Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Cob-27-2020.pdf
PDF · 132.02 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cob/27/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a členov senátu JUDr. Igora Ragana a JUDr. Natálie Štrkolcovej v spore žalobcu: ADVERTISING GROUP, s.r.o., Palackého 5, 911 01 Trenčín, IČO: 45 301 301, zastúpený: Mgr. Rastislav Munk, PhD., advokát, Podpriehradná 3, 821 07 Bratislava, proti žalovanému: Adsulting. s.r.o., Rázusova 49, 040 01 Košice
- mestská časť Juh, IČO: 36 603 694, zastúpený: Agile & Clever s.r.o., Rázusova 49, 040 01 Košice, IČO: 47 257 253, o zaplatenie 5.640,00 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 24. septembra 2019, č.k. 26Cb/24/2016-342, takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 24. septembra 2019, č.k. 26Cb/24/2016-342 vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 5.640,00 eur, úroky z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 5.640,00 eur od 21.1.2016 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 eur, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku o nároku na náhradu trov konania.
II. O d m i e t a odvolanie proti výroku rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 24. septembra 2019, č.k. 26Cb/24/2016-342, ktorým v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
III. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 5.640,00 eur, úroky z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 5.640,00 eur od 21.1.2016 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 eur, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % s tým, že o ich výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca navrhol, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 5.640,00 eur, úrokov z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 5.640,00 eur od 15.12.2015 do zaplatenia a paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 eur. Žalobca návrh odôvodnil tým, že medzi ním a žalovaným vznikol obchodno-právny vzťah, predmetom ktorého bol jeho záväzok distribuovať propagačné materiály (letáky) vo vlakoch Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s. (ďalej len ŽSSK) za podmienok podľa objednávky žalovaného. Po zrealizovaní objednávky vyzval žalovaného na zaplatenie ceny za distribúciu letákov vo výške 5.640,00 eur faktúrou č. 10602015 zo dňa 30.11.2015, splatnou dňa 14.12.2015. Žalovaný ju neuhradil a počnúc dňom 15.12.2015 sa dostal s plnením do omeškania.
3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
4. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie rozsiahlou mailovou komunikáciou medzi stranami sporu, potvrdením objednávky žalobcom zo dňa 25.11.2015, faktúrou č. 10602015, fotodokumentáciou o distribúcii letákov s rozpisom distribúcie, predžalobnou upomienkou zo dňa 18.2.2016, objednávkou žalobcu u spoločnosti POS Media Slovakia, s.r.o. na vykonanie distribučných služieb, výsluchom konateľky žalobcu, výsluchom konateľa žalovaného JUDr. I. V. a písomnou odpoveďou konateľa žalovaného X. F. o tvrdených skutočnostiach, výsluchom svedkyne Ing. U. Z. a písomnými odpoveďami svedkyne Mgr. A. S.U. a spoločnosti Panta Rhei, s.r.o. na otázky strán sporu.
5. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba je v časti o zaplatenie istiny 5.640,00 eur, úrokov z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 5.640,00 eur od 21.1.2016 do zaplatenia a paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 eur dôvodná. Uviedol, že medzi stranami nebolo sporné, že žalobca mal v určených dňoch v období medzi 30.11.2015 až 21.12.2015 vykonať distribúciu reklamných letákov vo vlakoch ŽSSK v zmysle objednávky žalovaného zo dňa 25.11.2015, že predmetná distribúcia bola ukončená až dňa 23.12.2015, a že faktúra na cenu distribučných služieb bola doručená žalovanému dňa 6.1.2016. Sporné medzi stranami bolo, či distribúcia bola vykonaná riadne a včas, a či žalobca má nárok na zaplatenie celej žalovanej sumy. Obrana žalovaného bola založená na tvrdení, že počas vykonávania zákazky sa od žalobcu opakovane pokúšal získať informácie o priebežnom stave distribúcie a fotodokumentáciu z nej vyhotovenú, no nevedel sa s ním skontaktovať. Kontrolou množstva ostávajúcich nerozdistribuovaných letákov v priebehu realizácie zákazky zistil, že žalobca riadne neplnil distribučný plán, pretože nezabezpečil dostatočné množstvo osôb, ktoré by distribúciu vykonávali. Uvedené malo za následok, že distribúcia bola ukončená dva dni po dohodnutom termíne. Ďalej namietal, že cenu si so žalobcom dohodol za vykonanie distribúcie v IC vlakoch, prípadne v rýchlikoch, no v skutočnosti bola realizovaná v lokálnych spojoch, čo pri fakturácii nebolo zohľadnené. S poukazom na uvedené po ukončení distribúcie mailom zo dňa 28.2.2016 žiadal žalobcu o primeranú zľavu z ceny.
