Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2C-72-2023.pdf
PDF · 141.31 KB
Case nature
Area
Subarea
2C/72/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou Mgr. Marcelou Karman v právnom spore žalobcu: Náhradné vozidlo, s.r.o., IČO: 50 496 166, so sídlom Tolstého 1201/20, 010 01 Žilina, právne zastúpený: Advokátskou kanceláriou ADVOKÁTI Műller & Dikoš, s.r.o., IČO: 36 864 455, so sídlom Tolstého 1201/20, 010 01 Žilina, proti žalovanému: Wüstenrot poisťovňa, a.s., IČO: 31 383 408, so sídlom Digital Park I, Einsteinova 21, 851 01 Bratislava, právne zastúpený: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186, o zaplatenie 1.203,48 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.203,48 eur spolu s úrokom z omeškania z dlžnej sumy vo výške 8 % ročne od 02.03.2023 do zaplatenia, a to v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o jeho výške bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica, postúpenou tunajšiemu súdu dňa 13.09.2023 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1203,48 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne z uvedenej sumy od 02.03.2023 až do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Žalobca žalobu skutkovo odôvodnil tým, že dňa 21.12.2022 došlo v Žiline k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol A. B., nar.: XX.XX.XXXX, bytom: C. XX/X, XXXXX D. D. (ďalej len „poškodený“). K vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovaného. Poškodený nechal poškodené motorové vozidlo za účelom vykonania jeho opravy odviezť do autoservisu, na čo bezprostredne nadväzovalo uzavretie Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. 899/2022 zo dňa 22.12.2022, na základe ktorej prenajal žalobca poškodenému náhradné motorové vozidlo. Nájom náhradného vozidla trval od 22.12.2022 do 30.01.2023 po dobu zotrvania poškodeného vozidla v autoservise, až do poskytnutia poistného plnenia poisťovňou, po ktorú nemohol poškodený s motorovým vozidlom nijakým spôsobom pre vznik škody na ňom disponovať. Po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenému faktúru č. 1012023 splatnú dňa 14.02.2023 na sumu 1509,84 EUR s DPH za 40 dní, t.j. dobu užívania náhradného vozidla. Vo fakturovanej sume bol zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla. Poškodený odplatne postúpil svoju budúcu pohľadávku voči žalovanému titulom jeho nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov na nájom náhradného vozidla na žalobcu. Započítaním pohľadávky poškodeného na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky s pohľadávkou žalobcu voči poškodenému vyplývajúcou z vyššie uvedenej faktúry v zmysle bodu 5. Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 31.01.2023 vznikla voči žalovanému pohľadávka vo výške 1509,84 EUR s DPH, ktorej postúpenie
poškodený oznámil žalovanému. Žalobca vyzval žalovaného na náhradu nákladov účelne vynaložených na nájom náhradného vozidla, ktorá pohľadávka mu bola postúpená poškodeným. S poukazom na vyššie uvedené sa žalovaný dostal do omeškania s poskytnutím poistného plnenia žalobcovi ako postupníkovi v celosti, ktoré bol povinný poskytnúť žalobcovi najneskôr do 01.03.2023 podľa ust. § 11 ods. 7 zákona o PZP. Žalovaný skončil šetrenie poistnej udalosti dňa 14.02.2023 podľa oznámenia o poskytnutí poistného plnenia. Žalobca sa vzhľadom na vyššie uvedené týmto návrhom domáha uloženia povinnosti žalovanému na zaplatenie istiny vo výške 1203,48 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne od 02.03.2023 do zaplatenia v súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z..
3. Okresný súd Banská Bystrica vydal v upomínacom konaní dňa 01.08.2023 platobný rozkaz, sp. zn. 29Up/1203/2023 (č. l. 21 spisu), proti ktorému podal žalovaný odpor (č. l. 26 spisu). V podanom odpore žalovaný uviedol, že Žalobca si uplatnil u žalovaného nárok na refundáciu nájomného za prenájom náhradného motorového vozidla zn. Peugeot 308 SW, MT, EČV: E. v trvaní od 22.12.2022 do 30.1.2023 vo výške 1.509,84 EUR s DPH (nájomné vo výške 37,- EUR / deň x 40 dní + poplatok za pristavenie vozidla vo výške 30,- EUR), a to z povinného zmluvného poistenia za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla škodcu (poisteného u žalovaného). Žalovaný uznal opodstatnenosť nároku na náhradu nájomného vo výške 306,36 EUR (nájomné vo výške 37,- EUR / deň x 9 dní, ponížené o 26,64 EUR / náklady, ktoré by vznikli poškodenému používaním vlastného vozidla), ktoré poškodenému aj uhradil. Zvyšok vo výške 1.203,48 EUR (domnelá pohľadávka uplatnená v tomto konaní) žalovaný neakceptoval, a to vo vzťahu k dĺžke nájmu z dôvodu, že nájomné za náhradné motorové vozidlo za dni od 31.12.2022 do 30.1.2023 nemožno považovať za skutočnú škodu, ktorá by vznikla v súvislosti s dopravnou nehodou špecifikovanou v žalobe. Po nahlásení poistnej udalosti sa dňa 30.12.2022 uskutočnila obhliadka poškodeného motorového vozidla zn. RENAULT Mégane. Výsledkom obhliadky poškodeného vozidla bol záver o totálnej škode vozidla a o tom, že poisťovňa opravu neodporúča. Z obhliadky vozidla zo dňa 30.12.2022 bol uskutočnený zápis, ktorý obsahuje uvedené skutočnosti. Žalovaný má za to, že tvrdenie žalobcu o tom, že nájom náhradného vozidla údajne trval po dobu zotrvania poškodeného vozidla v servise je nepreukázané a navyše vo vzťahu k spôsobu