Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoCsp/23/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej a členov senátu JUDr. Romana Tichého a Mgr. Miroslava Šeptáka, v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, proti žalovanému: V. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/X, K. N. V., o zaplatenie 168,96 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. -27 dňa 17.08.2018, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch, ktorými vo zvyšnej časti žalobu zamietol a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 25,26 %, p o t v r d z u j e .

Vo zvyšku sa rozsudku súdu prvej inštancie n e d o t ý k a .

Žalovanému voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 114,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 114,- eur od 17.10.2016 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 25,26 %.

2. Rozhodnutie súdu sa opiera o ustanovenie , , , účinného ku dňu 09.12.2010, ako aj ustanovenia , , , , , .

3. Žalobca súdu predložil ako listinný dôkaz zmluvu označenú ako Zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 15.10.2014. Pojmovým znakom revolvingového úveru je možnosť dlžníka čerpať úverové prostriedky do určitého úverového rámca (limitu), ktorý úver môže žalovaný čerpať aj opakovane do predmetnej výšky za predpokladu, že splátkami úveru, ktoré realizuje tento úverový limit každomesačne do jeho výšky doplní. Z obsahu Zmluvy predloženej žalobcom je zrejmé, že žalovanému mal byť poskytnutý úver, resp. úverový limit tak, ako je to uvedené v bode 5 úverovej zmluvy vo výške 300,- eur. Následne však z Oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi vyplýva, že schválená výška revolvingu predstavuje sumu 300,- eur. Oznámenie veriteľa o schválení úveru uvádza celkovo dve hodnoty RPMN a jednu hodnotu priemernej hodnoty RPMN v ich percentuálnom vyjadrení, ktoré sa líšia. Z listinných dôkazov, ktoré boli predložené zo strany žalobcu je však evidentné, že žalovanému bola vyplatená čiastka 300,- eur, z ktorej zaplatil 186,- eur. Z titulu Zmluvy o revolvingovom úvere tak má nedoplatok 114,- eur, ktorú skutočnosť žalovaný nenamietal. Vzhľadom na vyššie uvedené údaje v Zmluve o revolvingovom úvere, ktoré sú podľa názoru súdu nejasné, nezrozumiteľné pre

