Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3Cb-25-2019.pdf
PDF · 155.86 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cb/25/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Emíliou Mišenkovou, v sporovej veci žalobcu: Z.. L. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX/XX, XXX XX K. pri A., právne zastúpeného: JUDr. Marta Vícenová, advokátka, so sídlom Záhorácka 5478/15B, 901 01 Malacky, IČO: 50059653, proti žalovanému: RG ATELIÉR, s.r.o., so sídlom Námestie sv. Mikuláša 26, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 45 271 011, právne zastúpený: JUDr. Marta Konkoľová, advokátka, so sídlom Jarmočná 79, 064 01 Stará Ľubovňa, o zaplatenie 17.216,60 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca podal dňa 27.8.2018 žalobu na Okresnom súde Prešov, ktorou sa domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 17.216,60 eur s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia.
2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 9.3.2017 zmluvu o predaji, dodaní a montáži bazéna so zastrešením podľa § 269 ods. 2 a nasl. Obchodného zákonníka. Miestom dodania predmetu kúpy je adresa trvalého bydlisku žalobcu a čas bol dohodnutý na deň 20.5.2017. Záloha na kúpnu cenu bola uhradená žalobcom vo výške 12.506,40 eur na účet žalobcu dňa 9.3.2017. Následne dňa 20.4.2017 uzatvorili žalobca a žalovaný zmluvu o dielo - stavebná príprava na uloženie bazéna podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka, predmetom ktorej bolo zrealizovanie stavebných a súvisiacich prác, ktoré sú spojené s predmetom vyššie opísanej zmluvy. Zmluva bola uzatvorená vo K. pri A., teda v mieste, kde sa práce a dodávky mali realizovať a na mieste, o ktorom zhotoviteľ vyhlásil, že ho pozná. V zmluve bol dohodnutý čas plnenia, cena diela a výška zálohy. Záloha vo výške 5.437,- eur bola žalobcom vložená na účet zhotoviteľa dňa 28.4.2017. Žalobca zaplatil žalovanému spolu sumu vo výške 17.943,40 eur. Lehota na plnenie bola stranami dohodnutá na 20.5.2017. Márnym uplynutím lehoty zmluva zanikla, keďže medzi stranami nedošlo k dohode o zmene podstatných náležitostí zmluvy. Napriek tomu, že zmluva zanikla, žalobca z opatrnosti vykonal aj právny úkon odstúpenia od zmluvy, keďže práce neboli vykonané riadne a včas. Dňa 29.6.2017 obdržal žalobca návrh na uzatvorenie zmieru, s ktorým nesúhlasí. Súčinnosť, ktorá bola špecifikovaná v zmluve o dielo, v čl. 6.1. žalobca splnil tak, ako aj splnil povinnosti z kúpnej zmluvy. Žiadne iné, už vôbec nie ústne dohodnuté, povinnosti nemal. Na ťarchu zhotoviteľa je aj skutočnosť, že prijal zákazku v oblasti, ktorú vôbec nepoznal, ako sám priznáva. Dňa 20.7.2017 bol právnym zástupcom žalobcu zaslaný žalovanému list - výzva na vydanie bezdôvodného obohatenia, kde je uvedené, že s návrhom na uzatvorenie zmieru žalobca nesúhlasí. Žalovaný reagoval listom zo dňa 23.8.2017, kde uviedol, že nesúhlasí so stanoviskami uvádzanými v predchádzajúcej korešpondencii, tomu predchádzal email zo dňa 5.7.2017. Žalobca má za to, že sú splnené všetky podmienky pre vydanie platobného rozkazu.
3. Okresný súd Prešov rozhodol vo veci platobným rozkazom dňa 21.1.2019. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, ktorý odôvodnil tým, že platobný rozkaz považuje za neopodstatnený v celom rozsahu.
4. V prvom rade (časť II. odporu) vzniesol námietku miestnej príslušnosti Okresného súdu Prešov a žiadal o zmenu miestnej príslušnosti, keďže mal za to, že miestne príslušným je Okresný súd Stará Ľubovňa.
5. V III. časti dôvodov podaného odporu žalovaný konštatoval, že uzavretím zmluvy o predaji, dodaní a montáži bazéna so zastrešením zo dňa 9.3.2017 bolo nespochybniteľným úmyslom žalobcu kúpiť si od žalovaného bazén so zastrešením, ktorý vyrobí podľa požiadaviek žalobcu firma ALBIXON SR s.r.o. a ktorý následne žalobcovi dodá a namontuje žalovaný v dohodnutom termíne, pričom žalobca sa zaviazal žalovanému poskytnúť potrebnú súčinnosť pri preberaní kúpeného bazénu. O predmetnej zmluve strany rokovali dlhú dobu pred jej uzavretím, najmä ústne a prostredníctvom SMS správ, pričom žalovaného v týchto rokovaniach o uzavretí zmluvy a následne po jej uzavretí v ďalšej komunikácii zastupoval jeho obchodný zástupca p. X..
6. Bezodkladne po uzavretí zmluvy žalovaný objednal (13.3.2017) pre žalobcu výrobu bazéna a zastrešenia a zaplatil výrobcovi zálohu vo výške 7.198,35 eur za bazén + 3.000,02 eur za príslušenstvo t.j. spolu 10.198,37 eur. Žalovaný prostredníctvom konateľa, obchodného zástupcu a jedného zamestnanca vykonali na mieste dodania dňa 28.3.2017 zameranie a označenie miesta výkonu a podali žalobcovi potrebné informácie k vykonaniu stavebnej prípravy. Na tomto mieste bolo zistené, že stavebný materiál nebude môcť byť automobilom dovezený až na stavenisko, na základe uvedenej skutočnosti bol žalobca upozornený, že ak si bude chcieť objednať u žalovaného aj stavebnú prípravu, tak cena sa navýši o práce súvisiace s prevezením stavebného materiálu. Žalobca sa preto na tomto stretnutí rozhodol na seba prebrať záväzok vykonať čiastočnú stavebnú prípravu svojpomocne, ktorou si ušetrí svoje celkové náklady a ktorá bude pozostávať z vykopania jamy a navozenia cementu. Predmetný záväzok žalobcu bol písomne potvrdený emailom zo dňa 3.4.2017 a následne konkludentným aj výslovným prejavom žalobcu t.j. rokovanie uzavretie a účinnosť „Zmluvy o dielo - stavebná príprava na uloženie bazéna“ (20.4.2017), vykopanie jamy (25.4.2017), navozenie cementu (9.5.2017). Odkedy bol žalobcovi dovezený cement (9.5.2017), žalobca prestal so žalovaným komunikovať, neprejavil žiadnu snahu v smere prebrať tovar (bazén) a sprístupniť jeho montáž a uloženia. Až doručením listu zo dňa 31.5.2017 žalobca písomne oznámil žalovanému, že odstupuje od zmluvy, že žaloba bazén už nechce mať.
7. Žalovaný tvrdí, že žalobca nedodržal svoje záväzky v poskytovaní súčinnosti a znemožnil splniť záväzky žalovaného, tým sa dostal do meškania najneskôr dňa 9.5.2017. Na druhej strane poukázal na to, že tovar pre žalobcu bol vyrobený, do dnešného dňa je uložený v sklade u výrobcu a čaká na prevzatie a dodanie žalobcovi. Za každý mesiac úschovy je výrobca oprávnený účtovať si sumu 80,- eur, čo k uvedenému dňu je suma cca 1.680,- eur.
