Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3CoKR-37-2019.pdf
PDF · 142.58 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoKR/37/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a členov senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v spore žalobcu Arca Investments a.s., Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, IČO: 35 975 041, zastúpeného spoločnosťou VIVID LEGAL, s.r.o., Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, IČO: 36 807 915, za účasti intervenienta Slovenská správcovská a reštrukturalizačná, k.s., so sídlom Horná 23, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 44 088 833, sídlo kancelárie Južná trieda 48, 040 01 Košice, zn. správcu: S1240, správca úpadcu SLOVAKIA STEEL MILLS, a.s., v konkurze, Priemyselná 720, 072 22 Strážske, proti žalovanému K., zastúpenému spoločnosťou Matejka Friedmannová, s.r.o., Dunajská 48, 811 08 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 248 998, v konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 21.5.2019, č.k. 26Cbi/5/2016-1089, takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok.
II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
III. Intervenientovi n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom určil, že:
I. Dodatok č. 7 k zmluve o úvere č. 21510 zo dňa 27.06.2008 v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 10.07.2009, dodatku č. 2 zo dňa 23.06.2010, dodatku č. 3 zo dňa 25.05.2011, dodatku č. 4 zo dňa 02.09.2011, dodatku č. 5 zo dňa 02.11.2011, dodatku č. 6 zo dňa 02.02.2012, ktorý bol dňa 01.07.2013 uzavretý medzi úpadcom, t.j. spoločnosťou SLOVAKIA STEEL MILLS, a.s., so sídlom Priemyselná 720, 072 22 Strážske, Slovenská republika, IČO: 36 772 623, registrovanou v Obchodnom registri Okresného súdu Košice I, Oddiel: Sa, Vložka číslo: 1419/V a žalovaným, t.j. spoločnosťou K., registrovanou v Obchodnom registri Mestského súdu v Prahe, spisová značka B 3042 je voči konkurzným veriteľom právne neúčinný.
II. Určil, že platby, ktoré úpadca, t.j. spoločnosť SLOVAKIA STEEL MILLS, a.s., so sídlom Priemyselná 720, 072 22 Strážske, Slovenská republika, IČO: 36 772 623, registrovaná v Obchodnom registri Okresného súdu Košice I, Oddiel: Sa, Vložka číslo: 1419/V uskutočnil v prospech žalovaného, t.j. spoločnosti K., registrovaná v Obchodnom registri Mestského súdu v Prahe, spisová značka B 3042, ktorými previedol v prospech žalovaného sumu 4.750.000 €, sumu 3.883.192,14 €, sumu 120.000 €, sumu 570.400 €, t.j. v úhrne sumu 9.323.592,14 €, sú voči konkurzným veriteľom právne neúčinné.
III. Uložil žalovanému, t.j. spoločnosti Česká exportní banka, a.s., so sídlom Vodičkova 34 č.p. 701, 11121 Praha 1, Česká republika, IČ: 630 78 333, registrovanej v Obchodnom registri Mestského súdu
v Prahe, spisová značka B 3042 povinnosť vrátiť do majetku úpadcu tvoriaceho všeobecnú konkurznú podstatu sumu plnenia získaného žalovaným od úpadcu na základe neúčinných právnych úkonov, t.j. v úhrne sumu 9.323.592,14 €,, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Žalobcovi priznal náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% s tým, že o ich výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na rozsudok Okresného súdu Košice I sp.zn. 26Cbi/6/2015 zo dňa 3.7.2018 a Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 4CoKR/27/2018 zo dňa 27.2.2019, v ktorých bolo preukázané, že žalovaný je spriaznenou osobou úpadcu SLOVAKIA STEEL MILLS, a.s.. Mal za to, že žalovaný ako veriteľ vykonával vplyv na riadenie úpadcu/dlžníka a priamo vplýval na jeho rozhodovacie procesy a disponoval širokými oprávneniami. Formálne síce orgány úpadcu rozhodovali o realizácii jednotlivých úkonov, ale tomuto predchádzal schvaľovací proces u orgánov žalovaného, ako aj u jeho akcionára (EGAP) z titulu poistnej zmluvy. V čase urobenia právnych úkonov (uzavretia Dodatku č. 7) a uskutočnenia platieb vo výške 9.323.592,14 € bol žalovaný spriaznenou osobou, pričom žalovaný nepreukázal opak, a teda, že úpadca nebol v čase uskutočnenia predmetných právnych úkonov v úpadku. Dodatok č. 7 k úverovej zmluve č. 21510 podpísal žalovaný dňa 1.7.2013 a úpadca dňa 25.6.2013. V tomto dodatku úpadca ako dlžník a žalovaný ako veriteľ okrem iného dohodli v bodoch / článkoch/ 2.4 a 2.5 (podľa bodu 2.5 /článku/ sa článok 5 zmluvy doplnil o nový článok /bod/ 5.12) zmenu splatnosti úroku a zmenu spôsobu úročenia úveru, v bodoch /článkoch/ 2.9 až 2.12 zmenu podmienok predaja majetku dlžníka (v súvislosti s predajom technológie vodární - hnuteľného aj nehnuteľného majetku), v bodoch /článkoch/ 2.13 a 2.14 doplnenie prípadov porušenia zmluvy. Článok 3. tohto dodatku (špeciálne ustanovenia) stanovuje pre úpadcu zmenu podmienok splácania splátok úveru (bod /článok/ 3.1 Dodatku č. 7), ako aj určenie spôsobu využitia celého výťažku v sume 12.876.270,63 € prijatého od tretej osoby v súvislosti s predajom technológie vodární, na splatenie záväzkov vyplývajúcich, alebo súvisiacich s predmetnou zmluvou o úvere (bod /článok/ 3.2 dodatku). Podľa bodu /článku/ 3.2 výťažky budú použité na financovanie: a) sumy istiny v rámci časti /tranže/ A splatnej 28.02.2013 podľa prílohy č. 1 tohto Dodatku č. 7 vo výške 4.750.000,00 €, b) úroku nakumulovaného k úveru v rámci časti / tranže/ A splatného ku dňu splatnosti úroku, ktorý je 31.12.2012 v sume 3.883.192,14 € a úrokov nakumulovaných k úveru v rámci časti /tranže/ A uvedených v prílohe č. 2 tohto Dodatku č. 7 splatných 15.03.2013, 15.04.2013, 15.05.2013 a 15.06.2013 v sume 120.000,00 €, c) úroku akumulovaného k úveru v rámci časti /tranže/ B a časti /tranže/ C splatného ku dňu splátky úroku, ktorým je 27.01.2013 v sume 570.400,00 €, d) splatných platobných záväzkov dlžníka vyplývajúcich z uvedených zmlúv vo výške 3.124.000,00 €, e) všeobecných obchodných účelov dlžníka v sume 3.672.678,49 €. Podľa bodu / článku/ 3.3 Dodatku č. 7 platobné záväzky dlžníka uvedené v článku /bode/ 3.2 a) až c) boli splnené ku dňu podpisu Dodatku č. 7. Podľa bodu /článku/ 3.4 Dodatku č. 7 úpadca mal zabezpečiť aktívne úplné dispozičné právo k bankovému účtu PB v prospech Ing. Y. ako osoby poverenej žalovaným (veriteľom), pričom v zmysle článku /bodu/ 16.7 Dodatku č. 7 dlžník (úpadca) mal zabezpečiť, aby vždy počas trvania tejto zmluvy najmenej 50% jeho platobného styku bolo uskutočňovaných prostredníctvom bankového účtu PB.
