Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/30/2020

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcov: X./JUDr. M. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XX, XXX XX N., X./ M. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XX, XXX XX U., X./ L. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX U. XXX, žalobcovia v 2. a 3. rade právne zastúpení žalobcom v 1. rade, t.j. JUDr. Ján Jurč, advokát so sídlom Partizánska 5, 085 01 Bardejov proti žalovanej: Slovenská poľovnícka komora, so sídlom Štefánikova 867/10, 811 05 Bratislava, IČO: 42 175 682, o nahradenie vôle a náhradu škody, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. -110 zo dňa 07.02.2020 takto

rozhodol:

O d m i e t a odvolanie žalobcov.

Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalobu zamietol. II. Stranám sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil súd prvej inštancie ust., ,, a , , ,,,,, a , , o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ust., , a ust., , a (ďalej ).

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobcovia v 1.až 3.rade podanou žalobou, ako aj na pojednávaní žiadali, aby súd nahradil prejav vôle žalovanej predĺžiť im poľovné lístky, keďže žalovaná si nesplnila povinnosť vyplývajúcu z § 51 ods. 8 zákona o poľovníctve, t.j. 60 dní pred ukončením platnosti poľovného lístka preukázateľným spôsobom upozorniť žalobcov ako držiteľov poľovného lístka na ukončenie jeho platnosti. Súd prvej inštancie považoval za potrebné zdôrazniť, že vzťah medzi žalobcami ako držiteľmi poľovného lístka a žalovanou bol, resp. je vzťahom verejnoprávnym, keďže je upravený zákonom o poľovníctve, ktorý je potrebné považovať za normu verejného práva, keďže zveruje žalovanej rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti poľovníctva. Zároveň tieto vzťahy sú založené na nerovnom právnom postavení ich účastníkov, t.j. správneho orgánu na jednej strane a fyzických a právnických osôb na druhej strane. Vzhľadom na tento verejnoprávny vzťah mal súd prvej inštancie za to, že nie je možné žalobou v civilnom sporovom konaní sa domáhať nahradenia prejavu vôle subjektu verejného práva v súvislosti so zákonom zverenou kompetenciou rozhodovať o vydávaní poľovných lístkov. Žalovaná pri vydávaní poľovného lístka, resp. predĺženie jeho platnosti koná ako subjekt verejného práva splnomocnená zákonom o poľovníctve, pričom toto konanie po procesnej stránke upravuje . Súd prvej inštancie mal za to, že žaloba o nahradenie prejavu vôle je prípustná v súkromnoprávnych vzťahoch, ktoré sú upravené normami súkromného práva a ktoré sú založené na princípoch právnej

rovnosti ich subjektov, pričom práva a povinnosti v týchto vzťahoch vznikajú na základe prejavov vôle vyplývajúcich z princípu autonómie vôle ich subjektov. Vzhľadom k uvedenému má súd za to, že žaloba žalobcov o nahradenie prejavu vôle nemá oporu v hmotnom práve a to ani v zákone o poľovníctve, je v rozpore s princípmi verejnoprávneho vzťahu medzi žalobcami ako držiteľmi poľovného lístka a žalovanou ako orgánom verejného práva a preto žalobu o nahradenie prejavu vôle zamietol.

4. Súd prvej inštancie mal za to, že zvolený druh žaloby nebol vhodným prostriedkom ochrany práv žalobcov a ak sa chceli domáhať ochrany svojich práv poukazovaním na nesplnenie zákonnej povinnosti zo strany žalovanej podľa zákona o poľovníctve tak účinným prostriedkom bola žaloba podaná podľa , . Žalobcami tvrdené nesplnenie povinnosti žalovanou je potrebné podľa (ďalej S.s.p.) posúdiť ako iný zásah orgánu verejnej správy, voči ktorému sa je potrebné domáhať ochrany žalobou proti inému zásahu orgánu verejnej správy (). V danom prípade však nebol zákonný podklad na postúpenie veci podľa vecne, miestne a kauzálne príslušnému správnemu súdu, keďže žalobcami navrhovaný žalobný návrh (nahradenie prejavu vôle) nepredstavuje ochranu ich práv žalobou v správnom súdnom konaní. Záverom súd poznamenáva, že v januári, resp. apríli 2018 boli žalobcom v 1. a 3. rade na základe ich žiadostí vydané „nové“ poľovné lístky, preto súdu v podanej žalobe o nahradenie prejavu vôle absentuje materiálna podstata ochrany práv žalobcov.

5. Pokiaľ ide o žalobu v časti o uloženie povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi v 1. rade sumu 500,- Eur titulom náhrady škody podľa a nasl. , tak aj v tejto časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

6. Pre možnosť skonštatovania vzniku občiansko-právnej zodpovednosti za škodu v zmysle ust. a nasl. musia byť splnené štyri základné predpoklady a to: 1./ protiprávny úkon, 2./ vznik škody, 3./ príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody a 4./ zavinenie. Pre vznik zodpovednosti za škodu musia byť uvedené predpoklady splnené kumulatívne. Žalobca v 1. rade v žalobe tvrdil, že protiprávny úkon žalovanej spočíva v nesplnení povinnosti podľa tretia veta zákona o poľovníctve a žalobcovi mala vzniknúť škoda tým, že zaplatil vstupný členský príspevok vo výške 500,- Eur Poľovníckemu združeniu BESKYD Nižná Polianka. Súd má za to, že žalobca v 1. rade v konaní nepreukázal príčinnú súvislosť medzi ním tvrdeným protiprávnym úkonom žalovanej a zaplatením vstupného členského príspevku. V žalobe síce žalobca v 1. rade tvrdil, že vstupný členský príspevok by neplatil, ak by v členstve žalovaného pokračoval aj po 31.12.2017, avšak zo žaloby nie je zrejmé ako súvisí ukončenie platnosti poľovného lístka a jeho nepredlženie s jeho členstvom u žalovaného, pričom vstupný členský príspevok vo výške 500,- Eur nezaplatil žalobca žalovanému, ale inému subjektu. Súd k tomu poukazuje aj na skutočnosť, že nový poľovný lístok bol žalobcovi v 1. rade vydaný už dňa 18.01.2018 a teda skôr ako dňa 05.03.2018 zaplatil vstupný členský príspevok. Nie je teda zrejmé, aká je príčinná súvislosť medzi zaplatením vstupného členského príspevku Poľovníckemu združeniu BESKYD Nižná Polianka a ukončením platnosti poľovného lístka k 31.12.2017. Vzhľadom k uvedenému nepreukázaniu splnenia podmienok na priznanie náhrady škody podľa a nasl. , súd žalobu aj v tejto časti zamietol.

7. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie tak, že o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa ust. v spojení s ust. s tým, že v konaní bola v celom rozsahu úspešná žalovaná, avšak zo spisu vyplýva, že tejto žiadne trovy konania nevznikli, preto súd stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal.

8. Rozsudok súdu prvej inštancie bol žalobcovi v 1.rade, ktorý je aj právnym zástupcom žalobcov v 2.a 3.rade doručený dňa 30.04.2020 o 14,37 hod.

9. Dňa 18.05.2020 bolo o 14,55 hod. odoslané podanie od právneho zástupcu žalobcov v 2.a 3.rade a žalobcu v 1.rade. Súdu bolo doručené dňa 18.05.2020 o 16:42:55 hod. Jedná sa o odvolanie žalobcov v 1.až 3.rade v právnej veci o nahradenie vôle a iné s príslušenstvom. Žalobcovia v odvolaní uvádzajú, že v zákonom stanovenej lehote podávajú odvolanie, pretože prvoinštančný súd nemal právomoc rozhodnúť o právach a právom chránených záujmov žalobcov v 1.až 3.rade, keď z obsahu ich žaloby vyplýva, že sa domáhali svojich práv podľa ust., , čím sú splnené právne dôvody na podanie odvolania podľa ust., , , , a Ak súd prvej

inštancie zistil, že nemá právomoc, teda nie je vecne a miestne príslušný o žalobe žalobcov v 1.až 3.rade rozhodnúť, mal povinnosť postupovať podľa ust.§ 18 ods.2 S.s.p., právnu vec žalobcov v 1.až 3.rade vecne a miestne príslušnému súdu. Konštatovanie súdu prvej inštancie v ods.1 na str. 11 odôvodnenia napadnutého rozsudku je nad jeho právomoc, pretože sám nemôže nahradiť citované ustanovenie S.s.p. o povinnosti právnu vec postúpiť. Ostatné dôvody skutkové a právne odôvodnenia napadnutého rozsudku sú právne bezvýznamné. Preto žalobcovia v 1.až 3.rade navrhli odvolaciemu súdu rozsudok zrušiť a vec vrátiť na nové konanie a rozhodnutie, vrátane rozhodnutia o náhrade trov prvoinštančného i odvolacieho konania, o ktorých tiež rozhodne súd prvej inštancie a ktoré si ako žalobcovia v 1.až 3.rade uplatňujú.

10. Podľa ust. , odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znova od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

11. Podľa ust. odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene.

12. Z obsahu spisu vyplýva, že v rozsudku súdu prvej inštancie sa nachádza správne poučenie, že proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bardejov v troch písomných vyhotoveniach ( ).

13. Zároveň z obsahu spisu, ako už bolo uvedené vyššie, vyplýva, že rozsudok bol žalobcom a to žalobcovi v 1.rade, ako aj právnemu zástupcovi žalobcov v 2.a 3. rade doručený dňa 30.04.2020. Odvolanie bolo zasielane súdu prvej inštancie dňa 18.05.2020.

14. Podľa ust. lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva: a/ v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 30.04.2020 neplynú, b/ ktoré uplynuli po 12.03.2020 do dňa účinnosti tohto zákona, sa neskončia skôr ako za 30 dní po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.

15. Podľa ust. , ustanovenie platí rovnako aj pre lehoty ustanovené zákonom alebo určené súdom na vykonanie procesného úkonu v konaní pred súdom účastníkmi konania a stranami v konaní; v trestnom konaní to platí len o lehote na podanie opravného prostriedku pre obvineného, jeho obhajcu, poškodeného a zúčastnenú osobu.

16. V danom prípade bol rozsudok doručený žalobcom 30.04.2020, teda išlo o deň, keď lehoty ešte neplynuli. Lehota na podanie odvolania však začala žalobcom plynúť dňa 01.05.2020 a márne uplynula v piatok dňa 15.05.2020. Žalobcovia podali odvolanie až dňa 18.05.2020, teda po uplynutí odvolacej lehoty.

17. Preto odvolací súd odvolanie žalobcov v zmysle ust. ako neskoro podané odmietol.

18. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. v spojení s ust. , ktorý použil odvolací súd analogicky vzhľadom na to, že nejde o zastavenie konania, ale o odmietnutie odvolania. Žalobcovia zavinili, že odvolanie bolo odmietnuté z dôvodu, že podali odvolanie oneskorene. Žalovanému však žiadne trovy odvolacieho konania zo spisu nevyplývajú, ani si ich neuplatnil. Preto odvolací súd z dôvodu hospodárnosti vyslovil, že stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Podľa , dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa , dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa , dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n).

Podľa , dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa , dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa , dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa , dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa , v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa , dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa , povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.