Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoP/21/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, vo veci starostlivosti o maloleté deti: P. P., nar. XX.XX.XXXX, W. P., nar. XX.XX.XXXX, W. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Bytča, deti matky: Mgr. Q. P., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. X, právne zastúpená advokátom - JUDr. František Michalec, V. P. XXX a otec: X. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. O., prechodne bytom B. O. XXX, o zvýšenie výživného na maloleté deti, o odvolaní otca maloletých detí proti rozsudku Okresného súdu Žilina zo dňa 5.9.2019 č.k. -798 v spojitosti s opravným uznesením zo dňa 7.4.2020 č.k. -820, takto

rozhodol:

Krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojitosti s opravným uznesením p o t v r d z u j e .

Žiadnemu z účastníkov n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Žilina ako súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom v spojitosti s opravným uznesením tak, že: I. Otec je povinný prispievať na výživu mal. P., mal. W. a mal. W. sumou 110 eur mesačne na každé dieťa mesačne od 1.9.2018, a to do 15. dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje, k rukám matky. II. Otec je povinný uhradiť nedoplatok na zvýšenom výživnom za obdobie od 1.9.2018 do 30.9.2019 v sume 325 eur na každé dieťa do 30.9.2020, k rukám matky. III. Týmto mení rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. - 651 zo dňa 25.1.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. - 696 zo dňa 28.12.2017 v časti úpravy výživného na maloleté deti. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie okrem iného odôvodnil nasledovne: Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že je daná vecná legitimácia na zmenu výživného vzhľadom k tomu, že naposledy bolo o výživnom rozhodované rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. -651 zo dňa 25. 1. 2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. -696 zo dňa 28. 12. 2017. Výživné bolo (naposledy) určené vo výške 85 eur mesačne na každé dieťa, na mal. P. počnúc 1. 9. 2013, na mal. W. počnúc 1. 9. 2014 a na mal. W. počnúc 1. 9. 2015, kedy mal. deti nastúpili do prvého ročníka základnej školy. V tom čase mal. W. navštevoval alergiologickú ambulanciu, mal. W. chodil do špeciálnej školy, inak boli mal. deti zdravé. Matka bola od 09/2014 do 02/2016 práceneschopná z dôvodu automobilovej nehody, poberala nemocenské vo výške 300 eur a následne pracovala ako predavačka a jej príjem predstavoval 400 eur mesačne. Otec bol pri poslednom rozhodovaní súdu nezamestnaný, v roku 2012 uzavrel nové manželstvo a X. X. XXXX mu pribudla vyživovacia povinnosť k mal. P.; otec má i ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči synovi z prvého manželstva k mal. Y., nar. XX. X. XXXX. Otec ani v tom čase nežil so svojou poslednou manželkou a vyživovaciu