3. Súd prvej inštancie mal za nepochybné, že platby zo strany úpadcu vykonané dňa 26.6.2013 vo výške 9.323.592,14 € boli uskutočnené na základe a v súlade s Dodatkom č. 7 k zmluve o úvere, ktorý bol uzavretý medzi úpadcom a jeho spriaznenou osobou žalovaným, v ktorom sa dojednalo uskutočnenie dotknutých platieb, a to adresne práve z výťažku z predaja hnuteľných vecí Vodného hospodárstva a nehnuteľností Vodného hospodárstva, b) platby ako jednostranné právne úkony realizované v prospech spriaznenej osoby úpadcu, v prospech žalovaného. Dodatok č. 7 ako aj platby predstavujú právne úkony, ktoré napĺňajú všeobecné znaky odporovateľných právnych úkonov a súčasne aj osobitné znaky skutkovej podstaty zvýhodňujúcich právnych úkonov, ktorými došlo k ukráteniu uspokojenia prihlásených pohľadávok ostatných veriteľov podľa ust. § 59 ZKR. V zmysle ust. § 57 ods. 1 ZKR platí, že odporovať možno len tomu právnemu úkonu, ktorý sa týka majetku dlžníka. Úpadca a jeho spriaznená osoba (žalovaný) v Dodatku č. 7 dojednali uskutočnenie platieb adresne práve z výťažku predaja hnuteľných vecí Vodného hospodárstva a nehnuteľnosti Vodného hospodárstva. Následné platby predstavujú jednostranné právne úkony úpadcu, ktorými úpadca reálne disponoval s peňažnými prostriedkami (získanými predajom hnuteľných vecí Vodného hospodárstva a nehnuteľnosti Vodného hospodárstva), ktoré patrili do majetku úpadcu. Uzavretie Dodatku č. 7, v ktorom sa dohodlo zmenšenie majetku úpadcu o sumu platieb a následná realizácia platieb, t.j. dispozícia s peňažnými prostriedkami patriacimi do majetku úpadcu v objeme 9.323.592,14 € nepochybne predstavujú právne úkony týkajúce
sa majetku úpadcu, nakoľko na základe uvedených právnych úkonov (Dodatok č. 7 a platby) došlo k zmenšeniu majetku úpadcu o sumu peňažných prostriedkov, ktoré úpadca získal predajom hnuteľných vecí Vodného hospodárstva a nehnuteľnosti Vodného hospodárstva, t.j. o sumu 9.323.592,14 € a ktoré mali byť použité v prospech všetkých veriteľov za rovnakých podmienok, teda nielen v prospech žalovaného. V dôsledku uzavretia Dodatku č. 7 a uskutočnenia platieb ušli z majetku úpadcu finančné prostriedky, ktoré mali byť použité na proporcionálnu úhradu v danom čase existujúcich a splatných pohľadávok úpadcu. Platba ako prejav vôle smerujúci k splneniu peňažného záväzku je jednostranným právnym úkonom dlžníka. Uvedený právny názor potvrdzuje tak právna doktrína ako aj judikatúra. V zmysle ust. § 59 ods. l a § 57 ods. 1 ZKR platí, že odporovať možno len tomu právnemu úkonu, ktorý zvýhodňuje jedného veriteľa a súčasne ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. V dôsledku uzavretia Dodatku č. 7 a následného vykonania platieb došlo bez osobitného dôvodu k zvýhodneniu žalovaného oproti iným veriteľom úpadcu a súčasne k ukráteniu uspokojenia množstva prihlásených pohľadávok, ktoré existovali v čase uzavretia Dodatku č. 7 a v čase vykonania platieb. Jednou z takých je aj prihlásená pohľadávka žalobcu, ktorá existovala v čase uzavretia Dodatku č. 7 a v čase vykonania platieb. Podľa bodu 18. odôvodnenia rozsudku v čase uskutočnenia predmetných právnych úkonov (v čase uzavretia Dodatku č. 7 k zmluve o úvere a v čase vykonania platieb zo strany úpadcu žalovanému v celkovej sume 9.323.592,14 €) mal úpadca viacerých veriteľov. Je nesporné, že v dôsledku uzavretia Dodatku č. 7 a následného vykonania platieb sa zmenšil majetok úpadcu o peňažné prostriedky vo výške platieb. V dôsledku uzavretia Dodatku č. 7 a následnej realizácie platieb len výlučne v prospech spriaznenej osoby úpadcu - v prospech žalovaného, ušla zo všeobecnej konkurznej podstaty značná časť majetku úpadcu, ktorá mala slúžiť nielen na uspokojenie žalovaného, ale i na uspokojenie veriteľov pohľadávok, ktoré existovali v čase uzavretia Dodatku č. 7, ako aj v čase realizácie platieb. S prihliadnutím na uvedené je zrejmé, že v dôsledku uzavretia Dodatku č. 7 a následného vykonania platieb nedôjde v konkurze k takému pomernému uspokojeniu ostatných veriteľov prihlásených pohľadávok, aké by bolo možné dosiahnuť v prípade, ak by úpadca Dodatok č. 7 neuzavrel a platby nebol vykonal. Predmetné právne úkony zvýhodnili jedného z veriteľov úpadcu a to žalovaného a súčasne ukrátili uspokojenie prihlásených pohľadávok ostatných veriteľov. Uzavretím Dodatku č. 7 a vykonaním platieb došlo aj k ukráteniu uspokojenia pohľadávky žalobcu v rozsahu, v akom by bola pohľadávka uspokojená, keby z majetku úpadcu neušli finančné prostriedky v sume platieb (t.j. v rozsahu v akom by bola pohľadávka uspokojená, keby finančné prostriedky v sume platieb boli úpadcom použité na úhradu všetkých dlhov úpadcu za rovnakých podmienok). Tvrdenie žalovaného, že na základe Dodatku č. 7, resp. predmetnými platbami boli uhradené len splátky úveru, ktoré by boli splatné aj bez uzavretia Dodatku č. 7, nebolo podložené žiadnym dôkazom. Súd prvej inštancie mal za to, že bez uzavretia Dodatku č. 7 by nemohlo dôjsť k vyplateniu časti sumy utrženej za predaj „Vodného hospodárstva“ na splátky úveru a jej príslušenstva a vzhľadom na spriaznenosť úpadcu so žalovaným uspokojenie pohľadávok žalovaného v konkurznom konaní by sa riadilo ust. § 95 ZKR. Nakoľko úpadca splnil svoj peňažný záväzok vyplývajúci z Dodatku č. 7 k zmluve o úvere platbami zo dňa 26.6.2013 v celkovej sume 9.323.592,14 € žalovanému, v zmysle ust. § 63 ZKR je žalovaný povinný poskytnúť do všeobecnej podstaty úpadcu predmetnú sumu.
