Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/167/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a členov senátu JUDr. Jána Auxta a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci žalobcu: Lešenie PRIMA, s.r.o., so sídlom 974 01 Nemce, Nemčianska č. 308, IČO: 36744999, zastúpený splnomocneným zástupcom: Lexpert, s.r.o., so sídlom 974 01 Banská Bystrica, Horná č. 15, IČO: 45976856, proti žalovanému: Žeriavy-Cerovský, s.r.o., so sídlom 962 05 Hriňová č. 3119, IČO: 46486054, zastúpený splnomocneným advokátom JUDr. Mariánom Görčim, so sídlom Advokátska kancelária 960 01 Zvolen, Námestie SNP č. 50 a splnomocnenou advokátkou JUDr. Silviou Sovovou, so sídlom 040 11 Košice, Diamantová 10, o vylúčenie finančných prostriedkov v sume 11.997,60 eur z exekúcie, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. -255 zo dňa 21. 05. 2019, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. - 255 zo dňa 21. 05. 2019 vo výroku I. p o t v r d z u j e .

II. Rozsudok okresného súdu vo výroku II. o náhrade trov prvoinštančného konania m e n í tak, že žalovanému náhradu trov prvoinštančného konania n e p r i z n á v a .

III. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. rozhodol o náhrade trov prvoinštančného konania a vyslovil, že žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 % do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu o výške náhrady trov konania.

1.1. Súd konštatoval skutkový a právny základ sporu, v ktorom sa žalobca domáhal voči žalovanému vylúčenia finančných prostriedkov vo výške 11.997,60 eur poukázaných žalobcom na účet č. SKXX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX z exekúcie vedenej pod sp. zn. , , vykonávanej súdnou exekútorkou Mgr. Evou Uhaľovou, so sídlom Exekútorského úradu 960 01 Zvolen, Štefana Moyzesa 9877/31. Žalobca tvrdil, že zaslal dňa 22.01.2018 v omyle zo svojho účtu sumu 11.997,60 eur na predmetný účet, ktorý, ako žalobca neskôr zistil, patrí spoločnosti BSS INGINIERING s.r.o, IČO: 47441127, so sídlom 97701 Brezno, Námestie generála M. R. Štefánika 25/20 (ďalej aj len „povinný“). Finančné prostriedky vo výške 11.997,60 eur však neboli určené povinnému, ale obchodnému partnerovi žalobcu, ktorým je spoločnosť THORSTAV s.r.o., so sídlom 960 01 Zvolen, V. P. Tótha 1081/17, IČO: 48135496 (ďalej aj len „adresát platby“). Platbu realizoval žalobca na základe faktúry č. 02018001, vystavenej dňa 19.01.2018 na sumu 11.997,60 eur, pričom platbu označil poznámkou „THORSTAV-úhrada fa O2018001“ a variabilným symbolom platby „2018001“. Žalobca zistil, že sa pri platbe pomýlil dňa 25.01.2018, keď ho kontaktoval adresát platby, že mu peniaze neprišli v dohodnutom termíne (napriek tomu, že faktúra mala dlhšiu splatnosť, adresát platby so žalobcom

sa dohodol, že faktúra bude uhradená obratom). Za pomoci adresáta platby žalobca zistil, že finančné prostriedky vo výške 11.997,60 eur boli uhradené na účet povinného. Adresát platby bol v minulosti dodávateľom povinného, ktorému aj vystavoval faktúry a faktúru pre žalobcu vystavil takým spôsobom, že prepisoval staršiu faktúru vystavenú pre povinného, pričom ju prepisoval nedôsledne a ponechal v nej bankový účet povinného č. K XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Tieto skutočnosti potvrdzuje k žalobe priložené čestné prehlásenie adresáta platby. Následne sa chyba stala aj u žalobcu, ktorý vykonal platbu práve na účet uvedený vo faktúre, pričom nepostrehol, že vo faktúre boli uvedené dva bankové účty (jeden dodávateľa a druhý odberateľa). Pokiaľ by adresát platby vo faktúre neurobil chybu v čísle účtu odberateľa, tak by žalobca pri zadávaní platby na účet odberateľa postrehol, že zadáva vlastný účet. Tým, že tam bolo uvedené cudzie číslo účtu, žalobca túto chybu nepostrehol. Následne žalobca zistil, že účet povinného je blokovaný súdnou exekútorkou Mgr. Evou Uhaľovou, Štefana Moyzesa 9877/31, 960 01 Zvolen (ďalej aj len „exekútorka“), ktorá vykonáva exekúciu č. (pred Okresným súdom Banská Bystrica je exekučné konanie vedené pod č. ). Po zistení tejto skutočnosti kontaktoval žalobca exekútorku priloženým listom „Oznámenie a žiadosť“ zo dňa 26.01.2018, ktorým situáciu vysvetlil a žiadal finančné prostriedky vo výške 11.997,60 eur vrátiť. Na list žalobcu reagovala exekútorka listom zo dňa 29.01.2018, avšak finančné prostriedky odmietla žalobcovi vrátiť. Podaním zo dňa 16.02.2018 podal žalobca námietku na vylúčenie finančných prostriedkov z exekúcie v zmysle ustanovenia § 44 Exekučného poriadku. Výzvou na uplatnenie práva na vylúčenie veci žalobou na súde zo dňa 04.04.2018 vyzval Okresný súd Banská Bystrica žalobcu na uplatnenie jeho nároku na vylúčenie finančných prostriedkov žalobou. Na základe uvedenej výzvy aj podal žalobca žalobu. Žalobca tvrdil, že nebol v žiadnom vzťahu s povinným a ani so žalovaným, preto ani jeden z nich nemá nárok na finančné prostriedky vo výške 11.997,60 eur. Napriek tomu boli tieto finančné prostriedky zrejme v celom rozsahu zrazené exekútorkou, ktorá následne zrejme väčšiu časť z nich poukázala žalovanému. Je celkom zrejmé, že finančné prostriedky vo výške 11.997,60 eur nemali byť predmetom exekúcie, keďže neboli určené pre povinného, čo je zrejmé z množstva žalobcom predložených dôkazov. V žalobe žalobca zdôraznil, že povinný v exekúcii je dlhodobo nefunkčná spoločnosť a pokiaľ by ostali finančné prostriedky vo výške 11.997,60 eur predmetom exekúcie, tak by sa žalobca zrejme už k nim nikdy nedostal. Bolo by to nespravodlivé, keďže žalobca nebol vo vzťahu ani so žalovaným a ani s povinným.

1.2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení , , , , , , , a , podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku) a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. Súd mal preukázané, že súdna exekútorka Mgr. Eva Uhaľová vedie pod sp. zn. () exekúciu proti povinnému BSS INGINIERING s.r.o. v prospech žalovaného ako oprávneného, pričom dňa 22.01.2018 poukázal žalobca na účet povinného BSS INGINIERING s.r.o sumu 11.997,60 eur. Na základe exekučného príkazu súdnej exekútorky na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke poukázala banka dňa 25.01.2018 súdnej exekútorke sumu 11.982,- eur, z ktorej časť po odpočítaní trov exekútora (2.319,- eur) poukázala súdna exekútora žalovanému dňa 26.01.2018 (9.663,- eur) ako vymoženú sumu v rámci exekúcie. Súd považoval za potrebné uviesť, že pre rozhodnutie v prejednávanom spore bolo nepodstatné, či žalobca poukázal dňa 22.01.2018 sumu 11.997,60 eur na účet povinného v banke omylom, alebo nie, alebo či poukazoval žalobca túto sumu na základe nejakého právneho dôvod alebo bez právneho dôvodu (z tohto dôvodu súd v tomto smere nevykonal ani dokazovanie), pretože vo vzťahu k žalovanému nie je žalobca v právnom vzťahu z titulu bezdôvodného obohatenia.

1.3. Súd prvej inštancie potom v odôvodnení rozsudku vyhodnotil, že jednou z príčin nedôvodnosti žaloby je aj skutočnosť, že žaloba žalobcu znie na vylúčenie finančných prostriedkov z exekúcie (žalobca sa domáha vylúčenia „finančných prostriedkov v sume 11.997,60 eur poukázaných na účet v banke z exekúcie“). Predmetom exekúcie však nie sú konkrétne finančné prostriedky, ale nárok povinného (pohľadávka) na výplatu finančných prostriedkov z účtu v banke. Súd je viazaný žalobou, vrátane jej skutkového vymedzenia. Podľa skutkových tvrdení žalobcu exekúcia však bola vykonaná prikázaním pohľadávky z účtu povinného v banke a žaloba mala preto správne znieť na vylúčenie pohľadávky povinného vo výške 11.997,60 eur z exekúcie vedenej žalovaným proti povinnému. Navrhované znenie žalobného návrhu preto nekorešponduje so skutkovým odôvodnením žaloby, nejde však o vadu žaloby na odstránenie ktorej by mal súd žalobcu vyzvať, pretože je len na žalobcovi, čoho sa žalobou domáha a z akých dôvodov. Uvedený nedostatok predstavuje samostatný dôvod na zamietnutie žaloby.

1.4. Okrem toho ako ďalší dôvod na zamietnutie žaloby súd prvej inštancie uviedol, že po vykonaní exekúcie sa už nemožno úspešne domáhať vylúčenia veci (pohľadávky) z exekúcie. Ako vyplynulo z dokazovania, suma 11.982,- eur bola zo strany banky poukázaná súdnej exekútorke dňa 25.01.2018, ktorá ju ako výťažok exekúcie poukázala žalovanému ako oprávnenému dňa 26.01.2018. Peňažné prostriedky (pohľadávka), ktorých vylúčenia z exekúcie sa žalobca domáha, sa už u súdnej exekútorky (v jej dispozícii) nenachádzajú. Dokazovaním bolo preukázané, že tieto boli ešte pred podaním žaloby na súd poukázané oprávnenému v exekúcii (t.j. v spore žalovanému) a čiastočne z nich boli uhradené trovy exekúcie. Súd prvej inštancie následne poukázal na ustanovenie § 94 ods. 1 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého exekúcia prikázaním pohľadávky z účtu v banke sa vykoná jej odpísaním z účtu do výšky prisúdenej pohľadávky a jej príslušenstva, čím dochádza ku skončeniu exekúcie týmto spôsobom (táto skutočnosť nastala 25.01.2018). Po skončení exekúcie sa vylúčenia finančných prostriedkov (pohľadávky) z exekúcie nemožno domáhať.

1.5. Súd prvej inštancie taktiež poukázal aj na ustálenú rozhodovaciu prax súdov, podľa ktorej poukázaním (vložením) finančných prostriedkov na účet v banke sa tieto stávajú majetkom banky a majiteľ účtu má pohľadávku voči banke vo výške týchto finančných prostriedkov. Kto je vlastníkom finančných prostriedkov vedených na účte v banke nie je rozhodujúce. Námietka tretej osoby podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku môže byť preto v tomto smere dôvodná len v tom prípade, že táto tvrdí a preukáže, že je majiteľom účtu, z ktorého má byť v rámci exekúcie na základe exekučného príkazu prikázaná pohľadávka, t.j. takého práva, ktoré nepripúšťa vedenie exekúcie týmto spôsobom (nestačí len tvrdenie o vlastníctve finančných prostriedkov). Žalobca v spore netvrdil, že je majiteľom účtu, z ktorého bola prikázaná pohľadávka, ale argumentoval vlastníctvom finančných prostriedkov a jeho argumentácia nemôže byť dôvodom na vyhovenie žalobe v prejednávanom spore. Predmetom exekúcie teda nie sú konkrétne finančné prostriedky, ale nárok povinného (pohľadávka) na výplatu finančných prostriedkov z účtu v banke, ktoré prostriedky sa na účte povinného nachádzali, a to bez ohľadu na ich pôvod. Uvedené finančné prostriedky sú podľa ustálenej judikatúry majetkom finančného ústavu (banky), a nie sú v majetku povinného. Povinnosťou banky po doručení príkazu na začatie exekúcie bolo uvedené prostriedky na účte zablokovať. Na základe uvedeného potom súd prvej inštancie konštatoval, že je potom nepodstatné aj to, či sú peniaze, resp. peňažný nárok v zmysle právnom „vecou“ alebo nie, podstatná je skutočnosť, že tieto peniaze sa stávajú pripísaním (vložením) na účet majetkom banky. Banka posiela na účet oprávneného de iure svoje peniaze, a nie peniaze tretej osoby, či peniaze povinného, preto jediný právny vzťah, ktorý existuje medzi oprávneným a ostatnými uvedenými osobami je vzťah oprávneného a banky. Medzi oprávneným a treťou osobou teda preukázateľne počas exekučného konania žiaden právny vzťah nikdy nevznikol. Banka správne a v súlade so zákonom použila peňažné prostriedky na účte povinného tak, ako jej ukladal doručený exekučný príkaz a splnila svoj záväzok (pohľadávku povinného) voči povinnému vyplatiť mu pohľadávku z účtu v banke a to modifikovane doručeným exekučným príkazom, t. j. vyplatením na účet súdneho exekútora, čo sa aj udialo v predmetnom spore dňa 25.01.2018. Súd potom konštatoval, že v prípade, že tretia osoba tvrdí, že na blokovaný účet povinného boli pripísané prostriedky bez právneho dôvodu, zakladá to jej nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia proti povinnému, nakoľko medzi treťou osobou a oprávneným nedošlo ku vzniku žiadneho právneho vzťahu a banka aj súdny exekútor postupovali v súlade so zákonom.