likvidácie poistnej udalosti (totálna škoda) je právne irelevantné. Žalovaný má za to, že nebol daný dôvod na trvanie nájmu náhradného vozidla po 30.12.2022. Vo vzťahu k nákladom, ktoré by poškodenému vznikli používaním vlastného vozidla uviedol, že podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky (uverejneného pod č. Rc 7/92) nemožno priznať náklady, ktoré by poškodenému vznikli prevádzkou vlastného motorového vozidla. Žalovaný preto legitímne krátil z poistného plnenia náklady vo výške 26,64 EUR, ktoré by poškodenému vznikli používaním vlastného motorového vozidla. K poplatku za pristavenie vozidla uviedol, že žalovaný nie je povinný nahradiť náklady, ktoré nemajú bezprostredný súvis s poistnou udalosťou. Poplatok za pristavenie vozidla nemožno považovať za súčasť skutočnej škody, ktorá by mala byť hradená z povinného zmluvného poistenia. Podľa žalovaného doba 9 dní (z uplatnených 40 dní) predstavuje maximálnu akceptovateľnú dĺžku pre nájom náhradného vozidla. Listom zo dňa 31.1.2023 si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody za prenájom náhradného motorového vozidla. Žalovaný listom zo dňa 14.2.2023 splnil podmienku, ktorá v zmysle § 11 ods. 8 ZoPZP vylučuje nárok na uplatnenie úrokov z omeškania. Keďže žalovaný oznamovaciu povinnosť splnil v normatívnej lehote, nie je podľa § 11 ods. 8 ZoPZP povinný žalobcovi uhradiť úroky z omeškania. Žalovaný preto namieta aj uplatnenie úrokov z omeškania, ktoré je v celom rozsahu nedôvodné.
4. Žalobca v podaní na č. l. 45 spisu v reakcii na odpor žalovaného navrhol súdu, aby pokračoval v konaní na tunajšom súde a zároveň uviedol, že odpor podaný žalovaným považuje za nedôvodný a neopodstatnený. Pri posudzovaní nutnosti a účelnosti nákladov vzniknutých z titulu nájmu náhradného vozidla je potrebné vychádzať z celkovej doby, počas ktorej bolo vozidlo poškodeného z dôvodu jeho opravy v autoservise, a tiež zo skúmania reálnej možnosti poškodeného užívať svoje motorové vozidlo. Poukazuje na skutočnosť, že poškodený prišiel o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo nie vlastným zavinením, ale zavinením klienta žalovaného. Žalovaný vôbec neberie do úvahy reálnu dobu, počas ktorej bol poškodený v dôsledku ním nezavineného konania vylúčený z užívania svojho vozidla. Predmetné krátenie poistného plnenia odôvodnené vlastným určením doby trvania nájmu predstavuje z pohľadu žalobcu neoprávnené a svojvoľné konanie žalovaného, pričom máme za to, že takýto postup nemožno akceptovať. Žalobca je toho názoru, že vyhodnotenie škody na vozidle pri obhliadke ako totálnej nie je možné akceptovať ako dátum relevantného oznámenia o totálnej škode, keďže nejde o riadne a hodnoverné oznámenie tak dôležitej skutočnosti, akou je totálna škoda. Práve naopak, jedná sa len o predbežné posúdenie záveru škodovej udalosti, kde záväzným a definitívnym je až
písomné oznámenie poisťovne o skončení šetrenia poistnej udalosti a o totálnej škode. Nemožno preto záver obhliadky akceptovať ako riadne oznámenie o totálnej škode. Poukazuje na žalobcom predložené listinné dôkazy (najmä čestné prehlásenie poškodeného), z ktorého vyplýva, že poškodená sa o skutočnosti, že škoda na jeho vozidle bola vyhodnotená ako totálna dozvedela až po pripísaní poistného plnenia zo strany poisťovne na jej účet, a to dňa 30.01.2023, kedy aj vrátila náhradné vozidlo. Písomné potvrdenie o totálnej škode poškodenej do dnešného dňa nebolo od žalovaného doručené. K poplatku za pristavenie a prevzatie vozidla vo výške 30,- EUR, tento je všeobecne paušalizovaný ako jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla, teda ide o náklady spojené s prenájmom náhradného vozidla. Dojednanie poplatku bolo priamo súčasťou zmluvy o nájme, okrem toho je poplatok žalobcom účtovaný v rámci každého prenájmu a ak si poškodený prenajme vozidlo od žalobcu, musí vynaložiť náklady aj v tomto rozsahu, z čoho vyplýva, že poplatok tvorí súčasť skutočnej škody. Vo vzťahu k dôvodnosti tohto nároku poukazuje na to, že pri dopravnej nehode sa nejedná o bežný, plánovaný nájom vozidla, ale o náhodnú udalosť, keď je poškodený náhle vinou inej osoby vystavený skutočnosti, v dôsledku ktorej je obmedzený v užívaní svojho motorového vozidla. V takejto situácií by následne musel vynaložiť ďalšie náklady, napr. na zabezpečenie odvozu vozidla do opravy, vyzdvihnutie opraveného vozidla, vyzdvihnutie a odovzdanie prenajatého vozidla, a to vo forme nákladov na taxislužbu alebo prostriedky hromadnej dopravy. Zároveň aj takéto náklady by boli nepochybne súčasťou skutočnej škody, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou ako škodovou udalosťou a na ktoré by poškodený mal nárok. Žalobca však poskytuje svojim klientom komplexné služby zahŕňajúce administratívu a zároveň pristavenie a prevzatie náhradného vozidla. Uvedené v praxi znamená, že žalobca dané vozidlo privezie, odovzdá poškodenému a po skončení nájmu vyzdvihne priamo na mieste určenom poškodeným, v mnohých prípadoch v mieste jeho trvalého pobytu, resp. v autoservise pri vyzdvihnutí opraveného vozidla, v dôsledku čoho poškodený nemusí vynaložiť ďalšie náklady na prepravu v súvislosti s odstraňovaním následkov škodovej udalosti. Na druhej strane je samozrejmé, že žalobca musí pri vykonávaní uvedených činností vynaložiť určité náklady (a to napr. náklady na pohonné