4. Právne odôvodnil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie ust. § 86 ods. 2 prvá a druhá veta Zákona o konkurze a vyrovnaní (ďalej ZKR), § 59 ods. 1, 3 ZKR, § 57 ods. 1, 2 ZKR, § 62 ods. 1 ZKR, § 9 ods. 1 písm. b/ a § 9 ods. 3 ZKR, § 60 ZKR, § 63 ods. 1 ZKR, § 95 ZKR, § 39 OZ, § 155 ods. 1 ObZ, § 156 ods. 6 ObZ, § 176a ods. 3 ObZ, § 19 ods. 4 Zákona č. 566/2001, § 53a Zákona č. 566/2001, § 45 ods. 3, 4, § 46, § 50 ods. 3. a § 51 ods. 4 až 7 Zákona č. 566/2001, § 53b Zákona č. 566/2001, § 53e Zákona č. 566/2001, § 255 a § 262 CSP.
5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý navrhol, aby odvolací súd žalobu zamietol a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
6. Žalovaný v odvolaní uviedol, že sa nestotožňuje s rozsudkom súdu prvej inštancie v rozsahu všetkých jeho výrokov. Považuje rozsudok v celom rozsahu za nesprávny z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP); z dôvodu, že právne posúdenie veci je nesprávne (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP) a z dôvodu, že súd prvej inštancie aplikoval nesprávne právne normy, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť. Za nesprávne skutkové zistenie považuje zistenia súdu spočívajúce v tom, že žalovaný mal na riadení spoločnosti úpadcu priamy aj nepriamy
vplyv, a preto je spriaznenou osobou úpadcu podľa § 9 ods. 1 písm. b/ a e/ ZKR v spojení s ust. § 9 ods. 3 ZKR. Ku kvalifikovanej účasti žalovaného spoločnosti úpadcu súd dospel na základe obsahu zmluvnej dokumentácie vzťahujúcej sa k úverovému vzťahu úpadcu a žalovaného, a to záložnej zmluvy na akcie a zmluvy o zriadení záložného práva. Žalovaný uviedol, že vzťah žalovaného k úpadcovi nebol zakrytý, pokiaľ žalovaný schvaľoval rozhodnutia kreované manažmentom úpadcu, robil to výhradne za účelom zabezpečenia uspokojenia pohľadávky, a to spôsobom štandardným a nevybočujúcim z rámca daného všeobecnou praxou úverových inštitúcii. Žalovaný nie je spriaznenou osobou úpadcu. Žalobcom označené právne úkony - Dodatok č. 7 zo dňa 1.7.2013 a platby vykonané dňa 26.6.2013 nespĺňajú všeobecné znaky odporovateľných právnych úkonov a osobitné znaky zvýhodňujúcich právnych úkonov. Výrok III. rozsudku považuje žalovaný za nesprávny a nevykonateľný, nakoľko nie je zrejmé, kto je oprávneným subjektom, ktorému má žalovaný plniť. Konkurzná podstata nemá právnu subjektivitu, a preto mal súd ako miesto plnenia určiť správcu úpadcu. K nemožnosti výkonu akcionárskych práv na základe listiny o zriadení záložného práva na akcie, či záložnej zmluvy na akcie, žalovaný uviedol, že výlučne v prípade, ak by boli kumulatívne splnené zmluvne dohodnuté odkladacie podmienky, vzniklo by žalovanému oprávnenie vykonávať hlasovacie práva. Keďže žalovaný nenotifikoval záložcom svoj zámer vykonávať hlasovacie práva, nedošlo ku kumulatívnemu splneniu oboch odkladacích podmienok a žalovanému nevzniklo oprávnenie ani možnosť vykonávať hlasovacie a ďalšie práva spojené s akciami v spoločnostiach úpadcu, alebo SAML, ani uplatňovať vplyv na riadení týchto spoločností. Skutočnosť, že akcionárske práva v spoločnosti úpadcu nepretržite vykonával akcionár SAML, a teda žalovaný nevykonával akcionárske práva, potvrdzujú tiež skutočnosti zapísané v Obchodnom registri vedenom na Okresnom súde Košice I. Dňa 25.11.2014 bol vykonaný zápis do obchodného registra o znížení základného imania úpadcu, na ktoré rozhodnutie nemal žalovaný žiadny vplyv. Dňa 24.6.2015 bol zapísaný ako predseda predstavenstva spoločnosti úpadcu JUDr. Daniel Legeň, bytom Bratislava, Ondrejova 5, ktorému vznikla funkcia dňa 18.6.2015 a tiež na túto zmenu spôsobu konania štatutárneho orgánu žalovaný nemal žiadny vplyv. Do Zbierky listín bola uložená notárska zápisnica č. N 775/2014, Nz 38720/2014, NCRIs 39475/2014, rozhodnutie jedného akcionára a notárska zápisnica N 1018/2014, Nz 59459/2014, NCRIs 63150/2014, rozhodnutie jedného akcionára.
