Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_19Csp-258-2019.pdf
PDF · 105.23 KB
No categories available
19Csp/258/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danielou Baranovou v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 35 807 598 zast.: JUDr. Katarína Hegedüšová, advokátka so sídlom ul. Majerníkova 3A, 841 05 Bratislava- Karlová Ves proti žalovanej: E. T., V.. XX.X.XXXX, B. P. T. XXXX/XX, XXX XX Y., o zaplatenie 102 eur s prísl.,
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Nárok na náhradu trov konania žalovanej n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 22.11.2019 domáhal voči žalovanej zaplatenia istiny vo výške 102 eur, odplaty vo výške 84 eur, zmluvného úroku vo výške 60 % ročne zo sumy 300 eur od 25.11.2015 do 14.1.2016, zo sumy 250 eur od 14.1.2016 do 11.4.2016, zo sumy 150 eur od 12.4.2016 do 15.7.2016, zo sumy 102 eur od 16.8.2016 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 186 eur od 25.11.2016 do zaplatenia ako aj poplatkov za upomienky v sume 360 eur a zmluvnej pokuty vo výške 33 eur, pričom svoj návrh odôvodnil tým, že „na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 806302310, zo dňa 25.11.2015 uzatvorenej podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení žalobca, ako veriteľ, poskytol žalovanej, ako dlžníkovi, úver vo výške 300,- Eur, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť a zaplatiť odplatu pri poskytnutí finančných prostriedkov a úrok spojený so spotrebiteľským úverom. Odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov je vo výške 84 € a úrok vo výške 60% ročne z poskytnutého úveru. Termín konečnej splatnosti bol dohodnutý na 25.11.2016. V zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa žalobca a žalovaná dohodli, že ak spotrebiteľ neuhradí celkovú čiastku úveru v lehote dohodnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere, žalovaná sa zaväzuje žalobcovi zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 33,- Eur. Vzhľadom na to, že žalovaná neplnila riadne a včas svoj záväzok v zmysle dohodnutých podmienok, čím porušila dojednania predmetnej Zmluvy o spotrebiteľskom úvere a stratila výhodu splátok, žalobca vyzval žalovaného na úhradu jeho záväzku. V zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa žalovaný zaviazal uhradiť žalobcovi za každú zaslanú upomienku čiastku 30,- Eur, t. j. celkom vo výške 360,- Eur. Žalovaná doposiaľ uhradila žalobcovi sumu vo výške 198 eur.“
2. Súd doručil žalovanej žalobu a listinné dôkazy na vyjadrenie dňa 27.2.2020, táto bola nečinná.
3. Podľa § 297 CSP súd na prejednanie spotrebiteľského sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
4. Podľa § 219 ods. 3 CSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
5. Toto oznámenie bolo vyvesené na úradnej tabuli tunajšieho súdu odo dňa 16.6. 2020 do 1.7.2020 a súčasne zverejnené na webovej stránke tunajšieho súdu.
6. Súd sa oboznámil so žalobou a pripojenými listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
7. Žalobca je vedený v Obchodom registri Okresného súdu Bratislava I v oddieli Sro vo vložke č: 23636/B s dňom zápisu 14.03.2001 v predmete činnosti o.i. aj poskytovanie úverov z lacných zdrojov, poskytovanie spotrebiteľských úverov bez obmedzenia rozsahu poskytovania spotrebiteľských úverov.
8. Žalovaná je fyzická osoba - spotrebiteľka.
9. Dňa 21.11.2015 títo na formulárovom tlačive Zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej sa žalobca ako veriteľ zaviazal na žiadosť žalovanej ako spotrebiteľky bez zbytočného odkladu po podpise tejto zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytnúť jej bezúčelový spotrebiteľský úver v sume 300 eur a spotrebiteľka sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť odplatu pri poskytnutí finančných prostriedkov a úrok spojený so spotrebiteľským úverom, čo v prípade riadneho splácania úveru v dohodnutom termíne predstavuje sumu 264 eur, t.j. zaplatiť celkovú čiastku 564 eur. Spotrebiteľka podpisom zmluvy žiada veriteľa o poskytnutie spotrebiteľského úveru. Odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov je vo výške 84 eur, čo predstavuje ročnú percentuálnu mieru nákladov RPMN vo výške 28 %, ktorá sa vypočítala v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch podľa vzorca uvedeného vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru a ktorú spotrebiteľka berie na vedomie. Úrok je vo výške 60 % ročne z poskytnutého úveru až do jeho úplného uhradenia, čo v prípade riadneho splatenia úveru v dohodnutom termíne predstavuje sumu 180 eur. Spotrebiteľka sa zaväzuje zaplatiť celkovú čiastku 564 eur, ak nie je dohodnuté inak do 25.11.2016. Vzhľadom na uvedené sa zmluvné strany dohodli, že doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru nastane dňa 25.11.2016. Zmluvné strany sa dohodli, že ak spotrebiteľka neuhradí celkovú čiastku úveru v lehote uvedenej v zmluve o spotrebiteľskom úvere, zaväzuje sa veriteľovi zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 33 eur. Spotrebiteľka sa zaväzuje uhradiť veriteľovi za každú zaslanú upomienku čiastku 30 eur a to do 5 dní od doručenia písomnej výzvy na úhradu. Vo formulárovej zmluve ďalej spotrebiteľka berie na vedomie, že výška priemernej hodnoty ročne RPMN na poskytnutý spotrebiteľský úver platný ku dňu podpísania tejto zmluvy o spotrebiteľskom úvere je vo výške 23,66 %. Podľa zmluvy spotrebiteľ vyhlasuje, že súhlasí s obsahom tejto zmluvy o spotrebiteľskom úvere, bol oboznámený so Všeobecnými podmienkami poskytnutia spotrebiteľského úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy o spotrebiteľskom úvere; nemá k ním žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Súčasne potvrdzuje prevzatie zmluvy o spotrebiteľskom úvere vrátane všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru. K žalobe žalobca pripojil Všeobecné podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru platné od 23.9.2015.
10. Prehľad o splácaní úveru, ako aj dôkaz o odosielaní upomienok žalobca nepredložil.
11. Žalovaná je podľa záznamu Sociálnej poisťovne invalidnou dôchodkyňou a poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 196,70 eur.
12. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:
13. Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie spotrebiteľského úveru, ktorý právny nárok sa riadi ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, ako aj ustanoveniami Občianskeho zákonníka pojednávajúcimi o právach a povinnostiach zo spotrebiteľských zmlúv s tým, že podľa ustanovení Občianskeho zákonníka sa posudzuje aj predmetný zmluvný vzťah vo všeobecnosti.
14. V danom prípade súd zistil, že strany sporu uzavreli formulárovú zmluvu, v ktorej bol dňa 25.11.2015 dohodnutý úrok vo výške 60 % ročne až do úplného uhradenia predmetného dlhu.
15. Podľa právnej úpravy platnej v čase uzavretia zmluvy a to podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.
16. Podľa § 1a Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ak odseky 2,3 tohto ustanoveniami neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety. Použiteľné údaje sú zverejnené vo forme priemernej hodnoty RPMN bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov podľa osobitného predpisu.
17. Podľa štatistických údajov Národnej banky Slovenska verejne dostupných na webe v novembri 2015 bola priemerná úroková sadzba nových spotrebiteľských úverov pre domácnosti s lehotou splatnosti do jedného roka 7,32 %.
18. Podľa súhrnných informácií o údajoch a novoposkytnutých spotrebiteľských úverov bankami a pobočkami zahraničných bánk za tretí štvrťrok 2015 stav ku dňu 30.9.2015 predstavovala u ostatných spotrebiteľských úveroch pri zmluvnej splatnosti od 6-12 mesiacov vrátane výška RPMN 18,79 %.
19. Podľa § 39a OZ, neplatný je právny úkon urobený fyzickou osobou nepodnikateľom, pri ktorom niekto zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere.
20. Podľa dôvodovej správy k zákonu č. 106/2014 Z.z., ktorým sa dopĺňa OZ, a to k bodu 1 k novému ustanoveniu § 39a účinnému od 1.6.2014, prijatie zakotvenia následkov civilnoprávnej úžery bolo potrebné, lebo „zmena § 53 ods. 6 OZ v roku 2010 vykonaná zákonom č. 129/2010 Z. z. sa nielenže minula účinku, ale skôr podporila aktivity a agresívne praktiky na finančnom trhu spejúce k tomu, že absentuje akékoľvek zákonné obmedzenie odplaty, ktorú možno požadovať pri úveroch a pôžičkách poskytovaných spotrebiteľom. Za tohto stavu treba doplniť, že v slovenskom právnom poriadku doposiaľ absentovala akákoľvek právna úprava civilnoprávnej úžery. Z tohto dôvodu sa zavádza komplexná definícia inštitútu civilnoprávnej úžery, ktorá vychádza z nižšie vysvetľovaného historického vývoja tohto inštitútu, reflektuje aj znaky trestnoprávnej úžery, podstatným spôsobom však rozširuje predovšetkým subjektívne znaky definičného rozsahu úžery. Tak ako v tradičných civilných kódexoch, úžera pozostáva z
- objektívneho znaku, ktorým je konanie smerujúce k získaniu plnenia v hrubom nepomere k poskytnutému plneniu;
- subjektívnych znakov, splnenie ktoréhokoľvek z nich pri súbehu so splnením objektívneho znaku vovedie k naplneniu a uplatneniu definičného znaku inštitútu úžeru, a tým k zneplatneniu celej zmluvy. Z pohľadu subjektívnych znakov, definícia úžery rozoznáva: 1. tieseň - mimoriadne ťaživá situácia poškodeného (alebo inej osoby, ktorej tieseň pociťuje poškodený ako tieseň vlastnú), vyvolaná určitou, hoc len prechodnou naliehavou potrebou, ktorej uspokojenie nie je v možnostiach poškodeného. Spravidla pôjde o hospodárske ťažkosti, splatnosť dlhu, ktorého
nesplatenie môže vážne ohroziť spoločenské postavenie poškodeného. Môže ísť taktiež aj o iné ťažkosti, napr. záujem zachovať vlastníctvo bytu na vyriešenie neľahkej sociálnej situácie. V tiesni môže poškodený konať aj vtedy, ak má dostatočné prostriedky na jej odstránenie, avšak ich nemá k dispozícii okamžite (strata alebo odcudzenie dokladov a potrebnej hotovosti ďaleko od domova pod.). Pomer závislosti sám osebe ešte neznamená stav tiesne u závislej osoby, závislosť však môže okrem ďalších okolností spolupôsobiť pri vzniku stavu tiesne. 2. neskúsenosť - spočíva napr. v nedostatočnej znalosti cien, nákupných možností spravidla v spojení s dôverčivosťou. Ide teda predovšetkým o neskúsenosť pri vybavovaní majetkových záležitostí. To môže vyplývať z neskúsenosti v širšom zmysle, resp. z neskúsenosti v určitej oblasti ľudskej činnosti, ktorá má dopad na majetkovú sféru človeka. Neskúsenosť môže byť sprievodným javom nízkeho veku najmä u neplnoletých. 3. rozumovú vyspelosť - neschopnosť poškodeného rozpoznať hodnotu svojho plnenia alebo sľubu k hodnote vzájomného plnenia páchateľa; príčinou môže byť slabomyseľnosť, strata intelektových schopností i iné poruchy psychiky v dôsledku duševnej poruchy alebo choroby, prípadne oneskoreného vývoja, prejavujúci sa hlavne v neschopnosti logického uvažovania a myslenia. 4. rozrušenie - stav prudkého pohnutia mysle vyvolaný určitou bezprostredne predchádzajúcou udalosťou, ktorá obzvlášť intenzívne zasiahla citovú zložku duševného života poškodeného do tej miery, že v tomto stave nebol schopný uvážiť, či hodnota jeho plnenia alebo sľubu plnenia zodpovedá hodnote plnenia páchateľ voči nemu. 5. dôverčivosť - predstavuje stav a konanie spotrebiteľa, ktorý ako tzv. slabšia zmluvná strana nedisponuje takou mierou obozretnosti, ktorá by mu zaručila ochranu jeho práva pri ekonomickej nadvláde dodávateľa. Spotrebiteľ je tak náchylný uveriť všetkým prezentovaným skutočnostiam, keďže objektívne nemá dispozíciu na kvalifikované posúdenie dodávateľom poskytovaných skutočností. 6. ľahkomyseľnosť - sa vždy spája s ďalšími znakmi úžery, pričom sa prejavuje tak, že spotrebiteľ titulom zníženej miery vnímania alebo rozumovej vyspelosti neprisudzuje svojmu konaniu také následky, aké by mu v skutočnosti mali byť prisúdené. Uvedený znak možno vyjadriť aj tak, že spotrebiteľ svoje konanie berie na „ľahkú mieru“, napríklad nie je pre neho problém zobrať 10 úverov po sebe. K takto vymedzenej ľahkomyseľnosti spravidla pristupuje aj nadvláda dodávateľa, ktorý napríklad zanedbaním skúmania bonity alebo zneužitím svojho silnejšieho postavenia profituje na úkor ľahkomyseľnosti slabšieho. 7. finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany - uvedené znaky poukazujú na opakujúce sa vzťahy spotrebiteľa s dodávateľom, kedy spotrebiteľ (resp. občan) je vlastne už ekonomicky závislý od dodávateľa, napr. tým, že u neho došlo k reťazeniu úverov, je preúverovaný, je zaviazaný a ekonomicky závislý na dodávateľovi, ktorý je spôsobilý nepriamo ovládať jeho konanie. Druhým znakom je zneužitie neschopnosti plniť záväzky pri súčasnom zanedbaní posudzovania bonity. Zanedbanie posúdenia bonity a jeho zneužitie dodávateľom veľmi úzko súvisí s finančnou závislosťou, pričom na účely postihnutia úžery postačí naplnenie jedného subjektívneho znaku. 8. plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere - rozumie určité správanie v záväzkových vzťahoch, ktoré môže spočívať v aktívnej činnosti, konaní (facere) alebo v nekonaní (non facere). Konanie potom môže spočívať buď v povinnosti niečo dať (dare), niečo konať (facere), niečoho sa zdržať (omittere) alebo niečo strpieť (pati).
21. Súd konštatuje, že v konkrétnom prípade žalobkyňu považuje za zraniteľnú spotrebiteľku, ktorá brala úver v stave finančnej a životnej tiesne a to s poukazom na jej status invalidnej dôchodkyne a túto jej tieseň dodávateľ zneužil, poskytol jej bez náležitého zváženia jej bonity úver a dohodol úžerné úroky. Následkom absolútne neplatného právneho úkonu pre úžeru je iba vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. OZ.
22. Podľa § 451 ods. 1, 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
23. Podľa § 457 OZ, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
24. Súd konštatuje, že v konkrétnom prípade výška úrokovej sadzby, aj odplaty prevyšuje zákonom stanovené limity takým neprípustným spôsobom, že nie je možné uvažovať inak, než považovať túto
zmluvu za uzavretú v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko 60 % úrok ročne je úrokom úžerným v každom ohľade s prihliadnutím na výšku úrokových sadzieb, ktoré boli poskytované.
25. Súd však poukazuje aj na tú skutočnosť, že žalobca si v zmluve dohodol zmluvnú pokutu vo výške 33 eur v prípade, ak spotrebiteľka neuhradí celkovú čiastku úveru v dohodnutej zmluve. Predmetnú zmluvu pokutu súd považuje za neprijateľnú zmluvnú pokutu v zmysle a ustanovení § 53 Občianskeho zákonníka, keďže je viazaná na prípad neuhradenia celkovej čiastky úveru v lehote dohodnutej v zmluve., pre ktoré porušenie zmluvy, pokiaľ by bola platne uzavretá, má žalobca nárok na úroky z omeškania, keďže bola dohodnutá úhrada dlhu v celosti a nie v splátkach. V danom prípade takúto zmluvnú pokutu súd nemôže považovať za prijateľnú zmluvnú podmienku, lebo zjavne je neprimeraná konkrétnym okolnostiam prípadu a záväzku, nesplnenie ktorého má postihovať.
