Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/62/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou JUDr. Vlastou Ondrejkovou, v spore žalobcov: X/Ing. X. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. pri A., W. XXX/X, X/JUDr. H. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., Q. XXX/XX žalobcovia zastúpení JUDr. Mária Humenská, advokátka so sídlom Nitra, Damborského 3, IČO: 42 332 711, proti žalovanej: F.. N. A., rod. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., N. X/X, zastúpená Advokátska kancelária STOKLASA&STOKLASOVÁ, s.r.o., so sídlom Nitra, Farská č. 25, IČO: 36 856 282, o určenie, že dôvody vydedenia, nie sú dané, takto

rozhodol:

I. Súd určuje, že dôvody vydedenia, uvedené v listine o vydedení napísanej do notárskej zápisnice číslo N 17/2003, Nz 1850/2003, NCRza 46546/2003, v Notárskom úrade JUDr. Jany Jánoškovej, notára so sídlom v Nitre, dňa 13.01.2003, pre ktoré poručiteľ: U. A., rodený A., dátum narodenia XX.XX.XXXX, dátum úmrtia XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu A.-T., N. X/X, vydedil svoje deti: G.. X. A., a U.. H. A., nie sú dané.

II. N. majú voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa 31.07.2019, domáhali určenia, že dôvody vydedenia, uvedené v listine o vydedení napísanej do notárskej zápisnice číslo N 17/2003, Nz 1850/2003, NCRza 46546/2003, v Notárskom úrade JUDr. Jany Jánoškovej, notára so sídlom v Nitre, dňa 13.01.2003, pre ktoré poručiteľ: U. A., rodený A., dátum narodenia XX.XX.XXXX, dátum úmrtia XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu A.-T., N. X/X, vydedil svoje deti: G.. X. A., a U.. H. A., nie sú dané, ako aj náhrady trov konania. Žalobu odôvodnili tým, že ich otec U. A., zomr. XX.XX.XXXX, zanechal listinu o vydedení, a závet, napísané do notárskej zápisnice číslo N 17/2003, Nz 1850/2003, NCRza 46546/2003, v Notárskom úrade JUDr. Jany Jánoškovej, dňa 13.01.2003, ktorým ich vydelil ako svoje deti pre prípad smrti zo zákonných dôvodov podľa , a zároveň zriadeným závetom zanechal všetok svoj majetok pre prípad smrti žalovanej, ktorá sa o neho stará, perie, stará sa o domácnosť, pracuje na záhrade a pomáha mu aj finančne, keď je v núdzi. Žalobcovia s dôvodmi vydedenia nesúhlasia, tieto považujú za účelovo vymyslené a zavádzajúce, pretože nezohľadňujú všetky okolnosti vzťahu medzi poručiteľom a žalobcami, a preto majú za to, že dôvody ich vydedenia v danom prípade nie sú dané. Dôvod vydedenia podľa , skutkovo vymedzil iba vo vzťahu k žalobkyni v 1. rade, kde uvádza, že dcéra má od roku 1996 nenavštevuje, aj keď som bol viackrát chorý a operovaný. Poručiteľ v čase spísania listiny mal 43 rokov, žalobkyňa v 1. rade nemala žiadnu vedomosť o tom, že v období od roku 1996 do 2003 je otec chorý a operovaný. Nepožiadal o pomoc v súvislosti s tým, že by bol na jej pomoc v dôsledku choroby, operácie prípadne inej závažnej skutočnosti odkázaný. Z dopytu na praktickú lekárku poručiteľa P.. U. zistila, že poručiteľ v období od roku 1996 do roku 2003 netrpel žiadnou vážnou chorobou a nepodrobil sa žiadnej operácii, v dôsledku ktorej by bol odkázaný na pomoc žalobkyne v 1. rade. Otec

pracoval až do smrti, nebol vážne chorý a v dôsledku svojho zdravotného stavu nebol dokázaný na pomoc žalobkyne v 1. rade, ani na pomoc žiadnej inej osoby. K dôvodu podľa žalobkyňa v 1. rade poukázala na to, že v roku 1997 objektívne nemohla oznámiť konanie stužkovej poručiteľovi, pretože v roku 1997 stužkovú nemala, ale tá sa konala dňa 13.12.1996, pričom keď chcela, aby jej v 1. ročníku na strednej škole otec prispel na stužkovú slávnosť, odmietol to. V čase stužkovej sa už poručiteľ s nimi nestýkal, neudržiaval žiadny kontakt. Od 03.03.1996 - 09.01.1997 otec pracoval v Rusku cez zamestnávateľa Pozemné staviteľstvo Nitra, a.s., a objektívne ani nemohla oznámiť konanie stužkovej, pretože bol v zahraničí. Na stužkovej bol brat matky U. X.. K dôvodu, že mala sfalšovať potvrdenie o štúdiu na SPU zo dňa 11.10.1997, v ktorom uviedla, že otec má do 15 dňa poslať výživné vo výške 750 eur, hoci rozsudkom OS NR sp. zn. -70 zaviazaný k výživnému vo výške 650 SK, dodala, že tento dôvod nemá žiaden súvis so zákonným dôvodom vydedenia podľa . K dôvodu, že poručiteľa neupovedomila, že prestala študovať na vysokej škole dňa 12.02.1999 a znova začala 07.09.1999 a počas tejto doby, keď neštudovala musel platiť vyživovaciu povinnosť, dodala, že v roku 1999 sa otec s ňou vôbec nestýkal, neudržiaval žiaden kontakt, v roku 1998 zmenil adresu bydliska, o čom ich neinformoval a to sa dozvedeli neskôr od babky matky poručiteľa. Zo životopisu otca vyplýva, že sa v tomto období zdržiaval v zahraničí a nemohla ho objektívne informovať. Okrem toho v tomto období bol otec dlžný na výživnom na žalobcov ešte za obdobie 1995 v sume 4050 SK, pričom platené sumy výživného za obdobie február až september 1999 ako sa dozvedel o prerušení štúdia žalobkyne v 1. rade, započítal s dlžným výživným, čo preukazuje list z 08.02.2002. K dôvodu, že počas konania na Okresnom súde Nitra sp. zn. uvádzala nepravdivé údaje, dodala, že tento skutkový dôvod nemá vecný súvis so zákonným dôvodom vydedenia podľa . V konaní realizovala svoje právo na zvýšenie výživného, ktoré platil vo výške pod hranicou sumy životného mimina, v rámci tohto konania to bol práve otec, ktorý uvádzal nepravdivé tvrdenia o svojej finančnej situácii. Poprela, že by v rámci toto konania uvádzala nepravdivé údaje. Pokiaľ išlo o skutkový dôvod vo vzťahu k žalobcovi v 2. rade, že v roku 1998 pri ceste v autobuse 27 MHD ho vyhnal, keď si sadol vedľa neho, musel odísť, aby neprišlo ku konfliktu, svedkom čoho bolo N. X., žalobca v 2. rade poprel, že by mal poručiteľa vyhnať z autobusu, na žiadnu takúto situáciu si nepamätá, tento dôvod považuje za účelovo vymyslený. V roku 1998 mal 15 rokov aj vzhľadom na vek je absurdné, aby ho vyháňal. V roku 1998 sa nepoznal so žalovanou. Keďže práve žalovaná, na ktorú poručiteľ zanechal zriadeným závetom celý majetok, má byť svedkom situácie, o ktorej nemá žiadnu vedomosť, vyslovuje vážnu pochybnosť o objektivite a dôveryhodnosti takéhoto svedka. Pokiaľ malo ísť o skutkový dôvod, že v roku 2001 sa dopustil voči poručiteľovi priestupku, o ktorom rozhodol Okresný úrad Nitra, odbor všeobecnej vnútornej správy, oddelenie správne a priestupkov č. PK zo dňa 26.07.2011 Rozhodnutím o priestupku, žalobca v 2. rade poprel, že by sa mal dopustiť nejakého priestupku. Nie je mu zrejmé, na aké rozhodnutie poručiteľ v listine o vydedení poukazuje, kedy, kde a akým spôsobom sa mal dopustiť voči poručiteľovi, ani akého priestupku by sa mal dopustiť. Okresný úrad Nitra za obdobie roku 2001 neeviduje v evidencii priestupkov žiadne záznamy o žalobcovi v 2. rade. K dôvodu, že mu nedal vedieť o stužkovej slávnosti a ani o štúdiu na vysokej škole, žalobca v 2. rade uviedol, že poručiteľ sa s ním v tomto období nestýkal, neudržiaval s ním žiadny kontakt, zaslal oznámenie o stužkovej a oznámenie o promóciách. Podľa žalobcov nie sú dané dôvody vzhľadom na predchádzajúci prístup otca a jeho vzťahu k nim. Poukázali na to, že ich rodičia boli rozvedení rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. zo dňa 24.10.1986, právoplatný dňa 12.12.1986, keď žalobkyňa mala 7 rokov a žalobca 4 roky, dôvodom bolo agresívne správanie otca, neplnenie si rodičovských povinností, neprejavoval vážnejší záujem a nepodieľal sa na ich výchove. Matka od roku 1986 prakticky sama zabezpečovala ich výchovu. Styk po rozvode nebol pravidelný, otec pre nich nechodil pravidelne, jeho prioritou neboli deti, ale peniaze a ženy, ktoré striedal. Neprejavoval o nich opravdivý záujem, išlo o plnenie formálnych povinností, zobral ich k babke, nevhodne sa správal k svojím rodičom, nestaral sa o ich potreby, záujmy záľuby, nezobral do kina, ani na dovolenku, okrem jedného výletu do Tatier. Neplnil si vyživovaciu povinnosť, túto plnil v sume nižšej ako bola toho času suma životného minima, hoci majetkové pomery mu umožňovali zabezpečiť adekvátnu životnú úroveň aj svojím deťom. Vlastnil chatu v Štitároch, motorové vozidlo, v roku 1998 vymenil 1 izbový byt na 3 izbový, ktorý odkúpil do osobného vlastníctva. Sumu 1 000 000 SK vložil do nebankových subjektov - v roku 2001 do spoločnosti AGW s.r.o. sumu 570 000 SK, a do spoločnosti Horizont Slovakia, a.s. sumu 500 000 SK. Bolo preto je v schopnostiach, možnostiach a majetkových pomeroch platiť výživné na svoje maloleté deti vo vyššej sume, ako bola suma životného minima, napriek tomu podával návrhy na zníženie výživného. Jeho snahou v konaniach o výživné bolo formálne vykazovanie nezamestnanosti, sociálnej odkázanosti a tým sa snažil dosiahnuť zníženie vyživovacej povinnosti na svoje deti, pretože to považoval za finančnú záťaž, odôvodnené potreby jeho detí ho nezaujímali a nemal záujem zabezpečiť svojím deťom

rovnakú úroveň ako mal on sám. Dokonca ani len to výživné pod hranicou životného minima, ktoré mal platiť, neplatil riadne, za obdobie roka 1995 bol dlžný 4050 Sk, ako aj za výživné za mesiace október 1999, mesiace august - október 2000 bol dlžný 4800Sk, ktoré nedoplatky na výživnom uhradil až dňa 08.02.2002 nezákonným jednostranným zápočtom, hoci finančnými prostriedkami disponoval. Posledná návšteva bola v marci 1996, kedy ich poručiteľ zobral k svojim rodičom, došlo k hádke otca s jeho otcom dedkom, potom odišiel do Ruska, o čom ich neinformoval, počas pracovného pobytu v Rusku ich nekontaktoval, po návrate na Slovensko ich taktiež nekontaktoval, pričom sa zoznámil so žalovanou, s ktorou ich nikdy nezoznámil. Ich otec a ani žalovaná, neboli na pohrebe otca poručiteľa, pričom toho času žalovaná bola už manželkou ich otca. Do nového bytu ich nikdy nepozval, nemal záujem aby ho navštevovali. Žalobca v 2. rade v roku 2000 bol navštíviť otca spolu s dvomi kamarátmi, avšak poručiteľ ho nepustil k sebe, vyhnal ho preč. Bolo v prvom rade právom a zároveň aj povinnosťou poručiteľa, aby v rámci výkonu svojich rodičovských práv, v súlade so súdom upraveným stykom, navštevoval svoje maloleté deti do dosiahnutia ich plnoletosti, u žalobkyni v 1. rade dňa 29.03.1997 a žalobcu v 2. rade dňa 14.12.2000. Je zrejmé, že poručiteľ o žiaden styk s nimi nestál. Skutočnosť, že sa odcudzili a prestali udržiavať osobný kontakt bol v značnej miere zapríčinený práve v dôsledku predchádzajúceho prístupu poručiteľa k žalobcom, s ktorými si nevybudoval riadny vzťah, aký by mal byť medzi otcom a deťmi a na ktorom vzťahu by malo od útleho detstva prioritne záležať práve rodičovi.

2. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe navrhla túto ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedla, že poručiteľ bol dňa 26.09.1994 operovaný na dvanástorniku, nemohol chodiť a deti ktoré vedeli kde býva ho neprišli ani pozrieť a celú starostlivosť musela prevziať vtedajšia priateľka, súčasná manželka. Pokiaľ išlo o stužkovú žalobkyne v 1. rade, tak sa poručiteľa dotklo, že pozvala cudzieho človeka, bolo mu ľúto, že to uviedol v listine o vydedení a že žalobcovia neprejavujú záujem o otca. Nesúhlasí s bagatelizovaním dôvodu ohľadne sfalšovania potvrdenia o štúdiu. V konaní vedenom pod sp. zn. , si žalobkyňa v 1. rade uplatňovala náklady, ktoré v skutočnosti nemala, t.j. doklad o mesačnom nákupe skrípt v sume 1000 SK, pričom žalobkyňa v 1. rade si skriptá požičiavala v knižnici. K incidentu v roku 1988 (správne malo byť uvedené 1998) dodala, že pri ceste v autobuse č. 27 došlo k incidentu, ktorý žalobca v 2. rade popiera. Z Rozhodnutia o priestupku 26.07.2001 vydané Okresným úradom v Nitre, dňa 26.07.2001 č. Pk vyplýva, že žalobca v 2. rade dňa 18.09.2000 búchal do dverí a vyhrážal sa otcovi a bol uznaný vinným za spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu v zmysle ust. § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch. Poručiteľ dňa 10.01.2013 spísal dodatok k NZ, dňa 13.01.2011, v ktorom doplňuje dôvody, že dňa 26.07.1994 bol operovaný na dvanástorníku, kde nemohol chodiť a nemohol ani chodiť na nákupy a jeho deti, napriek tomu, že vedeli, kde býva, ho nenavštívili. Dňa 13.01.2011 bol operovaný na pruh a všetku starostlivosť zabezpečovala ona, a ani jedno z detí otca nekontaktovalo. Vzťahy medzi poručiteľom a deťmi neboli dobré, o čom svedčí aj doplnok zápisnice vydedenia, aj keď v tomto prípade nejde o oficiálny doklad, ktorý by zakladal postup podľa .

3. Žalobcovia v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovanej uviedli, že listina zo dňa 10.01.2013 nespĺňa náležitosti listiny o vydedení, nemožno prihliadať ako na listinu o vydedení. Ide iba o listinný dôkaz. Rozhodujúcimi v tomto spore sú skutkové vymedzenia dôvodov v Notárskej zápisnici zo dňa 10.01.2003. Operácia z roku 1994 nesúvisí s dôvodom vydedenia teda s rozhodným obdobím od roku 1996 do 13.01.2003. Otec ich neinformoval o tom, že bol operovaný, nežiadal o pomoc v súvislosti s jeho zdravotným stavom, čo ani netvrdí v listine o vydedení. Nebol odkázaný na pomoc. Z potvrdenia predloženého žalovanou vyplýva, že v uvedený deň 26.07.1994 bola poskytnutá lekárska starostlivosť bez chirurgického ošetrenia. Zároveň v prepúšťacej správe z roku 2011 poručiteľ neudáva žiadne operácie a ani vážnejšie choroby. Uvedené potvrdzuje ich tvrdenie o nepravdivých a zavádzajúcich tvrdeniach poručiteľa ohľadne jeho zdravotného stavu, a teda o neexistencii dôvodu vydedenia. Popierajú, že by sa v roku 1994 starala o ich otca žalovaná, keďže sa nepoznali, so žalovanou sa zoznámil až v roku 1997, na dedičskom konaní žalovaná uviedla, že pozná 20 rokov poručiteľa. Žalovaná nepoprela, že poručiteľ v období od roku 1996-2003 netrpel žiadnou vážnou chorobou a nepodrobil sa žiadnej operácii, v dôsledku čoho by bol odkázaný na pomoc, ako ani nepoprela, že až do svojej smrti pracoval. Žalobkyňa v 1. rade má za to, že nemožno od nej spravodlivo požadovať a poručiteľ jej nemôže vytýkať to, že ho ako toho času maloleté dieťa, v čase konania stužkovej slávnosti nepozvala, na ktorú jej otec odmietol prispieť. Pokiaľ ide o potvrdenie o štúdiu, toto vystavila jej škola, pričom ak uviedla na potvrdení nesprávnu výšku vyživovacej povinnosti, tak to nebolo z jej strany úmyselne, ale mohlo sa stať, že sa pomýlila, pretože jedným súdnym rozhodnutím a to rozsudkom Okresného súdu Nitra č.k. 307/93 zo dňa 17.09.1993 bola otcovi určená vyživovacia povinnosť vo výške 750 Sk na žalobkyňu

v 1. rade. Žalobca 2. rade popiera spáchanie priestupku, predmetné rozhodnutie nie je opatrené ani doložkou právoplatnosti, pričom údajný skutok sa mal stať dňa 18.10.2000 a nie v roku 2001 ako uvádza v listine o vydedení. Žalovaná nepoprela skutkové tvrdenia týkajúce sa predchádzajúceho vzťahu a prístupu poručiteľa k žalobcom, aj to, že keď sa zoznámil so žalovanou neudržiaval žiaden vzťah so žalobcami. Je nesporné, že otec ich nepozval do bytu, nepozval na jeho svadbu v roku 2007 a ani ich o nej neinformoval. Podľa žalobcov nemožno udržiavať osobný kontakt s niekým a nemožno navštevovať niekoho, kto o to nestojí. Nie je pravdovou, že by im otec nechal dvojizbový byt, členský podiel k bytu OSBD nadobudli ich rodičia za trvania manželstva, ktorý financovali okrem iného aj z mladomanželskej pôžičky. Po rozvode si rodičia vyporiadali BSM dohodou, podľa ktorej otec nadobudol nehnuteľnosti, v kat. ú.z Štitáre na LV č. XXX vrátane chaty a osobného motorového vozidla a matka členský podiel v k bytu OSBD, vrátane vybavenia, a prevzala záväzok splatiť mladomanželskú pôžičku.

4. Žalovaná v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcov uviedla, že ohľadne listiny zo dňa 10.01.2013 netvrdila, že ide o listinu o vydedení, predložila to ako dôkaz, ktorý opisuje vzťahy medzi poručiteľom a žalobcami, pričom je zrejmé, že aj v roku 2013 pociťoval poručiteľ nezáujem detí o jeho osobu a popisuje, v ktorých konkrétnych situáciách. Je zarážajúce, že žalobcovia disponujú potvrdeniami od lekárov, prepúšťacími správami a podobne, z ktorých je zrejmé, že ich otec bol chorý, avšak v čase jeho života ich takéto informácie vôbec nezaujímali. Žalobkyňa v 1. rade dala pri stužkovej prednosť pred vtedajším partnerom jej matky, namiesto poručiteľa, a táto okolnosť, t.j. nepozvanie sa poručiteľa hlboko dotkla, preto považoval za dôležité túto okolnosť uviesť v listine o vydedení. Okrem čerpania peňazí žalobkyňa v 1. rade neprejavovala o otca žiaden záujem. Z výpisu konta čitateľa je zrejmé, že žalobkyňa v 2. rade (správne žalobkyňa v 1. rade) v súdnom spore o výživné klamala súdy, t.j. uvádzala, že mesačne platí 1000 SK za skriptá a vyhlásila, že nie je členkou knižnice. Poručiteľ to zistil, že bola členkou knižnice a to za ročný poplatok 20 Sk. Ohľadne incidentu v autobuse, bola jeho jedinou svedkyňou a tento sa stal tak ako ho opisuje poručiteľ v listine o vydedení. Čestné prehlásenie svedka G.. F. G. nepreukazuje, že sa nemohla uskutočniť práve v dôsledku predchádzajúcej návštevy ďalšia návšteva v nočných hodinách, kde by žalobca v 1. rade (správne žalobca v 2.rade) kopal do dverí a ktorá sa uskutočnila tak, ako je opísaná v rozhodnutí o priestupku zo dňa 26.07.2001 č. Pk 2100/2000.

5. Žalovaná v písomnom vyjadrení zo dňa 23.01.2020 uviedla, že s poručiteľom sa zoznámila desať rokov potom, ako sa rozviedol s prvou manželkou, v tom čase žil sám, a to po návrate manžela z Ruska v roku 1997. Krátko potom začali spolu žiť, svadbu uzavreli v roku 2007. So žalobcami nebola osobne nikdy v kontakte, vie, že poručiteľ sa s nimi pred odchodom do Ruska stretával, bol s nimi v kontakte aj po návrate. Nikdy nemala nič proti jeho deťom, pýtala sa, prečo neprídu, manžel však už potom neskôr nechcel hovoriť o tom, a preto to akceptovala. Vlastné deti nemali, všetko čo mali, si nanovo vybudovali, nový byt, chatu aj záhradu, do všetkého investovali, opravili, prestavali. Po celý čas od roku 1997 sa deti jej manželovi neozvali, nezavolali, nespýtali sa ako sa má, nebol z ich strany žiaden záujem, a to ani v čase, keď mal zdravotné problémy. V roku 2000 došlo k incidentu, kedy manželov syn prišiel do ich domu, búchal na dvere bytu, kričal na manžela, nadával mu, manžel mu otvoril, ale syn bol naďalej vulgárny, vyhrážal sa, urážal aj ju, báli sa ho, preto manžel kontaktoval políciu, ktorá to prejednala v priestupkovom konaní. Manžela ranilo, keď sa s ním žalobkyňa v 1. rade začala v roku 2001 súdiť pre výživné, pričom chcela od neho viac peňazí, vymýšľala si. Dcéra sa mu ozvala až niekedy v roku 2017, keď potrebovala peniaze na dokončenie domu. K incidentu v roku 1998 uviedla, že sa vracali zo Štitár, keď nastúpili do autobusu, žalobca v 2. rade už sedel v autobuse, manžel išiel za ním, ale po chvíli sa vrátil že syn s ním odmietol hovoriť, o čom hovorili nevie, ostala sedieť vpredu. Manžel bol zo správania syna veľmi sklamaný. Má za to, že pokiaľ by žalobcovia mali rady svojho otca, mali k nemu aspoň nejakú úctu, tak by nemohli napísať takúto žalobu, ako podali na súd. Tá je prehľadom všetkých negatívnych vlastností, všetkých nepríjemných spomienok, všetkých nepekných zážitkov, neobsahuje ani len malé pozitívum o osobe otca žalobcov, nejakú peknú spoločnú spomienku, nevyjadruje ani formálne ľútosť, že ich vzájomné vzťahy s otcom sa už nepodarilo ani trochu napraviť.

6. Žalobcovia na pojednávaní dňa 23.01.2020 zotrvali na podanej žalobe. Zhodne uviedli, že dňa 17.02.2019 zomrel ich otec U. A., ktorý pre prípad svojej smrti zanechal listinu o vydedení a závet, spísané vo forme notárskej zápisnice N 17/2003 zriadenej v Notárskom úrade JUDr. Jánoškovej dňa 13.01.2003. Predmetnou listinou boli vydedení pre prípad smrti, a to z dôvodu podľa a , t.j. z dôvodu, že v rozpore s dobrými mravmi mu neposkytovali potrebnú pomoc v chorobe, starobe a iných závažných prípadoch a z dôvodu, že o neho ako o otca neprejavovali opravdivý záujem.

S dôvodmi vydedenia uvedenými poručiteľom zásadne nesúhlasia, vydedenie považujú za nedôvodné a sú toho názoru, že v danom prípade nie je daný dôvod na vydedenie žalobcov ako detí poručiteľa.

7. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní dňa 23.01.2019 uviedol, že notárska zápisnica zo dňa 13.01.2003, ktorou poručiteľ vydedil svoje deti je platná, spĺňa náležitosti podľa a , skutočnosti, ktoré sú uvedené, dostatočným spôsobnom preukazujú, že deti poručiteľa sa o otca nestarali, neprejavovali o neho záujem, ktorý by mali deti o svojho otca prejavovať. Na argumentáciu žalobcu v 2. rade, žalovaná predložila doručenku na predvolanie na prejednanie priestupku pre poručiteľa na deň 30.01.2002 o 9.00 h., a keďže sa konanie uskutočnilo, museli mať preukázanú doručenku aj z druhej strany, t.j. žalobcu v 2. rade. Je vylúčené, že by sa uskutočnilo konanie bez preukázania doručenia všetkých zainteresovaným stranám. Naviac k spisu je predložené aj upovedomenie o výsledku objasňovania zo dňa 02.01.2002, z ktorého vyplýva, že OO PZ Nitra - Klokočina vo veci ČPS:ORP-P-1843/K-2001 upovedomuje poručiteľa o tom, že vec bola odoslaná na Okresný úrad, priestupkové oddelenie v Nitre na prejednanie. Je zrejmé, že orgány činné v trestnom konaní, teda OO PZ, celú záležitosť prehodnocovali a došli k názoru že vec patrí na priestupkové oddelenie. Ohľadne incidentu poručiteľ sa nemôže osobne vyjadriť, ale túto skutočnosť uviedol vo svojom liste zo dňa 10.01.2013, z ktorého je zrejmé, že aj táto skutočnosť ho podstatným spôsobom mrzela a bolo mu ľúto, akým spôsobom sa k nemu jeho syn zachoval. Žalobkyňa v 1. rade neprejavovala o otca žiaden záujem, čo sa prejavilo jednak nepozvaním na stužkovú, ktorú podľa informácii mal záujem absolvovať. Dotklo sa ho to, že dala prednosť vtedajšiemu priateľovi svojej matky, a najmä skutočnosti týkajúce sa sporu ohľadne výživného, kde sa dopúšťala manipulácie s dokladmi na úkor toho, aby otec platil vyššie výživné. Z uvedených dôvodov žiadajú žalobu zamietnuť.

8. Žalobkyňa v 1. rade vo výpovedi na pojednávaní dňa 23.01.2020 uviedla, že otec nebol odkázaný na ich pomoc. V roku 1994 nebol chirurgicky ošetrený. V liste zo dňa 10.01.2013 otec uvádza, že 26.07.1994 bol operovaný, nemohol chodiť, bol odkázaný na pomoc, pričom mu pomáhala jeho manželka - žalovaná, ktorá mu mala prať a variť, avšak žalovaná spoznala otca 10 rokov od rozvodu ich rodičov, a preto sa nemohla o neho strať v roku 1994. Otec jej nikdy nedal vedieť, že je chorý, že potrebuje pomoc. Nevedeli, že je odkázaný na pomoc druhej osoby. Pracoval až do smrti. Jeho obvodná doktorka sa vyjadrila, že nikdy nemal závažné choroby a nebol odkázaný na pomoc druhej osoby. V roku 1994 mala 15 rokov a brat 12 rokov. Pokiaľ ide o operáciu, ktorú mal absolvovať dňa 13.01.2011 na pruh, tak z lekárskej správy vyplýva, že bol hospitalizovaný od 12.01.2011 do 17.02.2011 vo FN Nitra, o čom nevedeli, neinformoval ich. Naviac táto operácia bola až po roku 2003, kedy bola vyhotovená listina o vydedení. Cíti krivdu, že musia riešiť túto záležitosť na súde. Rodičia sa zosobášili v roku 1978, starala sa o nich mamina, žili u babky v Obdokovciach. Po návrate otca z vojny v roku 1981, sa presťahovali na Klokočinu. V roku 1986 sa rodičia rozviedli, pamätá si, že rodičia sa hádali. Otec chodil neskoro v noci domov, nestaral sa o nich. V roku 1989 bol upravený rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. , na otca sa tešili, mali ho radi. Tento styk nebol realizovaný pravidelne, postupne čoraz menej. Dva roky po rozvode bol otec zavolaný na Vianoce, prišiel bez darčekov, všetko zosmiešňoval. Ďalší rok na Vianoce ich zavolal k nemu, všetko pripravila babka. Ďalšie Vianoce už spolu nikdy netrávili, nemal o to záujem. V 90% prípadoch ich zobral k jeho rodičom do Štitár, kde sa o nich starala babka, starý otec a otcov brat s rodinou. Otec nedodržiaval súdom určený styk, mal rád peniaze a ženy, striedal milenky a zoznamoval ich len s tými, ktoré mali radi deti. Jedenkrát ich zobral na výlet do Tatier. Otca pozná ako sebeckého, agresívneho. Jeho jedinou dobrou vlastnosťou bolo, že bol pracovitý. Otec sa im nevenoval, nezobral do kina, nenaučil žiaden šport. V marci 1996 odišiel do Ruska, už ich nikdy viac nekontaktoval. So starou mamou sa stretávali, pričom otca pozývali aj na birmovku, 1. sv. prijímanie. Keď nastúpila na Strednú dievčenskú školu, tak si žiadala od otca, aby jej prispel na stužkovú, čo odmietol. Okrem súdom určeného výživného, niky nič viac nakúpil, ani k žiadnemu sviatku. Pokiaľ ide o stužkovú slávnosť, táto bola dňa 13.12.1996, pričom na túto pozvala brata mamy - U. X., s ktorým mali dobrý vzťah, pomáhal mamine, naučil ich plávať, tancovať. Cez babku nechala otcovi pozdravenku, pričom v tom čase bol v Rusku. Potvrdenie vydávala škola, pričom úmyselne nič nefalšovala, pričom môže byť, že došlo k omylu vo výške sumy výživného, keďže prebiehali viaceré konania ohľadne vyživovacej povinnosti. V roku 1999 otec podal návrh na zníženie výživného, pričom až z toho konania sa dozvedeli jeho novú adresu. K 40 narodeninám otcovi poslali blahoželanie, na ktoré nereagoval. V roku 2000 brat, keďže už vedel adresu otca, išiel s kamarátmi za otcom, ktorý ho vyhnal. Otec ich nikdy nezavolal do nového bytu, nikdy tam neboli. Štúdium mala prerušené z dôvodu, že neurobila skúšky z chémie. Keď to zistil otec, tak prišil do školy urobiť poriadok. Nezaujímalo, z akého dôvodu prerušila štúdium, išlo mu len o peniaze a platenie výživného. V roku 2001 podala návrh na zvýšenie výživného, otec v rámci konania

podal vzájomný návrh na zníženie výživného na 100 Sk, pričom jej návrhu nebolo vyhovené, ani jeho vzájomnému návrhu. Výživné zostalo na pôvodnej výške. Otec vložil v tomto období značnú finančnú hotovosť do nebankových subjektov, bola to suma cca 1 000 000 Sk, ktoré mal u svojej matky. V roku 1997 požiadala o študentskú pôžičku na 36 000 Sk. Naposledy navštívila otca v roku 2015 v Štitároch. Skriptá si jednak požičiavala a rovnako tak aj kupovala.

9. Žalobca v 2. rade vo výpovedi na pojednávaní dňa 23.01.2020 vypovedal, že na otca do rozvodu si pamätá ako kričal, trieskal dverami. Po rozvode si pamätá, ako na Vianoce boli u nich, pozvali aj otca, pričom celý čas iba zosmiešňoval matku, kričal, pokazil im Vianoce. Následne druhé Vianoce išli k nemu, pričom už žiadne iné Vianoce spolu nestrávili, nemal záujem, pričom v rozsudku o úprave styku trval aj na úprave počas Vianoc. Pokiaľ ide o styk, tento bol sporadický, častokrát sa stalo, že neprišiel a nedal to ani vedieť. Pokiaľ prišiel, zobral ich k babke, ani raz ho nezobal na futbal, na žiadnu športovú aktivitu. Raz ich zobral na kúpalisko, a to aj s babkou, ktorá sa o nich starala. V roku 1996 boli u babky, kde sa otec pohádal s jeho rodičmi, zastal sa dedka, otec sa po ňom rozbehol, chcel ho udrieť, pričom ho zadržala až babka. Po tomto mal voči otcovi strach, mal vtedy 14 rokov. Potom sa dozvedeli, že otec odišiel do Ruska, čo bol marec 1996 a vrátil sa v januári 1997. Im nepovedal, že ide do Ruska, nerozlúčil sa s nimi. Počas toho ako bol v Rusku ich nekontaktoval ani písomne ani telefonicky. Po návrate z Ruska v roku 1997, keď boli ešte maloletí, ich nevyhľadal, nekontaktoval a nebol realizovaný žiadny styk. Domnieva sa, že za to môže buď žalovaná, s ktorou sa v tom čase zoznámil alebo tam bol nejaký iný dôvod, o ktorom nemá žiadnu vedomosť. Od babky sa dozvedeli, že sa otec presťahoval. Novú adresu zistil až v konaní o zníženie výživného v roku 1999. Od roku 1996 do roku 2000 nebol žiadny kontakt z jeho strany. V roku 2000 aj so svojimi 2 kamarátmi išiel za otcom. Prišiel slušne, zakopal, otec otvoril, zostal zaskočený, spýtal sa ho čo tam hľadá, povedal mu, že ma vypadnúť preč a zabuchol dvere. Následne opäť zakopal, pričom len počul krik a ako niekto uteká k dverám, pričom sa zľakol a odišiel aj s kamarátmi preč. Od toho incidentu u babky v roku 1996 sa otca bál, a preto išiel s kamarátmi. Otec mu chýbal, neurobili nič, nechápali prečo ich nekontaktuje, nezaujímal sa o nich. Bolo na jeho strane, aby mal záujem sa s nimi stretnúť, pričom ani súdom určený styk nerealizoval. Popiera, že by sa otcovi vyhrážal, nie je si vedomý, že by bol priestupkovo v tomto smere riešený. V roku 2001 mu poštou zasielal oznámenie o skončení strednej školy, rovnako tak mu poštou zaslal oznámenie o ukončení bakalárskeho a aj magisterského štúdia. Otec túto skutočnosť potvrdzuje aj v liste z roku 2013, pričom sa nezmieňuje o tom, že mu k 40 narodeninám poslali blahoželanie. Otec okrem toho, že si neplnil povinnosti ohľadne styku, neplnil si ani vyživovaciu povinnosť. V roku 1994 podal dvakrát návrh na zníženie výživného. Tvrdil, že je sociálne odkázaný. V roku 1999 podal návrh na zníženie voči nemu, pričom sa v roku 1998 presťahoval z 1- izbového do 3-izbového bytu a rok aj pol nato vložil milión korún do nebankových subjektov AGW, a Horizont. Jeho príjmové možnosti boli iné, ako deklaroval. V roku 2001 začal externe študovať na VŠ. Otec mu neprispel žiadnou sumou, nezaujímal sa o to, ako sa mu darí, ako sa má. Na žiadnu situáciu z roku 1998 z autobusu si nespomína, popiera to, že by mal svojho otca vyhodiť v autobuse. Popiera, že by sa dopustil priestupku. Rozhodnutie o priestupku je bez doložky právoplatnosti. Bol to otec, ktorý zapríčinil to, že sa netýkali od 1996. V tom čase boli maloletí a v prvom rade bolo na otcovi, aby on prejavil záujem o nich. Do roku 1996 boli s otcom v kontakte, styk bol realizovaný sporadicky, stalo sa, že keď nám zavolal, že je doma, tak za ním išli. Vtedy býval na Jedlíkovej ulici, pričom aj sami išli za ním.