8. V IV. časti odporu, sa žalobca vyjadril k termínu dodania, pričom po citácii ustanovenia § 527 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka a opätovnom popísaní časti skutkových okolností uviedol, že sa domnieva, že za termín dodania nie je možné rigidne považovať dátum 20.5.2017, ktorý uvádza v žalobe žalobca, ale čas primeraný na povahu diela a charakter a stav plnenia ďalších súvisiacich dojednaní strán. Napriek uvedenému konštatuje, že v každom prípade sa do omeškania s prevzatím tovaru dostal žalobca a nie žalovaný, ktorý konal v smere riadnemu splneniu svojich povinností, ale aj k naplneniu svojich práv vyplývajúcich z uzavretých kontraktov.
9. V súvislosti s vrátením cementu (časť V. odporu), ktorý pre žalobcu objednal žalovaný a zaplatil zaň, uviedol, že týmto úkonom žalobca v omeškaní konal bez právneho dôvodu, čím sa bezdôvodne obohatil a navyše spôsobil žalovanému škodu spočívajúcu v povinnosti odviesť DPH vo výške 121,13 eur, pričom ani materiálom ani peniazmi žalobca nedisponuje.
10. V VI. časti odporu, týkajúcej sa zániku zmluvy a odstúpenia od zmluvy (časť VI. odporu) žalovaný najprv citoval ustanovenia § 344, 345 ods. 1, 2, 346 ods. 1 Obchodného zákonníka a následne uviedol, že tvrdenie žalobcu, že márnym uplynutím lehoty na plnenie t.j. 20.5.2017 zmluva zanikla, keďže nedošlo medzi stranami o zmene podstatných náležitostí zmluvy. Uvedené tvrdenie však nemá zákonný podklad, naopak je v priamom rozpore s citovanými ustanoveniami. Zdôraznil, že nemožno stotožňovať dobu trvania zmluvy a vykonania diela. Rovnako nie je zrejmé, ako bolo možné termín dodania diela resp. deň 20.5.2017 a omeškanie s plnením diela čo i len jeden deň považovať za podstatné porušenie zmluvy, keďže podľa ustanovení Obchodného zákonníka je potrebné rozlišovať podstatné a nepodstatné porušenie zmluvy. Taktiež poukázal na to, že aj v prípade nepodstatného porušenia zmluvy by mal podľa zákona žalobca pred odstúpením od zmluvy najprv poskytnúť žalovanému dostatočnú lehotu na splnenie jeho záväzku. Žalovaný tvrdí, že v danom prípade je odstúpenie od zmluvy neplatné aj s poukazom na znemožnenie vykonania diela dohodnutým spôsobom, v dôsledku prekážky v mieste, kde sa má dielo vykonať, pričom zmluvné strany sa na zmene zmluvy v tomto prípade dohodli.
11. Žalovaný v ďalšej časti odporu - VII. návrh na zmier poukázal na to, že žalobca sa v odôvodnení žaloby, kde sa spomína návrh na uzatvorenie zmieru, opätovne sústreďuje iba na jednu skutočnosť, a to bez ohľadu na úmysel strán pri uzatváraní kontraktu a na ďalšie (ne)konanie žalobcu, keď povinnosť poskytnutia súčinnosti žalobcu jednoducho zjednodušil na zmluvu od dielo - stavebná príprava na uloženie bazéna, bod 6.1. tejto zmluvy. Žalovaný však uzavrel aj zmluvu o predaji, dodaní a montáži bazéna, na základe ktorej si objednal výrobu špecifického tovaru, zaplatil zálohu na kúpnu cenu, predávajúci mu osobne na mieste dodania stavbu zameral a upozornil ho na problém s dovezením stavebného materiálu na stavenisko. Žalobca následne znemožnil dodanie tovaru, aby sa následne domáhal vrátenia kúpnej ceny od predávajúceho a aby tvrdil, že na ťarchu žalovaného je to, že nepozná oblasť Vysokej pri A.. Žalovaný ponúkol žalobcovi dovezenie potrebného stavebného materiálu k stavenisku na náklady žalovaného a dodanie a montáž bazéna a zastrešenia v tzv. prioritnom časovom režime, čím by žalobca mal bazén hotový ešte v júli 2017, s týmto návrhom však žalobca nesúhlasil a namiesto toho sa rozhodol ponechať predplatený bazén ďalší rok a pol uskladnený v hale a postupovať v absolútnom rozpore so svojimi úmyslami prezentovanými pri rokovaní o zmluvách a samotnom uzavretí kontraktov.
12. K tvrdeniu žalobcu o bezdôvodnom obohatení (časť VIII. Odporu) žalovaný uviedol, že žalobca v žalobe uvádza, že žalovaný získal majetkový prospech z právneho dôvodu, ktorý odpadol a je preto povinný ho vydať. Akú výšku majetkového prospechu získal žalovaný z právneho dôvodu, ktorý odpadol, sa už v žalobe nepíše, no predpokladá, že ide o celú požadovanú sumu 17.216,60 eur. Ako bolo vyššie uvedené, náklady žalovaného na obstaranie bazéna, ktorý predal žalobcovi, boli vo výške 10.198,37 eur, náklady na skladné predstavujú sumu 1.680,- eur, škoda vzniknutá z odvedenia DPH vo výške 121,13 eur. Spolu tieto náklady predstavujú sumu 11.999,13 eur, ak k tomu pripočíta ušlý zisk, tak suma, ktorú žalobca uhradil žalovanému, samozrejme, nepostačuje. Žalovaný v predmetnej veci utrpel, na rozdiel od žalobcu, tzv nedobrovoľnú stratu, ktorá vznikla len kvôli dobrovoľne zmenenému záujmu žalobcu.
13. Žalovaný navrhol, aby súd zrušil platobný rozkaz, nariadil pojednávanie a po vykonanom dokazovaní žalobu zamietol.
14. Okresný súd Prešov, na základe námietky žalovaného uplatnenej v súlade s § 41 CSP, postúpil spor v zmysle § 43 ods. 1 CSP v spojení s §§ 13, 15 ods. 1 a 36 ods. 1 CSP Okresnému súdu Stará Ľubovňa.
15. Tunajší súd uznesením zo dňa 12.3.2019 č. k. 3Cb/25/2019-62 zrušil platobný rozkaz Okresného súdu Prešov zo dňa 21.1.2019 sp. zn. 22Cb/166/2018-24.
16. Žalobca vo vyjadrení k odporu, v súvislosti s namietaným porušením otázky zrušenia zmluvy a aplikácii ustanovení Občianskeho ustanovenia tvrdí, že podľa jeho názoru je potrebné na prejednávanú vec aplikovať aj ustanovenia zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ.
