Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_28P-36-2020.pdf
PDF · 102.59 KB
Case nature
Area
Subarea
28P/36/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Hanou Posluchovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: G. I., nar. XX.XX.XXXX, D. I., nar. XX.X.XXXX, Z. I., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/a, Bratislava, deti matky: I. Č., nar. XX.XX.XXXX, bytom ubytovňa S., G. X, H., trvale bytom: G. XX, H., a otca: Z. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. X, H., o návrhu matky na zvýšenie výživného takto
rozhodol:
I. Zvyšuje sa vyživovacia povinnosť otca na maloletého: G. I., nar. XX.XX.XXXX, zo sumy 30,-eur mesačne na sumu 50,-eur mesačne, ktorú je otec povinný uhrádzať vždy do 15.dňa v mesiaci do rúk matky počnúc dňom 23.1.2020.
Zročné výživné na maloletého: G. I., nar. XX.XX.XXXX, za obdobie od 23.1.2020 do 30.6.2020 v sume 105,80 eur je otec povinný uhradiť k rukám matky do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
Zvyšuje sa vyživovaciu povinnosť otca na maloletú: D. I., nar. XX.X.XXXX, zo sumy 30,-eur mesačne na sumu 50,-eur mesačne, ktorú je otec povinný uhrádzať vždy do 15.dňa v mesiaci do rúk matky počnúc dňom 23.1.2020.
Zročné výživné na maloletú: D. I., nar. XX.X.XXXX, za obdobie od 23.1.2020 do 30.6.2020 v sume 105,80 eur je otec povinný uhradiť k rukám matky do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
Zvyšuje sa vyživovaciu povinnosť otca na maloletého: Z. I., nar. XX.X.XXXX, zo sumy 30,-eur mesačne na sumu 50,-eur mesačne, ktorú je otec povinný uhrádzať vždy do 15.dňa v mesiaci do rúk matky počnúc dňom 23.1.2020.
Zročné výživné na maloletého: Z. I., nar. XX.X.XXXX, za obdobie od 23.1.2020 do 30.6.2020 v sume 105,80 eur je otec povinný uhradiť k rukám matky do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k. 13P/111/2017-43 zo dňa 26.4.2018 vo výroku o výživnom zo strany otca na maloleté deti: G. I., nar. XX.XX.XXXX, D. I., nar. XX.X.XXXX, Z. I., nar. XX.XX.XXXX.
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 23.01.2020, doplneným v podaní doručenom dňa 13.05.2020 sa matka domáhala zvýšenia výživného na maloleté deti I. : G. (X rokov), D. (Xrokov) Z. Z. (X rokov) zo sumy 30,- eur na sumu 50,- eur mesačne. Svoj návrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti
otca odôvodnila tým, že maloletý G. a D. od septembra 2019 navštevujú X. ročník základnej školy, a Z. nastúpi do X.ročníka od nasledujúceho školského roka, s čím súvisí zvýšenie nákladov na povinnú školskú dochádzku. Momentálne s deťmi ako aj s najmladšou dcérou býva v krízovom centre, pričom poberá rodičovský príspevok a detské prídavky spolu vo výške 318 eur mesačne. Z tohto príjmu hradí nájomné, stravu, oblečenie, školské potreby detí aj všetky ostatné náklady. Deti by radi chodili na krúžky, ale nemôže si to dovoliť.
2. Otec sa k návrhu na zvýšenie výživného, ktorý mu bol doručený na adresu evidovaného trvalého pobytu podľa § 111 ods. 3 C.s.p. ako aj zverejnením na úradnej tabuli a webovej stránke súdu podľa § 116 ods. 2 C.s.p. nevyjadril.
3. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom matky, kolízneho opatrovníka, oboznámil sa s listinnými dôkazmi založenými v spise, a to najmä s potvrdením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny o príjme matky, rodnými listami maloletých detí, pripojeným spisom Okresného súdu Bratislava IV sp.zn. 13P/111/2017, lekárskym potvrdením o zdravotnom stave matky, poštovými poukážkami, pokladničnými dokladmi ako i ďalším obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:
4. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 13P/111/2017-43 zo dňa 26.04.2018 boli maloleté deti I.: G., D., Z. a T. (nar. X.X.XXXX) zverené do osobnej starostlivosti matky s tým, že je oprávnená maloleté deti aj zastupovať a spravovať ich majetok, pričom otcovi bola určená vyživovacia povinnosť vo výške 30 € mesačne na každé z detí, ktorú bol otec zaviazaný uhrádzať vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky.
5. V čase posledného rozhodovania súdu o výživnom boli maloleté deti v predškolskom veku a navštevovali MŠ. Matka mala vyživovaciu povinnosť okrem G., D. Z. Z. aj k maloletej T., s ktorou bola na materskej dovolenke. Bývala s deťmi na ubytovni Q.. Otec mal dve ďalšie vyživovacie povinnosti k maloletým deťom M. - Y. Z. S., pričom na ich výživu neprispieval. Otec mal ukončené stredné stavebné odborné vzdelanie bez maturity (odbor: murár). Bol dlhodobo bez bydliska a bez riadnej práce, pretože iba brigádoval, zarobil 400-500 eur, na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie evidovaný nebol.
6. Maloletý G. a D. v septembri 2019 nastúpili na C. G. základnej školy, kde Z. nastupuje od septembra t.r.. Okrem bežných výdavkov (na bývanie, stravu, oblečenie, hygienu) matka v priebehu konania deklarovala ďalšie výdavky na maloleté deti spojené predovšetkým s nástupom detí do školy (školská jedáleň 10 eur/mes. na dieťa, školský klub detí 20 eur/mes. na dieťa). Čo sa týka mal. G., mierne zvýšený výdavok je spojený tiež v súvislosti s medikamentóznou liečbou Z..
7. Matka maloletých nie je zamestnaná, poberá rodičovský príspevok vo výške 270 eur mesačne a prídavky na dieťa (od jan. 2020 v sume 24,95 eur mesačne), pričom 6.3.2020 sa jej narodilo ďalšie dieťa
- mal. Y.. Matka s deťmi býva v krízovom centre S. na G. X D. H. s mesačným nákladom na bývanie v sume 42 eur. Matka má diagnostikovaný S. U. X, pričom jej zdravotný stav si vyžaduje dodržovanie prísnych diétnych opatrení, ako aj liečbu perorálnymi Z. a tiež primeranú pohybovú aktivitu.
8. Otec má dve ďalšie vyživovacie povinnosti k maloletým deťom M.- Y., ktorý má t.č. XX rokov a S., ktorý má t.č. XX rokov a tiež mu podľa vyjadrenia matky na pojednávaní pribudla vyživovacia povinnosť k mal. Y., nar. X.X.XXXX, kde však dosiaľ nedošlo k súhlasnému vyhláseniu rodičov o otcovstve maloletého dieťaťa, ktorého otec je v rodnom liste neuvedený. Podľa lustrácií súdu v Sociálnej poisťovni v priebehu posledného roka (t.j.od 06/2019 do 06/2020) otec pracoval iba príležitostne prevažne na dohodu o pracovnej činnosti s vymeriavacími základmi v rozpätí od 57,45 eur do 140,60 eur.
9. Súd pojednával v neprítomnosti otca, ktorý sa na pojednávanie nedostavil, hoci bol riadne predvolaný z adresy podľa Registra obyvateľov Slovenskej republiky, pričom iný pobyt otca sa súdu zistiť nepodarilo.