6. Súd prvej inštancie zistil z listinných dôkazov, že dňa 25.11.2015 žalobca potvrdil žalovanému objednávku na prevzatie, uskladnenie a distribúciu propagačných materiálov na stolíkoch a sedadlách vo vlakových spojeniach na trase Košice - Bratislava a späť, a to v priebehu desiatich v objednávke označených dní v časovom období od 30.11.2015 do 20.12.2015 za cenu 4.700,00 eur bez DPH (5.640,00 eur s DPH). Faktúrou č. 10602015 zo dňa 30.11.2015, splatnou dňa 14.12.2016 vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie ceny za distribúciu propagačných materiálov vo vlakoch ŽSSK vo výške 5.640,00 eur s DPH. Predžalobnou upomienkou zo dňa 18.2.2016 mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca žalovaného vyzval na zaplatenie faktúry č. 10602015.
7. Konateľ žalovaného JUDr. I. V. pred súdom prvej inštancie vypovedal, že distribúcia sa týkala letákov o ponuke spoločnosti Panta Rhei, s.r.o., s ktorou žalovaný spolupracoval, a ktorá si u neho distribúciu reklamných materiálov objednala. Zrealizovanie distribúcie si žalovaný objednal u žalobcu ako subdodávateľa. Pri kontraktácii so žalobcom pred začatím distribúcie mal žalovaný požiadavku, aby bola vykonávaná v IC vlakoch, pretože taká bola pôvodná požiadavka spoločnosti Panta Rhei, s.r.o.. Keďže mu ale žalobca oznámil, že v IC vlakoch sa už letáky umiestňovať nesmú, súhlasil s alternatívou, že bude prebiehať v osobných vlakoch. Uviedol, že v Bratislave boli letáky uskladnené na dohodnutom mieste. Problematické ale bolo skladovanie v Košiciach, kde žalobcom určené miesto na uskladnenie bol byt na sídlisku Ťahanovce patriaci pani, ktorá mala distribúciu osobne vykonávať. Tento však vzhľadom na množstvo propagačných materiálov, ktoré bolo potrebné uskladniť (asi 2 tony), nepovažoval žalovaný za kapacitne vyhovujúci. Z uvedeného dôvodu boli letáky uskladnené u žalovaného, čo mu umožňovalo priebežne monitorovať plnenie distribučného plánu. Keď mala byť žalovanému doručená ďalšia várka letákov z tlačiarne zistil, že asi 3 z pôvodne uskladneného množstva letákov je nerozdistribuovaných. Opakovane sa preto pokúšal skontaktovať so žalobcom, no nebol úspešný. Následne konateľ žalovaného X. F. kontaktoval mailom žalobcu s výhradami o množstve nerozdistribuovaného materiálu. Žalovaným bola vykonaná aj kontrola vo vybraných vlakových spojeniach, pri ktorej bolo zistené, že v nich neboli umiestnené letáky podľa dohody strán. V priebehu jedného celého dňa určeného na distribúciu vykonala kontrolu žalobcu v stanici Košice zamestnankyňa žalovaného. Tá pri nej zistila, že distribúciu vykonáva len jedna pani, ktorej musela osobne pomáhať, inak by nebolo možné dodržať plán. Žalovaný namietal i to, že distribúcia bola
ukončená až dva dni po dohodnutom termíne. Opakovane preto telefonicky žiadal žalobcu o poskytnutie primeranej zľavy z ceny, žiadosť adresoval žalobcovi aj mailom, v ktorom ho vyzval, aby mu preukázal, že distribúcia bola vykonaná v zmysle dohodnutých podmienok. Žalobca na jeho výzvu ale nereagoval.
8. Žalobca obranu žalovaného považoval za účelovú. Poukázal, že svoje tvrdenia v konaní preukázal potvrdením objednávky; zoznamom vlakov, v ktorých boli letáky distribuované a fotodokumentáciou z jej priebehu. Akcentoval, že žalovaný služby, ktoré mu poskytol, nereklamoval. Poprel, že žalovaný od neho žiadal zľavu z ceny. Uviedol, že žalovaný bol od začiatku informovaný, že logistiku pre žalobcu zabezpečuje spoločnosť POS Media Slovakia, s.r.o., s ktorou spoluprácu realizoval v zmysle objednávky žalovaného. Tvrdenia žalovaného o tom, prečo a kde boli letáky uskladnené, považoval vo vzťahu k predmetu sporu za irelevantné. Uviedol, že počas realizácie zákazky so žalovaným komunikoval prostredníctvom zamestnankyne A. S., a keď táto bola na dovolenke, so žalovaným komunikoval štatutárny zástupca žalobcu.
9. Svedkyňa Ing. U. Z. pred súdom prvej inštancie vypovedala, že vykonala kontrolu distribúcie letákov žalobcom na vlakovej stanici. Zistila pri nej, že letáky distribuovala len jedna pani, ktorá vzhľadom na krátkosť intervalov medzi odchodmi vlakov a vzdialenosť miesta, v ktorom boli letáky skladované, nestíhala sama plniť distribučný plán. Preto jej musela na mieste osobne s distribúciou pomôcť.