1.6. Napokon súd prvej inštancie vyvodil nedôvodnosť žaloby žalobcu aj zo skutočnosti, že právo namietať neprípustnosť exekúcie nemá žiadna tretia osoba v prípade, že sa exekúcia vykonáva prikázaním pohľadávky. V prejednávanom spore má žalobca vo vzťahu k účastníkom predmetnej exekúcie postavenie tretej osoby. Exekúcia bola pritom vykonaná prikázaním pohľadávky z účtu povinného v banke, avšak procesný postup podľa § 44 Exekučného poriadku sa aplikuje iba na také spôsoby vykonania exekúcie, keď sa predmet exekúcie (vec, právo alebo iná majetková hodnota) speňažuje predajom a naopak neaplikuje na prípady, keď sa predmet exekúcie speňažuje prikázaním pohľadávky z účtu v banke (§ 94 Exekučného poriadku). Súd tak v závere odôvodnenia rozsudku poznamenal, že námietky žalobcu ohľadom dôvodnosti vyplatenia sporných finančných prostriedkov žalovanému tak bude možné uplatniť v samostatnom konaní o veci samej (napr. žaloba o vydanie bezdôvodného obohatenia), pretože skutočnosť, že Exekučný poriadok v účinnom znením nemá ustanovenie o nemožnosti navrátenia do predošlého stavu nepredstavuje nemožnosť podania takejto žaloby (a súčasne nemôže sama o sebe založiť dôvodnosť žaloby v prejednávanom spore).

1.7. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovenia podľa pomeru úspechu strán vo veci a nakoľko žalovaný bol v konaní v plnom rozsahu úspešný, priznal mu proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu a vyslovil, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

2. Proti rozsudku prvoinštančného súdu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. V odvolaní zdôraznil, že žalobu o vylúčenie finančných prostriedkov vo výške 11.997,60 eur z exekúcie podal na základe výzvy exekučného súdu, t.j. Okresného súdu Banská Bystrica v konaní sp. zn. z 04.04.2018 na uplatnenie práva na vylúčenie veci žalobou na príslušnom súde. Súd prvej inštancie odôvodnil zamietnutie žaloby jednak tým, že žaloba znela na vylúčenie finančných prostriedkov z exekúcie napriek tomu, že exekúcia bola vykonaná prikázaním pohľadávky z účtu povinného v banke a jednak preto, že po vykonaní exekúcie sa už nemožno úspešne domáhať vylúčenia veci z exekúcie. Súd prvej inštancie však podľa názoru žalobcu postupoval formalisticky, nemal záujem zaoberať sa špecifickým sporom, ktorého riešenie nie je na prvý pohľad zjavné z právnych predpisov.

2.1. Odvolateľ namietal, že súd prvej inštancie dospel k záveru, že k vykonaniu, resp. skončeniu exekúcie došlo v súvislosti s finančnými prostriedkami dňa 25.01.2018. Pri tomto závere vychádzal súd z bližšie nešpecifikovaného a právne bezvýznamného exportu pohybov na účte, ktorý sa mal nachádzať v exekučnom spise. Exekučný súd však vyzval žalobcu na podanie žaloby na vylúčenie finančných prostriedkov vo výške 11.997,60 eur z exekúcie a je tak zrejmé, že v čase tejto výzvy ešte nemohla byť exekúcia zavŕšená, resp. ak aj zavŕšená bola, tak je možné sa účinne domáhať vylúčenia finančných prostriedkov z exekúcie. Ak by sa v čase výzvy exekučného súdu nemohol žalobca účinne domáhať vylúčenia finančných prostriedkov z exekúcie, tak by ho predsa exekučný súd nevyzval na podanie žaloby, ktorou nemal čo dosiahnuť a ktorá by bola odsúdená na zamietnutie. Existuje tak predpoklad, že ak exekučný súd vyzval žalobcu výzvou z 04.04.2018 na podanie žaloby na vylúčenie finančných prostriedkov z exekúcie, tak k uvedenému dátumu nebola ešte exekúcia vo vzťahu k platbe zavŕšená. Za takej situácie je záver súdu prvej inštancie o skončení exekúcie ohľadom platby dňa 25.01.2018 celkom zjavne nesprávny.

2.2. Žalobca ďalej v odvolaní namietal, že zo spisu súdnej exekútorky nemožno vyvodiť, že by informovala exekučný súd, že by v januári 2018 v súvislosti s platbou došlo k čiastočnému vymoženiu nároku pre žalovaného. Exekútor má pritom povinnosť o vymožených nárokoch informovať exekučný súd v súlade s ustanovením § 29 ods. 6 Exekučného poriadku. Keď teda exekútorka neinformovala exekučný súd, že by v januári 2018 došlo v súvislosti s platbou od žalobcu k čiastočnému vymoženiu nároku, tak to znamená, že exekúcia ohľadom platby nemohla byť skončená dňa 25.01.2018. Navyše, ako vyplýva z odôvodnenia výzvy exekučného súdu z 04.04.2018, priamo súdna exekútorka v podnete z 28.03.2018 uvádzala, že do úvahy prichádza výzva pre žalobcu na uplatnenie práva na vylúčenie veci. Ak túto možnosť pripúšťala exekútorka dňa 28.03.2018, to znamená, že v tom čase nemohla byť exekúcia ešte skončená, resp. možnosť vylúčenia prichádza do úvahy aj v prípade skončenej exekúcie ohľadom finančných prostriedkov. V súvislosti so skončením, resp. zavŕšením exekúcie vo vzťahu k platbe odvolateľ zdôraznil, že nemal žiadne podrobnejšie informácie a žalobu podal na základe výzvy exekučného súdu. Žalovaný začal reagovať na uplatňovanie práva zo strany žalobcu až vyjadrením k žalobe a súdna exekútorka odmietla žalobcovi poskytnúť akékoľvek podrobnejšie informácie ohľadom exekúcie s odôvodnením, že nie je účastníkom exekúcie. Odvolateľ preto namieta, že ak aj došlo k vykonaniu exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke, tak nie je zrejmé, kedy k tomu došlo a súdom zistený dátum 25.01.2018 je značne pochybný už len s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti. Súd prvej inštancie sa absolútne nezaoberal dôkazmi naznačujúcimi, že exekúcia vo vzťahu k platbe nebola zavŕšená, miesto toho prekvapivo a svojvoľne bez náležitého odôvodnenia ustálil, že exekúcia bola zavŕšená ešte dňa 25.01.2018, čím súd prvej inštancie porušil právo žalobcu na spravodlivý proces. Za tejto situácie je nevyhnutné, aby bol napadnutý rozsudku zrušený a vrátený súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V rámci ďalšieho konania bude potrebné vychádzať z právne relevantných výpisov z účtu, resp. potvrdení bánk, z ktorých bude zrejmé, čo a kedy sa s finančnými prostriedkami vo výške 11.997,60 eur stalo.

2.3. Odvolateľ potom uviedol, že pokiaľ sa po vrátení veci súdu prvej inštancie zistí, že exekúcia bola v súvislosti s platbou zavŕšená aj napriek odkladnému účinku námietky v zmysle § 44 ods. 1 Exekučného poriadku, tak zváži podanie návrhu na pripustenie zmeny žaloby, ktorým sa bude eventuálne domáhať

vydania výťažku získaného exekúciou prikázaním pohľadávky z účtu v banke. Odvolateľ opätovne zdôraznil, že pri podaní žaloby vychádzal z výzvy exekučného súdu zo dňa 04.04.2018, z ktorej nadobudol presvedčenie, že je aj s ohľadom na § 44 ods. 8 Exekučného poriadku jediným prostriedkom pre efektívnu a spravodlivú ochranu práv žalobcu. Za situácie, keď existovalo viacero dôkazov, že žaloba na vylúčenie finančných prostriedkov je prípustná, by sa prípadným neprihliadnutím na nové dôkazy v rámci odvolacieho konania mohla zmariť možnosť žalobcu disponovať žalobou, keďže v rámci odvolacieho konania nie je možné meniť žalobu.

2.4. Odvolateľ ďalej uviedol, že pokiaľ by bola exekúcia vykonaná ešte 25.01.2018, tak by musel práve exekučný súd v rámci efektívnej, účinnej a spravodlivej ochrany práv o námietke žalobcu rozhodnúť podľa § 44 ods. 5 Exekučného poriadku jej zamietnutím. Domáhanie sa vydania výťažku z exekúcie je prirodzenou zmenou žaloby o vylúčenie veci z exekúcie, napr. v situáciách, kedy dôjde skôr k skončeniu exekúcie. Napriek vyššie uvedeným skutočnostiam a možnosti, že sa po vrátení veci na súd prvej inštancie bude žalobca zaoberať prípadným rozšírením žaloby o eventuálny petit spočívajúci vo vydaní výťažku exekúcie, má žalobca za to, že v tomto prípade nie je zmena žaloby nevyhnutná. Tento jeho záver vyplýva zo špecifík prípadu, keď v exekúcii dotknutou majetkovou hodnotou sú finančné prostriedky. Aj v prípade, ak by bola exekúcia zavŕšená, tak by finančné prostriedky mohol žalovaný jednoduchým spôsob vrátiť (nedošlo tu napr. k dražbe, ktorá by mohla mať širšie účinky). Možnosti vrátenia finančných prostriedkov nasvedčuje aj fakt, že od 01.04.2017 bol z Exekučného poriadku vypustený zákaz restitutio in integrum, pôvodne obsiahnutý v ustanovení § 61 EP a pri použití logického a aj historického výkladu to znamená, že od 01.04.2017 je navrátenie do predošlého stavu v exekučnom konaní možné.