17. K skutkovým okolnostiam uviedol, že medzi sporovými stranami pred uzatvorením zmlúv prebiehala osobná komunikácia a zodpovednými pracovníkmi boli vykonané obhliadky na mieste samom. Dodanie tovaru bolo viazané na prípravu staveniska pre potreby dodania a montáže a o týchto skutočnostiach informovať predávajúceho. Keďže žalobca nebol spôsobilý vlastnými silami zrealizovať prípravu staveniska, uzavrel so žalovaným aj ďalšiu zmluvu - zmluvu o dielo, predmetom ktorej bolo podľa čl. 4 realizácia stavebných a súvisiacich prác nevyhnutných na splnenie povinností objednávateľa vyplývajúcej mu zo zmluvy 1/. Súčinnosť objednávateľa bola poskytnutá v súlade s čl. 6 zmluvy Stavenisko bolo prístupné, napriek tomu zhotoviteľ dielo riadne a včas nezhotovil. Žalobcu nevyzval žiadnym spôsobom k súčinnosti, ku ktorej by bol zmluvne zaviazaný alebo neoznámil nemožnosť plnenia. Z SMS správy zo dňa 25.4.2017 je zrejmé, že žalobca splnil svoju povinnosť, oznámil „jama vykopaná“. Z ďalšej správy zo dňa 4.5.2017 žalobca oznamuje: „som doma“, teda žalovaný mohol potrebné práce vykonávať. Z ďalšej komunikácie je zrejmé, že žalovaný tak neurobil. V liste zo dňa 26.6.2017 žalovaný uznáva čiastočne svoju zodpovednosť. K súčinnosti žalobcu poukázal na čl. 2, posledná veta zmluvy 2/ „kupujúci sa rozhodol nevykonať prípravné práce samostatne pristúpili zmluvné strany k uzatvoreniu tejto zmluvy“. Následne žalovaný citoval ustanovenia § 642 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z., § 48, § 451, § 457 Občianskeho zákonníka.
18. Žalovaný v duplike na vyjadrenie žalobcu poukázal na dôvody uvedené v odpore, pričom zdôraznil, že žalobca pri odstúpení od zmluvy nenaplnil zákonom požadované podmienky na vykonanie takéhoto úkonu, a to konkrétne tým, že neposkytol žalovanému dodatočnú primeranú lehotu na splnenie záväzku. Táto podmienka je požadovaná aj Občianskym zákonníkom v ustanovení § 642 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré cituje žalobca vo svojom vyjadrení. Zároveň poukázal na skutočnosť, že v zmluve sa zmluvné strany dohodli na právnom režime podľa Obchodného zákonníka. Domnieva sa, že snahou žalobcu je dostať predmetný spor pod režim spotrebiteľského práva a tým ponechať procesnú obranu žalobcu v spore na aktivitu súdu hľadať v predmetnom vzťahu skutočnosti, ktorými by žalovaný nejak poškodil práva žalobcu ako spotrebiteľa a z toho dôvodu by mu malo byť vrátené finančné plnenie. Žalobca síce poukazuje na zákonné ustanovenia na ochranu spotrebiteľa, no na druhej strane už ale neuvádza žiadne konkrétne skutočnosti, v ktorých vidí porušenie práv žalobcu ako spotrebiteľa zo strany žalovaného.
19. Na pojednávanie nariadené na deň 9.1.2020 sa dostavili obaja právni zástupcovia a žalovaný. Pred otvorením pojednávania obidve sporové strany zhodne prehlásili, že sú naklonené zmierlivému vyriešeniu tohto sporu a vzhľadom na to, že sa javí možnosť dohody, požiadali súd, aby odročil pojednávanie na určitú dobu, zhruba 2 mesiacov. Za účelom realizácie mimosúdnych rokovaní bolo pojednávanie odročené na deň 19.3.2020. Z dôvodu preventívno-hygienických opatrení na zabránenie šírenia sa vírusovej infekcie COVID19 (koronavírus) bol termín pojednávania nariadený na deň 19.3.2020 zrušený a bol vytýčený nový termín pojednávania na deň 4.5.2020. Na žiadosť právnej zástupkyne, z dôvodu kolízie s pojednávaním na inom súde, bolo pojednávanie odročené na deň 4.6.2020 o 13.00 hod. Dňa 28.5.2020 požiadala právna zástupkyňa žalobcu opätovne o odročenie pojednávania pričom dôvodila tým, že obavy jej klienta zo šírenia vírusového ochorenia COVID-19 pretrvávajú. Zároveň z dôvodu hospodárnosti vopred oznámila súdu, kedy má už určené termíny pojednávaní a uviedla 13 konkrétnych dátumov v období od 4.6.2020 do 31.8.2020. Dňa 1.6.2020 súd uznesením odročil pojednávanie nariadené na deň 4.6.2020, určil nový termín pojednávania na deň 29.6.2019 o 13.00 hod. V uznesení súd poučil právnu zástupkyňu žalobcu, že na jej ďalšie návrhy o odročenie pojednávania nebude prihliadať a uložil jej, aby sa na ďalšie pojednávanie dostavila alebo si zabezpečila zastupovanie iným advokátom alebo advokátskym koncipientom. Uznesenie bolo doručené právnej zástupkyni žalobcu dňa 3.6.2020.
20. Dňa 26.6.2020 právna zástupkyňa žalobcu opätovne zaslala súdu žiadosť o odročenie pojednávania vytýčeného na deň 29.6.2020, k tomuto pripojila potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti žalobcu vystavené ošetrujúcim lekárom žalovaného dňa 22.6.2020. Ako dôvod uviedla, že medzi stranami neprišlo k mimosúdnej dohode a považuje za nevyhnutné vykonať výsluch žalobcu.
21. Podľa § 183 ods. 1 CSP je možné odročiť pojednávanie len dôležitých dôvodov.
22. V zmysle § 183 ods. 3 CSP strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať.
23. V prejednávanej veci mal súd za to, že nebol dôvod na odročenie pojednávania nariadeného na deň 29.6.2020, keďže žalujúcou stranou nebola žiadosť o odročenie pojednávania predložená bezodkladne po tom, čo sa strana dozvedela o dôvode, pre ktorý by bolo možné pojednávanie odročiť, keďže z potvrdenia o PN plynie, že toto bolo vystavené žalobcovi dňa 22.6.2020 (pondelok) a žiadosť o odročenie pojednávania bola súdu doručená právnou zástupkyňou žalobcu dňa až 26.6.2020 (piatok) v poobedňajších hodinách (12.46 hod.). Súd mal za to, že pokiaľ právna zástupkyňa žalobcu doručila ospravedlnenie a žiadosť o odročenie pojednávania v posledný (pracovný) deň pred nariadeným pojednávaním na deň 29.6.2020 (pondelok), takéto ospravedlnenie a žiadosť o odročenie nemožno považovať za bezodkladné oznámenie dôvodu na odročenie pojednávania. Navyše je potrebné uviesť že právnej zástupkyni žalobcu bol zaslaný návrh na vykonanie dokazovania zo dňa 27.12.2019, ktorým žalovaný oznámil súdu a aj právnej zástupkyni žalobcu, že navrhuje na pojednávaní vypočuť - za žalovaného konateľa U.. O. M. a svedkov A. X. a A.. X. A., ktorých účasť na pojednávaní zabezpečí, teda mala vedomosť o tom, v akom rozsahu sa má vykonať dokazovanie na nariadenom pojednávaní a že žalovaný zabezpečí účasť na pojednávaní žalobcu a dvoch svedkov. V neposlednom rade je potrebné opätovne poukázať na už vyššie uvedenú skutočnosť, že právna zástupkyňa žalobcu bola unesením zo dňa 1.6.2020 poučená o tom, že na jej ďalšie žiadosti o odročenie pojednávania nebude súd prihliadať a bolo jej uložené, aby sa na ďalšie pojednávanie dostavila alebo si zabezpečila zastúpenie iným advokátom.
