Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_29P-50-2020.pdf
PDF · 69.83 KB
Case nature
Subarea
29P/50/2020
Uznesenie
Okresný súd Prešov v právnej veci starostlivosti súdu o mal. Q. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zast. opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, pochádzajúcu z matky T. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom XX X. C.. Z. XX X R., Z. U. a z otca F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, v konaní o zníženie výživného, takto
rozhodol:
I. súd vyhlasuje nedostatok svojej právomoci a konanie z a s t a v u j e,
II. žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 13.02.2020 otec maloletej žiada, aby súd znížil výživné pre maloletú zo strany otca zo sumy 150 Eur na sumu 40 Eur mesačne od 01.03.2020. Svoj návrh odôvodnil týmito skutočnosťami: Dňa 12.11.2019 ukončil pracovný pomer vo V. B. a vrátil sa na Slovensko, kde chce pracovať a natrvalo ostať žiť. Od 13.11.2019 je evidovaný na úrade práce ako nezamestnaný, doposiaľ si prácu nenašiel, aj vzhľadom k jeho zdravotným problémom; je bez akéhokoľvek príjmu.
2. Podľa čl. 3 Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti (v znení Korigenda uverejneného v Úradnom vestníku EÚ dňa 18.05.2011) v členských štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná: a) súdu podľa miesta obvyklého pobytu odporcu, alebo b) súdu podľa miesta obvyklého pobytu oprávneného, alebo c) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o osobnom stave, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov, alebo d) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o rodičovských právach a povinnostiach, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov.
3. Podľa čl. 10 Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej nemá podľa tohto nariadenia právomoc konať, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.
4. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
5. Podľa § 161 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
6. Podľa § 161 ods. 2 CSP ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
7. Podľa § 9 CSP ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
8. Jednou z prvoradých procesných podmienok konania je danosť súdnej právomoci. Inštitút právomoci sa všeobecne chápe ako zákonom vymedzený rozsah činností, ktorých realizácia je právom aj povinnosťou súdov. Jej splnenie súd skúma ex offo v každom štádiu konania a na každom stupni a jej nedostatok je neodstrániteľný a vedie k zastaveniu konania.
9. Na dané konanie nemožno uplatniť ustanovenie čl. 3 písm. a) Nariadenia o výživnom už len z toho dôvodu, že otec má v predmetnom konaní postavenie navrhovateľa. Rovnako sa na dané konanie nevzťahujú ustanovenia čl. 3 písm. c) a d) Nariadenia o výživnom v znení Korigenda, keďže sa nejedná o vec vyživovacej povinnosti, ktorá by bola spojená s konaním o rodičovských právach a povinnostiach, resp. o osobnom stave.
10. Článok 3 písm. b) Nariadenia o výživnom určuje kritérium, ktoré umožňuje určiť súd, ktorý má právomoc rozhodovať o cezhraničných veciach týkajúcich sa vyživovacej povinnosti, a to podľa „miesta obvyklého pobytu oprávneného“. Toto ustanovenie, ktoré určuje medzinárodnú a miestnu príslušnosť, sleduje cieľ harmonizácie noriem konfliktu právomocí (rozsudok Súdneho dvora európskej únie zo dňa 18.12.2014 v spojených veciach C-400/13 a C-408/13).
11. Zo skutkových okolností prejednávaného prípadu je zrejmé, že miestom obvyklého pobytu oprávneného - maloletej Q. - je V. B.Z.. Okrem fyzickej prítomnosti dieťaťa musia byť zohľadnené ďalšie faktory, z ktorých je možné vyvodiť, že táto prítomnosť nemá iba príležitostný charakter a že pobyt dieťaťa odzrkadľuje istú mieru začlenenia do sociálneho a rodinného prostredia. Krajinou obvyklého pobytu dieťaťa je krajina, v ktorej dieťa reálne určitý čas žije, kde navštevuje predškolské alebo školské zariadenie, rôzne mimoškolské aktivity, kde si vytvára citové väzby k príbuzným alebo priateľom. Matka maloletej oznámila súdu, že maloletá žije s ňou v T. od marca 2013 a od toho času tam navštevuje aj školské zariadenie. V súčasnosti študuje na Z. C. V. Z., predpokladaný koniec štúdia je v júni 2022. Keďže miestom obvyklého pobytu maloletej ako oprávnenej osoby je V. B., tunajší súd nemá vzhľadom na vyššie citovaný čl. 3 Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 právomoc v predmetnej veci konať.
12. Súd podľa ustanovenia § 161 ods. 1 CSP kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené procesné podmienky. Vzhľadom na to, že v danom prípade ide o neodstrániteľnú prekážku v konaní, súd nemohol rozhodnúť inak, než s poukazom na čl. 10 citovaného nariadenia vyhlásiť, že nemá právomoc v predmetnej veci konať a následne v súlade s citovaným ustanovením § 9 CSP konanie zastaviť.
13. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov. Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.