Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19CoP-24-2020.pdf
PDF · 92.36 KB
Case nature
Area
Subarea
19CoP/24/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v právnej veci navrhovateľa (osoby povinnej platiť výživné) E. F., narodeného dňa XX.XX.XXXX, bytom B. XX, proti G. L. , narodenej dňa XX.XX.XXXX, bytom X., Y. XX, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 9. januára 2020, č. k. 9Pc/18/2019-77, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie svojim rozsudkom návrh otca ( osoby povinnej platiť výživné) na zníženie výživného zamietol (výrok I.), o trovách konania vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (výrok II.).
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa zníženia výživného na svoju dcéru zo sumy 170,- eur mesačne na sumu 100,- eur mesačne domáhal z dôvodu, že utrpel úraz (zlomenina zápästia a oboch rúk), v dôsledku ktorého je práceneschopný od 17.05.2019, má zvýšené výdavky na lieky a pomôcky v priemere 100,- eur mesačne a po spočítaní nutných výdavkov mu nezostávajú ďalšie peniaze, čo považoval za zmenu svojich pomerov a dôvod pre zníženie výživného. Dcéra G. s návrhom na zníženie výživného nesúhlasila, nakoľko od septembra 2018 navštevuje Y. školu J. v X., býva na internáte, má výdavky na ubytovanie, cestovné, skriptá a ostatné bežné výdavky.
3. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 25.01.2016 č. k 8P/36/2015-38 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trenčín zo dňa 26.06.2016 č. k. 6CoP/23/2016-80 súd určil výživné u v tom čase maloletej dcéry navrhovateľa v sume 120,- eur mesačne, ktoré mal navrhovateľ poukazovať k rukám matky a určil tiež výživné vo výške 50,- eur mesačne, ktoré bol povinný uhrádzať na vkladnú knižku dcéry. Bol určený nedoplatok na výživnom. Od tejto doby k zmene výšky výživného nedošlo. G. v čase pôvodného určenia výživného študovala na strednej škole (2. ročník), mala bežné výdavky súvisiace s uspokojovaním základných potrieb, žila spolu s matkou a jej mamou, matka na bývanie prispievala mame sumou 200,- eur mesačne. V súčasnosti študuje v 2. ročníku Y.F. J. v X.. Býva na internáte, s čím sú spojené výdavky vo výške 51,- eur mesačne, do školy dochádza autom, náklady na cestu sú vo výške cca 20,- až 30,- eur, má výdavky na zabezpečenie študijných materiálov, je zdravá. Študuje v dennej forme štúdia, počas prázdnin si privyrobila, a to v júni 2019 sumou 280,30 eur, v júli 2019 sumou 634,64 eur a v auguste 2019 sumou 359,24 eur. Ide o jednorazový príjem získaný počas voľna v škole. V priebehu semestra
nepracuje, čo vyplýva z lustrácie v Sociálnej poisťovni. Navrhovateľ dosahoval v čase určenia výživného príjem vo výške 439,- eur, k príjmu poberal cestovné náhrady vo výške 928,- eur mesačne, ktoré boli rovnako pri určení výživného do príjmu zarátané (celková suma od zamestnávateľa mu tak bola vyplácaná v sume 1.367,- eur). Jeho manželka zarábala 381,22 eur. V súčasnosti dosahoval navrhovateľ od januára do apríla 2019 priemerný zárobok 723,16 eur a priemerné cestovné náhrady vo výške 663,75 eur, teda celková suma, ktorá mu bola od zamestnávateľa poukazovaná, bola vo výške 1.386,91 eur. Vzhľadom k tomu, že v polovici mája 2019 utrpel pracovný úraz, začal od mája 2019 poberať nemocenské dávky (v máji dostal ešte aj mzdu vo výške 495,70 eur) a úrazové dávky, pričom jeho priemerný príjem zohľadňujúci všetky úrazové, nemocenské dávky a vyplatenú mzdu za máj 2019 predstavoval v priemere na mesiac sumu 934,33 eur (v období, keď poberal čisto nemocenské a úrazové dávky, by priemer bol vo výške 783,26 eur). Vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu 19.12.2019 uvádzal, že je stále práceneschopný, avšak podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni mal už za november 2019 vyplatený hrubý príjem 625,- eur, z čoho vyplýva, že v tomto období už pracoval. Toto vyplýva aj zo správy Sociálnej poisťovne, podľa ktorej jeho práceneschopnosť trvala do 31.10.2019. Manželka navrhovateľa dosahuje zárobok vo výške 448,- eur mesačne. Navrhovateľ inú vyživovaciu povinnosť nemá. Výdavky, na ktoré poukazoval, sú bežného charakteru (strava, bývanie, mobilné telefóny, poistky), ktoré má v zásade každý človek. Žiadne mimoriadne výdavky navrhovateľ nepreukázal, uvádza síce, že mal výdavky spojené so zdravotným stavom, avšak neuviedol, aké konkrétne a nedoložil doklad o ich vynaložení, preto jeho tvrdenie o nákladoch vo výške 100,- eur na zdravotné pomôcky, či lieky, je iba v rovine tvrdení, i keď nepochybne, vzhľadom k úrazu určité výdavky v tomto smere mal.