24. Vychádzajúc z uvedeného mal súd za to, že nie je dôvod na odročenie pojednávania nariadeného na deň 29.6.2020 a preto v zmysle § 183 ods. 4 CSP upovedomil právnu zástupkyňu žalobcu o tom, že jej žiadosti o odročenie pojednávania súd nevyhovuje. Zákonná sudkyňa tak urobila bezprostredne po tom, čo jej bola žiadosť o odročenie pojednávania predložená t.j. na začiatku pracovnej doby dňa 29.6.2020, keďže v deň, kedy bolo podanie právnej zástupkyne žalobcu doručené súdu, t.j. dňa 26.6.2020, čerpala riadnu dovolenku. Po odoslaní upovedomenia právnej zástupkyni žalobcu, že súd jej žiadosti o odročenie pojednávania nevyhovuje, právna zástupkyňa žalobcu e-mailovým podaním oznámila, že súhlasí s prejednaním veci bez osobnej prítomnosti, trvá na dôvodoch uvedených v žalobe, navrhuje, aby bol v konaní vypočutý žalobca, ktorého účasť zabezpečí.
25. Práve pre prípady, kedy by v dôsledku postupu sporovej strany dochádzalo k nehospodárnemu predlžovaniu konania, sprísnil Civilný procesný poriadok podmienky, za ktorých je možné odročiť pojednávanie. Právny zástupca, ak mu kolidujú úkony, je primárne povinný zabezpečiť za seba adekvátne zastúpenie. Navyše je povinný prípadné žiadosti o odročenie pojednávania doručiť súdu bezodkladne po tom, ako sa dozvie, že nastala prekážka účasti na pojednávaní tak, aby mu okresný súd stihol oznámiť svoje rozhodnutie o tom, či pojednávanie bude alebo nebude odročené. Kým oznámenie o odročení pojednávania nie je sporovej strane doručené, musí predpokladať, že k odročeniu pojednávania nedôjde a podľa toho musí zabezpečiť svoju účasť na pojednávaní. V danom prípade sa právna zástupkyňa žalobcu, napriek poučeniu súdu v uznesení zo dňa 1.6.2020, na pojednávanie nedostavila a nezabezpečila zastúpenie iným advokátom, avšak po oznámení, že súd neakceptuje jej žiadosť o odročenie pojednávania, zaslala súdu súhlas s prejednaním veci bez jej prítomnosti, pojednávanie už nežiadala odročiť. S poukazom na uvedenú skutočnosť t.j. že právna zástupkyňa žalobcu súhlasila s prejednaním veci a nežiadala pojednávanie odročiť, ako aj na ďalšie (v predchádzajúcich odsekoch) rozpísané dôvody, súd mal za to, že neúčasť žalobcu a jeho právnej zástupkyne nepredstavujú prekážku, pre ktorú by nemohol vec prejednať a preto v zmysle § 180 CSP rozhodol, že pojednávanie vykoná v ich neprítomnosti.
26. V súvislosti s návrhom právnej zástupkyne žalobcu na výsluch žalobcu je potrebné uviesť, že právna zástupkyňa ani v žalobe, ani vo vyjadrení zo dňa 25.3.2019 k odporu žalovaného, nenavrhovala vykonať dôkaz výsluchom žalobcu. Na pojednávaní dňa 9.1.2020, na ktoré sa žalobca nedostavil, žiadala ospravedlniť jeho neúčasť s tým, že žalobca súhlasí, aby sa pojednávanie vykonalo v jeho neprítomnosti. Výsluch žalobcu nenavrhovala ani v nasledovných podaniach - v žiadosti o odročenie pojednávania nariadeného na deň 4.5.2020 a ani v žiadosti o odročenie pojednávania určeného na deň 4.6.2020. Až po tom, čo súd na jej žiadosť o odročenie pojednávania, z dôvodu kolízie s iným pojednávaním, preročil pojednávanie zo dňa 4. 6.2020 na deň 29.6.2020 a súčasne ju uznesením poučil, že na jej ďalšie návrhy o odročenie pojednávania prihliadať nebude a uložil jej povinnosť, aby sa na ďalšie pojednávanie dostavila alebo si zabezpečila zástupcu, právna zástupkyňa žalobcu opätovne požiadala o odročenie pojednávania dňa 29.6.2020, avšak ako dôvod žiadosti o odročenie už uviedla, že medzi stranami neprišlo k mimosúdnej dohode a považuje za nevyhnutné vykonať výsluch žalobcu. Tento návrh však právna zástupkyňa žalobcu bližšie neodôvodnila, nekonkretizovala, teda neuviedla k akým skutočnostiam sa má žalobca vyjadriť, resp. má byť vypočutý. S poukazom na vyššie popísané skutočnosti, ako aj z dôvodu, že právna zástupkyňa predložila žiadosť o odročenie posledný (pracovný) deň pred pojednávaním, mal súd za to, že nie je dôvod na ďalšie odročenie pojednávania a preto predmetnú právnu vec na nariadenom pojednávaní prejednal a rozhodol o nej bez toho, aby pojednávanie odročil za účelom doplnenia dokazovania výsluchom žalobcu.
27. Súd na pojednávaní dňa 29.6.2020 vykonal dokazovanie výsluchom konateľa žalovaného U.. O. M., svedkov A. X., A.. X. A. a oboznámením podstatného obsahu listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise.
28. Konateľ žalovaného U.. O. M. na pojednávaní dňa 29.6.2020 uviedol, že so žalobcom sa stretol dňa 28.3.2017, keď bol s jeho majstrom, aj s p. X. obhliadnuť tvár miesta. Na tomto stretnutí si povedali, kto čo bude robiť, dohodli sa, že pán K. vykoná výkopové práce a navezie makadam, ďalej absolvovali zameranie stavby bazéna, kde mu digitálnym zameraním určili, kde bude bazén, kde sa má kopať jama, bolo to také spoločné rozhodnutie, kde bude bazén. Celé stretnutie trvalo asi hodinku a pol. Následne všetky veci komunikoval žalobca už s obchodným zástupcom p. X.. Po tom, čo sa so žalobcom dohodli, že on uskutoční zemné práce, čakali, kedy sa im ozve, že tieto práce sú hotové, aby mohli vykonať práce, ku ktorým sa zaviazali. Žalobca im však neoznámil, že môžu práce realizovať a ani žiadnym spôsobom ich na to nevyzýval. Nevedel uviesť dôvod ani príčinu, prečo sa žalobca rozhodol odstúpiť od zmluvy, toto mu dodnes nie je jasné, ani známe. Práve preto by sa chcel s ním stretnúť, a preto bol ochotný aj pristúpiť k mimosúdnym rokovaniam, aby vlastne zistil príčinu, prečo žalobca pristúpil k tomuto odstúpeniu od oboch zmlúv. Ďalej uviedol, že pokiaľ ide o bazén, ktorý si žalobca objednal, tento dali vyhotoviť na mieru a teraz majú s týmto bazénom iba problémy. Bazén je vyrobený a uskladnený v spoločnosti, ktorá sa pôvodne volala Aldixon, ale momentálne už je jej právnym nástupcom spoločnosť Bazény SK. Ten bazén je stále tam uskladnený. Žalovaný je pripravený a ochotný túto zákazku realizovať, v podstate dokončiť túto zákazku, na ktorú sa zaviazali.
29. Svedok A. X. na pojednávaní uviedol, že so žalobcom komunikoval asi dva roky predtým, než bola podpísaná zmluva, bola mu zaslaná cenová kalkulácia v ktorej bola cena bazéna + stavebné príprava. Dňa 8.3.2017 zaslal žalobcovi návrh zmluvy na bazén a 9.3.2017 bola zmluva podpísaná. Následne si dohodli stretnutie na 28.3.2017, ktorého sa zúčastnil on, M. a majster S.. Stretli sa priamo u klienta, vykolikovali bazén priamo na mieste a dohodli sa na ďalšom postupe, kto bude čo robiť. Pánovi K.ovi bola najprv dodaná cenová ponuka na celú stavbu, ale p. K. uviedol, že on si tie prípravné práce urobí sám. Malo ísť o prípravné práce, ktoré spočívali vo vykopaní jamy, navození makadamu a prípravy ku bazénu resp. čím bližšie ku bazénu. Potom čakali, ako to bude prebiehať. Následne dňa 31.3.2017 komunikoval so žalobcom, aký štrk má pripraviť. Dňa 2.4.2017 bola pripravená zmluva o stavebnej príprave a 20.4.2017 bola táto zmluva podpísaná. Dňa 25.4.2017 žalobca zaslal peniaze a oznámil, že jama je vykopaná. Peniaze boli totižto zasielané v dvoch etapách - za bazén a za stavebnú prípravu. Dňa 6.5.2017 bol dovezený makadam, ktorý žalobca sám vysypal do diery resp. zabezpečil jeho vysypanie do diery. Následne vyzýval žalobcu, aj SMS, aj telefonicky, kedy to bude všetko hotové a kedy to urobí, avšak jeho odpovede v podstate spočívali v tom, že stále naťahoval čas, vravel, že ešte potrebuje pár dní o týždeň a podobne. Na SMS, ktoré zaslal žalobcovi v dňoch 1.6.2017 a 16.6.2017, už tento nereagoval. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, či žalobca, teda p. K. vyzýval žalovaného, aby dokončil dielo v nejakej lehote, svedok uviedol, že nie, 1.6.2017 prestala komunikácia a následne žalobca už s nimi žiadnym spôsobom nekomunikoval. Príčina, prečo žalobca odstúpil od zmlúv, mu nie je známa.
30. Svedok A.. X. A. uviedol, že v čase, keď vznikol tento spor pracoval ako advokátsky koncipient u JUDr. Konkoľovej. V istom čase žalobca prestal komunikovať so žalovaným a z toho titulu, keďže pripravoval nejaké zmluvy, snažil sa komunikovať so žalobcom a riešiť situáciu on, preto sa snažil telefonicky spojiť so žalobcom. Asi po štvrtom pokuse mu zdvihol, komunikovali spolu, avšak ďalšie telefonáty už mu nedvíhal ani jemu. Keď komunikoval so žalobcom, tento namietal, že žalovaný mu nedoviezol nejaký materiál, pričom on ho informoval, že žalovaný chce tento materiál doviesť, že žalovaný uzatvoril s ním dohodu a túto dohodu chce splniť. Chvíľu so žalobcom komunikoval, avšak tento prestal komunikovať aj s ním, preto sa snažil spojiť sa s ním aspoň emailovou formou. Následne s ním komunikoval už len písomne, čiže formou listov. Svedok ďalej uviedol, že pred uzatvorením zmluvy so žalobcom komunikoval p. X., a to viac krát, následne on pripravil návrh zmluvy s tým, že povedal žalovanému, že je potrebné túto zmluvu predložiť žalobcovi p. K.ovi, aby sa s ňou najprv oboznámil a až potom je možné pristúpiť k podpisu tejto zmluvy. Má vedomosť o tom, že táto zmluva išla najprv emailom, žalobca mal možnosť sa s ňou oboznámiť a až následne došlo k jej podpisu. Vie o tom, že žalobca aj emailom žalovanému oznámil, že túto zmluvu podpísal. Nevie pravú príčinu toho, prečo žalobca odstúpil od zmluvy. Avšak má takú skúsenosť, že žalobca sa s nimi najprv bavil, komunikoval, avšak potom prestal komunikovať a v podstate príčina je tá, že prestala komunikácia.
31. Právny zástupca žalovaného v záverečnej reči zotrval na svojich písomných a ústnych vyjadreniach, navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Uviedol, že zastáva názor, že v danom prípade je aplikovateľný Obchodný zákonník, avšak ak by sa súd nestotožnil s jeho názorom, aj za aplikácie Občianskeho zákonníka, má za to, že predmetná žaloba je nedôvodná. Poukázal na to, že žalobca neposkytol súčinnosť, a to tak, ako mu vyplývala zo zmlúv, neoznámil stavebnú pripravenosť, len samotné konštatovanie, že jama je pripravená, nepostačuje. Vzhľadom na to, že žalobca neposkytol potrebnú súčinnosť, žalovaný sa nedostal do omeškania, a preto nie je možné konštatovať, že odstúpenie od zmluvy je platné. Ako ďalší dôvod nedôvodnosti žaloby poukázal to, že v danom prípade nedošlo k poskytnutie dodatočnej lehoty zo strany žalobcu, pričom poukázal na § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, konkrétne druhej vety. Z dikcie uvedeného ustanovenia vyplýva, že pre platné odstúpenie od zmluvy sa vyžaduje poskytnutie dodatočnej lehoty od veriteľa. Zo strany žalobcu nebol produkovaný jediný dôkaz o tom, že by poskytol primeranú lehotu žalovanému. Žalobca nie že danú skutočnosť nepreukázal, ale ani ju netvrdil. Práve naopak bol to žalovaný, teda p. X., ktorý sa neustále dopytoval, či už je ukončená tá stavebná pripravenosť, a teda, či môžu dokončiť práce. Dokonca zo strany žalovaného bol podávaný návrh na uzavretie zmieru, kde mu ponúkal dokončenie diela v nejakej krátkej lehote, resp. žiadal žalobcu, aby sa vyjadril k nejakému alternatívnemu riešeniu, avšak bez reakcie. Žalobca zostal absolútne pasívnym a žiadnym spôsobom nereagoval na uvedené skutočnosti. Navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Súd zistil tento skutkový stav:
32. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že strany sporu dňa 9.3.2017 uzatvorili Zmluvu o predaji, dodaní a montáži bazéna so zastrešením, v zmysle ktorej sa žalovaný ako predávajúci zaviazal previesť vlastnícke právo k predmetu kúpy - bazénu so zastrešením - špecifikovanému v čl. III. zmluvy na predávajúceho a zabezpečiť dodanie a montáž predmetu kúpy v lehote a mieste dohodnutom v zmluve. Žalobca ako kupujúci sa zaviazal uhradiť riadne a včas kúpnu cenu a uhradiť predávajúcemu náklady spojené s dodaním a montážou predmetu kúpy ako aj poskytnúť potrebnú a nevyhnutnú súčinnosť pri preberaní predmetu kúpy. Miestom dodania kúpy bola adresa: K. pri A., G. č. XX/XX. Čas dodania bazéna si zmluvné strany dohodli na 1.5.2017 (bod 4.2.) a čas dodania zastrešenia si dohodli na deň 20.5.2017 (bod 4.4.). Podľa článku IV. Miesto a čas dodania predmetu kúpy, bodu 4.2. v čase dodania a montáže predmetu kúpy zodpovedá kupujúci za vyloženie predmetu kúpy, pričom si je vedomý odporúčania predávajúceho, podľa ktorého je na vykládku potrebné zabezpečiť na tento účel dostatočný počet spôsobilých, poučených, dospelých osôb určených k preneseniu a zloženiu skeletu bazéna. V dobe montáže sa objednávateľ zaväzuje pre tieto účely zaistiť celkom 15 osôb a úplne voľný, bezbariérový prístup k miestu montáže. Podľa bodu 4.3. a 4.5 sa kupujúci zaviazal zabezpečiť, aby v čase dodania bazéna a zastrešenia bolo samotné dodanie a vyloženie predmetu kúpy možné uskutočniť plynulo a bez prekážok. Kupujúci sa zaviazal pripraviť a predať miesto plnenia (stanovisko) pre potreby dodania a montáže predmetu diela do doby uvedenej v bode 4.2 a 4.4. a písomne informovať dodávateľa o svojej pripravenosti k odovzdaniu staveniska. V opačnom prípade znáša kupujúci v plnom rozsahu náklady spojené s nemožnosťou dodať predmet kúpy.
