Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_32Em-5-2019.pdf
PDF · 89.56 KB
Case nature
Area
Subarea
32Em/5/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica, v právnej veci výkonu rozhodnutia o styku maloletých detí O., K., nar. XX.XX.XXXX a E., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpených opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, s oprávneným K.. K. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. X., U. a povinnej K.. J. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXX, I., t. č. A. XX, D. D., takto
rozhodol:
Súd konanie o výkon rozhodnutia zastavuje.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Oprávnený podaním doručeným Okresnému súdu Veľký Krtíš dňa 19.11.2018. doplneným dňa 25.01.2019 sa domáhal výkonu rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 7P/72/2016-316 zo dňa 03.03.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 12CoP/53/2017-541 zo dňa 31.10.2017 a opravným uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 12CoP/53/2017 zo dňa 19.04.2018 (ďalej aj „právoplatné rozhodnutie“). Svoj návrh odôvodnil tým, že súdom určené stretnutia sa nerealizujú vôbec a ani telefonické hovory, ani hovory prostredníctvom skype. Povinná maloletého K. skrýva takým spôsobom, že ho počas jeho stretnutí s maloletou E. necháva v dome, alebo ho odvezie na iné miesto. Povinná tvrdí, že sa ho bojí, čo nie je pravda, nakoľko táto skutočnosť nebola preukázaná už druhým znaleckým dokazovaním. Maloletého videl na Vianoce 2018 na vystúpení, kedy riaditeľke škôlky v Banskej Bystrici oznámil, nie dopredu, ale v deň vystúpenia, že sa zúčastní besiedky. Keď povinná zbadala, že prišiel, deti z besiedky odviedla asi v polovici vystúpenia. Maloletý K. mu dal pusu a objal ho. Maloletého videl potom ešte raz, keď prišiel v čase súdneho rozhodnutia do škôlky, kde boli maloleté deti a počkal 8 hodín, do večera, kým nepôjdu do škôlky. Povinná prišla po maloletého asi o 12:30 hod. a odviedla ho preč. Dal mu dve pusy, vôbec sa ho nebál. Až potom zamrnčal, keď povinná začala kričať, že je psychopat, a že jej niečo urobí. Na základe vyššie uvedených má za to, že maloletý nemá z neho strach, len povinná nechce, aby sa s maloletým rozprával. S maloletou E. má byť dve hodiny vo štvrtok, keď prichádza pre maloletého K.. Styk sa s maloletou realizuje podľa toho, ako to zrealizuje matka, ktorá tam nemá byť prítomná. Vybrala mu ju z auta, keď s ňou niekde chcel ísť. Ohľadne stretnutia dňa 15.11.2018 dostal 14.11.2018 sms, že deti sú choré. Napriek tomu išiel do I., zavolal policajtov, ktorým matka do telefónu oznámila, že sú v Banskej Bystrici. Ďalej poukázal na priebeh styku s maloletými deťmi dňa 17.11.2018, 10.01.2019 , vianočnú besiedku maloletých detí v roku 2018.