hmoty, cena práce osoby, ktorá vozidlo pripraví k prevzatiu a vyzdvihne po skončení nájmu atď.) Vzhľadom na uvedené preto má žalobca za to, že predmetný poplatok uplatnený žalobcom je odôvodneným nárokom a tento je nepochybne súčasťou skutočnej škody vzniknutej v priamej príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou. Predmetný poplatok predstavuje náklady, ktoré nepochybne vznikli v priamej príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou, v dôsledku ktorej vznikla škoda na vozidle, ktoré bolo predmetom opravy a nebyť tejto poistnej udalosti ku vzniku týchto nákladov by vôbec nedošlo. K odpočtu tzv. prevádzkových nákladov - Z oznámenia o poistnom plnení a z odporu takisto vyplýva, že žalovaný krátil poistné plnenie o náklady, ktoré by vznikli poškodenému používaním vlastného vozidla vo výške 26,64 EUR. Tento postup zo strany žalovaného však nie je dôvodný. K uplatnenému úroku z omeškania uviedol, že ohľadom uplatneného nároku žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania žalobca poukazuje na závery Ústavného súdu Slovenskej republiky vyslovené v Náleze Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 309/2020-33 zo dňa 14.10.2021, ktorým bol zrušený Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 145/2017 zo dňa 22.11.2018.
5. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 06.10.2023 (č. l. 121 spisu) uviedol, že v celom rozsahu zotrváva na svojej argumentácii, ktorú prezentoval v podanom odpore proti platobnému rozkazu a nárok uplatnený v tomto konaní naďalej považuje za nedôvodný a nepreukázaný. Poškodený nemá z poistenia zodpovednosti nárok na náhradu akýchkoľvek vynaložených nákladov, ktoré vznikli v dôsledku poistnej udalosti. Pri nároku na náhradu za prenájom motorového vozidla je totiž nevyhnutné skúmať ich nutnosť a účelnosť. Výška skutočnej škody, ktorá spočíva vo vynaložení nákladov za prenájom náhradného motorového vozidla, je preto limitovaná nutnosťou a účelnosťou vynaložených nákladov za požičané motorové vozidlo. Prezentované závery sú logickým premietnutím zákonného ustanovenia § 4 ods. 2 písm. b) v spojení s § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoPZP“).
6. Súd následne vo veci nariadil pojednávanie na 08.03.2024, ktoré sa konalo za prítomnosti právnej zástupkyne žalobcu a právnej zástupkyne žalovaného, v neprítomnosti žalobcu a žalovaného. Právne zástupkyne žalobcu a žalovaného zotrval na svojich skutkových tvrdeniach uvádzaných v konaní.
7. Súd na nariadenom pojednávaní vykonal dokazovanie, zistil nižšie zmienený skutkový stav a na vec aplikoval nasledovné právne predpisy.
8. Podľa článku 8 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
9. Podľa § 4 ods. 1, 2 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej aj ako „zákon o PZP“), poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu, a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku.
10. Podľa § 11 ods. 6 zákona o PZP, poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.
11. Podľa § 11 ods. 8 zákona o PZP, ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu. /ustanovenie odkazuje na § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka/.
12. Podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
13. Podľa § 442 ods. 1 zákona č. 40/1964 Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako „občiansky zákonník“), uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
14. Podľa ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
15. Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
16. Z vykonaného dokazovania mal súd za nesporné, že dňa 21.12.2022 došlo v Žiline k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle zn. RENAULT Mégane, EČV: E., ktorého držiteľkou v čase dopravnej nehody bola poškodená A. B.. K vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla s EČV: E., v danom čase povinne zmluvne poisteným u žalovaného. Poistná udalosť je u žalovaného evidovaná pod č. 1533.6481/010-2. Rovnako nesporné bolo, že v dôsledku dopravnej nehody si poškodený za účelom zabezpečenia svojich potrieb z dôvodu poškodenia jeho motorového vozidla, zapožičal vozidlo u žalobcu, a to vozidlo značky Peugeot 308 SW, EČV: E.. Uvedené skutočnosti v konaní neboli rozporované, pričom vyplývajú zo zmluvy o nájme č. 899/2022 zo 22.12.2022 (č. l. 9 spisu), v zmysle ktorej žalovaný poskytol poškodenému – p. A. B. vyššie uvedené vozidlo od 22.12.2022 do 30.01.2023 za denné nájomné 66,- eur, zmluvné nájomné v sume 37,- eur, s poplatkom za pristavenie a odobratie vozidla v sume 30 eur. Poškodená mala vypožičané vozidlo 40 dní, t.j. od 22.12.2022 do
30.01.2023. Za nájom vozidla žalobca (právny nástupca poškodenej) vyúčtoval žalovanému faktúrou č. 1012023 (č. l. 13 spisu) zo dňa 31.01.2023, splatnou dňa 14.02.2023 sumu 1 509,84 eur. Uvedená suma je fakturovaná za obdobie od 22.12.2022 do 30.01.2023, t.j. 40 dní, pričom výška denného nájomného predstavovala 40,- eur. V sume 1 509,84 eur je zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie, prevzatie a čistenie náhradného vozidla vo výške 30,- eur. Uvedené skutkové okolnosti boli nesporné podľa § 151 ods. 1 CSP, pričom zároveň v konaní neexistovala dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti, v nadväznosti na čo súd z týchto vychádzal v súlade s úpravou § 186 ods. 2 veta prvá CSP.
17. Poškodený následne postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému na žalobcu, a to Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 31.01.2023. Táto skutočnosť vyplýva zo zmluvy o postúpení pohľadávky (č. l. 14 spisu) a z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 31.01.2023 adresovanej žalovanému (č. l. 15 spisu).
18. V prvom rade súd z úradnej povinnosti skúmal vecnú legitimáciu v spore. Otázka aktívnej legitimácie bol v konaniach s obdobným predmetom riešená opakovane a v zmysle rozhodnutí vyšších súdnych autorít je aj judikovaná. Postúpením pohľadávky medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky žalobcu v súlade s § 524 Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc zo žalobcom predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky totiž jednoznačne vyplýva, že prejav vôle jej účastníkov najskôr smeroval k cedovaniu pohľadávky a až následne k započítaniu údajne vzájomných pohľadávok poškodeného a žalobcu. Súd má za to, že je daná aktívna legitimácia žalobcu, pričom postúpená pohľadávka mala charakter budúcej pohľadávky, keďže jej vznik bol viazaný na ďalšie právne úkony, ktoré sú obsahom danej zmluvy, a to odplatnosť postúpenia a vzájomné započítanie pohľadávok. Postúpenie bolo oznámené listom zo dňa 31.01.2023 (č. l. 15 spisu), pričom jeho doručenie žalovaný nepoprel. Zo Zmluvy o postúpení zo dňa 31.01.2023 (č. l. 14 spisu) nepochybne vyplýva predmet - pohľadávka vo výške 1 509,84 eur s DPH voči žalovanému, pričom postúpenie v zmysle bodu 4 je odplatné za odplatu vo výške 1 509,84 eur s DPH, ktorá suma zodpovedá faktúre č. 1012023. V bode č. 5. zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že si vzájomné nároky - úhrada odplaty a úhrada nájomného, započítavajú. Z toho dôvodu súd posúdil, že je daná aktívna legitimácia žalobcu.
19. Žalovaný v konaní nespochybňoval aktívnu legitimáciu žalobcu, ktorú súd mal preukázanú z uvedených dôkazných prostriedkov, ako ani pasívnu legitimáciu žalovaného, ktorá je daná a vyplýva zo skutočnosti, že poškodený bol v rozhodnom čase poistený u žalovaného, čo ani žalovaný nenamietal.
20. Tak, ako je uvedené vyššie v tomto rozsudku, v konaní bolo nesporné spôsobenie škody na motorovom vozidle poškodenej a to vozidlom povinne zmluvne poisteným u žalovaného. Rovnako bolo nesporné, že poškodená si po dobu opravy vozidla prenajala náhradné motorové vozidlo a to po dobu od 22.12.2022 – 30.01.2023, za čo jej žalobca vyúčtoval sumu 1 509,84 eur, ktorá suma v sebe zahŕňa nájomné za 40 dní s denným nájomným 37 eur s dph a poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla v sume 30 eur.
21. V konaní ďalej nebolo sporné, že dňa 30.12.2023 bola vykonaná obhliadka motorového vozidla poškodenej, kde v Zápise o poškodení motorového vozidla (č. l. 30 spisu) bolo konštatované neodporúčanie opravy z dôvodu, že sa jednalo o tzn. totálnu škodu.
22. V konaní bolo ďalej nesporné, že žalovaný uhradil poškodenej sumu 306,36 eur a to nájomné za obdobie od 22.12.2022 – 30.12.2022, t.j. 9 dní vo výške denného nájomného 37 eur, z ktorej sumy (333 eur) odpočítal sumu 26,64 eur, ktorá suma by podľa žalovaného mala predstavovať náklady, ktoré by vznikli používaním vlastného vozidla. Uvedené skutočnosti vyplývajú z Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 14.02.2023 (č. l. 32 spisu). V konaní rovnako nebola sporná výška denného nájmu, ktorá výška vyplýva zo zmluvy o nájme a predstavuje sumu 37 eur/deň.
23. Žalovaný teda nerozporoval základ nároku, teda nárok na náhradu škody poškodenej spôsobenej nájmom náhradného vozidla, sporný bol len rozsah nároku. Žalovaný v konaní učinil sporným počet dní doby nájmu uplatnených žalobcom tak, ako to vyplýva z predloženej zmluvy o nájme a faktúry a to v časti dní od 31.12.2022 – 30.01.2023, ďalej povinnosť platiť poplatok za pristavenie vozidla vo výške 30 eur, zaplatenie nájmu v celej časti vrátane tej, v ktorej by sa podľa žalovaného mohla poškodená nepoužívaním vlastného motorového vozidla obohatiť (suma 26,64 eur) a skutočnosť, že by sa žalovaný mohol dostať (a dostal) do omeškania, s čím súvisí námietka povinnosti platiť úroky z omeškania.
24. Vo vzťahu k dobe trvania nájmu súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaný v konaní tvrdil, že za opodstatnenú považuje dobu nájmu 9 dní a to v rozsahu od začiatku trvania nájmu, t.j. 22.12.2022 do dňa, kedy došlo k vykonaniu obhliadky vozidla, kedy bola konštatovaná totálna škoda na vozidle, t.j. dňa 30.12.2022. Žalovaný má za to, že nájom vozidla po dni 30.12.2022, t.j. v čase od 31.12.2022 do 30.01.2023 je neúčelný, keď po tom, čo poškodená nadobudla vedomosť o výsledku likvidácie poistnej udalosti, ktoré skutočnosti sa podľa názoru žalovaného poškodená dozvedela dňa 30.12.2022, už nebol dôvod na pokračovanie v nájme vozidla. S uvedeným názorom žalovaného sa súd nestotožňuje. K vyššie zmieneným tvrdeniam žalovaného súd uvádza, že zo Zápisu o poškodení motorového vozidla pre Wüstenrot (č. l. 30 spisu) vyplýva, že tento zápis bol uskutočnený na základe obhliadky vozidla, podpísaný p. F. G., zástupcom poisťovne. V konaní nebolo preukázané, o akého zástupcu sa jedná, keď z výpisu z OR nevyplýva, že by sa jednalo o konateľa spoločnosti. V tomto smere je potom potrebné priznať váhu argumentácii žalobcu v tom smere, že zápis o poškodení motorového vozidla je len priebežným zápisom o stave vozidla, ktoré však nemôže mať pre poškodenú váhu a záväznosť, ako je tomu pri Oznámení o poistnom plnení (14.02.2023), z ktorého oznámenia vyplýva uznanie rozsahu nájomného, tzn. konečné vybavenie poistnej udalosti. Súd sa v tomto smere stotožňuje s právnym názorom žalobcu, že takéto predbežné posúdenie škody ako totálnej škody nemôže zakladať relevantný záver o tom, že náklady za prenájom vozidla, ktoré vznikli po oznámení uvedených skutočností (klasifikácie totálnej škody), sú neúčelné a vynaložené nedôvodne. Zároveň však súd uvádza, že skutočnosť, že na vozidle bola spôsobená škoda, ktorú žalovaný klasifikoval ako škoda „totálna“ neznamená, že takouto priebežnou klasifikáciou, pred tým, ako zo strany žalovaného dôjde k vykonaniu úhrady poistného plnenia, ktorá úhrada bola vykonaná až prijatím poistného plnenia na účet poškodenej dňa 30.01.2023 (č.l. 12 spisu), ktorá skutočnosť v konaní nebola sporná, nemôže byť dôvodom pre konštatovanie neúčelnosti doby nájmu náhradného vozidla po vykonaní obhliadky dňa 30.12.2022. Totiž súd má za to, že pred uskutočnením úhrady poistného plnenia zo strany žalovaného, nemá poškodený k dispozícii ani svoje motorové vozidlo, ani sumu poistného plnenia za poškodenie tohto motorového vozidla. Teda síce v čase 30.12.2022 možno mal predbežne vedomosť, že žalovaný je toho názoru, že vznikla na vozidle totálna škoda, avšak v tento moment zároveň poškodenej neuhradil sumu poistného plnenia, ktorú sumu by následne prípadne mohla využiť na obstaranie nového, resp. iného vozidla. Do doby poskytnutia poistného plnenia bolo jedinou možnosťou poškodenej zotrvať v nájomnom vzťahu a disponovať prenajatým motorovým vozidlom, ktorý plnil funkciu jej poškodeného motorového vozidla. Preto je súd toho názoru, že poškodená bola oprávnená zotrvať v nájomnom vzťahu až do poskytnutia peňažných prostriedkov - poistného plnenia. Pre prípad, že by po tomto čase zotrvala v nájomnom vzťahu, až vtedy by podľa názoru súdu pristúpilo „pretrhnutie“ príčinnej súvislosti medzi spôsobením dopravnej nehody, v dôsledku ktorej bola poškodenej spôsobená škoda na osobnom vozidle, ktoré nemohla nie vlastnou vinou používať a zapožičania náhradného vozidla do doby, kým jej poisťovňa (žalovaný) uhradila poistné plnenie za poškodené motorové vozidlo. Pokiaľ žalovaný argumentuje označením škody na vozidle poškodenej ako totálnej, k tomu súd uvádza, že pod pojmom totálna škoda sa považuje taká škodu na vozidle, pri ktorej by náklady na opravu prevyšovali náklady za obstaranie uvedeného vozidla (podľa výpočtov žalovanej). Uvedené skutočnosti sú súdu známe, vyplývajú aj z vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu na nariadenom pojednávaní, ktoré tvrdenia právna zástupkyňa žalovaného v tomto smere neučinila spornými. Z uvedených skutočnosti však nevyplýva nemožnosť vykonania opravy poškodeného vozidla, ktorú opravu si poškodená eventuálne vie zabezpečiť práve z prostriedkov po prijatí poistného plnenia zo strany žalovaného. Do doby poskytnutia týchto prostriedkov (ktoré prostriedky žalovaná posiela po skončení šetrenia) je potom oprávnené požadovať od žalovaného, aby uhradil nájomné za nájom motorového vozidla, keď vozidlo bolo prenajaté z dôvodu poškodenia osobou poistenou u žalovaného. Súd má teda za to, že v tomto prípade je daný kauzálny nexus medzi spôsobenou dopravnou nehodou a vznikom škody poškodenej, ktorá škoda v sebe zahŕňa aj náklady za nájom motorového vozidla po dobu, kedy žalovaná uhradila poškodenej poistné plnenie. K tomu súd zároveň poukazuje na právny záver Ústavného súdu SR, ktorý bol vyslovený v náleze zo dňa 23.06.2022, č.k. III. ÚS 602/2022 a podľa ktorého poškodený, ktorému na motorovom vozidle vznikla čiastočná škoda, a poškodený, ktorému vznikla škoda totálna, sa nachádzajú v porovnateľnej situácii, keďže obaja nemôžu z objektívnych dôvodov užívať svoje vlastné motorové vozidlo a riešenie im ponúka nájom náhradného vozidla. Legitímna je preto otázka, prečo má byť poškodený, ktorému vznikla na motorovom vozidle totálna škoda v horšom postavení ako poškodený, ktorému vznikla škoda čiastočná, do ktorého ho dostane taký výklad právnej normy, podľa ktorého účelnosť nákladov možno považovať len do oznámenia poisťovne o spôsobe likvidácie. Poškodený ani po tomto oznámení poisťovne nemôže naďalej využívať svoje vlastné motorové vozidlo, čiže nedochádza k zmene jeho
postavenia a naďalej je nútený využívať náhradné motorové vozidlo. Na základe uvedeného tak možno považovať dobu od zapožičania náhradného vozidla do momentu oznámenia žalovanej o ukončení likvidácie škodovej udalosti [a o výške poistného plnenia podľa § 11 ods. 6 písm. a) zákona o PZP, resp. poukázania finančných prostriedkov] za relevantnú, keď kontinuálne pretrváva potreba používania náhradného motorového vozidla a s tým spojené primerané náklady. V predmetnom prípade poškodená využívala náhradné motorové vozidlo do poukázania finančných prostriedkov zo strany žalovaného na jej účet, potom aj podľa názoru Ústavného súdu je takýto postup aprobovaný právom. Poškodená sa poškodením svojho motorového vozidla nie jej vinou dostala do stavu, kedy nebolo možné používať jej motorové vozidlo, zakúpené za účelom využívania, preto bolo účelné, aby po dobu, kedy nebolo možné, aby využívala vlastné motorové vozidlo, uzatvorila nájomnú zmluvu za účelom prenájmu náhradného vozidla. Súd má za to, že nepochybne ide o náklady vynaložené nutne, keďže poškodená si prenajala vozidlo v dôsledku poškodenia jej vozidla a tieto náklady spojené s prenájmom sú kryté povinne zmluvným poistením žalovaného. Vzhľadom na uvedené je súd toho názoru, že žalobcovi vznikol nárok na náhradu nájomného za celé uplatnené obdobie od 22.12.2022 do 30.01.2022, t.j. v rozsahu 40 dní.
25. Žalovaný v konaní ďalej rozporoval povinnosť platiť poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla vo výške 30 eur. Zo Zmluvy o nájme č. 899/2022 zo dňa 22.12.2022 (č. l. 9 spisu) vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli okrem iného na cene denného nájomného, zmluvného nájomného a poplatku za pristavenie a odobratie vozidla vo výške 30 eur. Z faktúry č. 1012023 (č. l. 13 spisu) vyplýva, že žalobca fakturoval poškodenému mimo iné poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla vo výške 30 eur. Z uvedených dôkazných prostriedkov vyplýva, že poplatok za pristavenie vozidla bol explicitne v nájomnej zmluve dojednaný. Je nesporné, že poškodená bola oboznámená s týmto poplatkom, čo preukazuje uzatvorená nájomná zmluva. Uplatňovanie obdobných poplatkov je bežnou obchodnou praxou subjektov prenajímajúcich vozidlá. Každá požičovňa automobilov musí odovzdať vozidlo vyčistené, zodpovedajúce hygienickým štandardom, skontrolovať jeho technický stav, s čím sú spojené ďalšie náklady, ktoré nie sú pokryté cenou nájmu. Cena nájmu pozostáva predovšetkým zo zisku požičovne a amortizácie prenajatého vozidla, pričom sa odvíja aj od obstarávacej, resp. zostatkovej hodnoty vozidla. Zohľadňujúc cenu a dĺžku prenájmu súd považuje výšku poplatku za primeranú. Suma 30 Eur je uplatňovaná ako paušalizovaný jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla, keďže má súvis s prenájmom vozidla. Súd poukazuje na celý obsah zmluvy o nájme, dohodnutú výšku nájmu, dohodu zmluvných strán, keď poplatok za pristavenie a odobratie vozidla je zmluvne dohodnutý paušálny poplatok, u ktorého nebolo zistené, že by bol dohodnutý v neprimeranej výške odporujúcej tomu, že išlo o poplatok za pristavenie a odobratie vozidla, ktoré sa stalo predmetom zmluvy o nájme. Tento poplatok predstavuje náklady, ktoré nepochybne vznikli v priamej súvislosti s poistnou udalosťou, v dôsledku ktorej vznikla škoda na vozidle, ktoré bolo predmetom opravy a nebyť tejto poistnej udalosti, ku vzniku týchto nákladov by vôbec nedošlo. Poplatok za pristavenie a odobratie vozidla uplatnený žalobcom v sume 30 Eur mal nesporný hmotnoprávny základ vyplývajúci zo zmluvného vzťahu založeného zmluvou o nájme, uzatvorenou medzi žalobcom ako prenajímateľom a poškodeným ako nájomcom a z hľadiska nutnosti a účelnosti jeho vynaloženia, i táto časť je krytá príčinnou súvislosťou spojenou so vznikom dopravnej nehody, pretože k vynaloženiu tejto časti nákladov by v prípade absencie vzniku samotnej poistnej udalosti - dopravnej nehody nedošlo. Je nutné uviesť, že v predmetnom prípade poplatok nebol zahrnutý do výšky denného nájomného, ktorá výška ani nebola žalovaným rozporovaná, tzn. žalovaný sám ustálil jej primeranosť. Potom samostatné uplatnenie poplatku tak, ako je uvedené vyššie, sa súdu javí ako primerané. Súd je potom toho názoru, že žalobcovi vznikol nárok aj na náhradu nákladov – poplatku za pristavenie vozidla vo výške 30 eur.
26. Žalovaný zo sumy, ktorú sám vyčíslil ako dôvodnú (úhrada nájomného za obdobie od 22.12. do 30.12, t.j. 9 dní, pri dennom nájomnom 37 eur) odpočítal sumu 26,64 eur, ktorá suma má predstavovať náklady, ktoré by vznikli používaním vlastného vozidla (č. l. 32 spisu). Na podporu svojich tvrdení o potrebe takéhoto zníženia súdu predložil vyjadrenie Národnej banky Slovenska (č. l. 33 spisu). Žalovaný v konaní neuviedol, akým spôsobom zistil náklady, ktoré by poškodenej vznikli používaním svojho vozidla v období od 20.12 do 30.12.2022, keď je zrejmé, že žalovaný si nemôže samovoľne znižovať sumu plnenia, bez právneho základu a odôvodnenia ku konkrétnej výške zníženia sumy poskytnutého plnenia. Žalovaný v konaní neuviedol, akým konkrétnym spôsobom sa poškodená nepoužívaním svojho poškodeného motorového vozidla obohatila, keď podľa názoru žalovaného „usporila“ náklady vo výške 26,64 eur. Žalovaný nijakým spôsobom neodôvodnil konkrétnu ním vyčíslenú výšku obohatenia sa poškodenej. Tzn. v tomto smere žalovaný neuniesol bremeno tvrdenia ani bremeno dôkazu, nakoľko nedostatočne a neadekvátne odôvodnil krátenie poskytnutého plnenia o sumu 26,64 eur. Súd však
k tomu uvádza, že poškodením motorového vozidla škodovou udalosťou vznikne poškodenému škoda na motorovom vozidle, ktorá nebola odstránená, alebo celkom nahradená ani dôsledným vykonaním jeho opravy. Je totiž zrejmé, že každé havarované motorové vozidlo aj po vykonaní opravy stráca na svojej všeobecnej hodnote, pretože je všeobecne známou skutočnosťou, že dopravnou nehodou poškodené, aj keď neskôr opravené motorové vozidlá, sa na trhu predávajú obtiažnejšie a za nižšiu cenu, ako vozidlá nehavarované. Každou nehodou sa technická hodnota motorového vozidla znižuje. Uplatnenie amortizácie (čomu v tomto prípade by pravdepodobne zodpovedalo odpočítanie nákladov, ktoré by malo vzniknúť poškodenej v súvislosti s používaním vlastného motorového vozidla) by bolo v rozpore s princípom nikoho nepoškodzovať. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na argumentáciu, ktorú vyslovil Najvyšší súd SR v rozsudku uvádzanom žalobcom, sp. zn. 2Obdo/48/2012 zo dňa 28.3.2013. Súd zároveň uvádza, že nie je dôvodné, aby boli od dohodnutého nájomného za užívanie náhradného vozidla odpočítané náklady stanovené na základe interného výpočtu žalovaného.
27. Žalobca vyfakturoval poškodenému za prenájom náhradného vozidla podľa zmluvy o nájme č. 899/2022 zo dňa 22.12.2022, a to faktúrou č. 1012023 zo dňa 31.01.2023 sumu 1 509,84 eur s dph, za 40 dní s poplatkom za prevzatie, pristavenie a čistenie vo výške 30 eur, z ktorej faktúry žalovaný uhradil iba časť 306,36 eur.
28. Súd poukazuje na to, že bolo procesnou povinnosťou žalovaného okrem samotného popretia skutkových tvrdení žalobcu podľa § 151 ods. 1 CSP, preukázať svoje vlastné tvrdenia o dôvodnosti ním uskutočnených odpočtov z fakturovanej sumy. To žalovaný v konaní neučinil, čím neuniesol dôkazné bremeno skutkových tvrdení uvádzaných v rámci svojej procesnej obrany. Súd zdôrazňuje, že dôkazné bremeno k tvrdeniam, ktoré žalovaný uvádzal v rámci svojej procesnej obrany, ťažilo žalovaného, ktorý tieto tvrdenia v rámci vymedzenia prostriedkov procesnej obrany uplatnil. Žalobca riadne preukázal dôvodnosť a opodstatnenosť svojho nároku. Uplatnenie prostriedkov procesnej obrany - popretie skutkových tvrdení protistrany podľa § 151 ods. 2 CSP je nerozlučne spojené so splnením dôkaznej povinnosti podľa článku 8 CSP, teda s označením alebo s predložením dôkazov o obsahu uvedeného popretia. Uvedené tvrdenia žalovaného zostali výlučne v rovine nepreukázaných tvrdení.
29. V zmysle ustálenej súdnej praxe škodca je povinný nahradiť škodu v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov. Skutočnou škodou je aj škoda spočívajúca v tom, že poškodený musí vynaložiť vyššie náklady na požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia dočasne nepoužiteľnou vecou v porovnaní s nákladmi na použitie poškodenej veci. Zaplatením požičovného sa zmenší majetkový stav poškodeného. Škodou je požičovné zaplatené za vypožičanie vozidla porovnateľného s poškodeným vozidlom, ak prevyšuje výdavky spojené s užitím vlastného vozidla. Aplikácia zákona o cestovných náhradách pri určovaní výšky náhrady za nájom je vylúčená. (R7/1992, R5/1978, R71/1971, R12/1991...).
