Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Ek/825/2020

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s. so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 776 005, proti povinnému: Z. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XXX/XX, XXX XX V., o vymoženie pohľadávky vo výške 729,30 eur, rozhodujúc o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 8. júna 2020, takto

rozhodol:

Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 8. júna 2020 z a m i e t a.

odôvodnenie:

Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 22.05.2020 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 729,30 eur na základe vykonateľných exekučných titulov vydaných A. T., J. zdravotná poisťovňa - platobný výmer č. XXXX-XXXX-XXXXX/IS zo dňa XX.XX.XXXX, platobný výmer č. XXXX-XXXX-XXXXX/IS zo dňa XX.XX.XXXX, platobný výmer č. XXXX-XXXX-XXXXX zo dňa XX.XX.XXXX a platobný výmer č. XXXX-XXXX-XXXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Upovedomením o zastavení starej exekúcie zo dňa 03.02.2020 bola zastavená exekúcia vedená Okresným súdom Rožňava pod sp. zn. XXEr/XXX/XXXX a súdnym exekútorom JUDr. Svätoslavom Mruškovičom pod sp. zn. EX XXXX/XXXX, kde súdny exekútor uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť trovy starej exekúcie v celkovej výške 42 eur, ktoré pozostávajú z paušálnych trov vo výške 35 eur a z dane z pridanej hodnoty vo výške 7 eur.

Vyšší súdny úradník uznesením sp. zn. XEk/XXX/XXXX zo dňa X.X.XXXX návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v časti vymoženia trov exekúcie oprávneného vo výške 42 eur podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom od 1.4.2017 (ďalej len „“) zamietol. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. , , , na ust. , o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) a vecne tým, že uplatnenie nároku zo strany oprávneného na náhradu zaplatených trov starej exekúcie vo výške 42 eur považoval za nedôvodné, v rozpore s Exekučného poriadku a v rozpore s Súd preskúmaním návrhu na vykonanie exekúcie zistil, že oprávnený si pri podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie uplatnil paušálnu náhradu trov starej exekúcie vo výške 42 eur. Súd vyhodnotil, že paušálne trovy starej exekúcie prináležia súdnemu exekútorovi, pričom uvádza, že tieto trovy znáša oprávnený a súčasne zákon umožňuje len súdnemu exekútorovi domáhať sa ich náhrady voči oprávnenému, v prípade ich nezaplatenia zo strany oprávneného. V ustanovení sa výslovne uvádza, že oprávnený nemá nárok na náhradu trov spojených s podaním opätovného návrhu na vykonanie exekúcie po zastavení starej exekúcie, okrem nároku na náhradu súdneho poplatku, z čoho súd vyvodil, že oprávnený má opätovným návrhom na vykonanie exekúcie právo uplatniť si nárok len na to, čo mu priznáva exekučný

titul, na podklade ktorého sa má exekúcia vykonať a nárok na náhradu súdneho poplatku, ktorý bol povinný zaplatiť za podanie opätovného návrhu na vykonanie exekúcie. S argumentáciou oprávneného ohľadom dôvodovej správy k sa vysporiadal tak, že dôvodová správa je dokument, ktorý má ozrejmiť dôvody, myšlienky, ciele a význam navrhovanej novej právnej úpravy a má tak svoju špecifickú úlohu pri legislatívnom procese, avšak nie je prameňom práva, nemá žiadnu právnu silu a nie je pre súd záväzná. Súd by síce mal v sporných prípadoch pri výklade určitej právnej normy, ktorá nie je jednoznačná, prihliadať aj na zámer zákonodarcu, ktorý je vyjadrený napr. aj v dôvodovej správe, avšak v uvedenom prípade pri aplikácii všetkých výkladových pravidiel znenie zákonného ustanovenia nevyvoláva žiadne pochybnosti o jeho zmysle a obsahu, je dostatočne jasné a zrozumiteľné. Ak by zákonodarca zamýšľal priznať oprávnenému pri opätovnom podaní návrhu aj náhradu iných trov, ktoré mu vznikli, zakomponoval by túto skutočnosť aj do znenia zákona, čo sa však nestalo, naopak, zákon explicitne vylúčil možnosť oprávneného nárokovať si akékoľvek iné výdavky okrem zaplateného súdneho poplatku.

Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote dňa 20.06.2020 sťažnosť z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a preto navrhol napadnuté uznesenie zrušiť. Sťažnosť odôvodnil tým, že upovedomenie o zastavení exekúcie s výzvou na úhradu paušálnych trov je exekučným titulom, pričom svoj nárok na náhradu paušálnych trov vyvodil z dôvodovej správy k , kde bolo uvedené, že oprávneným zaplatené paušálne trovy sa z pohľadu „práva hmotného“ stanú príslušenstvom pohľadávky (ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky) a z formulára na podanie návrhu na vykonanie exekúcie. Podľa neho pokiaľ by oprávnený nemal nárok na uplatnenie trov neurčuje, či možnosť uplatnenia nároku na paušálne trovy z upovedomenia o zastavení starej exekúcie patrí súdnemu exekútorovi voči oprávnenému alebo po úhrade paušálnych trov oprávneným aj na uplatnenie nároku oprávneného voči povinnému. Oprávnený má za to, že úhradou paušálnych trov súdnemu exekútorovi oprávneným dochádza k prechodu nároku súdneho exekútora voči oprávnenému na úhradu paušálnych trov, na nárok oprávneného voči povinnému na úhradu týchto trov na základe tohto istého exekučného titulu, ktorým je upovedomenie o zastavení starej exekúcie. Oprávnený sa domnieva, že v prípade podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie môže oprávnený požadovať náhradu paušálnych trov priznanú upovedomením o zastavení starej exekúcie, v opačnom prípade by došlo k výraznému zásahu do práv oprávneného v exekučnom konaní. Keďže Z. z priznáva v ustanovení oprávnenému právo na podanie opätovného návrhu na vykonanie exekúcie a tým ustanovuje oprávnenému možnosť pokračovania v už začatom konaní, tak oprávnený vyvodil, že ak by nemal možnosť uplatniť si v novom exekučnom konaní paušálnu náhradu trov exekúcie, tak by oprávnený duplicitne znášal trovy toho istého konania jednak pri ukončení starej exekúcie úhradou paušálnych trov a následne pri ukončení pokračujúceho konania.

Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

Podľa Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

Podľa , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

Podľa o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

Podľa súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.

Podľa , ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

Súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami preskúmal napadnuté rozhodnutie a po preskúmaní veci sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka. Súd dospel k záveru, že napadnuté uznesenie treba považovať za správne a námietky voči nemu zo strany oprávneného uvedené v sťažnosti tak logicky za nedôvodné. Súd má za to, že vyšší súdny úradník rozhodol správne, keď návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v časti vymoženia trov starej exekúcie oprávneného vo výške 42 eur podľa Exekučného poriadku zamietol s poukazom na , kedy oprávnený okrem náhrady súdneho poplatku za podanie opätovného návrhu na vykonanie nemá nárok na náhradu trov spojených s jeho podaním, v čoho dôsledku ostatné trovy exekučného konania znáša výlučne len oprávnený. V danom prípade vyšší súdny úradník v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver, ktorý zároveň aj dostatočným spôsobom právne odôvodnil. Takýto postup súdu má oporu v právnych predpisoch a bol odôvodnený do tej miery, ktorá postačuje na záver o ústavnej konformite napadnutého uznesenia. Súd sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka a v podrobnostiach naň odkazuje. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 5 odôvodnenia tohto rozhodnutia, s poukazom na nesúhlas a argumentáciu oprávneného prezentovaný v sťažnosti a k zvýrazneniu správnosti napádaného rozhodnutia, sa súd nad rámec zákona ( Exekučného poriadku) vysporiadaval s najdôležitejšími dôvodmi uvádzanými v sťažnosti.