4. Vychádzajúc zo všetkých uvedených skutočností súd prvej inštancie dospel k záveru, že na strane otca a dcéry nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by mohla odôvodňovať zníženie výživného. Naopak, náklady na strane dcéry sú nepochybne vyššie, je všeobecne známou skutočnosťou, že náklady dieťaťa pri štúdiu na vysokej škole sú podstatne vyššie ako pri štúdiu na strednej škole (kúpa učebníc, ubytovanie, stravovanie mimo bydliska a podobne). Zníženie výživného by preto v žiadnom prípade nebolo v záujme dcéry. U navrhovateľa síce došlo dočasne k určitému zníženiu príjmu (po dobu 5,5 mesiaca), avšak ani pri takomto znížení príjmu nie je dôvod na zníženie výživného. Ide iba o krátku dobu, pričom aj z príjmu, ktorý navrhovateľ dosahoval, bol schopný v plnej miere uhradiť výživné (po jeho zaplatení by mu stále zostávala suma 613,26 eur - ak vychádzame z príjmu dosahovaného v čase trvania PN) a uspokojovať svoje potreby, ak sa zohľadní, že príjem dosahuje i jeho manželka. Navrhovateľ sa žiadnym iným spôsobom na uspokojovaní potrieb svojej dcéry nepodieľa, všetky zvýšené výdavky sú preto prenášané predovšetkým na matku dcéry. Ak vzniknú vyššie výdavky, otec sa na nich nepodieľa, nezaujíma sa o štúdium dcéry, nestretá sa s ňou, neblahoželá jej k narodeninám či meninám. Suma 170,- eur, ktorú má preto platiť, je zodpovedajúca aktuálnej situácii. V čase, keď dcéra nastúpila na vysokú školu, bol dôvod na zvýšenie výživného, nakoľko jej potreby nepochybne vzrástli. Tak matka dcéry ako i navrhovateľ boli preto povinní tieto jej zvýšené výdavky pokrývať. Je zrejmé, že tieto pokrývala matka maloletej. Otec sám k zvýšeniu výživného nepristúpil. Navyše je potrebné uviesť, že navrhovateľ dal návrh na zníženie výživného14.10.2019, teda krátko pred skončením jeho pracovnej neschopnosti, pričom neuviedol žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré mu bránili v tom, aby návrh podal skôr. Výživné plnoletých detí sa upravuje iba na návrh (§ 65 ods. 3 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine). I z tohto dôvodu súd prvej inštancie k zníženiu výživného nepristúpil, pretože by bolo možné k nemu pristúpiť až od 14.10.2019, teda doby bezprostredne predchádzajúcej ukončeniu práceneschopnosti. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 62, § 75, § 78 zákona o rodine, o trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.
5. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie navrhovateľ a domáhal sa, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a jeho návrhu v celom rozsahu vyhovel. Vytýkal súdu prvej inštancie, že nedostatočne zohľadnil jeho zárobkové možnosti a dávky počas práceneschopnosti, nakoľko suma vyplatená v novembri 2019 vo výške 625,- eur bola trinásty plat za celý rok 2019, nešlo teda o riadny plat, nakoľko bol v tom čase stále práceneschopný. Nie je pravdou, že jeho práceneschopnosť trvala do 31.10.2019, táto skončila až dňa 01.02.2020, o čom predložil potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti. Dôvodil, že dňa 27.01.2020 bol opätovne hospitalizovaný na neurologickom oddelení vo Y. X. V. s diagnózou H čiže jeho práceneschopnosť bude trvať ďalšie 2 - 3 mesiace. Potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti súdu doručí, keď bude vyhotovené. Zastával názor, že súd prvej inštancie nedostatočne zohľadnil jeho celkové príjmy a výdavky jeho a jeho manželky s výdavkami matky a dcéry G.. Jeho zárobkové pomery sa zmenili a žiada preto, aby výživné bolo znížené.