7. Kvalifikovanú účasť žalovaného v spoločnosti úpadcu nepreukazuje ani oznámenie žalovaného, adresované spoločnosti WEST WALL, s.r.o., ktorým žalovaný informoval uvedenú spoločnosť o tom, že prevod akcií emitovaných úpadcom spoločnosťou SAML podlieha v zmysle záložnej zmluvy na akcie súhlasu žalovaného ako záložného veriteľa. Žalovaný tento súhlas s prevodom akcií úpadcu spoločnosti SAML neudelil. Z obsahu tejto listiny je zrejmé, že sa týka akcií úpadcu ako majetku spoločnosti SAML a dispozície s nimi. Preto nie je možné preukazovať takto žiaden vplyv žalovaného na riadenie spoločnosti úpadcu, výlučne vplyv žalovaného ako záložného veriteľa na spoločnosť SAML pri voľnom disponovaní s akciami úpadcu predstavujúcimi v zmysle záložnej zmluvy na akcie predmet záložného práva. Čo sa týka odôvodnenia rozsudku a vplyvu žalovaného v prípade predaja tzv. Vodného hospodárstva úpadcom, k tomuto žalovaný uviedol, že Vodné hospodárstvo bolo ako súbor hnuteľných a nehnuteľných vecí predmetom záložného práva zriadeného úpadcom v prospech žalovaného za účelom zabezpečenia pohľadávky. Preto, ak úpadca mienil pristúpiť k predaju Vodného hospodárstva bez zaťaženia záložným právom, (keďže podľa zmluvnej dokumentácie uzavretej medzi úpadcom (v právnom postavení predávajúceho) a TP 2 (v právnom postavení kupujúceho) bolo nezabezpečenie súhlasu žalovaného s výmazom predmetného záložného práva v stanovenej lehote úpadcom, dôvodom na odstúpenie od zmlúv zo strany kupujúceho), bol žalovaný nepochybne ako záložný veriteľ oprávnený stanoviť parametre, za ktorých bol ochotný vzdať sa tohto záložného práva. V tejto súvislosti je potrebné brať na osobitý zreteľ, že predaj Vodného hospodárstva sa uskutočnil ako súčasť reštrukturalizácie úveru vynútenej neschopnosťou úpadcu splácať pôvodne definované splátky úveru riadne a včas (k ultimu roka 2012 existovala v dôsledku záporného vlastného kapitálu u úpadcu odôvodnená hrozba nedodržania splátkového kalendára). Predaj Vodného hospodárstva spoločnosti TP 2 (ako jedna z podmienok reštrukturalizácie úveru), ktorým sa mali získať peňažné prostriedky na čiastočné splatenie úveru, bol navrhnutý zo strany úpadcu ešte v roku 2012 (viď. Záznam z jednania č. 17851/12/03010 zo dňa 14.6.2012 a č. 36089/12/03010 zo dňa 21.12.2012, priložené v podaní žalovaného zo dňa 12.10.2017, označené ako „Vyjadrenie žalovaného k žalobe žalobcu“ na výzvu súdu zo dňa 25.9.2017, ktoré je v rozsahu označených dôkazov podobné podaniu žalovaného zo dňa 26.9.2017, označenému ako „Vyjadrenie žalobcu“ - založené v pripojenom spise sp.zn. 26Cbi/6/2015), pričom spočiatku žalovaný zastával k navrhovanej transakcii negatívne stanovisko (viď. Záznam z jednania č. 36188/12/03010 zo dňa 21.12.2012 a list žalovaného úpadcovi zo dňa 20.12.2012 - priložené k podaniu žalovaného zo dňa 26.9.2017, označenému ako „Vyjadrenie
žalobcu“ - pripojený spis sp.zn. 26Cbi/6/2015) a realizovaný za zmluvných podmienok, ktoré boli výsledkom negociácie medzi úpadcom a spoločnosťou TP 2. Hoci bolo na minimalizovanie (zmiernenie) úverového rizika žalovaného ako veriteľa zo Zmluvy o úvere žalovaného navrhovaných viacero zmien, úpadcom predloženej zmluvnej dokumentácie, len niektoré z návrhov boli zmluvnými stranami do zmlúv na predaj a užívanie Vodného hospodárstva zapracované (viď. e-mailová správa odoslaná dňa 4.3.2013 z adresy Y. na adresu V. a H., Memorandum vo veci právneho posúdenia zmluvnej dokumentácie ohľadne predaja časti majetku spoločnosti SLOVAKIA STEEL MILLS, a.s. spoločnosti TP 2, s.r.o. zo dňa 7.3.2013, list úpadcu žalovanému zo dňa 12.3.2013, priložený k podaniu žalobcu zo dňa 26.9.2017 označenému ako Vyjadrenie žalobcu - pripojený spis súdu prvej inštancie sp.zn. 26Cbi/6/2015). Nie je pravdou, že by žalovaný vykonával vo vzťahu k úpadcovi riadiaci vplyv, keď pri reštrukturalizácii úveru spočívajúcej predovšetkým v úprave splátok úveru a teda predstavujúcej nováciu záväzkov úpadcu zo Zmluvy o úvere, definoval podmienky jej realizácie. Žalovaný ako zmluvná strana Zmluvy o úvere bol nepochybne v súlade so základnými zásadami záväzkového práva oprávnený predostrieť úpadcovi, ako druhej zmluvnej strane podmienky, za ktorých je ochotný pristúpiť k úpadcom požadovanej zmene Zmluvy o úvere (viď. bod 28. odôvodnenia rozsudku odkazujúci na záznam z jednania č. 17851/12/03010 zo dňa 13.6.2012). Rovnako tak nemôže obstáť, že záver o vykonávaní práv zodpovedajúcich účasti na riadení úpadcu zo strany žalovaného preukazujú vnútorné schvaľovacie procesy v spoločnosti žalovaného, ktorým s prihliadnutím na výšku úveru (pohľadávka žalovaného má výšku 166.176.852,24 €) podliehala zmena Zmluvy o úvere v rozsahu úpadcom požadovanej reštrukturalizácie úveru, a ktoré vyžadovali pred uzavretím príslušného právneho úkonu zo strany žalovaného (nie zo strany úpadcu) schválenie tohto úkonu predstavenstvom a dozornou radou spoločnosti žalovaného (viď. bod 25. odôvodnenia rozsudku odkazujúci list žalovaného zo dňa 1.2.2013, bod 26. odôvodnenia rozsudku odkazujúci list žalobcu zo dňa 3.6.2013), či spoločnosťou EGAP, ktorá úver poistila (viď. bod 57. odôvodnenia rozsudku, bod 26. odôvodnenia rozsudku odkazujúci list žalobcu zo dňa 3.6.2013 a z e-mailu Ing. Y. zo dňa 4.3.2013, adresovaného okrem iných aj predsedovi predstavenstva úpadcu N.. H. D., na základe ktorého bolo zistené, že adresáti boli informovaní o tom, že dozorná rada EGAP schválila reštrukturalizáciu financovania spoločnosti SSM, a.s. za podmienok uvedených v liste.
