Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Co-153-2019.pdf
PDF · 91.84 KB
Case nature
Area
Subarea
19Co/153/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Radoslava Svitanu, PhD., a sudkýň JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Viery Škultétyovej v spore žalobcu W. D. D.. so sídlom v J., C. XX, W. XX XXX XXX, zastúpeného I.. I. E., advokátom so sídlom v J., C. XX, proti žalovanej S. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. G. E., D. G. XXX/XX, zastúpenej C.. G. E., advokátom so sídlom v G., L. D. X/XX, o zaplatenie sumy 757,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č. k. 10Csp/26/2018-94 zo dňa 28. mája 2019 takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a III. m e n í tak, že žalobu z a m i e t a .
Žalovaná m á proti žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1.1 Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vo výroku I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 676,50 eur s 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 716,50 eur od 02.06.2015 do 07.02.2018, s 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 706,50 eur od 08.02.2018 do 09.03.2018, s 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 696,50 eur od 10.03.2018 do 09.04.2018, s 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 686,50 eur od 10.04.2018 do 09.05.2018, s 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 676,50 eur od 10.05.2018 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania vo výške 100 %, všetko v mesačných splátkach po 50,- eur splatných do 30. dňa v mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s platením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Vo výroku II. čiastočne zastavil konanie o zaplatenie sumy 40,50 eur s príslušenstvom a o zaplatenie sumy 40,- eur. Vo výroku III. priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %, ktoré je povinná zaplatiť mu žalovaná s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
1.2 Výrok I. zdôvodnil tým, že dňa 22.07.2014 spoločnosť Q. V. Y., S.. (právny predchodca žalobcu) a žalovaná uzatvorili zmluvu o poskytnutí pôžičky formou tzv. webovej zmluvy, ktorá bola uzavretá prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie bez vyhotovenia písomného znenia zmluvy. Na základe tejto zmluvy bol žalovanej poskytnutý úver v sume 1.100,- eur, ktorý sa zaviazala splácať v mesačných splátkach po 59,01 eur vrátane poistenia po dobu 24 mesiacov. Zmluvný úrok predstavoval 25 % ročne, RPMN 25 %. Dňa 27.3.2015 právny predchodca žalobcu vyzval žalovanú k zaplateniu omeškaných úverových splátok v sume 253,74 eur a súčasne ju upozornil, že pokiaľ do 05.05.2015 nedôjde k zaplateniu splátky splatnej v mesiaci január 2015, úver zosplatní. Žalovaná túto výzvu prevzala dňa 07.04.2015. Dňa 27.05.2015 právny predchodca žalobcu žalovanej oznámil predčasné zosplatnenie úveru z dôvodu, že úver riadne a včas nesplácala. Z obsahu splátkového kalendára vyplýva, že úver bol predčasne zosplatnený ku dňu 19.05.2015. Rámcovou zmluvou o
postúpení pohľadávok zo dňa 30.11.2017 bola pohľadávka spoločnosti Q. V. Y., S. postúpená žalobcovi. Právne súd prvej inštancie zdôvodnil rozhodnutie ustanoveniami § 1 ods. 1, ods. 2, § 2 písm. d), g), h), i), j), l) zákona č 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, § 2 písm. a), písm. b) bod 7 zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku, § 53 ods. 9, § 101, § 103, § 565 Občianskeho zákonníka.
1.3 Súd prvej inštancie uviedol, že právny predchodca žalobcu pri predčasnom zosplatnení úveru žalovanej dodržal postup podľa § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka. Prvá úverová splátka, ktorú žalovaná už nezaplatila, bola splatná dňa 20.12.2014. Dňa 27.03.2015 veriteľ žalovanú vyzval k zaplateniu omeškaných úverových splátok a súčasne ju upozornil, že pokiaľ do 05.05.2015 nedôjde k zaplateniu splátky splatnej v mesiaci január 2015, úver zosplatní. Žalovaná predžalobnú výzvu prevzala dňa 07.04.2015 a žiadnym spôsobom na ňu nereagovala. Dňa 27.05.2015 potom veriteľ dôvodne a v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka žalovanej oznámil predčasné zosplatnenie úveru. Veriteľ úver zosplatnil ku dňu 19.05.2015, teda boli dodržané lehoty určené v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. K námietke premlčania pohľadávky vznesenej žalovanou súd prvej inštancie odkázal na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17Co/228/2016 zo dňa 12.04.2017, podľa ktorého pri mnohosti omeškaných splátok a následnej zročnosti celého dlhu je potrebné za nesplnenú splátku, odo dňa zročnosti ktorej začne plynúť premlčacia doba, považovať splátku, ktorá bezprostredne predchádza zročnosti celého dlhu. V tomto prípade splátka, ktorá bezprostredne predchádza zročnosti celého dlhu (19.05.2015), bola splátka splatná dňa 20.04.2015. Od zročnosti tejto splátky začala podľa súdu prvej inštancie plynúť 3-ročná premlčacia doba a uplynula dňa 20.04.2018. Žaloba bola podaná dňa 21.03.2018, t. j. v rámci plynutia premlčacej doby, na základe čoho pohľadávka žalobcu nemohla byť premlčaná.