2.5. Odvolateľ zdôraznil, že je nepochybné, že len v dôsledku mylnej platby žalobcu sa jeho finančné prostriedky dostali na účet povinného. Práve z dôvodu, že žalobca nie je vlastníkom účtu, ku ktorému vydala exekútorka exekučný príkaz na prikázanie pohľadávky, sa nedomáhal vylúčenia pohľadávky vo výške 11.997,60 eur, ale priamo vylúčenia finančných prostriedkov vo výške 11.997,60 eur. V tejto súvislosti treba prihliadnuť aj na špecifické postavenie finančných prostriedkov, pretože peniaze môžu ľahko meniť svoju podobu z materializovanej na nematerializovanú a naopak. V čase skončenia exekúcie, keď sú nematerializované finančné prostriedky pripísané na účet oprávneného, si ich oprávnený môže jednoduchým spôsobom materializovať výberom zo svojho bankového účtu, alebo aj v nematerializovanej podobe využiť ako všeobecne prijímaný výmenný prostriedok, resp. platidlo. Špecifickým postavením finančných prostriedkov sa súd prvej inštancie nezaoberal a len formalisticky zdôrazňoval, že exekúcia bola vykonaná prikázaním pohľadávky z účtu povinného. Pri závere súdu prvej inštancie, že nebolo možné domáhať sa vylúčenia finančných prostriedkov vo výške 11.997,60 eur z exekúcie, súd vec nesprávne právne posúdil, keď na posúdenie veci neaplikoval napr. aj ustanovenie v spojení s ustanovením Exekučného poriadku tak, aby právam žalobcu bola poskytnutá efektívna, účinná a spravodlivá ochrana. Odvolateľ argumentoval, že s ohľadom na jemu dostupné informácie má za to, že žaloba ako bola podaná, je aj v súlade s ustanovením Exekučného poriadku jediným možným prostriedkom na ochranu jeho práv, pričom týmito argumentami sa súd prvej inštancie nezaoberal, formalistickým výkladom žalobu zamietol, čím bol porušený princíp zákazu odopretia spravodlivosti (denegatio iustitiae) a tým bolo porušené aj právo žalobcu na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie jednoducho rezignoval na spravodlivé usporiadanie vzťahov medzi žalobcom a žalovaným. Žalobca od počiatku tvrdí, že na jeho finančné prostriedky nemá povinný žiadny nárok a že mu boli poslané omylom. Hlavným predmetom tohto konania teda malo byť skúmanie, či platba bola mylná alebo nie, k tomu smeroval žalobca aj podstatu svojej argumentácie a návrhy na vykonanie dôkazov. Súd prvej inštancie sa prekvapivo podstatou sporu, ktorá bola vymedzená exekučným súdom, absolútne nezaoberal, čím porušil právo žalobcu na spravodlivý proces.

2.6. Odvolateľ má za to, že predtým, ako súd pristúpil k zamietnutiu žaloby, mal sa zaoberať aj tým, či má žalobca iné právne možnosti, ktorými sa vie dopracovať k tomu, aby mu mylne odoslané finančné prostriedky boli vrátené. Za takúto možnosť nemožno považovať domáhanie sa vydania bezdôvodného obohatenia voči povinnému. Exekúcia vedená v prospech žalovaného, ako oprávneného, je dlhšiu dobu neúspešná, povinný vykazuje znaky nefunkčnej a vytunelovanej spoločnosti a sám žalovaný nadobudol presvedčenie, že došlo aj k spáchaniu trestného činu (za situácie, keď si povinný nechal posielať svoje peňažné nároky na účty v Českej republike, aby sa vyhol exekúcii prebiehajúcej v Slovenskej republike). Navyše je proti povinnému vedená aj ďalšia exekúcia. Domáhanie sa vydania bezdôvodného obohatenia voči povinnému by teda v tomto konkrétnom prípade celkom zjavne neviedlo k možnosti vrátenia mylne

zaslaných finančných prostriedkov žalobcovi. Takýto postup by viedol len k ďalším zbytočným výdavkom žalobcu bez možnosti jeho reálneho uspokojenia. Okrem toho podľa názoru odvolateľa pri posudzovaní dôvodnosti žaloby sa mal súd zaoberať aj tým, či má k mylne zaslaným finančným prostriedkom silnejšie právo žalobca alebo žalovaný. K finančným prostriedkom vo výške 11.997,60 eur má ako jediný právo žalobca, nemá k nim žiadne právo žalovaný, povinný a ani banka povinného. Je potrebné prihliadnuť aj na všeobecné princípy spravodlivosti v záujme spravodlivého usporiadania vzťahov medzi stranami, keď má súd povinnosť vyplniť prípadné medzery v normách jednoduchého práva výkladom či dotvorením práva pre konkrétny prípad.

2.7. Súd prvej inštancie podľa názoru žalobcu nenaplnil cieľ , ktorým je zabezpečenie efektívnej a spravodlivej ochrany subjektívnych práv fyzických a právnických osôb vstupujúcich do právnych vzťahov. Následne odvolateľ citoval z judikatúry Ústavného súdu SR, zaoberajúcou sa výkladom obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa a čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Súd prvej inštancie nezohľadnil špecifiká prípadu, keď len mechanicky a formalisticky aplikoval ustanovenia jednoduchého práva bez zohľadňovania ich účelu a pri zisťovaní skutkového stavu nezohľadňoval všetky skutočnosti, a to aj v rozpore s vyššie uvedenou judikatúrou. Tento postup súdu prvej inštancie mal za následok výraznú nespravodlivosť napadnutého rozsudku. Ako už skôr odvolateľ uviedol, podstatou konania malo byť predovšetkým zisťovanie silnejšieho práva k finančným prostriedkom vo výške 11.997,60 eur a mylnosť ich poukázania zo strany žalobcu. V tejto súvislosti navrhol žalobca vykonať výsluchy Jolany Fedorovej, Ivana Šišmiša a tiež konateľa žalobcu Ivana Kristályho. Súd prvej inštancie nevykoval tieto navrhnuté dôkazy. Takisto je potrebné vykonať dokazovanie týkajúce sa dátumu a času odpísania finančných prostriedkov z účtu povinného, dátumu a času pripísania finančných prostriedkov na účet exekútorky, dátumu a času odpísania finančných prostriedkov z účtu exekútorky a dátumu a času pripísania finančných prostriedkov na žalovaného. V súlade s ustanoveniami a tak žalobca navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil.

2.8. Bez ohľadu na výsledok sporu žalobca považuje za nesprávny aj výrok II., ktorým súd prvej inštancie priznal žalovanému náhradu trov konania vo výške 100%. Žalobca zdôraznil, že na podanie tejto žaloby ho vyzval exekučný súd, pričom táto výzva bola urobená v súlade so stanoviskami žalovaného a exekútorky. Keď žalobca oslovil žalobcu predsúdnou žalobou zo dňa 16.02.2018, na túto nijakým spôsobom nereagoval a jeho vyjadrenia sa k žalobcovi dostali až po začatí súdneho konania. Na základe uvedeného má odvolateľ za to, že žalovaný zavinil, že bola podaná táto žaloba a teda zavinil aj celkové trovy tohto konania. Pokiaľ by žalovaný odpovedal na žiadosť žalobcu, na námietku na vylúčenie finančný prostriedkov z exekúcie a na výzvu exekučného súdu z 04.04.2018 a žalobcu informoval, že exekúcia bola zavŕšená, tak mohol zabrániť podaniu tejto žaloby a vzniku trov týkajúcich sa konania začatého na jej základe. Z ohľadom na uvedené je dôvodné zmeniť výrok II. rozsudku v prípade, ak by odvolací súd potvrdil výrok I. napadnutého rozsudku, pričom odvolací súd by mal priznať náhradu trov konania vo výške 100% žalobcovi v súlade s ustanovením . Z opatrnosti žalobca uvádza, že pokiaľ by odvolací súd neuznal jeho argumenty na priznanie náhrady trov konania žalobcovi, boli by tieto argumenty tiež výnimočnými okolnosťami a dôvodmi hodnými osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania žalovanému v súlade s ustanovením . | 3. Žalovaný reagoval na odvolanie žalobcu vyjadreniami prostredníctvom oboch svojich splnomocnených právnych zástupcov. Žalovaný prostredníctvom vyjadrenia splnomocneného advokáta JUDr. Mariána Görčiho považuje napadnuté súdne rozhodnutie za vecné správne, vychádzajúce z náležite zisteného skutkového stavu, za správnej aplikácie príslušných zákonných ustanovení a preto navrhuje napadnuté prvoinštančné rozhodnutie potvrdiť, vrátane výroku o trovách konania.

3.1. K podanému odvolaniu žalobcu sa splnomocnený právny zástupca žalovaného vyjadril len k tým častiam, ktoré považuje za právne významné pre rozhodnutie odvolacieho súdu. V bodoch II. 3, II. 4, II. 5 popisuje žalobca ním uvádzaný skutkový stav, ktorý už viackrát prezentoval a to tak v samotnej žalobe, ako aj vo svojich následných vyjadreniach. Potrebný skutkový stav mal prvoinštančný súd podľa názoru žalovaného dostatočne zistený a ako to prvoinštančný súd uvádza v odôvodnení rozsudku, súd nepripustil z dôvodu hospodárnosti konania vykonať dôkazy, ktoré boli podľa jeho úvahy nadbytočné, resp. nie nutné pre zistenie skutkového stavu. K bodu II. 6 žalovaný uvádza, že samotný fakt, či sa jednalo o platbu mylnú. alebo nie, je z hľadiska právneho názoru súdu skutočnosť nepodstatná, súd k zamietajúcemu rozsudku dospel z iných dôvodov, veď žalobca ich nakoniec v bode II. 7 sám uvádza. K

bodu IV. zástupca žalovaného uviedol, že v tomto bode sa žalobca vyjadruje k postupu a rozhodovaniu exekučného súdu, ako aj k postupu súdnej exekútorky pri vykonávaní exekúcie. Žalovaný má za to, že exekučný súd postupoval v súlade s Exekučným poriadkom, ako aj s inými príslušnými relevantnými právnymi predpismi a to platí aj pre súdnu exekútorku. Lehota, kedy došlo k dovŕšeniu exekúcie vo vzťahu k žalobcovi, je riadne zdokladovaná v príslušnom exekučnom spise, ktorý mal súd k dispozícii. K bodu III.17 zástupca žalovaného uviedol, že pokiaľ žalobca uvádza: „Už na prvom pojednávaní dospel súd k prekvapivému záveru, že exekúcia už bola vykonaná a už sa nemožno úspešne domáhať vylúčenia veci z exekúcie. Tento záver bol v rozpore so závermi exekučného súdu“, tak žalovanému nie je zrejmé, na aké závery exekučného súdu chcel žalobca poukázať. Okrem vydania neodkladného opatrenia, ktoré žalovaný označil za právne pochybné a nezákonné, exekučný súd rozhodol len o tom, že vyzval žalobcu výzvou zo dňa 04.04.2018 k tomu, aby si uplatnil svoje právo na vylúčenie veci z exekúcie v súlade s ustanovením § 44 ods. 4 Exekučného poriadku. Pokiaľ exekučný súd vyzval žalobcu na takéto uplatnenie práva na všeobecnom súde, z uvedeného je možné logicky vyvodiť záver, že i exekučnému súdu sa javilo právo žalobcu ako menej pravdepodobné. K ostatným vyjadreniam žalobcu a ku skutkovému stavu sa žalovaný podrobne vyjadril vo svojich vyjadreniach adresovaných súdu zo dňa 26.06.2018 a zo dňa 30.09.2018 a tiež osobným ústnym prednesom právneho zástupcu na pojednávaní konanom dňa 21.05.2019.

3.2. Žalovaný sa stotožňuje s právnym názorom prvoinštančného súdu, ktoré je uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku a navrhuje Krajskému súdu v Banskej Bystrici, aby napadnuté rozhodnutie prvoinštančného súdu potvrdil, vrátane výroku o trovách konania a zaviazal žalobcu aj na náhradu trov odvolacieho konania.

4. V osobitnom písomnom vyjadrení žalovaného k odvolaniu žalobcu podaného prostredníctvom splnomocnenej právnej zástupkyne JUDr. Silvie Sovovej má žalovaný za to, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, dôsledne skutkovo aj právne odôvodnený. Žalobca sa proti rozsudku odvolal z dôvodov, ktoré podľa názoru žalovaného (prezentovaného prostredníctvom právnej zástupkyne) sformuloval nelogicky, popierajúc právnu úpravu, zavádzajúco, použijúc siahodlhé citácie z rozhodnutí súdov, napr. ÚS SR, pripodobujúc ich znenie vlastnej pozícii, avšak absolútne nehodiaco sa na tento konkrétny prípad ako svojim obsahom, tak aj účelom. Žalovanému sa javí, akoby sa žalobca domáhal výnimočného, nadštandardného zaobchádzania popierajúceho ako právny poriadok, tak aj ustálenú súdnu rozhodovaciu prax z dôvodov, ktoré dostatočne nevysvetlil. Žalobca subjektívne prezentuje svoju pozíciu ako „silnejšie právo“, hoci nevysvetlil žiadnym konkrétnym, relevantným dôvodom, prečo by práve on mal byť v pozícii toho silnejšie oprávneného. Zákon, ani ustálená súdna judikatúra takejto pozícii žalobcu nenasvedčujú.

4.1. Žalovaný vo vyjadrení poznamenal, že žalobca sa cíti byť dotknutý údajným porušením práva na („jeho“) spravodlivý proces, resp. že sa javí byť dotknutý údajným prílišne „formalistickým“ prístupom súdu prvej inštancie len preto, že v spore nebol úspešný. Žalovaný má za to, že žalobca si je veľmi dobre vedomý právnej situácie, v ktorej sa ocitol a ktorá ho rozhodne nefavorizuje. Absolútne súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, pokiaľ jednoducho skonštatoval, že v tomto spore nebol oprávnený skúmať splnenie náležitostí návrhu na vykonanie exekúcie. Pokiaľ žalobca svoje údajné práva, či dokonca silnejšie právo, zjavne účelovo odvíja iba od formálnej výzvy exekučného súdu - Okresného súdu v Banskej Bystrici zo dňa 4.4.2018 a podsúva obsahu výzvy účelový význam v tom zmysle, že mal nárok na podanie takej žaloby, akú podal a dokonca v tom zmysle, že výzva vlastne prejudikovala jeho jednoznačný úspech vo veci, pretože súd by predsa zjavne neúspešnú, resp. zjavne nemožnú výzvu nebol žalobcovi zaslal, v tomto smere žalovaný poznamenal, že to, ako súdna exekútorka prezentovala uplatnený návrh exekučnému súdu a ako tento v konečnom dôsledku žalobcu vyzval na podanie žaloby, si určil žalobca sám tým, ako uplatnil námietku vo vzťahu k súdnej exekútorke. Pokiaľ žalobca v odvolaní tvrdil, že už list zo dňa 26.1.2018 nazvaný Oznámenie a žiadosť je „potrebné považovať za námietku“, žalovaný uviedol, že toto podanie pritom ani označením, ani obsahom vôbec nenasvedčuje tomu, že by žalobca bol niečo namietal. Žalobca nešpecifikoval ani to, kedy toto podanie odoslal na poštovú prepravu a kedy bolo súdnej exekútorke doručené. Žalovaný preto tvrdí, že námietku podal žalobca súdnej exekútorke až dňa 18.2.2018. V tejto jednoznačne písomne namietal „Vylúčenie finančných prostriedkov z exekúcie“. Sám žalobca špecifikoval, že právo na vylúčenie peňažných prostriedkov z exekúcie si uplatňuje podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku a súdna exekútorka následne v súlade s ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyzvala žalovaného, aby sa v lehote 15 dní vyjadril, či súhlasí so zastavením exekúcie postihujúcej peňažné prostriedky odpísané z účtu povinného vo výške 11 997,60

eur. Keďže žalovaný, ako oprávnený, so zastavením exekúcie nesúhlasil, postupovala súdna exekútorka podľa § 44 ods. 4 Exekučného poriadku a dala súdu podnet na výzvu žalobcovi. Okresný súd Banská Bystrica výzvou zo dňa 4.4.2018 vyzval na podanie žaloby žalobcu a to na uplatnenie práva presne tak, ako ho namietal vo svojej písomnej námietke. Zo znenia Exekučného poriadku jednoznačne vyplýva, že ak bol na podanie žaloby vyzvaný práve žalobca, neznamenalo to, že jeho konkrétne formulovaná námietka bola dobrá, vopred súdom odsúhlasená ako správna, ba ani to, že žalobcovo právo je silné, či nebodaj silnejšie. Naopak, doručenie výzvy práve žalobcovi jednoznačne znamenalo, že jeho právo sa javí ako menej pravdepodobné.

4.2. Vo vyjadrení podanom prostredníctvom právnej zástupkyne žalovaný vyslovil súhlas s tým, že exekúcia prikázaním pohľadávky z účtu v banke bola v tomto prípade vykonaná dňa 25.1.2018. Taktiež plne súhlasí s názorom súdu, že po vykonaní exekúcie sa už nemožno úspešne domáhať vylúčenia veci ( pohľadávky ) z exekúcie. Výzva súdu adresovaná žalobcovi na podanie žaloby na základe námietky uplatnenej žalobcom už po vykonaní exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke, ani prípadné údajné nesplnenie dodatočnej štatistickej povinnosti súdnej exekútorky, nemajú vplyv na zákonom určený moment vykonania exekúcie, ktorý jednoznačne určuje Exekučný poriadok vo svojom ustanovení § 94 ods. 1 Exekučného poriadku a ktorý súd zistil správne. Výzva súdu na podanie žaloby zo dňa 4.4.2018 nemala žiaden iný význam než ten, že bola dôsledkom Exekučným poriadkom predpokladaného úradného postupu po uplatnení konkrétnej námietky žalobcu.

4.3. Žalovaný taktiež súhlasí aj s názorom súdu, že právo namietať neprípustnosť exekúcie nemá žiadna tretia osoba v prípade, že sa exekúcia vykonáva prikázaním pohľadávky, pričom v tomto spore podal žalobca žalobu ako tretia osoba vo vzťahu k účastníkom predmetnej exekúcie. Súhlasí aj s názorom, že žaloba bola vypracované a uplatnená nesprávne, pokiaľ znela na vylúčenie finančných prostriedkov z exekúcie poukázaných na účet v banke z exekúcie, pričom predmetom exekúcie nie sú konkrétne finančné prostriedky, ale nárok povinného na výplatu finančných prostriedkov z účtu v banke. Vada nebola len formálna, na odstránenie ktorej by mal súd žalobcu vyzývať. Náležitosti žaloby sú zakotvené v , čo môže byť obsahom žaloby je ustanovené v . Podľa súd je žalobným návrhom žalobcu viazaný. Prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac, než čoho sa žalobca domáhal, by súd mohol iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Takáto situácia sa v tomto spore však nevyskytla.

4.4. Žalovaný prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne poukázal taktiež na to, že žalobca sa snaží opakovane obviňovať zo svojho pochybenia súdnu exekútorku, ako aj súd zavádzaním, že o poukázaní finančných prostriedkov z účtu súdnej exekútorky žalovanému pred pojednávaním, konanom dňa 21.5.2019,nevedel, nebol o tom informovaný, ani mu nebol predložený dôkaz, z čoho si v odvolaní vyvodil, že mu tým bolo porušené právo na spravodlivý proces. Žalovaný popiera pravdivosť týchto tvrdení žalobcu, pretože súdna exekútorka už vo svojej odpovedi na oznámenie a žiadosť zo dňa 29.1.2018 žalobcu informovala o tom, že ak sa suma uhradená na účet povinného odošle súdnemu exekútorovi, dochádza tým k vykonaniu exekúcie - k vymoženiu peňažnej sumy. Po odpísaní prostriedkov z účtu v banke už náprava „mylnej platby“ možná nie je, pretože exekúcia už prebehla. Minimálne veľmi silnú predtuchu o tom, že veľká časť súdnou exekútorkou zrazenej sumy z účtu povinného už bola poukázaná oprávnenému, bola zo strany žalobcu prezentovaná Okresnému súdu v Banskej Bystrici už v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia doručenom súdu dňa 20.4.2018. Už v tomto svojom návrhu žalobca uviedol, že vo veci samej sa mieni domáhať žalobou vylúčenia finančných prostriedkov vo výške 11 997,60 eur práve proti žalovanému, pretože predpokladal, že finančné prostriedky už obdržal na svoj účet. Keďže si však nebol istý, či bola suma zrazená, resp. v akom pomere bola suma rozdelená medzi oprávneného a súdnu exekútorku, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podal proti všetkým, t.j. proti povinnému, proti súdnej eekútorke a proti žalovanému. O tom, kedy a v akom pomere bola suma poukázaná oprávnenému a koľko si súdna exekútorka ponechala ako trovy exekúcie, sa zmienila súdna exekútorka v pozícii žalovanej v II. rade vo svojom odvolaní doručenom Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 15.6.2018, ktoré odvolanie súdnej exekútorky bolo doručené žalobcovi na vyjadrenie. Ak by sa tak aj nestalo, žalobca celkom určite obdržal meniace Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 19.9.2018 č.k. , kde je táto informácia v odôvodnení obsiahnutá. Žalobca tak informáciu, o ktorej tvrdil, že ju do pojednávania vo veci nemal, obdržal minimálne v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. dlhé mesiace pred pojednávaním konaným dňa 21.5.2019. Žalovaný preto namieta, že návrh na zmenu žaloby mohol podať dávno pred pojednávaním, alebo aj

priamo na pojednávaní dňa 21.5.2019. K tomuto však nikdy nedošlo. Žalovaný poznamenal, že pokiaľ si žalobca svoje základné procesné právo (právo na zmenu žaloby) nikdy neuplatnil, nevie si predstaviť, ako mohol súd uprieť žalobcovi jeho právo na spravodlivý proces. Tiež nevie, prečo by mala byť daná nevyhnutnosť nahrádzať nečinnosť žalobcu rozhodovaním odvolacieho súdu.

4.5. Taktiež pokiaľ žalobca vo svojom odvolaní zdôrazňuje svoju jedinečnosť, resp. jedinečnosť jeho situácie, žalovaný má za to, že výnimočnosť jeho názorov by nemala byť povýšená nad zákony a nad ustálenú súdnu judikatúru, pričom poukazuje okrem iného na rozhodnutia ÚS SR zakotvujúce potrebu zohľadňovať pri rozhodovaní aj zásadu spravodlivosti v odôvodnených prípadoch, resp. prípadoch hodných osobitného zreteľa. Žalovaný nespochybňuje, že v praxi sa môžu vyskytnúť prípady, ktoré si vzhľadom na určité osobitosti vyžadujú osobitný zreteľ a výnimočný odklon od ustálenej rozhodovacej činnosti súdov. Súd prvej inštancie nenašiel v tomto spore žiadnu výnimočnosť, ktorá by odôvodňovala odklon od ustálenej judikatúry a žalovaný s takýmto názorom okresného súdu absolútne súhlasí. Rovnako súhlasí s tým, že rozhodol nielen v súlade so zákonom a s ustálenou súdnou judikatúrou, ale aj správne a spravodlivo. Žalovaný zotrváva na tom, že omyl v platbe, ako bol v tomto spore žalobcom prezentovaný, vykazuje toľko rozporov, ktoré je ťažké logicky vysvetliť. Preto sa javí, že nezodpovedajú definícii omylu. Žalobca bol a stále je svojimi podnikateľskými aktivitami dlhodobo prepojený so spoločnosťou THORSTAV, s.r.o., ktorá prevzala všetky rozpracované podnikateľské aktivity povinného a tým dopomohla k tomu, že pohľadávka oprávneného voči povinnému nebola vymožená. Žalovaný má za to, že minimálne s touto spoločnosťou konal v zhode. Nie je pravdivé ani tvrdenie žalobcu, že právny poriadok nepozná relevantný spôsob obrany, ktorý by mohol žalobca využiť. Žalobca mohol od povinného ihneď požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalovaný považuje nielen za zákonné, ale aj správne, aby následky nevymáhania si svojej pohľadávky od zodpovedného subjektu znášal žalobca, ktorý si pohľadávku voči povinnému vymáhať mohol a mal.

4.6. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu podanom prostredníctvom svojej zástupkyne nesúhlasí s tým, pokiaľ sa žalobca dovoláva výnimočného prístupu aj v prípade výroku o trovách konania. Žalobca sa pokúša obviňovať zo zodpovednosti za svoj nesprávny postup nie seba, ale súd, súdnu exekútorku a aj žalovaného, pretože neodpovedal na žiadosť žalobcu zo dňa 16.2.2018 a neinformoval ho o zavŕšení exekúcie. Takúto povinnosť ale žalovaný nikdy nemal. O mylnej platbe a o tom, že účet, na ktorý bola poslaná, je zablokovaný v rámci exekučného konania, žalobca vedel podľa jeho vlastných vyjadrení od 25.1.2018. Podľa obsahu jeho žiadosti zo dňa 26.1.2018 adresovanej súdnej exekútorke je zrejmé, že presne vedel aj o osobe povinného. Mal teda všetky informácie ktoré potreboval ku kontaktovaniu toho subjektu, s ktorým bol v právnom vzťahu z titulu bezdôvodného obohatenia. Žalobcovi boli vopred známe všetky relevantné právne skutočnosti potrebné pre správne vypracovanie jeho podaní a správne uskutočnenie potrebných právnych krokov. Presnú informáciu dostal žalobca aj prostredníctvom Okresného súdu Banská Bystrica v konaní o nariadení neodkladného opatrenia. Žalobca teda nemôže obviňovať za nesprávne podanú žalobu ani súdnu exekútorku, ani súd, ktorý ho musel vyzvať na obranu toho, čo sám namietal. Tiež nemôže nikoho obviňovať z nenapravenia jeho krokov, ak sám súdu nepodal ani len zmenu žaloby. Bolo na žalobcovi, aby správne identifikoval príčiny menšej pravdepodobnosti práva na jeho strane a aby si uvážil, či je pre neho vhodné a efektívne začať spor práve voči žalovanému a v tomto pokračovať. Žalobca bol zastúpený právnym zástupcom. Za výber konkrétneho právneho zástupcu a za správnosť jeho úkonov, ktoré zaväzujú priamo žalobcu, nesie plnú zodpovednosť len žalobca. Žalovaný tak má za to, že rozhodnutie súdu o priznaní náhrady trov konania žalovanému v rozsahu 100 % je absolútne správne, v súlade so zákonom a navrhuje ho potvrdiť a súčasne žiada, aby mu bola priznaná aj náhrada trov odvolacieho konania. | 5. Žalobca taktiež osobitne reagoval na obe vyjadrenia žalovaného k jeho odvolaniu vyporacované oboma právnymi zástupcami žalovaného.

5.1. K vyjadreniu žalovaného k odvolaniu vypracovaného právnym zástupcom žalovaného žalobca uviedol, že žalovaný na argumenty žalobcu uvedené v odvolaní prakticky nereagoval. Z toho, čo bolo z exekučného spisu oboznámené nevyplývalo, že by tento obsahoval relevantný dôkaz o dátume zavŕšenia exekúcie, mal tam byť len bližšie nešpecifikovaný export pohybov na účte. Ako už žalobca uviedol aj v odvolaní, výzva exekučného sudu zo dňa 04.04.2018 aj v kontexte § 44 ods. 5 Exekučného poriadku znamenala, že námietka na vylúčenie finančných prostriedkov z exekúcie nebola otázkou jednoduchého právneho posúdenia a preto bolo potrebné na základe žaloby podľa § 44 ods. 4 Exekučného poriadku v civilnom procese skúmať mylnosť platby. Ak už v čase výzvy exekučného súdu

nebolo možné finančné prostriedky vylúčiť z exekúcie (či už pre tvrdenú nemožnosť z dôvodu vykonania exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu povinného, alebo tvrdenú nemožnosť pre skončenie exekúcie), tak by záverom exekučného súdu nemala byť výzva na podanie samostatnej žaloby, ale zamietnutie námietky na vylúčenie finančných prostriedkov z exekúcie.

5.2. K vyjadreniu žalovaného k odvolaniu vypracovaného právnou zástupkyňou žalovaného žalobca uviedol, že takýto postup žalovaného vytvára chaos, keď predkladá nekoordinované vyjadrenie prostredníctvom dvoch právnych zástupcov, z ktorých jedna právna zástupkyňa zneprehľadňuje spis predkladaním rovnakých vyjadrení vo viacerých formátoch (aj vyjadrenie k odvolaniu je predložené v dvoch formátoch) a pre neznalosť skutkového stavu a vykonaného dokazovania predkladá dokumenty, ktoré sú už v súdnom spise obsiahnuté a spochybňuje nesporné skutočnosti (napr. doručenie a čas doručenia listu žalobcu z 26.01.2018 exekútorke). Právna zástupkyňa žalovaného účelovo prekrúca skutočnosti. Žalobca sa nedomáha výnimočného a nadštandardného zaobchádzania, ale len spravodlivého konania a rozhodnutia. Ochrana práv a právom chránených záujmov má byť v súlade s spravodlivá. Pokiaľ ide o nárok na finančné prostriedky vo výške 11.997,60 eur, žalobca vysvetlil, že tieto boli na účel povinného zaslané omylom a tak povinný a ani žalovaný nemôžu k nim mať silnejšie právo ako žalobca. Právna zástupkyňa žalovaného sa však faktami nezaoberá, žiadne konkrétne výhrady k argumentom žalobcu neuviedla, len sa snaží žalobcu „démonizovať“ nepravdivými tvrdeniami o prepojeniach na iné subjekty. So spoločnosťou THORSTAV s.r.o. bol žalobca len v bežnom obchodnom styku, s povinným nebol v žiadnom kontakte. Žalobca nikoho neobviňuje, len konštatuje fakty a je faktom, že exekučný súd vyzval žalobcu na podanie žaloby v tomto konaní, faktom je aj to, že takýto postup navrhla exekučnému súdu aj exekútorka a že proti takémuto postupu nemal žiadne výhrady ani žalovaný. V súvislosti s výzvou exekučného súdu na podanie žaloby poukazuje právna zástupkyňa žalovaného účelovo len na ustanovenie Exekučného poriadku, ale nezohľadňuje ustanovenie Exekučného poriadku. Ak by prichádzalo do úvahy také riešenie, k akému dospel súd na prvom pojednávaní, tak by bolo zrejmé, že by išlo o vec jednoduchého právneho posúdenia. Žalobca zotrváva na argumentácii, že predmetom tohto súdneho konania malo byť posudzovanie silnejšieho práva k finančným prostriedkom medzi žalobcom a žalovaným a teda najmä skúmanie, či žalobca tieto finančné prostriedky poslal na účet povinného omylom. To, že exekučný súd považoval právo žalobcu za menej pravdepodobné je nesporné, nakoľko exekučný súd vyzval na podanie žaloby žalobcu. Právna zástupkyňa žalovaného však opomína, že exekučný súd nehodnotil len to, koho práve je menej pravdepodobné, ale v súlade s ustanovenia Exekučného poriadku, a dospel k záveru, že nejde o vec jednoduchého právneho posúdenia a že nárok žalobcu nie je celkom zjavne nedôvodný.

5.3. Pokiaľ právna zástupkyňa žalovaného spochybňuje, že by námietkou žalobcu podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku bol už list z 26.01.2018, pričom vychádza výlučne z názvu listu, žalobca uviedol, že v predmetnom liste oznámil, že finančné prostriedky 11.997,60 eur poslal na účet povinného omylom, že povinný a ani oprávnený nemajú na ne žiadny nárok a žiadal ich vrátiť, keďže mu patrili. Obsahovo to podľa názoru žalobcu spĺňa požiadavky na námietku podľa Exekučného poriadku, pretože je zrejmé, že žalobca namietal neprípustnosť exekúcie vo vzťahu k finančným prostriedkom vo výške 11.997,60 eur. V súlade s ustanovením je potrebné úkony strán sporu posudzovať s prihliadnutím na ich obsah. Doteraz bol čas doručenia listu z 26.01.2018 medzi stranami nesporný, právna zástupkyňa žalovaného sa s tým neoboznámila a účelovo čas doručenia spochybňuje. Na tom, že už list z 26.01.2018 bol námietkou nič nemení, že žalobca námietku zopakoval listom z 16.02.2018 prostredníctvom právneho zástupcu, keď exekútorka na skoršiu námietku nereagovala a odmietala o konkrétnostiach ohľadom mylnej platby so žalobcom komunikovať. Právna zástupkyňa žalovaného účelovo vykladá všeobecné konštatovania exekútorky z listu 29.01.2018, napriek tomu, že v uvedenom liste exekútorka neposkytla informáciu, že by exekúcia v tomto konkrétnom prípade bola zavŕšená, alebo kedy bola zavŕšená. Právna zástupkyňa žalovaného predkladá až v odvolacom konaní dôkazy, na základe ktorých sa snaží podsúvať, že žalobca mal mať vedomosť o tom, že došlo k zavŕšeniu exekúcie. Žalobca zotrváva na vyjadrení, že nebolo preukázané kedy a či došlo k zavŕšeniu exekúcie. Neexistuje dôvod, aby odvolací súd na „dôkazy“ zaslané ako príloha vyjadrenia právnej zástupkyne žalovaného prihliadal aj s ohľadom na ustanovenie . Právna zástupkyňa žalovaného robí zjavne nesprávne a nelogické závery o tom, prečo žalobca podal žalobu proti žalovanému. Konanie o žalobe podľa Exekučného poriadku je konaním medzi oprávneným (v tomto prípade žalovaným) a osobou, ktorá podala námietku (teda žalobcom).

5.4. Právna zástupkyňa žalovaného podľa názoru žalobcu ignoruje fakty aj pri jej účelových tvrdeniach, že relevantným spôsobom obrany pre žalobcu malo byť podanie žaloby na vydanie bezdôvodného obohatenia proti povinnému. Takýto postup by žalovanému vyhovoval, lebo po mylnej platbe od žalobcu by žalovaný od povinného nič nevymohol, pritom zostatok jeho pohľadávky vymáhanej v exekučnom konaní je viac ako 50.000,- eur pri zohľadnení aj príslušenstva a trov exekúcie. Ako vyplýva z registra poverení na vykonanie exekúcií, pred exekúciou žalovaného sú vedené ďalšie 4 exekúcie proti povinnému. Ak za takejto situácie právna zástupkyňa žalovaného tvrdí, že by mal žalobca podať žalobu na vydanie bezdôvodného obohatenia proti povinnému, tak jej musí byť zrejmé, že tým by žalobca zbytočne navýšil svoje výdavky a zaradil by sa na koniec poradia vymáhania nárokov proti povinnému, zatiaľ čo žalovaný by bol vo významnej časti uspokojený z mylnej platby žalobcu. Ide o účelové a zavádzajúce tvrdenia právnej zástupkyne žalovaného. Tak ako už žalobca uviedol, žaloba o vydanie bezdôvodného obohatenia proti žalovanému nie je účinným prostriedkom nápravy. Žalobca plne zotrváva na podanom odvolaní. V závere vyjadrenia žalobca poznamenal, že chápe, že žalovaný chce svoju pohľadávku proti povinnému vymôcť, avšak nemal by si to kompenzovať tým, že bude vymáhať svoju pohľadávku z finančných prostriedkov, na ktoré nemal povinný žiadny nárok.

6. Na vyjadrenia žalobcu k obom podaným vyjadreniam právnych zástupcov žalovaného reagovali opätovne obaja právni zástupcovia žalovaného osobitnými podaniami.

7. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu v reakcii na vyjadrenie žalobcu k jeho vyjadreniu k odvolaniu konštatoval, že žalobca vo všetkých svojich vyjadreniach poukazuje na tie isté skutkové i právne argumenty, na ktoré už poukázal na pojednávaní pred prvoinštančným súdom. S právnou relevantnosťou týchto argumentov sa už vysporiadal súd a to dokonca hneď na prvom pojednávaní a to tak, že žalobu zamietol. Čo sa týka rozhodovania exekučného súdu v Banskej Bystrici, ten o merite veci nerozhodol, ale v zmysle príslušných ustanovení Exekučného poriadku podľa § 44 ods. 4/ vyzval osobu, ktorá právo podľa odseku 1 uplatnila, alebo oprávneného podľa toho, koho právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby do 30 dní od doručenia výzvy uplatnil právo na vylúčenie veci, alebo aby strpel vedenie exekúcie na vec a to na všeobecnom súde žalovaného príslušnom podľa . Okresný súd Zvolen ako súd vecne a miestne príslušný rozhodol rozsudkom zo dňa 21.mája 2019 v konaní sp.zn.: tak, že žalobu zamietol. Teoretické konštrukcie a právne úvahy žalobcu konajúci súd nepresvedčili a naopak konajúci súd akceptoval právne vyhodnotenie veci žalovaným.