povinnosť si neplnil ani voči svojim ostatným deťom. Preto pri určení výšky výživného na tieto deti sa k ďalším vyživovacím povinnostiam neprihliadalo. Už v čase ostatného rozhodovania súdu skutočnosť, že otec bol evidovaný na úrade práce, nebolo dôvodom pre zníženie výživného, pretože otec detí nepreukázal, že sa aktívne zaujíma o zamestnanie, dokonca bol z evidencie nezamestnaných vyradený. V danom čase mal súd vykonaným dokazovaním preukázané, že otec napriek svojmu základnému vzdelaniu mal bohaté pracovné skúsenosti (ako výrobný pracovník, výpomoc v sklade, pneuservis a autoservis, činnosť vedľajšieho predajcu, práce v poľnohospodárstve), avšak v žiadnom zo zamestnaní nedokázal vydržať dlhšie ako tri mesiace. V máji 2011 dosiahol príjem 477 eur. Čo sa týka konkrétneho potenciálu otca dosahovať príjem, súd musí konštatovať, že od posledného určenia výživného došlo v hospodárstva k podstatnému nárastu mzdovej úrovne, a teda pokiaľ by sa otec zamestnal, aktuálne by mohol dosahovať vyšší príjem, ako tomu bolo pri poslednom určení výživného. Súd vychádzal preto pri určení potenciálu otca zo štatistiky Štatistického úradu Slovenskej republiky, konkrétne z priemernej mesačnej mzdy v priemysle, doprave a v skladovaní, ktorá sa v roku 2018 až 2019 pohybovala vo výške 900 až 1000 eur brutto. Tomu zodpovedá čistý mesačný príjem vo výške 700 až 750 eur netto. Vzhľadom k tomu, že naposledy sa zvyšovalo výživné počnúc k obdobiu, keď maloleté deti začali navštevovať základnú školu, s poukazom na infláciu za dané obdobie, ako aj skutočnosť, že mal. deťom sa podstatne zvýšili náklady na školské potreby, pričom dve staršie deti už nastúpili aj na druhý stupeň základnej školskej dochádzky, bolo na mieste zvýšiť výživné o 30 % pôvodného výživného, teda na sumu 110 eur, ktorú požadovala matka. Aj keď mal. W. na druhý stupeň školstva ešte nenastúpil, vzhľadom na svoje špeciálne výchovné potreby má oproti starším súrodencom v tejto súvislosti zvýšené výdavky. Výživné súd preto určil v rovnakej výške na každé dieťa. Uvedené zvýšené výživné aj kompenzuje absolútny nezáujem otca o mal. deti, ako aj skutočnosť, že neposkytuje žiadne vecné plnenia, dokonca ani súdom určené výživné nehradí. Keďže nedošlo ani k zmene vyživovacích povinností u otca, súd neprihliadol k jeho ďalším dvom vyživovacím povinnostiam, keďže si ich rovnako ako pri poslednom určení výživného, neplní. Otec netvrdil ani nepreukázal, že by tomu bolo inak. Zvýšené výživné súd otca zavial hradiť od septembra 2018, kedy mal. detí už boli na druhom stupni základného školstva (s výnimkou W.), pričom okolnosti hodné osobitného zreteľa pre zvýšenie výživného o jeden mesiac skôr pred podaním návrhu súd videl práve v okolnosti, že matka je samoživiteľka starajúca sa o tri maloleté deti, ktorá okolnosť je vo všeobecnosti bráni v časnom podaní návrhu na zvýšenie výživného. Keďže už v tom čase boli náklady na mal. deti podstatne zvýšené, súd by zvýšenie výživného až od podania návrhu považoval za prílišný formalizmus.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie otec maloletých detí, ktorý nesúhlasil so zvýšením výživného a uviedol len, že podľa jeho názoru súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, preto žiadal odvolateľ, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

3. Matka maloletých detí v písomnom vyjadrení navrhovala rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť, preto, že ho považuje za vecne správny a dostatočne odôvodnený.

4. Kolízny opatrovník rovnako navrhoval rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny z dôvodov v ňom uvedených.

5. Krajský súd, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania v zákonom stanovenej lehote ( ), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. a bez nariadenia pojednávania ( a contrario v spojení s ust. ) rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. a potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.

6. V zmysle ust. , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

7. V zmysle ust. , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie podrobne odôvodnil. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery.

9. Odvolací súd sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie o uloženej vyživovacej povinnosti ako aj v otázke jej výšky, pričom vychádzal zo zásady, že súd zohľadňuje pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti, odôvodnené potreby oprávnených, t.j. maloletých detí, ako aj schopnosti a možnosti povinného, v danom prípade otca. Tomu z rodičov, ktorému bolo dieťa zverené, sa vyživovacia povinnosť presne neurčí, ale s plnením jeho vyživovacej povinnosti sa počíta, pričom pri stanovení jej rozsahu sa berie do úvahy aj priama starostlivosť o deti.

10. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa v spojení s a tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

11. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( , v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania ( , v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v Ods. 1 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( )