 ods. 1 a § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka).
44. Žalobca v posudzovanom prípade uplatňuje nárok voči žalovaným na zaplatenie sumy 877,81 eur s príslušenstvom. V konaní nebolo sporné a vyplýva aj z predložených listinných dôkazov, že žalobca, resp. jeho právny predchodca si svoju povinnosť z predmetnej zmluvy splnil a poskytol žalovaným bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 1.500,00 eur podľa predmetnej zmluvy. Na druhej strane žalovaní poskytnutý spotrebiteľský úver s príslušným úrokom nesplácali v splátkach riadne a včas a veriteľovi na základe predmetnej úverovej zmluvy uhradili len sumu 1.247,94 eur. Z dôvodu, že spotrebiteľský úver, ktorý bol žalovaným poskytnutý na základe predmetnej úverovej zmluvy, sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, žalobcovi patrí právo na vrátenie dlžnej istiny úveru bez akýchkoľvek úrokov a poplatkov. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobcom uplatnený nárok je uplatnený
titulom spotrebiteľskej zmluvy, súd v zmysle ustanovenia § 54a Občianskeho zákonníka (účinného od 05.12.2018) z úradnej činnosti ďalej posudzoval premlčanie práva žalobcu bez toho, aby sa žalovaní premlčania dovolávali, pričom z dôvodu spotrebiteľského charakteru predmetného právneho vzťahu sa premlčanie posudzuje podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 54a Občianskeho zákonníka je špeciálnym ustanovením k ostatným ustanoveniam Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú premlčanie, čo znamená, že sa použije prednostne v prípade nároku uplatneného zo spotrebiteľského vzťahu. Vymáhaním premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy sa rozumie súdne konanie, exekučné konanie a rozhodcovské konanie. Podstatou premlčania je to, že ak sa právo v zákonom stanovenej dobe neuplatní na súde, nemôže už byť veriteľovi po jej uplynutí priznané. V dôsledku premlčania právo nezaniká, trvá ďalej, ale do značnej miery sa oslabuje zmenšením možnosti jeho úspešného uplatnenia.
45. Súd na základe uvedeného ex offo skúmal, či uplatnený nárok žalobcu je alebo nie je premlčaný. Aby súd mohol vyššie uvedené vyhodnotiť, bolo potrebné predovšetkým posúdiť, či veriteľ (žalobca) úver platne predčasne zosplatnil, a to v súlade s ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a § 565 Občianskeho zákonníka. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov avšak účinky zosplatnenia úveru, o ktorom žalobca tvrdil, že nastali dňa 02.08.2017 pre nedodržanie podmienky § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka nenastali, pretože žalobca, resp. jeho právny predchodca žalovaných ako spotrebiteľov preukázateľne neupozornil v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Súd nemal preukázané, že žalobca alebo právny predchodca žalobcu takúto písomnosť žalovaným doručoval. Aj keď sa listina označená ako "Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru č. XXXXXXXXXXXXXX" na výzvu odvoláva, žalobca nielenže takúto výzvu nepredložil, ale ani ako dôkaz na preukázanie svojich tvrdení neoznačil a taktiež ani nepreukázal, že zaslal uvedené oznámenie žalovanému 2/. Keďže nedošlo k predčasnému zosplatneniu úveru z predmetnej spotrebiteľskej zmluvy postupom podľa zákona, resp. toto preukázané v spotrebiteľskom spore nebolo, bolo potrebné skúmať prípadné premlčanie každej zo splátok úveru v zmysle ustanovenia § 103 Občianskeho zákonníka samostatne. 46. Vzhľadom na uvedené súd mal za to, že každá zo splátok predstavuje samostatný dlh, ktorý sa samostatne tiež premlčuje v trojročnej premlčacej dobe. V súlade s ustanovením § 103 veta prvá Občianskeho zákonníka, ktoré ustanovenie je potrebné v danej veci aplikovať, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. V danej veci bola žaloba podaná na súde dňa 04.02.2020. V zmysle predmetnej úverovej zmluvy splátky boli splatné k 15. dňu v mesiaci a 1. splátka bola splatná dňa 15.11.2014. Od tohto dátumu teda začína plynúť všeobecná 3-ročná premlčacia lehota na uplatnenie nároku na zaplatenie tejto splátky. Rovnako tak plynula uvedená 3-ročná premlčacia doba aj u ostatných (nasledujúcich) splátok. Pri výške mesačnej splátky 46,23 eur mala byť istina úveru vo výške 1.500,00 