Oprávnený svoju sťažnosť smerujúcu k zrušeniu napádaného rozhodnutia postavil predovšetkým na dôvodovej správe k ust. , v ktorej bolo uvedené, že v prípade podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie môže oprávnený požadovať náhradu paušálnych trov ako úhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Sťažnostný súd má za to, že v napádanom uznesení bolo dostatočným spôsobom odôvodnené prečo súd nepostupoval v zmysle dôvodovej správy k predmetnému zákonu, keď bolo vyslovené, že dôvodová správa má síce ozrejmiť dôvody, myšlienky, ciele a význam navrhovanej novej právnej úpravy, avšak nie je prameňom práva, nemá žiadnu právnu silu a nie je pre súd záväzná, pričom v uvedenom prípade pri aplikácii všetkých výkladových pravidiel znenie zákonného ustanovenia nevyvoláva žiadne pochybnosti o jeho zmysle a obsahu, je dostatočne jasné a zrozumiteľné, a teda ak by zákonodarca zamýšľal priznať oprávnenému pri opätovnom podaní návrhu aj náhradu iných trov, zakomponoval by túto možnosť aj do znenia zákona, čo sa však nestalo, naopak, zákon explicitne vylúčil možnosť oprávneného nárokovať si akékoľvek iné výdavky okrem zaplateného súdneho poplatku. Súd v sťažnostnom konaní poznamenáva, že dôvodová správa nie je právne záväzným výkladom právnych noriem, ide len o podporný výklad zákona, pričom záväzný výklad právnych noriem podáva jedine súd. Súd má za to, že zákonodarca mohol mať pôvodne taký úmysel ako tvrdí oprávnený, no následne ho nepretavil do znenia zákona, do zákonnej úpravy. Avšak práve naopak, zo znenia ustanovenia zákona o ukončení niektorých exekučných konaní jednoznačne vyplýva, že paušálna náhrada trov predstavuje nárok súdneho exekútora a nie nárok oprávneného pri opätovnom podaní návrhu na vykonanie exekúcie. Navyše, ako správne vyhodnotil vyšší súdny úradník, znenie ustanovenia zákona o ukončení niektorých exekučných konaní striktne stanovuje, že oprávnený má nárok len na náhradu súdneho poplatku a nemá nárok na náhradu trov spojených s jeho podaním. K tomuto súd ďalej poznamenáva, že bol dotknutý viacerými podstatnými zmenami aj pri prerokovaní v Národnej rade Slovenskej republiky a z obsahu celej dôvodovej správy (vo vzťahu k prijatým právnym normám) je zrejmé, že nekorešponduje s prijatým normatívnym textom zákona, a to vo viacerých bodoch, keď napríklad podľa dôvodovej správy k , cit.: „Upovedomenie o zastavení starej exekúcie obsahuje všetky potrebné informácie o vymáhanej pohľadávke a trovách starej exekúcie“, pričom podľa nie je podstatnou náležitosťou výška vymáhaného nároku alebo podľa dôvodovej správy k , cit.: „...ktoré sú vo výške 35 eur bez dane z pridanej hodnoty, t. j. ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa výška týchto paušálnych trov o daň z pridanej hodnoty.“, pričom podľa sa samozrejme zvyšuje výška paušálnych trov o daň z pridanej hodnoty, ak je platiteľom tejto dane súdny exekútor a nie advokát oprávneného. Dôvodová správa sa po zmene úmyslu zákonodarcu už následne nemení. Súd preto odmietol výklad predostretý oprávneným, ktorý má oporu len v dôvodovej správe k uvedenému právnemu predpisu a nie v samotnom texte zákona, pričom navyše takýto názor oprávneného je v rozpore s výsledným znením zákona.

