Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_54Cb-16-2020.pdf
PDF · 86 KB
Case nature
Subarea
54Cb/16/2020
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v právnej veci žalobcu: Zako Slovakia, s.r.o., so sídlom Kollárova 7, 921 01 Piešťany, IČO: 50 261 576, zastúpeným JUDr. Katarína Galová - advokát, so sídlom E. Belluša 6936/10, Piešťany, proti žalovanému: MARSI SC, s. r. o., so sídlom Astrová 763/48, Bratislava, IČO: 46 422 897, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd n a r i a ď u j e toto neodkladné opatrenie:
I. Žalovaný je p o v i n n ý do 7 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia vydať žalobcovi účtovnú dokumentáciu žalobcu za obdobie 1/2017-5/2019, pozostávajúcu z :
- Prijaté faktúry (faktúry od dodávateľov žalobcu) od 1/2017-5/2019,
- Vystavené faktúry pre odberateľov žalobcu od 1/2017-5/2019,
- Príjmové a výdavkové doklady žalobcu za obdobie 1/2017-5/2019,
- Daňové priznanie žalobcu pre DPH a kontrolné výkazy k DPH za 1/2017-5/2019 -Daňové priznanie žalobcu pre daň z príjmu za rok 2017, za rok 2018, vrátane účtovných závierok žalobcu za rok 2017, za rok 2018,
- Listiny o obstaraní vozidla žalobcom Y. E. R., EČV: O.,
- Daňové priznanie žalobcu pre cestnú daň z vozidiel Y. E. R. EČV: O. a Z. O. EČV: O.,
- mzdovú agendu zamestnanca žalobcu - M. C., nar. XX.XX.XXXX,
- účtovné knihy žalobcu za rok 2017, 2018 a za obdobie 1/2019-5/2019.
II. Žalobcovi sa p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 18.06.2020, domáhal voči žalovanému nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť vydať žalobcovi do 7dní od doručenia uznesenia účtovnú dokumentáciu žalobcu za obdobie 1/2017-5/2019, pozostávajúcu z: Prijaté faktúry (faktúry od dodávateľov žalobcu) od 1/2017-5/2019, Vystavené faktúry pre odberateľov žalobcu od 1/2017-5/2019, Príjmové a výdavkové doklady žalobcu za obdobie 1/2017-5/2019, Daňové priznanie žalobcu pre DPH a kontrolné výkazy k DPH za 1/2017-5/2019, Daňové priznanie žalobcu pre daň z príjmu za rok 2017, za rok 2018, vrátane účtovných závierok žalobcu za rok 2017, za rok 2018, Listiny o obstaraní vozidla žalobcom Y. E. R., EČV: O., Daňové priznanie žalobcu pre cestnú daň z vozidiel Y. E. R. EČV: O. a Z. O. EČV: O., mzdovú agendu zamestnanca žalobcu - M. C., G.. XX.XX.XXXX a účtovné knihy žalobcu za rok 2017, 2018 a za obdobie 1/2019-5/2019.
2. Svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil žalobca tým, že pre neho ako obchodnú spoločnosť vykonával žalovaný činnosti spojené s vedením účtovníctva. Nakoľko žalovaný neposkytoval služby spojené s vedením účtovníctva pre žalobcu riadne, žalobca ukončil so žalovaným spoluprácu k 10.07.2019 a požiadal žalovaného o odovzdanie účtovnej dokumentácie patriacej žalobcovi. Žalovaný
pri ukončení spolupráce nereagoval na žiaden z troch žalobcom navrhnutých termínov stretnutia za účelom odovzdania účtovnej dokumentácie. Dňa 29.07.2019 žalovaný zaslal žalobcovi email, v ktorom súhlasil s odovzdaním účtovných dokladov, avšak toto neodovzdal. Žalobca sa viackrát pokúšal žalovaného kontaktovať, ale márne. Dňa 17.04.2020 vyzval žalobca žalovaného na vydanie neoprávneného zadržiavaného účtovníctva a dňa 16.04.2020 zasielal list, ktorý sa vrátil ako neprevzatý v odbernej lehote. Žalovaný bezdôvodne odmieta vydať žalobcovi označenú účtovnú dokumentáciu za obdobie od 1/2017-5/2019, čím bráni žalobcovi v plnení si povinností ako účtovnej jednotky voči finančnej správe, ako aj v plnení si povinnosti ako zamestnávateľa a zodpovednostného subjektu voči iným subjektom a štátnym orgánom a inštitúciám. Ku dňu podania tohto návrhu sa žalobca nachádza v situácii, kedy je povinný podať do 30.06.2020 daňové priznanie pre daň z príjmu za rok 2019, pričom k splneniu tejto povinnosti nevyhnutne potrebuje účtovné doklady, ktoré žalovaný žalobcovi neoprávnene zadržiava. Uvedeným konaním žalovaného je žalobca vystavovaný nebezpečenstvu porušovania svojich povinností voči finančnej správe ako aj iným štátnym orgánom a preto uvedené skutočnosti považuje za skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi žalobcom a žalovaným neodkladným opatrením (na eliminovanie rizika porušovania povinností, resp. zmiernenia následkov za porušenie povinnosti v príčinnej súvislosti s nevydaním žiadaných dokladov).