Vytýkal tiež, že v rozsudku nie sú uvedené príjmy matky a starej matky dcéry G., s ktorými žije v spoločnej domácnosti, bol uvedený iba jeho príjem a príjem jeho manželky.
X. G. L., dcéra navrhovateľa, uviedla, že so znížením výživného nesúhlasí z dôvodu, že dočasná práceneschopnosť navrhovateľa nie je počas celej doby jej štúdia a nie je isté, že bude trvať 2 - 3 mesiace, ako uviedol, ide len o jeho odhad. V novembri mal príjem 625,- eur a zabudol uviesť, že mal príjem i z práceneschopnosti.
7. Vyjadrenie bolo doručené navrhovateľovi dňa 28.04.2020. Ďalšie písomné vyjadrenia k veci dané neboli.
8. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 65 a § 66 CMP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť ako vecne správny.
9. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva priamo zo zákona (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine) a plnenie tejto vyživovacej povinnosti trvá dovtedy, kým deti (aj po dosiahnutí plnoletosti) nie sú schopné samostatne sa živiť. Výživou dieťaťa, na ktorú obidvaja rodičia prispievajú, sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa, teda nielen zabezpečovanie jeho odôvodnených hmotných potrieb (jedlo, ošatenie, obuv, atď.), ale aj tých, ktoré sú dôležité pre jeho vzdelanie a všestranný vývoj (náklady na štúdium - cestovné, ubytovanie v prípade štúdia mimo miesta bydliska, študijné pomôcky a literatúra a pod., náklady na kultúrne, športové, rekreačné potreby a vyžitie pod.).
10. Základnými kritériami na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom sú predovšetkým schopnosti, možnosti a majetkové pomery obidvoch rodičov (§ 62 ods. 2 prvá veta Zákona o rodine) s prihliadnutím na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine). Pri určovaní vyživovacej povinnosti súd prihliada i na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a uspokojuje potreby jeho bývania.
11. Odôvodnené potreby dieťaťa môžu byť rôzne podľa okolností jednotlivého prípadu. Sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a pod. Zároveň sú však bezprostredne ovplyvňované reálnymi schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Pokiaľ sú tieto obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Pri rozhodovaní o výživnom je nevyhnutné uvažovať tiež o potrebách vyskytujúcich sa nepravidelne za dlhšie obdobie, prípadne o potrebách celkom náhodných, uspokojenie ktorých vyžaduje spravidla vyššie náklady.
12. Schopnosti a možnosti rodičov má súd zhodnotiť zo všetkých relevantných hľadísk, najmä z hľadiska ich veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možnosti ich uplatnenia a pod., pričom vychádza zo zásady možnosti dosiahnutia príjmu a nie iba z faktického stavu. Majetkové pomery rodičov treba zohľadňovať a posudzovať nielen podľa vykazovaného príjmu, ale aj podľa celkovej hodnoty nadobudnutého majetku (hnuteľných vecí, nehnuteľností, pohľadávok, úspor alebo iných majetkových úžitkov a pod.), resp. podľa ich celkovej životnej úrovne, na ktorej má právo podieľať sa aj dieťa. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy také jeho výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť, to znamená, že aj takéto výdavky považuje za príjem rodiča, z ktorého vychádza pri rozhodovaní o výške výživného.
13. V priebehu plnenia súdom stanoveného výživného dochádza plynutím času k zmene skutočností, na základe ktorých bol stanovený rozsah vyživovacej povinnosti povinného rodiča. K takejto zmene dochádza spravidla zvýšením odôvodnených potrieb oprávneného (dieťaťa), alebo zmenou v zárobkových možnostiach povinného (rodiča). Ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine preto umožňuje súdu, aby v prípade zmeny pomerov bolo zmenené súdne rozhodnutie o výživnom. Súdna prax ustálila, že zmena pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu výživného stanovenú súdom, musí byť takej povahy, aby bol daný reálny dôvod zmeniť už vydané súdne rozhodnutie. Zákonnými kritériami zostávajú odôvodnené potreby dieťaťa a schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča.
14. Posúdiť možností a schopností povinného rodiča znamená posúdiť schopnosti a možnosti tohto rodiča dosiahnuť zárobok, resp. príjem, z ktorého sa výživné uhrádza. Schopnosť rodiča dosiahnuť takýto zárobok je daná okolnosťami subjektívnymi, pričom možnosti rodiča sú dané okolnosťami objektívnymi.