8. V ďalšej časti odvolania poukázal na skutočnosť, že predmetom tohto konania sú tri samostatné nároky, ktoré si uplatňuje žalobca. Prvý z nich je odporovanie neúčinnosti právneho úkonu Dodatku č. 7 k úverovej zmluve. Žalobca argumentuje, že platby boli vykonané na základe Dodatku č. 7, pričom túto argumentáciu žalobcu si súd prvej inštancie osvojil. Uvedené zistenia súdu prvej inštancie (uvedené v rozsudku) nie je pravdivé. Dodatok č. 7 bol medzi zmluvnými stranami uzatvorený až dňa 1.7.2013 a platby boli uskutočnené pred týmto dodatkom dňa 26.6.2017. Nie je preto objektívne možné spájať Dodatok č. 7 s platbami, ktoré realizoval úpadca v prospech žalovaného, nakoľko dochádza k logickému rozporu. Úpadca bol povinný splácať úver v súlade so Zmluvou o úvere vrátane Dodatkov č. 1 až 6. Dodatok č. 7 neobsahuje žiadny právny titul na uskutočnenie platieb. Dodatok č. 7 má len účtovné vyjadrenie, nakoľko je deklarovaním zmluvných strán o spôsobe plnenia v zmysle § 330 Obchodného zákonníka a spôsobe účtovania splatných splátok úveru. Ak by nedošlo k uzavretiu Dodatku č. 7, úpadca by bol stále povinný použiť peniaze, ktoré zaslal z predaja Vodného hospodárstva na splátku svojho úverového záväzku, keďže táto povinnosť mu vyplýva zo Zmluvy o úvere v znení prvých šiestich dodatkov.
9. Podľa žalovaného o splnení peňažnej pohľadávky až vyhlásením konkurzu hovoriť nemožno, nakoľko platby, ktoré úpadca vykonal v prospech žalovaného, boli splátkami úverového záväzku, ktorých splatnosť vyplynula zo Zmluvy o úvere v znení prvých šiestich dodatkov. Dodatkom č. 7. nedošlo k úprave splatnosti, ale len k opätovnému deklarovaniu splatnosti podľa Zmluvy o úvere v znení prvých šiestich dodatkov. Žalovaný a úpadca deklarovali splatnosť v zmysle § 330 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, t.zn. najprv na príslušenstvo (úroky, úroky z omeškania a náklady spojené s uplatnením pohľadávky) a následne na jednotlivé splátky úveru - tranže.
10. Úpadca dojednaním Dodatku č. 7 nezabezpečil žiaden svoj záväzok, nakoľko uzavretím Dodatku č. 7 mu žiadny nový záväzok nevznikol, resp. ak aj Dodatkom č. 7. došlo k úprave záväzku (práva) medzi žalovaným a úpadcom, išlo o úpravu či nahradenie záväzku (práva) v prospech úpadcu, pričom Zákon o konkurze a reštrukturalizácii sankcionuje možnosťou odporovateľnosti výlučne právne úkony v neprospech úpadcu. Úpadca sa ani z časti nevzdal svojho práva a ani sčasti neodpustil dlh svojho dlžníka (a to skúmanými právnymi úkonmi v predmetnom konaní - Dodatkom č. 7. a platbami). Úpadca
bol na základe zmluvy o úvere v znení prvých šiestich dodatkov v postavení dlžníka a vo všeobecnosti nedisponoval právami v takom rozsahu ako žalovaný v postavení veriteľa (napr. právo veriteľa na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov). Úpadca skúmanými právnymi úkonmi v predmetnom konaní - Dodatkom č. 7 a platbami, nedohodol a neumožnil zánik svojich práv, nakoľko na jeho strane boli prevažne povinnosti a menej práva (pravidelné a náhodné náležitosti právnych úkonov), ktorých žiadne z nich zánik nedohodol ani neumožnil. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že Dodatok č. 7 a platby nespĺňajú všetky zákonom vyžadované znaky ani jednej zo skutkových podstát uvedenej v ust. § 59 ods. 1 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, a teda nejedná sa o zvýhodňujúce právne úkony, ktorým možno účinne odporovať. Preto podľa odvolateľa, zistenia súdu prvej inštancie v bode 65. a 67. odôvodnenia rozsudku sú nesprávne a v dôsledku toho aj výrok rozsudku je nesprávny.
11. Žalovaný má ďalej za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, že platby reálne ukrátili alebo mali potenciál ukrátiť ostatných veriteľov. Platby, ktoré úpadca dňa 26.6.2013 zaslal žalovanému v úhrnnej sume 9.323.592,14 € boli platbami, ktoré boli ekvivalentné tomu, že žalovaný sa vzdal svojho záložného práva na súbor majetku nazvaného ako „Vodné hospodárstvo“. Uskutočnenie týchto platieb nebolo náhodilé, ani urýchlené. Bol to výsledok niekoľkomesačných rokovaní od decembra 2012, keď samotný úpadca žiadal žalovaného z dôvodu svojej nepriaznivej finančnej situácie, aby mohol čiastočne refinancovať svoj úveru voči žalovanému. Ak teda nebolo požiadavkou žalovaného prijímať peniaze, ani modifikovať svoj právny status vo vzťahu k svojim zabezpečovacím inštrumentom, žalovaný nemal žiadnu potrebu vzdávať sa svojho záložného práva výmenou za platby. Prijatie platieb žalovaným zo strany úpadcu v sume 9.323.592,14 € bolo absolútne ekvivalentné tomu, že žalovaný znížil mieru svojich zabezpečovacích inštrumentov. To, že daný úkon uskutočnil za ekvivalentných podmienok je zrejmé vzhľadom k tomu, že následne subjekt, ktorý kupoval toto Vodné hospodárstvo (t.zn. spoločnosť TP 2) financoval nákup tohto majetku úverom z Poštovej banky, a.s. za porovnateľných podmienok.