2. Opatrovník doručil súdu dňa 02.04.2019 vyjadrenie na výzvu súdu o prešetrenie dôvodov neuskutočňovania styku oprávneného s maloletými deťmi. Úrad vykonal dňa 13.03.2019 sociálne zisťovanie v rodine povinnej na adrese ich súčasného pobytu, ako aj pohovor s maloletými deťmi v domácnosti bez prítomnosti matky, i pohovor s maloletým K. na úrade dňa 18.03.2019. Z osobných pohovorov vyplynulo, že maloleté deti odmietajú styk s oprávneným bez prítomnosti matky. Maloletá E. je ochotná ísť dole ku vchodu, alebo k dverám rodinného domu u babky a stretnúť sa na chvíľu s oprávneným, a to vždy za prítomnosti povinnej. Predtým sa spolu hrávali, ale dávno a ona bez povinnej
s oprávneným nechce ísť preč do Žiliny. Maloletý K. úplne odmieta stretnutie s oprávneným, nechce o ňom ani počuť, nepotrebuje ho vidieť, pri zmienke, že tatovi bude chýbať a mohol by ísť aspoň na chvíľu k tatovi, pozdraviť ho a pod., plače, je nesústredený, nervózny, nevie uviesť dôvody strachu z oprávneného a odmieta styk s oprávneným verbálne aj neverbálne. Odmietavo krúti hlavou, odmieta sa baviť na tému stretávania sa s oprávneným. Úrad pri pohovore zisťoval, či teraz alebo v minulosti nejakým spôsobom im oprávnený ubližoval (krikom, bitkou, vyhrážkami), maloletý odpovedal, že nie. Maloletý na úrade uviedol, že tato predtým bol a je na maminku zlý a on sa preto na neho hnevá a nechce ísť s ním nikam bez maminky, lebo sa ho bojí. Povinná uviedla, že ak by to bolo možné, rada by odovzdala na styk deti oprávnenému, ale oni odmietajú stretávanie s ním. Uvedomuje si, že maloleté deti potrebujú otca, ale teraz nevie otcovi vyhovieť a uskutočniť styk s maloletými deťmi bez traumatického a stresového zážitku a psychickej ujmy, hlavne maloletého K.. Maloleté deti odmietajú bez nej niekam odísť. Maloletá E. je ústretovejšia, občas sa s oprávneným stretla, ale iba za jej prítomnosti. Maloletý K. bol v minulosti svedkom niekoľkých výstupov zlosti a hádok oprávneného, a preto je vystrašený a oprávneného úplne odmieta.
3. Povinná vo vyjadrení doručenom súdu dňa 26.04.2019 uviedla, že návrh oprávneného je nesúrodý a nezrozumiteľný. Oprávnený si v mnohých veciach sám odporuje. Jeho tvrdenia nie sú ničím preukázané, sú nepravdivé ba až zavádzajúce. S obsahom návrhu nesúhlasila. Poprela, že by bránila oprávnenému v stretávaní s maloletými deťmi a že by nemala rešpektovať súdne rozhodnutie, prípadne by mala skrývať deti pred oprávneným. Skutočný stav je naopak taký, že maloleté deti, najmä maloletý K. už dlhšiu dobu odmietajú stretávanie s oprávneným, resp. z dôvodu citového naviazania na ňu nie je stretávanie realizované v takej dĺžke, ako je to stanovené rozhodnutím súdu. Tento stav je výsledkom necitlivého prístupu oprávneného, ktorý nerešpektuje citové rozpoloženie maloletých detí, ich doterajší psychický a emocionálny vývoj a ich aktuálne záujmy. Nie je schopný pochopiť odporúčania odborníkov v tom, že má pri stretávaní sa s deťmi postupovať postupne, krok po kroku, nenásilne spôsobom, ktorá je pre maloleté dieťa prirodzený a vhodný. Namiesto toho sa oprávneným nátlakovou formou domáha stretávania, pri osobných stretnutiach zvyšuje hlas na ňu, dožaduje sa detí, vyzýva ju k plneniu rozhodnutia, apeluje dokonca na maloleté deti, privoláva policajné hliadky, snaží sa vystrašeným deťom napriek ich nesúhlasnému postoju fyzicky dostať, resp. ich odviesť do svojho auta. Svoju pozornosť pritom sústredí na ňu a vybíja si na nej svoju zlosť a frustráciu. Má preto vážnu pochybnosť o tom, že oprávnený má skutočný záujem na normálnom stretávaní sa s deťmi. Voči nej vystupuje znevažujúco, ba až agresívne, so zvýšeným hlasom, osočujúco, a to všetko pod zrakom maloletých detí. Výsledkom tohto správania je strach, nevôľa maloletých detí o stretávanie, či kontakt s ním. Následne sa oprávnený snaží účelovo domáhať výkonu rozhodnutia, keďže maloleté deti s ním prirodzene odmietajú stretávanie, či kontakt. Oprávnený sa už v minulosti snažil o výkon rozhodnutia, pričom argumentoval tými istými tvrdeniami ako v súčasnosti. V tomto konaní o výkon však bolo preukázané, že neporušuje súdne rozhodnutie. Tiež bolo preukázané, že maloleté deti nemajú voči oprávnenému dôveru a maloletý K. sa dokonca oprávneného bojí a stretávanie s ním odmieta. Súd v rozhodnutí potvrdil, že maloletý K. sa pred oprávneným schováva, snaží sa mu vyhýbať a z jeho prítomnosti je veľmi nervózny a rozrušený. Nie je teda pravdou, že by matka bránila už štvrtý rok stretávaniu maloletých detí s oprávneným a že by ich pred ním ukrývala. O tom, že maloletý K. naozaj pociťuje strach, svedčia aj lekárske správy z jeho vyšetrení. Maloletému bola diagnostikovaná anxióza - fobická reakcia a porucha správania resp. porucha emotivity v detskom veku. Maloletému bola lekárskym vyšetrením potvrdená výrazná separačná anxieta. Z lekárskej správy zo dňa 03.04.2019 vyplynulo, že maloletý K. je úzkostne stiahnutý a spolupracuje jedine vtedy, ak v bezprostrednej blízkosti cíti matku. Odporúčaním lekára je, že dieťa v prípadne manifestného strachu zo stretávania s oprávneným nemá byť nútené do stretávania nasilu. Maloletá E. potrebuje pri stretnutí s oprávneným prítomnosť povinnej. Maloletý K. stretnutia úplne odmieta, oprávneného sa bojí, zo stretnutí je nervózny a vystrašený. Nie je preto pravdou, ako sa to snaží podsunúť súdu oprávnený, že by bránila oprávnenému stretávaniu s deťmi. Všetka aktivita oprávneného je v skutočnosti hnaná pomstychtivým správaním sa voči nej, ktorú neustále slovne či inak a bezdôvodne atakuje, obťažuje ju, snaží sa znevážiť ju v očiach verejnosti, napr. na jej pracovisku a v očiach súdu, úradu, lekárov a pod. Od septembra 2018 nastúpila do zamestnania, najprv na čiastočný úväzok a od 01.01.2019 na plný úväzok. Obe deti už rovnako navštevujú materskú školu. Z uvedeného dôvodu nie je reálne možné, aby sa stretnutie s maloletými deťmi realizovalo vo štvrtok o 10:00 hod., kedy sa nachádza v práci a maloleté deti sa nachádzajú v materskej škole. Preto vždy oprávneného žiadala, aby im dočasne vyšiel v ústrety a aby sa termín stretnutia uskutočnil počas víkendu. Takúto požiadavku považuje za rozumnú a opodstatnenú. Je to pritom dočasné riešenie, nakoľko v súčasnosti prebieha medzi ňou a oprávneným konanie o rozvod. Za tým účelom predložila komunikáciu ohľadne poskytnutia náhradných termínov. Otec sa napriek týmto
skutočnostiam neustále domáha stretávania sa s deťmi vo štvrtok, resp. naschvál v iné pracovné dni. Tým chce zrejme dosiahnuť to, aby následne mohol tvrdiť, že mu neumožňuje styk s maloletými. Pre úplnosť je potrebné dodať, že od 20.02.2019 sa oprávnený na žiadne stretnutia s maloletými deťmi nedostavil. Na ponúknuté termíny nijako nereagoval. A ak sa aj s ňou dohodli na termíne stretnutia, tak sa oprávnený na stretnutie nedostavil, hoci ho s nachystanými deťmi čakala. Vzhľadom na to má za to, že nie sú splnené podmienky a nie sú dôvody na nariadenie výkonu rozhodnutia.
4. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 32Em/5/2019-228 zo dňa 09.07.2019 súd uložil maloletým deťom a ich rodičom povinnosť podrobiť sa psychologickému poradenstvu na Referáte poradensko-psychologických služieb, Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica dva krát za mesiac po dobu 6 mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.