3. Súd sa oboznámil s návrhom žalobcu a dôkazmi, ktoré k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojil a zistil nasledovný skutkový stav:
Dňa 28.06.2019 vystavil žalovaný ako dodávateľ žalobcovi ako odberateľovi faktúru č. OF20190036, za vedenie podvojného účtovníctva, spracovanie miezd, priznanie DPH a kontrolný výkaz DPH.
Dňa 13.08.2019 bola žalobcovi doručená výzva Všeobecnej zdravotnej poisťovne, na predloženie výkazu preddavkov, nakoľko žalobca nevykázal poistné a preddavky na poistné za obdobie marec 2019.
Daňový úrad Trnava, pobočka Piešťany, vydal dňa 15.08.2019 rozhodnutie voči žalobcovi č. 101953213/2019, ktorým mu vyrubil úrok z omeškania v sume 13,30 € za nezaplatenie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2018 v ustanovenej lehote a výške.
Dňa 19.08.2019 vystavil Slovenská sporiteľňa, a.s., žalobcovi žiadosť o predloženie dokladov a to kópiu daňového priznania so všetkými prílohami, vrátane potvrdenia o ich prevzatí príslušným daňovým úradom.
Daňový úrad Trnava, pobočka Piešťany, vyzval žalobcu dňa 21.10.2019 na zaplatenie daňového nedoplatku vzniknutého na pokute vo výške 30 €, splatnej dńa 07.10.2019, uloženej rozhodnutím Daňového úradu Trnava.
Z emailovej komunikácie medzi žalobcom a žalovaným v období od 02.07.2019 do 28.02.2020 vyplýva, že strany sporu medzi sebou ukončili spoluprácu o vedení účtovníctva, pričom žalobca viackrát žalovaného žiadal o vydanie dokumentácie spojenej s vedením účtovníctva, ktorú podľa emailovej komunikácie žalovaný žalobcovi nevydal.
Dňa 16.04.2020 adresoval žalobca žalovanému výzvu na vydanie účtovných dokladov, t.j. účtovníctvo za rok 2017, 2018 a 2019 (január až máj) s upozornením, že obštrukciami bráni žalobcovi vypracovať daňové priznanie za rok 2019. Uvedená výzva bola žalovanému zaslaná dňa 17.04.2020 emailom ako aj poštou dňa 22.04.2020. Poštová zásielka sa žalobcovi vrátila s označením "zásielka neprevzatá v odbernej lehote."
4. Po právnej stránke súd posúdil vec nasledovne:
Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 324 ods. 3 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 325 ods. 2 písm. d) Civilného sporového poriadku, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
Podľa § 326 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
Podľa § 328 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
Podľa § 328 ods. 2 veta prvá Civilného sporového poriadku, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.
Podľa § 329 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 332 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa § 336 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
5. Vychádzajúc z návrhu žalobcu, ním predložených listinných dôkazov a z nich zisteného skutkového stavu, súd dospel k záveru, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný.
6. Neodkladné opatrenie je inštitút, ktorý je na mieste použiť tam, kde je potrebné neodkladne upraviť pomery alebo je tu obava, že exekúcia bude ohrozená. Ide o taký stav právnych a faktických vzťahov medzi stranami, ktorý bezpodmienečne vyžaduje rýchlu súdnu ochranu. Pri obidvoch uvedených skupinách neodkladných opatrení je potrebné skúmať, či je nárok žalobcu osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné. Existenciu vyššie uvedených skutočností je povinný osvedčiť žalobca. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia právneho vzťahu medzi stranami sporu, existencia nároku, ako aj ich osvedčenie. Neodkladné opatrenie totiž nemožno vydať len na základe podaného návrhu bez toho aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku alebo, že je tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej škody. Nebezpečenstvo hroziacej ujmy musí byť bezprostredné a konkrétne. Okrem toho nariadené neodkladné opatrenie musí byť primerané právu, ktorému sa poskytuje ochrana.
7. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí však byť aspoň osvedčený. Osvedčenie, na rozdiel od dokazovania, znamená, že súd pomocou predložených dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti), pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná.
8. V predmetnom konaní sa žalobca domáhal nariadenia neodkladného opatrenia tým, že súd uloží žalovanému povinnosť vydať žalobcovi účtovníctvo (účtovné doklady), ktoré má žalovaný u seba, pričom tento si neplnil svoje úlohy pri vedení účtovníctva žalobcu riadne a žalobcovi tak hrozí bezprostredne hroziaca ujma spojená s jeho povinnosťami voči štátnym orgánom (finančnej správe). Súd na základe žalobcom predložených dôkazov mal za preukázané, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného
nariadenia je dôvodný. Žalobca svojim návrhom osvedčil, že medzi stranami sporu existoval právny vzťah, na základe ktorého žalovaný viedol pre žalobcu účtovníctvo. Z výziev a rozhodnutí daňového úradu, zdravotnej poisťovne či banky vyplýva, že v priebehu roka 2019 si žalobca nesplnil všetky svoje predkladacie povinnosti súvisiace s účtovnou dokumentáciou, čo malo za následok, že žalobca emailom oznámil žalovanému, že ich účtovnú spoluprácu končí, s čím žalovaný súhlasil a nijakým spôsobom v ich vzájomnej komunikácii túto skutočnosť nerozporoval. Následne žalobca viackrát žiadal žalovaného o vydanie účtovnej dokumentácie, ktorá bola uložená u žalovaného, a ktorú žalovaný napriek viacerým prísľubom žalobcovi nevydal. Z dôkazov, ktoré predložil žalobca súdu sa s ohľadom na všetky okolnosti javí existencia nároku žalobcu voči žalovanému ako dostatočne pravdepodobná a osvedčená.
9. Pokiaľ ide o nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej škody, ktorú možno včas odvrátiť nariadeným neodkladného opatrenia, v tejto súvislosti sa súd v plnej miere stotožnil s tvrdením žalobcu, v zmysle ktorého, nemožnosťou disponovania s účtovnou dokumentáciou žalobcu, sú ohrozené jeho zákonné povinnosti voči orgánom finančnej správy a s tým spojené jeho daňové a odvodové povinnosti. Pokiaľ žalobca nedisponuje potrebnou účtovnou dokumentáciou, pričom z dôkazov, ktoré žalobca súdu predložil možno dôvodne predpokladať, že túto má u seba žalovaný, existuje reálna obava, že príslušné štátne orgány budú mať možnosť sankcionovať žalobcu za nesplnenie si svojich zákonných edičných povinností.
10. Vychádzajúc z uvedeného má súd za to, že žalobca osvedčil základné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia - preukázal existenciu právneho vzťahu medzi ním a žalovaným a tiež potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán tým, že osvedčil existenciu nebezpečenstva bezprostredne mu hroziaceho najmä s ohľadom na jeho povinnosti voči zákonu a orgánom finančnej správy. Keďže návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia možno zároveň považovať za primeraný uplatňovanému nároku, súd neodkladnému opatreniu v plnom rozsahu vyhovel.
11. Súd neuložil žalobcovi povinnosť podať žalobu vo veci samej v zmysle § 336 ods. 1 Civilného sporového poriadku pretože je názoru, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
12. Vzhľadom na skutočnosť, že súd rozhodol o neodkladnom opatrení nezávisle od sporového konania a rozhodnutie súdu možno považovať za rozhodnutie vo veci samej, ktorým sa konanie končí, bolo potrebné rozhodnúť aj o nároku na náhradu trov konania.
13. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
14. Podľa§ 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
15. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie konči, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
16. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku podľa pomeru úspechu vo veci a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu voči neúspešnému žalovanému.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 ods. 2 Exekučného poriadku). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 Exekučného poriadku).