bežného občana, nie je ani súdu zrejmé, v akej výške bol poskytnutý úver, či sa v skutočnosti jednalo o revolvingový úver, nakoľko mechanizmus splácania úveru nasvedčuje skôr poskytnutiu tzv. klasického úveru a taktiež tomu nasvedčuje aj čerpanie úveru, ktorý čerpal žalovaný. Následne už žalovaný žiadnu čiastku na základe tvrdenej revolvingovej úverovej zmluvy nečerpal a mal jednotlivé platby splácať pravidelne dohodnutými mesačnými splátkami. Z uvedených dôvodov súd preto považuje úverovú zmluvu vzhľadom na jej nejasnosť a nezrozumiteľnosť za neplatný právny úkon, a teda plnenie na základe takejto Zmluvy súd považuje za bezdôvodné obohatenie, ktoré musí žalovaný, ktorý plnenie prijal vydať ( ). Žalovaný prijal celkové plnenie vo výške 300,- eur, pričom uhradil splátkami tak, ako to aj žalobca uvádza sumu 186,- eur, takže žalobcovi z titulu bezdôvodného obohatenia dlhuje sumu 114,- eur. Aj v prípade, ak by Zmluva o úvere, ktorá bola predložená žalobcom bola Zmluvou platnou, súd poukazuje na ustanovenia Zmluvy upravujúce ročnú priemernú mieru nákladov (RPMN), ktoré sú uvedené nezrozumiteľným, nejasným a mätúcim spôsobom a podľa názoru súdu nekorešpondujú zákonnej povinnosti uviesť RPMN v predmetnej úverovej zmluve, ktorá musí byť uvedená nepochybne jasným a zrozumiteľným spôsobom, a preto Zmluvu je možné považovať za Zmluvu, kde RPMN uvedená nie je, a teda sa jedná o úver bez poplatkov a bezúročný v zmysle Súd ďalej poukazuje nato, že aj keby Zmluva o úvere bola platnou, taktiež neobsahuje náležitosti v zmysle , a to konečnú splatnosť úveru a dobu trvania Zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Tieto skutočnosti obsahuje len „Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 15.10.2014“ (č. l. 2 spisu), avšak toto oznámenie nie je súčasťou Zmluvy o úvere. Na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov súd žalobcovi priznal právo na zaplatenie sumy 114,- eur ako rozdielu z poskytnutého úveru vo výške 300,- eur a zaplatených čiastok žalovaným vo výške 186,- eur, nakoľko mal za to, že Zmluva je jednak neplatná v zmysle , keď sa to posúdi ako bezdôvodné obohatenie, a v prípade ak by aj Zmluva bola platná, úver by súd považoval za bez poplatkov a bez úrokov v zmysle Súd zároveň priznal žalobcovi zo sumy priznanej istiny 114,- eur aj úroky z omeškania vo výške 5 % ročne od 17.10.2016 do zaplatenia a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Podľa citovaného ustanovenia , je povinný žalovaný zaplatiť aj úroky z omeškania vo výške určenej podľa nariadenia vlády č. Súd totiž vychádzal z toho, že nebola riadne vyhlásená predčasná splatnosť úveru, nakoľko neboli splnené podmienky podľa . Žalobca totiž predčasne vyhlásil splatnosť úveru, aby vopred upozornil žalovaného na uplatnenie tohto práva tak, ako to vyžaduje , keďže žiadna iná písomnosť, ktorá by predchádzala mimoriadnemu zosplatneniu úveru súdu predložená nebola. K prvému dňu omeškania výška úrokov z omeškania činila 5 % ročne, nakoľko nebolo preukázané zosplatnenie úveru, súd priznal žalobcovi úroky z omeškania odo dňa 17.10.2016 (nasledujúci deň splatnosti celého úveru) a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Žalobca sa domáhal celkovo zaplatenia sumy 198,71 eur s príslušným úrokom z omeškania (168,96 + 29,75), a teda priznanie tejto sumy by predstavovalo plný úspech žalobcu. Súd žalobcovi priznal len sumu 124,46 eur (114 + 10,46), čo je z celku 62,63 %. Žalovaný bol úspešný v rozsahu 37,37 %. Úspešnejším v konaní bol žalobca, ktorého čistý úspech (úspech - neúspech) predstavuje 25,26 %, a preto má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 25,26 %. O výške trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku v súlade s .

4. Voči citovanému rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca, a to v časti výroku II. a III. rozsudku. Žalobca namieta závery súdu ohľadne posúdenia platnosti zmluvy o revolvingovom úvere. Z odôvodnenia rozsudku totiž vyplýva, že súd zmluvný vzťah účastníkov neposudzoval podľa obsahu zmluvy, ale na základe nadpisu na zmluve porovnával niektoré údaje zo zmluvy s nejakým pojmovým znakom revolvingového úveru a s tým, ako boli čerpané prostriedky podľa zmluvy. Na základe toho dospel k záveru, že by zmluva mala byť nejasná a nezrozumiteľná. Navrhovateľ takémuto postupu súdu nerozumie. Obsah právneho úkonu nebol pre súd určujúci, naopak, vychádzal len z nadpisu zmluvy a čerpania prostriedkov. Žiadny zákon pritom v podobe kogentnej úpravy neurčuje, čo je revolvingový úver, ako majú byť stanovené podmienky čerpania úveru a čerpania revolvingu. To je vždy vecou dohody zmluvných strán v zmysle princípu zmluvnej voľnosti. To predpokladá aj právna úprava zmluvy o úvere, ktorá je dispozitívnej povahy, preto ani súdom vymedzený nejaký základný pojmový znak revolvingového úveru nemôže byť kritériom, podľa ktorého sa má zmluva medzi účastníkmi posudzovať. Súd mal vychádzať v prvom rade z jej obsahu. V posudzovanom prípade bolo dohodnuté, že na základe zmluvy dôjde najskôr k poskytnutiu úveru a až po splnení dohodnutých podmienok môže dôjsť aj k poskytnutiu revolvingu. Podmienky poskytovania a súčasne aj definíciu revolvingu upravuje článok 4 zmluvných dojednaní. Zo zmluvy jednoznačne vyplýva, že úver vo výške 300,- eur sa poskytne po jej uzavretí a že revolving sa môže poskytnúť v závislosti od toho, či bude dlžník plniť svoje povinnosti