8. Vo vyjadrení žalovaného prostredníctvom právnej zástupkyne boli opakovane uvádzané už skôr prezentované skutočnosti, pričom ohľadom konkrétnych tvrdení žalobcu, ktoré boli v tomto vyjadrení žalovaným označené za „prehnane emotívne, až divadelnícke“, žalovaný prostredníctvom právnej zástupkyne uviedol, že pokiaľ sa „žalobca tvári akoby znechutene z toho, že sa k jeho odvolaniu vyjadrila aj právna zástupkyňa JUDr. Sovová, hĺbka prezentovaného emocionálneho znechutenia naznačuje, že právna zástupkyňa poukázala na logické nezrovnalosti v odvolaní žalobcu s dostatočnou presnosťou, ktorá sa žalobcovi nezapáčila a bol by najradšej, keby na jej postrehy súd neprihliadol.“ Žalovaný prezentoval „ubezpečenie“, že jeho právni zástupcovia určite nevytvárajú chaos, pretože v zastúpení žalovaného vôbec nepodávajú procesné návrhy rozporne, tie sú úplne totožné. Ich vyjadrenia rôznou slovnou štylizáciou sú úplne v poriadku, pretože to je aj dôvod, prečo si zvolil žalovaný pre zastupovanie v tomto spore dvoch právnych zástupcov, čo je výsostne jeho právo, ktoré žalobca nemá čo komentovať. Žalobca tak „nemá prečo hystericky reagovať, ak obdržal vyjadrenie právnej zástupkyne v dvoch formátoch, alebo ak má dôkazy predložené viackrát. Hoci žalovaný udelil splnomocnenie na zastupovanie v konaní JUDr. Sovovej neskôr, ako JUDr. Görčimu a táto nemá priame informácie od začiatku sporu, so spisom ako jej bol sprístupnený sa nepochybne oboznámila, pretože žalobcu aj usvedčila z účelovostí a neprávd, na ktoré vo svojom podaní zo dňa 5.8.2019 jednoducho nenašiel dostatočné argumentačné prostriedky. Žalobca síce frázovito obvinil právnu zástupkyňu žalovaného z toho, že iba účelovo prekrúca skutočnosti, ale neuviedol žiaden konkrétny príklad prekrúcania. Z právnej argumentácie sa žalobca pokúša iba v zredukovanej podobe opakovať to, čo prezentoval vo svojom odvolaní. Pokiaľ žalobca naďalej tvrdí, že nemal skôr dôkazy a „rozjíma“, čo údajne mohla pre neho exekútorka nadštandardne vykonať, žalovaný argumentuje, že žalobca by si mal byť vedomý toho, že súdna exekútorka sa musí držať presnej litery zákona, pretože inak by mohla byť kedykoľvek z akejkoľvek strany atakovaná a preverovaná. Žalobca v podstate potvrdil, že informácie o zavŕšení exekúcie pred pojednávaním konaným dňa 21.5.2019 mal, bolo preto na ňom, aby akceptoval tvrdenia

súdnej exekútorky, ako verejne činnej osoby, ktorá nemá v súvislosti s výkonom svojej funkcie najmenší dôvod klamať a ani si to nemôže dovoliť. Ak tak neurobil a chcel najprv vidieť dôkazy, mohol sa vopred pripraviť na to, že to, čo tvrdila exekútorka ako úradná osoba, sa v konaní pred súdom aj skutočne preukáže. Súdna exekútorka iniciatívne žalobcovi nemohla nič zo súdneho spisu preukázať, pretože žalobca nebol účastníkom exekučného konania. Dôkaz ale bezodkladne vykonal ten, kto bol oprávnený - teda súd na pojednávaní konanom dňa 21.5.2019. S vykonaným dôkazom bol žalobca oboznámený. Ak by bol inak pripravenému žalobcovi chýbal len dôkaz, ktorý na pojednávaní vykonaný bol, mal dostatočný priestor na zmenu žaloby v súlade s ustanovením , ktoré priamo počíta s tým, že zmena žaloby môže byť navrhovaná priamo na pojednávaní. Keďže boli všetky strany sporu prítomné, súd by bol zmenu ihneď pripustil. Žalovaný tak tvrdí, že žalobca mal procesného priestoru dosť.

8.1. Pokiaľ chcel žalobca vo svojom poslednom podaní opäť podporiť údajnú osobitnú silu svojho práva tým, že zdôraznil, že so spoločnosťou THORSTAV s.r.o. bol len v bežnom obchodnom styku a s povinným nebol v žiadnom kontakte, žalovaný prostredníctvom svojej právnej zástupkyne k tomuto poznamenal, že bežný obchodný styk so spoločnosťou THORSTAV s.r.o. síce žalobca teraz tvrdí, ale z predložených dôkazov, predchádzajúcich tvrdení žalobcu a z toho, čo prezentoval na pojednávaní, vyznieva niečo celkom odlišné. Spoločnosť THORSTAV s.r.o. prevzala všetky rozpracované podnikateľské aktivity povinného ihneď po tom, čo boli súdnou exekútorkou prikázané pohľadávky z rozpracovaných stavieb, čím veľmi aktívne prispela k tomu, že pohľadávka žalovaného voči povinnému v exekučnom konaní nebola uspokojená. Celá operácia mala zjavné známky organizovanosti a koordinácie. V tejto súvislosti žalovaný poukázal aj na splatnosť faktúry, ktorá bola 14 dní. Odberatelia stavebných prác v bežnom obchodnom styku zvyknú požadovať splatnosť pre seba 30 až 60 dní, bežné je aj dlhodobejšie zadržanie časti ceny za stavebné práce ako zábezpeky pre prípadné nároky zo zodpovednosti zhotoviteľa za vady diela. Ak žalobca iniciatívne chcel platiť platbu 11 997,60 eur prakticky obratom bez ohľadu na splatnosť zjavne predtým, než sám obdržal peniaze od správcu bytových domov a údajne zaplatil rýchlo, pred splatnosťou ešte raz, keď zistil, že sa pomýlil, svedčí to nie o bežnom obchodnom styku, ale o vysokej nadštandardnosti stykov medzi žalobcom a spoločnosťou THORSTAV s.r.o.. Pokiaľ žalobca svojim podaním zo dňa 5.8.2019 potvrdil, že bezdôvodné obohatenie si voči spoločnosti BSS INGINIERING s.r.o. vymáhať ani nemienil, pretože si utvoril názor, že jeho pohľadávka by bola nevymožiteľná, neuplatnenie si práva spôsobom, s ktorým zákon počíta, je rozhodnutím žalobcu z jeho subjektívnych dôvodov známych len jemu. Žalovaný poznamenal, že je pravdou, že zatiaľ jeho pohľadávka v exekučnom konaní plne uspokojená nebola, ale považoval za potrebné dodať, že sa na vytvorení takéhoto stavu veľmi aktívne podieľal ako povinný, tak aj spoločnosť THORSTAV s.r.o. aktívnym presmerovaním všetkých aktív mimo dosah súdnej exekútorky s pôsobnosťou v Slovenskej republike už po začatí exekučného konania. To neznamená, že by takáto situácia bola nastala aj v prípade žalobcu. K jeho pohľadávke mohol predsa povinný pristúpiť z vlastného rozhodnutia celkom odlišne a nejaké to aktívum predsa len nájsť, alebo premiestniť späť. V závere vyjadrenia žalovaný poznamenal, že vyjadrenie žalobcu zo dňa 5.8.2019 neobsahuje nič inovatívne, čo by ho primälo k zmene jeho doterajších vyjadrení a postojov.

9. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací ( - ďalej „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením a a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením a contrario rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku I. podľa ustanovenia a ako vecne správny potvrdil a v závislom výroku II. o trovách prvoinštančného konania podľa ustanovenia rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a podľa ustanovenia nepriznal žalovanému náhradu trov prvoinštančného konania.

10. Odvolací súd vzhľadom na obsah spisového materiálu, ako aj dôvody odvolania konštatuje, že súd prvej inštancie náležite a správne zistil skutkový stav veci, so skutkovými závermi súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje a v zmysle ustanovenia je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil prvoinštančný súd. Je potrebné zdôrazniť, že žalobca, ako odvolateľ, neuviedol v odvolaní žiadne nové relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu či zrušenie rozhodnutia prvoinštančného súdu, ani nežiadal doplniť dokazovanie za podmienok stanovených v ustanovení a o ďalšie nové relevantné skutočnosti, ktoré nemohli byť bez jeho viny prezentované už v prvoinštančnom konaní. Odvolaním len spochybnil vyvodený právny názor súdu prvej inštancie na podklade vykonaného dokazovania a na základe súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu a namietal dôvody, pokiaľ prvoinštančný súd uviedol, akými úvahami sa spravoval

a na podklade ktorých skutočností zaujal právny názor vyslovený vo výroku rozsudku, ktorým žalobu zamietol. Odvolací súd preto pri rozhodovaní vychádzal zo súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu a nebolo preto potrebné zo strany odvolacieho súdu doplňovať dokazovanie, prípadne nariaďovať odvolacie pojednávanie ( ).

11. Predmetom sporu tak, ako bol skutkovo a právne vymedzený žalobcom v žalobe, bolo vylúčenia finančných prostriedkov vo výške 11.997,60 eur poukázaných žalobcom na účet č. K XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX z exekúcie vykonávanej súdnou exekútorkou Mgr. Evou Uhaľovou, so sídlom Exekútorského úradu 960 01 Zvolen, Štefana Moyzesa 9877/31, vedenej Okresným súdom Banská Bystrica pod sp.zn. , . Žalobca tvrdil, že zaslal dňa 22.01.2018 v omyle zo svojho účtu sumu 11.997,60 eur na uvedený účet a až neskôr zistil, že predmetný účet patrí spoločnosti BSS INGINIERING s.r.o, IČO: 47441127, so sídlom 97701 Brezno, Námestie generála M. R. Štefánika 25/20, ktorá je povinným v predmetnej exekúcii. Finančné prostriedky vo výške 11.997,60 eur neboli určené povinnému, ale obchodnému partnerovi žalobcu, ktorým je spoločnosti THORSTAV s.r.o., IČO: 48135496, so sídlom 960 01 Zvolen, V. P. Tótha 1081/17 a ktorá vyfakturovala žalobcovi za uskutočnené práce v zmysle zmluvy o dielo faktúru č. 02018001, vystavenú dňa 19.01.2018.

12. Podľa ustanovenia o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku), právo k veci, ktoré nepripúšťa exekúciu, treba namietnuť u exekútora. Toto právo patrí tomu, kto zároveň tvrdí a preukáže, že mu patrí vlastnícke alebo iné právo k dotknutej veci vylučujúce exekúciu. Právo namietať neprípustnosť exekúcie nepatrí dlžníkovi povinného vo vzťahu k pohľadávke povinného voči nemu. Námietka má na exekúciu vo vzťahu k dotknutej veci odkladný účinok. Na opakované námietky z tých istých dôvodov, o ktorých už bolo rozhodnuté, sa neprihliada.

13. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, o uplatnení práva podľa odseku 1 exekútor upovedomí oprávneného a vyzve ho, aby sa v lehote 15 dní vyjadril, či súhlasí so zastavením exekúcie postihujúcej dotknutú vec.

14. Podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku, ak oprávnený súhlasí so zastavením exekúcie postihujúcej dotknutú vec alebo ak sa na výzvu exekútora včas nevyjadrí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie v časti týkajúcej sa dotknutej veci, ktoré doručí oprávnenému a osobe, ktorá právo nepripúšťajúce exekúciu uplatnila.

15. Podľa § 44 ods. 4 Exekučného poriadku, ak oprávnený na exekúcii postihujúcej namietanú vec trvá, súd na podnet exekútora vyzve osobu, ktorá právo podľa odseku 1 uplatnila, alebo oprávneného podľa toho, koho právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby do 30 dní od doručenia výzvy uplatnil právo na vylúčenie veci, alebo aby strpel vedenie exekúcie na vec, a to na všeobecnom súde žalovaného príslušnom podľa , a túto skutočnosť exekútorovi osvedčil.

16. Podľa § 44 ods. 5 Exekučného poriadku, namiesto výzvy podľa odseku 2 môže súd o vylúčení veci rozhodnúť v prípadoch, ak rozhodnutie závisí len na jednoduchom právnom posúdení veci. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie.

17. Podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku, vecou sa na účely tohto ustanovenia podľa povahy rozumie aj právo alebo iná majetková hodnota.