2. Proti uvedenému rozsudku podala včas odvolanie žalovaná a navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu v plnom rozsahu zamietne. Odvolanie zdôvodnila tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP). Namietala, že zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania nevznikol. Zmluvy predložené žalobcom v prílohe k žalobe sa názvom a dátumom nezhodujú s popisom zmluvného vzťahu, ktorý mal vzniknúť medzi stranami konania. Ani jedna z priložených zmlúv nie je podpísaná žalovanou, preto ich žalovaná považuje za neplatné. Veriteľ zaslal žalovanej oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru listom z 27.05.2015 a súčasne ju vyzval na zaplatenie celej dlžnej sumy 1.076,- eur. Právne posúdenie námietok premlčania vznesených žalovanou považuje žalovaná za nesprávne. Či už žalovaná prijala finančné prostriedky od žalobcu bez uzatvorenia písomnej zmluvy, alebo došlo k platnému odstúpeniu veriteľa od zmluvy, žalovaná bola povinná vrátiť veriteľovi čo od neho dostala. Právny predchodca žalobcu sa dozvedel o bezdôvodnom obohatení žalovanej najneskôr dňa 01.06.2015, pričom žalobca podal žalobu až v roku 2018, teda po uplynutí dvojročnej premlčacej doby, preto žalovaná vzniesla námietku premlčania. Z opatrnosti vzniesla námietku premlčania aj z dôvodu uplynutia všeobecnej trojročnej premlčacej doby podľa § 103 Občianskeho zákonníka, pričom poukázala na rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19Co/42/2017, podľa ktorého citované ustanovenie viaže začiatok plynutia premlčacej doby na dátum zročnosti tej nesplnenej splátky, pre ktorej nesplnenie sa stal zročným celý dlh. Z vyjadrenia samotného žalobcu vyplýva, že žalovaná sa dostala do omeškania prvýkrát so splátkou splatnou dňa 20.1.2015, čo bol dôvod, pre ktorý právny predchodca žalobcu pohľadávku zosplatnil. Všeobecná trojročná premlčacia doba tak začala plynúť dňom 20.01.2015 a vzhľadom k tomu, že žalobca uplatnil nárok žalobou podanou dňa 20.03.2018, je žalovaný nárok premlčaný.
3. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej nevyjadril.
4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné vo výroku I. (ktorým bolo žalobe vyhovené) zmeniť podľa § 388 CSP v spojení s § 365 ods. 1 písm. h) CSP.
5. Skutkovo nebolo sporné, že právny predchodca žalobcu a žalovaná uzatvorili dňa 22.07.2014 zmluvu o poskytnutí pôžičky, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver. Listom zo dňa 27.03.2015 právny predchodca žalobcu vyzval žalovanú k zaplateniu omeškaných úverových splátok v sume 253,74 eur
a súčasne ju upozornil, že pokiaľ do 05.05.2015 nedôjde k zaplateniu splátky splatnej v mesiaci január 2015, úver zosplatní. Žalovaná túto výzvu prevzala dňa 07.04.2015. Listom zo dňa 27.05.2015 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanej predčasné zosplatnenie úveru z dôvodu, že úver riadne a včas nesplácala.