zo zmluvného vzťahu tak, že splatí dohodnutý počet splátok. Žalobcovi nie sú známe dôvody, podľa ktorých by sa revolvingový úver mal poskytovať len spôsobom, ako to uvádza súd. Súd tvrdí, že zmluva má byť neurčitý a nezrozumiteľný právny úkon. Určitosť predstavuje kvalitu obsahu právneho úkonu. Právny úkon je neurčitý, pokiaľ sa konajúcim osobám nepodarilo jednoznačným spôsobom stanoviť obsah ich vôle a túto neurčitosť nemožno preklenúť ani za použitia výkladových pravidiel. V prejednávanom prípade sa ale ani podľa rozsudku nedá povedať, v čom je zmluva neurčitá či nezrozumiteľná, t. j. ktoré konkrétne okolnosti vyplývajúce zo zmluvy by malo spôsobovať uvedené nedostatky. Keďže súd sa obsahom zmluvného vzťahu nezaoberal, potom sú jeho závery minimálne predčasné. Súd ďalej tvrdí, že aj keby zmluva bola platnou, potom by bol úver poskytnutý na jej základe bezúročným a bez poplatkov, pretože ustanovenia zmluvy upravujúce RPMN sú uvedené nezrozumiteľným, nejasným a mätúcim spôsobom. Tento záver súdu je nepreskúmateľný. Žalobca namieta aj závery súdu o tom, že uzavretá zmluva o revolvingovom úvere neobsahuje údaj o konečnom termíne splatnosti a dobe trvania zmluvy. Pokiaľ ide o uvádzanie konečnej splatnosti úveru, žalobca tvrdí, že táto náležitosť nemôže a nikdy nemohla byť v zmysle únijného práva dôvodom pre bezúročnosť úveru. V tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15. Poukazuje tiež na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v uznesení sp. zn. . Náležitosť ,,konečná splatnosť úveru“ nepozná únijné právo, čo napokon viedlo k tomu, že došlo k zmene a táto náležitosť práve z dôvodu dodržiavania únijného práva bola vylúčená. Ak uvádzanie konečnej splatnosti úveru bolo zo zákonnej úpravy vypustené, potom pri aplikácii znenia zákona do spomenutej novely je potrebné zachovať požiadavku na eurokonformný výklad zákona. Konkrétne vo vzťahu k uvádzaniu termínu konečnej splatnosti to znamená, že s týmto údajom nemôže byť spájaný následok v podobe bezúročnosti, pretože členský štát takúto skutočnosť nemôže upraviť vo vnútroštátnom práve ako dôvod bezúročnosti a ďalej ani preto, lebo údaj o konečnej splatnosti nie je spôsobilý ovplyvniť posúdenie rozsahu záväzku spotrebiteľa. Zákonná požiadavka uvedenia termínu konečnej splatnosti úveru bola v posudzovanom zmluvnom vzťahu splnená viacerými spôsobmi, a to určením podľa dátumu splatnosti splátok v jednotlivých mesiacoch a počtu mesačných splátok, spôsobom vyplývajúcim z článku 4., ods. 4.5 zmluvných dojednaní, v zmysle ktorých dátum splatnosti poslednej splátky uvedený v oznámení o schválení úveru je zároveň termínom konečnej splatnosti. Zmluva o revolvingovom úvere požadované informácie obsahovala, a to spôsobom vyplývajúcim z obsahu jednotlivých dokumentov, ktoré podľa vôle zmluvných strán predstavovali jej neoddeliteľnú súčasť. Náležitosť doba trvania zmluvy je v zmluve o revolvingovom úvere uvedená. Konkrétne sa uvádza v článku 9 ods. 9.1 zmluvných dojednaní, podľa ktorého táto zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú. Ustanovenia zmluvných dojednaní sú súčasťou zmluvy. Žalobca má preto za to, že nie je daný žiadny zákonný dôvod pre záver, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Žalobca má za to, že sú dané odvolacie dôvody podľa ustanovenia , , . Žiada, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil a žalobe v zostávajúcej časti vyhovel, alebo aby napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

6. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe odvolania žalobcu v rozsahu a z dôvodov daných ustanoveniami , a bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) napadnutý rozsudok postupom v zmysle ustanovenia v napadnutom rozsahu vo výroku, ktorým súd prvej inštancie vo zvyšnej časti žalobu zamietol a vo výroku, ktorým žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 25,26 %, potvrdil v zmysle ustanovenia .