33. Dňa 20.4.2017 sporové strany uzatvorili Zmluvu o dielo - stavebná príprava na uloženie bazéna. Podľa čl. 3 sa žalovaný ako zhotoviteľ zaviazal riadne a včas vykonať pre žalobcu ako objednávateľa dielo stavbu špecifikovanú v čl. 4 zmluvy a žalobca (objednávateľ) sa za jeho vykonanie zaviazal riadne a včas zaplatiť žalovanému (zhotoviteľovi) odmenu a poskytnúť mu dohodnutú súčinnosť. Podľa čl. 4 sa pod dielom, ktoré je predmetom zmluvy, rozumie realizácia stavebných a súvisiacich prác nevyhnutných na splnenie povinností objednávateľa vyplývajúcej z ustanovenia bodu 4.2. a 4.3 v Zmluve o predaji, dodaní a montáži bazéna so zastrešením zo dňa 9.3.2017. Podľa bodu 5.3. je zhotoviteľ povinný dielo vykonať a odovzdať objednávateľovi v termíne podľa súvisiacej zmluvy uvedenej v bode 4.1. Podľa bodu 5.4. termín dohodnutý v bode 5.3. zmluvy sa predlžuje o čas, počas ktorého zhotoviteľ nemohol riadne vykonávať dielo z dôvodu neposkytnutia potrebnej súčinnosti zo strany objednávateľa alebo z dôvodu iných skutočností nezávislých od konania zhotoviteľa. Podľa bodu 6.1. objednávateľ je povinný poskytnúť zhotoviteľovi podklady, ktoré sú potrebné na riadne vykonanie diela a poskytnúť zhotoviteľovi potrebnú súčinnosť, a to najmä: - objednávateľ umožní obhliadku, zameranie a fotodokumentovanie miesta stavby podľa potreby zhotoviteľa, - objednávateľ sa zaväzuje realizovať sondy na vlastné náklady v rozsahu množstve podľa požiadaviek zhotoviteľa, - zabezpečiť inú súčinnosť a podklady nevyhnutné na potrebné vyjadrenia dotknutých orgánov. V bode 7.2. sa zmluvné strany dohodli, že zhotoviteľ vystaví tzv. predfaktúru podľa tejto zmluvy o dielo ku dňu podpísania tejto zmluvy a zabezpečí jej bezodkladné doručenie objednávateľovi. Po úhrade 5.437,- eur (80 %) z dohodnutej odmeny uvedenej v predfaktúre na účet zhotoviteľa uvedený v záhlaví zmluvy sa stane zmluva účinná a zhotoviteľ je na základe tejto skutočnosti povinný začať plniť svoje povinnosti podľa ustanovení tejto zmluvy smerom k riadnemu a včasnému vykonaniu diela.
34. Z výpisu z účtu žalobcu je zrejmé, že dňa 9.3.2017 zaslal žalobca na účet žalovaného sumu 12.506,40 eur a dňa 28.4.2017 sumu 5.437,- eur. Z pokladničného dokladu spoločnosti Stavebniny DEK s.r.o. plynie, že dňa 18.7.2017 bolo vykonané storno úhrady faktúry v sume 726,80 eur.
35. Z výpovede konateľa žalovaného vyplynulo, že na základe uvedených zmlúv žalovaný, za účelom výroby bazéna so zastrešením podľa požiadaviek žalobcu, uzavrel dňa 13.3.2017 zmluvu s obchodnou spoločnosťou ALBIXON SK, s.r.o., ktorá požadovaný bazén spolu so zastrešením aj vyrobila, bazén je vyrobený a uskladnený v spoločnosti Bazény SK, ktorá je právnym nástupcom obchodnej spoločnosti ALBIXON SK. Uvedené tvrdenie žalovaného potvrdzuje aj zmluva o dielo uzavretá dňa 13.9.2017 medzi spoločnosťou ALBIXON SK, s.r.o. a žalovaným, predmetom ktorej je zhotovenie bazéna s príslušenstvom, pričom podľa bodu 2.1. je miestom dodania bydlisko žalobcu (K. pri A., G. XX/XX.
36. Z e-mailovej komunikácie predloženej žalovaným (č.l. 84 -86) mal súd preukázané, že medzi žalobcom a jeho pracovníkmi prebiehala do 25.5.2017 intenzívna komunikácia ohľadom prípravných prác pre osadenie bazénu, pričom z tejto plynie aj to, že časť týchto prípravných prác zabezpečoval žalobca. Následne už je zrejmá aktivita len zo strany pracovníka žalovaného p. X., ktorý sa viackrát dožadoval kontaktovať žalobcu, avšak bezúspešne.
37. Následne žalobca listom zo dňa 31.5.2017 oznámil žalobcovi, že odstupuje od Zmluvy o predaji, dodaní a montáži bazéna so zastrešením, ktorá bola uzavretá dňa 9.3.2017 s tým, že dôvodom odstúpenia je nedodržanie termínov tak, ako je uvedené v bode IV. Miesto a čas dodania predmetu kúpy. Druhým listom z toho istého dňa oznámil žalobcovi, že odstupuje aj od Zmluvy o dielo - stavebná príprava na uloženie bazéna, ktorá bola uzavretá dňa 20.4.2017 a nadväzuje na Zmluvu o predaji, dodaní a montáži bazéna so zastrešením, ktorá bola uzavretá dňa 9.3.2017. Ako dôvod odstúpenia uviedol nedodržanie svojich povinností tak, ako je uvedené v článku 7. - Odmena a spôsob úhrady.
38. Z výpovedí konateľa žalovaného a svedkov X. a A.. A. vyplynulo, že z ich strany bola a je snaha splniť svoje záväzky, vyplývajúce zo zmlúv uzavretých so žalobcom, avšak žalobca po oznámení, že odstupuje od uvedených zmlúv, prestal so žalovaným a jeho pracovníkmi komunikovať, nezdvíhal im telefón, k realizácii zákazky - teda k osadeniu a montáži bazéna so zastrešením na dohodnutom mieste napokon nedošlo.
Zákonné ustanovenia aplikované vo veci:
39. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
40. Podľa § 52 ods. 2 OZ Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
41. Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
42. Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
43. Podľa § 2 ods. 2 písm. a) zák. č. 102/2014 o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zák. č. 102/2014 Z.z.“) zmluvou uzavretou mimo prevádzkových priestorov predávajúceho sa na účely tohto zákona rozumie zmluva medzi predávajúcim a spotrebiteľom uzavretá za súčasnej fyzickej prítomnosti predávajúceho a spotrebiteľa na mieste, ktoré nie je prevádzkovým priestorom predávajúceho.
