Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/21/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miroslava Šeptáka a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Romana Tichého, v právnej veci navrhovateľa: P. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. nad T. X (povinný z vyživovacej povinnosti), právne zastúpeného JUDr. Michalom Roštárom, advokátom, so sídlom G. J. XX, P., proti plnoletému dieťaťu: L. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. nad T. X (dcéra navrhovateľa), právne zastúpenej: GARANT PARTNER legal s. r. o., so sídlom Einsteinova 21, Bratislava, o zníženie výživného na plnoleté dieťa, o odvolaní navrhovateľa a plnoletého dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. -105 zo dňa 9. októbra 2019, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Čadca (ďalej aj „súd prvej inštancie“) zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal zníženia výživného naposledy určeného rozsudkom Okresného súdu Čadca sp. zn. zo dňa 26.09.2017 v sume 200,- eur na sumu 50,- eur mesačne (výrok I.). Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania / , ďalej len „CMP“/ (výrok II.). V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že na základe vykonaného dokazovania nemal za preukázané, že od času posledného rozhodnutia o výške výživného na v tom čase maloletú L. došlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala stanovenie nižšieho než naposledy určeného výživného. V bližších podrobnostiach okresný súd uviedol, že od času rozvodového konania, v ktorom boli aj naposledy upravené rodičovské práva a povinnosti, teda aj vyživovacia povinnosť navrhovateľa k toho času už plnoletej dcére, došlo síce k viacerým zmenám na strane jej otca - navrhovateľa, avšak žiadnu z nich samu osebe, resp. v spojitosti s ďalšími nevyhodnotil súd ako zmenu podstatnú, ktorá by odôvodňovala záver o potrebe stanovenia nižšieho výživného. Konkrétne navrhovateľ na základe dohody o skončení pracovného pomeru skončil zamestnanie s bývalým zamestnávateľom spoločnosťou Schaeffler Kysuce spol. s r. o., u ktorej dosahoval za obdobie od júla 2017 do júna 2018 príjem v sume 920,- eur mesačne, a to vrátane náhrady príjmu pri dočasnej práceneschopnosti. V júli 2018 mal navrhovateľ čistý príjem vo výške 4.799,74 eur, ktorá suma zahrňovala aj odstupné. Skončenie pracovného pomeru v prípade navrhovateľa nevyhodnotil súd prvej inštancie ako skutočnosť v jeho neprospech, a síce, že by sa sám pripravil o zamestnanie, pretože k ukončeniu pracovného pomeru došlo z objektívnych dôvodov, z organizačných zmien. Zamestnávateľ na dopyt súdu uviedol, že v prvom rade končil pracovný pomer so zamestnancami, ktorí u neho pôsobili najkratšie. Ako ďalšie zmeny na strane navrhovateľa súd zistil, že od 1. augusta 2018 bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie, dávku v nezamestnanosti poberal od augusta 2018 do januára 2019 v priemere 748,56 eur. Po uplynutí lehoty na poberanie dávky je jeho príjmom len dávka v hmotnej