eur uhradená v 33 splátkach (32 celých splátok a posledná 33. splátka bola vo výške 20,64 eur) so splatnosťou v období od 15.11.2014 do 15.07.2017. Na základe uvedeného potom za premlčané súd považuje splátky so splatnosťou od 15.11.2014 do 15.01.2017 (splátky za toto obdobie vo výške 1.248,21 eur), čo po zohľadnení splátok už zaplatených žalovanými (1.247,94 eur), predstavuje premlčané splátky vo výške 0,27 eur. Vo zvyšnej časti istiny vo výške 251,79 eur (istina pôžičky 1.500,00 eur po odpočítaní úhrad vykonaných žalovanými vo výške 1.247,94 eur a premlčanej sumy 0,27 eur) súd považoval nárok žalobcu za dôvodný a v tejto časti súd žalobe vyhovel. Súd preto týmto rozsudkom zaviazal žalovaných 1/ a 2/ ako solidárnych dlžníkov spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 251,79 eur. V prevyšujúcej časti uplatnenej istiny súd na základe vyššie uvedeného považoval uplatnený nárok za nedôvodný a v tejto časti žalobu zamietol. 47. Pokiaľ sa žalobca domáhal voči žalovanému aj zaplatenia náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 20,00 eur, súd konštatuje, že žalobca tieto náklady v konaní nijakým spôsobom nešpecifikoval a navyše ich žiadnym spôsobom nepreukázal. Žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno, pretože nepredložil súdu žiadne dôkazy, z ktorých by vyplynulo, o aké náklady išlo a aká bola ich výška, v dôsledku čoho nebolo možné posúdiť ani ich účelnosť. Súd preto žalobu aj v časti, čo do nákladov spojených s uplatnením pohľadávky spolu s príslušenstvom, zamietol. 48. Žalobca si voči žalovaným uplatnil žalobou aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 857,81 eur odo dňa 03.08.2017 do zaplatenia. Ako bolo konštatované vyššie, súd považoval za dôvodný nárok na zaplatenie istiny 251,79 eur, pričom účinné predčasné zosplatnenie spotrebiteľského úveru ku dňu 02.08.2017 nemal preukázané. Žalobcovi nebolo možné priznať úrok z omeškania z jednotlivých splátok odo dňa ich omeškania, keďže na tomto skutkovom základe žalobca úrok z omeškania nežiadal ani percentuálnou sadzbou a ani vyčíslenou sumou. Žalobca žiadal priznať úrok z omeškania na skutkovom základe splatnosti celej pohľadávky a táto v zmysle vyššie uvedeného
a podľa právneho záveru súdu nastala splatnosťou poslednej splátky istiny úveru dňa 15.07.2017. Keďže žalovaní v tejto lehote spotrebiteľský úver nesplatili, dňom 16.07.2017 sa dostali do omeškania a žalobcovi ako právnemu nástupcovi pôvodného veriteľa vznikol v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka nárok na úrok z omeškania vo výške v zmysle § 3 nariadenia č. 87/1995 Z. z., t. j. vo výške 5,00 % ročne (základná úroková sadzba ECB 0,00 % + 5 bodov). Súd preto zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 251,79 eur od 16.07.2017 do zaplatenia. Pokiaľ žalobca žiadal priznať úroky z omeškania z vyššej sumy, v tejto časti bola žaloba z vyššie uvedených dôvodov ako nedôvodná zamietnutá.
49. Súd na základe uvedeného podanej žalobe v časti vyhovel a v nedôvodne požadovanej istine a požadovaného príslušenstva žalobu zamietol.
50. Povinnosť, ktorú súd uložil žalovaným týmto rozsudkom, sú žalovaní povinní splniť v súlade s § 232 ods. 3 C.s.p. do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
51. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
52. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
53. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 2 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. V posudzovanom spore súd žalobe žalobcu vyhovel v časti o zaplatenie istiny vo výške 251,79 eur s príslušným úrokom z omeškania, v tejto časti bol žalobca voči žalovaným úspešný (čo predstavuje v percentuálnom vyjadrení 28,68 %), vo zvyšnej časti bol žalobca v spotrebiteľskom spore neúspešný a žalovaní úspešní (čo predstavuje v percentuálnom vyjadrení 71,32 %). Žalovaní 1/ a 2/, ktorých čistý úspech v konaní bol 42,64 %, by mali nárok na náhradu trov konania, ale pretože si náhradu trov konania neuplatnili a ani im žiadne účelné trovy preukázateľne v tomto konaní nevznikli, súd rozhodol v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení tak, že žalovaným 1/ a 2/ voči žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie.