Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26CoP/28/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov JUDr. Kataríny Slováčekovej a Mgr. Jozefa Mačeja, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: R. P., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpené procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov: matky - J. P., nar. XX.X.XXXX, adresa trvalého pobytu B., L. A. XXX/XX a otca - R. P., nar. X.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu V. - E., L. XXX/X, o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 20. novembra 2019 č.k. -45 takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1.1 Rozsudkom súd prvej inštancie otcovi uložil povinnosť s účinnosťou od 10.7.2019 prispievať na výživu maloletého R. sumou 100 eur mesačne a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky (výrok I.), zročné výživné za obdobie od 10.7.2019 do 20.11.2019 vo výške 450,97 eur povolil otcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 20 eur splatných spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozhodnutia a to pod stratou výhody splátok (výrok II.), čím zmenil rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. -76 z 3.6.2008 v časti bežného výživného na maloletého R. (výrok IV.).

1.2.1 Z vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav:

Rozsudkom č.k. -76 zo dňa 3.6.2008 bolo manželstvo rodičov maloletého R. rozvedené, o úprave práv a povinností k maloletému R. bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej bol maloletý R. zverený do starostlivosti matky a otec sa zaviazal platiť na výživu maloletého sumu 1.000 Sk mesačne. Zároveň bol upravený styk otca s maloletým R.. Otec bol nezamestnaný a nepoberal žiadne dávky. Matka bola na materskej dovolenke s maloletým R., poberala rodičovský príspevok vo výške 4.560 Sk a rodinné prídavky na maloletého vo výške 540 eur. Žiaden z rodičov nemal inú vyživovaciu povinnosť.

1.2.2 Toho času maloletý R. žije v domácnosti matky, od septembra 2019 je žiakom 7. ročníka základnej školy, je zdravý, čiastočne zvýšené výdavky má v súvislosti s tým, že od minulého roka má dioptrické okuliare, navštevuje tiež alergologickú ambulanciu od troch rokov, za lieky je doplatok 10 eur mesačne.

1.2.3 Matka t.č. býva s maloletým R., svojou matkou a maloletou V. L., nar. XX.XX.XXXX v 4-izbovom byte, ktorý patrí jej matke. Stará matka maloletého prispieva matke maloletého na domácnosť sumou asi 180 eur mesačne, pričom spoločne aj hospodária. Otec maloletej V. platí na výživu maloletej na základe rozhodnutia súdu výživné vo výške 70 eur mesačne. Maloletá V. je zdravá, navštevuje 1. ročník ZŠ a matka má s uspokojovaním jej osobných potrieb spojené len bežné výdavky. Matka maloletého okrem vyživovacej povinnosti k maloletému R. a maloletej V. nemá inú vyživovaciu povinnosť. Je zamestnancom spoločnosti Kaufland Slovenská republika, v.o.s. Bratislava, kde za obdobie od januára 2019 do septembra 2019 (okrem mesiacov máj a jún 2019, kedy matka poberala nemocenské dávky) dosiahla netto príjem vo výške 572,40 eur. Pred súdom uviedla, že otec si neplní vyživovaciu povinnosť, výživné jej bolo desať rokov vyplácané úradom ako náhradné výživné, otec bol kvôli neplateniu výživného vo výkone trestu. Do apríla 2019 jej bolo vyplácané náhradné výživné, v súčasnosti už nie je vyplácané. O maloletého sa otec vôbec nezaujíma, naposledy ho videl keď mal dva roky.