6. Podľa § 103 druhej vety Občianskeho zákonníka ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Z citovaného ustanovenia je zrejmé, že pre začiatok plynutia premlčacej doby nie je rozhodujúca prvá omeškaná splátka (ako to naznačuje žalovaná v odvolaní), ale ani splátka, ktorá bezprostredne predchádza zročnosti celého dlhu, ako uviedol súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku. Je nesporné, že (predčasné) zosplatnenie celého dlhu nie je povinnosťou, ale právom veriteľa, pričom veriteľ toto právo môže využiť (pri dodržaní trojmesačnej lehoty podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka) pri ktorejkoľvek neuhradenej splátke (nielen pri prvej neuhradenej splátke), teda môže zosplatniť dlh pre neuhradenie ktorejkoľvek zo splátok, ktorých splatnosť nastala aspoň tri mesiace pred vyhlásením predčasnej splatnosti dlhu.
7. Citované ustanovenie § 103 druhej vety Občianskeho zákonníka viaže začiatok premlčacej doby na dátum zročnosti práve tej nesplnenej splátky, pre ktorej nesplnenie sa stal zročným celý dlh. V prípade spotrebiteľskej zmluvy má dodávateľ podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka povinnosť čakať s využitím práva na predčasné zosplatnenie (§ 565 Občianskeho zákonníka) ešte tri mesiace od omeškania so zaplatením splátky, ale (keďže zákon nemá osobitné ustanovenia pre premlčanie takto zosplateneného dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy) premlčacia doba sa aj v takomto prípade začína počítať odo dňa zročnosti tejto omeškanej splátky (§ 103 druhá veta Občianskeho zákonníka). Je pravdou, že tým zákonodarca de facto skrátil premlčaciu dobu pre takýto prípad o tri mesiace (keďže prvé tri mesiace omeškania dlžníka so splátkou dodávateľ nemôže ešte zosplatniť dlh, lebo by porušil ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka), avšak vo všeobecnosti dĺžka premlčacej doby nie je v právnom poriadku jednotná; je právom zákonodarcu stanoviť pre jednotlivé prípady premlčaciu dobu odlišne (napr. pri právach z prepravy je zákonom stanovená len jednoročná premlčacia doba) za predpokladu, že takto ustanovená premlčacia doba je dostatočná na uplatnenie práv, teda že takýmto stanovením premlčacej doby nedôjde k znemožneniu resp. podstatnému sťaženiu možnosti veriteľa uplatňovať svoje práva. V tomto prípade podľa názoru odvolacieho súdu je premlčacia doba v trvaní (de facto) dva a trištvrte roka dostatočná na to, aby veriteľ uplatnil svoj nárok na plnenie celého predčasne zosplatneného dlhu na súde. Tento výklad teda síce znamená de facto skrátenie všeobecnej trojročnej premlčacej doby o tri mesiace, k tomuto skráteniu však došlo v dôsledku jasného znenia textu samotného ustanovenia, čo nepredstavuje narušenie princípu právnej istoty veriteľa (keďže ustanovenie § 103 druhej vety Občianskeho zákonníka jednoducho nepripúšťa iný výklad a toto ustanovenie bolo veriteľovi už od začiatku známe).
8. Z predžalobnej upomienky veriteľa z 27.03.2015 („ak do 05.05.2015 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 1/2015, bude Q. V. Y., S. oprávnená úver zosplatniť“) v spojení s oznámením veriteľa o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru z 27.05.2015, v ktorom sa odkazuje na uvedenú predžalobnú upomienku, je zrejmé, že k zosplatneniu dlhu došlo práve pre nezaplatenie splátky splatnej v januári 2015 (20.01.2015). V samotnom oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru síce nebolo uvedené, pre ktorú splátku bol dlh zosplatnený, ako však už bolo uvedené vyššie, toto oznámenie obsahovalo odkaz na predžalobnú upomienku, v ktorej bola žalovaná upozornená, že ak nedôjde k úhrade splátky splatnej v januári 2015, bude veriteľ oprávnený úver zosplatniť. Súvislosť medzi týmito dvoma listinami je jednoznačná a zodpovedá aj ustanoveniu § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka
- je zrejmé, že právny predchodca žalobcu upozornil žalovanú na neuhradenie splátky splatnej dňa 20.01.2015, následne v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka čakal tri mesiace od splatnosti tejto splátky a po uplynutí troch mesiacov (tie uplynuli 20.04.2015) dlh dňom 19.05.2015 zosplatnil, čo oznámil žalovanej listom z 27.05.2015. Vzhľadom na tieto súvislosti je záver, že k zosplatneniu došlo práve pre nezaplatenú splátku splatnú 20.01.2015, nesporný.