10. Žalovaná vo výpovedi na pojednávaní dňa 23.01.2020 uviedla, že s poručiteľom začali chodiť, keď sa vrátil z Ruska. Je pravda, že sa s deťmi stýkal. V tom čase v byte na Jedlíkovej, vždy im niečo pripravil, doniesol darčeky. Bol synovi na birmovke, kúpil mu retiazku. Žili spolu vyše 20 rokov, bol pracovitý, aj keď bol výbušný, vedel sa hneď nahnevať, avšak hneď prestal, bol starostlivý a citlivý. Z Ruska sa vrátil v decembri, lebo išiel gratulovať svojej mame W.. Trápil sa, že ho dcéra nepozvala na stužkovú. Možno by ani nebol išiel. V roku 1998 sa presťahovali do 3-izbovného bytu na Zvolenskej, ktorý prerábali. Chatu, ktorú vlastnil, si staval svojpomocne, robil neustále práce, chata bola pre neho všetkým. Vždy tam išiel, keď mal čas. Stavali múr, pričom nosil balvany. Aký zlom nastal nevie povedať. Je možné, že to bolo v súvislosti so súdnym konaním o výživné s tým, že dcéra v rámci konania falšovala doklady, klamala, jeho sa to veľmi dotklo. V Rusku bol naposledy v roku 1996. je pravda, že do nebankovky dal peniaze, no o všetko prišiel. Keď sa ho pýtala, prečo sa už nestýka s deťmi, nechcel o tom hovoriť, rešpektovala to. Bola prítomná, keď žalobca v 2. rade prišiel, vulgárne sa vyjadroval, a to aj na jej adresu, manžel to nahlásil na polícii ako priestupok. Bola prítomná počas incidentu v autobuse v roku 1998. Nevie sa vyjadriť k tomu, či boli posielané manželovi pozdravy. Vie o tom, že sa stretol s dcérou v Mlynoch, pričom od neho žiadala peniaze na stavbu domu, čo odmietol. Manžel bol precízny, všetko si zisťoval, aj pokiaľ išlo o knižnicu a štúdium dcéry. Tak isto vedel, že byt prenajímali. Je zarážajúce, že v žalobe nie je ani

jedného pekného slova zo strany žalobcov na ich otca keď, ako sami tvrdia, ho mali tak veľmi radi. Má za to, že mohli zavolať aj sami. Nasťahovala sa k nemu na Jedlíkovú v roku 1997. S deťmi ich nezoznámil, dôvod nevie. Povedal, že deti nemajú záujem o neho, iba o peniaze. Nevie prečo ich nenavštívil. Nevie, prečo žalobcov nezavolal k nim do bytu na Zvolenskej. Dôvodom spísania listiny o vydedení boli asi spory medzi žalobcami a ich otcom. Nebola svedčiť v žiadnom konaní. Svadbu nerobili, nevie prečo manžel nezavolal deti a ani jeho rodičov. Na pohrebe otca jej manžel a ani ona neboli v roku 2014. Manžel nosil ťažké balvany predtým ako ochorel, nevie kedy to bolo. Od 13.02.2002 nepracovala na Okresnom úrade v Nitre. Nevie sa vyjadriť k tomu, prečo manžel tvrdil v rámci súdnych konaní v rokoch 2000 a 2002, že žije sám.

11. Svedkyňa U. X., ktorá je matkou žalobcov, vo výpovedi uviedla, že bola nemilo prekvapená, že otec žalobcov vydedil. Celý život o nich nemal záujem. Dcéra na stužkovú pozvala jej brata U. X.. Jediná starosť otca žalobcov bolo podávanie návrhov na zníženie výživného. S deťmi jej pomáhali rodičia, súrodenci, svokrovci - rodičia poručiteľa, brat poručiteľa. Otec žalobcov nemal žiadny záujem o deti. Jeho záujmom boli bary a priateľky. Neskoro chodil domov. Po rozvode si deti bral podľa toho akú mal aktuálnu priateľku. Raz ich vzal na dovolenku do Tatier. Deti pripravila, ako bolo určené súdom, pričom niekedy prišiel pre deti, niekedy nie. Ako mu to vyhovovalo. Cez letné prázdniny nikdy pre ne neprišiel. Dvakrát spolu trávili Vianoce po rozvode, jede krát prišiel k nim a druhý krát boli u neho, kde všetko pripravila jeho matka. Ďalšie iné Vianoce už spolu netrávili, nemal záujem. Otec všade na svoje deti robil len hanbu. Keď ich prihlásila na karate alebo syna na tanečnú, futbal, tak tam vždy prišiel urobil hanbu a odmietli tam potom ďalej chodiť. Namiesto toho, aby ich zobral na takéto aktivity. V čase, keď dcéra mala prerušené vysokoškolské štúdium, tak ho nezaujímalo z akých dôvodov. Jeho problémom bolo len to, že musel platiť výživné, pričom na výživnom bol dlžný niekoľko tisíc Sk. Otec žalobcov chodil na sezónne práce do zahraničia. Okamžite ako prišiel domov, prihlásil sa na Úrad práce a požiadal súd o zníženie výživného. Bolo aj obdobie, keď platil 100 Sk. Aj na výživnom bol dlžný. Poručiteľ zobral deti do Štitár. Sami sa vrátili domov autobusom, nedoniesol ich domov. Keď sa detí pýtala, čo sa stalo, tak povedali, že bola veľká hádka. Mala dobrý vzťah so svokrou, ktorá jej povedala, že otec žalobcov odišiel do Ruska na dlhšiu dobu. On sa s nimi nerozlúčil. Ju neinformoval, informovala ju svokra, že sa po roku vrátil späť z Ruska. Mal utajené číslo, nedalo sa mu dovolať. Za deťmi neprišiel. Dozvedela sa, že má novú priateľku. O deti sa neinformoval nielen po návrate z Ruska, on sa neinformoval na svoje deti ani predtým. Na stužkovú detí neprispel. Vždy, keď bola nejaká udalosť, posielali mu deti pozdravenky, blahoželania. Jedine nie v tom období, keď sa ich otec presťahoval na Zvolenskú a nemali jeho adresu. Potom, keď ju zistili, tak mu posielali pozdravy aj oznámenie o promóciách, pričom poručiteľ aj s manželkou poslali pozdravenku o tom, že gratulujú žalobcovi k titulu JUDr. A. vedomosť o tom, že by sa syn niekedy dopustil priestupku voči otcovi. Nevie o žiadnom rozhodnutí. Otec deti nekontaktoval po návrate z Ruska ani telefonicky ani písomne. Všetko, čo sa o ňom dozvedeli, bolo od jeho mamy. Novú adresu otca zistili v konaní o zníženie výživného. Deti nikdy neboli u neho na Zvolenskej. Raz tam išiel syn s dvomi kamarátmi a otec ho vyhnal preč. Nepustil ho do vnútra. V roku asi 2014 alebo 2015 ho stretla a požiadala, či by sa nemohli stretnúť a porozprávať, na čo jej povedal, že už nemôže, už je neskoro. Pri vyporiadaní BSM jej zostal dvojizbový byt na Škultétyho, vyplatila novomanželskú pôžičku. Poručiteľovi zostalo auto Lada, 20 árová záhrada v Štitároch, kde si postavili chatu svojpomocne, tá to už bola hotová. Tento pozemok im daroval svokor. Dohoda bola u JUDr. W.. Jej doprovodom na stužkovej dcére bol MUDr. X., dcérin jej brat. Myslí si, že bol k tomuto donútený aby deti vydedil, lebo keby chce, tak všetko svoj majetok prepíše na manželku. Nemusel spisovať listinu o vydedení ani závet. Otec žalobcov zomrel v nedeľu, čo jej zavolala sestrenica. V pondelok sa stretla náhodne so žalovanou v meste, pozerala na ňu a nič nepovedala. Nedala to vedieť ani deťom, ani rodičom poručiteľa vedie. Osobne som s deťmi bola prítomná na pohrebe. Žalovaná prišla pol hodinu po začatí. V živote na takomto pohrebe nebola, kde otec žalovanej alebo žalovaná dala prečítať zamestnancovi reklamu o škole-Animus. Žalovaná odišla a poručiteľ nebol ešte ani zahrabaný.

XX. Svedok U. X., ktorý je strýkom žalobcov, vo výpovedi uviedol, že poručiteľa poznal ako výbušného človeka, ktorý videl len svoje záujmy. Nemal záujem sa starať o rodinu, nič kladné nemôže povedať. O deti nemal záujem. Po svadbe, ako sa narodila X., narukoval na vojnu. Sestra bývala u rodičov, kde býval aj on. Keď sa narodil syn H., odsťahovali sa do Nitry. Za tú dobu sa rozviedli. Deti prázdninovali u ich rodičov. Ich otec nemal žiadny záujem. Nebol ich zobrať ani na kúpalisko. Bol v tom čase slobodný a dosť im nahrádzal ich otca. Keď mala sestra zdravotné problémy, tak jej pomáhali. Žalobkyňa ho pozvala na stužkovú, tancoval spoločné tance, nahrádzal jej otca, jej spoločenského partnera. Deti mali záujem

o otca, lenže otec neprejavoval záujem. Deti by boli radi išli na dovolenku, na kúpalisko, ale z jeho strany nebolo pozvanie. Otca si vážili.

13. Súd spor strán sporu prejednal na pojednávaniach, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, svedkov U. X. a U. X., oboznámením pripojeného spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. , z toho najmä zápisnica zo dňa 06.06.2019, uznesenie sp. zn. -58 zo dňa 21.06.2019, uznesenie sp. zn. -62 zo dňa 16.09.2019. Pokiaľ ide o obsah spisu súd uvádza, že dokazovanie listín ich čítaním, čítaním ich častí alebo oboznámením o ich obsahu podľa nevykonal na pojednávaní dňa 19.05.2020, na ktorom spor strán sporu rozhodol, keďže listiny, ktoré tvorili prílohy podaní oboch sporových strán a obsah spisu, boli protistranám v priebehu konania doručované a právni zástupcovia strán sporu, prítomní na pojednávaní uviedli, že netrvajú na tom, aby súd oboznamoval obsah spisu, keďže jeho obsah je mu známy. Súd sa oboznámil s notárskou zápisnicou N 17/2003, nz 1850/2003 zo dňa 13.01.2003, maturitným oznámením žalobkyne v 1. rade, mailovou správou P. A. zo dňa 11.06.2019, životopisom poručiteľa, zmluvou o nájme bytu zo dňa 24.03.1998, listom - kompenzácia preplatku z nedoplatku výživného zo dňa 08.02.2002, odpoveďou Okresného úradu Nitra, odbor všeobecne vnútornej správy zo dňa 08.07.2019, rozsudkom Okresného súdu Nitra -26 zo dňa 21.10.1986, čestným prehlásením P. A. zo dňa 15.07.2019, rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo 31.01.1994, prihláškami konkurzného veriteľa zo dňa 03.02.2003 vo veci úpadcu AGW, s.r.o., prihláškou konkurzného veriteľa vo veci úpadcu Horizont Slovakia, a.s. zo dňa 08.07.2002, kontom čitateľa zo dňa 20.02.2003, lekárskou správou zo dňa 26.07.1994 P.. O., predvolaním na prejednanie priestupku č. 28/2002-Kv, potvrdením o štúdiu zo dňa 11.10.1997, upovedomením o výsledku objasnenia zo dňa 02.01.2002, rozhodnutím o priestupku č. Pk zo dňa 26.07.2001, listom zo dňa 10.01.2013, lekárskou správou P.. F. H. zo dňa 22.01.2011, prepúšťacou správou zo dňa 17.01.2011, potvrdením o štúdiu zo dňa 28.01.2002, čestným prehlásením G.. F. G. zo dňa 10.09.2019, Dohodou o vyporiadaní BSM zo dňa 27.03.1987, zdravotnou dokumentáciou poručiteľa od P.. P. U., prehľadom evidencie zamestnávateľov poručiteľa, mzdovým listom poručiteľa, pracovnou zmluvou a výstupným listom poručiteľa z roku 1995 a za roky 1996-1997, lekárskymi správami P.. Y. O. zo dňa 20.05.1994, 17.06.1994, lekárskymi správami MUDr. M. zo dňa 29.06.1994, 08.06.1994, Rozsudkom Okresného súdu Nitra -17 zo dňa 23.10.1989, z prílohovej obálky - maturitným oznámením, fotografiami zo stužkovej, obálka s nedoručenou zásielkou pre poručiteľa , prehľadom zamestnávateľov žalovanej, oznámeným OR PZ v Nitre zo dňa 03.02.2020, oznámením Okresného úradu Nitra, odbor všeobecnej vnútornej správy zo dňa 11.02.2020 a zo dňa 08.06.2020 a na základe vykonaného dokazovania zistil tento skutkový a právny stav:

14. Otec žalobcov U. A. listinou o vydedení, spísaná do Notárskej zápisnice N 17/2003, Nz 1850/2003 dňa 13.01.2003 v Notárskom úrade JUDr. Jany Jánoškovej, notárom so sídlom v Nitre, Štefánikova ul. č. 27, pre prípad svojej smrti, vydedil dcéru X. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., Q. XX a syna H. A. nar. XX.XX.XXXX, bytom G. pri A., W. 9, podľa ods. X písm. a), b) z dôvodu, že v rozpore s dobrými mravmi mu neposkytujú potrebnú pomoc v chorobe alebo v iných závažných prípadoch, trvalo o neho neprejavujú opravdivý záujem, ktorý by ako potomkovia mali prejavovať. Dcéra X. A. ho od roku XXXX nenavštevuje, aj keď bol viackrát chorý a operovaný, v roku 1997 mu neoznámila konanie stužkovej slávnosti, ani ho na stužkovú slávnosť nepozvala, pozvala cudzieho človeka - matkinho priateľa Dr. X.. Študuje na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre, sfalšovala potvrdenie o štúdiu na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre zo dňa 11.10.1997, a to tak , že uviedla, že otec U. A. má do 15 dňa mesiaca poslať výživné vo výške 750 Sk, hoci rozsudkom Okresného súdu v Nitre sp. zn. - 70 bol zaviazaný k vyživovacej povinnosti na dcéru X. A. vo výške 650 Sk mesačne. Neupovedomila ho o tom, že prestala študovať na vysokej škole dňa 12.02.1999 a znovu začala študovať dňa 07.09.1999 a počas tejto doby, kedy neštudovala, musel platiť vyživovaciu povinnosť. V priebehu súdneho konania Okresného súdu v Nitre o určenie výživného č.k. uvádzala nepravdivé údaje. Syn H. A. ho od roku 1996 nenavštevuje, v roku 1998 pri ceste v autobuse č. 27 miestnej hromadnej dopravy ho vyhnal, keď si sadol vedľa neho a musel odísť, aby neprišlo ku konfliktu, svedkom čoho bola aj N. X.. V roku 2011 spáchal voči nemu priestupok, o ktorom rozhodol Okresný úrad v Nitre, odbor všeobecnej vnútornej správy, oddelenie správne a priestupkov č. Pk zo dňa 26.07.2001 Rozhodnutím o priestupku. V roku 2001 mu nedal vedieť o stužkovej slávnosti, ani o štúdiu na vysokej škole. Zároveň pre prípad smrti zanecháva celý svoj majetok F.. N. X. nar. XX.XX.XXXX., bytom A., S. Y. M. XXX/XX, ktorý sa o neho stará, varí mu, perie, stará sa o domácnosť, pracuje na záhrade a pomáha mu aj finančne, keď je v núdzi.

15. Otec žalobcov U. A. zomrel XX.XX.XXXX, dedičské konanie po poručiteľovi je vedené na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. , v rámci ktorého žalobcovia na pojednávaní na Notárskom úrade JUDr. Jany Jánoškovej, poverenej súdnej komisárky, dňa 06.06.2019 vyhlásili, že nesúhlasia po oboznámení listiny o vydedení s dôvodmi vydedenia, ktoré sú v rozpore so skutočnosťou, nie sú splnené dôvody vydedenia, závet je neplatný z dôvodu, že je rozpore s kogentnými ustanoveniami o práve neopomenuteľných dedičov a napadnutú listinu napadnú na súde, pričom žalovaná na pojednávaní uviedla, že dôvody vydedenia boli splnené a uznáva platnosť listiny o vydedení a závetu. Okresný súd Nitra uznesením zo dňa 21.06.2019 sp. zn. -58 v dedičskej veci po poručiteľovi U. A., zomr. XX.XX.XXXX vydaného U.. U. U. ako poverenou súdnou komisárkou odkázal deti poručiteľa - žalobcov, aby v lehote 1 mesiaca od právoplatnosti tohto uznesenia podali žalobu na súde o určenie, že dôvody vydedenia nie sú dané. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.07.2019. Žaloba bola podaná na súd dňa 31.07.2019. Okresný súd v Nitre uznesením zo dňa 16.09.2019 sp. zn. -62 vydaného JUDr. Janou Jánoškovou, poverenou súdnou komisárkou dedičské konanie prerušil do právoplatného skončenia konania . Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.10.2019.

16. Z oznámenia - kompenzácia preplatku z nedoplatku výživného zo dňa 08.02.2002 adresované: U. X. poručiteľ oznamuje, že výživné za mesiac október 1999, august - október 2000 v sume 4800 Sk, uhradil sumu 500 Sk, a dlžná suma tak predstavuje 4300 Sk, pričom z dôvodu, že žalobkyňa v 1. rade od 02.02.1999-07.09.1999 neštudovala z dôvodu vylúčenia zo školy o čom nebol informovaný, vznikol preplatok vo výške 250 SK ( 7 x 650 Sk = 4550 Sk - 4300 Sk + 250 Sk), čím podlžnosť na výživnom považuje za vykompenzovanú, pričom dlh na výživnom v roku 1999 v sume 5050 Sk, bol uhradený v sume 1000 Sk, a po odpočítaním preplatku vo výške 250 SK, predstavuje 3800 Sk, čo považuje za zostávajúci nedoplatok na výživnom, ktorý vyrovná ako náhle sa zamestná.

17. Z odpovede Okresného úradu Nitra odbor všeobecnej vnútornej správy zo dňa 08.07.2019 vyplýva, že neeviduje v evidencii priestupkov žiadne záznamy o žalobcovi v 2. rade za obdobie od 01.01.2001 do 31.01.2001.

18. Rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. -26 zo dňa 21.10.1986, právoplatný dňa 12.12.1986 bolo manželstvo rodičov žalobcov rozvedené a žalobcovia ako maloleté deti boli zverené na čas po rozvode do výchovy matky, otca zaviazal platiť na výživu maloletej dcéry X. sumou 400 Kčs na výživu maloletého syna H. sumou 350 Kčs vždy do 15 dňa príslušného mesiaca vopred k rukám matky, počnúc od právoplatnosti rozsudku. Z odôvodnenia vyplýva, že spočiatku boli vzťahy účastníkov urovnané, až do roku 1982, po narodení mal. H. začalo dochádzať k nezhodám medzi nimi k rôznym nedorozumeniam, spôsobené odlišným postoj k spoločnému životu a manželským povinnostiam, dôvodov konfliktov bolo požívanie alkoholu zo strany odporu a jeho neskoré príchody domov, ako aj žiarlivosť navrhovateľky. Hádky viedli odporcu k tomu, že vyhýbal pobytu v spoločnej domácnosti a zdržiaval sa u svojich známych, pričom do spoločnej domácnosti chodil neskoro večer, nezhody vyvrcholili v januári 1986, kedy došlo k fyzickému napadnutiu navrhovateľky odporcom, odvtedy prerušili spolužitie, nevedú spoločnú domácnosť odporca nadviazal známosť, čím poručil jednu z manželských povinností, manželstvo si od roku 1986 neplní svoju základnú funkciu. Deti boli zverené do starostlivosti matky, ktorá od januára 1985 prakticky sama zabezpečuje ich výchovu, otec detí neprejavil o ich výchovu vážnejší záujem už tým, že sa zdržiaval mimo spoločnej domácnosti a domov chodil neskoro večer.

19. Podľa Rozsudku Okresného súdu Nitra sp. zn. -17 zo dňa 23.10.1989 bol upravený styk otca s maloletými deťmi X. a maloletým H. tak, že otec si každú prvú nedeľu v mesiaci a každú tretiu sobotu v mesiaci o 09.00 hod. prevezme deti pred bytom matky a v ten istý deň o 16.00 hod. odovzdá deti v byte matky, počas mesiaca júl je otec oprávnený si deti zobrať k sebe v treťom a v štvrtom týždni uvedeného mesiaca, matka je povinná deti riadne pripraviť a odovzdať v stanovenú dobu otcovi a otec musí v stanovenú dobu matke deti vrátiť. Pokiaľ otec žiadal, aby súd rozhodol o jeho styku s deťmi aj počas vianočných sviatkov, súd tejto podmienke nevyhovel, pretože vianočné sviatky sú dobou, ktorú majú deti tráviť s oboma rodičmi, súd pritom prihliadol na tvrdenie matky, podľa ktorej umožní otcovi aby sa týchto sviatkov zúčastnil v jej domácnosti.

20. Rozsudkom Okresného súdu Nitra zo dňa 17.09.1993 sp. zn. -24 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31.01.1994 sp. zn. -32 bol zmenený rozsudok

Okresného súdu Nitra zo dňa 26.11.1991 sp. zn. v časti týkajúcej sa výživného tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť otca pre mal. X. zo sumy 600 Sk na sumu 750 Sk a pre mal. H. zo sumy 350 Kčs na sumu 650 Sk, počnúc od 01.08.1993, nezaplatené zročné výživné v sume 500 Sk za čas od 01.08.1993 do 30.09.1993 uložil otcovi zaplatiť do 3 dní. V odôvodnení sa uvádza, že prijem oboch detí je aj po zvýšení výživného pod hranicou životného minima podľa v znení Ak v uvedených prepočtoch porovnáme zvyšok na obživu je otec pritom vyššie nad životným minimom, deti dokonca pod životným minimom.

21. Podľa Dohody o vyporiadaní BSM manželov zo dňa 2703.1987 vyplýva, že matka žalobcov sa stala výlučnou vlastníčkou členského podielu k dvojizbovému bytu OSBD Nitra v SŠS okresná pobočka Nitra v sume 24 000 Kčs a súčasne sa zaväzuje splácať mladomanželskú pôžičku vedené v SŠS okresná pobočka v Nitre až do jej úplného vyrovnania a otec žalobcov sa stáva výlučným vlastníkom jednej polovice nehnuteľností vedenej na LV č. 594, kat. úz. Dolné Štitáre ako parc. č. XXXX/XX ako vinice vo výmere 505 mX a parc. č. XXXX/XX orná pôda o výmere 1806 m2 a výlučným vlastníkom chaty postavenej na predmetných parcelách.

22. Z pracovanej zmluvy poručiteľa zo dňa 25.03.1996 vyplýva, že Pozemné staviteľstvo Nitra, a.s. prijíma poručiteľa do pracovného pomeru s nástupom od 30.03.1996 na dobu určitú do 31.01.1997, vo funkcii strojník stav. stroja, miesto výkonu práce : okruh pôsobnosti PS Nitra, a.s. Z-14 Ty stavby s SNŠ Orenburg - Tašla, Nazraň, dohodnuté pravidelné pracovisko pre účely cestovných náhrad: Pozemné staviteľstvo Nitra, a.s., Štúrova 22, Nitra, Z -14 Topoľčany. Podľa dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 25.03.1996 uzatvorená dňa 19.12.1996 došlo k zmene obsahu pracovnej zmluvy počnúc dňom 19.12.1996 tak, že bude vo funkcii strojník vykonávať práce na stavbách v SNŠ - Tašla, Orenburg, Nazraň v čase od 19.12.1996 do 09.01.1997 a to z dôvodu ochodu na práce v SNŠ. Podľa výstupného listu ku skončeniu pracovného pomeru došlo dňa 09.01.1997 uplynutím doby trvania pracovného pomeru podľa .

23. Podľa prihlášok poručiteľa U. A. zo dňa 03.02.2003 vyplýva, že tento do konkurzu úpadcu AGW s.r.o., so sídlom Košice, Štúrova 14 prihlásil pohľadávky v celkovej výške istiny v sume 570 000 Sk.

24. Z prihlášky zo dňa 08.07.2002 vyplýva že poručiteľ si prihlásil do konkurzu úpadcu Horizont Slovakia, a.s. pohľadávku v sume istiny 500 000 Sk.

25. Z lekárskej správy P.. O. zo dňa 26.07.1994 vyplýva, že poručiteľ má TT na 38 stupňov, intenzívne bolesti Rulid má od 25.07.1994 bez chirurgického ošetrenia, objektívne vyšetrenie : periproktálny abscessus č. 12 v mieste sinus pilonida lis s perifibkálnym infiltrátom, Dg: sinus pilonidalis abscedens, doporučenie pokračovať v ATB, preväz zajtra.

26. Z predvolania na prejednanie priestupku Okresného úradu A., odbor všeobecnej vnútornej správy č. 28/2002-Kv vyplýva, že U. A., bytom N. 2, Nitra bol ako poškodený predvolaný na deň 30.01.2002 o 09.00 hod. na Okresný úrad v priestupkovej veci občianskeho spolunažívania.

27. Z Upovedomenia o výsledku objasnenia OO PZ Nitra - Klokočina ČVS: ORP-P-1843/KL-2001 zo dňa 02.1.2002 pre U. A. vyplýva, že vec U. A. bola v zmysle odoslaná na Okresný úrad priestupkové oddelenie v Nitre na prejednanie.