1.2.4 Otec maloletého podľa jeho vyjadrenia sa býva tam kde sa dá, v súčasnosti býva u kamaráta v V. 2-izbovom byte, adresu uviesť nevie, na domácnosť mu neprispieva, nakoľko nemá z čoho. Okrem vyživovacej povinnosti k maloletému R. nemá inú vyživovaciu povinnosť. Od 9.10.2017 pracoval v spoločnosti R., s.r.o., V. na základe dohody o pracovnej činnosti a jeho netto mzda v mesiaci október 2019 bola 88,34 eur, v mesiaci november 2019 103,92 eur a v mesiaci december 2019 98,73 eur. Dohoda bola uzavretá na dobu určitú od 9.10.2017 do 30.9.2018. Pracovný pomer otca u tohto zamestnávateľa skončil dohodou dňom 29.12.2017. Od 10.6.2019 do 5.9.2019 otec pracoval v spoločnosti D. - X. I., s.r.o., P., na základe pracovnej zmluvy, pričom jeho pracovný pomer bol ukončený v skúšobnej dobe. U tohto zamestnávateľa dosiahol priemerný netto príjem vo výške 473 eur. Podľa jeho vyjadrenia v súčasnosti nepracuje, nemá žiadny príjem, od zajtra (21.11.2019) má nastúpiť do nového zamestnania Q., s.r.o. so sídlom V., pracovnú zmluvu zatiaľ nepodpísal, musí absolvovať lekársku prehliadku, potom pôjde uzavrieť pracovnú zmluvu, pracovný pomer bude uzavretý na dobu neurčitú, jeho príjem bude asi 850 brutto. Doteraz mu boli vykonávané zrážky zo mzdy exekučne, k výplate dostával 300 eur, v minulosti mal pôžičky od bankových aj nebankových subjektov, pôžičky si bral na zariadenie bytu a podobne, presne to uviesť nevie, dlhy má vo výške 80.000 eur. Keď náhodou bude mať finančné prostriedky, podľa svojich možností je ochotný platiť aj viac. Záujem o syna má, len vždy keď prišiel na návštevu nebol mu umožnený kontakt s ním. Naposledy ho navštívil dávnejšie, je to už pár rokov, potom nechodil, lebo to nemalo význam. Čo sa týka platenia výživného, je to tak ako uviedla matka maloletého, kvôli neplateniu výživného bol i vo výkone trestu odňatia slobody. So zvýšením výživného na maloletého nesúhlasil z dôvodu, že jeho životné podmienky mu neumožňujú platiť viac. Je vyučený v obore stolár / nábytkár, avšak v tomto obore nikdy nepracoval.

1.2.5 Otec na výživu maloletého R. za obdobie od 10.7.2019 do dňa rozhodovania súdu o návrhu matky na zvýšenie výživného celkovo zaplatil k rukám matky sumu 50 eur (za mesiac jún 2019 zaplatil výživné 30 eur, následne po podaní návrhu jej zaplatil výživné v mesiaci august 2019 vo výške 20 eur).

1.2.6 Procesný opatrovník uviedol, že súhlasí so zvýšením výživného, nakoľko je to v záujme maloletého a od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti uplynula veľmi dlhá doba.

1.3 Vec právne posúdil ako nárok maloletého dieťaťa na zmenu rozsudku o výžive maloletého dieťaťa

- zvýšenie výživného voči rodičovi, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti podľa a C.m.p. (zákon číslo v znení neskorších zmien a doplnení) a , a , a a veta prvá a ZoR ( o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov) a nárok dlžníka na určenie dlhšej ako trojdňovej paričnej lehoty na zaplatenie zročného výživného podľa (zákon číslo v znení neskorších zmien a doplnení) a dospel k záveru, že pri zohľadnení najlepšieho záujmu maloletého R. zodpovedá určenie povinnosti otcovi platiť výživné v sume 100 eur mesačne k rukám matky od 10.7.2019 s tým, že je dôvodné, otcovi povoliť zaplatenie dlhu na zročnom výživnom za obdobie od 10.7.2019 do 20.11.2019 v sume 450,97 eur v pravidelných mesačných splátkach po 20 eur popri bežnom výživnom, pod hrozbou straty výhody splátok.

1.4 Na odôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, že pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je iba závažnejšia zmena pomerov, ktorou sa rozumie výrazná zmena tých okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Z ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva, že zákon umožňuje hodnotiť nielen životné okolnosti a pomery povinného, ktoré sú reálne dané (prednosť pred princípom fakticity), ale aj tie, ktoré by za určitých podmienok mohli existovať. Zdôvodnenie sa vidí v existenčnom charaktere výživného a v potrebe zabrániť povinnému, aby svojím konaním znižoval jeho rozsah. V rámci výpočtu zákon uvádza vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania, zárobku a majetkového prospechu.

1.5 V danej veci z vykonaného dokazovania je zrejmé, že od poslednej úpravy výživného v júni 2008 uplynulo viac ako 11 rokov, ktorá samotná skutočnosť je dôvodom pre zvýšenie výživného, keď maloletý R. vyrástol, čím sa zvýšili výdavky na zabezpečenie jeho základných potrieb ako strava, ošatenie, hygiena a pod. Maloletý v čase poslednej úpravy mal necelé dva roky, v súčasnosti navštevuje 7. ročník základnej školy, teda matke pribudli výdavky na zabezpečenie všetkých potrieb do školy. S uspokojovaním osobných potrieb maloletého má matka spojené bežné výdavky, zvýšené výdavky má od roku 2018 na dioptrické okuliare, za ktoré doposiaľ zaplatila 150 eur. Maloletý navštevuje alergologickú ambulanciu od troch rokov, za lieky je doplatok 10 eur mesačne.

1.6 Matka bola v čase poslednej úpravy výživného v roku 2008 na materskej dovolenke s maloletým R., poberala rodičovský príspevok a prídavok na dieťa spolu vo výške 5.100 Sk. V súčasnosti je matka zamestnaná s príjmom 572,40 eur. Matke sa dňa 16.10.2012 narodila dcéra V. L., ktorá je zdravá, navštevuje 1. ročník ZŠ, matka má s uspokojovaním jej osobných potrieb spojené len bežné výdavky. Otcovi bolo určené výživné vo výške 70 eur mesačne.

1.7 Otec bol v čase poslednej úpravy výživného nezamestnaný, v súčasnosti je rovnako nezamestnaný, pracuje len brigádnicky s ním deklarovaným príjmom cca 200 eur mesačne.

1.8 Dokazovaním bolo zistené, že otec v období od 9.10.2017 do 29.12.2017 pracoval v spoločnosti R., s.r.o., P. na základe dohody o pracovnej činnosti. Jeho čistá mzda v mesiaci október 2019 bola 88,34 eur, v mesiaci november 2019 103,92, v mesiaci december 2019 98,73 eur. Následne pracoval len brigádnicky, robil pomocné práce na stavbe, zarobil 20-30 eur na deň, nikdy nerobil celý mesiac. V období od 24.9.2018 do 24.12.2018 bol vo výkone trestu odňatia slobody pre marenie úradného rozhodnutia

- jazda pod vplyvom alkoholu. Od 10.6.2019 do 5.9.2019 pracoval v spoločnosti D. - X. I., s.r.o., P. na základe pracovnej zmluvy, pracovný pomer bol ukončený v skúšobnej dobe, priemerný čistý mesačný príjem otca bol 473,62 eur.

1.9 Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti, súd pri rozhodovaní vychádzal s poukazom na ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine zo skutočnosti, že je v možnostiach a schopnostiach otca platiť výživné v súdom určenej výške, keď je zrejmé, že otec si dokáže nájsť prácu, nie sú u neho žiadne objektívne prekážky, ktoré by mu bránili riadne pracovať, napriek tomu si vyživovaciu povinnosť dlhodobo neplní. Súd je toho názoru, že je v schopnostiach otca zarobiť sumu minimálne vo výške minimálnej mzdy, ktorá v roku 2019 je vo výške 520 eur, čo po odpočítaní dane a odvodov predstavuje netto príjem cca 427,11 eur.

1.10 Podľa názoru súdu, určená vyživovacia povinnosť zodpovedá citovaným zákonným ustanoveniam, teda odôvodneným potrebám maloletého ako i zárobkovým možnostiam a schopnostiam povinného - otca, keď vychádzal z jeho potenciálneho príjmu, ktorý by mohol dosahovať.

1.11 Súd vyživovaciu povinnosť otca zvýšil s účinnosťou od podania návrhu, t.j. od 7.6.2019, keď v zmysle citovaného ustanovenia § 77 ods. 1 Zákona o rodine, výživné možno priznať len odo dňa začatia konania, resp. tri roky spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré v konaní neboli zistené.

1.12 Nakoľko výživné bolo zvýšené spätne od 10.7.2019, otcovi vznikol nedoplatok na výživnom za obdobie od 10.7.2019 do 20.11.2019 vo výške 470,97 eur (pomerná časť za mesiac júl 2019 a to 100 eur /keďže otec si vôbec neplnil vyživovaciu povinnosť/ deleno 31 dní krát 22 dní = 70,97 eur + 4 mesiace t.j. august 2019 až november 2019 krát 100 eur = 400 eur), od ktorej sumy súd odrátal výživné vo výške 20,- eur zaplatené otcom po podaní predmetného návrhu, v auguste 2019.Vzhľadom na výšku dlžného výživného súd povolil otcovi splácať dlh v splátkach tak, aby dlžné výživné bolo splatené do 3 rokov.

1.13 O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

1.14 Zároveň súd s poukazom na ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine, zmenil posledné rozhodnutie súdu o výživnom.

2. Rozsudok napadol riadnym a včasným odvolaním otec maloletého dôvodiac, že súdom určené výživné nie je schopný platiť z dôvodu jeho nepriaznivej finančnej situácie, na ktorú súd prvej inštancie pri rozhodovaní o výške výživného neprihliadol. Spláca aj exekučne svoje dlhy z minulosti (v rozsahu až 80.000 eur), kedy v poslednom zamestnaní z hrubej mzdy 800 eur po zrážkach dostával len sumu 350 eur mesačne.

3. Matka a procesný opatrovník odvolanie nepodali a procesný opatrovník vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu otca navrhol odvolaním napádaný rozsudok súdu do prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), potom čo zistil, že odvolanie je podané včas a oprávnenou osobou ( a ), prejednal vec nielen obsahom a dôvodmi podaného odvolania ( C.m.p.), pretože konanie vo veci starostlivosti o maloleté dieťa možno začať i bez návrhu, postupom s nariadením pojednávania ( ), pričom dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.

5.1 Predmetom konania pred súdom prvej inštancie je návrh matky na zvýšenie výživného zo strany otca na maloletého R. P., narodeného XX.X.XXXX z doterajších 33,19 eur mesačne na 100 eur mesačne od 1.6.2019. Súd prvej inštancie návrhu matky čiastočne vyhovel a otcovi uložil povinnosť platiť na výživu maloletého R. 100 eur mesačne od 10.7.2019 - od podania návrhu matky na zvýšenie výživného.

5.2 Predmetom odvolacieho konania je preskúmať či odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie nie je vecne správny z dôvodu, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam o zmene v pomeroch na strane maloletého R. ako aj na strane jeho rodičov, odôvodňujúcich potrebu zmeny rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. -76 z 3.6.2008 v časti bežného výživného na maloletého R. a zvýšením výživného zo strany otca z doterajších 33,19 eur na 100 eur mesačne od 10.7.2019 ako aj k nesprávnym skutkovým zisteniam o možnostiach a schopnostiach rodičov maloletého prispievať na výživu maloletého R. a jeho odôvodnených potrebách.

6. Podľa ust. a , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).

7. Odvolací súd nemal v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom s odvolaním sa na ne ( ). Nakoľko tu však bol i nesúhlas otca s takýmito dôvodmi, a tým vyvolaná potreba vysporiadania sa aj s tzv. odvolacími námietkami ( ), pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné doplniť nasledovné:

8.1 Vlastnosťou právoplatných meritórnych súdnych rozhodnutí je ich zásadná nezmeniteľnosť, ktorá je imanentnou súčasťou záruky právneho štátu. Ak súd o veci raz rozhodol a toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, nemôže ju prejednávať znova. Z tejto zásady je výnimka uvedená v § 121 a § 157 C.m.p., v zmysle ktorej zmenu tam uvedených rozhodnutí (rozsudkov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu) možno dosiahnuť novým konaním v tej istej veci. Hmotnoprávnou podmienkou je, že sa zmenia pomery oproti času, keď súd rozhodoval v pôvodnom konaní. Súdne rozhodnutia ukladajúce povinnosť na plnenie výživného možno zmeniť len na návrh a len vtedy, ak sa zmenili okolnosti rozhodujúce pre výšku alebo ďalšie trvanie dávok (ako to správne konštatoval aj súd prvej inštancie). Bez návrhu môže byť rozhodnutie súdu o výživnom zmenené len vtedy, ak ide o výživné pre maloleté deti (tu pozri ).

8.2 Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 ZoR).

8.3 Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jak na strane výživou oprávneného, tak aj na strane výživou povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie jednak potrebami, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného ako sú napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovacia povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.