10. Svedkyňa Mgr. A. S. k veci pred súdom prvej inštancie podala písomnú svedeckú výpoveď, v ktorej uviedla, že žalobca distribúciu zvládol zrealizovať. Uviedla, že so žalovaným dojednávala podmienky distribúcie, ktoré si strany odsúhlasili. Následne žalovaný podpísal objednávku s konkrétnym výberom vlakov. Po potvrdení objednávky a získaní potrebných povolení žalobca začal s jej realizáciou. Distribúciu letákov vo vlakových spojoch vykonávala spoločnosť POS Media Slovakia, s.r.o., s ktorou žalobca pravidelne a bez problémov spolupracoval. Táto spoločnosť pre žalobcu zabezpečila personálne kapacity na distribúciu. Svedkyňa uviedla, že žalovaný odmietol doručiť letáky do skladu POS Media Slovakia, s.r.o. v Košiciach, preto nemohol žalobca začať s distribúciou v dohodnutom termíne. Uvedené spôsobilo, že žalobca bol nútený vybrať náhradné vlaky aj náhradný termín distribúcie. Opätovne žiadal ŽSSK o vystavenie nového povolenia na distribúciu v konkrétnych vlakoch. Uviedla, že každú zmenu komunikovala s konateľom žalovaného X. F. telefonicky a mailom. Zhodnotila, že distribúciu žalobca realizoval riadne a včas.
11. Konateľ žalovaného X. F. k veci pred súdom prvej inštancie písomne vypovedal, že v predvianočnom období v roku 2015 žalovaný pripravoval reklamnú kampaň pre sieť kníhkupectiev Panta Rhei. Súčasťou kampane bola propagácia klienta prostredníctvom letákov, ktoré mali byť rozdistribuované vo vlakoch ŽSSK. Za tým účelom oslovili žalobcu, ktorý mal distribúciu zabezpečiť. Strany sa dohodli na cene, distribúcia mala prebehnúť v období od 30.11.3015 do 20.12.2015 a to v konkrétne dohodnutých dňoch a určených vlakoch. Pôvodný dopyt žalovaného bol na distribúciu vo vlakoch IC, no žalobca ho informoval, že v týchto vlakoch distribúcia propagačných materiálov nie je nepovolená, preto žalovaný súhlasil, že letáky budú roznesené v rýchlikoch na trase Bratislava - Košice a Košice - Bratislava. Počas realizácie distribúcie niekoľkokrát neúspešne žiadal žalobcu, aby mu zaslal informácie a doklady o priebehu distribúcie (fotodokumentáciu, rozpis vlakov), či všetko prebieha v zmysle dohody. Uviedol, že sám sa pokúšal telefonicky zastihnúť p. S., ktorá bola žalobcom určená ako kontaktná osoba, následne jej požiadavky žalovaného zaslal aj mailom. Žalobca bol nekontaktný a žalovaný od neho spätnú väzbu nemal. Konateľ žalovaného vo svojej písomnej výpovedi zopakoval procesnú obranu žalovaného o problémoch so skladovaním letákov v Košiciach, o tom, že priebežnou kontrolou distribučného plánu bolo zistené, že tento nie je realizovaný plynule, a že žalobcovi s distribúciou pomohla aj zamestnankyňa žalovaného pri kontrole v stanici Košice.
12. Konateľka žalobcu V. W. pred dožiadaným súdom vypovedala, že všetky letáky boli distribuované do vlakov riadne a včas, a že distribúcia začala a bola ukončená tak, ako bolo uvedené a potvrdené v objednávke s výnimkou omeškania do IC vlakov, ktoré sa nahradilo po odsúhlasení so žalovaným. Uviedla, že žalovaný u žalobcu ako subdodávateľa vykonanú distribúciu nereklamoval, spoločnosť Panta Rhei, s.r.o. za distribúciu zaplatila žalovanému odmenu v zmysle ich vzájomnej dohody. Uskladnenie letákov bolo v réžii logistickej spoločnosti POS Media Slovakia, s.r.o..
13. Z odpovede spoločnosti Panta Rhei, s.r.o. súd prvej inštancie zistil, že táto potvrdila, že nakoľko uhradila faktúru žalovanému, predpokladá, že distribúcia prebehla podľa objednávky. Uviedla, že za
vykonanie distribúcie žalovanému dňa 22.1.2016 zaplatila 9.747 eur, z jej strany nie je neevidovaná reklamácia k tomuto projektu.