26. Strany sporu si v zmluve dohodli platenie úžerného úroku až do jeho úplného uhradenia, to znamená, že žalobca mal byť v prípade platného uzavretia zmluvy s neúžernou úrokovou sadzbou a so zákonnou odplatou nárok na úrok, ktorý by v prípade nesplatenia tohto dlhu mu náležal do dohodnutého termínu splatnosti.
27. Pokiaľ sa strany sporu dohodli vo formulárovej zmluve, že sa spotrebiteľka zaväzuje uhradiť veriteľovi za každú zaslanú upomienku čiastku 30 eur a do 5 dní od doručenia písomnej výzvy na úhradu, pričom si žalobca v konkrétnom konaní uplatňuje nárok za upomienku vo výške 360 eur, čo je suma predstavujúca zaslanie 12-tich upomienok, súdu nie je zrejmé, či vôbec tieto upomienky boli a akým spôsobom tieto upomienky zasielané boli, pretože dôkaz o tom žalobca nepredložil žiaden, hoci tento nárok uplatňuje. Tieto skutočnosti súd zmieňuje na ilustráciu toho, o akú spotrebiteľskú zmluvu v rozpore so spotrebiteľskou legislatívou a zákonmi žalobca so žalovanou uzavrel.
28. V danom prípade sa teda jedná nielen pre úžeru o spotrebiteľskú zmluvu uzavretú v rozpore s dobrými mravmi a neplatný právny úkon pre neprijateľnosť uvádzaných zmluvných podmienok, preto žalobca má nárok iba na zaplatenie rozdielu medzi poskytnutou výškou úveru t.j. 300 eur a zaplatenou sumou 198 eur, čo predstavuje sumu 102 eur, avšak bez odplaty vo výške 84 eur a bez zmluvného úroku, ako aj ďalších nárokov.
29. Podľa § 107 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. (subjektívna lehota) Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. (objektívna lehota)
30. Podľa § 54a OZ, platného a účinného ku dňu 5.12.2018, premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20191201?ucinnost=05.12.2018> tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.
31. Podľa dôvodovej správy k zákonu č. 343/2018 Z.z., ktorým došlo k zavedeniu tejto právnej úpravy, zavedenie osobitnej úpravy uplatňovania premlčaných nárokov zo spotrebiteľských zmlúv a ich zabezpečenia je reakciou na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky , sp.zn. PL. ÚS 11/2016-60, zo dňa 7.2.2018, v ktorom Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol, že ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Významom inštitútu premlčania nie je automatické oslobodenie dlžníka od plnenia záväzku. Základným cieľom navrhovanej právnej úpravy je vytvorenie priestoru na to, aby dlhy plynúce zo spotrebiteľských zmlúv boli vymáhané len v rozumnom a primeranom čase a dlžník nebol nútený prostriedkami s prvkami štátneho donútenia zaplatiť dlh, vo vzťahu ku ktorému uplynulo značné časové obdobie, v dôsledku čoho by mohla byť oslabená jeho pozícia (napr. nebude už disponovať dôkazmi). Za vymáhanie premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy sa v tomto kontexte rozumie súdne konanie, exekučné konanie a rozhodcovské konanie. Nemožnosť vymáhania premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy
zohľadňuje dynamickosť spotrebiteľského prostredia a vedomie tohto rizika bude oprávnene motivovať veriteľov vymáhať svoje pohľadávky čo najskôr.
32. Keďže však nárok je premlčaný, lebo nebol uplatnený na súde v dvojročnej premlčacej lehote odo dňa, kedy sa prijatím úveru žalovaná obohatila, ani v tejto lehote odo dňa tvrdenej splatnosti úveru t.j. 25.11.2016, a ani v trojročnej premlčacej lehote od 25.11.2015 počítanej, a súd po 5.12.2018 ex offo prihliada na premlčanie nároku, žalobu bolo potrebné zamietnuť.
33. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovení §§ 255 a 262 CSP., podľa ktorých súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
34. Keďže žalovaná mala vo veci plný úspech, avšak jej trovy konania nevznikli, preto jej ich súd nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresný súd Prešov. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 CSP).