núdzi vo výške 96,30 eur, ktorú poberá od 01.03.2019. Napokon z vykonaného dokazovania vyplynulo, že otec bol práceneschopný od 26. októbra 2018 najskôr pre poranenie zápästia, potom s vysokým tlakom, od 25.01.2019 bol v liečbe pre drvivé poranenie palca. K predmetnému zraneniu došlo tak, že navrhovateľ mal v ruke petardu, ktorou chcel odplašiť zver, zvery, ktoré chodia okolo domu a sú premnožené. Súd prvej inštancie vyjadril presvedčenie, že navrhovateľ manipuloval s pyrotechnikou neodborne a svojím nezodpovedným správaním si spôsobil zranenie, ktoré si vyžiadalo liečenie a ďalšie pokračovanie práceneschopnosti. Ak by takto neriskoval/nehazardoval so svojím zdravím, mohol si namiesto liečenia riadne hľadať prácu, aby si zabezpečil príjem na pokrytie nielen svojich výdavkov, ale aj na platenie výživného na L.. Pokiaľ ide o ďalšie príčiny jeho práceneschopnosti, a síce psychiatrické diagnózy, ani z jednej z lekárskych správ nevyplynulo, že by navrhovateľ mal zníženú schopnosť pracovať, resp. že by nemohol pracovať v noci, tak ako sa to snažil prezentovať na pojednávaní. V súvislosti s duševným ochorením je navrhovateľ práceneschopný od 26.08.2019. Určité náznaky psychických problémov u neho boli prítomné aj v minulosti (viď obsah pripojeného rozvodového spisu) a taktiež bolo zistené, že požíval alkoholické nápoje, pod vplyvom ktorých napr. v noci budil deti. Záverom preto súd prvej inštancie konštatoval, že diagnózy, ktoré boli navrhovateľovi stanovené, nie sú takého vážneho charakteru, pre ktoré by sa znova nemohol zamestnať a dosahovať príjem. Práve opätovné zaradenie do pracovného procesu by mohlo priaznivo vplývať na jeho psychiku. Otec bol v kolektíve obľúbený, brali ho ako prirodzenú autoritu a práve na tom by mal stavať a vyťažiť z toho čo najviac vo svoj prospech. Jeho aktivitu pri hľadaní práce súd prvej inštancie vyhodnotil ako nedostatočnú (nevytvoril si e-mailovú adresu, vo firmách nenecháva životopis, neochota ísť pracovať do väčšej vzdialenosti). S poukazom na uvedené pri hodnotení príjmu navrhovateľa okresný súd nevychádzal z jeho aktuálneho príjmu, ale z potencionálneho, ktorý by mohol dosahovať, ak by sa zapojil do pracovného procesu a ak by neodborne nemanipuloval s petardou, čo si vyžiadalo jeho dlhšiu práceneschopnosť. Inak povedané, pre rozhodnutie v danom spore neboli rozhodujúce zistené skutočné zárobkové a majetkové pomery rodiča, t. j. navrhovateľa, ale jeho reálne zárobkové a majetkové možnosti. Súčasné pomery na strane otca, o ktoré sa pričinil sám svojím konaním, nemôžu byť na ťarchu plnenia si zákonnej vyživovacej povinnosti voči plnoletej dcére, ktorá stále nie je schopná sama sa živiť a je odkázaná výživou na svojich rodičov. Navyše otec okrem plnoletej L., v prípade ktorej súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní konštatoval, že jej pomery zostali nezmenené, už nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Na základe uvedených dôvodov okresný súd návrh navrhovateľa na zníženie výživného zamietol.

2. Pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal súd prvej inštancie z ust. , pričom žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na ich náhradu, keďže v predmetnom konaní nezistil dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať plnoletému dieťaťu ich náhradu. Len samotná skutočnosť, že navrhovateľ podal návrh, ktorý súd vyhodnotil ako nedôvodný, nemožno považovať za okolnosť hodnú osobitného zreteľa pre priznanie nároku na náhradu trov konania. Konanie v tejto veci nevybočilo z rámca ostatných bežných konaní vo veci výživného plnoletých osôb, a to tak z hľadiska hmotného, ako i procesného práva. Zároveň konštatoval, že z príslušných ustanovení upravujúcich konania vo veciach výživného plnoletých osôb nevyplýva účastníkom konania povinnosť dať sa zastúpiť zástupcom, a preto bolo slobodnou voľbou plnoletého dieťaťa zvoliť si zástupcu.