44. Podľa § 2 ods. 3 zák. č. 102/2014 Z.z. zmluvou, predmetom ktorej je predaj tovaru, sa na účely tohto zákona rozumie akákoľvek zmluva, a) na základe ktorej spotrebiteľ nadobúda vec za odplatu, najmä kúpna zmluva a zmluva o dielo, alebo b) ktorej predmetom je predaj tovaru aj poskytnutie služby.
45. Podľa § 7 ods. 6 písm. c) zák. č. 102/2014 Z.z. spotrebiteľ nemôže odstúpiť od zmluvy, predmetom ktorej je predaj tovaru zhotoveného podľa osobitných požiadaviek spotrebiteľa, tovaru vyrobeného na mieru alebo tovaru určeného osobitne pre jedného spotrebiteľa.
46. Podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.
47. Podľa § 517 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
48. Podľa § 520 OZ k omeškaniu dlžníka nedôjde, ak veriteľ včas a riadne ponúknuté plnenie od neho neprijme alebo mu neposkytne súčinnosť potrebnú na splnenie dlhu. Ak ide o plnenie veci, znáša veriteľ nebezpečenstvo jej straty, zničenia alebo poškodenia.
49. Podľa § 631 OZ zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.
50. Podľa § 642 ods. 1 OZ až do zhotovenia diela môže objednávateľ od zmluvy odstúpiť; je však povinný zaplatiť zhotoviteľovi sumu, ktorá pripadá na práce už vykonané, pokiaľ zhotoviteľ nemôže ich výsledok použiť inak, a nahradiť mu účelne vynaložené náklady.
51. Podľa § 642 ods. 2 OZ objednávateľ je oprávnený odstúpiť od zmluvy aj vtedy, ak je zrejmé, že dielo nebude včas hotové alebo nebude vykonané riadne, a ak zhotoviteľ neurobí nápravu ani v poskytnutej primeranej lehote.
52. Podľa § 451 ods. 1, 2 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
53. Podľa § 457 OZ ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Súd dospel k nasledovným právnym záverom
54. V prvom rade je potrebné uviesť, že napriek tomu, že sporové strany v Zmluve o predaji, dodaní a montáži bazéna so zastrešením zo dňa 9.3.2017 a taktiež v Zmluve o dielo - stavebná príprava na uloženie bazéna zo dňa 20.4.2017 uviedli, že medzi nimi ide o obchodnoprávny záväzkový vzťah, ktorý sa bude riadiť ustanoveniami Obchodného zákonníka, vzhľadom na charakter účastníkov zmluvy v postavení dodávateľa a spotrebiteľa, je potrebné, na tento právny vzťah aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. OZ). Je totiž nepochybné, že zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným je podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka zmluvou spotrebiteľskou, keď na jednej strane vystupoval žalovaný (dodávateľ) - osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a na strane druhej žalobca (spotrebiteľ) - fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
55. V tejto súvislosti súd uvádza, že novela Občianskeho zákonníka č. 102/2014 Z.z. s účinnosťou od 1.5.2014 definitívne normatívne vyriešila dovtedajší problém dualistickej právnej úpravy inštitútov súkromného práva v spotrebiteľských právnych vzťahoch a to doplnením ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka o poslednú vetu, v zmysle ktorej: „Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.“ Vychádzajúc z uvedeného má súd za to, že na daný právny vzťah je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka a iné, upravujúce spotrebiteľské vzťahy.
56. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi stranami sporu došlo k uzatvoreniu dvoch zmlúv, a to dňa 9.3.2017 zmluvy o predaji, dodaní a montáži bazéna so zastrešením a dňa 20.4.2017 zmluvy o dielo, pričom v konaní nebola spornou skutočnosť, že obidve zmluvy boli uzatvorené platne so všetkými podstatnými náležitosťami. Žalovaný dvomi samostatnými listami, s uvedením dátumu 31.5.2017, oznámil žalovanému odstúpenie od obidvoch uvedených zmlúv, v oboch prípadoch malo byť dôvodom nedodržanie termínov, povinností.
57. Vychádzajúc z obsahu oboch zmlúv a najmä z predmetu ich plnenia má súd za to, že obidve zmluvy je potrebné podriadiť pod právny režim zmluvy o dielo, nakoľko žalovaný sa nimi zaviazal vykonať pre žalovaného- 1. predaj, dodanie a montáž bazéna a 2. realizáciu stavebných prípravných prác pred jeho dodaním a montážou a žalovaný za zaviazal za vykonané práce žalobcovi zaplatiť. Predmetom zmlúv bol teda bazén, ktorý mal byť vyrobený na mieru, podľa požiadaviek žalobcu, určený osobitne pre neho, jeho dodanie a montáž v mieste trvalého bydliska žalobcu a realizácia stavebných a prípravných prác súvisiacich s prípravou pre osadenie a montáž tohto bazéna. Preto je potrebné, podľa názoru súdu, na právny vzťah žalobcu a žalovaného aplikovať ustanovenia § 631 OZ a nasl.
58. Vzhľadom na to, že zo zmlúv predložených žalobcom, ako aj z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že k uzatvoreniu zmluvy došlo mimo prevádzkových priestorov predávajúceho, súd posudzoval tento právny vzťah tak v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka, ako aj zákona č. 102/2014 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 102/2014 Z.z.“). Tento zákon obsahuje špeciálnu právnu úpravu oproti všeobecnému predpisu a má tak prednosť (v zmysle § 1 ods. 5 zák. č. 102/2014 Z.z. sa na právne vzťahy upravené týmto zákonom Občiansky zákonník a osobitné predpisy vzťahujú, len ak tento zákon neustanovuje inak). Z uvedeného potom vyplýva, že len tie právne vzťahy, ktoré nie sú upravené v tomto osobitnom predpise, sa budú posudzovať podľa ustanovení všeobecného predpisu, a to Občianskeho zákonníka. V rámci zákona č. 102/2014 Z.z. je upravený i inštitút odstúpenia od zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho, a s ním súvisiace práva a povinnosti zmluvných strán. V zmysle uvedeného predpisu spotrebiteľ môže odstúpiť od zmluvy aj bez uvedenia dôvodu (§ 7), pričom k tomuto úkonu sa nevyžaduje súhlas druhej zmluvnej strany, t.j. dodávateľa. Z ustanovenia § 7 ods. 6 písm. c) citovaného zákona však plynie, že spotrebiteľ nemôže odstúpiť od zmluvy, predmetom ktorej je predaj tovaru zhotoveného podľa osobitných požiadaviek spotrebiteľa, tovaru vyrobeného na mieru alebo tovaru určeného osobitne pre jedného spotrebiteľa. Keďže v prejednávanej veci bol predmetom zmluvného vzťahu žalobcu a žalovaného bazén, ktorý mal byť zhotovený podľa osobitných požiadaviek žalobcu, vyrobený a dodaný na mieru v mieste jeho trvalého bydliska, má súd za to, že v danom prípade odstúpenie žalobcu od zmlúv, vzhľadom na výnimku uvedenú v § 7 ods. 6 písm. c/ zák. č. 102/2014 Z.z., nie je možné posudzovať v zmysle zákona č. 102/2014 Z.z. , ale podľa ustanovení všeobecného právneho predpisu, teda Občianskeho zákonníka.