28. Z rozhodnutia Okresného úradu Nitra, odbor všeobecnej vnútornej správy, oddelenie správne a priestupkov č. zo dňa 26.07.2001 vyplýva, že o priestupku H.a A. rozhodol tak, že H. A., nar. XX.XX.XXXX, W. A., Q.. XX, sa uznáva správnym orgánom vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu v zmysle § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 37X/90 zb., ktorého sa dopustil tým, že dňa 18.10.2000 v čase o 19.00 hod na N. ulici č. 2 v A. búchal do dverí a vyhrážal sa otcovi U. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. č. 2, A., za čo sa mu v zmysle § X1 ods. 1 písm. a) zákona č. 372/90 Zb. o priestupkoch ukladá pokarhanie v zmysle § 79 ods. 3 zákona č. 373/90 zb. o priestupkoch sa H. A. od povinnosti uhradiť trovy konania upúšťa z dôvodu, že nie je zárobkovo činný. Z odôvodnenia vyplýva, že na základe oznámenia OO PZ Nitra - Klokočina zo dňa 17.11.2000 začal správny orgán priestupkové konanie proti H. A., pre priestupok proti občianskemu spolunažívaniu vyššie citovaného zákona a obvinenia. Termín pojednávania v predmetnej veci bol vytýčený na deň 25.06.2001 obvinený

bol písomne predvolaný, doručenia prevzal, avšak na ústne pojednávanie sa bez ospravedlnenia alebo uvedenia závažného dôvodu nedostavil, z tohto dôvodu správny orgán priestupok obvineného prejednal v jeho neprítomnosti, pričom ústneho pojednávania sa zúčastnil navrhoval a žiadal aby jeho syn bol za svoje konania braný na zodpovednosť. Pri rozhodovaní o priestupku správny orgán vychádzal zo spisového materiálu OO PZ Nitra - Klokočina, z výpovedi navrhovateľa na ústnom pojednávaní a na základe zistených skutočností rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.

29. Podľa potvrdenia dekanátu Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre zo dňa 11.10.1997 sa potvrdzuje, že žalobkyňa v 1. rade je študentom 1. ročníka denného štúdia odboru všeobecné poľnohospodárstvo v školskom roku 1997/98, potvrdenie sa vydáva pre otca U. A., aby do 15 dňa mesiaca poslal výživné pre dcéru 750 Sk.

30. Z listu poručiteľa U. A. zo dňa 10.01.2013 vyplýva, že dňa 26.07.1994 bol operovaný na dvanástornik, nemohol chodiť pred operáciou na nákupy, deti ho neboli ani len pozrieť, musela sa o neho starať jeho terajšia manželka N. A., ktorý musela nakupovať, variť, prať. Dňa 13.01.2011 bol operovaný v Nitre, pričom vo všetkom mu pomáhala len jeho manželka - žalovaná, deti mu doteraz nepomohli a ani ho nenavštevujú. Odkázal deťom, že ich vydedil, na to rafinovane mu zaslali vianočný pozdrav doporučene, aj oznámenie o ukončení štúdia. Žiadna komunikácia žiadne návštevy, deťom už nechal dvojizbový veľký byt. Všetko prenecháva len a len jeho manželke - žalovanej. Toto napísal ako dodatok k NZ.

31. Z prepúšťacej správy FN Nitra vyplýva, že poručiteľ bol od 12.01.2011 do 17.01.2011 hospitalizovaný na chirurgickej klinike, TO: od júna 2010 pozoruje vyklenovanie v oblasti ľavej inguiny, po vyšetrení chirugom s Dg. Inguin hernie, prijatý k operačnému riešeniu, OA: operácie neudáva, vážnejšie ochorenie neudáva, SA: momentálne nezamestnaný, RA : bezvýznamná. Operácia dňa 13.01.2011. Dg. Záver: K409 Hernia Inguinalis 1. sin. indirecta.

32. Podľa čestného prehlásenia P. A. zo dňa 15.07.2019 vyplýva, že neb. U. A., zomr. XX.XX.XXXX bol jeho bratom, napriek tomu, že bol starší nepociťoval v ňom oporu, kvôli jeho zlým vlastnostiam ako agresivita, zlomyselnosť, nenávisť vulgarizmus sa nezbližovali ale rozdeľovali, nikdy neuprednostňoval rodinu pred svojimi záujmami a milenkami, ktoré striedal často. Po rozvode svoje deti nenavštevoval pravidelne, počas styku ich skoro vždy priniesol matke (babke detí), ktorá sa im venovala. Napriek tomu, že nebol vo finančnej núdzi, deti nezobral na dovolenku, pričom on chodil často. Ako otec sa nikdy na oslave svojich detí nezúčastnil, k svojim rodičom sa správal agresívne, nikdy im nepomáhal, stále viac si od nich nárokoval. Po jeho návrate z Ruska chcel začať stavať rodinný dom, od rodičov dostal stavebný pozemok, ktorý hneď predal. Jeho povaha sa nezmenila, preto sa rozhodli, že s ním ukončia vzťah. Úspory vo výške 1 000 000 Sk, ktoré mal u mamy, vložil do nebankovky. Na pohrebe otca sa nezúčastnil, v dedičskom konaní po otcovi sa vzdal pozemkov, ktoré prešli do vlastníctva neb. brata. So žalobcami udržiava dobrý vzťah, zúčastňovali sa na spoločných oslavách až do dospelosti. V prípade potreby je ochotný tieto skutočnosti dosvedčiť aj pred súdom.

33. Podľa čestného prehlásenia G.. F. G. zo dňa 10.09.2019 vyplýva, že menový vyhlasuje, že so žalobcom v 2 .rade sa pozná od detstva a sú dobrí kamaráti, v kontakte sú do teraz a pozná aj žalobkyňu v 1.rade. Pamätá si, ako so žalobcom v 2. rade a jedným kamarátom X. F. išli navštíviť otca H., bolo to v období, keď študovali strednú školu asi v roku 2000, boli vonku a H. ich poprosil, či by s ním nešli za jeho otcom. Otec H. otvoril dvere a doslova slovami čo tam hľadá a nech odtiaľ vypadne preč, poslal ho domov a zabuchol pred ním dvere. Z vystúpenia otca H. usúdil, že asi nemajú dobrý vzťah. H. ešte raz zaklopal na dvere a v tom počuli agresívny krik jeho otca nech vypadne a otváranie dverí, preto odišli preč. Týmto zároveň prehlasuje, že sa ani H. a ani žiaden z nich otcovi H. nevyhrážal.

34. Z oznámenia Okresného úradu Nitra zo dňa 08.06.2020 vyplýva, že spis pod sp. zn. PK sa nenachádza u nich, pretože priestupkové spisy z roku 2000 sú už skartované na základe nariadenia Ministerstva vnútra SR č. 98/2016, doba uloženia spisov v archíve je v súčasnosti 5 rokov, preto nemôžu oznámiť ani účastníkov konania, predmet konania a spôsob jeho vybavenia , evidencia priestupkov je vedená od roku 2006.

35. Podľa žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a)splnení povinnosti,

b)nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c)určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d)určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

36. Podľa výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

37. Podľa poručiteľ môže vydediť potomka, ak a)v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch, b) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať c)bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka, d)trvalo vedie neusporiadaný život.

38. Podľa o náležitostiach listiny o vydedení a o jej zrušení platia obdobne ustanovenia <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20191201> a 480 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20191201>; v listine však musí byť uvedený dôvod vydedenia.

39. V konaní nebolo sporné, že žalobcovia na pojednávaní dňa 06.06.2019 v dedičskom konaní vedenom pod sp. zn. na Okresnom súde Nitra vo veci poručiteľa U. A. vyhlásili, že nesúhlasia po oboznámení listiny o vydedení s dôvodmi vydedenia, ktoré sú v rozpore so skutočnosťou, nie sú splnené dôvody vydedenia, závet je neplatný z dôvodu, že v je rozpore s kogentnými ustanoveniami o práve neopomenuteľných dedičov a listinu napadnú na súde. Uznesením zo dňa 21.06.2019 sp. zn. -58 v dedičskej veci po poručiteľovi U. A., zomr. XX.XX.XXXX boli žalobcovia odkázaní, aby v lehote 1 mesiaca od právoplatnosti tohto uznesenia podali žalobu na súde o určenie, že dôvody vydedenia nie sú dané. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.07.2019. Žaloba podaná na súd dňa 31.07.2019. Uznesením zo dňa 16.09.2019 Okresného súdu Nitra sp. zn. -62 bolo dedičské konanie prerušené do právoplatného skončenia konania . Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.10.2019.

40. Predmetnou listinou otec žalobcov U. A., XX.XX.XXXX, vydedil žalobcov ako svoje deti pre prípad svojej smrti zo zákonných dôvodov podľa , , z dôvodu, že v rozpore s dobrými mravmi mu neposkytujú potrebnú pomoc v chorobe, alebo iných závažných prípadoch, trvalo neprejavujú opravdivý záujem, ktorý by ako potomkovia mali prejavovať. Zároveň zriadeným závetom nechal všetko svoj majetok pre prípad smrti žalovanej, toho času F.. N. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., S. Y. M. XXX/XX z dôvodu, že sa o neho stará varí mu, perie stará sa o domácnosť, pracuje na záhrade a pomáha mu aj finančne. Z predmetnej listiny obsahujúcej poslednú vôľu poručiteľa bolo podľa názoru súdu nesporné, že poručiteľ odkázal všetky svoje hnuteľné veci a nehnuteľné veci závetnému dedičovi, ktorým je žalovaná. Nesporným v konaní bolo aj to, že listina o vydedení a závet spĺňajú všetky náležitosti, ktoré si vyžaduje zákon a že, poručiteľ do tejto listiny zahrnul aj ustanovenia o tom, že svojich potomkov, a to deti - žalobcov vydedil podľa , . Listina musí obsahovať niektorý z dôvodov vydedenia aj popísaním skutkového stavu , ktorý konkrétny dôvod vydedenia napĺňa aj po skutkovej stránke, dôvod vydedenia musí existovať už pri spisovaní listiny, inak je neplatný právny úkon.

41. Súd predmetnú žalobu o určenie, že dôvody vydedenia nie sú dané, považuje za prípustnú, pretože žalobcovia boli odkázaní na podanie takejto žaloby. Žaloba o určenie, že dôvody vydedenia nie sú dané, nie je ani žalobou o určenie, či tu právo je alebo nie je, pretože prípadným vyhovujúcim rozsudkom sa nekonštatuje existencia alebo neexistencia akéhokoľvek práva. Takáto žaloba je žalobou o určenie právnej skutočnosti, pretože sa ňou žalobcovia domáhajú určenia, že určitá skutočnosť (neexistencia konania vytýkaného im vo vydedení poručiteľa) má právnu relevanciu ako skutočnosť právna (porov. výklad v rozsudku NS SR sp. zn. ). Prípustnosť podanej žaloby podľa je daná, pretože na jej podanie boli žalobcovia v dedičskom konaní odkázaní.