3. Proti výroku II. rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania podalo odvolanie plnoleté dieťa, dcéra navrhovateľa a navrhovala zmeniť napadnutý výrok rozsudku tak, že jej súd prizná náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Poukázala na to, že navrhovateľ vyvolal konanie a od začiatku konania sa nechal zastupovať advokátom i keď nemusel, avšak využil svoje právo. Navrhovateľ je osoba schopná sa samostatne živiť, má svoj príjem, majetok a nie je problém pre neho zaplatiť služby advokáta. Odporkyňa je však študentkou, ktorá z tohto dôvodu nie je schopná sa samostatne živiť a má príjem iba vo forme výživného od navrhovateľa. Tento je vo výške určenej súdom a vychádza z konkrétnych potrieb odporkyne, pričom mimoriadne náklady na právne služby sa tu nepredpokladali. Keďže navrhovateľ bol v konaní zastupovaný advokátom a využíval odbornú právnu pomoc, ak odporkyňa chcela v konaní „vyrovnať sily“, bola nútená si objednať tiež služby advokáta. V súdnom konaní išlo o to, že ju navrhovateľ chcel pripraviť o podstatný zdroj jej príjmu, na ktorom je bytostne závislá. Vynaloženie nákladov na advokáta bolo nevyhnutné vzhľadom na konanie navrhovateľa. A keďže nemá iné zdroje príjmu, musela svoje náklady na právne služby uhradiť z výživného. Prostredníctvom inštitútu náhrady trov konania iba očakávala, že dostane od navrhovateľa späť finančné prostriedky, ktoré boli určené na výživné a takéto očakávanie považovala za spravodlivé. Súd mal z toho dôvodu využiť ustanovenie a priznať odporkyni nárok na náhradu trov konania.

4. Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie aj navrhovateľ (ďalej aj „odvolateľ“). Súdu prvej inštancie vytýkal nesprávne skutkové a právne závery. Ide o odvolacie dôvody podľa a (ďalej len „“). V bližších podrobnostiach uviedol, že okresný súd nesprávne vyhodnotil drvivé zranenie palca navrhovateľa ako skutočnosť, ktorú si sám privodil nezodpovedným správaním. Súd prvej inštancie konkrétne v rámci dokazovania neskúmal, ako konkrétne narábal navrhovateľ s pyrotechnikou, v dôsledku čoho by zistil, či išlo u navrhovateľa o nerešpektovanie pokynov výrobcu alebo o výrobnú vadu. Inak povedané, bez ďalšieho skúmania navrhovateľom namietané skutočnosti je nutné konštatovať, že ide o predčasný skutkový záver súdu, ktorý nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Ako ďalší nesprávny skutkový záver odvolateľ označil konštatovanie súdu prvej inštancie, že diagnózy, ktoré boli u neho stanovené, nie sú takého vážneho charakteru, že by sa nemohol znovu zamestnať a dosahovať príjem. V tejto súvislosti dal do pozornosti odvolacieho súdu prepúšťaciu správu FNsP Žilina zo dňa 18.09.2019, v ktorej je uvedené, že navrhovateľovi bola diagnostikovaná znížená schopnosť vyvíjať energiu, neschopnosť pociťovať radosť a rovnako porucha zaspávania a porucha hĺbky spánku, v dôsledku čoho je zrejmé, že ak má navrhovateľ problém so zaspávaním a s hĺbkou spánku, nie je pre neho vhodná nočná práca, ktorá nepriaznivo pôsobí na bežný denný režim človeka. Na základe uvedenej prepúšťacej správy je možné pripustiť, že navrhovateľ má zníženú schopnosť pracovať (počas noci). Navyše závery okresného súdu sú predčasné aj s ohľadom na trvanie pracovnej neschopnosti navrhovateľa v čase vyhlásenia odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie. Napokon nesprávne sú i skutkové závery okresného súdu o pohodlnosti navrhovateľa ísť pracovať aj mimo svojho bydliska. Okresný súd v dôvodoch svojho rozhodnutia len vo všeobecnosti polemizuje, ako je to prirodzené pre ľudí v súčasnosti dochádzať do zamestnania, avšak bez toho, aby reálnosť týchto ponúk v rámci vykonaného dokazovania skúmal, a to vo väzbe na zemepisnú vzdialenosť, predpokladané časové straty, vyťaženosť cestovných dopravných sietí, ako i vo väzbe na nemalé finančné náklady na dopravu a na ubytovanie. V prípade ponuky zo Strečna súd absolútne nezohľadnil potrebu vynaloženia nemalých finančných nákladov za účelom zabezpečenia individuálnej dopravy navrhovateľa a z toho vyplývajúce dôvodné zníženie príjmu o uvedenú čiastku. Pre nesprávne skutkové zistenia súd prvej inštancie pri právnom posúdení veci nesprávne neprihliadol na schopnosti, možnosti a majetkové pomery navrhovateľa, v dôsledku čoho na nesprávne zistený skutkový stav aplikoval nesprávnu právnu normu o potencionálnom príjme navrhovateľa, pritom z vykonaného dokazovania vyplynulo, že schopnosti otca boli objektívne obmedzené jeho možnosťou sa zamestnať v dôsledku práceneschopnosti prameniacej z diagnostikovanej depresívnej epizódy stredne ťažkej a zmiešanej poruchy osobnosti, pričom práceneschopnosť otca trvala aj v čase vyhlásenia napadnutého rozhodnutia súdu. Okresný súd neprihliadol ani na objektívnu zníženú možnosť navrhovateľa zamestnať sa do budúcnosti v dôsledku diagnostikovanej duševnej poruchy, ktorá sa prejavuje aj poruchou spánku a poruchou hĺbky spánku. Pri tvorbe svojho právneho názoru súd pochybil tiež preto, lebo neprihliadol na skutočnosť, že pracovné ponuky predložené plnoletou dcérou neboli dostupné pre navrhovateľa z dôvodu ich existencie mimo Žilinský kraj alebo v dôsledku vyžadovanej nočnej práce, práce s počítačom či znalosti jazyka. Na základe uvedených dôvodov navrhovateľ odvolací súd žiadal, aby napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil a znížil jeho vyživovaciu povinnosť na dcéru zo sumy 200,- eur na 50,- eur mesačne, a to odo dňa doručenia návrhu otca o zníženie výživného s tým, že znížené výživné je povinný platiť dcére vždy do 15. dňa v mesiaci počnúc právoplatnosťou rozsudku.