14. Z mailovej komunikácie medzi žalobcom a žalovaným súd prvej inštancie zistil, že dňa 9.12.2015 konateľ žalovaného X. F. upozornil zamestnankyňu žalobcu A. S. na možné nedodržanie distribučného plánu s poukazom na počet nerozdistribuovaných letákov v sklade žalovaného a žiadal ju o informácie o distribúcii (v rýchlikoch a IC vlakoch). Toho istého dňa mu zamestnankyňa žalobcu odpovedala, že distribúcia v tento deň prebieha vo všetkých vlakoch uvedených v prílohe, ako prílohu k mailu mu zaslala zoznam vlakov a čas ich odchodov a príchodov. V mailovej komunikácii strán sporu zo dňa 4.1.2016, 21.1.2016, 28.1.2016, 9.2.2016 žiadal žalobca žalovaného o úhradu faktúry č. 10602015. Z mailu žalovaného žalobcovi zo dňa 28.2.2016 súd prvej inštancie zistil, že žalovaný potvrdil doručenie predžalobnej upomienky, v odpovedi žalobcovi poukázal, že žalobca propagačné materiály nedistribuoval v IC vlakoch, čo žalovaný akceptoval. Uviedol, že priestory, v ktorých mali byť v Košiciach letáky skladované, boli kapacitne nevyhovujúce, preto boli uskladnené u žalovaného, ktorý tak mal možnosť sledovať, ako prebieha distribúcia, pričom zistil, že plán nie je napĺňaný. Pri vykonaní kontroly bolo žalovaným zistené, že distribúciu vykonávala jedna osoba, ktorá to nestíhala a preto bolo potrebné, aby zamestnankyňa žalovaného jej vypomohla. Poukázal, že distribúcia nebola vykonaná v časoch ako bolo medzi stranami dohodnuté, žiadal preto o primeranú zľavu vo výške podľa úvahy žalobcu.
15. Žalobca na preukázanie distribúcie letákov predložil súdu prvej inštancie fotodokumentáciu o distribúcii letákov. Rozpisom distribúcie za jednotlivé dni mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca začal s distribúciou dňa 30.11.2015 a ukončil ju dňa 23.12.2015 (30.11., 2.12., 4.12., 7.12., 9.12., 11.12., 14.12., 15.12., 16.12., 17.12., 18.12., 21.12., 22.12. a 23.12.).
16. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa §§ 269 ods. 2, 366, 367, 352, 365, 369, 369c Obchodného zákonníka, ktoré upravujú nepomenované zmluvy, právo veriteľa trvať na riadnom plnení záväzku, právo na náhradu škody ako následok omeškania, dodatočnú nemožnosť plnenia, omeškanie dlžníka a nároky z neho plynúce. Ďalej podľa §§ 1, 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, o sadzbe úrokov z omeškania a výške paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.
17. Súd prvej inštancie uviedol, že nebolo sporné, že strany sporu uzavreli zmluvu podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, na základe ktorej žalobca vykonal distribúciu letákov pre žalovaného v zmysle podmienok dohodnutých v potvrdení objednávky zo dňa 25.11.2015. Strany sa dohodli na cene za distribučné služby vo výške 5.640,00 eur s DPH. V priebehu poskytovania distribučných služieb došlo medzi stranami k dohode o zmene podmienok ich poskytnutia, najmä čo sa týka určenia vlakov, v ktorých mali byť umiestňované letáky. Žalobca žalovanému oznámil, že ŽSSK nesúhlasí s distribúciou propagačných materiálov v nadštandardnej forme vlakov IC a žalovaný akceptoval návrh, že distribučná činnosť bude vykonávaná v osobných vlakoch na trase medzi Košicami a Bratislavou, čím došlo čiastočne aj k zmene časového harmonogramu distribúcie. Podľa pôvodnej dohody mal žalobca vykonať dohodnutú distribučnú činnosť vo vybraných dňoch v období medzi 30.11.2015 - 21.12.2015, no v skutočnosti ukončil distribúciu dňa 23.12.2015.
18. Súd prvej inštancie nemal za preukázané, že by sa strany sporu dohodli na konkrétnom spôsobe, ako žalobca preukáže žalovanému, že distribúciu vykonal. Žalobca za účelom preukázania, že objednávku splnil, vyhotovil fotodokumentáciu z vagónov vlakov, kde mali byť letáky umiestňované. Podľa tvrdenia žalobcu a jeho zamestnancov bola distribúcia vykonaná riadne, pričom súd prvej inštancie nemal preukázané, že by v sklade ostali nerozdistribuované letáky a ani to, že by v priebehu vykonávania distribúcie žalovaný u žalobcu reklamoval nedostatky poskytovanej služby. Priebežne informovanie sa žalovaného o plnení plánu, súd prvej inštancie nevyhodnotil ako reklamáciu.
19. Z mailovej komunikácie konateľa žalovaného X. F. so zamestnankyňou žalobcu Mgr. A. S. zo dňa 9.12.2015 súdu prvej inštancie nevyplynulo, že by žalovaný žalobcovi vytýkal, že v konkrétny deň na určitom vlakovom spojení nebola distribúcia vykonaná riadne. Tvrdenie žalovaného, že sa nevedel v priebehu distribúcie skontaktovať so žalobcom, nemal súd prvej inštancie za preukázané. Poukázal, že žalovaný v konaní nepredložil žiadnu výzvu (v listinnej ani elektronickej forme) adresovanú žalobcovi, ktorá by preukázala toto tvrdenie. Výpoveďou svedkyne Ing. U. Z. nemal súd prvej inštancie za preukázané, že by bez ďalšieho verifikovala, že letáky neboli riadne a včas rozdistribuované. Svedkyňa
neuviedla, v koľkých vlakových spojeniach nestihla byť distribúcia vykonaná. Navyše je zamestnaná u žalovaného, preto podľa súdu prvej inštancie existuje pochybnosť o jej nezaujatosti vo vzťahu k žalovanému. Poukázal i na rozpor medzi jej tvrdeniami a tvrdeniami štatutárnych zástupcov žalobcu ohľadne umiestnenia letákov, kde svedkyňa uviedla, že boli umiestnené v sklade na železnici a konatelia žalovaného tvrdili, že boli uskladnené v sklade žalovaného.
20. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalovaný prvýkrát reklamoval distribúciu letákov až mailom zo dňa 28.2.2016 (po prevzatí predžalobnej upomienky), teda viac ako mesiac po doručení faktúry a dva mesiace po ukončení distribúcie. Pri nepomenovaných zmluvách zákon neupravuje postup pri uplatnení nárokov z vád. Analogicky s poukazom na ust. § 562 ods. 2 Obchodného zákonníka je však možné konštatovať, že žalovaný si neuplatnil tieto nároky včas. Okrem toho žalovaný vo vzťahu k objednávateľovi reklamy - spoločnosti Panta Rhei, s.r.o. prezentoval, že reklama bola vykonaná riadne a včas, vyúčtoval dohodnutú cenu, ktorá mu bola uhradená.
21. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že žaloba je v celej istine uplatnenej pohľadávky 5.640,00 eur dôvodná, aj v časti úrokov a paušálnej náhrady nákladov a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 5.640,00 eur, úroky z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 5.640,00 eur od 21.1.2016 do zaplatenia a paušálnu náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 eur. V časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 5.640,00 eur od 15.12.2015 do 20.1.2016 súd prvej inštancie žalobu zamietol s poukazom na to, že faktúra, ktorou žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie ceny distribučných služieb bola doručená žalovanému až dňa 6.1.2016 a podľa potvrdenia objednávky bola cena splatná do 14 dní od doručenia faktúry, teda do 20.1.2016. Žalovaný sa preto dostal do omeškania so zaplatením dlžnej sumy až dňa 21.1.2016.
22. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % s tým, že o ich výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
23. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alebo aby ho zmenil tak, že žalobu zamietne a žalovanému prizná nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) C.s.p.) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) C.s.p.). Žalovaný v odvolaní uviedol, že si u žalobcu objednal a) distribúciu propagačných materiálov, b) v období od 30.11.2015 do 20.12.2015, v konkrétne určených desiatich dňoch, c) vo vlakoch Inter City na trase Bratislava - Košice a späť, príp. v rýchlikoch, d) priebežné informovanie o stave distribúcie. Za tento štandard služieb bola medzi stranami dojednaná cena 4.700,00 eur bez DPH. Zopakoval, že sa niekoľkokrát pokúšal kontaktovať žalobcu (telefonicky, mailom), opakovane od neho žiadal informácie o priebežnom stave distribúcie a fotodokumentáciu k nej, no žalobca na jeho žiadosti nereagoval a požadované informácie mu poskytol až po mnohých intervenciách so značným omeškaním a neúplné. Preto nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný v priebehu distribúcie nič nerozporoval. Ďalej uviedol, že priebeh distribúcie si overil aj prostredníctvom svojej zamestnankyne Ing. U. Z., ktorá bola osobne prítomná pri jej realizácii v Košiciach. Tá potvrdila neprofesionálny prístup žalobcu, ktorý nezabezpečil dostatok ľudí na distribúciu letákov, a z toho dôvodu distribúciu nestíhal vykonávať v súlade s distribučným plánom. Okrem toho menovaná zamestnankyňa musela sama poskytnúť súčinnosť pri roznášaní letákov. Tým, že sa distribúcia týkala vianočnej kampane spoločnosti Panta Rhei, s.r.o., ukončenie distribúcie malo zmysel v stanovenom termíne a nie dva dni po termíne, ako to reálne vykonal žalobca.
24. Vo vzťahu k fakturácii žalovaný v odvolaní poukázal, že faktúra č. 10602015, ktorá bola splatná dňa 14.12.2015 mu bola zaslaná až dňa 4.1.2016 s pokynom na úhradu do 15.1.2016. Z uvedeného dôvodu ju nemal možnosť uhradiť v lehote splatnosti na nej označenej. Pri fakturácii nebolo zohľadnené, že distribúcia bola uskutočnená v lokálnych spojoch, pričom na nemožnosť jej realizovania v IC vlakoch ho upozornil žalobca až po uskutočnení objednávky. Uviedol, že k zmene objednávky došlo zavinením žalobcu, ktorý ho od počiatku zavádzal tvrdením, že u dopravcu má zazmluvnené opatrenie na distribúciu v IC vlakoch.