Ako správne vyhodnotil vyšší súdny úradník s poukazom na ust. , upovedomenie o zastavení starej exekúcie je exekučným titulom súdneho exekútora výlučne voči oprávnenému. Súd nesúhlasí s tvrdením oprávneného, že neurčuje, či možnosť uplatnenia nároku na paušálne trovy z upovedomenia o zastavení starej exekúcie patrí súdnemu exekútorovi voči oprávnenému alebo po úhrade paušálnych trov oprávneným aj na uplatnenie nároku oprávneného voči povinnému, pretože v uvedenom zákone je jednoznačne v ust. uvedené, že paušálne trovy exekúcie znáša oprávnený a na uvedené ustanovenie nadväzuje ust. , v zmysle ktorého je upovedomenie o zastavení starej exekúcie exekučným titulom pre prípad, ak neboli paušálne trovy oprávneným uhradené do 60 dní od ukončenia exekučného konania. Upovedomenie o zastavení starej exekúcie tak nemožno považovať za exekučný titul, ktorým by oprávnený v novom exekučnom konaní mohol vymáhať trovy starej exekúcie od povinného, keďže upovedomenie o zastavení starej exekúcie predstavuje exekučný titul len vo vzťahu súdneho exekútora voči oprávnenému v starej exekúcii za účelom vymoženia trov starej exekúcie. Uvedený exekučný titul nezaväzuje k plneniu povinného, tomu sa ani nedoručuje, a ani nie je vydaný v prospech oprávneného. Úhradou paušálnych trov zo strany oprávneného súdnemu exekútorovi nedochádza k prechodu práva z exekučného titulu (zo súdneho exekútora na oprávneného) a ani nedochádza k prechodu uloženej povinnosti z exekučného titulu (z oprávneného na povinného), tak ako to tvrdil oprávnený. Uvedený zákon v žiadnom svojom ustanovení nestanovuje povinnosť inej osobe než oprávnenému platiť trovy starej exekúcie súdnemu exekútorovi, ani neobsahuje právnu úpravu, na základe ktorej by oprávnený mohol v prípade podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie uplatniť sumu zaplatených trov starej exekúcie v celkovej výške 42 eur ako náhradu trov nového exekučného konania, ktorú by bolo možné vymáhať od povinného. Súd nespochybňuje argument oprávneného, že formulár č. 57 nazvaný návrh na vykonanie exekúcie v časti E) Vymáhaný nárok, t. j. istina a náklady spojené s uplatnením pohľadávky a v časti F) Trovy exekúcie - oprávnený, t. j. iné trovy, umožňuje oprávnenému uplatniť si trovy základného konania, súd však má za to, že oprávnený si uvedené nesprávne vykladá, pretože musí ísť o judikované trovy priznané účastníkovi proti inému účastníkovi konania.

Podľa oprávneného dochádza k výraznému zásahu do práv oprávneného v exekučnom konaní, pričom môže dôjsť k duplicitnému znášaniu trov zo strany oprávneného toho istého konania jednak pri ukončení starej exekúcie úhradou paušálnych trov a následne pri ukončení pokračujúceho konania. Súd k uvedenému uvádza, že zákonodarca prijatím zákona pristúpil k zavedeniu časového obmedzenia trvania exekúcie upravujúcemu zastavenie exekúcie po uplynutí času na zistenie exekvovateľného majetku povinného s tým, že oprávnený má možnosť podať návrh na vykonanie exekúcie opätovne. Náklady, ktoré s tým oprávnenému vznikajú, však znáša oprávnený sám, pretože vo výsledku bol s podaním predchádzajúceho návrhu na vykonanie exekúcie neúspešný. Súd pri rešpektovaní ústavných pravidiel právneho štátu, nepovažuje za legitímne prenášanie nákladov spojených s (opakovaným) vedením exekúcie z oprávneného na povinného (či súdneho exekútora), pokiaľ oprávnený nie je s vedením exekúcie úspešný.

Z vyššie uvedených dôvodov, keďže oprávnený nedisponuje exekučným titulom na vymáhanie trov starej exekúcie vo výške 42 eur, pričom tieto náklady oprávneného nie je možné uplatňovať ani ako náhradu trov spojených s podaním návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle , sudca podľa v spojení s Exekučného poriadku sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 8.6.2020 vydanému vyšším súdnym úradníkom zamietol, keď sa stotožnil so záverom, že návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v časti vymoženia trov exekúcie oprávneného vo výške 42 eur nie je dôvodný.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie.