Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21Cob-81-2019.pdf
PDF · 100.39 KB
Case nature
Area
Subarea
21Cob/81/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Boženy Husárovej a sudcov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Terézie Mecelovej v právnej veci žalobcu: Vladimír Nodžák, Severná 3556/7, Sereď, IČO: 34 950 231, zastúpený: Sidor a partneri, s.r.o., Železničná 4/A, Hlohovec, IČO: 52 635 970 proti žalovanému: Ing. Anton Čaniga, M. Bazovského 4835/17, Banka, IČO: 33 698 023, zastúpený : Mgr. L. Q., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom X. XXR, XXX XX A., o zaplatenie 20.626,49 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Piešťany č.k. 21Cb/25/2018-151 zo dňa 08.04.2019 t a k t o
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie vyhovel návrhu a žalovaného zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 20.626,39 eur s úrokom z omeškania v sadzbe 9% ročne zo sumy 4500 eur od 01.11.2017 do 18.01.2018, zo sumy 4500 eur od 01.12.2017 do 18.01.2018, zo sumy 2662.50 eur od 19.01.2018 do zaplatenia, zo sumy 4500 eur od 01.01.2018 do zaplatenia, zo sumy 4500 eur od 01.02.2018 do zaplatenia, zo sumy 4500 eur od 01.03.2018 do zaplatenia, zo sumy 4463.99 eur od 01.04.2018 do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 0,05% denne zo sumy 4500 eur od 01.11.2017 do 18.01.2018, zo sumy 4500 eur od 01.12.2017 do 18.01.2018, zo sumy 2662.50 eur od 19.01.2018 do 19.04.2018, zo sumy 4500 eur od 01.01.2018 do 19.04.2018, zo sumy 4500 eur od 01.02.2018 do 19.04.2018, zo sumy 4500 eur od 01.03.2018 do 19.04.2018, zo sumy 4463.99,- eur od 01.04.2018 do 19.04.2018, všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Súčasne priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
2. Rozhodol tak na základe vykonaného dokazovania k návrhu, ktorým žalobca poukazoval žalobca na to, že na základe objednávky od žalovaného vykonal výkopové práce na stavbe v obci Q., na stavbe v obci N. a tam i dopravné práce, ktoré si vyfakturoval faktúrami č. 160021 na sumu 5152,50 eur, č. 160022 na sumu 5685,00 eur, č. 160023 na sumu 5904,00 eur, č. 160024 na sumu 12751,20 eur, spolu vo výške 29 492,70 eur. Dňa 22.09.2017 žalovaný uznal svoj záväzok písomne a dohodol sa so žalobcom na jeho zaplatení v splátkach. Záväzok žalovaného v tom čase predstavoval čiastku 31 463,99 eur a to istiny vo výške 29 492,70 eur, úrokov z omeškania ku dňu 17.08.2017 vo výške 1 931,29 eur a paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur. Z tohto dlhu žalovaný uhradil žalobcovi dňa 18.10.2017 sumu 3000 eur, dňa 19.01.2018 7 837,50 eur , čo je spolu 10 837,80 eur. V čl. III ods. 5 Uznania záväzku a dohody o splnení v splátka sa žalovaný dlžník zaviazal, že v prípade omeškania ktorejkoľvek splátky, zaplatí veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % denne z nezaplatenej splátky alebo jej časti. Úroky z omeškania vo výške 1931,29 eur boli zaplatené dňa 17.08.2017. Žalovaný sa
zaviazal uhradiť dlh v 6- tich splátkach po 4 500 eur a siedmou splátkou vo výške 4 463,99 eur, z ktorých zaplatil celkom 10 837,50 eur vrátane úrokov z omeškania ku dňu 17.08.2018 a paušálnou náhradou.
3. V danej veci bol vydaný platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor a namietal, že záznamy o prevádzke motorového vozidla sú neúplné a uznanie záväzku vrátane zmluvnej pokuty podpísal pod nátlakom. Z dôvodu podaného odporu bola vec podaním zo dňa 14.06.2018 postúpená na Okresný súd Piešťany, ktorý o veci dňa 08.04.2019 rozhodol.