5. Súd zo správy z poradensko-psychologického procesu zo dňa 09.06.2020 zistil, že poradensko- psychologický proces bol realizovaný od augusta 2019, posledná konzultácia s rodičmi bola realizovaná 08.04.2020.V rámci spolupráce rodičia deklarovali, že ich rodičovská komunikácia je upravená a zlepšená. Informácie o deťoch si odovzdávajú, realizujú osobnú aj telefonickú komunikáciu. V čase epidemiologickej situácie rodičia často telefonicky komunikovali. Otec detí komunikoval nielen s matkou, ale aj s deťmi, niekedy 4 - 5 krát do týždňa. Komunikáciu s matkou hodnotí pozitívne. Matka mu poskytovala vždy informácie o deťoch. Deti v rámci interakcie s otcom sa stretli aj so starým otcom zo strany otca, čo otec hodnotil pozitívne zo strany matky, že bola ústretová na kontakt so starým otcom. Matka deklarovala, že kontakt detí s otcom prebiehal bez jej prítomnosti v detskom centre, interakcia bezproblémová. Rodičovská komunikácia bezproblémová. Na interakciách detí s otcom bol prítomný viackrát aj starý otec zo strany otca. Obidvaja rodičia deklarovali, že rodičovská komunikácia sa zlepšila, je oveľa lepšia a konštruktívnejšia, rodičia sa vedia o deťoch dohodnúť, informácie si podávajú vzájomne. Cieľ poradensko-psychologického procesu sa naplnil a tiež splnil účel výchovného opatrenia.
6. Podľa § 376 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.
7. Podľa § 3 ods. 1, 2 a 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 207/2016 Z. z. (ďalej len „vyhláška“) súd po podaní návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 zákona) alebo po začatí konania, ktoré sa začína bez návrhu (§ 376 ods. 2 zákona), pred vydaním uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia zisťuje, či sa povinný podrobuje rozhodnutiu a či existujú ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa povinný nemôže podrobovať rozhodnutiu. Pri zisťovaní existencie ospravedlniteľných dôvodov podľa odseku 1 súd zohľadňuje najmä správanie sa povinného pri plnení povinností a správanie sa oprávneného pri realizácii práv vyplývajúcich z rozhodnutia, ako aj správanie sa a názor maloletého. Ak súd zistí, že možno existujúce ospravedlniteľné dôvody podľa odseku 1 odstrániť a plnenie rozhodnutia dosiahnuť účasťou na sociálnom poradenstve, psychologickom poradenstve alebo na inom odbornom poradenstve, povinnosť podrobiť sa poradenstvu možno nariadiť neodkladným opatrením. Neodkladné opatrenie podľa prvej vety možno nariadiť po predchádzajúcom posúdení vhodnosti a predpokladaného času trvania neodkladného opatrenia osobou, u ktorej sa má poradenstvo vykonať.
8. Podľa § 390 písm. e) CMP súd aj bez návrhu uznesením konanie o výkon rozhodnutia zastaví, ak e) došlo k splneniu povinnosti.
9. Úlohou súdu v konaní o výkon rozhodnutia je v prvom rade viesť povinného rodiča k tomu, aby si svoje povinnosti vyplývajúce zo súdneho rozhodnutia plnil dobrovoľne. Pred nariadením výkonu rozhodnutia súd zisťuje, či sa povinný podrobuje rozhodnutiu a či existujú dôvody, pre ktoré sa mu podrobiť nemôže. Úlohou súdu je posúdiť, či konaním povinného rodiča došlo k porušeniu práv a povinností oprávneného rodiča, ktoré mu vyplývajú z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu. Súd rozhodujúci o výkone rozhodnutia vo veci styku rodiča s maloletým dieťaťom je povinný zisťovať, z akého dôvodu sa tento styk nerealizuje a akú mieru viny na nerealizovaní tohto styku má rodič povinný ako aj oprávnený a taktiež správanie dieťaťa.
10. Výkon rodičovských práv a povinností nesmie vystaviť maloleté dieťa negatívnym vplyvom. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu ČR sp. zn. IV. ÚS 25/03 zo dňa 24. novembra 2004, v ktorom ústavný súd konštatuje, že povinnosť použiť donucovacie prostriedky za
účelom nadviazania styku medzi rodičom a dieťaťom nie je absolútna a výkon rozhodnutia použitím donucovacích prostriedkov nie je niekedy nielen žiaduci, ale ani vhodný tam, kde môže spôsobiť väčšie škody na psychike maloletého, než je možné a prípustné s ohľadom na jeho záujem. Je potrebné brať ohľad na záujmy dotknutých osôb, predovšetkým na záujem maloletého dieťaťa. Európsky súd pre ľudské práva v tejto súvislosti pripomína, že medzi záujmom maloletého dieťaťa a jeho rodiča sa musí nájsť spravodlivá rovnováha. (rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva Olsson vs. Švédsko č. 10465/83). Je potrebné nájsť určitý a konkrétny spôsob zosúladenia toho, čo je v záujme maloletého dieťaťa, a čo je v záujme jeho rodičov.