9. V konaní bol nesporný skutkový stav zistený súdom prvej inštancie uvedený v bode 1.2.1 - 1.2.6 tohto rozhodnutia.

10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil. Pri rozhodovaní o rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletému R. správne vyhodnotil schopnosti a možnosti oboch rodičov prispievať na výživu maloletého R., zohľadniac najmä ich vek, zdravotný stav, dosiahnutú kvalifikáciu, ich majetkové pomery, ako aj odôvodnené potreby maloletého R.. Zohľadnil skutočnosť, že matka maloletého sa o mal. R. osobne stará, čím v určitom rozsahu kompenzuje finančné plnenie potrebné na uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého. Správne prihliadol aj na potencionálny príjem otca (v rozsahu cca 430 eur mesačne), s ktorým by mohol disponovať, nakoľko povinnosť prispievať na výživu svojich detí je zákonnou povinnosťou obidvoch rodičov a ich schopnosti a možnosti ako základné kritérium pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k ich deťom je súd povinný zhodnotiť zo všetkých relevantných hľadísk.

11. Pokiaľ otec prispeje na výživu maloletého sumou 100 eur mesačne (ktorá suma predstavuje cca 25% z jeho potenciálneho príjmu), matka spolu sumou 85 eur mesačne pričom priamo finančne prispeje sumou 50 eur mesačne a zostatok výšky výživného (v rozsahu 35 eur) vykompenzuje svojou osobnou starostlivosťou o maloletého (poskytne mu bývanie a uhradí s tým súvisiace náklady, zabezpečí mu stravu, pranie a žehlenie jeho vecí, uprace jeho veci a pod.) a k tomu sa pripočíta suma rodinných prídavkov 24,34 eur mesačne, vytvorí sa dostatok finančných prostriedkov potrebných na krytie odôvodnených potrieb maloletého a na strane otca zostane naďalej istá rezerva do výšky 30% z jeho príjmov, z ktorej bude možné čerpať v budúcnosti pri ďalšom navýšení výživného, s poukazom na rastúce potreby maloletého dieťaťa. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že v zmysle ustálenej súdnej praxe má vo všeobecnosti výživné (na všetky výživou oprávnené osoby) zo strany výživou povinného rodiča predstavovať 20% až 30% zo sumy jeho čistého príjmu (čo by v prejednávanej veci pri predpokladanom výživnom vzhľadom na vek maloletého R. a tomu zodpovedajúce náklady potrebné na uspokojovanie jeho odôvodnených potrieb, v rozsahu 25% z príjmu otca maloletého predstavovalo výživné vo výške cca 100 eur mesačne - otec nemá inú vyživovaciu povinnosť a z príjmu matky výživné vo výške 85 eur mesačne na maloletého R. a 57 eur na maloletú V. nakoľko 25% z príjmu matky predstavuje sumu cca 143 eur, z ktorej sumy je matka povinná prispievať vzhľadom na vek a odôvodnené potreby jej dvoch detí, na maloletého R. v rozsahu 60% zo sumy 143 eur a na maloletú V. v rozsahu 40% zo sumy 143 eur), pričom však v každom konkrétnom prípade je potrebné zohľadniť skutočné možnosti a schopnosti každého z rodičov a skutočné odôvodnené potreby posudzovaného dieťaťa. V tejto súvislosti potom odvolací súd dodáva, že „výživou“ dieťaťa na ktorú obidvaja rodičia prispievajú sa pritom rozumie zaobstarávanie resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný, telesný a duševný rozvoj dieťaťa, nevynímajúc aj náklady potrebné na uspokojovanie jeho bytových potrieb.

12. V závere odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa dostatočným spôsobom vysporiadal s ostatnými námietkami uplatnenými otcom dieťaťa už počas prvoinštančného konania a vzhľadom na to, že otec dieťaťa ani v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by bolo potrebné osobitne zhodnotiť, a na ktoré by bolo potrebné prihliadnuť, odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na dôvody obsiahnuté v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.

13. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa a potvrdil, keď tento správne rozhodol nie len o trovách konania, ale aj o zročnom výživnom s tým, že pri určení samotnej paričnej lehoty (lehoty na plnenie) dospel k správnemu záveru, že primeranou lehotou je obdobie 23 mesiacov, riadiac sa pri svojom rozhodnutí úvahou, že výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami výživou povinného.

14. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia C.m.p. v spojení s , pretože žiaden z účastníkov nepodal návrh na ich priznanie v zmysle C.m.p..

15. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne ( posledná veta o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).