30. Súd v závere konštatuje, že nezistil žiadny dôvod neposkytnúť poškodenému, resp. žalobcovi náklady nájmu v plnej výške. Súd posúdil, že skutočná výška škody v zmysle § 442 Občianskeho zákonníka je aj žalovaná istina - náklady spojené s odstraňovaním následkov poškodenia, medzi ktoré v zmysle ustálenej súdnej praxe patria aj náklady za prenájom motorového vozidla. Pre posúdenie nutnosti a účelnosti je podstatné, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného nemohol poškodený užívať svoje motorové vozidlo, nakoľko bolo potrebné zabezpečiť jeho opravu, v dôsledku čoho si musel prenajať vozidlo - až do vydania vozidla. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že skutočnou škodou je vyplatené nájomné za prenajaté vozidlo, nie aritmetický priemer, prípadne individuálne výpočty zamestnanca žalovaného, o ktoré žalovaný následne zníži poistné plnenie.
31. Súd na základe vyššie uvedeného priznal žalobcovi voči žalovanému aj zostávajúcu sumu nákladov v súvislosti s nájmom náhradného motorového vozidla, ktoré žalovaný od poistného plnenia odpočítal, t.j. spolu vo výške 1 203,48 eur (1 509,84 eur žalobcom voči žalovanému v rámci poistnej udalosti uplatnená suma – 306,36 eur, žalovaným na základe vybavenia poistnej udalosti žalobcovi zaplatená suma z titulu poistného plnenia).
32. Pri zohľadnení nespornej skutočnosti vyplatenia poistného plnenia žalovaným v sume 306,36 eur, je potom žalobcom v tomto konaní uplatnená pohľadávka vo výške 1 203,48 Eur uplatnená dôvodne (1 509,84 eur žalobcom voči žalovanému v rámci poistnej udalosti uplatnená suma – 306,36 eur, žalovaným na základe vybavenia poistnej udalosti žalobcovi zaplatená suma z titulu poistného plnenia)
a toto právo bolo žalobcovi ako subjektu aktívne vecne legitimovanému priznané ako právo na náhradu škody podľa § 15 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 1, 2 zák. č. 381/2001 Z.z. a podľa všeobecných hmotno-právnych ustanovení vyplývajúcich z úpravy § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na základe skonštatovania súdu vychádzajúceho z výsledkov vykonaného dokazovania vyhodnotených podľa § 191 CSP.
33. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania od nasledujúceho dňa po uplynutí lehoty na poskytnutie poistného plnenia, t.j. od 02.03.2023, keď posledný deň, kedy mohol žalovaný žalobcovi poskytnúť plnenie bolo 01.03.2023 v súlade s § 11 ods. 7 zákona o PZP. Totiž žalovaný podľa oznámenia o poskytnutí poistného plnenia skončil poistné plnenie dňa 14.02.2023 a teda deň nasledujúci začala plynúť 15-dňová lehota na poskytnutie plnenia, ktorá uplynula 01.03.2023. So splnením záväzku zaplatiť žalobcovi náhradu škody je tak žalovaný podľa názoru žalobcu v omeškaní od nasledujúceho dňa.
34. Žalovaný v konaní rozporoval priznanie úrokov z omeškania, keď podľa názoru žalovaného sa žalovaný bez rozhodnutia súdu nemôže dostať do omeškania. S uvedeným názorom sa súd nestotožňuje. Ukončenie prešetrovania žalovaného, aj keď so záverom, že neposkytne poistné plnenie v plnej uplatnenej výške, ktoré vykonal v lehote stanovenej v § 11 ods. 6 Zákona o PZP, ho nezbavuje zodpovednosti za oneskorené plnenie, ktorého splatnosť je stanovená v § 11 ods. 7 na uplynutie 15 dní od skončenia prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi. V danom prípade, keď si žalobca (ako právny nástupca poškodenej) priamo uplatnil právo na náhradu škody podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP proti poisťovni. Pokiaľ poisťovňa nesplní svoj záväzok riadne a včas, t.j. neposkytne poistné plnenie v lehote splatnosti určenej zákonom, dostáva sa do omeškania, čo znamená právo popri poistnom plnení požadovať aj úroky z omeškania, ktorý základ je daný v § 517 ods. 2 občianskeho zákonníka. V predmetnom prípade má súd pri aplikácii § 11 ods. 7 Zákona o PZP a § 517 ods. 1 občianskeho zákonníka za to, že na strane žalovaného dôjde k omeškaniu, keď žalovaný nevyplatí uplatnené nároky, rozdiel nastáva iba v lehote, odkedy k omeškaniu dôjde. Súd preto žalobcovi z priznaného žalovaného nároku priznal aj úrok z omeškania (vo výške 8 % (základná úroková sadzba ECB k 1. dňu omeškania 3 % + 5 percentuálnych bodov = 8 %) , a to v zmysle § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to od 02.03.2023, t.j. od nasledujúceho dňa plynúceho od uplynutia 15 dní odo dňa skončenia prešetrenia poistnej udalosti (ktoré bolo skončené dňa 14.02.2023) v súlade s § 11 ods. 7 ZPZP, a to aj s poukazom na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 309/2020 z 14. 10. 2021.
35. Na základe vyššie uvedených skutočností súd zaviazal žalovaného, aby žalobcovi v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku uhradil sumu 1 203,48 eur spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy od 02.03.2023 do zaplatenia.
36. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
37. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
38. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, teda podľa zásady úspešnosti žalobcu v konaní. Nakoľko súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal proti žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.