11. Nie je vždy účelom konania o výkone súdneho rozhodnutia vo veciach maloletých detí, aby súd automaticky siahal k donucovacím prostriedkom za nedodržiavanie styku podľa súdneho rozhodnutia. K týmto prostriedkom súd pristúpi až vtedy, ak sa skutočne povinná osoba nepodrobuje súdnemu rozhodnutiu a neexistujú vážne ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa nemôže rozhodnutiu podrobiť. Súd musí pri rozhodovaní vziať do úvahy stabilitu právnych vzťahov účastníkov konania s ohľadom na maloleté dieťa. Automaticky siahať k donucujúcim opatreniam nemožno považovať za účelné. Nariaďovanie výkonu súdneho rozhodnutia môže totiž spôsobiť ďalšie vyostrenie právnych vzťahov medzi účastníkmi konania. Maloleté deti môžu, vzhľadom na svoj vek, reagovať na prebiehajúce konanie emocionálne a so zvýšeným stresom.
12. Pri zisťovaní existencie ospravedlniteľných dôvodov súd zohľadňuje najmä správanie sa povinného pri plnení povinností (napr. či urobil všetko pre to, aby došlo k realizácii plnenia, či je sám príčinou nesplnenia povinnosti a pod.) a správanie sa oprávneného pri realizácii práv vyplývajúcich z rozhodnutia. Súd v odôvodnených prípadoch (vek a rozumová vyspelosť) prihliadne aj na správanie a názor maloletého.
13. Povinnosť štátnych orgánov prijať opatrenia, ktoré umožnia kontakt rodiča s dieťaťom, ktorí nežijú v spoločnej domácnosti, nie je absolútna. Porozumenie a spolupráca všetkých zúčastnených osôb vždy predstavuje dôležitý faktor. Štátne orgány síce majú vyvíjať snahu, aby tejto spolupráci napomohli, ale ich povinnosť využívať donucovacie prostriedky nemôže byť neobmedzená. Musia brať ohľad na záujmy, práva a slobody dotknutých osôb a hlavne na najvyšší záujem dieťaťa a jeho práva, ktoré mu priznáva čl. 8 dohovoru (Volský proti Českej republike, bod 118).
14. Súd počas konania o výkon súdneho rozhodnutia po starostlivom zvážení veci nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil účastníkom konania povinnosť podrobiť sa poradensko-psychologickému procesu. Dôvodom zvoleného procesného postupu bola skutočnosť, že nútený výkon súdneho rozhodnutia prichádza do úvahy ako ultima ratio, t.j. ako posledná možnosť smerujúca k uskutočňovaniu styku oprávnenej osoby s maloletým dieťaťom. V konaní bolo zistené, že k styku medzi oprávneným a maloletými deťmi dochádza a komunikácia rodičov ohľadne maloletých deti sa zlepšila na štandardnú úroveň. Otázka styku oprávneného s maloletými bola poradensko-psychologickým procesom vyriešená, čo konštatuje záverečná správa. Za týchto okolností tak možno ustáliť, že styk oprávneného s maloletými prebieha v zmysle právoplatného a vykonateľného rozhodnutia. Tým došlo k splneniu povinnosti povinnou, riadne odovzdať maloleté deti oprávnenému na stanovený styk a styk oprávneného s maloletými umožniť. Vzhľadom na to súd konanie vo veci zastavil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní musí byť popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže byť rozšírený len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami, inak súd vyhotoví kópie odvolania na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj z dôvodu nesprávneho alebo neúplného zistenia skutočného stavu veci (§ 62 Civilného mimosporového poriadku).