9. Napokon pokiaľ súd prvej inštancie odkázal na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17Co/228/2016, odvolací súd uvádza, že predpoklad uvádzaný v citovanom rozsudku, že premlčacia doba začala plynúť dňom zročnosti splátky zročnej bezprostredne pred zosplatnením, je možné aplikovať len vtedy, ak nie je preukázané, pre ktorú neuhradenú splátku veriteľ dlh zosplatnil (pokiaľ by
však došlo k zosplatneniu bez uplynutia zákonom trojmesačnej lehoty požadovanej ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, bola by sporná platnosť zosplatnenia). V tu preskúmavanej veci však - ako vyplýva z vyššie uvedeného bodu tohto odôvodnenia - bolo preukázané, že k zosplatneniu došlo pre splátku splatnú dňa 20.01.2015. K tomu ešte odvolací súd považuje za potrebné dodať, že dojednanie o možnosti zosplatnenia dlhu v prípade omeškania s jeho splatením po dobu dlhšiu ako 3 mesiace sa nachádzalo v bode 12.2 zmluvných podmienok zmluvy o poskytnutí pôžičky (zmluvy o spotrebiteľskom úvere) z 21.07.2014, od omeškania so splátkou splatnou 20.01.2015 do zosplatnenia táto trojmesačná lehota uplynula a zosplatneniu predchádzala upomienka s upozornením na možnosť zosplatnenia, boli teda splnené predpoklady pre platné zosplatnenie dlhu v súlade s ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.
10. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď síce použil (okrem iného) správne ustanovenie § 103 druhej vety Občianskeho zákonníka, avšak toto ustanovenie nesprávne aplikoval, keď za deň začatia plynutia premlčacej doby považoval deň splatnosti splátky, ktorá bezprostredne predchádzala zročnosti celého dlhu. Podľa právneho názoru odvolacieho súdu toto ustanovenie je potrebné vykladať tak, že viaže začiatok plynutia premlčacej doby na dátum zročnosti tej nesplnenej splátky, pre ktorej nesplnenie sa stal zročným celý dlh (viď body 6 a 7 tohto odôvodnenia).
11. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. zmenil tak, že žalobu zamietol.
12. O trovách konania rozhodol odvolací súd v súlade s ustanoveniami § 396 ods. 1, ods. 2, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Vo veci samej bola v celom rozsahu úspešná žalovaná, preto jej odvolací súd priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania (trov konania pred súdom prvej inštancie aj pred odvolacím súdom - tu odvolací súd poznamenáva, že aj keď v konaní pred súdom prvej inštancie bol pôvodne úspešný žalobca, odvolací súd v prípade zmeny rozhodnutia súdu prvej inštancie rozhoduje o trovách konania ako celku a pre toto rozhodnutie je podstatný konečný úspech strán). Pokiaľ ide o späťvzatie žaloby, v časti o zaplatenie sumy 40,50 eur ako nákladov na vymáhanie pohľadávky žalobca vzal žalobu späť bez zaplatenia tejto sumy žalovanou, preto žalobca procesne zodpovedá za zastavenie konania v tejto časti. K späťvzatiu v časti o zaplatenie 40,- eur, ktoré žalovaná žalobcovi zaplatila, odvolací súd uvádza, že 20,- eur zaplatila ešte pred podaním žaloby (10 eur dňa 07.02.2018 a 10,- eur dňa 09.03.2018, kým žaloba bola podaná dňa 21.03.2018) a v tejto časti zodpovedá za zastavenie konania žalobca. Zostávajúcich 20,- eur, ktoré žalovaná zaplatila žalobcovi v priebehu konania, vzhľadom na vyššie uvedený právny názor odvolacieho súdu predstavuje plnenie premlčaného dlhu (naturálnej obligácie), ktorú nemožno súdne vymáhať. Preto ani v tejto časti nejde o procesné zavinenie zastavenia konania na strane žalovanej. Z týchto dôvodov odvolací súd priznal žalovanej proti žalobcovi plnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP).
13. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).