5. Odporkyňa v podanom vyjadrení odvolací súd žiadala, aby napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil, stotožňujúc sa s jeho dôvodmi. Uviedla, že v konaní bola preukázaná účelovosť žaloby, najmä s kontextom celkového správania sa navrhovateľa v iných sporových konaniach vedených pred okresným súdom. Niet pochýb o tom, že navrhovateľ má schopnosť pracovať, avšak túto schopnosť nemieni ani nechce aktívne využívať. V konaní nepreukázal opak, teda, že by stratil schopnosť plnohodnotne pracovať. Navrhovateľ nehľadá cestu, ako sa o seba postarať, ale hľadá možnosť, ako sa majú o neho postarať iní. Kto chce pracovať, prácu si nájde doma alebo v zahraničí. Pracujú zdraví ľudia, aj osoby so zdravotným znevýhodnením. Zo žiadnych dôkazov nevyplynula strata spôsobilosti navrhovateľa pracovať do takej miery, že by bol z pracovného života diskvalifikovaný. Navrhovateľ si zvolil naopak pohodlný spôsob života. Prestal mať záujem byť zamestnaný a stratu príjmu z práce sa snaží kompenzovať iným spôsobom, a to minimalizovať svoje výdavky, resp. hľadať nové zdroje príjmov, ktoré by mu umožňovali pohodlný život bez práce. V inom konaní pred okresným súdom požaduje, aby mu formou výživného prispievali jeho deti a bývalá manželka, využíva bezodplatne rodinný dom svojej bývalej manželky na svoje bývanie, napriek tomu, že ho chce užívať bývalá manželka (o povinnosti vypratať tento rodinný dom právoplatne nerozhodol súd a žalobca ho vypratal až v

exekučnom konaní). Pokiaľ navrhovateľ poukazuje na svoje psychické problémy, tieto nevznikli po rozvode manželstva, ale už predtým v minulosti. Nejde o nové okolnosti, ktoré by súd nezvážil už v čase rozhodovania o rozvode manželstva a výživnom. Odporkyňa súdu preukázala existenciu veľkého množstva pracovných miest vhodných pre navrhovateľa, avšak tento nepreukázal svoj záujem, resp. riadne aktivitu hľadania si zamestnania, teda záujem pracovať.

6. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe odvolaní navrhovateľa a plnoletého dieťaťa v intenciách ust. až a bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( , ďalej len „CSP“, a contrario) napadnutý rozsudok potvrdil v zmysle ustanovenia , v spojení s ustanovením konštatujúc vecnú správnosť aj súvisiaceho výroku o trovách konania.

7. Rozsudok okresného súdu je vecne správny. Okresný súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, na základe čoho zistil skutočný stav veci a vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré poukazuje.

8. Prispievať na výživu svojich detí je zákonnou povinnosťou obidvoch rodičov až do času, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť, a ak aj si túto povinnosť rodičia neplnia, môže súd aj bez návrhu určiť rozsah ich vyživovacej povinnosti. Na dosiahnutej životnej úrovni svojich rodičov má právo podieľať sa aj ich dieťa. Aj keď výška výživného výslovne v zákone stanovená nie je, vyplýva zo všeobecne uznávaného hľadiska o tom, že výživným má byť dieťaťu zabezpečená taká životná úroveň, ktorá zodpovedá životnej úrovni rodičov a ktorú by rodičia dieťaťu zabezpečovali, keby žili v spoločnej domácnosti. Tomu zodpovedajú i kritériá pre určenie výšky výživného, ktorými sú jednak schopnosti, možnosti, majetkové pomery povinného rodiča, ako i odôvodnené potreby dieťaťa.

9. Zákon zároveň umožňuje súdu zmeniť predchádzajúce rozhodnutie o určení vyživovacej povinnosti, a to najmä s prihliadnutím na zmenu osobných a majetkových pomerov tak na strane dieťaťa, ako aj rodiča. K vydaniu nového rozhodnutia o výživnom však dôjde len vtedy, ak ide o zmenu závažnejšieho charakteru, pričom skutočnosť, či príslušná zmena dosahuje relevantnú intenzitu pre zmenu rozhodnutia, posúdi súd. Dôvodom na zmenu rozhodnutia však budú len v prípade, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov. Relevantnosť zmeny sa zisťuje porovnaním tvrdených a preukázaných nových pomerov s pôvodnými pomermi významnými z hľadiska určovania vyživovacej povinnosti tak, ako boli zistené v príslušnom spisovom materiáli vzťahujúcom sa k predchádzajúcemu rozhodnutiu.

10. V preskúmavanom prípade súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní dôsledne z uvedených kritérií vychádzal a dôvodne zamietol návrh navrhovateľa na zníženie výživného, keďže nebolo preukázané, že od posledného rozhodovania o výživnom rozsudkom Okresného súdu Čadca sp. zn. zo dňa 26.09.2017 došlo k podstatnej zmene pomerov tak na strane toho času už plnoletého dieťaťa, ako aj na strane povinného rodiča.

11. Plnoleté dieťa L. stále navštevuje strednú školu, jej zdravotný stav je dobrý, jej výdavky sa nezmenili. Hoci tvrdí, že má záujem študovať na vysokej škole, súd prvej inštancie dôvodne na uvedenú skutočnosť nemohol pri rozhodovaní prihliadať, keďže v čase rozhodovania súdu nebolo predložené rozhodnutie o prijatí na štúdium na vysokej škole, ani potvrdenie o štúdiu na vysokej škole. Možno teda uzavrieť, že na strane plnoletého dieťaťa nedošlo od posledného rozhodovania o výživnom k zmene pomerov.