10. Matka v konaní pred súdom uviedla, že na podanom návrhu trvá. Pobyt otca jej nie je známy, videla ho naposledy v decembri 2019, ani novonarodeného syna Y. otec dosiaľ nevidel. Sem tam jej od decembra volal, ale jeho aktuálne číslo jej nie je známe, nakoľko čísla stále mení. Otec je podľa nej nemajetný. Vzdelanie má základné, hovoril jej, že opravoval autá. Teraz výživné neplatí. Čo sa týka zdravotného stavu detí, tak G. má diagnostikované Z.. Bral aj lieky, hoci aktuálne ich má kvôli vedľajším účinkom vysadené. Doplatok na lieky bol 1-2 eur mesačne, ale bude musieť riešiť predpísanie nových
liekov pre G.. D. aj Z. sú zdraví. Mladšia dcéra T. je zdravá, len je na ňu naviazaná, preto bola s ňou na predĺženej rodičovskej dovolenke. V marci sa jej narodil syn Y., má reflux a koliky. S deťmi jej pomáha mama (stará matka mal. detí), inak by to nezvládala. G. a D. sú C. na ZŠ, od septembra idú do S. ročníka. Náklad na školskú jedáleň je na každého 10 eur mesačne, 20 eur mesačne stojí školská družina, do ktorej deti chodia od januára. Z. bol doteraz doma, ale od septembra ide do T. ročníka F. F.. Inak má s deťmi len bežné výdavky primerané veku: na stravu, oblečenie, hygienu. Býva sama s deťmi v krízovom centre, kde je platba 42 eur mesačne.
11. Kolízna opatrovníčka v konaní pred súdom so zvýšením výživného súhlasila. Poukázala na to, že matkou žiadané výživné je minimálne s ohľadom na potreby detí primerané ich veku.
12. Podľa § 26 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“), ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
13. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
14. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
15. Podľa § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
16. Pre rozhodnutie o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti určenej predchádzajúcim právoplatným rozhodnutím súdu je potrebné mať na zreteli ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, aj ust. §157 Civilného mimosporového poriadku (C.m.p.), podľa ktorého rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery. Ustanovenie § 157 C.m.p. výslovne umožňuje zmenu rozsudku, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Pritom nie je rozhodujúce, či ide o plnenie vyživovacej povinnosti určenej súdom alebo o plnenie dohody. Hmotnoprávna podmienka zmeny súdneho rozhodnutia o výživnom je upravená v ustanovení § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Podľa tohto ustanovenia dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Aby súd teda mohol vo veci výživného rozhodnúť inak, nevyhnutnou podmienkou je zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadať ku všetkým skutočnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Nestačí len úvaha o tom, že je doterajšie výživné neprimerané. Touto zásadou sa musel súd riadiť aj pri rozhodovaní o návrhu na zvýšenie (zmenu) vyživovacej povinnosti otca v tomto konaní. Právne relevantné pre rozhodnutie o podanom návrhu je teda to, či sa zmenili okolnosti na strane oprávneného dieťaťa alebo na strane povinného rodiča, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. Takouto zmenou môže byť napríklad podstatne vyšší vek dieťaťa a s tým spojený nárast nevyhnutných nákladov, zmena zdravotného stavu na strane subjektu oprávneného alebo povinného z vyživovacej povinnosti, nástup dieťaťa do školy vyššieho stupňa, podstatná zmena výšky pravidelného príjmu jedného z rodičov, zmena majetkových pomerov, prípadne zmena počtu vyživovaných osôb u rodičov. Posúdením všetkých zmien v pomeroch účastníkov konania, ku ktorým došlo od poslednej úpravy, sa sleduje zámer, aby súd mohol vyhodnotiť, či skutočne došlo k takej zmene pomerov účastníkov konania, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia.
Súd pri rozhodovaní o zmene výšky vyživovacej povinnosti musí posúdiť všetky zmeny pomerov účastníkov, ku ktorým došlo od poslednej úpravy komplexne, pričom súd zohľadňuje aj starostlivosť o spoločnú domácnosť, ktorú je potrebné považovať za plnenie vyživovacej povinnosti. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti súd vychádza aj zo zásady úmernosti, teda zo zásady, že životná úroveň dieťaťa sa má prispôsobiť životnej úrovni ostatných členov rodiny.