59. Všeobecná práva úprava odstúpenia od zmluvy je obsiahnutá v ustanovení § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého môže účastník od zmluvy odstúpiť, len ak je to v tomto alebo inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.
60. Zmluvné strany si v predmetných zmluvách nedohodli možnosť odstúpenia od zmlúv, preto platnosť odstúpenia žalobcu od zmlúv je potrebné posúdiť v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, v danom prípade najmä podľa ustanovenia § 642 Občianskeho zákonníka.
61. Inštitút odstúpenia od zmluvy o dielo je upravený v § 642 Občianskeho zákonníka. V tomto ustanovení je zakotvené právo objednávateľa odstúpiť od zmluvy, a to jednak ako všeobecné právo (§ 642 ods. 1 OZ) a jednak ako právo viažuce sa na omeškanie zhotoviteľa (§ 642 OZ). Možnosť odstúpiť od zmluvy o dielo si strany môžu i zmluvne vymieniť (§ 497 OZ).
62. Z ustanovenia § 642 ods. 1 OZ vyplýva pre objednávateľa právo kedykoľvek (až do zhotovenia diela) aj bez udania dôvodu odstúpiť od zmluvy o dielo a následkom takéhoto odstúpenia je povinnosť zaplatiť zhotoviteľovi sumu, ktorá pripadá už na vykonané práce, ak zhotoviteľ nemôže použiť inak ich výsledok a nahradiť mu účelne vynaložené náklady. Ide o osobitnú úpravu odstúpenia a nárokov s nimi spojených a nemožno tak aplikovať všeobecnú právnu úpravu bezdôvodného obohatenia, ani úpravu obsiahnutú v § 641 ods. 1 OZ, pokiaľ nárok zhotoviteľa podľa tejto úpravy bol uspokojený predpokladaným spôsobom.
63. Podľa ustanovenia § 642 ods. 2 Občianskeho zákonníka je objednávateľ oprávnený odstúpiť od zmluvy i v prípade, keď možno vzhľadom na všetky okolnosti prípadu dôvodne predpokladať, že zhotoviteľ dielo nevykoná včas. Predpokladom na odstúpenie od zmluvy o dielo pre jeho omeškanie je podľa ustanovenia § 642 ods. 1 OZ to, že objednávateľ určil zhotoviteľovi dodatočnú primeranú lehotu na nápravu a že zhotoviteľ ani v tejto lehote dielo nevykonal.
64. Pri odstúpení od zmluvy v zmysle § 642 ods. 1 OZ je aplikovateľná aj právna úprava súvisiaca s omeškaním dlžníka podľa § 517 ods. 1 OZ podľa ktorej ak dlžník nesplní svoj dlh ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť (porov. K., B., I., L., S., J. a kol. F. zákonník, Komentár. Praha: C.H.Beck, 2017. s. 2250). Ak chce veriteľ chce z dôvodu omeškania dlžníka od zmluvy odstúpiť, musí dlžníkovi poskytnúť dodatočnú primeranú lehotu na splnenie.
65. Podobne predpokladom pre odstúpenie od zmluvy v zmysle § 642 ods. 2 OZ pre oneskorenie zhotoviteľa je to, že objednávateľ určil zhotoviteľovi dodatočnú primeranú lehotu na nápravu a že zhotoviteľ ani v tejto lehote dielo nevykonal.
66. V prejednávanej veci súd dospel k záveru, že odstúpenie žalobcu od zmlúv uzatvorených so žalovaným nie je platné, keďže žalobca neposkytol žalovanému dodatočnú lehotu na splnenie záväzku a neumožnil žalovanému dielo dokončiť, nenaplnil teda zákonom požadované podmienky v zmysle § 517 ods. 1 OZ resp. § 642 OZ, teda tak, aby jeho odstúpenie od zmlúv bolo platné a účinné. Navyše je potrebné zdôrazniť, že k omeškaniu žalovaného s realizáciou diela došlo aj z dôvodu, že žalobca neposkytol žalovanému potrebnú súčinnosť, keďže po 25.5.2017 prestal so žalovaným komunikovať a neumožnil mu ukončiť realizáciu diela spočívajúcu v dodaní a montáži bazéna so zastrešením.
67. V tejto súvislosti, pokiaľ žalobca tvrdí, že súčinnosť, ktorá bola špecifikovaná v zmluve o dielo, v čl. 6.1. žalobca splnil, je potrebné zdôrazniť, že v uvedenom bode je uvedené, že objednávateľ je povinný okrem iného poskytnúť zhotoviteľovi potrebnú súčinnosť, a to najmä: objednávateľ umožní obhliadku, zameranie a fotodokumentovanie miesta stavby podľa potreby zhotoviteľa, - objednávateľ sa zaväzuje realizovať sondy na vlastné náklady v rozsahu množstve podľa požiadaviek zhotoviteľa, - zabezpečiť inú súčinnosť a podklady nevyhnutné na potrebné vyjadrenia dotknutých orgánov. Z formulácie tohto článku (kde je uvedené slovo najmä) je zrejmé, že sú tam iba príkladmo uvedené súčinnosti, ktoré má žalobca žalovanému ako zhotoviteľovi diela poskytnúť. Nemožno preto súčinnosť žalobcu, ktorá bola nevyhnutnou pre ukončenie diela žalovaným, striktne zužovať na iba tam uvedené body.
68. Navyše nie menej podstatnou je skutočnosť, že podľa zmluvy zmluve o dielo zo dňa 20.4.2017 bodu 5.4. sa termín dohodnutý v bode 5.3. zmluvy predlžuje o čas, počas ktorého zhotoviteľ nemohol riadne vykonať dielo z dôvodu neposkytnutia potrebnej súčinnosti zo strany objednávateľa alebo z dôvodu iných skutočností nezávislých od konania zhotoviteľa. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný mal snahu ukončiť dielo, opakovane kontaktoval žalobcu za týmto účelom, avšak žalobca s ním prestal komunikovať, teda neposkytol žalovanému súčinnosť pre to, aby mohol dielo riadne zrealizovať.
69. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že nemožno súhlasiť s tvrdením žalobcu v podanej žalobe, že lehota na plnenie bola stranami dohodnutá na 20.5.2017 a jej márnym uplynutím zmluva zanikla. Takýto záver by bolo možné učiniť iba za splnenia predpokladov uvedených v § 518 OZ, avšak v prejednávanej veci ani zo zmluvy a ani z povahy veci nie je jednoznačne zrejmé, že by na oneskorenom plnení nemohol mať veriteľ záujem, a preto uvedené ustanovene nie je na teraz prejednávanú vec aplikovateľné.
70. V dôsledku neplatného odstúpenia žalobcu od hore špecifikovaných zmlúv nemohlo dôjsť ani k zrušeniu týchto zmlúv, teda predpoklad pre možnosť dožadovať sa bezdôvodného obohatenia v zmysle § 457 OZ resp. v zmysle § 451 OZ nebol naplnený.
71. To boli podstatné dôvody, na základe ktorých dospel súd k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná a preto ju v celom rozsahu zamietol.
72. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. V zmysle uvedených zákonných ustanovení priznal žalovanému, ako procesne úspešnej strane konania, nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (100 %), s tým, že o výške týchto trov rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v dvoch písomných vyhotoveniach.
Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech rozhodnutie bolo vydané. Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.