12. K bodu 68. odôvodnenia rozsudku odvolateľ uviedol, že žalovaný nie je osobou spriaznenou s úpadcom, a preto je nutné konštatovať, že platby mali v danom čase rovnakú hodnotu, ako záložné právo žalovaného, ktoré viazlo na časti súboru majetku úpadcu nazvanom „Vodné hospodárstvo“. Je nepochybné, že každý subjekt, vrátane spoločnosti TP2, s.r.o., ktorá nadobudla Vodné hospodárstvo, mal záujem na nadobudnutí vlastníckeho práva bez právnych vád (zaťažením záložným právom tretích osôb). Vyššie uvedené konanie úpadcu a žalovaného tak plne spadá do bežnej obozretnosti a odbornej starostlivosti zmluvných strán. Výsledkom toho bolo prijatie platieb žalovaným zo strany úpadcu v sume 9.323.592,14 € na jednej strane a ekvivalentné zníženie miery zabezpečovacích inštrumentov žalovaného na strane druhej, a teda zlepšenie hodnoty majetku Vodného hospodárstva. Žalovaný je toho názoru, že zistenia súdu prvej inštancie v bode 65. a 67. odôvodnenia rozsudku sú nesprávne, nakoľko žalobcom označené právne úkony (Dodatok č. 7 a platby) nespĺňajú všetky zákonom vyžadované znaky ani jednej zo skutkových podstát uvedenej v ust. § 59 ods. 1 ZKR, a teda nejedná sa o zvýhodňujúce právne úkony, ktorým možno účinne odporovať. Keďže bolo preukázané, že Dodatok č. 7 a platby (právne úkony medzi žalovaným a úpadcom) sú účinné voči ostatným veriteľom, výrok I. a II. rozsudku je nesprávny, v dôsledku čoho je nesprávny aj nadväzujúci III. výrok rozsudku. Ak nejde o neúčinné právne úkony, nemožno uložiť povinnosť vrátiť plnenie do dotknutej podstaty.
13. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že zotrváva na všetkých svojich písomných a ústnych vyjadreniach prednesených v tomto konaní. K vzťahu spriaznenosti medzi žalovaným a úpadcom trval na tom, že žalovaný vykonával riadiaci vplyv v spoločnosti úpadcu a tento vzťah spriaznenosti je daný z dôvodu kvalifikovanej účasti žalovaného v spoločnosti úpadcu, ktorá predstavovala možnosť žalovaného vykonávať kvalifikovaný vplyv v spoločnosti úpadcu prostredníctvom výkonu akcionárskych práv. Možnosť žalovaného vykonávať kvalifikovaný vplyv v spoločnosti úpadcu má zmluvný základ v najmä v čl. XVI. bod. 16.2. Zmluvy o úvere. V súlade uvedeného ustanovenia predmetnej zmluvy sa žalovaný dostal do právnej pozície rovnajúcej sa právnej pozícii väčšinového akcionára úpadcu. Mal možnosť udeliť alebo neudeliť súhlas s prijatím určitého rozhodnutia úpadcu resp. s vykonaním určitého úkonu v mene úpadcu, ktorý zodpovedá možnosti žalovaného uplatňovať kvalifikovaný vplyv na riadení úpadcu, ktorý je porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim väčšine hlasovacích práv úpadcovi. Ďalej poukázal žalobca na to, že možnosť vykonávať kvalifikovaný vplyv v úpadcovi má ďalej zmluvný základ aj v čl. VII. bod 7.2. Záložnej zmluvy. Žalobca zastáva názor, že kvalifikovanú účasť v úpadcovi zakladá samotná možnosť vykonávania riadiaceho vplyvu žalovaným v spoločnosti úpadcu vytvorená na zmluvnom základe, a to Zmluvy o úvere a Záložnej zmluvy. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu
poukázal aj na to, že vymedzením zmluvných podmienok v Zmluve o úvere, za ktorých bol žalovaný oprávnený vykonávať riadiaci vplyv v spoločnosti úpadcu (vykonávať akcionárske práva) bola založená možnosť žalovaného vykonávať riadiaci vplyv v spoločnosti a tým aj kvalifikovaná účasť žalovaného v spoločnosti úpadcu. Žalovaný vykonával riadiaci vplyv v spoločnosti úpadcu aj schvaľovaním podmienok predaja Vodného hospodárstva úpadcom pre kupujúceho spoločnosť TP 2, ako aj určovaním všetkých podstatných aspektov transakcie, vrátane určenia kúpnej ceny za predaj Vodného hospodárstva a určenia použitia výnosu za predaj Vodného hospodárstva. Žalobca ďalej poukázal na Dodatok č. 7, z ktorého vyplýva spôsob využitia výťažku z predaja Vodného hospodárstva a ktorý bol podkladom, na základe ktorého došlo k realizácii platieb. Dodatok č. 7 predstavuje právny úkon, na základe ktorého došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávok veriteľov v konkurze úpadcu, keďže Dodatok č. 7 určil, že výťažok z predaja Vodného hospodárstva bude použitý na uspokojenie pohľadávky uprednostneného veriteľa, a to žalovaného. Všetky platby vyplývajúce z Dodatku č. 7 súvisia s odporovateľným právnym úkonom a celá transakcia predaja Vodného hospodárstva, vrátane použitia výťažku z jeho predaja bola vopred prerokovaná so žalovaným a realizovaná pod jeho dohľadom.
14. Podľa žalobcu je nepochybné, že uprednostnením uspokojenia úverovej pohľadávky žalovaného vyplývajúcej zo Zmluvy o úvere došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávok ostatných veriteľov prihlásených v konkurznom konaní úpadcu. Žalobca poukázal aj na tú skutočnosť, že v čase realizácie platieb existovala pluralita veriteľov, ktorí si prihlásili svoje pohľadávky do konkurzu úpadcu. Použitím výťažku z predaja Vodného hospodárstva na splatenie úverovej pohľadávky žalovaného, vyplývajúcej zo Zmluvy o úvere, došlo k zvýhodneniu žalovaného oproti ostatným veriteľom, ktorých pohľadávky existovali v čase realizácie platieb a mali byť taktiež uspokojené z výťažku predaja Vodného hospodárstva. Vzhľadom na vyššie uvedeného skutočnosti mal žalobca za to, že súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu posúdeniu, keď dospel k záveru, že Dodatok č. 7 a platby, ako odporovateľné a ukracujúce právne úkony sú voči konkurzným veriteľom neúčinné.
15. Žalovaný v odvolacej duplike zo dňa 23.9.2019 zopakoval skutočnosti uvedené v priebehu konania na súde prvej inštancie ako aj v odvolaní. Poukázal na obsah zmluvných dojednaní v čl. XVI. bod 16.2. Zmluvy o úvere a čl. VII. bod 7.2. Záložnej zmluvy, ktoré podľa názoru žalobcu oprávňovali žalovaného na realizáciu takých právnych úkonov, aké patria len väčšinovému akcionárovi.