15. V danej veci z obsahu spisu vyplýva, že naposledy bola vyživovacia povinnosť otca k dcére G. určovaná v roku 2016, v tom čase študovala druhý ročník strednej školy a mala bežné výdavky súvisiace s uspokojovaním základných potrieb. V súčasnosti G. študuje v druhom ročníku Y.F. J. v X., býva na internáte, s čím sú spojené výdavky na ubytovanie, na cestovné, na študijné materiály a ostatné náklady spojené so štúdiom na vysokej škole ako i náklady na stravu, oblečenie, kultúrne vyžitie a podobne). Z tohto pohľadu sa javí, že v prípade, že by nedošlo k úrazu otca, bolo by dôvodné zvýšenie výživného pre plnoletú dcéru G. zo strany otca. Zvýšené odôvodnené potreby oprávnenej hradí výlučne jej matka. Navrhovateľ dosahoval v čase predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom príjem vo výške 439,- eur a poberal cestovné náhrady vo výške 928,- eur mesačne, ktoré síce netvoria jeho príjem, ale ide o sumu, z ktorej sa v značnej miere môžu uspokojovať potreby navrhovateľa v čase výkonu jeho práce, čiže i na tento príjem súd pri určení výšky výživného prihliada. Od januára do apríla 2019 navrhovateľ dosahoval priemerný zárobok 723,16 eur a priemerné cestovné náhrady vo výške 663,75 eur. Od mája 2019 v dôsledku pracovného úrazu navrhovateľ začal poberať nemocenské dávky spolu s úrazovými dávkami, ktorých priemer predstavoval sumu 783,26 eur, v mesiaci november 2019 mu bol vyplatený hrubý príjem 625,- eur (navrhovateľ udáva, že sa jednalo o trinásty plat). Sociálna poisťovňa, a. s. Bratislava súdu svojim podaním zo dňa 5. decembra 2019 uviedla, že navrhovateľ dávky nemocenského poistenia poberal do 31.10.2019, z ktorého dôvodu súd prvej inštancie mal za to, že od 1. novembra je riadne zamestnaný.
16. Navrhovateľ dôvodil, že jeho práceneschopnosť trvala až do 31.01.2020, pričom od 27.01.2020 opätovne ochorel, bol hospitalizovaný a jeho práceneschopnosť bude pokračovať 2-3 mesiace. Odvolací súd zastáva názor, že v danej veci nie je významné, či práceneschopnosť navrhovateľa skončila 31.10.2019 alebo až 31.01.2020, ako tvrdil navrhovateľ (v rozpore s údajom Sociálnej poisťovne a.s.), nakoľko výška jeho nemocenských a úrazových dávok v priemere vo výške 783,26 eur mesačne spolu s príjmom v mesiaci november 625,- eur je dostatočný príjem na plnenie jeho vyživovacej povinnosti voči dcére G. v doposiaľ stanovenej výške 170,- eur mesačne. Uvedená výška výživného zodpovedá jednak nárokom oprávnenej ako študentky denného vysokoškolského štúdia (mimo miesta svojho bydliska), ako i preukázanému príjmu navrhovateľa, a to i s prihliadnutím k jeho nákladom vo výške 100,- eur mesačne súvisiacim s jeho úrazom. Pokiaľ navrhovateľ dôvodil, že od 27.01.2020 je opätovne práceneschopný a hospitalizovaný, odvolací súd konštatuje, že dôkaz o tomto svojom tvrdení odvolaciemu súdu do jeho rozhodnutia nepredložil napriek tomu, že predloženie listinného dôkazu o svojom tvrdení deklaroval v podanom odvolaní. Uvedené tvrdenie navrhovateľa preto odvolací súd nemal za preukázané.
17. Z týchto dôvodov odvolací súd konštatuje, že príjem otca v čase predchádzajúceho určenia výživného pre G. (v tom čase maloletú), študentku strednej školy, bol vo výške 439,- eur, poberal cestovné náhrady, ktoré sú prioritne určené na kompenzáciu zvýšených nákladov ich poberateľa v čase jeho pracovných ciest, v súčasnosti poberá nemocenské a úrazové dávky v priemere vo výške 783,26 eur mesačne, G. je študentkou denného vysokoškolského štúdia. Z tohto dôvodu odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie nevzhliadol dôvod na zníženie výživného zo strany navrhovateľa pre dcéru G..
18. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
19. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu .
20. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).