17. Inštitút výživného slúži na zabezpečovanie a úhradu osobných potrieb dieťaťa. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom predstavuje jeden z najzákladnejších pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky slabšej skupine osôb spoločnosti - deťom. „Výživou“ dieťaťa, na ktorú prispievajú obidvaja rodičia, sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Zahrňuje teda aj uspokojovanie iných potrieb než je strava, napr. náklady na zdravotnú starostlivosť, lieky, ošatenie, hygienické potreby, cestovné, školské potreby, aktivity voľného času, či bývanie. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliada a berie do úvahy nielen schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov, ich životnú úroveň ale i odôvodnené potreby dieťaťa a takisto i to, ako sa ktorý z rodičov a v akej miere osobne o dieťa stará.
18. Súd vykonal porovnanie pomerov dôležitých pre úpravu výživného pre maloleté deti: G. (X rokov), D. (Xrokov) Z. Z. (X rokov) tak v pôvodnom, ako i v tomto konaní. Pokiaľ ide o majetkové pomery oboch rodičov, tieto sa od posl. rozhodnutia súdu nezmenili. Rovnako súd nezistil zmenu ani v zdravotnom stave otca, schopnostiach a možnostiach oboch rodičov, pričom matke sa narodilo v marci t.r. ďalšie dieťa, mal. Y., u ktorého otcovstvo je však dosiaľ neurčené. Matka je dispenzarizovaná v S. ambulancii už od 09/2011 pôvodne však s dg. K., neskôr s dg. S. U. X - t.č. s prísnymi S.É. obmedzeniami. Matka je rovnako ako v pôvodnom konaní na rodičovskej dovolenke a poberá iba štátne sociálne dávky (rodičovský príspevok od 01/2020 vo výške 270 eur a prídavky na deti á 24,95mes. na každé z detí). Súd nezistil zmenu vo výdavkoch rodičov na bývanie, pričom otec napriek výzve súdu svoje výdavky na bývanie ani nedokladoval. Príjem otca v čase rozhodovania tun. súdu sa v porovnaní s príjmom ním deklarovaným v pôvodnom konaní podľa lustrácií v Sociálnej poisťovni znížil, je však potrebné konštatovať, že nie je zrejmé, z akého dôvodu sa otec riadne nezamestná s ohľadom na množstvo pracovných príležitostí v regióne, kde žije.
19. Pokiaľ ide o pomery maloletých detí, tak súd dospel k záveru, že na ich strane rozhodne došlo k takej ich zmene, ktorá odôvodňuje čiastočné zvýšenie vyživovacej povinnosti otca. Od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti (právoplatnosti rozhodnutia) uplynuli cca 2 roky. maloleté deti sú školopovinné. Potreby maloletých detí sa teda primerane veku zmenili. Nárast nákladov na životné potreby maloletých je spojený predovšetkým s ich nástupom na C. stupeň základnej školy. Ďalej je potrebné zohľadniť náklady na stravu, oblečenie a obuv, ktoré rozhodne v súvislosti s rastom a vekom maloletých detí od posledného rozhodovania súdu vzrástli. Nemožno opomenúť ani náklady na bežnú drogériu (pranie, čistiace prostriedky), kozmetiku/hygienu, cestovné minimálne v MHD, kultúrne a športové potreby maloletých primerané veku. Navyše súd konštatuje, že maloletému G. bolo diagnostikované Z., čo tiež predstavuje ďalšie nevyhnutné náklady a zvýšenú osobnú starostlivosť zo strany matky. Pri zohľadnení výlučnej osobnej starostlivosti matky (zabezpečovanie bývania a starostlivosti o chod domácnosti, nákup ošatenia a obuvi, zabezpečovanie zdravotnej starostlivosti, trávenia prázdnin a voľného času, školskej dochádzky detí a komunikácie so školou, ktorú maloleté deti navštevujú a pod.) tak súd dospel k jednoznačnému záveru, že v čase vyhlásenia rozhodnutia súdu boli splnené zákonné podmienky na primerané zvýšenie výživného zo strany otca. Na výdavkoch na maloleté deti sú povinní sa podieľať obaja rodičia podľa svojich schopností a možností, pričom je potrebné zohľadniť tú skutočnosť, že osobnú starostlivosť poskytuje maloletým deťom výlučne matka, ktorá navyše nemá možnosť zamestnať sa s ohľadom na narodenie ďalšieho dieťaťa. Pri zvyšovaní výživného súd nevychádzal z reálne t.č. otcom dosahovaného príjmu, ale z jeho možností a schopností. Otec je v pomerne mladom - produktívnom veku, nepreukázal žiadne zdravotné problémy, ani iné prekážky brániace mu v tom, aby sa zamestnal, a je schopný pracovať, o čom svedčí tá skutočnosť, že v uplynulom období aj bol zamestnaný. Dospel pritom k záveru, že je v možnostiach otca, aby na maloleté deti prispieval sumou, aká bola určená v tomto rozhodnutí. Výška výživného určená v tomto rozhodnutí je na pomyselnej dolnej hranici a vychádzala hlavne z vyjadrenia matky a kolízneho opatrovníka a tiež nízkeho veku detí. Pokiaľ teda nebola v konaní zistená ani preukázaná žiadna - ani zdravotná - nespôsobilosť otca riadne pracovať na plný úväzok, tak musí využiť všetky možnosti, ktoré sa mu na zapojenie do pracovného procesu naskytujú.