12. K rovnakému záveru možno dospieť aj vo vzťahu k osobe povinnej platiť výživné, k otcovi. Pracovný pomer s predchádzajúcim zamestnávateľom bol ukončený z dôvodu nadbytočnosti dohodou ku dňu 18.07.2018. Otec bol následne od 01.08.2018 vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie na ÚPSVaR Čadca a od 26.10.2018 bol práceneschopný, najskôr pre poranenie zápästia a pre vysoký krvný tlak, od 26.01.2019 do 02.07.2019 z dôvodu drvivého poranenia palca na ruke a od 26.08.2019 z dôvodu hospitalizácie na Psychiatrickom oddelení FNsP Žilina. Vykonané dokazovanie však preukázalo, že i keď došlo k zmene pomerov na strane otca, ktorá by za iných okolností mohla odôvodňovať zníženie výživného, nedošlo k takej zmene pomerov, ktorú možno považovať za zmenu podstatnú či závažnejšiu. Otec po skončení predchádzajúceho pracovného pomeru nevyvíjal úsilie nájsť si iné pre neho vhodné zamestnanie a i keď bol dlhodobo práceneschopný, z vykonaného dokazovania bolo zistené, že si vlastným konaním privodil zranenie ruky a následnú práceneschopnosť. Pokiaľ navrhovateľ namietal,

že okresný súd nesprávne vyhodnotil drvivé zranenie palca ako skutočnosť, ktorú si sám privodil nezodpovedným správaním a neskúmal, ako konkrétne narábal s pyrotechnikou, v dôsledku čoho by zistil, či išlo u navrhovateľa o nerešpektovanie pokynov výrobcu alebo o výrobnú vadu, tu odvolací súd poukazuje, že pyrotechnika predstavuje vždy potencionálne nebezpečenstvo, ktorého si musel byť navrhovateľ pri jej použití vedomý, a teda mohol využiť iný spôsob ochrany majetku pred zverou. Pokiaľ navrhovateľ v tejto súvislosti namieta nedostatočné zistenie skutočného stavu veci, odvolací súd zdôrazňuje, že v konaniach týkajúcich sa výživného plnoletých osôb sa uplatňuje vyšetrovací princíp, t. j. povinnosť súdu zisťovať skutočnú pravdu, resp. pravdu približujúcu sa hmotno-právnym pomerom a ich vyjadreniu v hypotéze hmotno-právnej normy. Preskúmaním obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, prostredníctvom ktorého si zabezpečil dostatočný skutkový podklad pre vydanie napadnutého rozhodnutia. Súd prvej inštancie preto dôvodne nevykonal aj iné dôkazy ako navrhli účastníci, keďže zistil skutočný stav veci v rozsahu potrebnom na vydanie rozhodnutia. Odvolací súd tiež poukazuje na to, že právna úprava neurčuje, ako má súd dôkazy hodnotiť, uvádza len, že súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy ( ) tak, aby bola súčasne dodržaná právna úprava, formálna logika a aby rozhodnutie, resp. jeho odôvodnenie vychádzalo a opieralo sa o zistený skutkový stav, čo v danom prípade bolo splnené. Navrhovateľ netvrdil a ani nepredložil nijaký dôkaz preukazujúci, že by k zraneniu palca došlo v dôsledku chyby v samotnej pyrotechnike. Uvedené platí aj vo vzťahu k argumentácii navrhovateľa, ktorý nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že jeho zdravotný stav nie je tak vážneho charakteru, že by sa nemohol znovu zamestnať a dosahovať príjem. Na preukázanie opaku nepredložil žiaden dôkaz, napríklad znalecký posudok, prípadne rozhodnutie príslušného orgánu o nemožnosti vykonávať prácu pre pokles jeho pracovnej schopnosti. Súd prvej inštancie si vyžiadal správy z FNsP Žilina, od ošetrujúceho lekára a psychiatra navrhovateľa, avšak zo žiadnej zo správ nevyplynulo, že navrhovateľ má zmenenú pracovnú schopnosť, ktorá mu vôbec neumožňuje sa zamestnať. Napokon, navrhovateľ nepreukázal ani žiadnu snahu nájsť si pre neho vhodné zamestnanie. Jeho postoj k hľadaniu práce je veľmi pasívny, nie je napríklad ochotný dochádzať za prácou na väčšiu vzdialenosť, i keď vlastní auto, čo len preukazuje jeho neochotu zamestnať sa a postarať sa nielen o svoje vlastné živobytie, ale aj o svoju dcéru. Uvedené konanie navrhovateľa sa preto javí ako účelové v snahe vyhnúť sa plateniu výživného. Bolo by nespravodlivé pričítať jeho pasivitu v tejto sfére na ťarchu jeho dcéry.