42. Súd v ďalšom v nadväznosti na zákonnú úpravu vydedenia a vychádzajúc z konkrétnych dôvodov vydedenia žalobcov ich otcom - poručiteľom, v listine o vydedení spísanou formou notárskej zápisnice, považoval za nesporné, že táto listina a prejav vôle poručiteľa z formálneho hľadiska obstojí. Súd preto skúmal danosť materiálnych dôvodov, pre ktorú poručiteľ mal v úmysle a prejavil vôľu vydediť žalobcov ako svojich potomkov. Pokiaľ išlo o prvý zákonný dôvod možného vydedenia vyplývajúci z ustanovenia v danom prípade vzhľadom na konkrétne okolnosti daný nebol. V konaní nebolo preukázané, že by poručiteľ k dátumu vyhotovenia listiny o vydedení v roku 2003 bol odkázaný na nevyhnutnú pomoc v chorobe, starobe alebo iných závažných prípadoch na žalobcov ako svoje deti, pretože nielen že v tom čase, uvádzanom v listine o vydedení od roku 1996 do 13.01.2003, žalobkyňa v 1. rade do 29.03.1997 a žalobca v 2. rade do 14.12.2000 boli maloletí, ale poručiteľ nebol ani na takúto pomoc odkázaný, keď ani počas konania z vykonaného dokazovania nevyplýva, žeby poručiteľ čo i len jedného zo žalobcov o takúto pomoc požiadal a ten mu ju odmietol, resp. neposkytol a už vôbec táto okolnosť nevyplýva zo žiadneho dôkazu vykonaného v konaní. Naviac zo zdravotnej dokumentácie poručiteľa, poskytnutá praktickou lekárkou poručiteľa MUDr. U. vyplýva, že poručiteľ v období od 1996 do roku 2003 (spísanie listiny o vydedení) netrpel žiadnou vážnou chorobou, nepodrobil sa žiadnej operácii, v dôsledku ktorej by bol odkázaný na pomoc žalobcov. Rovnako tak z lekárskej správy zo dňa 26.07.1994 (č.l. 52 spisu) vyplýva, že poručiteľ nebol chirurgicky ošetrený. V konaní bol preukázané aj to, že poručiteľ až do svojej smrti pracoval. V konaní tak nebolo preukázané, že poručiteľ v období od roku 1996 do 2003 by bol vážne chorý a jeho zdravotný stav by si vyžadoval pomoc žalobcov, resp. inej osoby. V tomto smere poručiteľ v listine o vydedení uvádza, že žalobkyňa v 1. rade ho od roku 1996 nenavštevovala, aj keď bol viackrát vážne chorý a operovaný. Vo vzťahu k žalobcovi v 2. rade tento dôvod ani nijak skutkovo žiadnym spôsobom nevymedzil. V prípade operácie z roku 2011, a to na pruh, tak táto bola až po roku 2003, kedy bola vyhotovená listina o vydedení, pričom bolo preukázané, že poručiteľ žalobcov neinformoval o tejto skutočnosti. S poukazom na uvedené skutočnosti, ako aj vek žalobcov, keď žalobkyňa v 1. rade v čase spísania listiny o vydedení mala 23 rokov (narodená 29.03.1979) a žalobca v 2. rade 20 rokov (narodený 14.12.1982), nebolo preukázané, že by boli porušené dobré mravy tak, ako zákon ukladá, že by svojvoľne žalobcovia neboli navštevovali svojho otca od roku 1996 do roku 2003, prípade že by nesprávali tak, ako sa na deti v danom veku patrí, že by otcovi neposkytli pomoc, ktorú by potreboval v chorobe. Preto dôvod vydedenia podľa v tomto prípade vo vzťahu k žalobcom nebol daný.

43. Pokiaľ išlo o dôvod vydedenia trvalé neprejavenie opravdivého záujmu potomka v zmysle , súd skúma vzťah medzi poručiteľom a vydedeným potomkom, najmä či išlo o skutočný vnútorný vzťah medzi poručiteľom a potomkom alebo len o vzťah formálny, predstieraný. Charakter skutočného vnútorného vzťahu možno vyvodiť z vonkajších prejavov ako z osobného, resp. písomného styku, zo starostlivosti potomka o poručiteľa, pričom nemožno opomenúť možnosti dediča prejavovať záujem, a či zo strany potomka nejde o nezavinené neprejavenie opravdivého záujmu. Samotná existencia stavu, keď potomok neprejavuje opravdivý záujem o poručiteľa, vyžaduje zavinenie potomka na tomto stave. Ak potomok trvale neprejavuje o poručiteľa opravdivý záujem v dôsledku toho, že poručiteľ neprejavoval záujem o potomka, keď sa s dieťaťom nestýkal a neudržiaval sním bežné príbuzenské vzťahy, nemožno bez ďalšieho dôvodiť, že by neprejavenie záujmu potomka odôvodňovalo vydedenie podľa .

44. V konaní bolo preukázané, že poručiteľ o žalobcov ako svoje deti od rozvodu s matkou žalobcov prejavoval záujem len sporadicky a po roku 1996 sa jeho záujem sa v podstate obmedzil len na platenie výživného. K žalobcom ako rodič si nebudoval dostatočný vzťah od útleho detstva a aj vyživovaciu povinnosť k nim si plnil len v rozsahu určenom súdnym rozhodnutím. Súd poukazuje na to, že dôvodom rozvodu rodičov žalobcov v roku 1986 bolo neplnenie povinností zo strany poručiteľa ako otca žalobcov, ktorý neprejavoval vážnejší záujem o detí tým, že zdražoval mimo spoločnej domácnosti a domov chodil neskoro večer. V roku 1989 bol upravený rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. styk poručiteľa so žalobcami, podľa ktorého bol upravený každú tretiu nedeľu, každú tretiu sobotu, 3. a 4. týždeň v mesiaci júl, ktorý styk nebol realizovaný pravidelne, pričom vo väčšine, keď bol styk realizovaný tak poručiteľ žalobcov zobral k jeho rodičom do Štitár, kde sa o nich starali starí rodičia, resp. otcov brat s rodinou. Uvedené potvrdil aj U. A. v čestnom vyhlásení zo dňa 15.07.2019. Naposledy poručiteľ kontaktoval žalobcov v roku 1996, následne odišiel do Ruska. Okrem súdom určeného výživného skoro nič navyše žalobcom neposkytol, nezobral ich do kina, ani s nimi nevykonával žiadne športové aktivity. V rámci súdneho konania v roku 1999 sa žalobcovia dozvedeli novú adresu

poručiteľa, ktorý sa presťahoval z Jedlíkovej na Zvolenskú ulicu v roku 1998. Do nového bytu poručiteľ nikdy žalobcov nezavolal, nikdy ich nepozval na návštevu do bytu, v ktorom žil. V roku 2001 žalobkyňa v 1. rade podala návrh na zvýšenie výživného, v rámci ktorého konania podal poručiteľ návrh na zníženie výživného, ktorým návrhom neobolo vyhovené. Okrem dvoch Vianoc, netrávil poručiteľ so žalobcami žiadne Vianoce, napriek tomu, že v rámci konania o úpravu styku, na základe návrhu poručiteľa, tento žiadal aj úpravu styku počas Vianoc, ktorej požiadavke súd nevyhovel, pričom matka žalobcov sa vyjadrila, že nebude bráni styku otca s deťmi počas Vianoc. Poručiteľ žalobcom neoznámil, že ide pracovať do Ruska v roku 1996, o čom ich informovala stará mama, matka poručiteľa. Po návrate z Ruska v roku 1997 poručiteľ žalobcov nekontaktoval, nezoznámil žalobcov so žalovanou, napriek tomu, že s predchádzajúcimi niektorými priateľkami ich predtým zoznámil. Podľa výpovede žalovanej, táto začala bývať so poručiteľom v roku 1997, kedy sa vrátil z Ruska, pričom v roku 1998 sa presťahovali do trojizbového bytu na Zvolenskej ulici, ktorý si prerábali. Poručiteľ však v rámci súdnych konaní vedených vo veci vyživovacej povinnosti voči žalobcom, ani v jednom z týchto konaní v rokoch 2000-2002 netvrdil, že žije v spoločnej domácnosti so žalovanou, ale tvrdil, že žije sám. V rozpore s tvrdením žalovanej vo výpovedi, že od 13.02.2002 nepracovala na Okresnom úrade Nitra, je potvrdenie od Sociálnej poisťovne, že od 13.02.2002 do 31.12.2002 (č.l. 414 spisu) že v tomto období bola zamestnaná na Okresnom úrade Nitra. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že poručiteľ odmietol rozvíjať svoj vzťah so žalobcami po rozvode, ale najmä po roku 1996, kedy odišiel za prácou do Ruska a vrátil sa v roku 1997. Skutočnosť, že medzi žalobcami a ich otcom nebol vybudovaný funkčný vzťah rodiča a dieťaťa pritom nemožno klásť za vinu žalobcom. V čase po ich narodení a najmä po rozvode rodičov žalobcov mohol byť tento vzťah budovaný v prvom rade z iniciatívy rodiča, t. j. ich otca. Poručiteľ sa nesnažil o kontakt so žalobcami po roku 1996, tento kontakt sa nesnažil ani nahradiť inou formou, telefonicky alebo písomným kontaktom, nezaujímal sa o ich celkový vývoj, zdravotný stav, ani prospech v škole. Žalovaná sama v konaní potvrdila, že vzťahy medzi žalobcami a ich otcom neboli dobré. Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že poručiteľ o žalobkyňu v 1. rade a žalobcu v 2.rade nejavil taký rodičovský záujem, aký by ako rodič, otec o dcéru a syna prejavovať mal. Uvedená skutočnosť vyplýva aj z čestného vyhlásenia P. A. zo dňa 15.07.2019, ktorý bol bratom žalobcu, ktorý potvrdil, že o deti po rozvode poručiteľ neprejavoval dostatočný záujem, pravidelne ich nenavštevoval a keď ich mal u seba skoro vždy ich zaniesol ich matke, ktorá sa im venovala. Za konanie v rozpore s dobrými mravmi nemožno považovať nezáujem potomka v situácii, keď rodič nezáujem bol v značnej miere vyvolaný samotným poručiteľom, najmä keď neprejavuje oň počas celého detstva záujem, nemožno od dieťaťa ktoré nemalo vybudovaný vzťah s takýmto rodičom požadovať zmenu v jeho postoji voči rodičovi po dosiahnutí plnoletosti a neprejavenie opravdivého záujmu za zavinené konanie a neposkytnutie potrebnej pomoc v chorobe v rozpore s dobrými mravmi (porovnaj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. , , ).

45. Pokiaľ ide o dôvod vo vzťahu k žalobkyni v 1. rade, že neoznámila konanie stužkovej slávnosti v roku 1996, ani ho na stužkovú slávnosť nepozvala, pozvala priateľa matky Dr. X., tak je potrebné poukázať na to, že poručiteľ v roku 1996 odišiel za prácou do Ruska, vrátil sa v roku 1997, pričom stužková slávnosť sa konala dňa 13.12.1996. V konaní bolo preukázané aj to, že žalobkyňa v 1. rade si pozvala na stužkovú slávnosť svojho strýka - brata matky U. X., ktorý túto skutočnosť potvrdil vo svojej výpovedi na pojednávaní. Preto tento dôvod ako dôvod vydedenia podľa daný nie je. Pokiaľ ide o skutočnosť v listine o vydedení vo vzťahu k žalobkyni v 1. rade, podľa ktorej mala žalobkyňa v 1. rade sfalšovať potvrdenie o štúdiu na SPU zo dňa 11.10.1997 a to tak, že uviedla, že otec má do 15 dňa poslať výživné vo výške 750 eur, hoci rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. -70 zaviazaný k výživnému vo výške 650 Sk, sa súd stotožňuje s tvrdením žalobkyne, že tento skutkový dôvod nemá žiaden súvis so zákonným dôvodom vydedenia podľa , t.j. s prejavovaním trvalého opravdivého záujmu o poručiteľa. Napriek tomu súd dodáva, že uvedené potvrdenie bolo vydané školou, čo vyplýva z pečiatky a podpisu pracovníčky študijného oddelenia, pričom nesprávnosť v označení sumy výšky vyživovacej povinnosti vo výške 750 Sk, namiesto sumy 650 Sk zo strany žalobkyne v 1. rade nebolo preukázané, že by bolo úmyselne, keď poručiteľovi na základe jedného zo súdnych rozhodnutí a to rozsudkom Okresného súdu Nitra čk. 307/93-23 zo dňa 17.09.1993 bola stanovená výška vyživovacej povinnosti sumou vo výške 750 SK. Vo vzťahu k ďalšiemu skutkovému dôvodu v listine o vydedení vo vzťahu k žalobkyni v 1. rade, že poručiteľa neupovedomila, že prestala študovať na vysokej škole dňa 12.02.1999 a znova začala 07.09.1999 a počas tejto doby, keď neštudovala musel plniť vyživovaciu povinnosť. Ako už bolo vyššie uvedené, v roku 1999 sa poručiteľ so žalobkyňou v 1. rade vôbec nestýkal, neudržiaval žiaden kontakt, v roku 1998 si zmenil adresu bydliska, o čom žalobkyňu v 1. rade neinformoval, neposkytol na seba žiaden telefonický kontakt. V tomto prípade poručiteľ neutrpel žiadnu finančnú ujmu, pričom ako vyplýva z oznámenia - kompenzácia