7. Rozhodnutie odvolacieho súdu sa, ako odvolaním nenapadnutého, nedotýka výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 114,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 114,- eur od 17.10.2016 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

8. Odvolací súd považuje rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu za vecne správny. Odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

9. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je názor, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo faktickom nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a lepšiu dostupnosť právnych služieb a konečne možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne

cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet k zmluvnému rokovaniu pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosť spotrebiteľa. Spoločným znakom právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv je snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle. Autonómia vôle, ktorá je elementárnou podmienkou fungovania materiálneho právneho štátu, nie je úplne absolútna, ale je limitovaná v rámci spotrebiteľských vzťahov princípom ochrany tej osoby, ktorá predstavovala právny úkon s dôverou v určitý, druhou stranou jej prezentovaný skutkový stav.

10. Práve s ohľadom na uvedenú koncepciu spotrebiteľského práva bol prijatý aj a ustanovil osobitné náležitosti spotrebiteľskej úverovej zmluvy tak, aby za účelom odstránenia vyššie uvedenej faktickej nerovnováhy bol spotrebiteľ účinným spôsobom informovaný o podmienkach spotrebiteľského úveru a vedel lepšie ako pri nespotrebiteľskej úverovej zmluve posúdiť všetky právne dôsledky vyplývajúce pre neho z uzatvorenej úverovej zmluvy. Niektoré ustanovené náležitosti, a to práve tie uvedené v , zákonodarca v prospech ochrany spotrebiteľa preferoval až do takej miery, že ich neuvedenie v písomnej forme sankcionoval bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru ako sankciou pre dodávateľa, ktorý nerešpektuje zákon a tým spotrebiteľa vystavuje nerovnému postaveniu.

11. V súdenej veci nie je sporné, že účastníci konania uzatvorili zmluvu ako zmluvu spotrebiteľskú s poukazom na podmienky, za akých bola zmluva uzatvorená a s poukazom na ust. a nasl. . V danom prípade ide o zmluvu formulárovú, individuálne nedojednanú a súd rozhodujúci spotrebiteľský právny vzťah má povinnosť prihliadať na neprijateľné podmienky z úradnej povinnosti ( v spojení s ust. ). V danom prípade ide o úverovú zmluvu uzatvorenú v zmysle a nasl. . Keďže zmluva bola uzatvorená medzi spotrebiteľom a dodávateľom, ide zároveň o spotrebiteľský úver v zmysle ust. , a

12. V zmysle účinného v čase uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať tieto náležitosti: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

13. V zmysle ustanovenia účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa a neobsahuje náležitosti podľa až k), a a .

14. Pre spotrebiteľský úver na rozdiel od úveru bežného, v , predpisuje ďalšie formálne a obsahové náležitosti. Z hľadiska formálnych náležitostí ide o písomnú formu, ktorá sa pri bežnom úvere nevyžaduje. Obsahové náležitosti sú vymedzené v citovaného zákona.

15. Jednou z náležitostí, ktorej absencia spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, je RPMN. V tejto súvislosti odvolací súd udáva, že rovnaký následok, ako absencia tejto náležitosti, predstavuje vada neurčitosti uvedenia tejto náležitosti.

16. Výklad a aplikácia ustanovenia § 11 citovaného zákona musí byť v súlade so zmyslom a účelom citovaného zákona.

17. Zmyslom údaju o RPMN obsiahnutom v zmluve o spotrebiteľskom úvere je poskytnúť spotrebiteľovi pravdivú informáciu (v číselnom vyjadrení) o skutočnej výške nákladov súvisiacich so spotrebiteľským úverom. RPMN by teda mala odzrkadľovať skutočnú cenu spotrebiteľského úveru ako číslo vyjadrené v percentách na ročnej báze, ktorá umožní spotrebiteľovi posúdiť rozsah jeho záväzku. RPMN je dôležitou informáciou i z hľadiska výhodnosti spotrebiteľského úveru, pretože pre spotrebiteľa sa najvýhodnejšie môže javiť ten spotrebiteľský úver, ktorý má najnižšiu hodnotu RPMN.