13. Zohľadňujúc tieto skutočnosti súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že otec nevyvíja dostatočnú snahu nájsť si zamestnanie, pričom nebolo preukázané, že vzhľadom na svoj aktuálny zdravotný stav si nemôže nájsť pre neho vhodnú prácu.

14. Pri posudzovaní možností, schopností a zárobkových pomerov navrhovateľa je potom potrebné vychádzať v zmysle ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine z jeho predchádzajúceho zárobku. Uvedené ustanovenie je vyjadrením zásady tzv. potencionality príjmu povinného rodiča, v zmysle ktorej súd pri určovaní výživného neprihliadne len na skutočný príjem povinného rodiča, ale na jeho schopnosti, možnosti a celkové majetkové pomery, t. j. prihliadať k jeho zjavne nevyužitým schopnostiam. Rozhodujúci je potom príjem, ktorý rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje, pretože princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity. V zmysle § 62 ods. 5 Zákona o rodine je rodič povinný plne rešpektovať svoju vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené a s využitím svojich subjektívnych vlastností a pracovných príležitostí si organizovať svoje pracovné aktivity tak, aby mal reálnu možnosť si riadne plniť svoju vyživovaciu povinnosť (obdobne uznesenie Najvyššie súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 30.04.2019). V danom prípade preto súd prvej inštancie dôvodne vychádzal z potencionálneho príjmu otca vo výške zodpovedajúcej jeho predchádzajúcemu zárobku 700,- až 800,- eur mesačne.

15. Odvolací súd preto uzatvára súd prvej inštancie sa v dostatočnom rozsahu vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami, dostatočne zohľadnil existujúce pomery rodičov, vek a odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa. Odvolacie námietky otca plnoletého dieťaťa o nesprávne zistenom skutočnom stave a nesprávnom právnom posúdení nepovažoval odvolací súd za dôvodné. Odvolateľ neuviedol žiadne také okolnosti, na základe ktorých by odvolací súd videl dôvody pre zmenu napadnutého rozhodnutia.

16. Vecnú správnosť vykazuje aj výrok o náhrade trov konania, ktorý sa opiera o ust. . V mimosporových konaniach upravených platí zásada, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Každý z účastníkov si teda sám znáša svoje trovy, ktoré v konaní platil. Zákon však

pripúšťa výnimky, pričom jednu z nich predstavuje aj ust. , ktorý oprávňuje súd priznať náhradu trov konania aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Zároveň pre aplikáciu nie je nevyhnutným predpokladom úspech v konaní. Pokiaľ v súdenom prípade súd prvej inštancie nezistil dôvod na priznanie náhrady trov konania, odvolací súd sa s uvedeným záverom stotožnil. Argumentácia odporkyne, že prostredníctvom inštitútu náhrady trov konania iba očakávala, že dostane od navrhovateľa späť finančné prostriedky, ktoré boli určené na výživné a takéto očakávanie považovala za spravodlivé, nepredstavuje v žiadnom prípade takú okolnosť prípadu, ktorá by odôvodňovala použitie ust. . Ako správne okresný súd zdôraznil, z ustanovení nevyplýva povinnosť účastníkov dať sa zastupovať advokátom. Prejednávaná vec nevykazovala ani znaky zložitosti, resp. zvláštnosti, ktoré by odôvodňovali potrebu zastúpenia advokátom.

17. Z rovnakého dôvodu rozhodol odvolací súd aj o nároku na náhradu trov odvolacieho konania a podľa ustanovenia vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( )