25. Ďalej žalovaný v odvolaní uviedol, že nakoľko žalobca svoje povinnosti nesplnil riadne a včas, došlo zo strany žalovaného k reklamácii distribučných služieb a to mailom zo dňa 28.2.2016, v ktorom žalobca požiadal o primeranú zľavu z ceny. Akcentoval, že dôkazné bremeno znáša žalobca, ktorý ho však neuniesol, pretože dôkazy, ktoré súdu prvej inštancie predložil, nepreukazujú ním tvrdené skutočnosti, pričom ich vierohodnosť je relatívna. V tejto súvislosti poukázal predovšetkým na „neformálnu“ komunikáciu žalobcu o údajnom priebehu distribúcie a komunikáciu so žalovaným. Rovnako tabuľka s rozpisom vlakov podľa žalovaného nepreukazuje, že distribúcia bola reálne vykonaná. Žalobcom predložená objednávka podľa žalovaného nemá pre účely konania žiadnu dôkaznú hodnotu, pretože nie je očíslovaná, datovaná, podpísaná a neobsahuje presnú špecifikáciu tovaru, nekonkretizuje objednávateľa a nie je zrejmé, že by sa mala týkať žalovaného a distribúcie letákov spoločnosti Panta Rhei, s.r.o.. Obdobne ani z ďalších dôkazov predložených žalobcom podľa neho nevyplýva, že žalobca zrealizoval objednávku riadne a včas. Poukázal, že neexistuje doklad sumarizujúci priebeh distribúcie a jej výsledky, z fotodokumentácie nie je jednoznačne zrejmé, že fotografie boli skutočne vyhotovené v určených dňoch a v určených vlakoch. Zdôraznil, že žalobcom predložené dôkazy sa týkajú výlučne obsahu objednávky, teda popisujú požiadavku žalovaného, nie však rozsah a výsledky reálne poskytnutého plnenia. Vo vzťahu s výpovedi V. W. a svedkyne Mgr. A. S. namietal, že tieto nedokázali zodpovedať základné otázky vo vzťahu k realizácii objednávky, i keď za jej priebeh boli zodpovedné.
26. Žalovaný v odvolaní ďalej uviedol, že k zmene pôvodných podmienok ohľadne kategórie vlakov, v ktorých mala distribúcia prebiehať, došlo zavinením žalobcu z dôvodu jeho neprofesionality. Mal za to, že distribúciu možno preukázať aj inak ako fotodokumentáciou a to podrobným rozpisom uvádzajúcim, v akých konkrétnych vlakoch, v akom množstve letákov a koľkými ľuďmi bola distribúcia v konkrétne dni vykonávaná. Súčasne namietal, že fotodokumentácia sa netýka celého obdobia, preto nie je zrejmé, prečo súd prvej inštancie považoval tento dôkaz za dostačujúci. Jednoznačným dôkazom nesplnenia povinnosti žalobcu bol podľa neho objem letákov nachádzajúci sa v sklade v čase, keď sa blížil termín ukončenia distribúcie čo znamená, že nemohol byť naplnený distribučný plán. Uvedené verifikovali obaja konatelia žalovaného i svedkyňa Ing. U. Z., vo vzťahu ku ktorej súd prvej inštancie uviedol, že existuje dôvodná pochybnosť o jej nezaujatosti vo vzťahu k žalovanému. Žalovaný zdôraznil, že v prípade V. W. a A. S. sa tiež jednalo o osoby, ktoré boli v zamestnaneckom pomere u žalobcu, pričom u nich už súd prvej inštancie pochybnosti nevyslovil.
27. Žalovaný v odvolaní uzavrel, že súd prvej inštancie nevyhodnotil všetky dôkazy a z nich vyplývajúce skutočnosti, jednotlivé argumenty súdu uvedené v odôvodnení rozsudku sú vytrhnuté z kontextu, na argumentáciu žalovaného neprihliadal a nezaujal k nej žiadne stanovisko. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovaný sa žiadneho porušenia povinností nedopustil a teda nemá voči žalobcovi neuhradené záväzky. Naopak, bol to práve žalobca, ktorý si svoje záväzky riadne nesplnil, nezabezpečil podmienky pre splnenie distribučného plánu, čím porušil svoje zmluvné povinnosti voči žalovanému. Na základe uvedeného mal za to, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal opodstatnenosť svojho nároku.
28. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že trvá na svojich písomných aj ústnych vyjadreniach, skutočnosti uvedené žalovaným v odvolaní považuje za účelové, skresľujúce a tendenčné. Uviedol, že žalovaný manipuluje dôkazmi a účelovo tvrdí skutočnosti, ktoré neboli preukázané. Poukázal, že tvrdenia žalovaného sú totožné s tvrdeniami, ktoré uviedol vo vyjadrení zo dňa 21.11.2018 a súd sa s nimi riadne vysporiadal. Súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. S ohľadom na uvedené navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny.
29. Žalovaný odvolaciu repliku nepodal, výzva súdu prvej inštancie s vyjadrením k odvolaniu mu bola doručená dňa 5.2.2020.
30. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 C.s.p.. Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
31. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 C.s.p. odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 C.s.p. oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.
32. Žalovaný podanie odvolania odôvodnil dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) C.s.p.. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.
33. Odvolací súd posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, posúdil, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil a to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05)
34. Odvolací súd zhodnotil, že súd prvej inštancie presvedčivo a logicky odpovedal na argumenty vznesené v spore a odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie spĺňa kritéria vyžadované vyššími súdnymi autoritami pre zrozumiteľnosť a presvedčivosť súdneho rozhodnutia. Právne závery súdu prvej inštancie sú v súlade s vykonanými skutkovými zisteniami.
35. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd prvej inštancie vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a neopomenul žiadnu relevantnú skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov sporových strán z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti a ani v odvolacom konaní neboli ponúknuté nové dôkazy.
36. Odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalovaného a k podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd uvádza :
37. Žalobca v konaní preukázal, že žalovaný si u neho objednal distribúciu propagačných materiálov týkajúcich sa vianočnej ponuky sieti kníhkupectiev Panta Rhei, s.r.o. vo vlakových spojeniach ŽSSK za podmienok uvedených v potvrdení objednávky zo dňa 25.11.2015. Keďže predmetná skutočnosť nebola v konaní pred súdom prvej inštancie medzi stranami sporná a žalovaný ju nenamietal ani v podanom odvolaní, vyznieva bez logiky jeho tvrdenie, že „žalobcom predložená objednávka nemá pre účely konania žiadnu dôkaznú hodnotu, pretože nie je očíslovaná, datovaná, podpísaná a neobsahuje presnú špecifikáciu tovaru, nekonkretizuje objednávateľa a nie je zrejmé, že by sa mala týkať žalovaného a distribúcie letákov spoločnosti Panta Rhei, s.r.o.“.
38. K tvrdeniam žalovaného, že k štandardu služieb, ktoré si u žalobcu objednal za cenu 4.700,00 eur bez DPH, patrilo aj priebežné informovanie žalovaného o stave distribúcie odvolací súd uvádza, že uvedené nebolo vykonaným dokazovaním preukázané. Z potvrdenia objednávky a ani z ostatných dôkazov nevyplýva, že by sa žalobca zaviazal k takejto službe pre žalovaného a ani to, že by ju žalovaný od neho pri kontraktácii požadoval. Bez relevancie je preto námietka žalovaného, že žalobca si neplnil svoju zmluvnú povinnosť informovať ho o vykonávaní distribúcie a jej priebeh obrazovo zaznamenávať. Nebolo totiž preukázané, že by takáto služba bola predmetom záväzku žalobcu voči žalovanému. Vo vzťahu k námietkam žalovaného, že žalobca bol v priebehu realizácie zákazky nekontaktný, odvolací súd pre úplnosť dodáva, že žalovaný až na výnimku mailovej komunikácie strán sporu zo dňa 9.12.2015 v konaní nepreukázal, že by sa v období vykonávania distribúcie pokúšal so žalobcom kontaktovať. V rámci elektronickej komunikácie zo dňa 9.12.2015 žalobca žalovanému odpovedal promptne (do piatich hodín) a poskytol mu informácie o stave distribúcie v uvedený deň spolu s evidenciou vlakových spojení, v ktorých je realizovaná.
39. K námietke žalovaného, že nemal možnosť uhradiť faktúru č. 10602015 v lehote splatnosti v nej označenej (14.12.2015), keďže mu bola doručená až dňa 4.1.2016 odvolací súd poukazuje, že súd prvej inštancie uvedené zohľadnil a žalobu v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 5.640 eur od 15.12.2015 do 20.1.2016 zamietol. Zamietnutie žaloby v predmetnej časti odôvodnil
súd prvej inštancie tým, že faktúra, ktorou žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie ceny distribučných služieb bola doručená žalovanému až dňa 6.1.2016, podľa potvrdenia objednávky bola cena splatná do 14 dní od doručenia faktúry (t.j. do 20.1.2016), preto sa žalovaný dostal do omeškania so zaplatením dlžnej sumy až dňa 21.1.2016.
40. Odvolací súd k ďalšej námietke žalovaného, že cena medzi stranami bola dohodnutá za distribúciu v kategórii IC vlakov, prípadne v rýchlikoch, no v skutočnosti bola realizovaná v lokálnych spojoch uvádza, že žalovaným nebolo preukázané a ani tvrdené, že po tom, čo mu žalobca v začiatku realizácie distribúcie oznámil, že distribúcia v IC vlakoch nie je objektívne možná z dôvodu nesúhlasu s ňou železničným prepravcom, žalobcovi navrhol zmenu ceny za služby, a že žalobca takýto jeho návrh akceptoval. Žalovaný naopak potvrdil, že s uvedenou zmenou súhlasil. A i keď mal žalovaný záväzok voči svojmu objednávateľovi Panta Rhei, s.r.o., ktorého pôvodná požiadavka bola na distribúciu propagačných materiálov v IC vlakoch, v konaní nebolo preukázané, že by sa zmena v kategórii vlakov, v ktorých distribúcia prebiehala, následne akokoľvek negatívne premietla v obchodno-právnom vzťahu medzi žalovaným a spoločnosťou Panta Rhei, s.r.o.. Spoločnosť Panta Rhei, s.r.o. žalovanému dňa 22.1.2016 za distribúciu letákov zaplatila 9.747 eur a súčasne potvrdila, že z jej strany nebola voči žalovanému evidovaná žiadna reklamácia k tomuto projektu.