preplatku z nedoplatku výživného zo dňa 08.02.2002 adresované: U. X. poručiteľ oznamuje že výživné za mesiac október 1999, august - október 2000 v sume 4800 SK, uhradil sumu 500 SK, a dlžná suma tak predstavuje 4300 Sk, pričom z dôvodu, že žalobkyňa v 1. rade od 02.02.1999-07.09.1999 neštudovala z dôvodu vylúčenia školu o čom nebol informovaný, vznikol preplatok vo výške 250 SK ( 7 x 650 Sk = 4550 Sk - 4300 SK + 250 SK), čím podlžnosť na výživnom považuje za vykompenzovanú, pričom dlh na výživnom v roku 1999 v sume 5050 SK, bol uhradený v sume 1000 Sk, a po odpočítaním preplatku vo výške 250 SK, predstavuje 3800 Sk, čo považuje za zostávajúci nedoplatok na výživnom, ktorý vyrovná ako náhle sa zamestná (č.l. 18 spisu). Aj z tohto podania poručiteľa možno posúdiť aký postoj mal k žalobkyni v 1. rade ako svojmu dieťaťu, ktorej ani neadresoval uvedené oznámenie, ale bola to matka žalobkyne v 1. rade, ktorej tieto skutočnosti oznamoval, napriek tomu, že žalobcovia v tom čase už boli plnoletí. V prípade skutkového dôvodu uvedeného vo vzťahu k žalobkyni v 1. rade v listine o vydedení, že počas konania vedeného na Okresnom súde Nitra pod sp. zn.14C 10/01 uvádzala žalobkyňa v 1. rade nepravdivé údaje, nejde o skutkový dôvod ktorý by mal vecný súvis so zákonným dôvodom vydedenia. Napriek tomu súd poukazuje na to, že v konaní táto skutočnosť nebola preukázaná, ako ani nebolo preukázané, že by si v rámci tohto konania žalobkyňa v 1. rade uplatňovala náklady, ktoré nemala, pričom nemožno opomenúť ani na skutočnosť, že poručiteľ ani v rámci tohto konania neuvádzal pravdu o skutočnosti týkajúcej sa spolužitia so žalovanou v spoločnej domácnosti, keď tvrdil, že býva v byte na Zvolenskej ulici, kde sa presťahoval sám. Rovnako tak neuvádzal skutočnosti ohľadne toho, že disponoval veľkým obnosom finančných prostriedkov, ktoré vložil do nebankových subjektov, o ktoré peniaze prišiel, čo potvrdila aj žalovaná vo výpovedi a rovnako tak to vyplýva aj z prihlášok do konkurzu úpadcu AGW, s.r.o. a Horizont Slovakia, a.s. zo strany poručiteľa, ktorými si uplatnil 1 379 558 Sk vrátane príslušenstva, pričom suma vložených prostriedkov predstavovala sumu cca 1 000 000 Sk ( č.l.26-45). Žalobkyňa v 1. rade podaním návrhu v rámci konania vedeného pod sp. zn. sa domáhala zvýšenia výživného, v tomto smere nemôže byť realizácia tohto práva posúdená v neprospech a na ujmu žalobkyne v 1. rade. Vo vzťahu k žalobcovi v 2. rade sa uvádza v listine o vydedení skutkový dôvod, že v roku 1998 pri ceste v autobuse 27 MHD ho vyhnal, keď si sadol vedľa neho, musel odísť, aby neprišlo ku konfliktu, svedkom bola aj N. X. (žalovaná). V tomto smere žalobca v 2. rade poprel, že by vyhnal poručiteľa z autobusu MHD č. 27, na žiadnu situáciu si nepamätá. Žalovaná vo výpovedi potvrdila, že k takému incidentu malo dôjsť, avšak v tomto smere súd nemal za jednoznačne za preukázané, že k takému skutku došlo, výpoveď žalovanej v tomto smere súd považoval za nedostatočnú z hľadiska jednoznačného preukázania, že k tomuto incidentu došlo tak ako sa uvádza v listine o vydedení. Žalobca v 2. rade uviedol, že v roku 1998 mal 15 rokov aj vzhľadom na vek považoval za absurdné, aby ho vyháňal, pričom v roku 1998 sa nepoznal ani so žalovanou, osobne sa nestretli. Pokiaľ išlo o skutkový dôvod vo vzťahu k žalobcovi v 2. rade v listine o vydedení, že v roku 2001 sa dopustil voči poručiteľovi priestupku, o ktorom rozhodol Okresný úrad v Nitre, odbor všeobecnej vnútornej správy, oddelenie správne a priestupkov č. PK dňa 26.07.2011, čo má preukazovať Rozhodnutie o priestupku, predložené bez vyznačenia doložky právoplatnosti. Podľa potvrdenia Okresného úradu Nitra, odbor všeobecnej vnútornej správy zo dňa 08.07.2019 (č.l. 19 spisu) vyplýva, že Okresný úrad Nitra, odbor všeobecnej vnútornej správy - priestupkové oddelenie neeviduje žiadny záznam voči žalobcovi v 2. rade v evidencii priestupkov za obdobie od 01.01.2001 do 31.12.2001. Oboznámením sa s predmetným rozhodnutím Okresného úradu v Nitre č. Pk-2100/2000 zo dňa 26.07.2001, vyplýva, že by malo ísť o skutok zo dňa 18.10.2000 a nie v roku 2001, ako sa uvádza v listine o vydedení. V tomto smere žalobca v 2. rade potvrdil, že v roku 2000 išiel navštíviť otca s dvomi kamarátmi, otec ho ani nepozval k sebe do bytu a vyhnal ho preč. V konaní bol navrhnutý vykonať dôkaz zadovážením predmetného priestupkového spisu, ktorý nebol súdu zaslaný, pretože v tomto prípade uplynula doba archivácie. Za danej skutkovej situácie tak súd nemal za jednoznačne preukázané, že žalobca v 2. rade sa dopustil predmetného priestupku voči poručiteľovi ako sa uvádza v predmetnom rozhodnutí. Svedkom tohto incidentu mala byť žalovaná, ktorá ako sa vypovedala, nebola v tomto smere nikým vypočúvaná, čo vyvoláva pochybnosť o jednoznačnosti existencie spáchania priestupku žalobcom v 2. rade voči poručiteľovi. V konaní nebola preukázaná existencia žiadneho právoplatného rozhodnutia o priestupku, ktorým by bol žalobca v 2. rade uznaný vinný zo spáchania priestupku. Súd si pritom nemôže sám v rámci civilného sporu o tejto otázke urobiť ani predbežný záver, vyžaduje sa existencia právoplatného rozhodnutia o tom, že bol spáchaný priestupok a o tom, kto tento priestupok spáchal. Vo vzťahu k skutkovému dôvodu vo vzťahu k žalobcu v 2. rade v listine o vydedení, že v roku 2001 mu nedal vedieť o stužkovej slávnosti a ani o štúdiu na vysokej škole, je potrebné uviesť, že v tomto období poručiteľ neudržiaval žiadny kontakt so žalobcom v 2. rade. Podľa názoru súdu treba posúdiť všetky skutkové dôvody uvedené v listine o vydedení aj s ohľadom na vyššie uvedený predchádzajúci prístup a vzťah poručiteľa k žalobcom ako svojím deťom. Pokiaľ ide o písomnosť zo dňa

10.01.2013, táto nespĺňa zákonom stanovené formálne náležitosti formy listiny o vydedení, preto na ňu nemožno nahliadať ako na listinu o vydedení. Pokiaľ ide o dôvod vydedenia a to neprejavenie záujmu o poručiteľa, v tomto prípade sa nevyžaduje posudzovať konania z hľadiska dobrých mravov, avšak vždy je potrebné zohľadniť aj záujem poručiteľa na udržaní rodinných vzťahov s potomkom. V prípade tohto dôvodu vydedenia môže ísť o konanie spočívajúce v pasivite nezáujme potomka tak aj v správaní ktoré nezodpovedá riadnemu správaniu sa potomka k rodičovi, spôsobom ktorý trvale prekračuje zásady spoločenskej slušnosti. Musí ísť o trvalý stav. Ak neprejavuje trvalo záujem o poručiteľa preto, že poručiteľ neprejavoval záujem o potomka, nemožno vyvodiť bez ďalšieho, že by neprejavenie tohto záujmu potomkom mohlo byť dôvodom na jeho vydedenie. Je potrebné skúmať, či mal potomok reálnu možnosť o poručiteľa prejaviť opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejaviť, t.j. či poručiteľ mal sám záujem sa s potomkom stýkať a udržiavať s ním bežné príbuzenské vzťahy (viď Rc 23/1998, ). Vydedenie prichádza do úvahy len tam kde poručiteľ o uvedený blízky príbuzenský vzťah stál, kde sa ho nezáujem potomka citovo dotýkal, kde mu stav vadil, nie v prípade, ak ide o situáciu keď mu bol stav ľahostajný, prípad keď k nemu sám aj podstatne prispel. O neprejavenie opravdivého záujmu o poručiteľa v zmysle sa nejedná v prípade, ak nezáujem potomka bol v značnej miere vyvolaný samotným poručiteľom. (rozsudok NS SR sp. zn. zo dňa 27.05.2014).

46. S ohľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že dôvody na vydedenie žalobcov tak ako tieto sú špecifikované v listine o vydedení zo dňa 13.01.2003, spísanej do notárskej zápisnice č. N 17/2003, Nz 1850/2003, NCRza 46546/2003 na Notárskom úrade JUDr. Jany Jánoškovej, notárky so sídlom v Nitre, a to s poukazom na dôvody podľa , , t.j. že v rozpore s dobrými mravmi neposkytujú potrebnú pomoc v chorobe, alebo iných závažných prípadoch a trvalo neprejavujú opravdivý záujem, ktorý by ako potomkovia prejavovať mali, nie sú dané. V tomto prípade bolo preukázané, že rodičia žalobcov boli rozvedení rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. zo dňa 24.10.1986, právoplatný dňa 12.12.1986, keď žalobkyňa v 1. rade mala 7 rokov a žalobca v 2. rade mal 4 roky, dôvodom rozvodu bolo agresívne správanie otca, neplnenie si rodičovských povinností, ktorý od ich útleho veku neprejavoval vážnejší záujem a nepodieľal sa na ich výchove, pričom matka od roku 1986 prakticky sama zabezpečovala ich výchovu. Rovnako tak bolo preukázané, že styk po rozvode nebol pravidelný, otec si pre deti nechodil pravidelne, neprejavoval o nich opravdivý záujem, a pokiaľ aj bol styk realizovaný zobral žalobcov k jeho rodičom. Rovnako tak bolo preukázané, že poručiteľ sa nestaral sa potreby svojich detí, nepestoval si s nimi žiadne záujmy, záľuby, nezobral ich do kina, ani na dovolenku, okrem jedného výletu do Tatier. Svoju vyživovaciu povinnosť voči žalobcom si neplnil riadne, okrem nedoplatkov na výživnom, v rámci konaní o vyživovaciu povinnosť voči svojim deťom, neuvádzal pravdivé a úplné údaje o svojich majetkových pomeroch, kedy v roku 2001 sumu 1 00 0 000 SK vložil do nebankových subjektov a to do spoločnosti AGW s.r.o. sumu 570 000 SK, a do spoločnosti Horizont Slovakia, a.s. 500 000 SK, pričom sa domáhal návrhmi aj zníženia výživného. Skutočnosť že sa poručiteľ a žalobcovia odcudzili a prestali udržiavať osobný kontakt bol v značnej miere zapríčinený práve v dôsledku predchádzajúceho prístupu poručiteľa k žalobcom, s ktorými si nevybudoval riadny vzťah, aký by mal byť medzi otcom a deťmi a na ktorom vzťahu by malo od útleho detstva prioritne záležať práve poručiteľovi ako rodičovi.

47. Z uvedených dôvodov súd žalobe vyhovel a určil, že dôvody vydedenia, uvedené v listine o vydedení napísanej do notárskej zápisnice číslo N 17/2003, Nz 1850/2003, NCRza 46546/2003, v Notárskom úrade JUDr. Jany Jánoškovej, notára so sídlom v Nitre, dňa 13.01.2003, pre ktoré poručiteľ: U. A., rodený A., dátum narodenia XX.XX.XXXXX, dátum úmrtia XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu A.-T., N. X/X, vydedil svoje deti: G.. X. A., a U.. H. A., nie sú dané.

48. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

49. Súd o trovách konania rozhodol podľa tak, že žalobcom, ktorí boli v úspešní, priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd podľa po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Nitra písomne. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.