18. Podľa § 44 ods. 9 Exekučného poriadku, právo k veci, ktoré nepripúšťa exekúciu, možno uplatniť len spôsobom ustanoveným týmto zákonom; to neplatí, ak pred začatím exekučného konania sa začalo konanie o určenie vlastníckeho práva k veci, ktorá má byť postihnutá exekúciou. V takom prípade môže oprávnený vstúpiť do takého konania ako intervenient na strane povinného. Ustanovenia odsekov 2 až 6 sa v takom prípade nepoužijú.

19. Podľa § 94 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúcia prikázaním pohľadávky z účtu v banke sa vykoná jej odpísaním z účtu do výšky prisúdenej pohľadávky a jej príslušenstva.

20. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie zamietol žalobu tak, ako bola skutkovo a právne žalobcom koncipovaná z viacerých dôvodov, pričom hoci je nutné zdôrazniť, že každý z nich je nepochybne relevantný a aj dôvodný, avšak prioritne je nutné prisvedčiť správnosti záveru súdu prvej

inštancie, že po vykonaní exekúcie sa už nemožno úspešne domáhať vylúčenia veci (pohľadávky) z exekúcie. Predpokladom zákonom upraveného postupu v zmysle citovaných ustanovení § 44 ods. 1 až 9 Exekučného poriadku a prípustnosti vylučovacej žaloby o vylúčenie veci z exekúcie je nevyhnutne to, že vec (pričom podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku sa vecou na účely tohto ustanovenia podľa povahy rozumie aj právo alebo iná majetková hodnota) je stále predmetom uspokojovania nároku povinného v rámci exekúcie a exekúcia ešte ohľadom danej veci nebola vykonaná, teda v zmysle ustanovení Exekučného poriadku zavŕšená. Pokiaľ bola exekúcia ohľadom konkrétnej veci už zavŕšená a vykonaná, nie je postup podľa ustanovenia § 44 EP možný, pretože nie je možné „vylúčiť z exekúcie“ vec, ktorá už do exekúcie nepatrí v dôsledku tohto, že ohľadom nej už exekúcia bola úspešne zavŕšená a vykonaná. V tomto smere aj odvolacími námietkami žalobca spochybňuje záver súdu, či skutočne dňom 25.01.2018 bola exekúcia prikázaním pohľadávky z účtu v banke skutočne skončená a to najmä vzhľadom na skutočnosť, že exekučný súd vyzval žalobcu na podanie žaloby na vylúčenie finančných prostriedkov vo výške 11.997,60 eur z exekúcie výzvou zo dňa 04.04.2018, z čoho si potom žalobca vyvodil a mal za zrejmé, že v čase tejto výzvy ešte nemohla byť exekúcia zavŕšená, resp. ak aj zavŕšená bola, tak je možné sa účinne domáhať vylúčenia finančných prostriedkov z exekúcie. Žalobca v odvolaní argumentuje, že „ak by sa v čase výzvy exekučného súdu nemohol žalobca účinne domáhať vylúčenia finančných prostriedkov z exekúcie, tak by ho predsa exekučný súd nevyzval na podanie žaloby, ktorou nemal čo dosiahnuť a ktorá by bola odsúdená na zamietnutie“. Za takej situácie je podľa názoru odvolateľa záver súdu prvej inštancie o skončení exekúcie ohľadom platby dňa 25.01.2018 celkom zjavne nesprávny a taktiež v odvolaní žalobca namietal, že súd prvej inštancie nemal moment zavŕšenia exekúcie ohľadom predmetnej platby dostatočne preukázaný a nevykonal náležité dokazovanie v tomto smere.

21. Ako vyplýva z ustanovenia § 94 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúcia prikázaním pohľadávky z účtu v banke je vykonaná momentom jej odpísania z účtu povinného na základe exekučného príkazu povereného súdneho exekútora. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie mal k dispozícii pred rozhodovaním príslušný exekučný spis súdnej exekútorky Mgr. Evy Uhaľovej sp. zn. , z obsahu ktorého mal súd hodnoverne preukázané, že suma 11.982,- eur bola zo strany banky poukázaná súdnej exekútorke dňa 25.01.2018, čo je listinne preukázané aj na č.l. 219 spisu výpisom z účtu súdnej exekútorky. O pripísaní platby na účet súdnej exekútorky svedčí aj listinný dôkaz obsiahnutý na č.l. 220 spisu - výpis z účtu v banke súdnej exekútorky - Export pohybov na účte K z ktorého jednoznačne vyplýva, že dňa 25.01.2018 bola zúčtovaná a súčasne aj zrealizovaná platba z konkretizovaného účtu (ktorý je zhodný s účtom, na ktorý zaslal žalobca peňažné prostriedky) majiteľa účtu BSS INGINIERING (povinného) v sume 11 982 eur na účely exekúcie . Tento dátum je potom rozhodný pre konštatovanie, kedy konkrétne bola zavŕšená, vykonaná exekúcia prikázaním pohľadávky z účtu ohľadom konkrétnej sumy (finančných prostriedkov) 11 982 eur, ktorých vydania sa domáha žalobca v tomto spore. Taktiež mal súd listinne preukázané, že súdna exekútorka nasledujúceho dňa 26.01.2018 poukázala oprávnenému (žalovanému) v danej exekúcii sumu 9.663 eur, o čom svedčí bez pochýb relevantný listinný dôkaz obsiahnutý na č.l. 215 spisu a ktorým je potvrdenie o zrealizovaní transakcie VÚB bankou z bežného účtu súdnej exekútorky príjemcovi Žeriavy - Cerovský s.r.o. s poznámkou - informácia pre príjemcu, že ide o „BSS INGINIERING s.r.o. EX 725/17“ s uvedeným dátumom realizácie platby dňa 26.01.2018 a dátumu zaúčtovania platby bankou dňa 26.01.2018. Z uvedeného listinného dôkazu bez pochýb vyplýva jednoznačná identifikácia platby konkrétnemu príjemcovi a z konkrétneho dôvodu, ako účelu platby. Sú tak správne a dostatočne hodnoverne preukázané závery súdu prvej inštancie, že exekúcia prikázaním pohľadávky z účtu ohľadom sumy 11 982 eur už bola v súlade s Exekučným poriadkom zavŕšená dňa 25.01.2018 a pokiaľ podal vylučovaciu žalobu žalobca až dňa 03.05.2018, podal ju v čase, kedy peňažné prostriedky (pohľadávka), ktorých vylúčenia z exekúcie sa žalobca domáha, sa už u súdnej exekútorky (v jej dispozícii) nenachádzali, kedy už bola exekúcia vykonávaná ohľadom tejto platby spôsobom prikázania pohľadávky z účtu povinného zavŕšená jej úspešným vykonaním a teda nie je možné sa úspešne domáhať žalobou o vylúčenie týchto finančných prostriedkov z exekúcie. Dokazovaním bolo preukázané, že tieto boli ešte pred podaním žaloby na súd poukázané oprávnenému v exekúcii (t.j. v spore žalovanému) na čiastočné uspokojenie jeho pohľadávky vymáhanej v danej exekúcii voči povinnému a čiastočne z nich boli uhradené trovy exekúcie. V zmysle § 94 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúcia prikázaním pohľadávky z účtu v banke sa vykoná jej odpísaním z účtu do výšky prisúdenej pohľadávky a jej príslušenstva, čím dochádza ku skončeniu exekúcie týmto spôsobom (táto skutočnosť nastala 25.01.2018). V tejto súvislosti odvolací súd prisviedča konštatovaniu súdu prvej inštancie, že je z hľadiska merita danej veci bez právneho významu, koho boli finančné prostriedky pripísané na účet povinného a z akého právneho titulu boli

odosielateľom poukázané na účet povinného, pretože skutočne ani súdny exekútor, ani oprávnený, v prospech ktorého boli následne z účtu povinného v dôsledku exekučného príkazu exekútora prostriedky poukázané, nemajú povinnosť ani dôvod skúmať pôvod a ani dôvod platby vykonanej v prospech účtu povinného, ktorý je blokovaný súdnym exekútorom v rámci prebiehajúcej exekúcie a v dôsledku exekučného príkazu na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu povinného. Rovnako banka, ktorá má v zmysle jej náležiacich povinností podľa zmluvy o bežnom účte povinnosť finančné prostriedky na účet, v prospech ktorých boli poukázané, pripísať a následne v dôsledku exekučného príkazu aj ich poukázať v prospech účtu súdneho exekútora, ktorý exekučný príkaz vydal, nemá povinnosť a ani oprávnenie skúmať dôvod a pôvod platby. Nemožno mať za to, že by súdny exekútor, resp. banka nepostupovali v zmysle ustanovení Exekučného poriadku zákonne a v súlade s platnou právnou úpravou.

22. Pokiaľ odvolateľ argumentuje, že výzva exekučného súdu, aby si v lehote 30 dní od doručenia tejto výzvy uplatnil právo na vylúčenie dotknutých vecí z exekúcie bola datovaná dňa 04.04.2018, teda v danom čase ešte nemohla byť podľa jeho názoru exekúcia prikázaním konkrétnej pohľadávky vykonaná a zavŕšená, len z tejto skutočnosti nemožno vyvodiť prípustnosť danej vylučovacej žaloby. Pokiaľ aj exekučný súd nebol dôsledný v skúmaní, či už v čase jeho výzvy bola exekúcia ohľadom konkrétnych finančných prostriedkov vykonaná, je nutné mať na zreteli, že súd, aj súdna exekútorka, postupovali v zmysle intencií postupu upraveného v ustanovení § 44 ods. 1, 2 a 4 Exekučného poriadku po tom, čo dňa 18.02.2018 podal žalobca „Námietky na vylúčenie finančných prostriedkov a exekúcie a Žiadosť o preskúmanie postupu exekútorky“ (č.l. 21-22 spisu). Rovnako ako zo skutočnosti, že Okresný súd Banská Bystrica v inom konaní v uznesení č.k. -93 zo dňa 18.05.2018 nariadil neodkladné opatrenie a súčasne uložil žalobcovi povinnosť podať žalobu v znení výroku II. tohto uznesenia, nemožno bez ďalšieho vyvodzovať prípustnosť podanej žaloby tak, ako sa jej v danom spore v zmysle petitu žaloby a skutkových a právnych tvrdení v nej obsiahnutých žalobca domáhal. Odvolací súd súčasne považuje za nutné zdôrazniť, že výrok predmetného uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia znel : výrokom I. súd nariadil žalovaným I., II. a III povinnosť zložiť finančné prostriedky vo výške 11.997,60 eur do úschovy Okresného súdu Banská Bystrica a súčasne výrokom II. nariadil žalobcovi povinnosť podať do 30 dní od právoplatnosti uznesenia „žalobu vo veci samej, ktorej predmetom bude vylúčenie finančných prostriedkov vo výške 11.997, 60 eur z exekúcie vedenej pred žalovaným II (súdna exekútorka) a stranami budú žalobca a žalovaný III (oprávnený), avšak za podmienok presne špecifikovaných vo výroku II. pod písm. a/, b/ a c/, je žalobca povinný do 30 dní od kedy sa dozvie o ktorejkoľvek z vyššie uvedených skutočností pod písmenami a/ až c/ podať žalobu vo veci samej na vydanie finančných prostriedkov vo výške 11.997,60 eur ako bezdôvodného obohatenia, pri ktorej budú stranami žalobca a žalovaný I (povinný v exekúcii)“. Je tak nutné konštatovať, že v predmetnom rozhodnutí Okresný súd Banská Bystrica neuložil bezpodmienečne povinnosť žalobcovi podať len a výlučne žalobu tak, ako sa jej domáhal v tomto spore (o vylúčenie finančných prostriedkov z exekúcie), ale alternatívne aj povinnosť podať žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia ohľadom uvedenej sumy a to voči povinnému, na účet ktorého boli finančné prostriedky aj žalobcom poukázané. Odvolací súd však v súvislosti s uvedeným poznamenáva, že aj v prípade nesprávneho poučenia iným súdom a uloženia povinnosti rozhodnutím či výzvou iného súdu nevzniká strane sporu bez ďalšieho oprávnenie na prípustnosť žaloby, pokiaľ tomu bránia iné zákonné ustanovenia. Rovnako neobstojí odvolacia námietka žalobcu, že súd nezohľadnil špecifikum sporu a pristupoval k nemu údajne formalisticky. Pokiaľ zákonná úprava a právne významné okolnosti, ktoré mal súd spoľahlivo v spore preukázané listinnými dôkazmi bráni prípustnosti žaloby, nemožno vytýkať súdu, že postupoval v zmysle zákona a žalobu pre jej neprípustnosť zamietol a ani akékoľvek osobitosti a špecifiká okolností sporu nie sú spôsobilé zvrátiť neprípustnosť žaloby. Tieto špecifiká je možné potom eventuálne zohľadniť pri rozhodovaní o náhrade trov konania. Rovnako neobstojí ani ďalší odvolací argument, že súd prvej inštancie sa nezaoberal údajnou podstatou sporu a to skúmaním mylnosti platby poukázanej žalobcom v prospech účtu povinného. Odvolací súd už vyššie konštatoval, že dôvod a účel platby neboli skutočne z hľadiska merita konkrétnej vylučovacej žaloby podanej podľa § 44 EP právne relevantné a pre rozhodovanie súdu neboli podstatné a súd tak nemal ani dôvod zamerať dokazovanie v danom spore v tomto smere. Potom aj navrhované dôkazy svedeckými výpoveďami svedkov, ktorí mali potvrdiť mylnosť platby žalobcu súd prvej inštancie správne nevykonal práve z dôvodu, že takéto dokazovanie nebolo právne významné pre rozhodnutie súdu v danej veci a bolo by tak nadbytočné a neúčelné. Odvolací súd už vyššie konštatoval, že rovnako ani banka, súdna exekútorka a ani oprávnený nemali povinnosť, dôvod a ani oprávnenie skúmať pôvod a účel platby, ktorá bola pripísaná v prospech účtu povinného, ktorý bol blokovaný exekučným príkazom na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke. Tieto