16. K odvolaniu žalovaného, ako aj k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu a k odvolacej duplike sa vyjadril intervenient vystupujúci na strane žalobcu. Navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v celom rozsahu. Mal za to, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho správne právne závery. Poukázal na konanie vedené na súde prvej inštancie pod sp.zn. 26Cbi/6/2015, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach pod č.k. 4CoKR/27/2018 a v ktorých konaniach súdy judikovali spriaznenosť žalovaného s úpadcom. Úpadca pred vyhlásením konkurzu podľa intervenienta uskutočnil odporovateľné právne úkony, ktoré spočívali v uzatvorení Dodatku č. 7 k Zmluve o úvere, ako aj úpadca vykonal v prospech spriaznenej osoby žalovaného jednostranné právne úkony - platby, ktorými došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávok ostatných veriteľov. Vo svojom vyjadrení ďalej poukázal intervenient na to, že úpadca bol v čase realizácie odporovateľných právny ch úkonov v úpadku. Žalovaný v súdnom konaní neuniesol dôkazné bremeno a túto domnienku nevyvrátil. Úpadok v súdnom konaní bol jednoznačne preukázaný.
17. Krajský súd v Košiciach, ako odvolací súd (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou - stranou sporu (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 a § 356 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a 380 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
18. Predmetom konania je odporovacia žaloba, ktorou sa žalobca domáha, aby súd určil neúčinnosť právneho úkonu, a to Dodatku č. 7 k Zmluve o úvere č. 21510 zo dňa 27.6.2008, v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 10.07.2009, dodatku č. 2 zo dňa 23.06.2010, dodatku č. 3 zo dňa 25.05.2011, dodatku č. 4 zo dňa 02.09.2011, dodatku č. 5 zo dňa 02.11.2011, dodatku č. 6 zo dňa 02.02.2012, ktorý bol dňa 01.07.2013 uzavretý medzi úpadcom, t.j. spoločnosťou SLOVAKIA STEEL MILLS, a.s., so sídlom Priemyselná 720, 072 22 Strážske, Slovenská republika, IČO: 36 772 623, registrovanou v Obchodnom registri Okresného súdu Košice I, Oddiel: Sa, Vložka číslo: 1419/V a žalovaným, t.j. spoločnosťou K. Q. XXX, XXXXX L. 1, Česká republika, IČ: XXX XX XXX, registrovanou v Obchodnom registri Mestského súdu v Prahe,
spisová značka B 3042 ako aj určil, že platby, ktoré úpadca, t.j. spoločnosť SLOVAKIA STEEL MILLS, a.s., so sídlom Priemyselná 720,072 22 Strážske, Slovenská republika, IČO: 36 772 623, registrovaná v Obchodnom registri Okresného súdu Košice I, Oddiel: Sa, Vložka číslo: 1419/V uskutočnil v prospech žalovaného, t.j. spoločnosti K. exportní banka, a.s., so sídlom P. XX č.p. XXX, XXXXX L. 1, K. republika, IČ: XXX XX XXX, registrovaná v Obchodnom registri Mestského súdu v Prahe, spisová značka B 3042, ktorými previedol v prospech žalovaného sumu 4.750.000,00 €, sumu 3.883.192,14 €, sumu 120.000,00 €, sumu 570.400,00 €, t.j. v úhrne sumu 9.323.592,14 €, sú voči konkurzným veriteľom právne neúčinné. Súčasne žalobca navrhol, ak súd dospeje k záveru o neúčinnosti právnych úkonov, aby uložil žalovanému povinnosť vrátiť do majetku úpadcu tvoriaceho všeobecnú konkurznú podstatu sumu plnenia získaného žalovaným od úpadcu na základe neúčinných právnych úkonov vo výške 9.323.592,14 €.
19. Odvolací súd poukazuje na to, že žalovaným vznesené odvolacie námietky boli vyriešené a zodpovedané súdom prvej inštancie v odôvodnení rozsudku, ktorý podrobne vyargumentoval a spor uzavrel v súlade s právom.
20. Odvolací súd k odvolaciemu dôvodu uvedenému v odvolaní žalovaným, ktorý vyplýva z ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, uvádza, že uvedený dôvod je treba chápať širšie, než len výrok napadnutého rozhodnutia a patrí sem aj posúdenie predbežných otázok, otázok žalovateľnosti nároku, dodržiavanie procesných predpisov upravujúcich otázky, ktoré majú vplyv na správnosť rozhodnutia vo veci samej. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, ku ktorému môže dôjsť použitím iného právneho predpisu, než ktorým mal byť správne použitý, alebo síce aplikáciou správneho právneho predpisu, ale jeho nesprávnym výkladom, alebo aj aplikáciou právneho predpisu v rozpore s jeho inak správnou interpretáciou. Odvolací súd uvádza, že nebol naplnený ani jeden z odvolacích dôvodov uvedených žalovaným v odvolaní. Súd prvej inštancie pri právnom posúdení veci použil správne právne predpisy a tieto aj správne aplikoval na zistený skutkový stav.
21. K otázke spriaznenosti žalovaného a úpadcu, odvolací súd uvádza, že táto bola vyriešená v konaniach vedených na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 26Cbi/6/2015, v zmysle rozsudku zo dňa 3.7.2018, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 4CoKR/27/2019 zo dňa 27.2.2019. Pre posúdenie či niekto má alebo nemá kvalifikovanú účasť na riadení a či je spriaznenou osobou v súlade s ust. § 5 ods. 1 písm. b/ a e/ v spojení s § 9 ods. 3 ZKR sa rozumie možnosť uplatňovať kvalifikovaný vplyv na riadení úpadcu t.j. možnosť uplatňovať vplyv, ktorý zodpovedá aspoň 5% podielu na základnom imaní alebo hlasovacích právach právnickej osoby. Zo Zmluvy o úvere zo dňa 27.6.2008 v znení dodatkov najmä čl. 15.2. písm. a/, čl. 16.2. písm. c/, d/, e/ a g/ vyplýva, že prijatie určitých významných rozhodnutí alebo uskutočnenie právnych úkonov v spoločnosti úpadcu bolo výslovne podmienené predchádzajúcim písomným súhlasom žalovaného, ktoré by inak boli výlučne v kompetencii Valného zhromaždenia úpadcu. Takýmto spôsobom sa žalovaný dostal do pozície rovnajúcej sa právnej pozícii väčšinového akcionára. O existencii kvalifikovanej možnosti uplatňovania vplyvu žalovaného na úpadcu svedčí aj uzavretie Dodatku č. 7 zo dňa 1.7.2013 k Zmluve o úvere, v ktorom úpadca zriadil dispozičné právo k účtu úpadcu vedeného v L. a.s. v prospech žalovaného. Preukázanie priameho vplyvu žalovaného na riadení úpadcu vyplýva aj z listiny žalovaného zo dňa 3.6.2013, ktorý bol adresovaný riaditeľovi úpadcu a z ktorého vyplýva, že výnos z predaja Vodného hospodárstva bude použitý prednostne na úhradu splatných pohľadávok žalovaného, prípadný zvyšok bude použitý na úhradu investícií spojených so zmenou výroby na závitové roxory a „uzavreté liatie“, prípadne na posilnenie CF predávajúceho, z čoho vyplýva, že žalovaný určoval aj použitie výnosu z predaja Vodného hospodárstva a charakter ďalšej výroby podniku úpadcu. Žalovaný sám potvrdil, že mal oprávnenie vykonávať práva spojené s akciami úpadcu, o čom svedčí odopretie súhlasu s prevodom akcií úpadcu na spoločnosť WESTWALL s.r.o.. Vychádzajúc z uvedeného mal odvolací súd za to, že žalovaný mal oprávnenie konať tak, ako by bol sám akcionárom úpadcu a tento vplyv na riadení úpadcu aj vykonával.
