Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Csp-36-2019.pdf
PDF · 79.87 KB
Case nature
Area
Subarea
7Csp/36/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Korčekovou v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Šoltésom, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanej: Q. M., G.. XX.XX.XXXX, K. K. - P., o zaplatenie 2.240,61 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 2.240,61 eur s 5%-ným úrokom z omeškania ročne od 02.08.2016 do zaplatenia, všetko do 10 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanej náhrada trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté tunajším súdom samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 24.05.2019 sa pôvodný žalobca (VÚB, a.s.) domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 2.240,61 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne od 02.08.2016 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania, titulom porušenia povinností vyplývajúcich zo zmluvy o pôžičke.
2. Žalobu odôvodnil žalobca tým, že VÚB, a.s. uzatvorila dňa 07.01.2014 so žalovanou zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX, na základe ktorej poskytla VÚB, a.s. žalovanej pôžičku vo výške 2.600,- eur. Podľa zmluvy o pôžičke mala žalovaná splácať pôžičku v pravidelných 60 mesačných splátkach v sume 83,44 eur, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 5.006,40 eur. Do podania žaloby uhradila žalovaná z vyššie uvedenej zmluvy sumu 2.002,56 eur. Vzhľadom na to, že žalovaná porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé povinné splátky, riadne a včas, VÚB, a.s. listom zo dňa 26.05.2016 - predžalobná upomienka, vyzval žalovanú k úhrade všetkých dlžných splátok a žalovanú upozornil na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Vzhľadom ku skutočnosti, že k úhrade dlžných splátok ani v dodatočnej lehote nedošlo, VÚB, a.s. úver dňa 19.07.2016 zosplatnila, o čom listom zo dňa 27.07.2016 informovala žalovanú. Žalobca si zároveň uplatnil nárok na úrok z omeškania, a to od šiesteho dňa nasledujúceho po oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti, nakoľko oznámenie bolo zaslané obyčajnou listovou zásielkou. Celkový dlh žalovanej ku dňu podania žaloby predstavuje sumu vo výške 2.240,61 eur.
3. Uznesením zo dňa 28.11.2019, č. k. 7Csp/36/2019-88 súd pripustil, aby do konania namiesto pôvodného žalobcu vstúpila ako žalobca spoločnosť Intrum Slovakia, s.r.o.
4. Žalovaná sa k podanej žalobe nevyjadrila.
5. Súd na prejednanie sporu v súlade s ust. § 297 Civilného sporového poriadku nariadil pojednávanie. Na pojednávanie sa strany sporu nedostavili, hoci boli riadne predvolané. Právny zástupca žalobcu
svoju neúčasť ospravedlnil a žiadal, aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti. Žalovaná svoju neúčasť neospravedlnila.
6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v spise a zistil nasledovný skutkový stav:
7. Pôvodný žalobca so žalovanou uzavrel dňa 07.01.2014 Zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanej pôžičku v dohodnutej výške 2.600,- eur. Celková suma, ktorú sa žalovaná zaviazala zaplatiť bola vo výške 5.006,40 eur. Žalovaná sa zaviazala poskytnutý úveru splatiť v pravidelných 60 mesačných splátkach po 83,44 eur.
8. Nakoľko žalovaná porušila svoje povinnosti, ktoré jej vyplývali zo zmluvy o pôžičke, žalobca listom zo dňa 27.07.2016 oznámil žalovanej, že banka vyhlásila ku dňu 19.07.2016 mimoriadnu splatnosť pohľadávky zo Zmluvy č. XXXXXXX a vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 2.242,01 eur.
9. Na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 30.11.2017 a oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 21.08.2019 bola žalovaná pohľadávka postúpená na žalobcu.
10. Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
11. Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
12. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
13. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
14. Podľa § 2 písm. h) zákona o spotrebiteľských úveroch, celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, sa rozumie súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.
15. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
16. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
17. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
18. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, účinného v čase vzniku záväzkového vzťahu, t.j. 22.11.2010, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
19. Súd má z vykonaného dokazovania za preukázané, že žaloba žalobcu je čo do základu aj čo do výšky podaná proti žalovanej dôvodne. V konaní bolo preukázané, že pohľadávka právneho predchodcu žalobcu a dlh žalovanej vznikli z ich záväzkového vzťahu (zo Zmluvy o pôžičke), do ktorých ako veriteľ vstúpil podnikateľský subjekt v rámci výkonu jeho podnikateľskej činnosti a žalovaná ako dlžník. Nakoľko žalovaná nesplnila svoj dlh do dátumu určeného v upomienke, úver sa stal splatným. Celková dlžná suma žalovanej voči žalobcovi predstavuje sumu 2.240,61 eur s príslušenstvom.
20. Na základe vyššie uvedených skutočností súd považoval za nesporné, že žalobcovi vznikla voči žalovanej uplatnená pohľadávka v sume 2.240,61 eur. V zmysle uvedeného súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný, a preto žalobe v celom rozsahu vyhovel.
21. Keďže žalovaná sa so zaplatením dlhu dostala do omeškania, súd žalobcovi priznal aj úroky z omeškania, o ktorých súd rozhodol podľa § 121 ods. 3, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., vo výške 5,00 % požadovanej žalobcom.
22. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
23. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
24. Žalobca mal vo veci plný úspech, preto mu súd priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku osobou súdneho úradníka samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a to písomne v 2 vyhotoveniach.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 ods. 2 Exekučného poriadku).
Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 Exekučného poriadku).