okolnosti by boli nesporne relevantné a právne významné v žalobe o vydanie bezdôvodného obohatenia. Taktiež ani poukaz na akýsi všeobecný princíp spravodlivosti a na tvrdenú skutočnosť (ktorú napokon nepoprel ani žalovaný v spore), že povinný nemal žiadny vzťah so žalobcom a nemal ani žiadny právny nárok na zaslané peniaze na jeho účet zo strany žalobcu, nemôže mať vplyv na vyslovenú neprípustnosť žaloby.

23. Skutočnosťou, ktorú nemožno nezohľadniť z hľadiska merita daného sporu je, že exekúcia prikázaním pohľadávky ohľadom konkrétnej sumy poukázanej žalobcom na účet povinného už bola vykonaná a zavŕšená v čase podania žaloby, vylučovacia žaloba už za týchto okolností prípustná nie je a súd prvej inštancie ju správne zamietol ako už v čase podania žaloby neprípustnú. Už len ako dôvody navyše obstoja aj ďalšie dôvody na zamietnutie žaloby obsiahnuté v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie v bodoch 11.4, 11.6 a 11.8. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie.

24. Odvolací súd preto, po oboznámení sa s dôvodmi odvolania a po zvážení všetkých relevantných skutočností rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom meritórnom výroku I. podľa ustanovenia a ako vecne správny potvrdil.

25. Pokiaľ dôvody odvolania smerovali aj voči závislého výroku II. rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým súd v závislosti od meritórneho rozhodnutia rozhodol o náhrade trov prvoinštančného konania podľa ustanovenia v súlade so zásadou zohľadnenia pomeru úspešnosti strán spolu a vyslovil, že nakoľko žalovaný bol v konaní v plnom rozsahu úspešný, priznal mu súd proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, odvolací súd považoval vzhľadom na konkrétne okolnosti danej veci za potrebné zmeniť tento závislý výrok o náhrade trov prvoinštančného konania.

26. Žalobca v odvolaní poukazoval na určité špecifiká a osobitné okolnosti daného sporu, ktoré mali aj s poukazom na všeobecnú zásadu spravodlivosti súdneho konania vyvodiť dôvody hodné osobitného zreteľa na nepriznanie náhrady trov konania inak procesne úspešnej strane sporu podľa ustanovenia .

27. Podľa ustanovenia , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

28. Podľa ustanovenia , ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

29. Podľa ustanovenia , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

30. Odvolací súd, v súvislosti s citovanou právnou úpravou náhrady trov konania konštatuje, že právna úprava upravuje pomerne striktné kritériá pri rozhodovaní súdu o náhrade trov konania. V zmysle dikcie obsiahnutej v procesnej úprave, súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania v zásade vychádza už len z procesného úspechu strán v spore a priznáva či nepriznáva náhradu trov konania v závislosti od meritórneho rozhodnutia a z neho vyplývajúceho úspechu či neúspechu tej- ktorej strany sporu. Určitú možnú modifikáciu pomerne striktného aplikovania pomeru úspechu či neúspechu strán sporu umožňuje súdu len ustanovenie , umožňujúce súdu výnimočne nepriznať náhradu trov konania inak (sčasti alebo úplne) úspešnej strane sporu, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

31. Ako už bolo skôr konštatované, pri rozhodovaní o náhrade trov konania rozhoduje súd spravidla podľa zásady úspešnosti v konaní, ako prioritnej zásady pri rozhodovaní o náhrade trov konania ( a ), podľa ktorej má tá strana sporu, ktorá bola v konaní plne úspešná, respektíve prevažne úspešnejšia, právo na náhradu trov konania účelne vynaložených na uplatňovanie alebo bránenie práva proti procesne neúspešnej strane. Súdy sú však povinné vždy vychádzať z konkrétnych okolností prípadu a zohľadňovať všetky relevantné skutočnosti z hľadiska rozhodovania o náhrade trov konania. Keďže v niektorých prípadoch by striktné aplikovanie zásady úspešnosti v spore bez zohľadnenia ostatných okolností konkrétneho prípadu mohlo viesť v praxi k nežiadúcej tvrdosti a nebolo by v súlade so všeobecnou zásadou spravodlivosti rozhodovania súdu, zákon umožňuje zmierniť dôsledky právnych

noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania v takýchto špecifických prípadoch a dáva súdu možnosť výnimočne uplatniť moderačné oprávnenie podľa ustanovenia . Zákonná dikcia vyžaduje pre aplikáciu moderačného oprávnenia súdu naplnenie dvoch podmienok a to, musí ísť v danom prípade o dôvody hodné osobitného zreteľa a súbežne musí ísť o výnimočné okolnosti, ktoré odôvodňujú opodstatnenosť použitia tohto zákonného ustanovenia. Dôvody hodné osobitného zreteľa môžu spočívať v charaktere určitého druhu konania alebo môžu byť dané charakterom určitej procesnej situácie, prípadne sa môže týkať celkom špecifických skutkových či sociálnych aspektov strán sporu. V zásade však je nutné zdôrazniť, že aplikácia moderačného oprávnenia súdu v zmysle ustanovenia by mala mať charakter ojedinelosti a výnimočnosti. Odvolací súd poznamenáva, že práve takéto okolnosti, ktoré je možné zohľadniť ako dôvody hodné osobitného zreteľa, vyvstávajú aj okolností danej veci.

32. Odvolací súd zohľadnil skutočnosť, že žalobca poukázal v prospechu účtu, ktorý patril inému subjektu platbu, ktorá bola celkom zjavne (táto zjavnosť vyplýva z poznámky obsiahnutej v predmetnej platbe, v ktorej je uvedené „THORSTAV- úhrada fa 02018001 „) určená inému subjektu a zrealizovaná za iným účelom (úhrada faktúry 02018001 vystavenej dňa 19. 1. 2018 subjektom THORSTAV s.r.o. so sídlom 96001 Zvolen, V.P. Tótha 1081/17). Okolnosti aj listinne nepreukázané (uzatvorená Zmluva o dielo č. 2018055 zo dňa 04.01.2018 medzi žalobcom a uvedeným subjektom, ako aj obsah predmetnej faktúry) nasvedčujú skutkovým tvrdeniam žalobcu, že platba vykonaná dňa 22. 1.2018 v prospech účtu K XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX na sumu 11. 997,60 eur z účtu žalobcu bola zaslaná na účet, ktorý patril povinnému mylne s tým, že úmyslom poukazcu bolo vykonať platbu úplne inému adresátovi a z úplne iného dôvodu a právneho titulu. Skutočnosť, že povinný nemal žiadny právny nárok na uvedené finančné prostriedky prevedené v jeho prospech žalobcom napokon nerozporoval ani samotný žalovaný v spore. Práve okolnosť, že s veľkou pravdepodobnosťou bol žalovaný, ako oprávnený v rámci exekúcie vedenej voči povinnému, uspokojený z mylnej platby zaslanej žalobcom, ktorý nemal žiadnu povinnosť plniť majiteľovi účtu - povinnému v predmetnej exekúcii a teda, že doposiaľ súdu známe okolnosti odôvodňujú veľkú pravdepodobnosť záveru, že boli tieto finančné prostriedky poukázané v prospech účtu povinného bez akéhokoľvek právneho vzťahu a bez právneho dôvodu, je takou okolnosťou hodnou osobitného zreteľa, ktorá v danom prípade je pre odvolací súd zásadná k rozhodovaniu o trovách prvoinštančného konania. V neposlednom rade je nutné zdôrazniť aj skutočnosť, že žalobca zrejme postupoval (hoci nie dostatočne obozretne) avšak zhodne s tým, ako bol usmernený exekučným súdom vo výzve zo dňa 4. 4. 2018 a ako si sám vyvodil svoju povinnosť zo uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica č.k. - 93 zo dňa 18. 5. 2018. Hoci odvolací súd už vyššie konštatoval, že len samotné poučenia iných súdov, respektíve ani uložená povinnosť v inom súdnom konaní sama o sebe nie dostatočným dôvodom na zbavenie žalobcu, ako dominus litis, jeho zodpovednosti za výsledok sporu a za správnosť koncipovania žaloby z hľadiska skutkových a právnych tvrdení a taktiež nezakladá nárok žalobcu na úspešnosť podanej žaloby, avšak je zrejmé, že žalobca postupoval v domnení a presvedčení, že takýto postup, na ktorý bol usmernený exekučným súdom, je schodným prostriedkom, ktorý mu zo zákona vyplýva. Práve tieto špecifické okolnosti týkajúce sa okolností, za ktorých došlo k uspokojeniu žalovaného, ako oprávneného v exekučnom konaní, z prostriedkov žalobcu poukázaných mylne v prospech účtu povinného, s ktorým však nebolo v žiadnom právnom vzťahu a povinný tak nemal žiadny právny nárok na poukázané finančné prostriedky žalobcu v prospech jeho účtu, z čoho je potom zrejmé, že oprávnený sa síce zákonne v rámci postupu upraveného Exekučným poriadkom, avšak nie v súlade so všeobecným princípom spravodlivosti, domohol čiastočného vymoženia svojho vymáhaného nároku voči povinnému z prostriedkov, ktoré boli s najväčšou pravdepodobnosťou mylnou platbou a ktoré neboli určené povinnému a nemal na ne ani právny nárok. Konštatované okolnosti potom odvolací súd vyhodnotil ako dôvody hodného osobitného zreteľa pre záver o výnimočnosti danej situácie a z uvedeného dôvodu, s poukazom na ustanovenie potom zmenil výrok II. napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie o trovách prvoinštančného konania a s poukazom na ustanovenie potom nepriznal inak procesne úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného konania voči procesne neúspešnému žalobcovi. S ohľadom na uvedené sa tak odvolací súd domnieva, že bude spravodlivé, aby si každá zo strán sporu znášala sama svoje trovy konania.

33. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia v spojení s ustanovením a podľa ustanovenia vyslovil, že žalovanému, ako inak plne procesne úspešnej strane v odvolacom konaní, nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva a to z rovnakých dôvodov hodných osobitného zreteľa, ako odvolací súd konštatoval pri rozhodovaní o náhrade trov prvoinštančného konania. S ohľadom na konkrétne okolnosti, ktoré v spore

vyvstali a ktoré už odvolací súd konštatoval v predošlom odseku, je spravodlivé, aby si strany sporu každá zvlášť znášali a hradili trovy aj odvolacieho konania.

34. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( až c/ ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).