4. Prvoinštančný súd vykonal dokazovanie k žalobe predloženými faktúrami, dôkazom o uznaním záväzku žalovaným a dohodou o platení v splátkach a návrh vyhodnotil ako dôvodný. Súd skonštatoval, že žalovaný dňa 22.09.2017 písomne uznal záväzok voči žalobcovi do výšky i právneho dôvodu a celková výška pohľadávky veriteľa bola 31.463,99 eur. Súčasťou tohto uznania bola aj dohoda o splátkach uznaného záväzku, ktorou sa žalovaný zaviazal zaplatiť záväzok v siedmych splátkach s pevne určenou splatnosťou. Zároveň sa strany dohodli, že v prípade omeškania s ktoroukoľvek splátkou, zaplatí žalovaný žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % denne z nezaplatenej splátky alebo jej časti. Dokazovanie preukázalo, že záväzok žalovaného v čase uznania záväzku bol vo výške 31 463,99 eur, z čoho istina vo výške 29 492,70 eur, úroky z omeškania ku dňu 17.08.2017 vo výške 1 931,29 eur a paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur. Žalovaný uhradil žalobcovi zatiaľ 10 837,50 eur.
5. Súd prvej inštancie na vec aplikoval právnu úpravu uvedenú v ust. § 536 ods. 1,2,3 Obchod. zák., keď základný vzťah vzniknutý medzi stranami sporu kvalifikoval ako plnenie zo zmluvy o dielo, uznanie záväzku posudzoval podľa ust. § 323 ods. 1 Obchod. zák., povinnosť plniť podľa § 340 Obchod. zák., na zmluvnú pokutu aplikoval právnu úpravu uvedenú v ust. § 544 ods. 1 a 2 Obč. zák. a podľa § 37 ods. 1 Obč. zák. posudzoval žalovaným tvrdenú neslobodu pri podpísaní uznania záväzku.
6. Pre správnosť svojich záverov zdôraznil, že uznanie záväzku je zabezpečovací inštitút, ktorý zlepšuje procesné postavenie veriteľa tým, že mu uľahčuje vymôcť splnenie pohľadávky a má za následok vznik vyvrátiteľnej právnej domnienky o tom, že záväzok v čase uznania a v uznanom rozsahu trvá.
7. Vyvratiteľnosť domnienky zachováva dlžníkovi právo preukázať, že záväzok nevznikol, prípadne v čase uznania už netrval. Dôkazné bremeno ale nesie žalovaný ktorý záväzok uznal, preto prvoinštančný súd sa zaoberal i obranou žalovaného ktorý tvrdil, že uznanie záväzku a dohodu o splátkach podpísal pod nátlakom.
8. Podľa ust. § 37 ods. 1 Obč. zák. právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Zo strany žalovaného ale neboli produkované, preukázané ani tvrdené také skutočnosti, z ktorých by mohol súd dospieť k záveru, že došlo k fyzickému alebo psychickému nátlaku na žalovaného, pod ktorým takýto úkon vykonal a dohodu uzatvoril, preto predmetné uznanie spojené s dohodu o splácaní dlhu súd vyhodnotil ako nespochybnené a preukázané.
9. Stranami sporu bola dohodnutá i zmluvná pokuta vo výške 0,05 % denne z výšky nezaplatenej splátky alebo jej časti. Túto dohodu súd rovnako nemal dôvod spochybňovať, zmluvnú pokutu v dohodnutej výške označil za primeranú a spravodlivú vzhľadom na dobu omeškania žalovaného dlžníka s úhradou záväzku, ktorý si musí byť vedomý svojej povinnosti. Okrem toho dlžník celý záväzok žalobcu uznal, dohodol sa na splátkach, napriek tomu k úhrade dlhu ani formou splátok nepristúpil. Žalobca žiadal priznať i úroky z omeškania, ktoré mu súd podľa § 369 ods. 1 Obchod. zák. v spojení s § 3 nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. v požadovanej sadzbe 9% ročne priznal. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 C.s.p.
10. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie (č.l. 160) a žiadal, aby odvolací súd predmetné rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolacie argumenty založil na tvrdení, že uznanie záväzku a dohodu o splatení v splátkach podpísal v tiesni. Právny zástupca žalobcu sa snažil najskôr od neho požadovať úrok vo výške 180 % ročne, čím sa ho snažil dostať do tiesne, ktorej žalovaný podľahol a tak podpísal úrok 0,05 % denne. Zotrváva na tvrdení, že podklady, na základe ktorých boli vystavené faktúry sú zmanipulované, uznanie záväzku podpísal pod nátlakom a naviac sa v tom čase nachádzal i v zlom zdravotnom stave, z ktorého dôvodu absolvoval dlhodobé liečenie. Poukázal tiež na rozhodnutie NS SR R13/1998, podľa
ktorého má stále možnosť uplatniť v občianskom súdnom konaní námietky, ktoré sa týkajú dôvodu alebo výšky nároku veriteľa, ako sa snaží i v tomto konaní preukázať, že dlh žalobcu nevznikol a uznanie záväzku bolo vykonané za zjavne nevýhodných podmienok, pod nátlakom a v tiesni. Prvoinštančný súd ale bez akceptovania týchto argumentov len skonštatoval, že žalovaný podpísal uznanie a nezaoberal sa zisťovaním, či dlh vyplývajúci z uznania skutočne v takej výške vznikol a neskúmal, na základe akých skutočností došlo k jeho podpísaniu.
11. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý navrhol rozhodnutie prvoinštančného súdu ako vecne správne potvrdiť (č.l. 112). Žalovaný rovnako ako pred súdom prvej inštancie účelovo a zmätočne tvrdí, že bol na neho vyvíjaný nátlak pri podpisovaní uznania záväzku a tiež, že žalobca v skutočnosti fakturované práce ani nevykonal. Dôkazné bremeno ale v súvislosti s týmito skutočnosťami ťaží toho účastníka konania, ktorý z týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky (NS SR sp.zn. 5Obo/52/2010). Uznanie záväzku podpísal žalovaný dobrovoľne, sám čiastočné úhrady pohľadávky i vykonal. Tvrdenia odvolateľa, že sa snažil právny zástupca žalobcu dostať žalovaného do tiesne predložením návrhu dohody je absurdné a žalovaný si musí uvedomiť, že v právnom vzťahu vystupuje ako podnikateľ a nie ako spotrebiteľ, preto jeho tvrdenia o tiesni a zjavne nevýhodných podmienok sú z tohto pohľadu bezvýznamné. Ak žalovaný považuje pohľadávku žalobcu za nedôvodnú, nie je zrejmé, na základe akého dôvodu z nej uhradil časť vo výške 10.837,50 eur a na pojednávaní aj pohľadávku v rozsahu ďalších 10.000,- eur uznal. Na danú vec nie je možné aplikovať ani rozhodnutie R/13/1988 na ktoré žalovaný odkazuje, pretože vychádza z právnej úpravy z roku 1986, kedy platilo, že uznanie dlhu nezakladá právnu domnienku, že uznaná pohľadávka v dobe jej uznania trvala. Má účinky len z hľadiska plynutia a dĺžky premlčacej doby a nie aj účinky iné. Uznanie záväzku bolo stranami vykonané podľa Obchodného zákonníka, ktorý v čase vydania predmetného rozhodnutia ešte neexistoval, ktorý zakladá domnienku existencie pohľadávky a na vyvrátenie tohto uznávacieho prejavu preto nepostačuje prosté popretie. Žalobca poukázal i na to, že žalovaný predmetné faktúry eviduje vo svojom účtovníctve, ale potom nie je zrejmé, na základe čoho v súdnom spore namieta dôvodnosť týchto faktúr ako i celej pohľadávky. Zo skutkového stavu jednoznačné a preukázateľne vyplýva, že žalovaný svoj dlh uznal, podpísal uznanie záväzku dobrovoľne a slobodne, z ktorého splatil časť vo výške 10.837,50 eur a zvyšnú časť prisľúbil zaplatiť. V závere vyjadrenia k odvolaniu požiadal žalobca, aby odvolací súd preveril, či žalovaný riadne udelil plnomocenstvo Mgr. Babiakovi, pretože o tomto zatiaľ nemá žiadnu vedomosť.
12. Vyjadrenie k odvolaniu bolo doručené právnemu zástupcovi žalovaného, ktorý ho prevzal (č.l. 183) odvolaciu repliku nepodal.
13. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie proti rozhodnutiu bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávaní (§ 385 ods. 1 C.s.p.) keď dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
14. Podľa § 219 ods. 3 C.s.p. miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku súd oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením. Elektronickými prostriedkami miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku stranám sporu odvolací súd neoznamoval, pretože žiadna strana o to nežiadala.
15. Odvolací súd zdôrazňuje, že odvolanie posudzuje len v medziach odvolacích dôvod, pri rešpektovaní neprípustnosti novôt v odvolacom konaní, ak nie sú pre ich pripustenie splnené zákonom vyžadované podmienky (§ 366 C.s.p.) Z uvedené vyplýva, že odvolací súd posudzuje a zaoberá sa len tými závermi uvedenými v prvoinštančnom rozhodnutí, ktoré sú spojené s odvolateľom uvedenými a vymedzenými odvolacími dôvodmi a v medziach, v akých odvolateľ výrok rozhodnutia napáda. Odvolací súd sa zaoberá len tým, čo odvolateľ rozporuje v odvolaní. Čo nie je napadnuté odvolaním sa predmetom odvolacieho prieskumu nestáva a zostáva založené na záveroch, ku ktorým dospel a ktoré vyslovil v rozhodnutí prvoinštančný súd.
16. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia v spojení s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní, ktorými sa musí odvolací súd vo svojom rozhodnutí vysporiadať (§ 387 ods. 3 C.s.p.),
odvolací súd nezistil, že by v konaní došlo k vadám, na ktoré by mal prihliadať z úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 C.s.p.), preto vychádzal iba z odvolacích dôvodov, ktoré podradil pod ust. § 365 ods. 1 písm. f/a h/ C.s.p.
17. Odvolací argument založený na ust. § 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p. znamená, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a teda sa týka nedostatkov v zisťovaní skutkového stavu veci súdom spočívajúcich v tom, že skutkové zistenie, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie sú nesprávne. Musí ísť o také skutkové zistenie, na základe ktorého súd vec posúdil po právnej stránke nesprávne, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, v dôsledku čoho je nesprávny a chybný súdom vyslovený právny názor a skutkové zistenie tak nezodpovedá vykonaným dôkazom, súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli, alebo rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi vykonané opomenul, napriek tomu, že vyšli najavo. Nesprávne skutkové zistenia sú tiež také, ktoré súd založí na chybnom hodnotení dôkazov, čím nastane logický rozpor v ich hodnotení z hľadiska zákonnosti, pravdivosti, prípadne i dôležitosti.
18. Odvolací dôvod uvedený v ust. § 365 ods.1 písm. h/ C.s.p., podľa ktorého rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci znamená, že pri právnom posúdení, ktoré je činnosťou súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, vyvodzuje zo skutkového zistenia práva a povinnosti, ktoré majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu, je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak síce použil správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
19. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj celého spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval procesne správne, žiadnej vady konania sa nedopustil, v dostatočnom rozsahu sa zaoberal všetkými skutočnosťami potrebnými pre vyhlásenie rozhodnutia, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec i správne právne posúdil, s ktorého odôvodnením sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).
20. Odvolací súd pri rozhodnutí o odvolaní vychádza z okolností sporu a povahy predmetu sporu, k čomu vzal do úvahy, že žalovaný okrem námietok nedôvodnosti samotnej žaloby uvedených v odpore, ktorý podal voči vydanému platobnému rozkazu, žiadne iné relevantné dôkazy o svojom tvrdení nepredložil. Na pojednávaní konanom dňa 08.04.2019 pred súdom prvej inštancie zástupca žalovaného uviedol, že vykonanie prác, za ktoré si žalobca nárokuje úhradu fakturovanej sumy nerozporuje, ale namieta jej výšku, ktorú považuje za neprimeranú. Za vykonané práce by žalobcovi vedel zaplatiť 10 000 eur.
21. Odvolací súd s prihliadnutím na obranu žalovaného zdôrazňuje, že predmetom súdneho rozhodnutia je nárok, ktorý musí strana súdu preukázať. Ak protistrana tento nárok popiera, musí jeho dôvodnosť vyvrátiť. Zo žiadneho dôkazu ale nevyplynulo, že by Uznanie záväzku a dohoda o splatení v splátkach (č.l. 11-12) bol dokument, ktorý podpísal žalovaný pod nátlakom, v tiesni, za nápadne nevýhodných podmienok a až v odvolaní žalovaný namietol, že mu boli na podpis podsunuté sfalšované podklady. Uvedené tvrdenie odvolací súd hodnotí ako prostriedok procesnej obrany, ktorý mohol žalovaný uplatniť i pred súdom prvej inštancie, čo neurobil, a ktorý je z uvedeného dôvodu už v odvolaní neprípustný (§ 366 C.s.p. - novoty v odvolacom konaní), preto naň odvolací súd neprihliada ani sa ním nezaoberá. Na vysvetlenie odvolací súd dáva do pozornosti zástupcu žalovaného, že vo výške 0,05% denne je dohodnutá zmluvná pokuta, ako jasne vyplýva z uznávacieho prejavu a nie úrok, ako nesprávne uvádza v odvolaní. Zmluvná pokuta a úrok z omeškania sú samostatné inštitúty, ktoré nemožno zamieňať.
22. Žalovaný domnienku existencie uznaného záväzku počas súdneho konania nevyvrátil, preto súd prvej inštancie správne rozhodol a odvolací súd rozsudok podľa § 387 ods.1,2 C.s.p. ako správny v celom rozsahu potvrdil.
23. K zastupovaniu žalovaného zástupcom odvolací súd uvádza, že žalovaný dňa 05.04.2019 udelil plnomocenstvo na svoje zastupovanie Mgr. Martinovi Babjakovi. (č.l. 140). Z plnomocenstva nevyplýva, že by splnomocnenec bol advokátom.
24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania voči žalovanému v celom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
Senátom konajúceho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je dovolanie prípustné ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).