22. Odvolací súd mal ďalej za preukázané, že Zmluva o úvere č. 21510 uzavretá dňa 27.6.2008 medzi žalovaným ako veriteľom a úpadcom ako dlžníkom, v zmysle uzavretých dodatkov, založila v prospech žalovaného možnosť uplatňovania vplyvu na riadení úpadcu. Obdobne vykonávať kvalifikovaný vplyv žalovaného na činnosti úpadcu vyplýva aj zo Záložnej zmluvy čl. VII. bod 7.2., ktorý upravuje zmluvné podmienky, za ktorých je žalovaný oprávnený vykonávať všetky práva spojené s akciami úpadcu. Z čl. III. bod 3.2. Dodatku č. 7 k Zmluve o úvere zo dňa 1.7.2013 vyplýva, že výťažok z predaja hnuteľných vecí
Vodného hospodárstva a nehnuteľností Vodného hospodárstva sa použije na vyplatenie neuhradených záväzkov úpadcu voči žalovanému.
23. Základným predpokladom odporovateľnosti právneho úkonu je v zmysle § 57 ods. 4 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, že ide o úkon, ktorý ukrátil uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov. Z obsahu spisu, ako aj prevedeného dokazovania je nesporné, že žalobca mal pohľadávku voči úpadcovi vyplývajúcu zo Zmluvy o úvere uzatvorenej dňa 8.4.2013, ktorá pohľadávka bola prihlásená aj do konkurzného konania a existovala už v čase uzavretia Dodatku č. 7 k Zmluve o úvere medzi žalovaným a úpadcom (t.j. 1.7.2013). Uzavretím Dodatku č. 7 a následným vykonaním platieb po predaji hnuteľných veci Vodného hospodárstva a nehnuteľností Vodného hospodárstva sa zmenšil majetok úpadcu o peňažné prostriedky vo výške platieb, ktoré boli vyplatené žalovanému. Súčasne uzavretím tohto dodatku a následnej realizácii platieb v prospech žalovaného, ktorý je spriaznenou osobou úpadcu, ušla zo všeobecnej konkurznej podstaty časť majetku úpadcu, ktorá mala slúžiť nielen na uspokojenie žalovaného, ale aj na uspokojenie veriteľov pohľadávok, ktoré existovali v čase uzavretia tohto dodatku a v čase realizácie platieb. Predmetné platby predstavujú právne úkony, ktoré napĺňajú osobitné znaky skutkovej podstaty zvýhodňujúcich právnych úkonov podľa § 59 ZKR.
24. Odvolací súd konštatuje, že aj kvalifikovaná účasť žalovaného v spoločnosti úpadcu založila možnosť riadiaceho vplyvu žalovaného v spoločnosti úpadcu na zmluvnom základe, a to Zmluvy o úvere a Záložnej zmluvy. Žalovaný vykonával riadiaci vplyv v spoločnosti úpadcu tým, že schvaľoval podmienky predaja Vodného hospodárstva úpadcu pre kupujúceho - spoločnosť TP 2, ako aj určoval podstatné aspekty transakcie a určenie použitia výnosu z predaja Vodného hospodárstva. Vymedzením zmluvných podmienok v Zmluve o úvere a v Záložnej zmluve bol žalovaný oprávnený vykonávať riadiaci vplyv v spoločnosti úpadcu (vykonávať akcionárske práva) a tým aj kvalifikovanú účasť žalovaného v spoločnosti úpadcu.
25. Odporovacia žaloba slúži k tomu, aby sa zvrátili majetkové pomery úpadcu a aby sa dosiahlo také uspokojenie pohľadávok veriteľov (miera uspokojenia), ako pred vykonaním odporovacieho právneho úkonu. Predpokladom naplnenia účelu odporovacieho právneho úkonu je teda v prvom rade dosiahnutie výroku rozsudku, ktorým sa konkrétny právny úkon určí za neúčinný.
26. Žalovaný vznesením námietok v odvolaní a vo vzťahu k odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie v skutočnosti vyjadroval svoj nesúhlas s výsledkom sporu a právnym posúdením veci súdom prvej inštancie. Žiadne konkrétne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení však nepredložil. Skutočnosť, že žalovaný má odlišný právny názor, než súd prvej inštancie, bez ďalšieho nezakladá a nedokazuje ním tvrdenú vadu uvedenú v § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP.
27. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností odvolací súd uvádza, že sa v celom rozsahu stotožnil so správnym právnym názorom súdu prvej inštancie uvedeným v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, spĺňajúcim všetky požiadavky podľa § 220 ods. 2 CSP, v ktorom sa správne a presvedčivo argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom aj s právnym posúdením veci. Dospel k záveru, že v danom prípade boli splnené všetky podmienky pre rozhodnutie o vyslovení neúčinnosti právneho úkonu (výrok I. a II.) a v nadväznosti na to aj pre žalobcom uplatnený peňažný nárok, ktorého sa domáhal (výrok III.), a ktorý mu bol v súlade s platnou právnou úpravou aj priznaný.
28. Čo sa týka námietky žalovaného ohľadne nezrozumiteľnosti výroku III., k tomuto odvolací súd uvádza, že aj ohľadne tohto výroku sa stotožnil s odôvodnením súdu prvej inštancie, keďže z uvedeného výroku je zrozumiteľné a určité, akú sumu a komu má žalovaný vrátiť, preto potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s ust. § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny.
29. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Keďže bol žalobca v odvolacom konaní úspešný odvolací súd mu priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 2 CSP), rešpektujúc ustanovenie § 251 CSP, v zmysle ktorého je možné priznať len odôvodnené a účelne vynaložené trovy konania.
30. O trovách odvolacieho konania vo vzťahu k intervenientovi rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 CSP a intervenientovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, keďže z obsahu spisu zistil, že žiadne trovy intervenientovi nevznikli.
31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.
V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).