20. Pre úplnosť súd zdôrazňuje, že nezohľadnenie, resp. nedostatočné zohľadnenie zmeny pomerov na strane maloletých detí, ku ktorým spravidla v spojení s ich rastom a osobnostným vývojom dochádza, by znamenalo posunúť zodpovednosť povinného rodiča za zdravie a život detí na druhého rodiča, ktorý sa osobne o deti stará a dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť k deťom na hranici svojich možností. Preto ak otec je schopný pracovať, pričom osobnú starostlivosť maloletým deťom vôbec neposkytuje, výživné v sume 30 eur mesačne je nedostatočné k tomu, aby si otec riadne plnil zákonnú vyživovaciu povinnosť. Rovnako otec sa s maloletými deťmi nestretáva, a teda na ne finančne neprispieva ani v období, kedy by sa uskutočňoval pravidelný styk a maloletými deťmi, ktoré by boli v určenom čase v jeho domácnosti, a otec by im teda poskytoval stravu, bývanie, uhrádzal by výlety, náklady na spoločne strávený čas napríklad počas víkendov a prázdnin, a pod..
21. Po vykonanom dokazovaní v súlade so záujmom maloletých detí a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd o návrhu matky rozhodol tak, ako je vo výroku tohto rozsudku uvedené. Súd vyhovel návrhu matky na zvýšenie výživného na maloletého G., Z. a maloletú D. na sumu 50 eur mesačne, pričom na všetky štyri maloleté deti výživné určené otcovi predstavuje spolu sumu 180 eur mesačne (3x50 eur+1x30 eur-mal. T.), ktorá suma je v možnostiach otca, aj ako brigádnika, na výdavky maloletých detí platiť. Otec si musí uvedomiť, že výživné voči maloletým deťom, všetkým ktoré má, je prednostná pohľadávka, ktorá má prednosť pred všetkými ostatnými osobnými výdavkami rodičov, a preto si túto povinnosť musia rodičia plniť podľa svojich schopností a možností až dovtedy, kým nie sú ich maloleté deti schopné samé sa živiť. Je v záujme maloletých detí, aby si otec svoje osobné pomery riadne usporiadal a aby mal tak možnosť prispievať na výdavky maloletých detí, pričom si musí uvedomiť, že výdavky jeho detí sa budú úmerne veku zvyšovať. Zároveň by si mal otec uvedomiť, že o všetky svoje deti by sa mal spolu s ich matkou riadne postarať. Stretávať sa s nimi, podieľať sa na ich výchove a pomáhať matke v starostlivosti o ne.
22. Zročné výživné na každé z maloletých detí (G., D., Z.) súd vyčíslil ako rozdiel medzi výživným určeným v tomto rozhodnutí a naposledy určeným výživným (naposledy určené výživné 30 eur, v tomto rozhodnutí 50 eur, rozdiel 20 eur), a to za obdobie od 23.01.2020 do 30.6.2020 (20:31 = 0,645 x 9 dní január = 5,80 eur + 5 mes. x 20)=105,80 eur.
23. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresnom súde Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.