18. Zmluva o spotrebiteľskom úvere potom musí obsahovať jednoznačné matematické vyjadrenie výšky RPMN. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na rozsudok SD EÚ zo dňa 19.12.2019 vo veci C-290/19, z ktorého vyplýva, že čl. 10 ods. 2 písm. g) smernice sa má vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby v zmluve o spotrebiteľskom úvere bola RPMN vyjadrená nie ako jedna konkrétna hodnota, ale ako rozpätie uvádzajúce najnižšiu a najvyššiu hodnotu. V uvedenej súvislosti je potrebné poukázať na to, že SD EÚ (v bode 32. a 33. rozhodnutia) konštatoval, že je bez právneho významu, že v čase, keď veriteľ predkladá spotrebiteľovi ponuku na uzavretie zmluvy o úvere, nepozná dátum čerpania úveru alebo dátum uzavretia zmluvy, nakoľko na presný výpočet RPMN môže uplatniť dodatočné predpoklady upravené v prílohe smernice.

19. Z uvedeného je zrejmé, že RPMN musí byť v zmluve o spotrebiteľskom úvere za každých okolností vyjadrená jediným údajom (hodnotou). V opačnom prípade nie je splnené kritérium stanovené v čl. 10 ods. 2 písm. g) smernice (zrozumiteľnosť a stručnosť), pričom použitie viacerých číselných parametrov RPMN môže spotrebiteľovi nielen sťažiť posúdenie celkových nákladov úveru, ale tiež môže uviesť spotrebiteľa do omylu, pokiaľ ide o skutočný rozsah jeho záväzku.

20. V predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere, ktorá sa nachádza na č. l. 3 spisu a pozostáva zo žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru a údajov o schválenom revolvingovom úvere, je na jednom mieste (bod 5. žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru) uvedená predpokladaná RPMN na úver vo výške 31,61 %. V bode 6. zmluvy je uvedená RPMN vo výške 31,47 %.

21. Možno konštatovať, že takto vyjadrená RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere, t. j. uvedená v dvoch ustanovenia tej istej zmluvy formou dvoch rôznych údajov, je nezrozumiteľná a neurčitá. Z takto uvedenej hodnoty RPMN - dvoma číselnými údajmi nie je možné určiť hodnotu RPMN, ktorá sa uplatňuje na konkrétnu zmluvu a úver z nej vyplývajúci, a preto v uvedenej časti je zmluva čiastočne neplatným právnym úkonom. V dôsledku uvedenej vady RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere absentuje a v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch je potrebné takýto úver považovať za bezúročný a bez poplatkov.

22. Pokiaľ potom súd prvej inštancie priznal žalobcovi iba poskytnutú istinu úveru a vo zvyšku jeho nárok zamietol, rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny.

23. Keďže samotná neurčitosť dohody o RPMN spôsobuje ten istý následok ako absencia RPMN, teda bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, posudzovanie ostatných odvolacích námietok žalobcu je irelevantné, pretože žalobcovi nemôže privodiť procesný úspech, a to priznanie zamietnutej časti nároku. Z hľadiska hospodárnosti preto odvolací súd sa ďalšími odvolacími námietkami žalobcu nezaoberal.

24. Vecnú správnosť vykazuje aj výrok o trovách konania, proti ktorému neboli vznesené žiadne odvolacie námietky.

25. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu potvrdil ako vecne správny.

26. Výrok o trovách odvolacieho konania sa opiera o ust. s poukazom na ust. . Úspešným účastníkom bol v odvolacom konaní žalovaný. Ten bol však v odvolacom konaní pasívny a vznik trov odvolacieho konania mu z obsahu spisu nevyplýva, preto mu odvolací súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalobcovi nepriznal.

27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( )