41. K tvrdeniam žalovaného o zisteniach získaných pri kontrole vykonanej jeho zamestnankyňou Ing. U. Z., ktorá v konaní pred súdom prvej inštancie vypovedala ako svedok, odvolací súd uvádza, že medzi stranami nebolo sporné, že distribúcia mala prebiehať v desiatich určených dňoch v období medzi 30. novembrom 2015 a 20. decembrom 2015. Svedkyňa Z. vypovedala len ku kontrole, ktorú vykonala v rámci jedného z desiatich určených dní. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by výpoveď svedkyne o nedostatočnom kapacitnom zabezpečení distribúcie žalobcom bolo možné zovšeobecniť na celý priebeh distribúcie, ktorej rozsah bol podstatne širší. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje, že žalovaný nerozporoval, že propagačné materiály boli ku dňu 23.12.2015 kompletne rozdistribuované. Ohľadne námietky žalovaného, že distribúcia nebola ukončená v stanovenom termíne, ale dva dni po ňom, a ukončenie distribúcie malo pre jeho klienta Panta Rhei, s.r.o. zmysel v predvianočnom období, a teda v stanovenom termíne, odvolací súd uvádza, že skutočný dátum ukončenia distribúcie (23.12.2015) pripadol na predvianočné obdobie. Navyše, nie je zrejmé, prečo žalovaný pozitívny efekt predvianočnej kampane spája so striktným dodržaním termínu 21. decembra 2015 a to najmä za stavu, keď bolo dokazovaním preukázané, že objednávateľ Panta Rhei, s.r.o. nemal voči výsledku distribúcie propagačných materiálov o jeho ponuke žiadne výhrady. Okrem toho ako správne uviedol súd prvej inštancie, tým, že žalovaný akceptoval návrh, že distribučná činnosť bude vykonávaná v osobných vlakoch na trase medzi Košicami a Bratislavou, došlo čiastočne aj k zmene časového harmonogramu distribúcie. Z výpovede svedkyne Mgr. A. S. vyplynulo, že žalobca pred začatím distribúcie musel žiadať ŽSSK o povolenie k jej realizácii v konkrétnych vlakových spojeniach a teda výber náhradných vlakových spojení (s ktorými žalovaný súhlasil - viď. odsek 35. odôvodnenia rozsudku), sa logicky premietol aj v časovom pláne distribúcie.
42. Odvolací súd, tak ako správne uviedol aj súd prvej inštancie, nepovažuje za preukázané, že žalovaný reklamoval nedostatky služby poskytnutej mu žalobcom v priebehu realizácie distribúcie. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný prvýkrát reklamoval distribúciu letákov až dňa 28.2.2016 (po žiadostiach žalobcu o zaplatenie faktúry zo dňa 4.1.2016, 21.1.2016, 28.1.2016, 9.2.2016 a prevzatí predžalobnej upomienky), teda nie krátko po ukončení distribúcie ako to v odvolaní žalovaný uvádza, ale viac ako mesiac po doručení faktúry a dva mesiace po ukončení distribúcie. Súd prvej inštancie správne uviedol, že pri nepomenovaných zmluvách zákon neupravuje postup pri uplatnení nárokov z vád. Analogicky s poukazom na ust. § 562 ods. 2 Obchodného zákonníka je však možné konštatovať, že žalovaný si neuplatnil tieto nároky včas.
43. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol správne, odvolanie žalovaného nebolo dôvodné, preto odvolací súd podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 5.640 eur, úroky z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 5.640 eur od 21.1.2016 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku ako vecne správny. Rovnako potvrdil výrok rozsudku súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania ako vecne správny.
44. Podľa § 359 C.s.p., odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
45. Žalovaný podal odvolanie aj proti výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobu v prevyšujúcom rozsahu zamietol. V tejto časti teda bolo rozhodnuté v prospech žalovaného.
46. Podľa § 386 písm. b) C.s.p., odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.
47. Odvolanie žalovaného proti výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobu v prevyšujúcej časti zamietol odvolací súd preto podľa § 386 písm. b) C.s.p. odmietol, lebo žalovaný bol v tomto výroku o zamietnutí žaloby úspešný, preto nie je oprávnený podať odvolanie proti tomuto výroku.
48. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 2 C.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnej výške s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
49. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta Civilného sporového poriadku).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.
V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).